Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-37-2013.pdf
PDF · 110.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-6P/37/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom v právnej veci navrhovateľky: G.. X. Q., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. H. XXX/XX, D. P.Á., právne zastúpená: JUDr. Zuzana Baloghová, advokátka, Madačova 7, 034 01 Ružomberok proti odporcovi: S. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/X, XXX XX S., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, takto
rozhodol:
Súd manželstvo G.. X. Q., rod. X. a S. Q. uzavreté dňa X.X.XXXX v F., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F. vo zväzku R., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a .
Súd na čas po rozvode z v e r u j e mal. D. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, právoplatnosťou tohto rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. D. sumou 350,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, právoplatnosťou tohto rozsudku.
Súd styk odporcu s mal. D. n e u p r a v u j e.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 25.01.2013 bol Okresnému súdu Topoľčany doručený návrh navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Návrh bol dňa 15.02.2013 z Okresného súdu Topoľčany postúpený na Okresný súd Skalica. Svoj návrh odôvodnila tým, že prvý konflikt nastal v októbri 2010, kedy navrhovateľka prišla na to, že odporca udržiaval mimomanželské vzťahy s inými ženami. Tieto vzťahy nikdy neukončil, dokonca pribúdali ďalšie partnerky, s ktorými odporca udržiaval intímny pomer. Navrhovateľkine city k odporcovi ochladli. Navrhovateľka žiadala zveriť maloletého D. do jej osobnej starostlivosti a odporcovi určiť výživné na maloletého vo výške 800,- eur mesačne, ktoré v tom čase mal navrhnúť samotný odporca.
Odporca sa napriek výzve súdu k návrhu písomne nevyjadril.
Odporca bol riadne a včas predvolaný na hlavné pojednávanie konané dňa 25.9.2013, na ktoré sa nedostavil, pričom svoju neúčasť riadne a včas neospravedlnil, pritom odporca sa ihneď po skončení pojednávania osobne dostavil do infocentra tunajšieho súdu za účelom zistenia nového termínu pojednávania. Odporca bol riadne a včas predvolaný aj na hlavné pojednávanie konané dňa
6.11.2013, na ktoré sa opäť nedostavil, pričom svoju neúčasť riadne a včas neospravedlnil z dôležitého dôvodu. Odporca doručil súdu dňa 17.10.2013 žiadosť o vytýčenie pojednávania až po januári 2014 s odôvodnením, že od mesiaca október 2013 až do 15.1.2014 sa bude zdržiavať mimo územia SR, pričom sa má jednať o dlhšie plánovaný pobyt. Odporca však vôbec neuviedol účel jeho pobytu v zahraničí, či sa jedná len o dovolenku, popr. či sa jedná o pracovnú záležitosť, neuviedol ani kde mimo územia SR sa má zdržiavať, pričom nedoložil k žiadosti ani žiadny doklad. Samotné oznámenie, že bude v zahraničí nie je možné uznať za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania. Odporca nepreukázal, napr. že pobyt v zahraničí nezniesol odklad, nepreukázal účel pobytu v zahraničí, či mohol termín cesty ovplyvniť, kedy sa o termíne cesty dozvedel, či cesta, resp. pobyt v zahraničí je naliehavejší ako pojednávanie a pod. (bližšie vid aj uznesenie NS SR z 31. januára 2012, sp. zn. 1 Cdo 136/2010). Právo účastníka konania, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, nemožno chápať ako absolútne právo tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez jeho prítomnosti, ale tak, že je povinný účastníkovi konania poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva, a preto Občiansky súdny poriadok ukladá v ust. § 115 ods. 1,2 súdu povinnosť predvolať účastníka konania na pojednávania tak, aby mal dostatok času na prípravu na pojednávanie, pričom je výlučne na účastníkovi, či využije svoje právo zúčastniť sa pojednávania. Ak účastníkovi bráni určitá prekážka v účasti na pojednávaní, mal by z tohto dôvodu požiadať o odročenie pojednávania a oznámiť súdu dôvod tejto žiadosti. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu vec prejednať aj v neprítomnosti účastníka konania, ktorý hoci bol riadne a včas predvolaný, sa na pojednávanie nedostavil a ani nepožiadal o jeho odročenie z dôležitého dôvodu. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, teda ktoré nielen jemu, ale komukoľvek inému za rovnakých okolností, by neumožňovali sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne (dôležité), nepredvídateľné, resp. neočakávané, neodvrátiteľné a náhle. Je na účastníkovi, aby najneskôr do rozhodovania súdu o žiadosti o odročenie pojednávania, existenciu ním tvrdeného dôležitého dôvodu hodnoverne preukázal k žiadosti pripojenými dôkazmi, v opačnom prípade zostáva jeho žiadosť len v rovine nepodložených tvrdení, na ktoré nemožno vziať zreteľ (bližšie viď aj uznesenie NS SR z 21. 9. 2011, sp. zn. 3 Cdo 167/2010; uznesenie NS SR zo dňa 12. 10. 2010, sp. zn. 5 Cdo 168/2010; uznesenie NS SR z 20. júla 2010, sp. zn. 3 Obdo 11/2009).
