Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27CoCsp-35-2022.pdf
PDF · 195.08 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoCsp/35/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne: A. B. C., so sídlom D. E. XXX/XX, F., IČO: XX XXX XXX, zastúpenej JUDr. Jozefom Jaškom, advokátom so sídlom Falešníka 10, Prievidza, proti žalovanej: A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, A., o zaplatenie 1.500,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 16. mája 2022, č.k. 11Csp/12/2020-152, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej voči žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej nárok na ich náhradu nepriznal.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovanej zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 1.500,- eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 23.01.2019 došlo medzi ňou a žalovanou k uzavretiu Výhradnej zmluvy k sprostredkovaniu predaja nehnuteľností a s ním spojených poskytovaných služieb (ďalej len „zmluva“). Predmetom uvedenej zmluvy bol zo strany žalobkyne záväzok sprostredkovať predaj nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej a to 3-izbového bytu nachádzajúceho sa na G. H. I. XXXX/XX E. A., zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. A., obec A., číslo bytu X, vo vchode č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu, súp. č. XXXX, na parc. č. XXXX/XX. Zmluva bola uzavretá na dobu 6 mesiacov, konkrétne do 01.08.2019. Medzi zmluvnými stranami bola dojednaná výška odmeny pre žalobkyňu vo výške 1.500,- eur. V článku 13 zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy a s ktorými žalovaná svojim podpisom súhlasila, sa žalovaná zaviazala, že po dobu platnosti zmluvy neuzavrie so žiadnou treťou osobou zmluvu, ktorej predmetom by bol predaj nehnuteľnosti a pre prípad porušenia tohto záväzku vzniká žalobkyni nárok na zmluvnú pokutu vo výške dojednanej provízie v zmysle čl. III zmluvy, t. j. vo výške 1.500,- eur. Žalobkyňa má jednoznačne preukázané, že žalovaná svoju nehnuteľnosť počas platnosti zmluvy a to dňa 17.7.2019 previedla na tretiu osobu, čím žalobkyni vznikol nárok na zmluvnú pokutu v uvedenej výške 1.500,- eur. Žalovanú na zaplatenie zmluvnej pokuty naposledy vyzvala dňa 20.01.2020 predžalobnou výzvou, ktorú si žalovaná prevzala dňa 06.02.2020, na ktorú výzvu však nereagovala. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobkyne prvotne platobným rozkazom vydaným dňa 09.03.2020, proti ktorému podala žalovaná odpor, namietajúc dôvodnosť nároku, poukazujúc na to, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, jej bola predložená formulárová zmluva, do ktorej nemohla žiadnym spôsobom zasiahnuť, podmienky zmluvy boli vopred formulárovo pripravené, neboli osobitne dohodnuté, nebola upozornená na zmluvnú pokutu, bola oboznámená len s výškou provízie žalobkyne v prípade sprostredkovania predaja jej bytu. Maklérka žalobkyne si neplnila svoje povinnosti, v priebehu zmluvného vzťahu jej v podstate len raz telefonovala, nepodala jej žiadnu informáciu o prípadných záujemcoch o byt a jej nečinnosť považovala žalovaná za porušenie zmluvných podmienok zo strany žalobkyne. Poukázala tiež na to, že zmluva bola formulovaná výlučne na prospech žalobkyne, ona nemala možnosť bez sankcie od tejto odstúpiť, podmienky zmluvy považovala za nevyvážené a sankcie v nej obsiahnuté za rozporné s dobrými mravmi, o to viac v okolnostiach danej veci, keď si žalobkyňa nedostatočne plnila svoje zmluvné povinnosti, pre ktorý prípad by mala mať žalovaná možnosť bez sankcie od zmluvy odstúpiť, čo však zmluva v zmysle žalobkyňou predformulovaných dojednaní neumožňuje. Pre neplnenie povinností žalobkyňou, v apríli 2019 oznámila realitnej maklérke nespokojnosť s jej činnosťou, oznámila jej tiež, že odstupuje od zmluvy, následkom čoho bolo stiahnutie nehnuteľnosti z internetovej inzercie žalobkyne. Žalobkyňa mala naopak za to, že čiastka 1.500,- eur bola dojednaná individuálne, žalovaná mala možnosť pred podpisom výhradnej zmluvy si zmluvu prečítať, túto však podpísala a s jej obsahom tak vyjadrila súhlas.
3. Súd prvej inštancie na vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav aplikoval ust. § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 12, § 54 ods. 1, 2, § 774, § 554, § 545 ods. 3, § 545a, § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a vyhodnotením zistených skutočností vo svetle vyššie uvedenej právnej úpravy dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, preto ju v poradí druhým rozsudkom (prvý bol zrušený odvolacím súdom) zamietol. Za nepochybné považoval, že uplatnený nárok má pôvod v spotrebiteľskej zmluve, preto ju podrobil kontrole, či neobsahuje neprijateľné podmienky a či ju s ohľadom na ochranu spotrebiteľa možno považovať za vyváženú. Poukazom na teoretické východiská týkajúce sa neprijateľnosti zmluvných podmienok a zákazu ich používania v spotrebiteľských zmluvách (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, odkazom tiež na článok 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách) konštatoval, že spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi stranami sporu má formulárový charakter, vychádzajúc z čoho možno uzavrel, že zmluvná voľnosť žalovanej bola obmedzená na rukou dopisované údaje nachádzajúce sa na strane 1 zmluvy (identifikácia žalovanej, nehnuteľnosti, výška kúpnej ceny, doba trvania zmluvy, datovanie zmluvy). Zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.500,- eur obsiahnutej v Čl. II. Bod 13 a Čl. III. Bod 1 zmluvy so žalovanou individuálne dojednaná nebolo a spôsob, akým je koncipovaná v zmluve, spôsobuje podľa jeho názoru značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu na ťarchu žalovanej ako spotrebiteľky. Z textu zmluvného ustanovenia Bodu 1 Článku III zmluvy vyplýva, že zmluvnú pokutu si môže žalobca uplatniť nielen za nedodržanie ustanovenia o zákaze uzavretia zmluvy s treťou osobu (Bod 13 Článku II zmluvy), ale takmer za všetky porušenia povinnosti zmluvou formulované žalovanej, a to výške 1.500,- eur. Dokonca žalovaná, vychádzajúc z Článku III. Bod 1 zmluvy, je sankcionovaná nielen za porušenie zmluvných povinností uvedených v Článku II. Body 6, 8, 13, 14, 15, 16, či v Článku IV. Bod 4 zmluvy, či v prípade nepravdivých prehlásení v Článku II. Body 9 a 11 zmluvy, ale aj za výkon práva odstúpiť od predaja svojej nehnuteľnosti počas platnosti uzatvorenej zmluvy. Na druhej strane pre prípad porušenia povinností žalobcu, nie je zmluvná pokuta dojednaná (a to ani pre prípad neplnenia základných, ťažiskových povinností). Tu vznikla značná nerovnováha v povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky, a preto posúdil súd zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute za absolútne neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Zároveň aj zmluvnú podmienku uvedenú v Článku III. Bod 3 zmluvy vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, podľa ktorého ustanovenia zmluvy v prípade, ak dôjde k odstúpeniu od tejto zmluvy zo strany vlastníka má sprostredkovateľ nárok na odstupné vo výške odmeny - provízie podľa tejto zmluvy. Žalovaná takto totiž stratila možnosť odstúpiť od zmluvy bez toho, aby musela zaplatiť 1.500,- eur (sumu zodpovedajúcu odmene a zároveň zmluvnej pokute). Odstúpenie od zmluvy je výkonom práva, nie porušením povinnosti. Ak žalobkyňa vo svojej formulárovej zmluve predtlačila povinnosť zaplatenia „odstupného“ v prípade odstúpenia od zmluvy žalovanou, nemožno takéto dojednanie považovať za platné. Zmluva dosahuje určitú intenzitu nevyváženosti aj v ďalších ustanoveniach týkajúcich sa ukončenia zmluvného vzťahu. Žalovaná ako spotrebiteľka nemala reálnu možnosť bez konzekvencií predčasne ukončiť zmluvu a to dokonca ani v prípade porušenia zmluvných povinností žalobkyňou. Podľa Článku IV. Bodu 7. mala žalovaná možnosť ukončiť zmluvu výpoveďou zaplatením zmluvnej pokuty vo výške odmeny sprostredkovateľovi. Naproti tomu žalobkyňa mohla zmluvu ukončiť výpoveďou bez sankcie. Podľa Článku III Bodu 3 zmluvy žalobkyňa v zmluvných podmienkach predformulovala, že v prípade, ak dôjde k odstúpeniu od tejto zmluvy zo strany vlastníka (teda žalovanej) má sprostredkovateľ (teda žalobkyňa) nárok na odstupné vo výške odmeny - provízie podľa tejto zmluvy. