Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/131/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Dany Ferkovej a JUDr. Viktórie Midovej v právnej veci navrhovateľky B. O., narodenej XX.X.XXXX, bývajúcej v O. E. Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti odporcovi Okresnému súdu Košice-okolie, so sídlom v Košiciach, Štúrova 29, o ochranu osobnosti, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 17. februára 2012, č.k. -188, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa) rozsudkom zo dňa 17.2.2012, č.k. -188 zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala proti odporcovi náhrady nemajetkovej ujmy v sume 26.555,14 € (800.000,-Sk).

Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka tvrdila, že v príčinnej súvislosti s konaním Okresného súdu Košice-okolie, ktorý vyznačil právoplatnosť na platobnom rozkaze a umožnil začatie exekučného konania vedeného proti nej pod sp.zn. a , odporca zasiahol do osobnostných práv navrhovateľky, ktoré (navrhovateľka) vyjadrila vo výške nemajetkovej ujmy v sume 800.000,-Sk. V dobe vydania platobného rozkazu prežívala extrémny stres, bola vystavená depresívnym stavom, psychickému napätiu, strachu a nespavosti a tak došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu. Exekučné konanie, ktoré smerovalo k „predaju“ jej rodinného domu spôsobilo (jej) vznik zdravotných problémov. Mala obavu o budúcnosť a zúfalo sa snažila dovolať sa pravdy - spravodlivosti. Po citácii § až 3 (ďalej len „“) súd skúmal, či v dôsledku nezákonného a nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Košice-okolie došlo k zásahu do osobnostných práv (života a zdravia) navrhovateľky, a k ujme na strane navrhovateľky v takom rozsahu, aby „požadovala“ náhradu nemajetkovej ujmy podľa , . Navrhovateľka počas celého konania poukazovala na svoj „zlý“ zdravotný stav. Súd konštatoval, že uvedený zdravotný stav nevznikol v príčinnej súvislosti s exekúciou na jej nehnuteľnosť, ale v období, kedy jej majetok získaný v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nebol vyporiadaný. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zdravotný stav navrhovateľky bol od podania návrhu na rozvod manželstva (14.9.1994) až do jeho skončenia (do 18.11.1996), poznačený osobným statusom navrhovateľky. Aj konanie vedené na Okresnom súde Košice-okolie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov prebiehalo v čase, keď „údajne“ došlo k zásahu do jej osobnostných práv. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov trvalo (aj) v období od 26.2.2002, kedy navrhovateľka prevzala upovedomenie o začatí

