Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/55/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom v C., D. E. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Jánom Gallom, advokátom, so sídlom v Rožňave, Južná 1, proti žalovanej: F. G. H., narodená XX.XX.XXXX, bytom v C., D. E. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou, so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá 7, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 18. januára 2023 sp. zn.

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 18. januára 2023 č.k. -66.

Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa 18. januára 2023 č.k. -66 žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že je vlastníkom X/X parcely č. XXXX/ XXX, zastávaná plocha o výmere XX m2 zameranej geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX z parcely KN-C XXXX/XXX zapísanej na LV č. XXXX k.ú. C. a druhá X/X tejto parcely patrí do dedičstva po nebohej manželke F. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX. Žalobu odôvodnil tým, že s nebohou manželkou boli vlastníkmi rodinného domu na parcele č. XXXX/XXX o výmere XX m2, parcely č. XXXX/XXX a priľahlých parciel č. XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX zapísaných na LV č. XXXX k.ú. C.. Požadovaná parcela vymedzená geometrickým plánom tvorí súčasť dvora a túto žalobca spolu s nebohou manželkou užívali na základe ústnej dohody, ktorá bola uzavretá pred viac ako 40 rokmi s predchodcom žalovanej v čase výstavby radovky, teda titulom nadobudnutia je oprávnená držba a vydržanie vlastníckeho práva. Dobromyseľnosť spočíva v tom, že vyššie uvedenú parcelu užívali na základe uvedenej dohody. Túto dohodu každý rešpektoval a v súvislosti s touto dohodou upravili aj dvor vrátane zameranej parcely a nik z právnych predchodcov žalovanej to nespochybňoval.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností

- parcely registra „C“ č. XXXX/XXX o výmere XX m2, č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, č. XXXX/ XXX o výmere XXX m2, č. XXXX/XXX o výmere XX m2, č. XXXX/XXX o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria a tiež stavieb na ňom evidovaných, zapísaných na LV č. XXXX v katastrálnom území C., obec C., okres C.. Predmetné nehnuteľnosti žalobca nadobudol do výlučného vlastníctva nadobúdacím titulom - uznesením XXX/XXX/XXXX - I./XXXX - XXX/XXXX a do rozhodnutia v dedičskom konaní o prejednaní majetku po manželke žalobcu patrili predmetné nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a jeho nebohej manželky. Z výpisov z LV č. XXXX zo dňa 30.03.2022 a zo dňa 17.01.2023 vyplýva, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností - parcely registra „C“ č. XXXX/

XXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria a tiež stavby na ňom evidovanej, v katastrálnom území C., obec C., okres C.. Predmetné nehnuteľnosti nadobudla žalovaná do výlučného vlastníctva nadobúdacím titulom - kúpnou zmluvou J. XXXX/XXXX - XXXX/XXXX.

4. Právne vec posúdil podľa ustanovení , , , , , , , , , , , , , , , (ďalej len „“), , , a , .

5. Súd konštatoval, že nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. C. a žalovaná výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. C., pričom ide o susedné nehnuteľnosti. Spornou skutočnosťou bolo naplnenie skutkovej podstaty vydržania parcely č. XXXX/XXX zameranej geometrickým plánom vyhotoveným dňa 21.03.2022.

6. Súd konštatoval, že v oboch prípadoch určenia sa jedná o žalobu určujúcu podľa a uzavrel, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, pretože tvrdené právo je neisté a vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu odstrániť.

