Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoCsp/6/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne C.. I. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX C., právne zastúpená advokátom JUDr. Andrej Cifra, so sídlom Janka Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému J. G. G. V. D., so sídlom J. Y. 1, XXX XX G., V. O. zapísaná v G. č. XXX XXX XXX, konajúceho na území D. O. prostredníctvom J. G. G. V. D., G. so sídlom T. X, XXX XX J., W.: XX XXX XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s.r.o., so sídlom Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, IČO: 36 862 169, o zaplatenie 4.896,- Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. -110 zo dňa 31. januára 2023, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 4.896,- Eur s prísl. a náhrady trov konania.

2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 4 896 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 02.07.2022 až do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 223,50 eur a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.“

3. Rozhodnutie právne odôvodnil , , , o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, , , , , , , , , , , , nariadenia vlády SR č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia účinného v čase omeškania žalovaného, §

255 ods. 1, , , Položka 1 písm. a) o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

4. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného došlo dňa XX.XX.XXXX k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej právny predchodca žalovaného poskytol žalobkyni na kúpu tovaru spotrebiteľský úver vo výške 17.869,- Sk (1.327,76 Eur). V zmluvnom formulári, časť C) bolo uvedené: „Ďalej žiadam, aby ma spoločnosť Q. D. a.s., zaradila do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytla mi úverový rámec vo výške 663,88 Eur a vydala kreditnú kartu na moje meno. Beriem na vedomie, že moja žiadosť o vydanie úverovej karty bude posudzovaná na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania, a že v prípade, že po hodnotení aktuálnej situácie nebude možné vyhovieť tejto žiadosti v plnom rozsahu, môže Q. D. a.s., zmeniť navrhovanú výšku úverového rámca na ním stanovenú nižšiu výšku. Zaväzujem sa splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5% mne poskytnutého aktuálneho úverového rámca. Termín splatnosti je 10. deň v mesiaci a spôsob splácania je zhodný zo zvolenou možnosťou v časti D/“.

5. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v uvedenom konaní sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluva v časti o poskytnutie revolvingového úveru je absolútne neplatná, nakoľko na strane žalobkyne pri uzatváraní zmluvy chýbala vôľa byť viazaná aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Je zrejmé, že úmyslom žalobkyne bolo získanie úveru na nákup spotrebného tovaru. Inú vôľu v čase uzatvorenia zmluvy nemala, a teda nebolo jej cieľom uzatvoriť i ďalšiu zmluvu o revolvingovom úvere. Stotožnil sa s tvrdením žalobkyne, že čerpaním poskytnutých peňažných prostriedkov nemožno nahrádzať absenciu vôle žalobkyne pri vzniku právneho úkonu. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným, s ohľadom na vykonané dokazovanie, predovšetkým výsluch žalobkyne, predmetnú námietku neuznal, nakoľko má za to, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť, kedy sa žalobkyňa dozvedela po porade s jej právnym zástupcom, že sa na jej úkor žalovaný bezdôvodne obohatil. Na základe uvedeného žalobe v celom rozsahu vyhovel. Právny predchodca žalovaného sa dostal do omeškania so splnením svojho peňažného dlhu, preto má žalobkyňa právo aj na úrok z omeškania, výška ktorého je v súlade s ust. nariadenia vlády SR č. .

6. O trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu tak, že nakoľko žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, priznal jej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu vo vzťahu k žalovanému s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

7. O zaplatení súdneho poplatku za podanú žalobu rozhodol tak, že túto povinnosť uložil žalovanému, nakoľko úspešná žalobkyňa bola v tomto konaní oslobodená od súdnych poplatkov ako spotrebiteľ domáhajúci sa svojho práva.