exekúcie až do 25.2.2005, kedy Krajský súd v Košiciach posudzoval, či podanie navrhovateľky treba považovať za odôvodnený odpor. Práva navrhovateľky boli čiastočne chránené (od roku 2003) a to rozhodnutím súdu o odklade exekúcie v exekučnom konaní. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov trvalo od 28.5.1997, a bolo nariadených 16 pojednávaní. Na základe súdneho zmieru sa navrhovateľka zaviazala zaplatiť bývalému manželovi sumu 350.000,-Sk, a tak pokračovanie obáv zo straty vlastníctva rodinného domu mohli prameniť (na záver) aj z tejto situácie. V pôvodnom návrhu aj v priebehu konania navrhovateľka poukazovala na zásah do jej života a zdravia, a neskôr návrh odôvodnila aj zásahom do jej občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, dobrého mena a súkromia.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že do práv navrhovateľky nezasiahol odporca v značnej miere a v dôsledku toho náhrada nemajetkovej ujmy, ktorú požadovala, neprichádza do úvahy. Súčasne s konaním Okresného súdu Košice-okolie prebiehalo konanie o rozvod manželstva od roku 1994 a konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov od roku 1997 do februára 2005. Uvedené konania a ich priebeh mohli byť príčinami ba akceleratórmi prípadného vybrovania jej zdravia, zásahmi do dôstojnosti, mena a prejavu osobnej povahy navrhovateľky. Vzhľadom na verejný prístup k informáciám, najmä počtu verejných (súdnych) pojednávaní vo vymenovaných veciach, prestáva byť ich obsah súkromnou sférou občana. Súkromie inak chránené (pred začatím konania o rozvod manželstva a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo o náhradu škody) je spojené s verejnosťou súdnych pojednávaní. Všetky súdne konania vo veciach, ktoré sa týkali jej statusu a majetku začali ešte v roku 1994, a pokračovali aj v roku 1997 (po rozvode manželstva) konaním o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov až do februára 2005. Aj uvedené konania, ich priebeh a obsah mohli zasiahnuť a postihnúť zdravie, česť, dôstojnosť, dobré meno a prejavy osobnej povahy navrhovateľky. Po zmene (odôvodnenia) návrhu a tvrdených zásahov do jej súkromia konaním Okresného súdu Košice-okolie súd konštatoval, že exekučné konania v dôsledku právoplatnosti platobného rozkazu nie je možné považovať za výlučnú príčinu, ktorá viedla k zásahu do osobnostných práv a súkromia navrhovateľky, a tak znížila jej vážnosť v spoločnosti v takom rozsahu, že by prichádzala do úvahy i aplikácia a . Okresný súd pripustil poskytnutie iného zadosťučinenia, napr. primeraným by bolo, aby sa okresný súd ospravedlnil navrhovateľke, ktoré by poskytlo zadosťučinenie za zásah do občianskej cti a dôstojnosti, mena a prejavu osobnej povahy navrhovateľky v kruhu jej známych najmä v mieste jej bydliska, kde ako tvrdila navrhovateľka bolo alebo mohlo byť známe, že prebieha exekučné konanie, týkajúce sa jej nehnuteľnosti. Konanie o rozvod manželstva a konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj konanie o náhradu škody a ochrana najmä jej súkromia bola ohrozená aj bez exekučného konania. Súkromie, je sféra, ktorá má byť rešpektovaná každým aj korporáciami verejnej povahy, akými je súd. Nebolo preukázané, že došlo k takému zásahu do súkromia navrhovateľky, ktorý by viedol k zníženiu jej dôstojnosti, vážnosti a bola by potrebná náhrada finančného zadosťučinenia. Na zistený skutkový stav aplikoval súd ustanovenia až 3 , , , , . Výrok o náhrade trov konania súd odôvodnil tým, že navrhovateľka úspešná nebola a úspešný odporca trovy konania si neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla zmeniť napadnutý rozsudok tak, že jej súd prizná náhradu nemajetkovej ujmy v sume 26.555,14 €. Žiadala priznať aj náhradu trov konania. Rozsudok považovala za nesprávny z dôvodov uvedených v a Po citácii , , uviedla, že v odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že do práv navrhovateľky odporca nezasiahol v značnej miere a v dôsledku toho náhrada nemajetkovej ujmy, ktorú požadovala, neprichádza do úvahy tak, aby odôvodňovala poskytnutie takéhoto zadosťučinenia. Pokiaľ okresný súd je toho názoru, že k zásahu do jej osobnostných práv došlo, avšak výška nie je primeraná, nič mu nebránilo priznať jej také zadosťučinenie, aké je podľa názoru súdu primerané, a v prevyšujúcej časti návrh zamietnuť. Pod ochranou osobností je zahrnutá aj ochrana súkromia, ktorá zahŕňa aj právo na nerušený osobný život, duševný pokoj, nedotknuteľnosť života jednotlivca v kruhu jeho najbližších. Protiprávne konanie odporcu zasiahlo tak do oblasti jej zdravia, citovej oblasti, cti, teda aj do súkromia ako takého. Nesprávny postup odporcu ju poznačil silne negatívne, žila v neustálom napätí. Nesprávnym postupom odporcu bol ohrozený jej domov, ktorý po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva mal byť jej výlučným vlastníctvom, jej útočiskom a istotou. V priebehu konania poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z ktorého vyplýva, že v prípade neoprávneného zásahu do práva na súkromie, navrhovateľke nevzniká procesná povinnosť preukázať, že neoprávnený

zásah pôsobil difamačne a mal za následok zníženie vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti. Domáha sa nemajetkovej ujmy v peniazoch za sedem rokov prežitého stresu a zhoršenia zdravotného stavu, ktorého následky pociťuje dodnes. Táto hmotná satisfakcia, ktorá je prejavom slušnosti a spravodlivosti, však nemôže úplne odčiniť dopad odporcovho konania. Je nesporné, že nesprávny postup odporcu, ktorý bol napravený až po siedmych rokoch mal za následok jej psychické problémy. Vzhľadom na prežité psychické utrpenie, na intenzitu, závažnosť a dlhodobosť zasahovania do jej osobnostných práv pociťuje zamietnutie jej návrhu ako odmietnutie spravodlivosti. Podľa ustálenej súdnej praxe jediná podmienka priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je splnená vtedy, ak sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce. Je nesporné, že v jej prípade nemateriálne zadosťučinenie nemôže odčiniť zásah do jej súkromia nesprávnym postupom odporcu. Nesprávny postup odporcu, niekoľkoročné domáhania sa nápravy tohto nesprávneho postupu, vytvorili u nej doživotnú nedôveru v orgány, ktoré majú slúžiť k ochrane jej práv. Rozhodnutie súdu, ktoré odporcov zásah do jej osobnostných práv necháva bez nápravy, túto nedôveru ďalej prehlbuje.

Odporca v písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas účastníčka konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť odvolaním ( ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa , a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné vyhovieť.

Rozsudok okresného súdu je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.9.2013 o 9.45 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, II. poschodie Krajského súdu v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa , v spojení s a

Navrhovateľka v odvolaní namietala odvolacie dôvody podľa a

Odvolací dôvod podľa (t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení až

K odvolaciemu dôvodu podľa (t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci uvedené odvolacie dôvody neboli naplnené.