7.1 Následne sa zaoberal otázkou vecnej legitimácie strán sporu. Súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry NS SR a i Ústavného súdu SR v spore o určenie predmetu dedičstva sú dedičia v čase smrti poručiteľa oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne, majú teda postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov. Účastníkmi konania musia byť všetci do úvahy prichádzajúci dedičia, pretože rozhodnutie v danej veci sa vzťahuje na každého z nich. Uvedené je riešené ustálenou rozhodovacou praxou, ide o judikáty R 49/82 a R 65/2003 a rozhodnutia sp.zn. , , , , a . V daných veciach bol ustálený záver, že až do vyporiadania dedičstva ohľadom veci sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v danom určovacom spore majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov (v súčasnosti nútené procesné spoločenstvo ). Konania o takejto žalobe sa tak musia zúčastniť ako žalobcovia alebo ako žalovaní všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie. Súd teda žalobu v časti o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohej manželke žalobcu, zamietol. 7.2 Aj napriek skutočnosti, že žalobca na pojednávaní navrhol do konania pripustiť na strane žalobcu svoje deti A. B. a F. K., súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 18.01.2023 tento návrh žalobcu na pristúpenie ďalších subjektov zamietol. Mal za to, že okruh sporových strán by sa v priebehu konania mal meniť iba minimálne a v nevyhnutnej miere, preto je vstup ďalšej sporovej strany do konania viazaný na schválenie súdom. Súd dospel k záveru, že vstup navrhovaných subjektov by bol nehospodárny. Ak by takémuto návrhu vyhovel, bolo by nutné pred rozhodnutím o tomto návrhu vyžiadať súhlasy uvedených osôb, pretože by vstúpili na stranu žalobcu a až následne rozhodnúť o pripustení subjektov na stranu žalobcu a v neposlednom rade by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, čo je v rozpore s princípom hospodárnosti. Súd poukázal aj na to, že vychádzal z okolnosti konkrétneho prípadu a to, že dňa 23.06.2022 bolo žalobcovi doručené vyjadrenie žalovanej, v ktorom prvýkrát poukázala na okruh účastníkov konania. Dňa 16.08.2022 bola žalobcovi doručená duplika žalovanej, v ktorej opätovne poukázala na okruh účastníkov konania. Dňa 09.11.2022 bolo žalobcovi doručené predvolanie na pojednávanie, ktoré sa konalo 18.01.2023, a teda žalobca mal dostatočný časový priestor na podanie návrhu na pripustenie ďalších subjektov na stranu žalobcu spolu s ich súhlasmi so vstupom do prejednávaného sporu. 7.3 Súd zamietol žalobu v celom rozsahu z dôvodu, že sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva inštitútom vydržania k parcele, ktorú podľa tvrdení žalobcu mali žalobca a jeho nebohá manželka nadobudnúť vydržaním, a to do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie do podielového spoluvlastníctva podľa znenia žalobného petitu. Vlastnícke právo vydržaním sa nadobúda uplynutím vydržacej lehoty. Zo skutkových tvrdení prezentovaných v konaní žalobcom vyplýva, že k vydržaniu malo dôjsť ešte za života jeho manželky. Ak by to tak bolo, stal by sa predmet vydržania predmetom BSM žalobcu a jeho manželky. Podľa skutkových tvrdení a listinných dôkazov, ak by súd žalobe vyhovel a deklaroval, že žalobca a jeho manželka predmetnú parcelu vydržali, uplynutím vydržacej lehoty by predmetná parcela patrila do BSM. Podľa názoru súdu žaloba v zmysle uvedeného nepozostávala z dvoch samostatných procesných nárokov samostatných určovacích žalôb, ale ide o jednu určovaciu žalobu zloženú z dvoch častí, ktoré spolu hmotnoprávne a skutkovo súvisia. Vzhľadom na konštatovaný nedostatok aktívnej vecnej legitimácie a nemožnosť rozhodnutia len o jednej z týchto častí prejednávaného nároku samostatne, súd v celom rozsahu žalobu zamietol.