Keďže boli splnené podmienky dané v § 101 ods. 2 O.s.p., súd vec prejednal v jeho neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, zástupcu kolízneho opatrovníka, sobášnym listom, rodným listom, lustráciou v soc. poisťovni, potvrdeniami o príjmoch, zmluvou o predaji bytu, správami Sociálnej poisťovne a ÚPSVaR, rozhodnutím Soc. poisťovne, správou z prešetrenia pomerov, daňovým priznaním, správou bývalého zamestnávateľa odporcu a ostatnými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v F.. U obidvoch manželov sa jednalo o druhé manželstvo. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese Š. X, X., kde v čase začatia konania, teda podania návrhu na súd bývali.
Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, a to mal. D..
Z výsluchu navrhovateľky mal súd preukázané, že v čase podania návrhu obidvaja žili ešte v X. v spoločnej domácnosti. Od februára 2013 sa navrhovateľka zo spoločnej domácnosti aj s mal. D. odsťahovala. U oboch sa jedná o druhé manželstvo. Navrhovateľka považuje manželstvo za trvalo a hlboko rozvrátené. Ich vzťahy s manželom sú neobnoviteľné. Navrhovateľka nemá záujem na zachovaní tohto manželstva. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva navrhovateľka videla v rozdielnych názoroch ako by malo vyzerať ich vzájomné spolužitie. Majú rozdielne názory ako by mal vyzerať rodinný manželský život. Odporca nie je rodinný typ, taktiež navrhovateľke nepomáhal zo starostlivosťou o mal. D.. Tento vyžadoval zvýšenú starostlivosť vzhľadom na jeho zdravotný stav. Navrhovateľka s ním musela absolvovať každý týždeň Vojtovu metódu, pravidelne museli cvičiť, všetko s mal. absolvovala sama. Odporca jej v tomto smere nepomáhal. Hlavnou príčinou rozvratu manželstva navrhovateľka tiež vidí v nevere odporcu. Tento v podstate po celú dobu manželstva udržiava intímne známosti s inými ženami. Neustále jej bol neverný. Navrhovateľka to zistila asi po pol roku od svadby. Odporca si dokonca vodil známosti aj domov. Kvôli týmto veciam sa aj hádali. Navrhovateľka počas manželstva 2x otehotnela a 2x
potratila. Spočiatku sa navrhovateľka snažila na jeho neveru nemyslieť, avšak odporca v tomto svojom správaní neustále pokračoval. Neskôr navrhovateľka opäť otehotnela a po narodení mal. D. si myslela, že možno sa odporca zmení, no nezmenil sa. Bolo to ešte horšie. Odporca má neustále nejaké nové vzťahy. Odporca sa jej k nevere aj priznal. Navrhovateľka mimomanželský vzťah nemá. Navrhovateľka nemá záujem zotrvávať v tomto manželskom zväzku. S odporcom nežijú v spoločnej domácnosti od februára 2013. V januári 2013 navrhovateľka zistila, že je tehotná. Odporca vyslovene nechcel už ďalšie dieťa a preto navrhovateľka ešte v januári podstúpila zákrok. Dieťa si nechala zobrať a vo februári 2013 sa už nastálo od manžela aj s mal. D. odsťahovala. S odporcom spoločne nehospodária, intímne spolu nežijú, o mal. sa stará len navrhovateľka. Manželstvo si neplní svoje funkcie.
