Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/12/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Ľudmilou Škvaridlovou v právnej veci žalobcu HALO reality s. r. o. so sídlom T. Vansovej 509/15, Prievidza, IČO: 46 565 701, zast. JUDr. Jozefom Jaškom, advokátom so sídlom Falešníka 10, Prievidza proti žalovanej T. D., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX, T. o zaplatenie sumy 1.500 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.500 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu o vydanie platobného rozkazu, ktorým mu súd prisúdi sumu 1.500 eur a žiadal priznať trovy konania.

2. Súd prvej inštancie vydal dňa 9.marca 2020 platobný rozkaz, voči ktorému podala zákonom stanovenej lehote žalovaná odpor, ktorý odôvodnila tým, že pri uzatváraní výhradnej zmluvy k sprostredkovaniu predaja nehnuteľností sa stretla s maklérkou žalobcu, išlo o prvé ich stretnutie, keď jej bola predložená už vypracovaná zmluva, predmetom ktorej bol predaj bytu v jej výlučnom vlastníctve. Ide o byt, ktorý je uvedený v návrhu na začatie konania. Rukou boli v tejto zmluve na prvej strane doplnené len jej údaje. Žalovaná sa domnieva, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah podľa § 53 Občianskeho zákona, lebo do obsahu zmluvných podmienok zasahovať nemohla, tieto podmienky boli už vopred predtlačené, neboli osobitne dohodnuté a odkonzultované. Nebola upozornená na zmluvnú pokutu, s maklérkou bola dohodnutá len výška provízie žalobcu v prípade sprostredkovania predaja jej bytu. Pri uzatváraní uvedenej zmluvy sa maklérka vyjadrila, že ju bude pravidelne informovať o postupe vo veci. V podstate jej telefonovala len raz a to v januári 2019, pričom do bytu, ktorý bol predmetom prevodu prišla aj so záujemcom. Viackrát sa jej v tejto veci neozvala, netelefonovala jej, nepodala žiadnu písomnú informáciu a o žiadnom ďalšom záujemcovi ho neinformovala. Žalovaná vyslovila s postupom maklérky nespokojnosť, o čom informovala žalobcu. Žalovaná svoj byt predala koncom mesiaca apríla 2019, resp. začiatkom mája 2019 a v tomto čase bol stiahnutý zo zverejnenej internetovej ponuky na internetovom portáli žalobcu. Žalobca sa vôbec ako sprostredkovateľ nepričinil o predaj jej nehnuteľnosti okrem jednej návštevy, resp. ohliadky v januári 2019. Túto skutočnosť žalovaná považuje za porušenie zmluvných podmienok zo strany žalobcu. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú a tvrdila, že ona ako vlastník nehnuteľnosti nemala žiadnu možnosť odstúpiť od zmluvy bez sankcie voči jej osobe. Tieto ustanovenia sú výlučne v prospech žalobcu a práva a povinnosti z nich plynúce sú nevyvážené. Takýto obsah zmluvy sa jej javí ako rozporný s dobrými mravmi. Ďalej uviedla, že pokiaľ si žalobca nedostatočne plnil svoje povinnosti plynúce mu zo zmluvy, mala by mať zmluvné právo zmluvu ukončiť bez sankcie. Žalovaná konzultovala vec s konateľom žalobcu v auguste 2019 a bola ochotná mu zaplatiť skutočné náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti so zverejnením inzercie jej nehnuteľnosti v trvaní troch mesiacov, vrátane apríla. Skutočné náklady sú ale podstatne nižšie ako požadovaná zmluvná pokuta. Mala informáciu, že v tom období a v uvedenej lokalite sa 3-izbové byty predávali dobre a rýchlo.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, právneho zástupcu žalobcu, svedkyne G. G., oboznámil listinné dôkazy - žaloba č.l.1-2, výhradná zmluva č.l. 4 - 5, výpis z katastra nehnuteľnosti č.l. 6, predžalobná výzva č.l. 7 - 8, platobný rozkaz č.l. 16, opravné uznesenie č.l. 21, odpor č.l. 24-25, uznesenie OS Prievidza č.l. 28, vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu č.l. 32-.33, inšpekčný záznam č.l. 34-35, vyjadrenie žalovanej č.l . 40, výpis z obchodného registra č.l. 43, listiny predložené žalobcom

- inzercia nehnuteľnosti č.l. 49, pripojený spis z katastra nehnuteľnosti č.l. 64, inzercia bytu č.l. 65, oznámenia realitných kancelárii Vyskok č.l. 84 Vaša Realitná Plus č.l. 85, REMAX č.l. 86, Dobré Reality s.r.o. č.l. 89, Regionálne obchodné centrum, a.s. č.l. 90, DOMOV SK s.r.o. č.l. 92, Vaša realitná Plus č.l. 94, Maxa Reality s.r.o. čl. 95 a Vyskok č.l. 96 a zistil tento skutkový stav:

4. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.1.2019 došlo medzi žalobcom a žalovanou k uzavretiu Výhradnej zmluvy k sprostredkovaniu predaja nehnuteľností a s ním spojených poskytovaných služieb (ďalej len zmluva). Predmetom uvedenej zmluvy bol zo strany žalobcu záväzok sprostredkovať predaj nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej a to X-izbového bytu nachádzajúceho sa na O. ulici č. XXXX/XX v T., zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. T., obec T., číslo bytu 7, vo vchode č. XX, nachádzajúceho sa na 4. poschodí bytového domu, súp. č. XXXX, na parc. č. XXXX/XX. Zmluva bola uzavretá na dobu 6 mesiacov do 1.8.2019. Medzi zmluvnými stranami bola dojednaná výška odmeny pre žalobcu vo výške 1.500 eur. V článku 13 zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy a s ktorými žalovaná svojim podpisom súhlasila, sa žalovaná zaviazala, že po dobu platnosti zmluvy neuzavrie so žiadnou treťou osobou zmluvu, ktorej predmetom by bol predaj nehnuteľnosti. Pri porušení tohto záväzku by vznikol žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške dojednanej provízie v zmysle čl. III zmluvy, t. j. vo výške 1.500 eur. Žalobca má jednoznačne preukázané, že žalovaná svoju nehnuteľnosť počas platnosti zmluvy dňa 17.7.2019 previedla na tretiu osobu, čím mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu v uvedenej výške 1.500 eur. Žalovanú na zaplatenie zmluvnej pokuty naposledy vyzval dňa 20.1.2020 predžalobnou výzvou, ktorú si žalovaná prevzala dňa 6.2.2020. Na uvedenú výzvu nereagovala. Žiadal, aby bola žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi v lehote 15 dní sumu 1.500 eur a nahradiť mu trovy konania.