8. O trovách konania rozhodol podľa , , a žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9.1 Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa , a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. 9.2 Žalobca namietal, že súd rozhodol bez toho, aby vo veci vykonal dokazovanie v podstate z procesných dôvodov, a to v nedostatku vecnej legitimácie na jeho strane, pretože v danom prípade žalobcami mali byť aj deti, teda že ide o tzv. nerozlučných spoločníkov. Žalobca súhlasí s názorom súdu vzhľadom na platnú judikatúru, že aktívnu legitimáciu v danom spore majú poručitelia po nebohej matke a manželke žalobcu. Ide však o ich dispozičné právo, či toto si uplatnia alebo neuplatnia. V čase podania žaloby takéto právo si neuplatnili, pretože sú časovo zaneprázdnení a nechceli chodiť po súdoch. Zároveň nemajú vedomosti, za akých okolností došlo k dohode, ktorá je titulom pre vydržanie s právnymi predchodcami žalovanej, pretože boli maloletí. Tento procesný nedostatok je odstrániteľný, no súd po zistení tohto nedostatku sa nepokúsil nedostatok odstrániť. Nepripustil do konania na strane žalobcu deti s odôvodnením, že by to bolo nehospodárne z hľadiska konania, s čím sa žalobca nestotožňuje, pretože išlo o prvé pojednávanie. Súd ani neskúmal, či chcú vstúpiť do konania na strane žalobcu. Zároveň súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že vlastnícke právo sa nepremlčuje, a preto nie je napriek rozhodnutiu súdu vylúčené, aby žalobca mohol opätovne po ustálení okruhu strán sporu podať novú žalobu. Podanie novej žaloby súd nepovažuje za nehospodárne z hľadiska súdneho konania, ale práve nesprávnym procesným postupom súdu dochádza k nehospodárnemu konaniu podaním novej žaloby. Tým, že poručitelia si svoje právo vystupovať v danom spore na strane žalobcu neuplatnili, neznamená, že by prišli o vlastnícke právo k spornej parcele, pretože pokiaľ by bola žaloba úspešná, v dodatočnom prejednaní dedičstva by boli účastníkmi konania. Samotná skutočnosť, že deti poručiteľky v sporovom konaní nevystupovali ako žalobcovia nemôže byť predsa na ujmu žalobcu. Postupom súdu, keď žalobu zamietol, bolo porušené jeho základné ústavné právo, a to právo na súdnu ochranu. 9.3 Zároveň žalobca namietal porušenie práva na spravodlivý proces, a to riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach. Tým, že súd zamietol žalobu z procesných dôvodov bolo odňaté jeho právo na spravodlivý proces. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa mal domáhať, že sporná parcela patrí do BSM žalobcu a nebohej manželky. V tomto smere poukazuje na to, že súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh. Pokiaľ z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynie, že spolu s nebohou manželkou nadobudli vlastníckeho právo k spornej parcele vydržaním, súdu nič nebránilo, aby rozhodol, že sporná parcela patrí do BSM žalobcu a jeho nebohej manželky, pretože samotné dokazovanie v spore má smerovať k tomu, či boli splnené podmienky vydržania k spornej parcele v zmysle . Súd v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie.

10. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že z odvolania nevyplýva, v čom vidí žalobca odvolacie dôvody, na ktoré poukazoval. Žalovaná poukázala na skutočnosť, a to nedostatočnú aktívnu legitimáciu na strane žalobcu, už vo vyjadrení k žalobnému návrhu. Predmetné tvrdenie nebolo pre žalobcu nové a ako osoba právne zastúpená mohol daný stav odstrániť už pred pojednávaním vo veci samej. Z obsahu spisu je zrejmé, že išlo o lehotu počítanú až na mesiace, ak mu bolo prvé vyjadrenie žalovanej doručené ešte 23.06.2022. Pokiaľ žalobca tvrdí, že obsahom práva na spravodlivý proces je aj právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, zo strany súdu v danom prípade k porušeniu nedošlo. Obsah elektronického spisu však žurnalizuje aj doručenie procesných poučení žalobcovi v zmysle . Súd poučoval strany sporu aj priamo na pojednávaní, preto toto jeho tvrdenie je nedôvodné. Nie je pravdou ani tvrdenie žalobcu, že súd nevykonal dokazovanie. Z obsahu odôvodnenia rozsudku a zápisnice z pojednávania zo dňa 18.01.2023 vyplýva opak. Z uvedených dôvodov považuje napadnutý rozsudok za vecne správny a zákonný a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania.

11. Žalobca v odvolacej replike v plnom rozsahu zotrval na dôvodoch podaného odvolania.

12. Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (, ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

14. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia potvrdil.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 13.06.2023 o 09:05 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 06.06.2023 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia , , a a contrario.

16. Žalobca namietal odvolacie dôvody podľa ustanovenia , , t. j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b/), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e/).

17. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

18. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , a . Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

19. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy v súlade s ust. , , teda každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil.

20. Presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

21. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k svojmu záveru s poukazom na zistený skutkový stav, príslušné zákonné ustanovenia a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky žalobcu, keďže boli už uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie.

22. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

23. Podstatnou otázkou z hľadiska rozhodnutia vo veci bolo posúdenie vecnej legitimácie.

24. Otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a nedostatok aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaných), je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy, aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (porovnaj rozsudok NS SR z 29. júna 2010 sp. zn. ).

25. Pod vecnou legitimáciou sa vo všeobecnosti v sporovom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov, vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá sporová strana, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda ktorá je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti, vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

26. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna sporová strana (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide a sporová strana na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti, je pasívne vecne legitimovaná (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR z 22. novembra 2011 sp. zn. ). Vecná legitimácia sa na začiatku tvrdí, avšak súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia a žaluje osobu, ktorá v čase rozhodnutia súdu je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Rozhodujúci je teda stav ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, preto bez právneho významu je posudzovanie vecnej legitimácie v čase začatia konania.

27. Predmetom konania je určovacia žaloba, konkrétne o určenie, že žalobca je vlastníkom X/X parcely č. XXXX/XXX, zastávaná plocha o výmere XX m2 zameranej geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/ XXXX z parcely KN-C XXXX/XXX zapísanej na LV č. XXXX k.ú. C. a druhá X/X tejto parcely patrí do dedičstva po nebohej manželke F. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX. Uvedenú parcelu mali menovaní nadobudnúť do svojho vlastníctva vydržaním.

28. Nesprávny je právny názor žalobcu, že stranami sporu v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva, nemusia byť všetci dedičia po poručiteľovi, keďže o ich právach sa bude rozhodovať až v samotnom dedičskom konaní; tento právny názor predstavuje odklon od ustálenej rozhodovacej praxe, základom ktorej je rozsudok NS SR zo dňa 27. októbra 2010 sp. zn. .

29. V otázke vecnej legitimácie v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva, sa prax zjednotila v závere, že ak rozhoduje súd v sporovom konaní o žalobe o určenie, že tá ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, účastníkmi tohto konania buď ako žalobcovia alebo ako žalovaní sú všetci dedičia. Pre takéto sporové občianske konanie treba všetkých účastníkov konania o dedičstve po poručiteľovi považovať za nerozlučných spoločníkov podľa ust. (predtým ) (pozri R 49/82, R 65/2003, rozsudok NS SR sp. zn. ).

30. Súdna prax je tiež dlhodobo jednotná a ustálená v názore, že určovací návrh spočívajúci v tom, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda, že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom (viď rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 27. októbra 2010, sp. zn. zo dňa 22. februára 2008 a sp. zn. zo dňa 14. marca 2011).

31. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že podľa sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. V dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo do vyporiadania dedičstva právoplatným rozhodnutím súdu tu nemôže byť istota, s akým výsledkom sa dedičské konanie skončí, a to najmä, kto bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerými dedičmi.

32. Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov, týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv, patriacich do dedičstva, sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel vyjadruje mieru, ako sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú a majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle . Uvedené platí aj v prípade, ak poručiteľ zanechal viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi vyporiadané ohľadne veci, o ktorú ide v súdnom konaní. Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok známy (nebol predmetom dedičstva) a nebol v konaní o dedičstve prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci. Z právnych úkonov, týkajúcich sa tejto veci, sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne a majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov, pretože rozhodnutie v spore sa musí vzťahovať na všetkých dedičov.

33. V prejednávanej veci žalobca nesprávne určil okruh sporových strán vo vzťahu ku všetkým dedičom, ktorí mali byť stranami tohto sporu a ktorí prichádzajú do úvahy ako dedičia po poručiteľke neb. F. B.. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti o určenie, že časť nehnuteľnosti patrí do dedičstva po nebohej manželke žalobcu, zamietol.

34. Odvolací súd sa stotožnil s právnou úvahou súdu prvej inštancie, že žalobca sa v podstate domáhal určenia vlastníckeho práva vo svoj prospech a v prospech svojej nebohej manželky, ktorí mali vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti nadobudnúť vydržaním.

35. Pre posúdenie skutkového stavu by tak bolo nevyhnutné skúmať splnenie podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním u oboch súčasne, avšak aj v prípade preukázania nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, by išlo o nadobudnutie veci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - žalobcu a jeho neb. manželky, a aj preto nebolo možné rozhodnúť iba o určení vlastníckeho práva žalobcu, kde boli splnené podmienky aktívnej aj pasívnej legitimácie v spore.