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že aj žalovaná mala možnosť ukončiť zmluvu bez sankcie a to podľa článku IV. bod 7 písm. f) - t.j. pri podstatnom porušení tejto zmluvy jednou zo zmluvných strán tak toto ustanovenie súd prvej inštancie vyhodnotil ako neurčité a v praxi nerealizovateľné. V zmluve sa žiadnym spôsobom nešpecifikuje, čo možno považovať za „podstatné porušenie zmluvy“ a každá zmluvná strana môže porušeniu povinnosti priznať odlišnú intenzitu. V danej veci žalovaná v telefonickom rozhovore s realitnou maklérkou dňa 30.04.2019 vytýkala žalobkyni nedostatok jeho činnosti (t. zn. vytýkala žalobkyni porušenie Článku II Bod 4 - že nekonala s vynaložením maximálnej odbornej starostlivosti) a oznámila, že od zmluvy odstupuje, čím prejavila vôľu zmluvu ukončiť pre porušenie povinnosti žalobkyňou, ktoré jej konanie žalobkyňa nevyhodnotila ako platný spôsob ukončenia zmluvy a zmluvu považovala za naďalej platnú, z čoho možno konštatovať, že tvrdenie žalobkyne, že žalovaná mala možnosť ukončiť zmluvu pre podstatné porušenie zmluvy bez sankcie spôsobom uvedeným v Článku IV. Bod 7 písm. f) zmluvy nie je pravdivé. Naviac, Toto ustanovenie naviac neformuluje právo žalovanej predčasne ukončiť zmluvu, teda nie je viazané na prejav vôle žalovanej predčasne zmluvu ukončiť, ale ukončenie zmluvy je tu viazané na existenciu skutočnosti v podobe „podstatného porušenia zmluvy jednou zo strán“, ktorá ak by nastala, zmluva bez ďalšieho zaniká. V predmetnej zmluve sa odstúpenia od zmluvy dotýka iba Bod 3. Článku III, kde sa uvádza, že v prípade, ak dôjde k odstúpeniu od tejto zmluvy zo strany vlastníka, má sprostredkovateľ nárok na odstupné vo výške odmeny - provízie podľa tejto zmluvy (ktoré ustanovenie vyhodnotil súd prvej inštancie ako neprijateľnú zmluvnú podmienku). Inak možnosť a ani dôvody odstúpenia od zmluvy zmluvné strany nedohodli. Súd prvej inštancie vo vzťahu k tvrdenému odstúpeniu od zmluvy žalovanou (ústnemu v rámci telefonického rozhovoru s maklérkou žalobkyne v apríli 2019) dospel k záveru, že odstúpenie žalovanej je neplatné a zmluvný vzťah nebol k uvedenému dňu, ani ku dňu uzatvorenia zmluvy s treťou osobou ukončený. Odstúpenie od zmluvy posudzoval podľa § 48 Občianskeho zákonníka. V konečnom dôsledku súd prvej inštancie konštatoval, že napriek tomu, že boli zistené v zmluve ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda tzv. neprijateľné podmienky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s následkom ich neplatnosti podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (v konkrétnosti aj ustanovenia týkajúce sa zmluvnej pokuty vo výške 1.500,- eur), nedospel k záveru o neplatnosti zmluvy ako celku, keďže dotknuté ustanovenia sú oddeliteľné od ostatného obsahu zmluvy, najmä od jej základných ustanovení, čo malo za následok, že zmluva zostáva v platnosti v časti, v ktorej vyhovuje právnym predpisom, i keď ako konštatoval, medzičasom k ukončeniu zmluvy došlo uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP. V konaní bola úspešná žalovaná, preto by jej patril nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni. Vzhľadom k tomu, že žalovanej z obsahu spisu žiadne trovy konania nevyplývajú, náhradu trov konania jej nepriznal.
4. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu zmenu napadnutého rozhodnutia tak, že žalobu zamietne a prizná jej nárok na náhradu trov konania vzniknutých tak pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní. Ťažiskovo vyjadruje nesúhlas s posúdením zmluvného dojednania o zmluvnej pokute ako neprijateľnej zmluvnej podmienky vyznievajúcej v neprospech žalovanej. Poukazuje na zaujatosť súdu, ktorú vidí v tom, že nová sudkyňa mala podľa jej názoru vopred pripravený rozsudok v prospech žalovanej, ktorá sa na súd nedostavila, pojednávanie prebehlo bez nej, rozsudok bol vyhlásený po záverečnej reči, písomné vyhotovenie rozsudku na slovenské pomery bolo nezvykle rýchle, v čase cca 14 dní od pojednávania, bolo rozhodnuté napriek tomu, že nebolo vykonané žiadne nové dokazovanie po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, súd prvej inštancie dospel k opačnému záveru ako pri predchádzajúcom rozhodnutí a celé nové konanie tak považuje žalobkyňa za frašku. Poukazuje na predpoklady, splnenie ktorých je potrebné, aby nejaké zmluvné dojednanie bolo v zmysle generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 OZ vyhlásené za neprijateľnú podmienku. Súd prvej inštancie neprijateľnosť zmluvnej pokuty nevyhodnotil so zreteľom na povahu poskytovaných služieb realitnej kancelárie, absentuje náležité odôvodnenie jej neprijateľnosti poukazom na § 53 ods. 12 OZ. Poukazuje na to, že so žalovanou uzatvorila výhradnú zmluvu k sprostredkovaniu predaja nehnuteľnosti a s ním spojených poskytovaných služieb, pričom takúto zmluvu používajú aj ostatné realitné kancelárie. Porušenie ustanovení Zákona o ochrane spotrebiteľa nevyplýva ani zo záznamu C. D.. Tiež iné realitné kancelárie na dožiadanie súdu potvrdili, že pri svojich obchodoch používajú v zmluvách inštitút zmluvnej pokuty pri porušení povinnosti zo strany klienta. Žalobkyňa si svoj záväzok zo zmluvy počas celej doby platnosti zmluvy riade plnila. Žalovaná nepreukázala dôvodnosť ústneho odstúpenia od zmluvy, rovnako ani to, že by si žalobkyňa svoje zmluvné povinnosti plnila nedostatočne. Zmluva bola platná po celú dobu ako bolo obdobie jej trvania v zmluve dojednané.
Žalovaná sa zaviazala nevykonávať ohliadky svojej nehnuteľnosti počas trvania zmluvy, nekomunikovať so záujemcami o jej kúpu bez vedomia žalobcu, pre prípad odlišného konania bola povinná informovať žalobcu do 3 pracovných dní, čo však neurobila. Žalovaná pred súdom potvrdila, že pred uzavretím zmluvy so žalobkyňou mala uzatvorenú obdobnú zmluvu s inou realitnou kanceláriou, teda si bola vedomá následku, ak predá nehnuteľnosť bez súčinnosti so žalobkyňou. Zmluvu si mohla preštudovať, mohla sa s niekým poradiť. Svojim postupom zneužila inzerciu, teda prácu a náklady žalobkyne, za ktorú táto musela zaplatiť a byt predala za pomoci inej osoby, ktorej za to dala odmenu 1.500,- eur. Nezaujímalo ju, že realitný maklér má odmenu až z ukončeného obchodu, že vynakladá svoj čas a peniaze na vykonávanie ohliadok. Nepriznanie zmluvnej pokuty považuje žalobkyňa za priamy zásah do možnosti podnikania realitnej kancelárie na Slovensku, pretože ju nemožno považovať len za akúsi bezplatnú zoznamovaciu agentúru s tým, že ju klienti budú bezodplatne zneužívať. Za takýchto okolností by nemohli realitné kancelárie na Slovensku podnikať. Súdy sa takto prikláňajú na stranu podvodníkov, pre ktorých dohodnuté zmluvné podmienky nič neznamenajú. Žalovaná doposiaľ žalobkyni na nákladoch, ktoré jej vznikli v súvislosti s prácami pre ňu, nič nezaplatila. Žalovaná súhlasila s dohodnutými podmienkami, zmluvu mohla hocikedy písomne vypovedať. Žalovaná hrubo porušila dohodu spočívajúcu v tom, že počas platnosti sprostredkovania zmluvy nepredá nehnuteľnosť bez vedomia žalobkyne tretej osobe, ani o tom žalobkyňu neinformovala. Súd pri rozhodovaní nevzal na zreteľ zásadnú skutočnosť, keď podľa § 53 ods. 4 písm. k/ OZ za neprijateľné podmienky sa považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa pri nesplnení záväzku neprimerane vysokú sumu ako sankciu za nesplnenie záväzku. Neprimeranosťou výšky pokuty sa súd nezaoberal. Pokiaľ by aj pokuta bola vysoká, neznamená to, že nie je možné ju dojednávať vôbec. Primeranosť zmluvných pokút je v súlade s judikatúrou a je potrebné ich posudzovať najmä s ohľadom na konkrétne prípady porušenia povinností, na ktoré sú zmluvné pokuty naviazané a tiež s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Zmluvnú pokutu možno špecifikovať ako peňažnú náhradu dodávateľa za riziko, ktoré nesie v súvislosti s možným porušením povinností zo strany spotrebiteľa (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 1Ob 624/1985, rozhodnutie KS Prešov sp. zn. 7Co 104/2011). Zastáva názor, že dojednaná zmluvná pokuta vo výške 1.500,- eur nie je neprimerane vysoká. Rovnako nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Súd náležite nevysvetlil, v čom spočíva tvrdená nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán. Nie je mu jasné, aká zmluvná pokuta a za aké porušenie jeho povinnosti mala byť zakotvená v sprostredkovateľskej zmluve na strane žalobkyne. Nič, v čom by realitná kancelária pochybila v sprostredkovaní obchodu a malo byť ošetrené zmluvnou pokutou, nie je v zmluve reálne. Realitné kancelárie vždy urobia všetko pre to, aby na sprostredkovaní predaja zarobili počnúc od inzercie, nájdenie záujemcu o kúpu, následné uzatvorenie kúpnej zmluvy až po podanie návrhu na vklad do katastra. Zastáva názor, že zmluvná pokuta bola dojednaná individuálne, žalovaná mala pred podpisom zmluvu u seba, nemala žiadne otázky ohľadom zmluvy, na viacerých miestach v zmluve je prehlásenie zmluvných strán, že si ju pred podpisom prečítali, že je prejavom ich slobodnej a vážnej vôle, a preto ju aj podpísali. Svedkyňa Makovinská (maklérka žalobkyne) na pojednávaní uviedla, že spolu so žalovanou zmluvu prečítali, že jej ju čítala bod po bode, na čo mala žalovaná uviesť, že vie, čo podpisuje. Nemala výhrady k žiadnemu bodu, podstatné bolo, že si chcela prejsť kúpnu cenu. V prípade tzv. formulárovej zmluvy sa vyžaduje, aby z celkových okolností, za ktorých bola podpísaná, bolo zrejmé, že spotrebiteľ o podmienke, ktorá má inak charakter neprijateľnej podmienky vedel a nemal k nej výhrady a v prípade, že by tieto výhrady mal, mal aj možnosť dosiahnuť ich zmenu. Individuálnemu dojednaniu nebráni, že spotrebiteľovi bola predložená formulárová zmluva a posudzovaná podmienka bola v nej vyjadrená ak spotrebiteľ výslovne vyjadril, že s touto podmienkou súhlasí. V Článku IV. v Bode 9 zmluvných podmienok je uvedené, že zmluvné strany prehlasujú, že výška provízie a dohodnutej zmluvnej pokuty pre sprostredkovateľa je primeraná, dojednaná určito, nejaví sa im ako neprimerane vysoká ani dojednaná v rozpore s dobrými mravmi. Posúdiac obsah odvolania tieto námietky možno subsumovať pod dôvody na odvolanie (i keď ich právny zástupca žalobkyne v konkrétnosti v odvolaní právne nekvalifikuje) uvedené v ust. § 365 ods. 1 pod písm. b/ resp. d/ - námietky o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia, pod písm. c/ - zaujatosť sudcu, pod písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie).