5. Právny zástupca žalobcu elektronickým podaním doručeným súdu dňa 20.apríla 2020 k odporu uviedol, že to bola práve žalovaná, ktorá kontaktovala realitnú maklérku vykonávajúcu činnosť v prospech žalobcu G. G., lebo mala záujem o predaj svojej nehnuteľnosti prostredníctvom žalobcu. V tom čase predaj jej nehnuteľnosti sprostredkovávala realitná kancelária EXPRES so sídlom v Handlovej, ale žalovaná tvrdila maklérke, že výhradná zmluva s RK EXPRES je už neplatná a chce, aby jej nehnuteľnosť predával žalobca prostredníctvom maklérky žalobcu G. G.. Maklérka jej ešte pred podpisom výhradnej zmluvy so žalobcom oznámila, že predaj jej nehnuteľnosti bude sprostredkovávať jedine výhradne. Žalovaná ju preto požiadala, aby jej poskytla návrh zmluvy, nakoľko sa musí poradiť so svojim partnerom, s čím maklérka nemala žiaden problém a návrh zmluvy žalovanej poskytla. Po istej dobe kontaktovala žalovaná maklérku a výhradnú zmluvu k sprostredkovaniu predaja nehnuteľností a s ním spojených poskytovaných služieb pred maklérkou podpísala. Žalobca poskytol potrebné vysvetlenie žalovanej so všetkými dojednaniami v zmluve, vrátane dojednania o zmluvnej pokute, s čím žalovaná súhlasila. Na viacerých miestach v zmluve je prehlásenie žalovanej, že si zmluvu pred podpisom prečítala a s jej znením súhlasí (napr. úvodná strana, bod VI., článok IV bod 8, bod 9 zmluvných podmienok). Žalobca v podaní ďalej uviedol, že žalovaná vo svojom odpore uviedla, že si žalobca neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce mu z výhradnej zmluvy. Obhliadka nehnuteľnosti žalovanej bola len jedna, záujemca nehnuteľnosť nekúpil kvôli jej stavu a cene. K uvedenému žalobca uviedol, že žiadny ďalší záujemca nešiel na obhliadku bytu žalovanej, lebo cena nehnuteľnosti bola neadekvátna k jej stavu. Pri telefonických rozhovoroch s maklérkou bola žalovaná podráždená a nechcela si priznať, že jej nehnuteľnosť má nižšiu hodnotu, nakoľko išlo takmer o pôvodný stav nehnuteľnosti (vymenené len pôvodné okná za plastové okná). Argumentovala, že pôvodný stav je predsa výhoda, lebo keď je byt prerobený, kupujúci musí byt opätovne prerobiť podľa svojich predstáv. Žalobca napriek tomu počas trvania zmluvy rešpektoval cenu stanovenú žalovanou v zmluve. O byt boli aj ďalší záujemcovia, ktorí sa telefonicky informovali, či sa dá dohodnúť na cene nehnuteľnosti, lebo je podľa nich vysoká v pomere rozloha a rekonštrukcia bytu. Táto požiadavka zo strany záujemcov bola žalovanej vždy oznámená, ale možnosť zníženia kúpnej ceny odmietla. Žalovaná zavolala dňa 30.04.2019 maklérke, že ruší zmluvu so žalobcom. Maklérka jej doporučila, aby postupovala podľa výhradnej zmluvy, aby výpoveď urobila písomnou formou a aby ju adresovala na adresu sídla žalobcu. Do dnešného dňa výpoveď výhradnej zmluvy žalobcovi zo strany žalovanej neprišla (hoci uplynutím času stratila platnosť), preto žalobca jej nehnuteľnosť inzeroval aj naďalej, kým si maklérka nevšimla zmeny na liste vlastníctva počas trvania zmluvy, najskôr plombu a následne prevod vlastníckych práv na nového vlastníka. Žalovaná nikdy neinformovala maklérku, ktorá mala jej nehnuteľnosť na starosti, že má záujemcu o kúpu, tak ako vyplýva z čl. II bod 7 posledná veta zmluvných podmienok výhradnej zmluvy. Pokiaľ teda žalovaná vo svojom podanom odpore tvrdí, že v apríli 2019 oznámila realitnej maklérke nespokojnosť so sprostredkovaním, v dôsledku čoho malo dôjsť k stiahnutiu jej nehnuteľnosti z internetovej inzercie na portáli žalobcu, tak nehovorí pravdu. Nehnuteľnosť bola stále inzerovaná na základe platnosti výhradnej zmluvy. Žalobca jej nehnuteľnosť stále inzeroval až do okamihu, kedy zistil, že nehnuteľnosť žalovaná predala spoločnosti Eurocentrum Cafe s.r.o., a to zistením údajov z listu vlastníctva. Žalovaná nesúhlasila so znížením kúpnej ceny na základe návrhov záujemcov o jej byt a realitnej maklérky žalobcu. Žalobca je presvedčený, že žalovaná byt predala lacnejšie ako bola dohodnutá suma 36.500 eur vo výhradnej zmluve a to minimálne o sumu dojednanej provízie pre žalobcu vo výške 1.500 eur, teda za kúpnu cenu maximálne 35.000 eur a menej. Urobila to vedome s úmyslom nezaplatiť žalobcovi dohodnutú províziu. Má za to, že výška provízie 1.500 eur bola dojednaná individuálne, žalovaná pred podpisom výhradnej zmluvy mala možnosť si zmluvu prečítať a výslovne súhlasila, že v prípade predaja nehnuteľnosti tretej osobe v zmysle ustanovenia článku II bodu 13 zmluvných podmienok výhradnej zmluvy, vznikne sprostredkovateľovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške dojednanej provízie. Žalobcovi rovnako vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty aj podľa článku IV bodu 4 zmluvných podmienok, nakoľko o uzavretí kúpnej zmluvy s treťou osobou bez pomoci sprostredkovateľa, ho písomne neinformovala do 3 pracovných dní od uzavretia kúpnej zmluvy. V záujme právnej istoty si dal žalobca dňa 5.10.2017 posúdiť ustanovenia ním používaných zmlúv pri sprostredkovávaní predaja nehnuteľností, či sú v súlade s právnymi predpismi o ochrane spotrebiteľa. Kontrolu vykonala Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát SOI so sídlom v Trenčíne pre Trenčiansky samosprávny kraj. Kontrola nenašla žiadne pochybenia ani ustanovenia zmlúv, ktoré by boli v rozpore s právnymi predpismi o ochrane spotrebiteľa. Žalobca kópiu tohto inšpekčného záznamu žalovanej zaslal ešte v čase mimosúdneho riešenia sporu.

