Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/177/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana, v spore žalobcu: REMOZA SERVICES, s.r.o., Hrnčiarska 29, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 256 573, právne zastúpenému PIHORŇA, LENÁRT, JAŠŠO, s.r.o., Hrnčiarska 29, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 453 785, proti žalovanému: Strojspiš, spol. s r.o., Tepličská cesta 10, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 31 717 080, o zaplatenie 48.070,26 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. – 107 z 27. júna 2022, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. – 107 z 27. júna 2022 a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podanou žalobou sa domáhal, aby súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 48.070,26 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so spoločnosťou REMOZA s.r.o. so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice (ďalej aj REMOZA s. r. o) Zmluvu o predaji časti podniku (ďalej len "Zmluva o predaji časti podniku"). Predmetom prevodu bol aj zmluvný vzťah so žalovaným na základe Zmluvy o dielo na zákazke Stahlbou Turm NESS - KRONOSPAN Sanem - LUX na základe objednávky zo dňa 30.3.2018 a s tým spojená pohľadávka voči tejto spoločnosti vo výške 48.070,26 eura z titulu nezaplatenej faktúry č. F190107, vystavenej dňa 13.12.2019, splatnej do 20.12.2019. Uzavretie predmetnej Zmluvy o predaji časti podniku žalobca oznámil žalovanému na základe Oznámenia o predaji časti podniku. Žalovaný predmetný záväzok neuhradil a to ani z časti, žalovaný sa zároveň dostal do omeškania s plnením predmetného záväzku, a preto si žalobca uplatnil aj nárok na úroky z omeškania.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu nerozporoval, že dňa 8.7.2021 žalovanému bolo od žalobcu doručené Oznámenie o predaji časti podniku, v ktorom žalobca oznámil žalovanému nadobudnutie pohľadávky voči žalovanému vo výške 48.070,26 eura z titulu nezaplatenej faktúry č. F190107 vystavenej dňa 13.12.2019 a splatnej dňa 20.12.2019 (ďalej len „Faktúra“), a to na základe Zmluvy o predaji časti podniku. K uvedenému oznámeniu poskytol žalovaný žalobcovi stanovisko zo dňa 9.7.2021, v ktorom uviedol, že predmetnú pohľadávku neuznáva a pohľadávku považuje za neexistujúcu. Žalovaný v odpore ďalej namietal, že žalobca nepreukazuje žiadny právny titul, na základe ktorého mu mala pohľadávka voči žalovanému vzniknúť, pretože žalobca k žalobe priložil len Zmluvu o predaji časti podniku, Faktúru a Oznámenie o predaji časti podniku s podacím lístkom, a predmetné dôkazy nezakladajú žiaden právny nárok žalobcu voči žalovanému. Žalovaný uviedol aj to, že predmetnú Faktúru neeviduje vo svojom účtovníctve, ani ju zo zrejmých dôvodov neuvádza v kontrolnom výkaze. Dôvodil, že žalobca k predmetnému návrhu nepriložil ani zmluvu o dielo, od ktorej

odvíja svoj nárok uplatnený predmetnou žalobou. Konštatoval, že iba z predloženej Faktúry je možné usudzovať, že sa má jednať o zmluvnú pokutu vo výške 15 % z celkovej sumy objednávky, avšak už nie je zrejmé, porušenia akej povinnosti žalovaný sa mal dopustiť, aby žalobcovi náležala zmluvná pokuta. Zdôraznil, že vôbec nie je zrejmé, akým spôsobom žalobca dospel k výške zmluvnej pokuty. Žalovaný poprel, že by došlo z jeho strany k porušeniu akejkoľvek povinnosti, ktorá by žalobcu oprávňovala k nároku na zmluvnú pokutu.