8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to v celom rozsahu. Odvolanie podal z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci (, v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)). Poukázal na to, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý aj revolvingový spotrebiteľský úver, ktorý žalobkyňa pravidelne čerpala, pričom eviduje splatenie spotrebiteľského úveru ku dňu 19.03.2007 a revolvingového spotrebiteľského úveru ku dňu 31.03.2020. Návrh na uzatvorenie zmluvy pozostával z dvoch častí (klasický úver a revolvingový úver), pričom obidve tieto časti sú uvedené rovnakým písmom. Právny vzťah na základe ktorého bol žalobkyni poskytnutý revolvingový úver vznikol rovnakým postupom ako právny vzťah na základe ktorého bol žalobkyni poskytnutý klasický úver. V úverovej zmluve žalobkyňa pritom prehlásila, že sa oboznámila so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie spotrebiteľského úveru a žiada o poskytnutie revolvingového úveru s úverovým rámcom 20.000,- Sk a vydanie úverovej karty na jej meno. Uviedol, že proces uzatvorenia zmluvy je v súlade s príslušnými ustanoveniami upravujúcimi proces uzatvárania zmlúv, vrátane spotrebiteľských zmlúv. Poukázal tiež na to, že v zmysle Všeobecných podmienok sa žiadosť po jej vyplnení, označení a podpísaní stáva návrhom na uzatvorenie zmluvy, pričom je nepochybné, že návrh na uzatvorenie zmluvy uskutočnený žalobkyňou pozostával z dvoch čiastkových návrhov. So záverom súdu prvej inštancie v bode 16. odôvodnenia sa nestotožnil, pretože žalobkyňa aktívne využívala kreditnú kartu a čerpala z nej peňažné prostriedky počas viac ako

13-ročného obdobia, teda svojim aktívnym konaním potvrdzovala svoju vôľu, že mala záujem o vydanie kreditnej karty, keďže sa správala ako zmluvná strana tejto zmluvy. Opakovane poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici a aj na záznamy z internej komunikácie medzi stranami, ktoré sú súčasťou spisu, kedy sa žalobkyňa opakovane dopytovala na kreditnú kartu, a to najmä v súvislosti s prevodom disponibilnej čiastky na bežný účet. Žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala, že nemala záujem o úverový produkt, preto súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnu posúdeniu veci. Následne zhrnul skutočnosti preukazujúce rozpor s nasledovným konaním žalobkyne, s ktorými sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal a nevyjadril sa ani k jednému z uvedených bodov. Nárok žalobkyne považuje za nedôvodný a plnenia za poskytnuté na základe platnej úverovej zmluvy. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania poukázal na to, že subjektívna dvojročná premlčacia doba začala plynúť pri každej splátke osobitne. Nestotožnil sa so závermi súdu o tom, že žalobkyňa sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení až po porade so svojim právnym zástupcom, keďže aktívne revolvingový úver využívala a čerpala peňažné prostriedky. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať mu právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania, vrátane trov právneho zastúpenia, v plnom rozsahu.

9. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu vyjadrila tak, že prvoinštančný rozsudok považuje za vecne správny a založený na správnom právnom posúdení zohľadňujúcom výsledky vykonaného dokazovania v predmetnej veci. Uviedla, že odvolanie žalovaného neobsahuje žiadne nové argumenty a v podstate len opakuje tvrdenia prezentované žalovaným v priebehu prvoinštančného konania. Poukázala na to, že jediným zámerom pre ktorý podpísala v predajni L. R. zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, bolo získanie klasického úveru na financovanie kúpy tovaru (PC, notebook). Po jej rozhodnutí financovať kúpu tovaru úverom bolo predložené na podpis tlačivo pripravené žalovaným označené ako Žiadosť/Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, pričom za jeho prípravu zodpovedal výlučne žalovaný. Predmetné tlačivo mohla ako celok podpísať alebo odmietnuť. Toto tlačivo podpisovala v priestoroch elektro predajne s vedomím a vôľou, že bude čerpať úver výlučne za účelom financovania kúpy tovaru. V čase podpisu nielenže nemala záujem o iný úver, ale logicky takúto možnosť ani nemala dôvod predpokladať, nakoľko úverová zmluva sa podpisovala v obchodných priestoroch predajcu a nie predajcu úverov. Zmluvnú podmienku označenú v zmluvnom formulári pod písm. c) považuje za absolútne neplatné dojednanie a jeho ratihabícia je vylúčená. Spomínané tlačivo bolo zjavne orientované na získanie neprijateľných zmluvných dojednaní na úkor a na škodu spotrebiteľa. Ďalej uviedla, že z judikatúra Súdneho dvora EÚ súčasne vyplýva, že bezdôvodné obohatenie začína plynúť až od okamihu určenia právneho dôvodu žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, teda od právoplatnosti rozsudku o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo od právoplatnosti rozsudku o určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Vo vnútroštátnom práce z toho vyplýva, že týmto rovnakým okamihom začína plynúť tak subjektívna, ako aj objektívna premlčacia doma na vydanie bezdôvodného obohatenia. V záujme hospodárnosti konania v podrobnostiach poukázala na jej výsluch na pojednávaní konanom dňa 31.01.2023 a na vyjadrenie zo dňa 11.10.2022. S poukazom na uvedené navrhla prvoinštančný rozsudok v celom rozsahu potvrdiť a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

10. Žalovaný sa vyjadril tak, že s tvrdením žalobkyne sa nestotožňuje, práve naopak a poukazuje na to, že prvoinštančný súd sa s jeho predostretou argumentáciou vôbec nevysporiadal, keďže napríklad vôbec nebral ohľad na skutočnosť v zmysle ktorej sa žalobkyňa opakovane počas celého zmluvného vzťahu dopytovala na kreditnú kartu, a to v súvislosti s prevodom disponibilnej čiastky na bežný účet, čo preukázal aj priloženým dôkazným prostriedkom. Uviedol, že je to práve žalobkyňa, ktorá nepreukázala, že o revolvingový úver nemala záujem. V tejto súvislosti sa plne opiera o bod II.5. svojho odvolania, z ktorého je zrejmé, že medzi konaním žalobkyne a jej tvrdeniami je zjavný rozpor. Je pritom zrejmé, že ak by žalobkyňa nemala záujem o čerpanie finančných prostriedkov z úverovej karty, tak by k takémuto čerpaniu nikdy nepristúpila, preto je irelevantné, či úverovú zmluvu podpísala ako celok, resp. či k jej podpisu došlo na elektro predajni. Žalobkyňa však kontinuálne čerpala z úverovej karty viac ako 12 rokov, pričom vyčerpala takmer 19.000,- Eur, teda z jej konania je nepochybné, že peňažné prostriedky čerpať chcela, že to bolo v jej záujme a správala sa teda ako zmluvná strana zmluvy o revolvingovom úvere. Mal za to, že na právny vzťah medzi ním a žalobkyňou by sa malo nahliadať optikou vtedajšej právnej úpravy a náležite tak rešpektovať zásadu zákazu retroaktivity. V ostatnom sa plne pridržiava svojho odvolania.

11. Žalobkyňa sa vyjadrila tak, že argumentácia žalovaného je nesprávna. Absencia vôle v čase uzatvárania právneho úkonu nemôže byť nahradená dodatočným schválením, či už výslovným alebo

prostredníctvom určitého konania. Dodatočne nemožno ani konvalidovať právny úkon, ktorý je od počiatku absolútne neplatný. Skutočnosť, že úverový rámec jej sprístupnil dodatočne až po uzatvorení zmluvy, a to bez platne uzatvoreného písomného kontraktu viažuceho sa k úverovému rámcu je z pohľadu právneho posúdenia veci bezpredmetná. S poukazom na uvedené navrhla, aby odvolací súd v celom rozsahu potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalovaného zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

12. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

15. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalovaný okrem nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci namieta aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie ( ).

16. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietanou nepreskúmateľnosťou, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

17. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

18. K nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza, že nezávislosť rozhodovania súdov sa musí uskutočňovať v ústavnom a v zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 ods. 1 a nasl. SR a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdu svoje rozhodnutie odôvodniť, a to spôsobom zakotveným v . Preto z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Povinnosťou súdu je vždy taktiež dostatočným a rozumným spôsobom vyrovnať sa s argumentmi sporových strán, ktoré môžu mať vplyv na jeho rozhodnutie. Neznamená to však, že súd musí rozhodnúť v súlade so skutkovým a právnym názorom tej ktorej strany, postačuje, že sa s jej argumentmi vo svojom rozhodnutí ústavne akceptovateľným spôsobom vyrovná, čo v súdenom spore naplnené nebolo.

19. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie

skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.

20. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Ani táto odvolacia námietka naplnená nebola.

21. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny predchodca žalovaného vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.

22. Je teda nepochybné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pričom aj zmluvu uzavretú podľa možno považovať za spotrebiteľskú. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne na posúdenie právneho vzťahu aplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Je pritom zrejmé, že obsah zmluvy si žalobkyňa ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala a nemala ani možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah.

23. Odvolací súd nijako nepopiera aplikáciu ustanovení na úverové vzťahy. Predmetná vec sa však týka záväzkovo-právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v ( a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť žalovanej ako spotrebiteľa vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo. Napokon, ani samotný žalovaný v priebehu prvoinštančného a ani odvolacieho konania nenamietal spotrebiteľský charakter predmetného vzťahu.

24. Žalovaný v podanom odvolaní nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie ohľadom vznesenej námietky premlčania, keďže mal za to, že premlčanie je potrebné posudzovať pre každú splátku realizovanú žalobkyňou samostatne. Odvolací súd však uvádza, že s týmto tvrdením žalovaného nemožno súhlasiť, pretože v prípade premlčania bezdôvodného obohatenia upravuje tzv. kombinovanú premlčaciu dobu. Oprávnený subjekt sa svojho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia môže domáhať za súčasného plynutia tak objektívnej, ako aj subjektívnej premlčacej doby. V prípade, ak dôjde k uplynutiu jednej z nich, oprávnený nemá možnosť domáhať sa svojho práva z bezdôvodného obohatenia, nakoľko došlo k jeho premlčaniu. V predmetnom prípade nebolo sporné, že žalobkyňa uplatnila svoje právo v rámci plynutia objektívnej premlčacej doby (uvedené žalovaný napokon vôbec nenamietal a ani nespochybňoval), avšak spornou otázkou bolo, či žalobkyňa uplatnila svoje právo aj v rámci plynutia subjektívnej premlčacej doby vzhľadom na to, že jej márnym uplynutím by došlo k zániku jeho súdnej vymáhateľnosti. Z uvedeného dôvodu bolo preto potrebné

náležite zistiť, kedy sa žalobkyňa dozvedela o tom, že žalovaný, resp. jeho právny predchodca sa na jej úkor bezdôvodne obohatil.