6. Žalobca predložil k svojmu vyjadreniu Inšpekčný záznam zo dňa 5.10.2017, z ktorého vyplýva okrem iného, že neboli porušené povinnosti realitnej kancelárie vyplývajúce zo z. č. - o ochrane spotrebiteľa.

7. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.júna 2020 uviedla, že realitná maklérka si v dohodnutý termín prišla jej byt prehliadnuť, odfotiť, mala pripomienky k predmetu zmluvy, k cene a podobne. Následne jej predložila zmluvu k podpisu. Nie je pravdivé tvrdenie, že by jej bol poskytnutý návrh zmluvy vopred za účelom, aby sa poradila so svojím partnerom. Zmluva jej bola predložená s tým, že ju bolo potrebné podpísať, pretože pokiaľ by predloženú zmluvu nepodpísala, bola informovaná, že jej požadovaná služba nebude poskytnutá vôbec. Zdôraznila, že išlo o zmluvu formulárovú, pri ktorej sa dopisovali len jej údaje, údaje o cene bytu a o provízií na prednej strane zmluvy. Individuálne bola dojednaná len výška provízie za uskutočnenie predaja bytu, nebola individuálne dohodnutá výška zmluvnej pokuty. Na zmluvnú pokutu vôbec nebola upozornená. Ďalej uviedla, že zmluva obsahuje štyri strany husto popísané, nemala časový priestor si zmluvu preštudovať, pričom obsahuje zložité právne konštrukcie s odkazom na rôzne ustanovenia, ktorým ako laik hneď neporozumela. Maklérka jej zmluvu predložila, strany sama obracala, že ich má podpísať. Tvrdila, že sa jej maklérka ozvala len raz a prišla len s jedným záujemcom. Žiadala, aby stiahla inzerciu z portálu, lebo chcela zmluvu zrušiť. Ďalej uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že byt bol ďalej inzerovaný. Sankcia pre ňu je neprimeraná a je nadekvátna k poskytovaným službám zo strany žalobcu. Je pre ňu nevýhodná ako pre spotrebiteľa, lebo žalobca ako sprostredkovateľ sa nepričinil vôbec o predaj jej nehnuteľnosti okrem jednej výnimky, ktorú už opísala v odpore. Nesúhlasila s Inšpekčným záznamom Slovenskej obchodnej inšpekcie.

8. Výhradnú zmluvu k sprostredkovaniu predaja nehnuteľnosti a s ním spojených poskytovaných služieb uzatvorili dňa 3.januára 2019 spoločnosť HALO reality s.r.o., so sídlom Prievidza, T. Vansovej 509/25 ako sprostredkovateľ a T. D., bytom T. ako vlastník nehnuteľnosti. Z úvodnej časti tejto zmluvy vyplýva, že ju zmluvné strany uzatvorili podľa § 774 a nasl. Občianskeho zákona. Na prvej strane tejto zmluvy zmluvné strany prehlásili, že potvrdzujú, že medzi sebou dohodli vzájomné práva a povinnosti, ktoré sú uvedené na zadnej strane tejto zmluvy. Vlastník potvrdil, že sa so všetkými zmluvnými podmienkami zoznámil a súhlasí s nimi. Vlastník tiež prehlásil, že si mal možnosť pred podpisom túto zmluvu vopred prečítať, žiadať vysvetlenie, doplnenie, prípadne úpravu. Na prvej strane tejto zmluvy je rukou popísaný typ nehnuteľnosti a jej identifikácia. Predmetom predaja bol 3-izbový byt, nachádzajúci sa na Ul. O. XXXX/XX, zapísaná v LV č. XXXX, súp. č. XXXX k. ú. T., vchod XX, č. bytu 7, poschodie 4. Kúpna cena, vrátane provízie sprostredkovateľa je uvedená v čiastke 36.500 eur a odmena sprostredkovateľovi - provízia v čiastke 1.500 eur. Zmluva je uzatvorená na dobu určitú, na 6 mesiacov do 1.8.2019. Prvá strana tejto zmluvy končí textom, „zmluvné strany si zmluvu prečítali a s obsahom zmluvy súhlasia, čo potvrdzujú vlastnoručným podpisom. Zmluva je za týmto textom opatrená podpismi zmluvných strán.“ Zmluva obsahuje upravené práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré sú v závere opatrené podpisom vlastníka nehnuteľnosti. V čl. I. bod 1 tejto zmluvy sa sprostredkovateľ zaväzuje vykonávať činnosti, na základe ktorých vznikne vlastníkovi možnosť uzatvorenia zmluvy so záujemcom o kúpu nehnuteľnosti, ktorou dôjde k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam za kúpnu cenu uvedenú v bode 3. V čl. I. bod 5 je sprostredkovateľ oprávnený vyvíjať činnosť pri zisťovaní prevodu nehnuteľnosti i pre záujemcu o kúpu. V čl. I. bod 6 vlastník nehnuteľnosti dal súhlas sprostredkovateľovi k inzercii jeho nehnuteľnosti s fotografickou dokumentáciou v internetových a printových médiách na základe uváženia sprostredkovateľa. V čl. II. bod 2 je upravená povinnosť sprostredkovateľa na požiadanie vlastníka informovať ho o svojej činnosti podľa tejto zmluvy. V čl. II. bod 4 je upravená povinnosť sprostredkovateľa uskutočňovať činnosti podľa tejto zmluvy s vynaložením maximálnej odbornej starostlivosti. V čl. II. bod 7 je upravená povinnosť vlastníka umožniť sprostredkovateľovi vykonávať po predchádzajúcej dohode prehliadky so záujemcami o kúpu nehnuteľnosti. Vlastník sa zaviazal, že nebude vykonávať ohliadky nehnuteľnosti a komunikovať so záujemcami o jej kúpu, bez vedomia a zástupcu sprostredkovateľa. V čl. II. bod 13 sa vlastník zaviazal, že po dobu trvania tejto zmluvy neuzavrie so žiadnou treťou osobou zmluvu, ktorej predmetom by bol predaj nehnuteľnosti uvedenej v bode 1 na strane č. 1 tejto zmluvy. V prípade, že sa tak stane, sprostredkovateľ má nárok na zmluvnú pokutu vo výške odmeny sprostredkovateľovi - provízie uvedenej na strane č. 1 v bode 3 tejto zmluvy. V čl. IV. bod 4 je upravená povinnosť vlastníka bytu v prípade, že uzatvorí kúpnu zmluvu s treťou osobou bez pomoci sprostredkovateľa, o tomto sprostredkovateľa informovať do troch pracovných dní od uzatvorenia kúpnej zmluvy. V čl. IV. bod 5 je upravená povinnosť zmluvných strán všetky právne úkony voči druhému účastníkovi zasielať formou doporučeného listu na adresy uvedené v tejto zmluve. V čl. IV. bod 7 je upravená dohoda zmluvných strán pri ukončení zmluvy, ktorá môže byť ukončená:

a/ splnením predmetu zmluvy, b/ uplynutím doby platnosti zmluvy, c/ písomnou dohodou oboch zmluvných strán, d/ písomnou výpoveďou zo strany sprostredkovateľa,

e/ v prípade celkového zničenia nehnuteľnosti nepredvídanou prírodnou alebo inou katastrofou, f/ pri podstatnom porušení tejto zmluvy jednou zo zmluvných strán, g/ výpoveďou zo strany vlastníka zaplatením zmluvnej pokuty vo výške odmeny sprostredkovateľovi.

V čl. IV. bod 8 zmluvné strany vyhlásili, že si túto zmluvu prečítali, uzatvorili ju dobrovoľne, slobodne, vážne, bez skutkového, či právneho omylu pri plnej spôsobilosti na právne úkony. Zmluva bola spísaná podľa ich skutočnej vôle a na základe pravdivých údajov. Zmluva bola nimi prečítaná, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali. Súčasne prehlásili, že nebola uzavretá v tiesni ani za iných jednostranne nevýhodných podmienok, že je pre nich vzájomne výhodná a že pri podpisovaní tejto zmluvy nebol na nich vyvíjaný nátlak v žiadnej forme. Každá zo zmluvných strán mala obdržať jedno vyhotovenie tejto zmluvy. V čl. IV. bod 9 zmluvné strany prehlásili, že výška provízie a dohodnutej zmluvnej pokuty pre sprostredkovateľa je primeraná, dojednaná určito, nejaví sa im ako neprimerane vysoká, ani dojednaná v rozpore s dobrými mravmi.

9. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. T. vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnosti - bytu vo vchode č. XX, na X.poschodí, bytu č. 7, súp. č. XXX na parc. č. XXXX/XX a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach je spoločnosť Eurocentrum Cafe, s.r.o. so sídlom Mlynská 557/29, Jalovec.

10. Predžalobnou výzvou zo dňa 20.januára 2020 žalobca vyzval žalovanú prostredníctvom právneho zástupcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.500 eur, ktorá vznikla žalobcovi, lebo žalovaná porušila záväzok nepreviesť nehnuteľnosť na tretiu osobu. Zmluvnú pokutu mala zaplatiť do 10-tich dní od doručenia výzvy. Uvedená výzva bola žalovanej doručovaná doporučene, o čom svedčí podací lístok na pošte.

11. V obchodnom registri Okresného súdu Trenčín je v Oddieli: Sro, vo Vložke číslo: 25924/R pod obchodným menom zapísaná spoločnosť HALO reality s.r.o. so sídlom T. Vansovej 509/15, Prievidza s prideleným IČO: 46 565 701, štatutárny orgán konateľ F. G. a B.. G. L..

12. Na č.l. 49 súdneho spisu je založená fotografická inzercia bytu žalovanej a kúpna cena bytu je 36.500 eur.

13. Na č. l. 65 súdneho spisu je založená inzercia bytu žalovanej.

14. V originálnom spisovom materiáli Okresného úradu, katastrálneho odboru D. č. V XXXX/XXXX je založená zmluva o prevode vlastníctva bytu žalovanej zo dňa 12.júna 2019, ktorou previedla svoj X- izbový byt na kupujúceho Eurocentrum Cafe s.r.o., so sídlom Jalovec, Mlynská 557/29 za kúpnu cenu 35.000 eur. Uvedenú kúpnu cenu kupujúci podľa zmluvy mal vyplatiť v 4 splátkach.

15. Súd požiadal niekoľko realitných kancelárii, aby súdu oznámili, ako majú upravenú zmluvnú pokutu v zmluve k sprostredkovaniu predaja nehnuteľnosti v prípade, ak vlastník predávanej nehnuteľností počas doby trvania výhradnej zmluvy poruší zmluvu tým, že uzatvorí s treťou osobou zmluvu o prevode nehnuteľností a v akej výške je táto zmluvná pokuta upravená; hoci sa vo výhradnej zmluve zaviazal, že s treťou osobou zmluvu o prevode nehnuteľností neuzatvorí. Realitná kancelária VYSKOK so sídlom Prievidza oznámila súdu v prvej odpovedi na dotaz súdu, že zmluvná pokuta sa pohybuje vo výške sprostredkovateľskej provízie dohodnutej v zmluve o výhradnom - exkluzívnom sprostredkovaní predaja nehnuteľností a v druhej odpovedi oznámila, že sprostredkovateľská provízia nie je určená pevnou sumou z ceny nehnuteľností, ale je dohodnutá vždy individuálne. Realitná kancelária Vaša Realitná Plus so sídlom Prievidza oznámila prvej odpovedi na dotaz súdu, že vo výhradnej zmluve majú definovanú výšku provízie, ktorá je zároveň zmluvnou pokutou v prípade, ak zmluvná strana dohodu poruší a v druhej odpovedi oznámila súdu, že zmluvnú pokutu majú vo výhradnej zmluve o sprostredkovaní predaja nehnuteľností definovanú ako zmluvnú pokutu a uplatní sa v prípade, že zmluvná strana dohodu poruší.