3.1. Žalovaný v odpore tiež namietal, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v prejednávanom spore, pretože predložená Zmluva o predaji časti podniku sa javí ako neplatná. Poukázal na ( ďalej len ) a § až 486 . Zdôraznil, že v článku I ods. 1.4 Zmluvy o predaji časti podniku sa uvádza, že predmetom predaja je časť podniku označená ako „Zahraničný obchod“, avšak z príloh zmluvy, ktoré bližšie popisujú jednotlivé položky (napr. príloha č. 1 - Zoznam vecí je tvorený 1 položkou: Notebook zn. Apple MacBook Pro 13, príloha č. 2 -Zamestnanci je tvorený 1 položkou: A. B., atď.), ktoré majú tvoriť túto časť podniku vyplýva, že „Zahraničný obchod“ nie je samostatnou organizačnou zložkou predávajúcej spoločnosti. Odkázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.9.2011, sp. zn. . Konštatoval, že Zmluva o predaji časti podniku neobsahuje zmienku o existencii samostatného účtovníctva prevádzanej časti a preto usúdil, že táto časť samostatnému účtovníctvu nepodlieha. Podľa žalovaného preto nemohlo dôjsť k platnému uzatvoreniu Zmluvy o predaji časti podniku, a to z dôvodu nespôsobilého predmetu takéhoto prevodu.

3.2. Žalovaný v uvedenom odpore „in eventum“ vzniesol aj kompenzačnú námietku titulom záväzkov žalobcu voči žalovanému, popísaných aj v samotnej Zmluve o predaji časti podniku a v Oznámení o predaji časti podniku zo dňa 6.7.2021, a to záväzok žalobcu uhradiť sumu 5.774,55 eura vyúčtovanú faktúrou č. 20188032 zo dňa 30.5.2018, vystavenú na sumu 41.205,60 eur, splatnú dňa 13.6.2018, čiastočne uhradenú vo výške 35.431,05 eura a záväzok žalobcu uhradiť žalovanému sumu 12.745,89 eura vyúčtovanú faktúrou č. 20188038, vystavenú na sumu 63.503,97 eura, splatnú dňa 11.7.2018, čiastočne uhradenú vo výške 50.758,08 eura. Žalovaný konštatoval, že žalobcom predložené dôkazy preukazujú uznanie predmetných záväzkov a zároveň dodal, že obe strany tieto nároky evidujú vo svojom účtovníctve. Poukázal na . Žalobca do kompenzačnej námietky zahrnul aj nárok na príslušenstvo k predmetným pohľadávkam. Uvedenú kompenzačnú námietku vzniesol žalovaný len pre prípad, že súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospeje k rozhodnutiu, že nárok žalobcu uplatnený v prejednávanom spore je daný v jeho základe.

4. Žalobca v následných vyjadreniach k namietanej neplatnosti predmetnej Zmluvy o predaji časti podniku konštatoval, že žalovaný nerozporoval predmetnú Zmluvu o predaji časti podniku pre jej údajnú neplatnosť, nepodal ani žalobu o neplatnosť predmetnej zmluvy, ale naopak, zo samotného oznámenia, ktoré žalovaný predložil v prejednávanom spore vyplýva, že predmetný prevod žalovaný zobral na vedomie.

5. Žalovaný v následných vyjadreniach opäť zdôraznil, že Zmluva o predaji časti podniku (z ktorej žalobca odvodzuje svoju vecnú legitimáciu) je neplatný právny úkon, nakoľko jej predmetom nebol predaj časti podniku, ktorý by bol spôsobilý byť predmetom predaja, pretože sa nejedná o samostatnú organizačnú zložku. Poukázal na to, že žalobca tieto tvrdenia žalovaného ani nepoprel a preto je potrebné ich považovať za nesporné. Konštatoval, že predmetom predaja mala byť časť podniku označená ako „Zahraničný obchod“ s jedinou hnuteľnou vecou (počíta), jedným zamestnancom a súborom neistých pohľadávok predávajúceho voči rôznym subjektom, ktorých dôvodnosť a vymožiteľnosť je zjavne neistá, nakoľko od toho sa má odvíjať kúpna cena za predaj časti podniku, a tiež niekoľko záväzkov voči rôznym subjektom, vrátane žalovaného, a to dva záväzky v súhrnnej výške 18.520,44 eura, ktoré ani nie sú zohľadnené vo výške nároku, ktorý si žalobca v prejednávanom spore uplatňuje, napriek tomu, že tieto záväzky spoločnosť REMOZA s.r.o. už v minulosti voči žalovanému si započítala zápočtom. Zdôraznil, že predmetný zápočet žalovaný nikdy neuznal, žalovaný popiera nárok žalobcu už v jeho základe a preto predmetný záväzok nemôže byť platný pre neexistenciu pohľadávky na strane spoločnosti REMOZA, s.r.o.