25. Súd prvej inštancie vypočul žalobkyňu, ktorá na pojednávaní konanom dňa 31.01.2023 (č.l. 104 a nasl. Zápisnica o pojednávaní) opísala okolnosti za ktorých sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení žalovaného na jej úkor. Na základe uvedeného výsluchu žalobkyne súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela približne v mesiacoch máj/jún 2022 od svojho právneho zástupcu (pozn. odvolací súd poukazuje na to, že z webovej stránky združenia V. na ktorý odkazovala žalobkyňa pri svojom výsluchu na pojednávaní, vyplýva, že právny zástupca žalobkyne pôsobí ako jeden z lektorov tohto združenia). Odvolací súd v tomto smere poukazuje na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 12.05.2020, ktorým bolo uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 10.01.2018 zrušené a vec bola vrátená dovolaciemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dovolací súd v novom rozhodnutí, sp. zn. zo dňa 28.02.2022 opätovne rozhodol vo veci tak, že rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. z 09.11.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol nasledovné: „V zhode s vyššie uvedenými závermi vyslovenými v uznesení z 28. septembra 2021 sp. zn. dovolací súd uvádza, že v prejednávanom spore bude potrebné individualizovať, kedy dovolateľka nadobudla vedomosť o tom, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a kto sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. Dovolateľka v priebehu súdneho konania tvrdila, že sa o vzniku bezdôvodného obohatenia žalovanej dozvedela až od p. Q., resp. od prvej porady s právnym zástupcom. Vychádzať preto treba z reálneho momentu, kedy sa dovolateľka dozvedela o tom, že sa žalovaná na jej úkor bezdôvodne obohatila. Z uvedených dôvodov nemožno v okolnostiach posudzovanej veci považovať za správny názor odvolacieho súdu, že „Okolnosti, za ktorých sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov sú uvedené priamo v zákone. Vedomosť žalobkyne ako spotrebiteľa o bezúročnosti a bezpoplatkovosti jej úveru je potrebné preto spájať s touto skutočnosťou, t.j. vedomosťou o existencii citovaného zákona. Nemožno z tohto dôvodu začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby viazať k dátumu prvej porady s právnym zástupcom, keď tento mal preštudovať zmluvy. Takéto tvrdenia žalobkyne nie je presvedčivé. Žalobkyňa očividne iný dôvod na poradu s advokátom nemala, než ten, pre ktorý podávala žalobu.„“ Rovnako odvolací súd poukazuje aj na totožné závery vyslovené v uzneseniach Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.09.2021, sp. zn. zo dňa 22.05.2019, ako aj na závery nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 28.09.2021. Z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva je potrebné dať do pozornosti rozsudok v spojených veciach C-80/21 až C-82/21 zo dňa 08.09.2022 (body 85. až 100. odôvodnenia). Z uvedeného tak vyplýva, že súd prvej inštancie správne zisťoval moment kedy sa žalobkyňa dozvedela o bezdôvodnom obohatení a od tohto momentu správne odvíjal aj začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby. Žalobkyňa síce v priebehu pojednávania uviedla, že sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela od svojho právneho zástupcu, t.j. po porade s ním, avšak bez toho, aby v priebehu konania predložila relevantné dôkazy, no napriek uvedenému žalovaný túto skutočnosť, t.j. realizáciu porady klienta (žalobkyne) s jej právnym zástupcom vôbec nerozporoval a ani nenamietal, a to tak ani v priebehu prvoinštančného konania ako ani v priebehu odvolacieho konania. Uvedené tak nebolo možné vyhodnotiť inak, ako nesporné skutkové tvrdenie žalobkyne.

26. Vo vzťahu k nesporným skutkovým tvrdeniam a dokazovaniu odvolací súd na okraj poukazuje na to, že komentár k vo vzťahu k popretiu skutkových tvrdení uvádza nasledovné: „Z ustanovenia vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany (nem. Bestreitungslast). Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení (). Rovnako ako skutkové tvrdenia, aj popretie skutkových tvrdení musí byť substancované (pozri komentár k ). Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné. Nepostačuje všeobecné vyhlásenie (napr. o tom, že žaloba je úplne nedôvodná), z ktorého by bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany so skutkovým stavom tvrdeným protistranou.“ (TOMAŠOVIČ, Marek. [Popretie skutkových tvrdení protistrany]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. . 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 620-621.). V súvislosti s dokazovaním nesporných skutočností je v komentári ďalej uvedené nasledovné: „Súd teda nemusí vykonávať dokazovanie ohľadom skutočností, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné a môže ich bez dokazovania zobrať za

základ svojho rozhodnutia. Ide o prejav zásady formálnej pravdy v civilnom procese, v zmysle ktorej súd nemá povinnosť skúmať, či tieto tvrdenia korešpondujú so skutočným stavom, alebo nie. Existencia tohto oprávnenia vychádza zo všeobecnej skúsenosti, že v kontradiktórnom spore možno s vysokou mierou pravdepodobnosti predpokladať správnosť skutkových tvrdení, na ktorých sa vzájomne súperiace strany v konfliktnej situácii civilného sporu napriek tomu dohodnú.“ (GEŠKOVÁ, Katarína. [Známe skutočnosti a zhodné tvrdenia strán]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. . 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 769, marg. č. 5.).