V ďalšej odpovedi oznámila súdu, že výška sprostredkovateľskej provízie je individuálna v závislosti od kúpnej ceny nehnuteľností, pričom je vypočítaná z ceny nehnuteľnosti vo výške 3 - 5 %. Realitná kancelária Remax Techreality so sídlom Prievidza oznámila na dotaz súdu, že zmluvná pokuta je upravená v zmluve o výhradnom poskytovaní realitných služieb, vrátane predaja nehnuteľností v čl. II. a je vo výške odmeny pre realitnú kanceláriu v prípade, ak akákoľvek zo zmluvných strán poruší zmluvu. Realitná kancelária Dobré Reality s.r.o. so sídlom Prievidza neoznámila súdu vo svojom písomnom stanovisku výšku zmluvnej pokuty v prípade, ak poruší vlastník nehnuteľností zmluvu, ale uviedla, že v prípade porušenia podmienok zo strany vlastníka nehnuteľností si realitná kancelária uplatňuje náhradu za vzniknuté náklady a ušlý zisk, ktorá spravidla sa rovná výške dohodnutej zálohy na kúpnu cenu pri rezervácií nehnuteľností. Realitná kancelária DOMOV SK so sídlom Prievidza neoznámila súdu vo svojom písomnom stanovisku výšku zmluvnej pokuty v prípade, ak poruší vlastník nehnuteľností zmluvu. Realitná kancelária MAXA REALITY s.r.o. so sídlom Prievidza vo svojom písomnom stanovisku neoznámila súdu výšku zmluvnej pokuty v prípade, ak vlastník nehnuteľnosti poruší zmluvu tým, že nehnuteľnosť prevedie na tretiu osobu, hoci sa zaviazal vo výhradnej zmluve, že tak neurobí. Všeobecne uviedla, že, ak vlastník poruší zmluvu takýmto spôsobom, každá realitná kancelária má upravené takéto porušenie zmluvnou pokutou, lebo by inak nemalo zmysel takúto zmluvu uzatvárať.

16. Z výsluchu konateľa žalobcu súd zistil, že žalobca mal na predaj, resp. v ponuke zhruba 2.700 nehnuteľností. Takýto počet nehnuteľností ponúka realitná kancelária na predaj na celom Slovensku, ktoré inzeruje na web stránke, napr. Bazoš, Top reality, nehnuteľnosti SK, Ringo SK a iné. S inzerciou sú spojené náklady, ktoré žalobca musí zaplatiť. Žalovaná nezaplatila žalobcovi žiadnu sumu za inzerciu, hoci žalobca mal s inzerciou náklady, ktoré vyčíslil cca na sumu 500 eur, ktoré výzvou žiadal od žalovanej uhradiť. Okrem uvedenej inzercie mal žalobca ďalšie náklady, ide o zaplatenie dane, DPH a tiež zaplatenie maklérky. Keďže žalovaná porušila zmluvu, tieto náklady považoval za primerané. Žalovaná na výzvu nereagovala písomne, telefonicky sa žalobcovi ozvala, ale pri komunikácií mu vynadala. Povedala, že zavolá inšpekciu, ale žalobca si dal skontrolovať zmluvy, o čom svedčí aj inšpekčný záznam, ktorý žalovanej zaslal. V podstate žalovaná nielenže sumu 500 eur nezaplatila - náklady spojené so sprostredkovaním, ale sa nevhodne správala a vyhrážala sa mu v telefóne. Potom žalovaná iným spôsobom nereagovala a ani sumu 500 eur žalobcovi nezaplatila. Žalobca uzatvoril so žalovanou výhradnú zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti práve z dôvodu, aby si určitým spôsobom zaviazal záujemcov na predaj nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť žalovanej bola inzerovaná u žalobcu za sumu 36.500 eur a z tejto sumy, ak by sa nehnuteľnosť za takúto sumu predala, by bola provízia pre žalobcu 1.500 eur. Jednoznačne to vyplýva zo zmluvy. Predložil listinu žalobcu, ide o inzerciu na stránke: www.haloreality.sk <http://www.haloreality.sk>, ktorú predložil ako dôkaz. Ďalej uviedol, že žalobca má vypracované takéto výhradné zmluvy na sprostredkovanie predaja, ktoré sú vypracované právnikmi, ide o zmluvy vypracované tak, ako v iných spoločnostiach, napr. takouto formou sú vypracované zmluvy v Orange a podobne. Buď záujemca súhlasí s podmienkami zmluvy a podpíše zmluvu, alebo so zmluvou nesúhlasí, tak ju nepodpíše. Nehnuteľnosť žalovanej mala byť predaná za sumu 36.500 eur, ide o cenu, za ktorú sa nehnuteľnosti predávajú v Handlovej. Cenu si zistia nielen záujemcovia, ale zisťuje to aj žalobca, preto táto cena bola na začiatku dohodnutá v tejto výške. Ak by sa nehnuteľnosť za dobu uzavretia zmluvy nepredala, bolo by možné znížiť kúpnu cenu.

17. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaná oslovila maklérku žalobcu ako prvá, lebo chcela predať svoj byt. Žalovaná mala pred podpisom zmluvy výhradnú zmluvu k sprostredkovaniu predaja doma, aby si ju mohla preštudovať. Žalovaná pripomienky k zmluve nemala. Žalobca inzeroval nehnuteľnosť žalovanej minimálne na internetovej stránke až do ukončenia platnosti sprostredkovateľskej zmluvy. Inzercia skôr stiahnutá nebola. Bolo niekoľko záujemcov o kúpu bytu, ale žalovaná nebola ochotná znížiť kúpnu cenu, hoci išlo o neprerobený byt, boli v ňom vymenené len plastové okná. Podľa neho bolo potrebné vykonať rekonštrukciu bytu. Žalovaná mohla ukončiť zmluvu dohodou alebo výpoveďou. Žalobca len náhodou zistil na katastri nehnuteľností, že žalovaná previedla byt na tretiu osobu. Žalobca si splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy. Zdôraznil, že žalovaná neoznámila žalobcovi, že uzatvorila zmluvu o prevode bytu s treťou osobou, hoci to bola jej povinnosť podľa zmluvy. Uviedol, že sprostredkovateľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Zmluva je uzavretá písomne, žalovaná si ju prečítala, podpísala, náležitosti v zmluve práva a povinnosti boli dojednané so zmluvnými stranami. Žalovaná nenamietala províziu, ani zmluvnú pokutu, ktorá je vo výške 1.500 eur. Zmluva nie je nevyvážená a v neprospech žalovanej. V súvislosti s tým poukázal na čl. III bod 4 a bod 9. V bode 9 zmluvné strany prehlásili vrátane žalovanej, že výška provízie a dohodnutej zmluvnej pokuty je pre sprostredkovateľa primeraná, dojednaná určito, nejaví sa im ako neprimerane vysoká, ani dojednaná v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná sa zaviazala v zmluve neuzatvoriť zmluvu s treťou osobou, túto zmluvu však porušila a uvedenú skutočnosť neoznámila. Poukázal na rozsudok NS SR , kde tiež účastník konania namietal, že zmluvu si neprečítal, tieto tvrdenia tohto účastníka však neboli opodstatnené, boli bez právneho významu, obdobný prípad ako rieši tento súd v tejto veci. V priebehu konania uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie je nárok žalobcu daný a preukázaný. Žalovaná uzavrela so žalobcom zmluvu slobodne, vážne, sama sa priznala, aké následky bude mať porušenie povinností z jej strany. Zmluvu porušila, vznikla jej teda povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške dojednanej provízie. Navrhol, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť zmluvnú pokutu v dojednanej výške a uplatnil si náhradu trov konania.