6. Súd prvej inštancie zistil, že 4.6.2021 bola medzi REMOZA s.r.o. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim uzatvorená Zmluva o predaji časti podniku, predmetom ktorej mala byť časť podniku označená ako „zahraničný obchod”. Predmetom prevodu podľa tejto zmluvy nebola časť podniku, ktorá

súvisí s výrobnou prevádzkou predávajúceho, čo žalobca ako kupujúci berie na vedomie. Z článku I ods. 1.5. predmetnej zmluvy hmotné a nehmotné zložky podnikania uvedenej časti podniku mali tvoriť veci vo vlastníctve predávajúceho, a to dlhodobý majetok ku 4.6.2021, ktorých zoznam tvorí Prílohu č. 1, ďalej Zoznam zamestnancov, ktorých zoznam tvorí Prílohu č. 2 zmluvy, Zoznam zmluvných vzťahov, ktoré sú uvedené v Prílohe č. 3 a Právo používať názov spoločnosti REMOZA v rámci svojho obchodného názvu a pri svojej obchodnej činnosti v podobe „REMOZA SERVICES, s.r.o..

6.1. Súd prvej inštancie zistil, že prípisom zo 6.7.2021 označeným ako „OZNÁMENIE O PREDAJI ČASTI PODNIKU“ adresovaným zo strany žalobcu žalovanému, žalobca žalovanému oznámil, že nadobudol vyššie uvedené záväzky a pohľadávku uvádzanú v bode 5 písm. a./, b./ a c./ Prílohy č. 3 predmetnej Zmluvy o predaji časti podniku a to na základe uvedenej zmluvy, a preto všetky pohľadávky a záväzky voči žalovanému preberá žalobca. Podľa doručenky bol predmetný prípis žalovanému doručený 8.7.2021.

6.2. Súd prvej inštancie zistil aj to, že prípisom zo dňa 9.7.2021 označeným ako „Odpoveď k oznámeniu o predaji časti podniku“ žalovaný žalobcovi oznámil, že pokiaľ ide o nadobudnutie vyššie uvedených záväzkov zo strany žalobcu, v tomto oznámenie žalobcu žalovaný berie na vedomie, a pokiaľ ide o vyššie uvedenú pohľadávku, žalovaný túto pohľadávku neuznáva a pohľadávku považuje za neexistujúcu. Uvedený prípis bol žalobcovi podľa poštového podacieho lístka odoslaný dňa 15.7.2021 ako poštová zásielka č. Rf370279280SK.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia upravujúceho pôsobnosť , podľa ustanovení a , až 4 , upravujúcich zmluvu o predaji časti podniku, podľa ustanovenia definujúceho podnik, podľa ustanovenia a upravujúceho organizačnú zložku podniku, ustanovenia upravujúceho neplatnosť právneho úkonu.

8. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodil tým, že žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v prejednávanom spore odvodzuje od Zmluvy o predaji časti podniku, ktorú uzavrel dňa 4.6.2021 so spoločnosťou REMOZA s.r.o. ako predávajúcim, a predmetom ktorej mala byť časť podniku uvedenej spoločnosti označená ako „zahraničný obchod”, pričom bližšiu špecifikáciu hmotných a nehmotných zložiek podnikania uvedenej časti podniku mali obsahovať Prílohy č. 1 až 4 uvedenej zmluvy. Súd prvej inštancie ďalej citoval odbornú literatúru, podľa ktorej aj keď to výslovne neuvádza podľa odbornej verejnosti v každom prípade ustanovenie sa musí aplikovať aj na predaj časti podniku, pretože ide o základné ustanovenia tohto zmluvného typu vrátane požiadavky na písomnú formu zmluvy. Zmluvou je možné podľa previesť aj časť podniku, ktorá tvorí samostatnú organizačnú zložku. Zdôraznil, že bližšie neuvádza, čo sa rozumie pod samostatnou organizačnou zložkou podniku. Nemusí to byť len taká organizačná zložka, ktorá je zapísaná v obchodnom registri, alebo ktorá má samostatne vedené účtovníctvo. To, že podnik sa delí na samostatné organizačné zložky, by mala vyplývať z vnútorného organizačného poriadku alebo je dané určitou ekonomickou samostatnosťou, v dôsledku čoho je organizačná zložka spôsobilá na samostatný predaj.

9. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v prejednávanom spore nepreukázal, že tá časť podniku spoločnosti REMOZA s.r.o. označená ako „Zahraničný obchod”, ktorá mala predstavovať predmet predaja a kúpy v Zmluve o predaji časti podniku zo 4.6.2021, by mala predstavovať pôvodne samostatnú organizačnú zložku pôvodného podniku spoločnosti REMOZA s.r.o., ktorej samostatnosť by vyplývala z určitého vnútorného organizačného poriadku danej spoločnosti a zároveň by sa vyznačovala aj určitou ekonomickou samostatnosťou v rámci daného podniku tejto spoločnosti. V takomto prípade táto časť podniku predstavovala nespôsobilý predmet predaja a kúpy pre Zmluvu o predaji časti podniku zo dňa 4.6.2021, čo v konečnom dôsledku spôsobovalo absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy. Poukázal na rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp.zn. z 27.9.2011 podľa ktorého, ak nie je predmetom takejto zmluvy časť podniku ako samostatná organizačná jednotka, nemá zmluva povahu zmluvy o predaji podniku (jeho časti), ktorá je ako zmluvný typ upravená v , a preto v takom prípade nenastávajú ani účinky s touto zmluvou spojené.

10. Súd prvej inštancie preto žalobu zamietol a o náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a tak, že priznal žalovanému, ktorý bol v spore v plnom rozsahu úspešný, proti neúspešnému žalobcovi, plnú náhradu trov konania.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v celom rozsahu z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces ( písmena b) zákona číslo - ďalej aj ), súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( písmena f) ), rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( písmena h) ).

11. 1. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že v prejednávanom spore žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu titulom Zmluvy o predaji časti podniku z dôvodu neplatnosti predmetnej zmluvy pre nespôsobilý predmet, a to nepreukázanú existenciu samostatnej organizačnej zložky podniku. Poukázal na to, že v praxi sa postupne uznáva aj menej striktný prístup, kedy možno predať aj tú časť podniku, alebo z ktorej možno vyčítať, ktoré veci a ďalšie práva a hodnoty slúžia na prevádzku tejto časti podniku, pričom za nevyhnutné sa nepovažuje to, či je táto samostatná časť podniku zapísaná v obchodom registri.

11.2. Žalobca poukázal aj na odbornú literatúru, podľa ktorej „ak by sa v zmluve vylúčili z predmetu niektoré zložky podniku a predmetom predaja by nebola ani organizačná zložka podniku, nejde o zmluvu o predaji podniku alebo jeho časti, aj keď by zmluva bola takto označená. Takýto právny úkon by mohol byť kúpnou zmluvou, ďalej zmluvou o postúpení pohľadávky a pod. alebo by šlo o právny úkon neplatný podľa , ak by bol neurčitý alebo nezrozumiteľný. Aj v zmysle judikatúry ústavného súdu je potrebné prikloniť sa k takej interpretácii, ktorá zachová platnosť právneho úkonu. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu má byť neplatnosť zmluvy výnimkou, a nie zásadou“.

11. 3. Dôvodil, že zákon vymedzuje podstatné časti Zmluvy o predaji časti podniku, ktorými sú: záväzok predávajúceho previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku; záväzok kupujúceho prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom; záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Zdôraznil, že medzi uvedenými podstatnými náležitosťami Zmluvy o predaji podniku sa nenachádza žiaden dôvod neplatnosti vymedzený zo strany žalovaného v jeho vyjadrení a ani žiaden dôvod neplatnosti predmetnej zmluvy nie je možné nájsť v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie. Zdôraznil, že prehnané formalistické požiadavky súdu prvej inštancie na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné.