36. Pri určovacej žalobe v zmysle 137 písm. c/ , môže byť určené len jestvovanie práva, prípadne právneho vzťahu existujúceho ku dňu vyhlásenia rozsudku, obsahom žaloby nemôže byť určenie práva za dobu minulú a ani do budúcnosti (viď rozhodnutia NS SR sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ). Uvedené platí aj pri žalobách dedičov, ktorými žiadajú o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva, keďže túto formuláciu petitu je potrebné vykladať po obsahovej stránke tak, že aktuálny stav (v čase vyhlásenia rozsudku) je ten, že vec ešte nebola ako dedičstvo prejednaná a stále môže (má byť) ako dedičstvo prejednaná. V konaniach o určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi je potrebné posudzovať výlučne stav vlastníckeho práva k momentu smrti poručiteľa.

37. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, ak žalobu ako celok, zamietol.

38. Nedôvodná je odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa porušenia jeho práva na spravodlivý proces z dôvodu nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie.

39. Vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe týkajúcej sa okruhu strán sporu v konaniach o určenie, že vec patrí do dedičstva a zo žalobcom označeného okruhu strán sporu súd prvej inštancie nemal inú možnosť, ako žalobu pre nedostatok vecnej legitimácie v spore zamietnuť.

40. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy žalobca ako jedna sporová strana je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a žalovaný je subjektom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide, preto nie je povinnosťou súdu poskytovať stranám sporu poučenie o tom, kto má vystupovať na strane žalobcu a kto na strane žalovaného. Z ustanovení vyplýva pre súd vo vzťahu ku stranám sporu poučovacia povinnosť o procesných právach a povinnostiach a nie o právach a povinnostiach vyplývajúcich z hmotnoprávnych predpisov, pričom z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súd si svoju poučovaciu povinnosť splnil.

41. Súd v prejednávanej veci postupoval správne v súlade so zásadou hospodárnosti konania, keď neprihliadol na procesný návrh žalobcu prednesený na pojednávaní dňa 18.01.2023 na pripustenie A. B. a F. K. (detí žalobcu) do konania na strane žalobcu, v dôsledku ktorého postupu dospel k správnemu skutkovému záveru o nedostatku vecnej legitimácie v spore.

42. Žalobca nevzniesol procesný návrh na pripustenie zmeny na strane žalobcu včas, nakoľko tento procesný návrh mohol predložiť už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

43. V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca už v žalobe nesprávne označil okruh osôb, ktoré sú stranami sporu. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 12.05.2022 namietala nesprávny okruh účastníkov konania, pričom jej vyjadrenie bolo žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu doručené dňa 23.06.2022, dňa 16.08.2022 bola žalobcovi doručená duplika žalovanej, v ktorej opätovne poukázala na okruh účastníkov konania, na ktoré žalobca ani jeho právny zástupca nereagoval právne relevantným spôsobom, keď uviedol, že okruh účastníkov z procesného hľadiska zodpovedá petitu a po nebohej manželke dedil iba výlučne on. Následne bolo dňa 09.11.2022 žalobcovi

doručené predvolanie na deň 18.01.2023, teda odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca mal dostatočný časový priestor na podanie návrhu na pripustenie ďalších subjektov do konania na strane žalobcu.

44. Podanie návrhu na pristúpenie ďalších subjektov do konania na strane žalobcu až na pojednávaní konanom dňa 18.01.2023, nemožno vzhľadom na časovú chronológiu jednotlivých procesných úkonov v spore špecifikovanú vyššie označiť ako včasné a hospodárne.

45. Z uvedeného dôvodu bol procesný postup súdu prvej inštancie správny, nenapĺňajúci odvolací dôvod podľa ust. .

46. Nakoľko nedostatok aktívnej (či pasívnej) vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby, správne postupoval súd prvej inštancie, ak nevykonal následne dokazovanie ohľadne splnenia podmienok vydržania spornej parcely, z dôvodu ktorého je odvolacia námietka žalobcu nedôvodná.

47. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v zmysle ust. ako vecne správny potvrdil.

48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. a . V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnej žalovanej. Odvolací súd preto priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).