18. Z výsluchu žalovanej vyplynulo, že sa dohodla so žalobcom, s realitnou maklérkou žalobcu na kúpnej cene nehnuteľnosti vo výške 36.500 eur, ktorá je uvedená vo výhradnej zmluve o sprostredkovaní predaja jej bytu. Uviedla, že dňa 17.2.2019 bola vykonaná fyzicky jedna ohliadka jej bytu aj so záujemcom, ktorý bol ochotný za byt aj za zariadenie bytu dať sumu 30.000 eur, čo sa jej zdalo málo. Potom telefonovala maklérke dňa 16.2., 18.2. a 19.2.2019, čo sa deje. Do 1.marca 2019 sa jej maklérka vôbec neozvala, preto jej 1.3.2019 zatelefonovala a maklérka ju informovala, že nikto sa na nehnuteľnosť neinformoval. Pochopila, že nie je žiaden záujemca. Dňa 30.4.2019 opäť telefonovala maklérke, čo sa deje, ale maklérka na ňu kričala, že chce predať nehnuteľnosť draho. Reagovala tak, že keď nevie byt predať, tak odstupuje od zmluvy a žiadala, aby byt stiahla z portálu. Týmto žalovaná považovala zmluvu za ukončenú a od tohto dátumu, t. j. od 30.4.2019 spolu nekomunikovali. Tvrdila, že maklérka pre ňu neurobila nič, okrem jedinej ponuky a to pána Q., ktorý bol na ohliadke a chcel kúpiť nehnuteľnosť aj so zariadením za sumu 30.000 eur. Bola jej chyba, že odstúpila od zmluvy len ústne, ale dá sa od zmluvy odstúpiť aj takýmto spôsobom. V priebehu konania uviedla, že od 30.4.2019 so žalobcom nekomunikovala, ale potrebovala byt predať, preto oslovila svoju známu, ktorá jej pomohla byt predať. Ide o osobu, ktorá pracuje pre realitnú kanceláriu. Žalovaná byt predala obchodnej spoločnosti Eurocentrum Cafe so sídlom Jalovec za sumu 35.000 eur, ktorá jej bola vyplatená v štyroch splátkach, čo jej aj vyhovovalo. Žalovaná potrebovala byt predať, lebo zdedila byt, ktorý chcela prerobiť. Dovtedy v spornom byte stále bývala s priateľom aj so synom. V auguste 2019 jej konateľ žalobcu zaslal list, v ktorom žiadal zaplatiť sumu 500 eur, čo odmietla, reagovala písomne a sumu neuhradila. Následne ju vyzval právny zástupca žalobcu na zaplatenie sumy 1.500 eur, ktorú tiež odmietla zaplatiť. Zmluvu podpísala doma, predložila jej ju maklérka, ktorá žiadala od nej občiansky preukaz a podľa neho vyplnila údaje v zmluve v časti vlastníka nehnuteľnosti a vyplnila aj identifikáciu nehnuteľnosti. Žalovaná vedela, čo je predmetom zmluvy, ale zmluvu si neprečítala. Vôbec ju nečítala. So žalobcom sa dohodli sa na kúpnej cene 36.500 eur, ktorú sumu maklérka do zmluvy dopísala. Vedela, že zmluva je uzavretá na dobu určitú, na 6 mesiacov. Pri návšteve maklérky sa spolu rozprávali asi hodinu o predaji bytu. Žalovaná tvrdila, že pred podpisom zmluvy ju doma na preštudovanie nemala. Jeden exemplár zmluvy po podpise jej maklérka odovzdala. Po podpise zmluvy a po odchode maklérky zmluvu nečítala. Prečítala si ju až potom, keď nastali problémy a riešila to aj s právničkou. Žiadne otázky pri podpise zmluvy na maklérku nemala. V byte bývala až do predaja bytu. Uviedla, že známej, čo jej sprostredkovala predaj bytu dala províziu za sprostredkovanie a predaj bytu. Predpokladá, že táto odmena išla pre uvedenú osobu, nie pre realitnú kanceláriu, pre ktorú známa pracuje. Vedela, že počas doby trvania zmluvného vzťahu so žalobcom nemôže uzavrieť s treťou osobou kúpnu zmluvu. Vedela, že keď zmluvu poruší a uzatvorí kúpnu zmluvu s treťou osobu, hrozí jej sankcia a vedela, že ide o zmluvnú pokutu vo výške 1.500 eur.