5. Žalovaná nevyužila svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.
6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore (žalobkyňa), v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
8. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha od žalovanej zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 1.500,- eur odvodzujúc svoj nárok od medzi stranami uzatvorenej zmluvy zo dňa 23.01.2019 (Výhradnej zmluvy k sprostredkovaniu predaja nehnuteľností a s ním spojených poskytovaných služieb), v konkrétnosti od jej Článku II. Bod 13, v ktorom sa žalovaná zaviazala, že po dobu platnosti zmluvy neuzavrie so žiadnou treťou osobou zmluvu, ktorej predmetom by bol predaj nehnuteľnosti a pre prípad porušenia tohto záväzku vzniká žalobkyni nárok na zmluvnú pokutu vo výške dojednanej provízie v zmysle čl. III. zmluvy, t. j. vo výške 1.500,- eur, identicky ako v prípade porušenia informačnej povinnosti o prevode bytu v zmysle Čl. IV. Bod 4, ktorý záväzok žalovaná mala porušiť, keď počas trvania zmluvy nehnuteľnosť previedla na tretiu osobu a o tomto žalobkyňu neinformovala.
9. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom zo dňa 22.10.2020 pod č. k. 11Csp/12/2020-102 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.500,- eur a zároveň priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100 %. V dôsledku odvolacej intervencie žalovanej, Krajský súd Trenčín, ako súd odvolací, uznesením pod č.k. 27CoCsp/11/2021-130 zo dňa 29.09.2021 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil (pre neposudzovanie nároku vo svetle noriem spotrebiteľského práva napriek zisteniu, že uplatnený nárok má pôvod v spotrebiteľskej zmluve, nesplnenie si povinnosti ex offo podrobiť zmluvu kontrole, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie v intenciách daných odvolacím súdom vec opätovne posúdil a žalobu zamietol, založiac svoje rozhodnutie na závere, že o. i. tiež zmluvné dojednanie od ktorého odvodzuje žalobkyňa svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, je ako neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná (§ 53 ods. 1, 2, 3 OZ) neplatné s poukazom na nevyváženosť zmluvy na ťarchu žalovanej ako spotrebiteľky v časti sankcií dojednaných pre prípad nielen porušenia povinností spotrebiteľkou, ale aj možnosti predčasne zmluvu ukončiť (§ 53 ods. 1, 5, 12 OZ).
10. Odvolateľka (žalobkyňa) v zmysle odvolacích námietok vznesených prostredníctvom jej právneho zástupcu namieta zaujatosť vo veci konajúcej sudkyne súdu prvej inštancie, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, nesprávne zhodnotenie skutkového stavu veci a ťažiskovo nesprávne posúdenie dojednania o zmluvnej pokute ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Posúdením obsahu odvolania tieto námietky (ako bolo uvedené už vyššie) odvolací súd subsumoval pod dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 pod písm. b/ resp. d/ - námietky o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia, pod písm. c/ - zaujatosť sudcu, pod písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie).
11. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a existenciu takejto vady odvolateľka ani netvrdila.
12. Žalobkyňa primárne v úvode odvolania priamo spochybňuje objektivitu súdu (zákonnej sudkyne) prostredníctvom tvrdenia o jej zaujatosti odvodzujúc ju od toho, že „nová“ sudkyňa mala podľa jej názoru vopred pripravený rozsudok v prospech žalovanej, ktorá sa na súd nedostavila, pojednávanie prebehlo bez nej (žalovanej), rozsudok bol vyhlásený po záverečnej reči, písomné vyhotovenie rozsudku na slovenské pomery bolo nezvykle rýchle, v čase cca 14 dní od pojednávania, bolo rozhodnuté napriek tomu, že nebolo vykonané žiadne nové dokazovanie po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, súd prvej inštancie dospel k opačnému záveru ako pri predchádzajúcom rozhodnutí a celé nové konanie tak žalobkyňa označuje za frašku, čo indikuje (i keď to odvolateľka takto priamo neformuluje) k uplatňovaniu odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. c/ CSP.
13. V ustanovení § 365 ods. 1 písm. c/ CSP sú uvedené dva na rovnakú úroveň postavené dôvody, ktoré tiež samostatne zakladajú procesnú vadu významnú podľa tohto ustanovenia, ktorými sú: a/ rozhodovanie vylúčeným (zaujatým) sudcom, b/ rozhodovanie súdom nesprávne obsadeným.
14. V posudzovanej veci odvolateľka v odvolaní v konkrétnostiach síce netvrdí, že by „nová“ zákonná sudkyňa (J. K. L.) mal mať vzťah k veci, účastníkom konania, alebo k ich zástupcom (§ 49 ods. 1 CSP), len prostredníctvom produkovaných tvrdení týkajúcich sa procesného postupu a v princípe tiež spôsobu rozhodnutia vo veci samej podsúva, že ňou vydané rozhodnutie je účelovo vydané na prospech žalovanej, čo indikuje k tvrdeniu o existencii vady v podobe vydania rozhodnutia zaujatým sudcom, čo podlieha preskúmaniu odvolacím súdom z hľadiska jej existencie bez ohľadu na to, či o tejto otázke bolo v priebehu konania rozhodované tiež samostatným rozhodnutím (z podnetu účastníka), o ktorý prípad však v danej veci nejde (odvolateľka v priebehu konania pred súdom prvej inštancie zaujatosť vec prejednávajúcej sudkyne kvalifikovane nenamietala).
15. Podľa § 49 ods. 1 CSP, sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní, možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.
16. Podľa § 49 ods. 3 CSP okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, alebo v jeho rozhodovacej činnosti, nie sú dôvodom na vylúčenie sudcu.
17. Inštitútom vylúčenia sudcu z prejednávania veci pre zaujatosť, sa v občianskom súdnom konaní garantuje základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Nestrannosť sa obyčajne definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti (nadŕžania určitej procesnej strane). Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (II. ÚS 71/97).
18. Obsahom základného práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je však povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom tohto práva je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodnutia veci a rozhodnúť o tomto návrhu (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).
19. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že existenciu zaujatosti sudcu možno vyvodiť len z jeho konkrétneho pomeru k veci, k účastníkom, alebo ich zástupcom, alebo k iným osobám zúčastneným na konaní. Sudca je totiž pri výkone svojej funkcie nezávislý a je povinný zákony a iné všeobecné právne predpisy vykladať podľa svojho najlepšie vedomia a svedomia, rozhodovať nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov, len na základe skutočností a v súlade so zákonom. Vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, v ktorom je zákonným sudcom, je teda možné len v mimoriadnych prípadoch, za podmienok upravených citovaným ustanovením § 49 ods. 1 (príp. ods. 2) CSP, ktoré predpokladajú existenciu takých závažných skutočností, v dôsledku ktorých aj pri uplatňovaní zásady nezávislosti rozhodovania, by mohli vzniknúť pochybnosti o nezaujatosti sudcu. K takejto situácii môže dôjsť len vtedy, ak je evidentné, že vzťah sudcu k danej veci, ich účastníkom, alebo ich zástupcom, dosahuje takú intenzitu, že i napriek zákonom stanovej povinnosti sudca nebude môcť, alebo nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodnúť. Zákon teda zakladá vylúčenie sudcu na existencii určitého dôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými a zistenými skutočnosťami, vo svetle ktorých sa javí sudcova nezaujatosť pochybnou. Vylučuje sa tým subjektívny pohľad na vylúčenie sudcu; na to, aby bol sudca vylúčený, nemôžu postačovať pochybnosti o možnej zaujatosti. Sudcov pomer k účastníkom, ich zástupcom, alebo osobám zúčastneným na konaní, môže byť založený predovšetkým na príbuzenskom, alebo jemu obdobnom vzťahu, ktorému na roveň môže v konkrétnom prípade stáť vzťah priateľský, či naopak zjavne nepriateľský. Do úvahy prichádza i vzťah ekonomickej závislosti. Uplatnená námietka zaujatosti pre pomer sudcu k veci musí byť v príčinnej súvislosti s predmetom daného konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 76/1999 z 20. júla 1999).
20. U veci prejednávajúcej sudkyne súdu prvej inštancie však v konkrétnostiach z tvrdení odvolateľky nevyplýva a odvolací súd tiež z obsahu spisu nezistil žiadnu z okolností, ktorá by ju vo svetle § 49 CSP diskvalifikovala z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci z hľadiska pochybnosti o jej nezaujatosti, či už zo subjektívneho, alebo objektívneho hľadiska. Námietka žalobkyne je výlučne subjektívneho charakteru, formulovaná spôsobom, ktorý nie je spôsobilý objektivitu sudkyne spochybniť. Meradlom hodnotenia objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko účastníka konania. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ žalobkyňa spochybňuje objektivitu sudkyne spôsobom, ktorý ako sa javí má pôvod v jej nespokojnosti s vydaným rozhodnutím (či procesným postupom ktorý mu predchádzal), tak okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, alebo v jeho rozhodovacej činnosti, nie sú dôvodom na vylúčenie sudcu (§ 49 ods. 3 CSP). Významným vo vzťahu k námietke žalobkyne v tomto smere teda jednoznačne je, že správnosť či už procesného postupu sudcu, ako i samotného rozhodnutia, môže byť preskúmaná len na základe opravných prostriedkov, či už riadnych alebo mimoriadnych, pri ich využití účastníkmi konania po rozhodnutí vo veci samej, pokiaľ by samozrejme v konkrétnosti aj voči tomuto postupu ako nesprávnemu s uvedením skutočností od ktorého nesprávnosť tohto postupu odvodzuje aj námietky odvolateľka produkovala, o ktorý prípad však v posudzovanej veci nejde. Odvolateľka tieto skutočnosti uvádza len ako dôvody od ktorých odvodzuje svoj subjektívny názor o zaujatosti zákonnej sudkyne, avšak na nenamieta v konkrétnosti ich nesprávnosť, čím zostávajú len v rovine posudzovania o tvrdenej možnej zaujatosti sudkyne.
21. Len v stručnosti nad rámec uvedeného, odvolací súd vo vzťahu ku skutočnosti, že vo veci rozhodla, ako uvádza žalobkyňa „nová“ sudkyňa (i keď túto skutočnosť odvolateľka nenamieta), považuje za potrebné ozrejmiť, že vychádzajúc z potvrdenia nachádzajúceho sa na č.l. 9 spisu, v posudzovanej veci bol prijatý súdom návrh (žaloba) na začatie konania dňa 27.02.2020 a náhodným výberom prostredníctvom elektronických prostriedkov bola táto pridelená na rozhodnutie sudkyni Okresného súdu Prievidza J. M. N., ktorá aj z pozície zákonnej sudkyne vo veci konala a tiež v poradí prvým rozsudkom zo dňa 22.10.2020 aj rozhodla. Po zrušení jej rozhodnutia a vrátení veci odvolacím súdom súdu prvej inštancie, vychádzajúc zo záznamu nachádzajúceho sa na č.l. 143 spisu, bola výnimkou vec pridelená náhodným výberom na základe Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce na rok 2022 pre Okresný súd Prievidza sudkyni J. K. L. (Spr. XXXX/XX zo dňa 30.12.2021), ktorej zaujatosť v odvolacom konaní namietala žalobkyňa, keďže po pridelení veci aj meritórne o nároku žalobkyne v poradí druhým rozsudkom rozhodla. Zmienený Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce na rok 2022, ktorým došlo v posudzovanej veci k zmene zákonnej sudkyne, je prístupný tiež na webovej stránke súdu prvej inštancie a z jeho obsahu vyplýva, že na súde prvej inštancie s účinnosťou od 01.01.2022 v dôsledku pridelenia J. K. L. (t.č. zákonnej sudkyne v danej veci) na Okresný súd Prievidza došlo k zmene rozvrhu práce, v rámci ktorej zmeny novo nastupujúcej sudkyni J. K. L. bolo náhodným výberom podľa kľúča presne určeného v tomto Dodatku pridelených 23 nerozhodnutých reštančných vecí o. i. aj zo senátu J. N. (11Csp), medzi nimi aj spis v posudzovanej veci, čím došlo k zmene zákonného sudcu aj v danej veci. I keď to žalobkyňa v odvolaní nenamieta (rozumej priamo zmenu zákonného sudcu), odvolací súd považoval za potrebné túto skutočnosť s poukazom na namietanú zaujatosť J. K. L. ozrejmiť, aby v tomto smere nebola pochybnosť o tom, že k tomu došlo legitímnym postupom. K ďalším skutočnostiam, od ktorých žalobkyňa odvodzovala zaujatosť a nie sú spôsobilé takýto záver v zmysle zákonom stanovených kritérií privodiť, odvolací súd len na okraj poznamenáva, že pojednávanie v neprítomnosti žalovanej, ako vyplýva z obsahu spisu, prebehlo z dôvodu, že táto svoju neúčasť riadne ospravedlnila a súhlasila s prejednaním a rozhodnutím veci v jej neprítomnosti, rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vypracované v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, nevykonanie nového dokazovania po predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu bolo zjavne dané tým, že návrhy na jeho vykonanie strany sporu neprodukovali a dôvody zamietajúceho rozhodnutia (na rozdiel od prvotne vyhovujúceho rozsudku) sú zrozumiteľným a dostatočným spôsobom uvedené v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie.
22. Posúdením namietaných skutočností tak odvolací súd dospel k záveru, že z hľadiska nich nedošlo k naplneniu uplatneného odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. c/ CSP.
23. Prostredníctvom ďalších námietok odvolateľka tvrdí nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.
24. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR, avšak len v situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo (ne)vyhovené uplatnenému nároku/nebolo vydané navrhované rozhodnutie, či obrannej argumentácii nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné, porušujúce právo účastníka na spravodlivý proces (dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP), inak ide len o tzv. inú vadu konania ako naplnenie dôvodu na odvolanie (samozrejme podľa intenzity vady) uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP.
25. Preskúmaním odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo svetle rozhodujúcich skutočností plynúcich z obsahu spisového materiálu, odvolací súd nesúhlasí s odvolateľkou (žalobkyňou), že odôvodnenie rozhodnutia vykazuje vady. V posudzovanej veci tvorí rámcovo dostatočný podklad pre uskutočnenie jeho prieskumu v odvolacom konaní z hľadiska jeho vecnej správnosti, spĺňajúc tak parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami danými ust. § 220 ods. 2 CSP, keďže sa súd prvej inštancie vysporiadal tak s rozhodujúcou argumentáciou odvolateľky, ako aj zodpovedal ťažiskové otázky, podstatné pre rozhodnutie v tejto veci. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že aj Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že súd v rozsudku síce nemusí reagovať na každý argument prednesený v súdnom konaní, vyžaduje sa však, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za významný (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B, k naplneniu čoho v danej veci aj došlo. Identický názor zastáva vo vzťahu k tejto problematike tiež ÚS SR príkladmo v rozhodnutiach III. ÚS 78/07, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05).
26. Z uvedených dôvodov tak, nebolo možné konštatovať ani neplnenie odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, resp. d/ CSP.
27. V konečnom dôsledku odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu rozhodnutie vecnému prieskumu jeho správnosti z hľadiska ťažiskovej časti odvolacích námietok, a to možného naplnenia odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery na ktorých je založené rozhodnutie).
28. Nesprávny skutkový záver (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP) je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa kritérií daných ust. § 191 CSP, vychádzajúc z ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.
29. Nesprávne právne posúdenie veci (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP) je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).