Z výsluchu navrhovateľky súd ďalej zistil, že navrhovateľka momentálne býva s mal. D. v 2-izbovom byte P. H. XXX/XX, D. P.. Tento byt je v osobnom vlastníctve navrhovateľky. Nikto iný s nimi nebýva. Navrhovateľka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 199,90 eur mesačne, rodinné prídavky vo výške 23,- eur mesačne, iné príjmy nemá. Mal. D. je zdravým dieťaťom, navrhovateľka mu zabezpečuje celodennú starostlivosť. Vojtovu metódu cvičili cca do 1 roku dieťaťa. Pokiaľ ide o záujem odporcu o mal. D. od 10.8.2013 s ním nebol ani raz, ani raz ho neprišiel navštíviť. Predtým počas letných mesiacov bol s ním celkovo cca 5 dní. Od februára do leta 2013 sa snažil chodiť na víkendy, preto si navrhovateľka našla aj podnájom, aby mohol byť s mal., no tento jeho záujem o mal. postupne upadal, od 10.8.2013 odporca maloletého vôbec nenavštívil. Výživné neplatí sám od seba, vždy sa navrhovateľka musela uvedeného dožadovať. Niekedy odporca poslal 100,- eur, alebo urobil nákup. Odlúčením mal. D. netrpí, nie je na odporcu nafixovaný. Počas spolužitia sa o mal. starala len navrhovateľka, vzťah medzi sebou si odporca s maloletým nevybudovali. Navrhovateľka nežiadala, aby súd rozhodoval o úprave styku odporcu s mal. D.. Navrhovateľka uviedla, že v stretávaní sa odporcu s mal. D. brániť nebude, naopak bude rada ak by odporca za maloletým chodil, aby boli v kontakte. Pokiaľ ide o majetkové pomery odporcu, v júli 2013 predali spoločný byt v X. za sumu 55.000,- eur, 15.000,- eur si nechala navrhovateľka a 40.000,- eur si nechal odporca. Podľa vedomosti navrhovateľky odporca momentálne nerobí nikde, hokej momentálne nehrá, v apríli 2013 mu vypršala zmluva s hokejovým klubom M. XX X., zmluvu mal na dobu určitú do apríla 2013. V júni 2013 odporca predal osobný automobil za sumu 25.000,- eur. K jeho príjmom sa momentálne vyjadriť nevie, zrejme je bez príjmu. V pôvodnom návrhu žiadala výživné vo výške 800,- eur mesačne, v tom čase to bol návrh samotného odporcu. Navrhovateľka požadovala výživné vo výške 400,- eur mesačne. Navrhovateľka bola ochotná uzavrieť dohodu s odporcom o úprave práv a povinností k mal. D., avšak odporca sa jej vyhýba. Nevedia sa dohodnúť na výške výživného. Navrhovateľka uviedla tiež, že odporca začal posielať výživné približne vo výške 70,- eur týždenne, mesačne posiela cca 300,- eur.
Zástupca kolízneho opatrovníka uviedol, že v starostlivosti navrhovateľky neboli zistené žiadne nedostatky. Navrhol aby súd zveril v prípade rozvodu mal. D. do osobnej starostlivosti matky. Vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého mal kolízny opatrovník za to, že primeraná výška výživného je v rozmedzí 300 až 400 eur mesačne.
Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica súd zistil, že navrhovateľka za obdobie posledných 12 mesiacov nebola v evidencii uchádzačov o zamestnanie, posledná evidencia bol od 01.03.2011 do 16.04.2012, kedy bola vyradená z dôvodu narodenia dieťaťa. Navrhovateľka nie je poberateľkou dávky a príspevkov v hmotnej núdzi. Navrhovateľka poberá od 17.04.2012 prídavok na dieťa vo výške 23,10 eur mesačne, ďalej poberá rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur mesačne. Odporca nepoberá ani nepožiadal o štátne sociálne dávky, nie je poberateľom dávky a príspevkov v hmotnej núdzi. Odporca nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Senica súd zistil, že navrhovateľka nepoberala dávky v nezamestnanosti, nemocenské ani dôchodok. Navrhovateľka poberala v období od 28.02.2012 do 22.10.2012 materskú v celkovej sume 3.708,30 eur. Odporca za posledných 12 mesiacov nepoberal žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou.
Zo správy z prešetrenia pomerov zo dňa 14.08.2013 mal súd preukázané, že navrhovateľka a odporca nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o mal. D. zabezpečuje len matka. Matka navštevuje rodinu aj zo strany otca, ich vzťahy súd dobré. Mal. D. je zdravý, od desiatich mesiacov cvičili Vojtovu metódu a od 11. mesiaca chodia pravidelne plávať. Matka zabezpečuje riadnu starostlivosť o mal. D. a má vytvorené dobré podmienky na zabezpečenie jeho osobnej starostlivosti.
Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby S. Q. za rok 2012 mal súd preukázané, že základom dane bola suma 578,26 eur a daň na úhradu bola vo výške 109,86 eur.