V podstate jej nevadilo, že maklérka jej zmluvu predložila už vypracovanú, ale doslovne uviedla, že možno by viac akceptovala postup z jej strany, keby niektoré body spracovali spolu alebo by ju na niektoré body upozornila. Nevedela sa vyjadriť na otázku súdu, čo by zmenila na zmluve alebo by mohla do tejto zmluvy iným spôsobom zasahovať. Uviedla, že maklérka urobila ohliadku s pánom Q., bolo to raz, kedy mal záujemca záujem o kúpu bytu. V marci, keď maklérke telefonovala, jej povedala, že nie sú záujemcovia, preto chcela ešte počkať. Následne jej telefonovala v apríli 2020 maklérka, ktorá jej povedala, že je nekritická, že chce za byt veľa. Podľa nej maklérka byt neponúkala na predaj, hoci tvrdila, že nie sú záujemcovia. Nebola spokojná s prácou maklérky a myslí si, že mala mať toľko „chochmesu“, aby ju raz za mesiac informovala, čo je s bytom. Myslí si, že maklérka nedostatočne ponúkala jej byt. Žalovaná neoznámila žalobcovi, že si sama našla kupcu na predaj bytu. Tvrdila, že nevedela, že to musí oznámiť žalobcovi, ak by predala byt cez iný subjekt a nie cez žalobcu. Telefonicky dňa 31.4.2019 oznámila maklérke, že ruší zmluvný vzťah, pretože nie je spokojná s maklérkou a povedala jej, aby byt stiahla z internetového portálu. Následne maklérka byt z portálu aj stiahla. Žalovaná sa počas doby trvania zmluvy nekontaktovala so žalobcom, ani s maklérkou a nemala pripomienky k zmluve. Zmluvu uzatvorila na dobu 6 mesiacov, lebo maklérka jej povedala, že byt za túto dobu predá, pričom žalovaná byt potrebovala predať. Žalovaná zaplatila svojej známej za sprostredkovanie predaja bytu 1.500 eur. Domnieva sa, že táto suma išla jej na účet. Žalovaná predala svoj byt za sumu 35.000 eur, lebo takúto sumu jej ponúkol kupujúci. Kupujúci jej ponúkol kúpnu cenu 35.000 eur za byt a byt bol ohliadnuť. Tvrdila, že oznámila maklérke, že byt predala tretej osobe. V mesiaci máji 2019 boli záujemcovia na kúpu jej bytu. Žalovaná sa domnievala, že žalobca by nepredal jej byt za sumu 35.000 eur. Tvrdila, že maklérka jej nepovedala, že zmluvný vzťah má ukončiť písomne. Súd z výsluchu ďalej zistil, že žalovaná pracovala do leta 2020 ako opatrovateľka a v čistom dosahovala príjem 740 eur mesačne. Dobrovoľne skončila prácu kvôli synovi vo veku 17 rokov, ktorý je nezvládnuteľný a dúfa, že sa to od januára 2021 upraví. Má zdravotné problémy. Teraz poberá vdovský dôchodok vo výške 420 eur a iný príjem nemá. Chce sa opäť vrátiť k profesii opatrovateľky, ktorú robila predtým v Rakúsku štyri roky. Kúpnu cenu za byt vo výške 35.000 eur použila na byt, ktorý zdedila a opravila a teraz v ňom býva. V spoločnej domácnosti býva s priateľom, ktorý pracuje a finančne jej pomáha. Má úver, ktorý spláca mesačne vo výške 250 eur. V dedičskom konaní musela vyplatiť rodinu z kúpnej ceny z predaja bytu. Finančné prostriedky nezdedila. Nemá sumu 1.500 eur, aby ju žalobcovi zaplatila jednorázovo a takisto nemá ani na splátky.

19. Z výsluchu svedkyne G. G. vyplynulo, že pracuje na živnosť, má uzavretú dohodu o spolupráci so žalobcom a má pozíciu uvedenú v tejto zmluve ako realitný maklér. Ako realitná maklérka má v prvom rade povinnosť sa skontaktovať s predávajúcim, následne po kontakte si vždy nafotí nehnuteľnosť pri ohliadke na mieste samom, spracuje si materiály o nehnuteľnosti a inzeruje ju ako maklérka na webovom portáli. Realitná kancelária, s ktorou spolupracuje inzerovala nehnuteľnosť žalovanej zhruba na 200 webových stránkach. Najznámejšia je Top Reality. SK. Keď ju žalovaná oslovila, oslovila ju telefonicky, nepoznali sa. Povedala, že chce predať svoju nehnuteľnosť. Maklérka ju informovala, že robí výhradne ako maklér na základe výhradnej zmluvy, s čím žalovaná súhlasila a zároveň ju informovala, že nemôže predávať nehnuteľnosť cez inú realitnú kanceláriu, ani ju sama nemôže predať. S týmto žalovaná súhlasila. Po telefonickom kontakte sa stretli u žalovanej na byte, kde jej priniesla výhradnú zmluvu o sprostredkovaní predaja, prvú stranu vypísala maklérka svojou rukou, vypisovala žalovanej nacionále z občianskeho preukazu a údaje o byte z listu vlastníctva. Žalovaná povedala, že si to musí ešte prejsť s priateľom, preto zmluvu nepodpísala, ale si ju nechala u seba. Zmluvu si prečítali, čítala jej ju bod po bode, povedala, že vie, čo podpisuje, lebo obdobnú zmluvu podpísala s pánom L. s realitnou kanceláriou EXPRES so sídlom v T.. Žalovaná nemala výhrady k žiadnemu bodu, podstatné bolo, že chcela si prejsť kúpnu cenu. Žalovaná navrhla kúpnu cenu 36.500 eur, ktorá sa dostala do výhradnej zmluvy. Maklérka ju informovala, že sa v tejto lokalite predávajú nehnuteľnosti za nižšie ceny, ale žalovaná to nechcela akceptovať. Tiež ju informovala, že v lokalite, kde predáva byt sú byty v nižšej cene, ale žalovaná to nechcela akceptovať. Žalovaná nepodpísala ani prvú stranu zmluvy, ale zmluvu si nechala u seba na preštudovanie. Asi o týždeň jej telefonovala a informovala ju, že súhlasí s touto zmluvou.