30. Aj vyššie uvedené odvolacie námietky žalobkyne vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, predložené dôkazy vykonal a vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 191 CSP a zo správne zistených skutočností, vyvodil tiež správne právne závery na ktorých založil svoje rozhodnutie o neplatnosti zmluvného dojednania obsiahnutého v spotrebiteľskej zmluve formulárového typu (§ 52 a nasl. OZ), ktorou bol založený zmluvný vzťah medzi stranami sporu, od ktorého odvodzuje žalobkyňa svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, vyhodnotiac ho ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná (§ 53 ods. 1, 2, 3 OZ) s poukazom na nevyváženosť (nekorektnosť) zmluvy na ťarchu žalovanej ako spotrebiteľky v časti sankcií dojednaných pre prípad nielen porušenia povinností spotrebiteľkou, ale aj možnosti výkonu práva predčasne zmluvu ukončiť (§ 53 ods. 1, 5, 12 OZ). Súd prvej inštancie správne vzal do úvahy výsledky vykonaného dokazovania, preukázané skutkové okolnosti a ich vplyv na nárok žalobkyne a vychádzajúc z nich správne žalobu zamietol a žalovanej tiež nepriznal náhradu trov konania, ktorá by jej vzhľadom na jej plný úspech síce patrila, avšak ich vznik jej z obsahu spisu nevyplynul (§ 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie teda pri posudzovaní nároku postupoval v súlade so zákonom, rozhodol o ňom poukazom na všetky relevantné skutočnosti, ktoré sú považované najvyššími súdnymi autoritami za rozhodujúce, s následkom nespôsobilosti odvolania k inému, ako potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval všetky pre strany známe fakty spolu so správnou citáciou zákonných ustanovení jednotlivých právnych predpisov. Odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli zjavne neakceptovateľné, nevyplýva z nich ani jednostrannosť, alebo taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Obsah spisového materiálu v predmetnom súdnom konaní zároveň pripúšťa interpretáciu faktov a posúdenie relevantných právnych otázok tak, ako sú v posudzovanej veci prezentované súdom prvej inštancie.
31. Nad rámec uvedeného, i keď so všetkými rozhodujúcimi vecnými námietkami, ktoré žalobkyňa produkovala aj pred súdom prvej inštancie sa zrozumiteľne a dostatočne vysporiadal vo svojom rozhodnutí už súd prvej inštancie, odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
32. Predmetom posudzovania v odvolacom konaní bola (ne)správnosť posúdenia dojednania o zmluvnej pokute ako neprijateľnej zmluvnej podmienky s následkom jej neplatnosti, posudzovanej súdom prvej inštancie v širšom kontexte korektnosti rovnovážneho nastavenia zmluvne nastavených sankcií pre prípad porušenia povinností žalovanou ako spotrebiteľkou, či pre prípad využitia jej práva v rámci zmluvných možností predčasne ukončiť zmluvný vzťah.
33. V posudzovanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že Výhradnú zmluvu k sprostredkovaniu predaja nehnuteľnosti a s ním spojených poskytovaných služieb uzatvorili dňa 23. januára 2019 spoločnosť A. B. C., so sídlom F., D. E. XXX/XX ako sprostredkovateľ a A. F., bytom A. ako vlastník nehnuteľnosti (teda strany sporu), pričom z úvodnej časti zmluvy vyplýva, že ju zmluvné strany uzatvorili podľa § 774 a nasl. Občianskeho zákona. Prvá strana zmluvy obsahuje prehlásenie zmluvných strán, že si medzi sebou dohodli vzájomné práva a povinnosti, ktoré sú uvedené na zadnej strane zmluvy. Nebolo sporným, že obe strany zmluvu podpísali, pričom zmluva obsahuje tiež ich prehlásenie o tom, že si ju pred podpisom prečítali a s jej obsahom súhlasili. Zmluva je formulárová (vopred predtlačená), len na prvej strane zmluvy je rukou dopísaná identifikácia vlastníka nehnuteľnosti, identifikácia samotnej predávanej nehnuteľnosti, výška kúpnej ceny, provízie a doba trvania zmluvy. Konateľ žalobkyne M. L. v rámci svojich výpovedí uvádzal, že sprostredkovateľská zmluva podľa jeho názoru neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, žalovaná si ju prečítala, podpísala, nenamietala províziu ani zmluvnú pokutu. Na pojednávaní dňa 28.7.2020 tiež uviedol (vychádzajúc z obsahu zápisnice z pojednávania na čl. 50 a nasl. spisu), že zmluvy tohto typu sú vypracované jeho právnikmi a „buď záujemca súhlasí s podmienkami zmluvy a podpíše zmluvu, alebo s tým nesúhlasí, tak ju nepodpíše“. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 16.5.2022 (viď zápisnica čl. 148 a nasl. spisu) o.i. uviedol, že „žalovaná nemusela zmluvu podpísať, vtedy by žalobca nezačínal podnikať kroky smerujúce k predaju nehnuteľnosti“. Vychádzajúc z obsahu zmluvy, predmetom sprostredkovania predaja bol 3-izbový byt, nachádzajúci sa na Ul. G. XXXX/XX, zapísaný v LV č. XXXX, súp. č. XXXX k. ú. A., vchod XX, č. bytu X, poschodie X v tom čase vo vlastníctve žalovanej. Kúpna cena, vrátane provízie sprostredkovateľa je uvedená v čiastke 36.500,- eur a odmena sprostredkovateľovi - provízia v čiastke 1.500,- eur. Zmluva je uzatvorená na dobu určitú na 6 mesiacov do 01.08.2019. Nebolo sporným, že počas trvania zmluvy žalovaná telefonicky koncom apríla 2019 maklérke pracujúcej pre žalobkyňu vytýkala nespokojnosť s jej činnosťou v prospech zrealizovania sprostredkovania predaja bytu vo vlastníctve žalovanej a zároveň jej oznámila, že od zmluvy odstupuje. Žalovaná tvrdila, že maklérka jej neoznámila, že odstúpenie musí urobiť písomne, preto týmto zmluvný vzťah považovala za ukončený o to viac, že odvtedy ju maklérka už ani nekontaktovala a inzercia bytu mala byť stiahnutá z portálu žalobkyne. Zo spisu G. O., P. G. F. pod č. V XXXX/XXXX vyplýva, že zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 12. júna 2019, žalovaná previedla svoj 3-izbový byt na kupujúceho Q. R. C., so sídlom J., L. XXX/XX za kúpnu cenu 35.000,- eur, ktorú kúpnu cenu kupujúci podľa zmluvy mal vyplatiť v 4 splátkach (na základe čoho bol kupujúci zapísaný ako vlastník čo vyplýva z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. A.). Žalovaná tvrdila, že k predaju bytu pristúpila z dôvodu nečinnosti žalobkyne, pretože byt potrebovala urgentne predať, kúpnu cenu použila na opravu bytu, ktorý zdedila a teraz v ňom býva. Má úver, ktorý spláca mesačne po 250,- eur, v dedičskom konaní musela vyplatiť rodinu z kúpnej ceny z predaja bytu. Finančné prostriedky nezdedila, nemá čiastku 1.500,- eur, aby žalobkyni zaplatila zmluvnú pokutu. Žalobkyňa prvotne vyzvala žalovanú len na zaplatenie vzniknutých nákladov v spojitosti s jej činnosťou (špecifikovala ich pred súdom ako náklady na inzerciu, zaplatenie dane, DPH a tiež zaplatenie maklérky), následne predžalobnou výzvou zo dňa 20. januára 2020 už vyzvala žalovanú prostredníctvom právneho zástupcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.500,- eur, odvodzujúc svoj nárok od tvrdenia o porušení záväzku žalovanej nepreviesť nehnuteľnosť na tretiu osobu po dobu trvania zmluvy. Žalovaná zmluvnú pokutu nezaplatila.
34. V Čl. II. Bod 13 zmluvy sa vlastník zaviazal, že po dobu trvania tejto zmluvy neuzavrie so žiadnou treťou osobou zmluvu, ktorej predmetom by bol predaj nehnuteľnosti uvedenej v Bode 1 na strane č. 1 tejto zmluvy. V prípade, že sa tak stane, sprostredkovateľ má nárok na zmluvnú pokutu vo výške odmeny sprostredkovateľovi - provízie uvedenej na strane č. 1 v Bode 3 tejto zmluvy.
35. V Čl. III Bod 1 zmluvy je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak vlastník poruší svoje zmluvné povinnosti uvedené v Čl. II Bod 6, 8, 13, 14, 15, 16 či v Čl. IV. Bod 4 zmluvy, alebo sa jeho prehlásenia uvedené v Čl. II Bod 9 a 11 ukážu ako nepravdivé, neúplné, klamné alebo zavádzajúce, alebo v prípade, že vlastník odstúpi od predaja svojej nehnuteľnosti počas platnosti tejto zmluvy, je povinný zaplatiť sprostredkovateľovi zmluvnú pokutu vo výške provízie, uvedenú v bode III. na prednej strane zmluvy.
