Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 384/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. júna 2014

predbežne prerokoval sťažnosť E. K., zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou,

Advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, pre namietané porušenie jej základných práv

podľa 19 ods. 1 a 2 a a 3 a práv podľa ods.

1, čl. 8 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach č. k. -209 z 24. septembra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

30. decembra 2013 doručená sťažnosť E. K., (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané

porušenie jej základných práv podľa a 2 a a 3 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského

súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. -209 z 24. septembra 2013

(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že 31. marca 2008 podala

sťažovateľka Okresnému súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) žalobu o ochranu

osobnosti, ktorou sa od Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „odporca“) domáhala

zaplatenia sumy 800 000 Sk z titulu nesprávneho úradného postupu, ktorý spočíval v tom,

že na platobnom rozkaze sp. zn. Ro 17716/97 z 5. novembra 1997 vyznačil právoplatnosť

napriek tomu, že proti nemu podala v zákonnej lehote odpor. Sťažovateľke neskôr

prisvedčil aj krajský súd uznesením sp. zn. z 25. februára 2005, v ktorom

konštatoval, že „včas podaný odpor mal za následok, že platobný rozkaz sa zo zákona

zrušil“, a preto predmetnú vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vzhľadom na to, že v dôsledku vyznačenia právoplatnosti uvedeného platobného

rozkazu boli v rokoch 2001 a 2002 začaté proti sťažovateľke dve exekučné konania,

čo sa nepriaznivo prejavilo nielen na jej zdravotnom stave, ale (ako tvrdila neskôr, pozn.)

zasiahlo aj do jej občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, dobrého mena a súkromia, podala

okresnému súdu žalobu, ktorú však tento rozsudkom č. k. -188

z 24. septembra 2013 v celom rozsahu zamietol. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil

v podstate tým, že „exekučné konania... nie je možné považovať výlučne za príčinu, ktorá

viedla k zásahu do osobnostných práv súkromia sťažovateľky“, vzhľadom na to, že súbežne

s nimi prebiehali aj iné konania – o vyporiadanie bezpodielového vlastníctva manželov

po rozvode manželstva a o náhradu škody, ktoré taktiež „mohli zasiahnuť a postihnúť

zdravie, česť, dôstojnosť, dobré meno a prejavy osobnej povahy navrhovateľky“, a teda

v danom prípade „nebolo preukázané, že došlo k takému zásahu do súkromia

navrhovateľky, ktorý by viedol k zníženiu jej dôstojnosti, vážnosti a bola by potrebná

náhrada finančného zadosťučinenia“. Navrhovateľka inú formu zadosťučinenia, napr.

ospravedlnenie zo strany okresného súdu, vo svojej žalobe nepožadovala.

Na základe odvolania sťažovateľky odôvodneného tým, že okresný súd dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne

právne posúdil, krajský súd napadnutým rozhodnutím rozsudok súdu prvého stupňa

ako vecne správny potvrdil.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „nepovažuje konanie pred ústavným súdom

za priestor, v ktorom by bolo miesto na opakovanie skutkových tvrdení prednášaných

a preukazovaných pred všeobecnými súdmi. Ako bolo uvedené, podstata skutkových

okolností v konaní sporná nebola... Spornou v predmetnej veci zostala skutočnosť,

či sťažovateľka... má právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch alebo nie.“.

Vzhľadom na skutkové okolnosti daného prípadu sa však sťažovateľka „nemôže stotožniť

s tým, že by boli zlučiteľné s jej základnými právami na ochranu súkromia, vedenie

súkromného života, ochranu pred nezasahovaním doň a s právom na účinný prostriedok

nápravy, ako aj s právom na náhradu škody spôsobnej orgánom verejnej moci, také závery

všeobecných súdov, ktoré nesprávny úradný postup súdu, ktorý vyústil vo vedenie exekúcie

proti sťažovateľke... vyhodnotili ako taký, za ktorý nemá sťažovateľka nárok na odškodnenie

v podobe nemajetkovej ujmy v peniazoch.“.