11. 4. Poukázal aj na tvrdenia žalovaného, ktorý v prejednávanom spore – v prípade, ak bude Zmluva o predaji časti podniku posúdená ako platná – si započítal pohľadávku, ktorá mala na žalobcu prejsť rovnako s predmetnou zmluvou.

11. 5. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie.

12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za správny, nakoľko jeho vydaniu predchádzalo dostatočné zistenie skutkového stavu a náležitá aplikácia relevantných právnych predpisov.

12. 1. Konštatoval, že v priebehu celého prejednávaného sporu žalovaný spochybňoval platnosť Zmluvy o predaji časti podniku, spochybňoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a vôbec nárok obchodnej spoločnosti REMOZA s.r.o. na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 48.070,26 eura, resp. pre prípad, ak by súd prvej inštancie dospel k záveru, že Zmluva o predaji časti podniku je platná, spochybňoval nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 48.070,26 eura.

12.2. K tvrdeniam žalobcu o preferencii platnosti právnych úkonov žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru Zmluva o predaji časti podniku je neurčitá a nespĺňa základné zákonom stanovené podmienky, a aj keď ústavný súd sa vyjadril, že je potrebné sa prikloniť k takej interpretácii, ktorá zachová platnosť

právneho úkonu, to neznamená bezmedzné uzatváranie a tolerovanie právnych úkonov, keď tieto sú v zrejmom rozpore so zákonom a takýto právny úkon nemôže požívať právnu ochranu.

12.3. Žalovaný dodal, že žalobca počas celého prejednávaného sporu nepreukázal, v čom mala spočívať samostatnosť organizačnej zložky podniku, ktorá sa mala previesť Zmluvou o predaji časti podniku. Namietol, že nie je v súlade so zákonom a odporuje zákonu, ak sa účelovo, bez akýchkoľvek vecných súvislostí vyberú určité časti podniku ( zamestnanec, pohľadávky, záväzky a veci ), ktoré v pôvodnom podniku netvorili samostatnú zložku a tieto časti sa účelovo spoja len pre účely ich zbavenia sa alebo oddelenia od podniku zmluvou o predaji časti podniku.

12.4. Zdôraznil, že žalovaný vzniesol v prejednávanom spore kompenzačnú námietku, ale len pre prípad, že súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospeje k záveru, že nárok žalobcu uplatnený v prejednávanom spore je daný v jeho základe. Žalovaný od začiatku konania popieral existenciu akéhokoľvek hmotnoprávneho nároku žalobcu a v súvislosti so žalobcom, vo svojom účtovníctve neeviduje žiadnu pohľadávku, ani záväzok a taktiež vo vzťahu k žalobcovi, žalovaný nikdy neuskutočnil akýkoľvek zápočet. Na druhej strane REMOZA s. r. o. uskutočnila voči žalovanému jednostranný zápočet z 27.12.2019, v ktorom si započítala svoju pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 48.070,26 eura, ktorú si uplatňuje žalobca v tomto spore s pohľadávkou žalovaného na zaplatenie ceny diela vo výške 18.520,44 eura. Napriek predmetnému zápočtu chcela spoločnosť REMOZA s. r. o. previesť túto pohľadávku na žalobcu neplatnou Zmluvou o predaji časti podniku zo 7.6.2021.

12.5. Žalovaný preto navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

13. Žalobca v odvolacej replike zotrval na všetkých svojich doterajších vyjadreniach.

14. Odvolacia replika žalobcu bola žalovanému doručená 25.11.2022, žalovaný odvolaciu dupliku nepodal.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa - (ďalej len „“). Vec prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

16. Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalobcu, ktorý v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a následne vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že v prejednávanom spore žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným, pretože Zmluva o predaji časti podniku, od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok je absolútne neplaná pre nespôsobilý predmet zmluvy.