36. V Čl. III. Bod 3 zmluvy je dojednané, že v prípade, ak dôjde k odstúpeniu od tejto zmluvy zo strany vlastníka má sprostredkovateľ nárok na odstupné vo výške odmeny - provízie podľa tejto zmluvy.
37. V Čl. IV. Bod 4 zmluvy je upravená povinnosť vlastníka bytu v prípade, že uzatvorí kúpnu zmluvu s treťou osobou bez pomoci sprostredkovateľa, o tomto sprostredkovateľa informovať do troch pracovných dní od uzatvorenia kúpnej zmluvy.
38. V Čl. IV. Bod 7 zmluvy je upravená dohoda zmluvných strán pri ukončení zmluvy, ktorá môže byť ukončená: a/ splnením predmetu zmluvy, b/ uplynutím doby platnosti zmluvy, c/ písomnou dohodou oboch zmluvných strán, d/ písomnou výpoveďou zo strany sprostredkovateľa, e/ v prípade celkového zničenia nehnuteľnosti nepredvídanou prírodnou alebo inou katastrofou, f/ pri podstatnom porušení tejto zmluvy jednou zo zmluvných strán, g/ výpoveďou zo strany vlastníka zaplatením zmluvnej pokuty vo výške odmeny sprostredkovateľovi.
39. V Čl. IV. Bod 8 zmluvné strany vyhlásili, že si túto zmluvu prečítali, uzatvorili ju dobrovoľne, slobodne, vážne, bez skutkového, či právneho omylu pri plnej spôsobilosti na právne úkony. Zmluva bola spísaná podľa ich skutočnej vôle a na základe pravdivých údajov. Zmluva bola nimi prečítaná, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali. Súčasne prehlásili, že nebola uzavretá v tiesni ani za iných jednostranne nevýhodných podmienok, že je pre nich vzájomne výhodná a že pri podpisovaní tejto zmluvy nebol na nich vyvíjaný nátlak v žiadnej forme. Každá zo zmluvných strán mala obdržať jedno vyhotovenie tejto zmluvy.
40. V Čl. IV. Bod 9 zmluvné strany prehlásili, že výška provízie a dohodnutej zmluvnej pokuty pre sprostredkovateľa je primeraná, dojednaná určito, nejaví sa im ako neprimerane vysoká, ani dojednaná v rozpore s dobrými mravmi.
41. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
42. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
43. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
44. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
45. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
46. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
47. Podľa § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
48. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
49. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
50. Podľa § 774 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
51. Podľa § 554 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
52. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností vo svetle odvolacích námietok žalobkyne odvolací súd dospel k záveru, že tieto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
53. Primárne súd prvej inštancie správne posúdil a medzi stranami ani sporným nebolo, že nimi uzatvorená výhradná zmluva k sprostredkovaniu predaja v nej identifikovanej nehnuteľnosti a s predajom spojených poskytovaných služieb, ktorá je ako zmluvný typ upravená v ust. § 774 a nasl. Občianskeho
zákonníka, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú dopadajú normy spotrebiteľského práva, o. i. tiež ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
54. Nemožno pochybovať, že každý spotrebiteľ má o.i. aj právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami, pokiaľ by ich spotrebiteľská zmluva obsahovala, východiskom ktorej spotrebiteľskej ochrany je názor, že spotrebiteľ sa v zmluvnom vzťahu ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a tiež z hľadiska ekonomických predpokladov aj lepšiu dostupnosť právnych služieb a v neposlednom rade tiež možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv, o aký typ zmluvy ide tiež v okolnostiach danej veci, pretože ako správne uvádza aj súd prvej inštancie, žiadna zo sporových strán nespochybnila, že v prípade dotknutej zmluvy uzatvorenej stranami sporu išlo o vopred pripravenú formulárovú predtlač žalobkyňou (resp. ako uviedla ona sama jej právnikmi), ktorý formulár je konštruovaný tak, že reálne predpokladá (je možné) do neho dopĺňať iba údaje na strane 1/ týkajúce sa identifikácie zmluvných strán, identifikácie nehnuteľnosti o sprostredkovanie predaja ktorej ide, určenia výšky kúpnej ceny, provízie, doby trvania zmluvy, miesto a deň jej uzatvorenia. Všetky ostatné podmienky sú zjavne konštantne pripravené žalobkyňou ako dodávateľom (resp. pre potreby žalobkyne jej právnikmi), zo zmluvy nevyplývajú príkladmo alternatívne možnosti týkajúce sa výšky a podmienok možných uplatňovaných sankcií, či iných podmienok zmluvy nevyznievajúcich na prospech spotrebiteľa (príkladmo možností odôvodneného predčasného skončenia zmluvného vzťahu spotrebiteľom bez uplatnenia sankcií a podobne a tak nemožno pochybovať o tom, že zmluvná voľnosť žalovanej bola zásadným spôsobom obmedzená len na vyššie identifikované dopisované údaje a žalovaná tak mala jedine možnosť zmluvu ako celok prijať, pretože v prípade nesúhlasu s nastavenými zmluvnými podmienkami, by zjavne k uzatvoreniu zmluvného vzťahu vôbec nebolo došlo. V prospech uvedeného záveru vyznieva aj výpoveď konateľa žalobkyne M. L., ktorý na pojednávaní dňa 28.07.2020 o. i. tiež uviedol, že zmluvy tohto typu sú vypracované jeho právnikmi a buď záujemca súhlasí s podmienkami zmluvy a podpíše zmluvu, alebo s tým nesúhlasí a tak ju nepodpíše, či vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní dňa 16.05.2022, ktorý o. i. uviedol, že žalovaná nemusela zmluvu podpísať a vtedy by žalobkyňa nezačínala podnikať kroky smerujúce k predaju nehnuteľnosti. Je teda zjavné, že reálne žalobkyňa pri kontraktačných procesoch tohto typu so zmenami zmluvných podmienok vopred formulárovo koncipovaných v zmluve pre prípad nesúhlasu s nimi zo strany spotrebiteľa ani neuvažuje (nevytvára mu na to priestor ani podmienky).
55. V nadväznosti na to, možno súhlasiť so súdom prvej inštancie aj v tom, že konkrétne zmluvné podmienky zakomponované do zmluvy, týkajúce sa predpokladov vzniku nároku a výšky zmluvnej pokuty, v konkrétnostiach tejto veci 1.500,- eur (Čl. II. Bod 13, Čl. III. Bod 1, či Čl. IV. Bod 4) žalobkyňa so žalovanou individuálne nedojednala. Tieto ustanovenia pre prípad porušenia konkrétnych povinností žalovanej od ktorých odvodzuje žalovaná vznik nároku na jej zaplatenie (podpísanie zmluvy o prevode vlastníctva bytu žalovanou počas trvania zmluvného vzťahu so žalobkyňou, neinformovanie žalobkyne o tejto skutočnosti), sú zakomponované do zmluvných podmienok na vopred pripravenom formulári zo strany žalobkyne, pričom žalovaná v tomto kontraktačnom procese nedojednávala ani podmienky jej uplatnenia (vzniku nároku žalobkyne), ani jej výšku. Odvolací súd preto nesúhlasí s námietkou žalobkyne, že zmluvné dojednania týkajúce sa zmluvnej pokuty mali byť dojednané individuálne, keďže prítomné výsledky dokazovania v prospech takéhoto záveru rozhodne nenasvedčujú. Správnosť tohto záveru nie je spôsobilý spochybniť ani poukaz žalobkyne na Čl. IV. Bod 9 v ktorom je obsiahnuté (avšak opätovne formulárovo koncipované) prehlásenie o tom, že zmluvná pokuta je primeraná, dojednaná určito, nie v rozpore s dobrými mravmi, či poukaz na to, že žalovaná si pred podpisom zmluvu prečítala a túto vrátane podmienok o zmluvnej pokute podpísala. Do pozornosti žalobkyne odvolací súd dáva znenie ust. § 53 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc z ktorých za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ síce možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, a až do doby, pokiaľ dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. V okolnostiach posudzovanej veci žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o tom, že ustanovenia zmluvy týkajúce sa zmluvnej pokuty, boli medzi zmluvnými stranami individuálne dojednané. Je zjavné (ako už bolo vyššie uvedené), že zmluva má jasný formulárový charakter a už svojou konštrukciou nepredpokladá zmenu zmluvných podmienok pre prípad výhrad spotrebiteľa, pričom ako uviedol aj samotný konateľ žalobkyne na pojednávaní, štandardne je využívaná pri činnosti žalobkyne a žalovaná ju mala len možnosť podpísať, alebo nepodpísať. Nič na tom nemení ani
výpoveď svedkyne L. (realitnej maklérky žalobkyne) na ktorú poukazuje žalobkyňa, ktorá tvrdila, že pred podpisom zmluvy mala žalovanej zmluvu bod po bode prečítať. Nad rámec toho, že to žalovaná poprela a bolo tak na žalobkyni, aby pravdivosť tohto tvrdenia preukázala, dôkazné bremeno vo vzťahu k čomu neuniesla, je potrebné si uvedomiť, že samotné prečítanie zmluvy nemôže byť kvalitatívne dané na rovnakú úroveň, ako vyžadovaný postup s odbornou starostlivosťou, ktorý predpokladá informovanie spotrebiteľa v podobe minimálneho vysvetlenia mu podmienok s ktorými sa pre neho spájajú nepriaznivé dôsledky, realizácia ktorého žalobkyňou v rámci kontraktačného procesu nielen nebola preukázaná, ale ani tvrdená. Vyžadovanie plnohodnotného preukázania individuálneho dojednania dodávateľom dotknutých zmluvných podmienok (ako predpokladu jeho informovanosti a opoznania možných negatívnych dopadov do jeho sféry v prípadoch upravených zmluvou), má z hľadiska naplnenia zásad ochrany spotrebiteľa v reálnom živote zásadný význam o to viac, ak niektoré zmluvné dojednania vyznievajúce na ťarchu spotrebiteľa, v okolnostiach tejto veci týkajúce sa vzniku nároku a výšky zmluvnej pokuty, sú koncipované odkazom na iné ustanovenia zmluvy (príkladmo Čl. III. Bod 1), čo pre priemerného spotrebiteľa spôsobuje ich neprehľadnosť a sťažuje orientáciu v tom, čo a za akých podmienok mu vlastne reálne môže hroziť. Odvolací súd nemá žiadnu pochybnosť o tom, že možnosť reálne ovplyvniť v tomto prípade vopred formulárovo predtlačené zmluvné podmienky (tiež v časti sankcií) žalovanou ako spotrebiteľkou, bola iluzórna. Tvrdenia žalobkyne o individuálnom dojednaní podmienok vzniku nároku a výšky zmluvnej pokuty, vyhodnotil tak odvolací súd ako účelové. Spotrebiteľka v tomto konkrétnom prípade žiadnym významnejším spôsobom neparticipovala reálne na koncipovaní zmluvy, faktická nerovnosť medzi žalobkyňou a ňou ako spotrebiteľkou pri vzájomnej kontraktácii tak bola zjavná a reálny zásah do formulárovo koncipovanej zmluvy z jej strany bol len v rovine teoretickej.
56. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Spotrebiteľ je všeobecne vnímaný ako slabšia strana, a preto Občiansky zákonník zakazuje, aby spotrebiteľské zmluvy obsahovali také ustanovenia, ktoré by spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky je závislé od okolností každého jednotlivého prípadu. Pri takomto posudzovaní je potrebné zohľadniť ďalšie podmienky obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, ako aj iné skutočnosti, ktoré vyplynuli z daného právneho vzťahu. V tomto smere si súd prvej inštancie svoju zákonnú povinnosť splnil, keď ex offo a tiež so zreteľom na námietky žalovanej produkované v priebehu konania pred súdom prvej inštancie (tiež v prvotnom odvolacom konaní) podrobil spotrebiteľskú zmluvu kontrole, či neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na ťarchu spotrebiteľky. Správne tiež postupoval, keď ustanovenia týkajúce sa zmluvnej pokuty zjavne neposudzoval len izolovane, teda bez ich previazanosti na celý obsah zmluvy, ale vo vzájomných súvislostiach s ostatnými zmluvnými dojednaniami, aby tak mohol objektívne vyhodnotiť, či zmluvu možno považovať za korektnú, teda vyváženú vo vzťahu k obom stranám tak čo do ich práv, ako tiež ich povinností, pretože v prípade, ak by takto nepostupoval a vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej v zmluve, ktorá by objektívne vykazovala znaky neprijateľnej podmienky, došlo by k porušeniu zákona, princípov súkromného práva (princíp proporcionality), ale tiež k porušeniu záväzku Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii. Tak, ako v predchádzajúcom odvolacom konaní, aj aktuálne odvolací súd zdôrazňuje, že úprava spotrebiteľských zmlúv a ochrany spotrebiteľa vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi, preto pre posúdenie nekalej povahy zmluvnej podmienky je dôležité, či táto objektívne vyvoláva značný nepomer v celkových právach a povinnostiach zúčastnených strán k naplneniu čoho došlo aj v podmienkach danej veci. Nie je teda pravdivá odvolacia námietka žalobkyne, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nepostupoval podľa § 53 ods. 12 OZ, keďže zjavne dotknuté zmluvné podmienky neposudzoval izolovane, ale objektívne so zreteľom na ďalšie súvisiace ustanovenia zmluvy, pričom v konaní ani podľa názoru odvolacieho súdu neboli zistení také mimoriadne okolnosti posudzovanej veci, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť záver o neprijateľnosti dotknutých zmluvných ustanovení.
57. V posudzovanej veci ide o zmluvnú pokutu ako dohodnuté plnenie pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti (neuzatvorenia zmluvy o prevode nehnuteľností počas doby trvania zmluvy, informovanosť o takomto prevode), ktorú by mal byť porušiteľ, v tomto prípade žalovaná ako spotrebiteľka, povinný poskytnúť v tomto prípade žalobkyni. Zmluvná pokuta má o. i. zabezpečovaciu funkciu, a teda ak jedna strana nesplní svoj záväzok, vznikne oprávnenej strane nárok na jej zaplatenie.
Zmluvná pokuta sa teda viaže na konkrétne porušenie zmluvných povinností. Neprijateľné zmluvné podmienky predstavujú aj také dojednania v spotrebiteľských zmluvách, ktorých obsahom sú nielen neprimerane vysoké zmluvné pokuty pre spotrebiteľov (ako sa zjavne nesprávne domnieva žalobkyňa odkazom na ust. § 53 ods. 4 písm. k/ OZ, ktoré takto nesprávne interpretuje), ale aj také, ktorých zakomponovanie do zmluvy s ohľadom na jej zostávajúci obsah, nemožno považovať za korektne dojednané, a to predovšetkým s ohľadom na ďalšie sankcie za porušenie iných povinností, keď nemožno pochybovať o tom, že za korektne dojednané podmienky zmluvy nemožno považovať také, ak by v spotrebiteľskej zmluve mala byť výlučne sankcionovaná len jedna strana, a to spotrebiteľ, ale obdobné sankcie by nepostihovali aj dodávateľa, pretože podmienkou korektnosti zmluvy je potreba zachovať vyvážený vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom a nehovoriac už o tom, že také, prostredníctvom ktorých by mal byť spotrebiteľ sankcionovaný dokonca za výkon uplatnenia svojich práv, ktoré sú mu priznané zákonom, či zmluvou, ktoré nekorektné podmienky boli zistené tiež v tomto prípade. 58. V okolnostiach posudzovanej veci sa teda súd prvej inštancie vyššie uvedenými teoretickými východiskami dôsledne pri posudzovaní zmluvných podmienok aj spravoval, posudzujúc ustanovenia zmluvy nielen jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach so zreteľom na individuálne okolnosti danej veci so zreteľom na vnútroštátnu úpravu a tiež na Čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a správne posúdil, že značnú nerovnováhu na ťarchu spotrebiteľky v okolnostiach danej veci vykazujú ustanovenia zmluvy týkajúce sa výkonu jeho oprávnení (príkladmo ukončenie zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy, odvolací súd dodáva, že tiež výkonu vlastníckych práv v podobe záväzku nepreviesť ani bez inej realitnej kancelárie, teda samostatne počas trvania zmluvy vlastníctvo k nehnuteľnosti), ale tiež sankcií v prípadoch nielen porušenia konkretizovaných, v tomto prípade vlastne akýchkoľvek povinností spotrebiteľa, ale tiež spojené s výkonom práva odstúpiť od zmluvy, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že bez zohľadnenia toho, či by išlo o dôvodne uplatnený výkon takéhoto práva, z ktorého dôvodu nemožno zmluvu v častiach, v ktorých sú obsiahnuté ustanovenia tohto sa týkajúce považovať za vyváženú, teda korektne voči obom stranám zmluvného vzťahu nastavenú, keďže v tejto zároveň absentujú v opozite k dodávateľovi či už v konkrétnosti formulované sankcie za predčasné ukončenie zmluvného vzťahu, alebo za porušenie jeho povinností vyplývajúcich mu zo zmluvy, za ktorých okolností polemizovanie len o primeranosti zmluvnej pokuty už nemá opodstatnenie.
59. Súd prvej inštanciu svoje zistenia, ako aj dôvody pre ktoré konkretizované ustanovenia zmluvy vyhodnocuje ako neprijateľné zmluvné podmienky, tiež námietky v tomto smere produkované žalobkyňou, zrozumiteľne a dostatočne vyargumentoval v bodoch 50/ až 52/ odôvodnenia svojho rozhodnutia, na ktoré odvolací súd v podrobnostiach odkazuje a plne sa s nimi identifikuje.