Na základe uvedeného preto v petite žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Právo sťažovateľky na

- zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti zakotvené v článku 19

ods. 1 SR,

- ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života

zakotvené v článku 19 ods. 2 SR,

- náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu alebo jeho

nesprávnym úradným postupom zakotvené v článku 46 ods. 3 SR,

- rešpektovanie jej súkromného života zakotvené v článku 8 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

- účinný prostriedok nápravy proti porušeniu jej práv priznaných Dohovorom

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorého sa dopustili osoby pri plnení

úradných povinností zakotvené v článku 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd,

- domáhanie sa svojho práva zákonom ustanoveným postupom zakotvené v článku 46

ods. 1 SR,

- spravodlivé súdne konanie zakotvené v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd

bolo rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -209 zo dňa

24. 9. 2013 porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Krajskému súdu v Košiciach pokračovať

v porušovaní namietaného práva sťažovateľky.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. -209 zo dňa 24. 9. 2013 a vracia vec Krajskému súdu v Košiciach

na ďalšie konanie.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základných práv sťažovateľky podľa

a 2 a a 3 a práv podľa , a

dohovoru rozsudkom krajského súdu č. k. -209 z 24. septembra 2013, ktorým

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby sťažovateľky o ochranu

osobnosti, odôvodnená v podstate tým, že jej zo strany týchto súdov nebol priznaný „nárok

na odškodnenie v podobe nemajetkovej ujmy v peniazoch“.

Predložená sťažnosť sa vyznačuje nedostatkom odôvodnenia vo vzťahu k obsahu

jednotlivých práv napádaných v petite, ku ktorých porušeniu malo dôjsť zo strany krajského

súdu, čo je pri rozhodovaní podľa nevyhnutné na vymedzenie hraníc,

v ktorých navrhovateľ žiada realizovať ústavný prieskum dodržiavania základných práv

a slobôd v konaní realizovanom tým-ktorým orgánom verejnej moci.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľke je z jeho skoršej rozhodovacej činnosti

( a ) známa nielen judikatúra týkajúca sa oprávnenia

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecných súdov vo vzťahu k obsahu práv,

porušenie ktorých v sťažnosti namieta, ale pokiaľ ide o nastolenú problematiku, aj ním

vyslovený záver, že v okolnostiach prípadu „... bolo úlohou krajského súdu vyhodnotiť

intenzitu, charakter, okolnosti vzniku zásahu do práv spojených s ochranou osobnosti

sťažovateľky, zároveň bolo jeho úlohou posúdiť vzniknuté následky, a tak aj dospieť

k záveru, či boli dané dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy“.

Ústavný súd opätovne pripomína, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu

ochranu podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Všeobecný súd však

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní

skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces ().

Nespokojnosť sťažovateľa s právnym posúdením veci všeobecným súdom sama

osebe nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti ním

vydaného rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (,

, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého právo

na spravodlivé súdne konanie nemožno stotožňovať s procesným úspechom, z čoho

vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom

účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

Keďže predmetná sťažnosť je práve takéhoto charakteru, pričom z ústavnoprávneho

hľadiska niet žiadneho dôvodu na spochybnenie právnych záverov krajského súdu

vyjadrených v napadnutom rozhodnutí, t. j. že „v prejednávanej veci... odvolacie dôvody

neboli naplnené“ , a zároveň „nebolo preukázané, aby navrhovateľke vznikla závažná ujma

v príčinnej súvislosti s exekučným konaním, ktoré sa voči nej viedlo na Okresnom súde

Košice - okolie“, ústavný súd sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom prerokovaní odmietol

podľa z dôvodov zjavnej neopodstatnenosti

a nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí, pričom nepovažoval za potrebné toto svoje

rozhodnutie podrobnejšie odôvodňovať.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2014