17. Odvolací súd k tvrdeniu žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil neplatnosť Zmluvy o predaji podniku z dôvodu, že žalobca údajne nepreukázal samostatnosť organizačnej zložky podniku, ktorá mala tvoriť predmet Zmluvy o predaji časti podniku udáva, že toto tvrdenie žalobcu je dôvodné.

18. Odvolací súd zistil z obsahu Zmluvy o predaji časti podniku, že predmetom zmluvy bol predaj časti podniku spoločnosti REMOZA s. r. o. označenej ako „Zahraničný obchod“ a špecifikovanej v prílohách č. 1 až 3 zmluvy.

19. Odvolací súd konštatuje, že podľa tvoria podnik hmotné, osobné a nehmotné zložky podnikania, ktoré patria podnikateľovi a slúžia podnikateľovi na prevádzkovanie podniku. Medzi hmotné zložky podniku patria napríklad hnuteľné veci, medzi nehmotné zložky patria napríklad pohľadávky. Podnik sa môže členiť na organizačné zložky a tie môžu byť predmetom zmluvy o predaji časti podniku. Predmetné členenie podniku na organizačné zložky uľahčuje identifikáciu predmetu prevodu časti podniku, avšak nepodmieňuje platnosť predmetnej zmluvy o predaji časti podniku. Na existenciu organizačnej zložky, ktorá môže byť predmetom predaja časti podniku nemá vplyv ani to, že organizačná zložka podniku nie je zapísaná v obchodnom registri, pretože právnym

dôsledkom zápisu organizačnej zložky do obchodného registra je iba vznik oprávnenia konať v mene podnikateľa voči tretím osobám podľa , podľa ktorého vedúci organizačnej zložky podniku alebo vedúci podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra, je splnomocnený za podnikateľa robiť všetky právne úkony týkajúce sa tejto organizačnej zložky alebo podniku.

20. Odvolací súd udáva, že povinnosťou súdu prvej inštancie bolo posúdiť platnosť Zmluvy o predaji časti podniku s ohľadom na zistenie, či predmetná zmluva obsahuje podstatné náležitosti stanovené zákonom, a to: určenie zmluvných strán, písomnú formu zmluvy s úradne osvedčenými podpismi zmluvných strán, či predmetná zmluva obsahuje dohodu o predaji vlastníckeho práva k veciam, iným právam a iným majetkovým hodnotám slúžiacim na prevádzkovanie predmetnej časti podniku, či obsahuje dohodu a prevzatí záväzkov predávajúceho súvisiacich s časťou podniku a dohodou o zaplatení kúpnej ceny. Ak zmluva niektorú z uvedených podstatných náležitostí neobsahuje, možno konštatovať, že zmluva o predaji časti podniku v zmysle nebola platne uzavretá.

21. Odvolací súd z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie neposudzoval platnosť predmetnej Zmluvy s akcentom na podstatné náležitosti zmluvy špecifikované v odseku 20. odôvodnenia tohto rozhodnutia, ale sústredil sa na posúdenie platnosti/neplatnosti Zmluvy o predaji časti podniku iba s dôrazom na to, či žalovanému bola predaná samostatná organizačná zložka podniku.