Zo správy bývalého zamestnávateľa odporcu M. XX X. zo dňa 10.10.2013 súd zistil, že odporca ukončil pôsobenie v klube ku dňu 30.04.2013 na základe vypršania platnosti zmluvy a nová zmluva s ním uzatvorená nebola. V období od 10/2012 až 09/2013 mal odporca nárok na odmenu len za 6 mesiacov a to od 10/2012 do 03/2013 a to v sume 13.823,- eur, teda jeho priemerná mesačná mzda bola vo výške 2.303,83 eur. Z celkovej sumy bola odporcovi vyplatená suma vo výške 2.980,- eur, zvyšnú sumu 10.843,- eur klub hráčovi dlží.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona o rodine), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. l Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh na rozvod manželstva bol podaný dôvodne. V konaní bolo preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, čím mal súd preukázanú existenciu kvalifikovaného stupňa rozvratu vzťahov medzi manželmi (ako jediný hmotnoprávny dôvod rozvodu manželstva), ktorý je vážny a trvalý a pre účastníkov nie je nádej na opätovné obnovenie spolužitia. Manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie. Manželia spolu od februára 2013 nebývajú v spoločnej domácnosti, ako manželia spoločne nežijú, intímne sa nestýkajú a spoločne nehospodária. Starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje len navrhovateľka, čím si manželstvo neplní ani jednu zo svojich základných funkcií. Navrhovateľka nemá záujem na zachovaní manželstva. Nie je tu teda ani predpoklad, že by účastníci mohli v budúcnosti obnoviť spolužitie v súlade s jeho spoločenským účelom, nakoľko navrhovateľka v žiadnom prípade nemá o obnovu manželského spolužitia záujem. Odporca sa na pojednávanie nedostavil, ani sa napriek výzve súdu nevyjadril k návrhu, čím taktiež vyjadril svoj postoj k prejednávanej veci. Počas konania bol odporca pasívny, neprejavil žiadnu snahu na zachovaní a udržaní manželstva. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd manželstvo účastníkov rozviedol. Hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd videl v rozdielnych názoroch na spolužitie, nevere odporcu a s tým súvisiace citové odcudzenie.
V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, a keďže sa rodičia maloletého dieťaťa v tejto časti nedohodli súd upravil výkon ich rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu a určil
ktorému z rodičov bude mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a ako bude rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu súd prihliadol na záujem maloletého dieťaťa a dospel k záveru, že bude v záujme maloletého D., ak bude zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky, t.j. toho rodiča, ktorý mu už v súčasnosti, zabezpečuje celodennú starostlivosť. Navrhovateľka sa o maloletého riadne stará, v starostlivosti o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky. Súd je preto toho názoru, že bude v záujme mal. D., ak bude zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky, u ktorej bude mať vytvorené podmienky a predpoklady na svoj riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť, a preto maloletého D. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho súčasne bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Súd má súčasne v zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine povinnosť určiť, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliadol na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Navrhovateľka býva v 2 izbovom byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve, spoločne s maloletým dieťaťom. Navrhovateľka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 199,90 eur mesačne, rodinné prídavky vo výške 23,- eur mesačne. Navrhovateľka iné vyživovacie povinnosti nemá. Maloletý D. je v celodennej starostlivosti navrhovateľky. Momentálne je zdravým dieťaťom. Odporca bol do 30.04.2013 samostatne zárobkovo činná osoba. Odporca bol profesionálny športovec, bol hráčom M. XX X. do 30.4.2013, kde dosahoval priemerný mesačný príjem vo výške 2.303,83 eur mesačne. Odporca momentálne nie je poberateľom dávky a príspevkov v hmotnej núdzi ani nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Odporca mal spoločne s navrhovateľkou predať ich spoločný byt v X., z ktorého odporca mal obdržať sumu 40.000,- eur a navrhovateľka 15.000,- eur. Odporca mal tiež predať osobný automobil za sumu 25.000,- eur. Odporca bol riadne vyzvaný v zmysle § 63 ods. 1 Zák. o rodine, aby preukázal súdu príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, ďalej predložil podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožnil súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie a zároveň bol otec poučený, že ak si nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Uvedená suma predstavuje 3.961,80 eur. Odporca si uvedenú povinnosť napriek výzve a poučeniu súdu nesplnil. Pri rozhodovaní o výživnom súd tiež prihliadol na skutočnosť, že podľa vyjadrenia navrhovateľky odporca dobrovoľne začal mesačne prispievať na výživu maloletého sumou cca 300,- eur mesačne, týždenne jej posiela 70,- eur. Čo sa týka výdavkov obidvoch rodičov treba uviesť, že výživné ma prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov a teda pri rozhodovaní o výške výživného neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi. Maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má súd zato, že je v schopnostiach a možnostiach odporcu prispievať na výživu maloletého výživným v sume 350,- eur mesačne, a že takto určená výška výživného zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam povinných, tak aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek a súčasne takto určeným výživným bude zachované právo maloletého podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Navrhovateľka ani odporca úpravu styku s maloletým dieťaťom nežiadali upraviť, súd preto v zmysle § 25 ods. 2 vety za bodkočiarkou zákona o rodine, styk rodiča s maloletým dieťaťom neupravil.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 144 prvá veta O.s.p. stým, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§27 ods. 1 Zákona o rodine)