60. V konkrétnosti pokiaľ ide o podmienky vyhodnotené súdom prvej inštancie ako neprijateľné pre ich kumulatívnu nekorektnosť, primárne ide o Bod 1 Článku III. zmluvy z ktorého vyplýva, že zmluvnú pokutu si môže žalobkyňa uplatniť nielen za nedodržanie ustanovenia o zákaze uzavrieť zmluvu prevode vlastníctva k bytu s treťou osobu (Bod 13 Článku II. zmluvy), ale prakticky za všetky (akékoľvek) porušenia povinnosti zmluvou formulované pre žalovanú a to pre každý prípad vo výške 1.500,- eur (čo je suma v ktorej bola pre prípad zrealizovania predaja dohodnutá aj samotná provízia pre žalobkyňu). Dokonca žalovaná, vychádzajúc z Článku III. Bod 1 zmluvy, je sankcionovaná nielen za porušenie zmluvných povinností uvedených v Článku II. Body 6, 8, 13, 14, 15, 16, či v Článku IV. Bod 4 zmluvy, či v prípade nepravdivých prehlásení v Článku II. Bod 9 a 11 zmluvy, ale aj za výkon práva odstúpiť od predaja svojej nehnuteľnosti počas platnosti uzatvorenej zmluvy, a to bez diferencovania, či by takéto odstúpenie bolo opodstatnené (príkladmo pre nečinnosť žalobkyne). Faktom je, že v opozite k tomu, na ťarchu žalobkyne pre prípad porušenia jej povinností konkretizovaných zmluvou, žiadna zmluvná pokuta dojednaná (a to ani pre prípad neplnenia základných, ťažiskových povinností) nie je. Takto konštruovaná zmluva nemôže byť v tejto časti posúdená ako korektná, pretože na ťarchu spotrebiteľky vykazuje významnú nerovnováhu a pokiaľ súd prvej inštancie takto vo vzájomných súvislostiach na podmienky danej veci zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku s následkom jej absolútnej neplatnosti (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), nemožno mu z hľadiska správnosti nič vytknúť a odvolací súd sa s ním plne stotožňuje.
61. Zároveň súd prvej inštancie opodstatnene vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku tiež dojednanie uvedené v Článku III. Bod 3 zmluvy, podľa ktorého ak dôjde k odstúpeniu od zmluvy zo strany vlastníka, má sprostredkovateľ nárok na odstupné vo výške odmeny - provízie podľa tejto zmluvy, dôsledkom ktorej žalovaná stratila možnosť odstúpiť od zmluvy bez toho, aby musela zaplatiť 1.500,- eur (sumu zodpovedajúcu provízii a zároveň zmluvnej pokute), pričom podmienka nediferencuje dôvody, pre ktoré by k odstúpeniu došlo v zmysle ich (ne)opodstatnenosti, či zavinenia príčin, pre ktoré k takémuto výkonu práva môže prísť. Odstúpenie od zmluvy je výkonom práva, nie porušením povinnosti. V súvislosti s tým odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Cdo/5/2000, z ktorého vyplýva, že dôvodné odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva, ktoré vyplýva zo zákona, alebo zo zmluvy a ak by si účastníci zmluvy dohodli zmluvnú pokutu pre prípad odstúpenia od nej, je zmluva v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom, čo samozrejme analogicky dopadá tiež na tzv. odstupné, ktoré v princípe ako sankcia je konštruované v zmluve. Ak teda žalobkyňa vo svojej formulárovej zmluve predtlačila povinnosť zaplatenia „odstupného“ pre prípad odstúpenia od zmluvy žalovanou, nemožno takéto dojednanie považovať za korektné, teda platné.
62. Nevyváženosť zmluvy je zjavná aj v ďalších ustanoveniach týkajúcich sa ukončenia zmluvného vzťahu. Vychádzajúc z nej, žalovaná ako spotrebiteľka nemala reálnu možnosť bez konzekvencií predčasne ukončiť zmluvu a to dokonca ani v prípade porušenia zmluvných povinností žalobkyňou. Podľa Článku IV. Bodu 7. mala žalovaná možnosť ukončiť zmluvu výpoveďou zaplatením zmluvnej pokuty vo výške odmeny sprostredkovateľovi, v opozite k tomu žalobkyňa mohla zmluvu predčasne vypovedať bez sankcie. S námietkou žalobkyne, že aj žalovaná mala možnosť ukončiť zmluvu bez sankcie a to podľa Článku IV. Bod 7 písm. f) - t.j. pri podstatnom porušení tejto zmluvy jednou zo zmluvných strán, sa správne vysporiadal už súd prvej inštancie, keď toto ustanovenie dôvodne vyhodnotil ako neurčité a v praxi nerealizovateľné, keďže zmluva žiadnym spôsobom neidentifikuje, ako si strany dohodli, čo treba považovať pre takýto prípad za „podstatné porušenie zmluvy“, pričom každá zmluvná strana môže samozrejme porušeniu tej-ktorej povinnosti druhou stranou priznať odlišnú intenzitu. Uvedené ustanovenie tak nie je spôsobilé udržateľne vyvážiť nekorektnosť komplexne dojednaných sankcií na ťarchu žalovanej, obmedzení jej práv, či sankcionovanie výkonu jej zákonných a zmluvných práv.
63. Odvolací súd tiež nesúhlasí s námietkou žalobkyne, že nepriznaním zmluvnej pokuty malo dôjsť k zásahu do možnosti podnikania realitných kancelárií na Slovensku, či založeniu nemožnosti sankcionovať klientov pre prípad zneužívania práce realitnej kancelárie, či neplnenia si zmluvných povinností, že spotrebitelia môžu takto pre nepriznávanie nárokov na zmluvné pokuty bezodplatne využívať realitné kancelárie, pričom neuhradia ani náklady vzniknuté činnosťou realitnej kancelárie a podobne.
64. Predovšetkým na závere o tom, že v spotrebiteľských zmluvách nie je možné využiť inštitút zmluvnej pokuty, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nezaložil. Tak odvolací súd, ako ani súd prvej inštancie v najmenšom nespochybňujú využitie inštitútu zmluvnej pokuty tiež v spotrebiteľských zmluvných vzťahoch. Podmienkou priznania nároku z nich však je, že tieto budú koncipované v rámci zmluvy vo vzťahu k obom stranám vyvážene, teda korektne nielen voči dodávateľovi, ako tomu bolo v okolnostiach danej veci, ale tiež vo vzťahu k spotrebiteľovi. V podmienkach tejto veci, ako uvádzala samotná žalobkyňa, dotknutú zmluvu pripravovali jej právnici. I keď je pochopiteľné, že ich snaha pri jej koncipovaní mala za cieľ primárne dosiahnuť, aby realitná kancelária bola zo všetkých možných uhlov chránená a bez ohľadu na to, či predaj bytu bude výsledkom jej činnosti (teda aj pre prípad nezrealizovania obchodu) zabezpečiť pre ňu príjem vo výške dojednanej provízie (ktorá samozrejme patrí realitnej kancelárii len v prípade ak predaj je výsledkom jej činnosti), a to prostredníctvom kompilovania rôznych inštitútov (odstupného, či zmluvnej pokuty dojednaných vo výške provízie, tiež sankcionovania spotrebiteľa prakticky za každú povinnosť uvedenú v zmluve, dokonca za výkon jeho zákonných, tiež vlastníckych práv), pričom nevenovali zjavne pozornosť (či už zámerne, alebo opomenutím) zabezpečeniu nastavenia jej podmienok vyvážene aj vo vzťahu k druhej zmluvnej strane, čo vo výsledku vo vzťahu k žalobkyni sa ukázalo ako kontraproduktívnym, majúcim za následok pre nevyváženosť do zmluvy zakomponovaných sankcií, či možnosti realizovania zákonných práv spotrebiteľa, záver o čiastočnej neplatnosti zmluvy s následnou nemožnosťou žalobkyni nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty priznať v podobe zamietnutia jej žaloby. Bolo výlučne vecou racionálneho posúdenia žalobkyne, akým spôsobom v tomto smere bude zmluvu (či jeho právnici) koncipovať vo svetle jej udržateľnosti z pohľadu vyváženého nastavenia vo vzťahu k obom zmluvným stranám. Rovnako bolo na jeho úvahe, či do zmluvy pre takéto prípady zakomponuje právo na zaplatenie vzniknutých nákladov pre prípad nezrealizovania predaja (ktoré by však reálne s vysokou pravdepodobnosťou nedosiahli výšku dojednanej provízie/odstupného/zmluvnej pokuty), alebo podstúpi riziko aj pri nevyváženej zmluve požadovať jedine čiastku rovnajúcu sa provízii v podobe nárokov na sankcie. Dôsledky jej voľby však nie je možné pripísať na ťarchu súdu prvej inštancie.
65. Žalobkyňou produkované odvolacie námietky tak neboli spôsobilé privodiť v prospech nej priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
66. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie postupoval pri posúdení zmluvnej pokuty ako neprijateľnej zmluvnej podmienky s následkom jej neplatnosti správne, za súčasného zistenia o správnosti rozhodnutia tiež v časti o trovách konania, pri absencii zistenia, že rozhodnutie bolo vydané zaujatým sudcom, za stavu, že toto tiež z hľadiska jeho odôvodnenia spĺňa parametre dané ust. § 220 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil. Žalobkyňa v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedla žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k zmene, či zrušeniu napadnutého rozhodnutia, či s ktorými by sa nebol zaoberal a dostatočne tiež vysporiadal už súd prvej inštancie.
67. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej napriek jej plnému úspechu v odvolacom konaní náhradu trov konania nepriznal, keďže tejto vznik trov z obsahu spisu nevyplýva.
68. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).