22. Odvolací súd považuje za správne tvrdenie súdu prvej inštancie, že zákon bližšie neuvádza, čo sa rozumie pod samostatnou organizačnou zložkou podniku a nemusí to byť len taká zložka, ktorá je zapísaná v obchodnom registri alebo, ktorá má samostatne vedené účtovníctvo. Skutočnosť, že podnik sa delí na samostatné organizačné zložky, by mala vyplývať z vnútorného organizačného poriadku alebo je daná určitou ekonomickou samostatnosťou, v dôsledku čoho je predmetná časť podniku spôsobilá na samostatný predaj. Odvolací súd zároveň dodáva, že napriek správnemu predmetnému tvrdeniu súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie sa uvedenými závermi dôsledne neriadil, ak dospel k záveru, že časť podniku spoločnosti REMOZA, s. r. o. označená ako „Zahraničný obchod“ nemôže byť predmetom Zmluvy o predaji časti podniku, pretože netvorí samostatnú organizačnú zložku podniku bez toho, aby riadne odôvodnil tento svoj záver a to vzhľadom na dôkazy predložené zo strany žalobcu a žalovaného. Obmedzil sa teda iba na všeobecné tvrdenia bez konkrétneho posúdenia dôkazov predložených stranami sporu. Súd prvej inštancie predmetný záver následne nedostatočne odôvodnil rozhodnutiami Najvyššieho súdu ČR, ktoré nemožno považovať ani za rozhodnutia najvyšších súdnych autorít v zmysle článku 2 ods. 2 , a zároveň predmetné rozhodnutia boli vydané za iného skutkového stavu, ako je skutkový stav v prejednávanom spore. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preto odvolací súd považuje aj za nedostatočne odôvodnené a teda nepreskúmateľné, čím bol naplnený aj odvolací dôvod

23. Odvolací súd k posúdeniu platnosti právnych úkonov (teda aj Zmluvy o predaji časti podniku) považuje za potrebné ešte uviesť – aj vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít – a to nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2008 sp.zn. , nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. apríla 2015 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , že výklad žalovaného je prísne formalistický a nerešpektuje skutočnú vôľu zmluvných strán, zásadu „pacta sunt servanta“ a zásadu preferencie platnosti právnych úkonov. Vôľa zmluvných strán v predmetnej Zmluve o predaji časti podniku je vyjadrená zrozumiteľne, slobodne vážne a aj v prípade, ak by nešlo o Zmluvu o predaji časti podniku, súd prvej inštancie bol povinný posúdiť, či predmetnú zmluvu v časti špecifikovanej zmluvné vzťahy – zmluvný vzťah so spoločnosťou Strojspiš spol. s r. o., pohľadávka vo výške 48.070,36 eura - nemožno považovať za zmluvu o postúpení pohľadávok spoločnosti REMOZA s. r. o. ako postupcu na žalobcu ako postupníka.

24. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že prípisom z 9.7.2021 označeným ako „Odpoveď k oznámeniu o predaji časti podniku“ žalovaný žalobcovi oznámil, že pokiaľ ide o nadobudnutie vyššie uvedených záväzkov zo strany žalobcu, v tomto oznámenie žalobcu berie na vedomie. 25. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v prejednávanom spore netvrdil a ani nepreukázal, žeby využil , podľa ktorého ak predajom podniku (v prejednávanom spore časti podniku podľa ) sa nepochybne zhorší vymožiteľnosť pohľadávky

veriteľa, môže sa veriteľ domáhať podaním odporu na súde do 60 dní odo dňa, keď sa dozvedel o predaji podniku, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď bol predaj zapísaný do obchodného registra ( ), aby súd určil, že voči nemu je prevod záväzku predávajúceho na kupujúceho neúčinný. Obranu žalovaného o neplatnosti predmetnej Zmluvy o predaji časti podniku až v prejednávanom spore odvolací súd preto považuje za nedôvodnú.

26. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne skutkovo a právne posúdil ako dôvodnú námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a svoje rozhodnutie následne aj nedostatočne odôvodnil.

27. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ), pretože odvolanie bolo dôvodné a zároveň neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ( ) ani na jeho zmenu ( ).

28. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť nárok žalobcu v rozsahu namietaných a rozporovaných tvrdení strán sporu, s výnimkou námietky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Základnou procesnou povinnosťou sporových strán je povinnosť uviesť skutkové tvrdenia podstatné pre rozhodnutie vo veci a povinnosť označiť a doložiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalobca je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho porušené alebo ohrozené právo alebo právom chránený záujem a žalovaný je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. Odvolací súd zároveň dodáva, že nie je povinnosťou súdu vykonať každý dôkaz navrhnutý stranou sporu. Súd prvej inštancie je povinný vykonať a následne hodnotiť iba tie dôkazy predložené a označené stranami sporu, ktoré majú vplyv na rozhodnutie v prejednávanom spore. V prípade, ak niektorý z navrhnutých dôkazov súd prvej inštancie nevykoná, súd prvej inštancie je povinný nevykonanie tohto dôkazu riadne odôvodniť.