27. Ak teda žalovaný výslovne nepoprel tvrdenie žalobkyne o tom, že táto sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela od svojho právneho zástupcu niekedy v máji/júni 2022, teda vôbec nespochybnil existenciu porady žalobkyne s jej právnym zástupcom, potom takéto tvrdenie žalobkyne možno vyhodnotiť ako nesporné skutkové tvrdenie, čo má za následok, že začiatok plynutia premlčacej doby bolo potrebné odvíjať od uvedeného dátumu, t.j. od mája/júna 2022, ako to aj správne urobil súd prvej inštancie. Subjektívna premlčacia doba by tak uplynula v máji/júni 2024, ale keďže žaloba bola na súd podaná dňa 04.07.2022 a súčasne nedošlo ani k uplynutiu objektívnej premlčacej doby, potom nebolo možné konštatovať dôvodnosť vznesenia námietky premlčania. Odvolací súd tak konštatuje, že táto námietka žalovaného bola súdom prvej inštancie posúdená a vyhodnotená správne.

28. Vo vzťahu k veci samej, a to konkrétne ku skutočnosti namietanej žalovaným v odvolaní, že žalobkyňa mala vôľu uzatvoriť aj zmluvu o revolvingovom úvere odvolací súd uvádza, že z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva (bod 5. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), že žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru bola upravená v časti C) zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe čoho možno konštatovať, že žalobkyňa nemala reálnu možnosť ovplyvniť obsah formulára a keďže toto zmluvné dojednanie bolo neoddeliteľnou súčasťou tej istej formulárovej žiadosti, mohla ľahko nadobudnúť dojem, že ide o jednu zmluvu, ktorú musí podpísať, ak má záujem o poskytnutie spotrebiteľského úveru za účelom financovania kúpy tovaru, a to bez náležitého porozumenia jej obsahu. Žalobkyňa si tak jedným podpisom formulára zhoršila svoje postavenie, pretože sama nemala žiaden dosah na celý jej obsah a mohla len podpísať aj dojednanie o žiadosti o revolvingový úver bez toho, aby porozumela jeho obsahu zrejme s dôverou, že právny predchodca žalovaného postupuje voči nej s odbornou starostlivosťou. Tento úkon nebol v danom okamihu vo sfére záujmu žalobkyne, pretože podpisom želanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa súčasne podpísala aj pod tú časť textu, ktorá sa týka aj dojednania revolvingového úveru, a teda zmluva o revolvingovom úvere jej bola nanútená. Odvolací súd preto konštatuje, že išlo tak o vnútený revolvingový úver spočívajúci minimálne v tom, že podmienkou pre uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol aj podpis revolvingovej zmluvy, ktorá bola súčasťou predtlačeného formulára. V podstate išlo o spojené zmluvy, ktoré boli dohodnuté právnym predchodcom žalovaného so žalobkyňou na jednej formulárovej zmluve, ktorá obsahuje až tri zmluvy, a to (i) zmluvu o spotrebiteľskom úvere, (ii) zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a (iii) rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb. Na základe uvedeného tak možno konštatovať, že spomínaný revolvingový úver bol žalobkyni ako spotrebiteľke nanútený, a to aj napriek tomu, že z neho čerpala finančné prostriedky. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania a z vyjadrení žalovaného, keďže žalobkyňa vrátila žalovanému z takto poskytnutého revolvingového úveru viac ako reálne čerpala, súd prvej inštancie správne dospel k záveru o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie.

29. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania a o povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

30. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu žalovaného zachádzajúcu do nadbytočných podrobností, nespôsobilú už privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

31. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a , tak že úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( ). Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa .

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).