Rozhodnutiu okresného súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. až alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok okresného súdu nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa , a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, a preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil.

Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraný spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

Súd prvého stupňa uviedol výslovne, ktoré dôkazy vykonal a aké následné skutočnosti z každého dôkazu zistil, najmä uviedol, čo vyplýva z výpovedí účastníkov a svedkov (P. O., Š.S. O., exmanžela D. O., E. A., B. Č.) a listinných dôkazov, najmä spisov Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. Ro 17716/97 a následne sp.zn. , „rozvodového“ spisu Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. , spisu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov , exekučných spisov a a spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. o náhradu škody podľa , a na základe zhodnotenia dôkazov samostatne i vo vzájomnej súvislosti súhrne skonštatoval, ktoré právne významné okolnosti i skutočnosti mal za preukázané a ktoré považoval za nepreukázané, ako aj to, že odporca nezasiahol v značnej miere do občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, dobrého mena a do súkromia navrhovateľky, ktorá by spĺňala podmienky pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy.

Správne, presvedčivé, zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

Navrhovateľka argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa okresný súd vyporiadal pri rozhodovaní vo veci samej a tieto odvolacie námietky neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

K dôvodom uvedeným v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa s prihliadnutím na dôvody odvolania navrhovateľky odvolací súd uvádza :

Podľa článku 19 ods. 1 , každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa článku 19 ods. 2 , každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

v ustanovení priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Zákon nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté osobnostné práva, stanovuje, aké znaky, za prítomnosti ktorých treba určité správanie považovať za zásah do osobnosti (objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť zásahu a príčinná súvislosť medzi určitým konaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv).

Ak sú v konkrétnom prípade tieto znaky dané, má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (viď ).

Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (viď ). Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (viď ).

Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch môže súd podľa priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, najmä, ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Dôvody priznania náhrady sú v tomto ustanovení len demonštratívne. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je vždy - v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba podľa právneho názoru odvolacieho súdu považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a následky považuje za ujmu značnú. Pritom nie sú rozhodujúce subjektívne pocity navrhovateľky, ale objektívne hľadisko, teda to, či predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne v spoločenskom postavení a podobne) vnímala aj každá iná fyzická osoba.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby v predmetnom konaní išlo o prípad, že by v značnej miere bola znížená dôstojnosť a vážnosť navrhovateľky v spoločnosti, a preto navrhovateľka nemá právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Nebolo preukázané, aby navrhovateľke vznikla závažná ujma v príčinnej súvislosti s exekučným konaním, ktoré sa voči nej viedlo na Okresnom súde Košice-okolie.

Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že pre závažnú ujmu nie sú rozhodujúce subjektívne pocity navrhovateľky, ale objektívne hľadisko, t.j. že zdravotné problémy navrhovateľky boli zistené už v konaní o rozvod manželstva a neskoršie v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Košice-okolie.

Žiada sa poznamenať, že podľa súčasnej súdnej praxe ako kritérium posudzovania sú nielen okolnosti zásahov na strane pôvodcu zásahu, ale rovnako aj na strane poškodenej osoby, t.j. ak existuje podiel poškodenej osoby spočívajúci v jej vlastnom konaní alebo vedomom (ne)konaní na vzniku negatívneho následku v podobe neoprávneného zásahu alebo jeho následkov. Miera a pohnútky prípadného podielu na vzniku neoprávneného zásahu potom majú rovnako vplyv na úvahu súdu vo forme morálneho zadosťučinenia a rovnako potom aj na výške priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Aj odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že exekučné konanie, ktoré voči navrhovateľke sa viedlo na Okresnom súde Košice-okolie, bolo od roku 2003 odložené - povolený odklad exekúcie - prebiehalo súčasne s ďalšími konaniami, t.j. konaniami navrhovateľky o rozvod manželstva

od roku 1994 a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov od roku 1997 a následne s konaním o náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu, a tieto konania boli základnou príčinou jej zhoršenia zdravotného stavu. Verejnosť súdnych pojednávaní v horeoznačených veciach prestala byť súkromnou sférou navrhovateľky.

Odvolací súd len pre úplnosť poznamenáva (nad rámec prieskumu), že súdna prax sa zjednotila v názore, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.9.2008 sp.zn. a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 27.11.2012, sp.zn. , ktoré bolo Občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu SR navrhnuté na publikovanie v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky).

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Vecne správne rozhodol okresný súd aj o náhrade trov prvostupňového konania, a preto odvolací súd potvrdil aj rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení a Navrhovateľka nebola úspešná v odvolacom konaní, a tak nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešný odporca trovy odvolacieho konania si neuplatnil, a preto odvolací súd rozhodol, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.