29. Odvolací súd vo vzťahu k uplatneniu kompenzačnej námietky „in eventum“ zo strany žalovaného udáva, že v prípade, ak žalovaný navrhuje v prejednávanom spore svoju vzájomnú pohľadávku voči žalobcovi k započítaniu iba eventuálne, teda len pre prípad, ak sa ukáže iná obrana žalovaného voči uplatnenému nároku neúčinnou, bude súd prvej inštancie povinný rozhodovať o predmetnej započítacej námietke žalovaného. V prípade, ak bude účinná iná obrana žalovaného a žalobca nepreukáže dôvodnosť uplatneného nároku, súd prvej inštancie zamietne žalobu ako nedôvodnú a v odôvodnení svojho rozhodnutia iba uvedie, že sa nemusel zaoberať námietkou započítania uplatnenou zo strany žalovaného. V prípade, ak nebude účinná iná obrana žalovaného a žalobca preukáže dôvodnosť uplatneného nároku, bude povinnosťou súdu prvej inštancie rozhodnúť o vznesenej započítacej námietke žalovaného. Ak žalovaný zotrvá na predmetnom započítacom prejave a podľa nebude žiadať viac ako žiada žalobca v prejednávanom spore, je tento úkon žalovaného - jednostranný započítací prejav podľa a , iba prostriedkom procesnej obrany a je voči súdu aj protistrane, teda voči žalobcovi účinný okamihom jeho doručenia. Súd prvej inštancie následne tento započítací prejav bude povinný posúdiť podľa predpisov hmotného práva, pričom súd o tomto započítaní osobitne nerozhoduje. V prípade, ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že pohľadávka žalovaného nie je dôvodná, tak účinky uplatnenia započítania nenastanú. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že dôvodným a zákonným započítaním dochádza k zániku pohľadávky protistrany v okamihu, kedy sa vzájomné pohľadávky strán sporu stretli.

30. Odvolací súd vo vzťahu k posúdeniu právneho úkonu započítania vzájomných pohľadávok vo všeobecnosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2012, sp. zn. , podľa ktorého ku kompenzácii v zmysle je potrebné, aby jeden z účastníkov urobil prejav smerujúci k započítaniu adresovaný druhému účastníkovi. Forma pre tento právny úkon nie je predpísaná, stačí aj len ústny prejav. Ide o jednostranný právny úkon, pre platnosť ktorého sa vyžadujú náležitosti v zmysle a nasl. . Z jeho obsahu musí byť zrejmé najmä to, ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, prípadne proti ktorým z viacerých pohľadávok. Započítací prejav je možné urobiť po tom, čo sa pohľadávky stretli, teda od okamihu splatnosti tej pohľadávky, ktorá sa stala splatnou neskôr. Započítací prejav, aj keď bol urobený až po splatnosti oboch pohľadávok, má účinky spätne k okamihu stretu

pohľadávok (ex tunc). K tomuto okamihu, kedy došlo k splatnosti oboch započítavaných pohľadávok, dochádza k zániku pohľadávok následkom započítania, a to v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú. Ak je jedna z nich vyššia, zaniká len do výšky protipohľadávky, vo zvyšku zostáva naďalej v platnosti.

31. Súd prvej inštancie podľa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v odôvodnení tohto rozhodnutia. Je povinný posúdiť a riadne odôvodniť žalobcom uplatnený nárok na základe dôkazov predložených, alebo označených stranami sporu a vykonaných v zmysle Tieto dôkazy je súd prvej inštancie povinný hodnotiť podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti ( ) a až následne vo veci opätovne rozhodne a rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ustanovením

32. Odvolací súd zrušil podľa odseku 3 aj výrok súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov ako výrok viazaný k meritórnemu rozhodnutiu.

33. Podľa , o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania aj o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci, pretože odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie, preto o náhrade trov tohto odvolacieho konania nerozhoduje.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).