Pri prvom stretnutí žalovaná nemala námietky k bodu 13, kde sa upravuje zmluvná pokuta, povedala, že ona tomu rozumie. Nemala výhrady ani k bodu 4 v čl. IV., kde je uvedené, že je predávajúci povinný oznámiť sprostredkovateľovi do 3 pracovných dní o predaji nehnuteľnosti. Žalovaná maklérku neinformovala o predaji nehnuteľnosti, ale si všimla v polovici júna 2019, že byt je predaný. Po týždni, keď ju žalovaná skontaktovala, súhlasila so zmluvou a pri druhom ich stretnutí zmluvu podpísala. Zmluva sa podpisovala v byte žalovanej. Pri podpise zmluvy neboli prítomné žiadne iné osoby. Maklérka vyvíjala činnosť smerujúcu k predaju nehnuteľnosti v súlade s čl. I. bodom 1 tak, že spracovala inzerát, zverejnila ho na portáli a ponúkala ho svojím klientom, ktorých má v databáze a ktorí majú záujem o takýto byt. V priebehu šiestich mesiacov predala niekoľko bytov v T., ale išlo o byty, ktoré boli lepšie situované, boli väčšie, boli aj prerobené aj neprerobené, ale žalovaná mala byt o výmere XX mX aj s balkónom aj s pivnicou, mala len niekde vymenené okná za plastové a byt bol v podstate v zlom stave, jadro bolo pôvodné, tiež kuchynská linka podľa nej bola pôvodná a byt bol v zlom stave. Uviedla, že v priebehu štyroch mesiacov sa informovalo telefonicky päť záujemcov o byt, ktorí reagovali na inzerciu a pýtali sa, či sa nepomýlila v cene. Záujemcovia chceli znížiť cenu, o čom žalovanú informovala telefonicky, ale žalovaná nikdy so znížením ceny nesúhlasila. Začiatkom februára 2019 bola s jedným záujemcom na ohliadke bytu, išlo o záujemcu (nejaký Arab to bol), nevedela uviesť priezvisko, len meno Q., s ktorým bola na ohliadke, ktorý by aj bol byt kúpil, ale za sumu 33.000 eur. Žalovaná potrebovala čas na rozmyslenie, ale keď by už malo dôjsť k reálnej kúpe, rozhodla sa , že byt nepredá. Javila sa jej kúpna cena 33.000 eur nízka. Vo februári telefonovali viacerí záujemcovia, ale nemali záujem byt fyzicky vidieť, hoci ho videli nafotený a bolo zrejmé, že byt je neprerobený. Maklérka telefonicky informovala žalovanú, že sú záujemcovia, ale kúpna cena je vysoká. Žalovaná nechcela znížiť kúpnu cenu bytu, hoci maklérka jej navrhla znížiť cenu o 200 až 300 eur. Na začiatku ich komunikácie sľúbila, že pôjde s cenou dole. Keď žalobca zistil, že byt je prevedený na tretiu osobu v júli 2019, stiahol ho z portálu. O tejto skutočnosti neinformovala žalovanú. Maklérka informovala žalovanú od februára 2019 do apríla 2019 7 až 8-krát ohľadom predaja bytu. Stretla sa s ňou dvakrát. Maklérka uviedla, že v lokalite na O. ulici v T. sa predávali byty obdobné ako má žalovaná za sumu 30.000 až 32.000 eur. Byt žalovanej bol v čase ohliadky zariadený a bol obývania schopný. Spočiatku sa jej so žalovanou dobre spolupracovalo, ale neskôr spolupráca dobrá nebola. Žalovaná chcela konzultovať kúpnu cenu s priateľom skôr, ako zmluvu podpísala. Mala ju u seba asi týždeň. Informovala v apríli 2019 žalovanú pri ich telefonickej komunikácii, že forma ukončenia zmluvného vzťahu musí byť písomná, ak chce ukončiť zmluvný vzťah. V apríli 2019, keď jej žalovaná telefonovala, chcela, aby maklérka stiahla inzerciu, pýtala sa jej prečo a nechcela o tom komunikovať, povedala jej, že takto sa rozhodla. Maklérka uzavrela výhradnú zmluvu so žalovanou preto, lebo žalovaná ju ubezpečila, že môže ísť pri kúpnej cene o 2.000 eur dole. Nepamätala si, koľkokrát telefonovala 30.4.2019 žalovanej.

20. Sudkyňa vykonala konfrontáciu medzi žalovanou a svedkyňou z dôvodu, že žalovaná tvrdila vo svojej výpovedi, že výhradnú zmluvu podpísala pri prvom stretnutí s maklérkou a maklérka ako svedkyňa tvrdila vo svojej výpovedi, že žalovaná mala zmluvu týždeň u seba a podpísala ju pri druhom ich stretnutí, lebo žalovaná chcela konzultovať kúpnu cenu so svojím priateľom. Na otázku sudkyne, aby žalovaná uviedla jednoznačne, kedy podpísala výhradnú zmluvu, či pri prvom stretnutí, keď ju maklérka doniesla so sebou alebo pri druhom ich stretnutí, keď konzultovala kúpnu cenu s priateľom, žalovaná uviedla,

„Myslím si, že som ju podpísala pri prvom stretnutí. Nebolo treba konzultovať kúpnu cenu s priateľom, pretože sme ju mali dohodnutú. Maklérka bola u mňa doma len raz a potom len so záujemcom s pánom Q..“

Na otázku sudkyne, či žalovaná podpísala zmluvu pri prvom stretnutí so žalobcom (maklérkou), keď výhradnú zmluvu predložila žalovanej, svedkyňa uviedla,

„Pri prvom stretnutí výhradnú zmluvu som nepodpísala, tým som si 100 % istá. Chcela som sa poradiť s priateľom o kúpnej cene a povedala, že sa ozve maklérke ako prvá.“ Nevedela uviesť, či jej priateľ cestoval niekde. Ozvala sa jej prvá, možno za týždeň sa žalovaná ozvala, že chce výhradnú zmluvu podpísať, že sa s priateľom dohodli na kúpnej cene, aj na zmluve. Trvala na tom, že sa so žalovanou stretla dvakrát ohľadom podpisu kúpnej zmluvy.

21. Súd zhodnotením skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne.

22. Podľa § 774 Občianskeho zákona, sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

23. Sprostredkovateľskú zmluvu zákon vymedzuje ako zmluvu, ktorou sa jedna strana (záujemca) zaväzuje zaplatiť druhej strane (sprostredkovateľovi) odmenu za obstaranie príležitosti na uzavretie zmluvy alebo za sprostredkovanie jej uzavretia za predpokladu, že sa výsledok dosiahne pričinením sprostredkovateľa. Sprostredkovateľská zmluva uľahčuje stretnutie ponuky s dopytom; ide o dvojstranný právny úkon medzi záujemcom na jednej strane a sprostredkovateľom na strane druhej, ktorého výsledkom má byť uzavretie ďalšej zmluvy medzi záujemcom a treťou osobou. Samotné sprostredkovanie zahŕňa vyhľadávanie osôb, ktoré môžu byť považované za zmluvné strany so záujemcom, nadviazanie kontaktu s nimi a zisťovanie konkrétneho úmyslu uzavrieť sprostredkovanú zmluvu. Sprostredkovateľ len vyvíja činnosť smerujúcu k uzavretiu zmluvy medzi záujemcom a treťou osobou. Sprostredkovateľská zmluva má charakter konsenzuálnej a odplatnej zmluvy. Je súčasne aj spotrebiteľskou zmluvou, ak sprostredkovateľ ako podnikateľ poskytuje služby realitnej kancelárii a koná v ich rámci pri uzavretí a plnení zmluvy, zatiaľ čo záujemca, fyzická osoba nevystupuje v právnom vzťahu so sprostredkovateľom ako podnikateľ. Sprostredkovanie môže spočívať v obstaraní príležitosti uzavrieť zmluvu, t. j. najmä v tom, že sprostredkovateľ umožní, aby sa záujemca stretol s osobou, ktorá má záujem na uzavretí zmluvy, o ktorú ide a tým získal príležitosť uzavrieť zmluvu, alebo v sprostredkovaní vo vlastnom zmysle, t. j. v spolupôsobení sprostredkovateľa so stranami v tom smere, aby zmluva vznikla. Na sprostredkovanie nestačí iba formálne pôsobenie sprostredkovateľa ako je napr. podanie informácie o tom, kde by sa príležitosť na uzavretie zmluvy našla, kto by mohol mať o to záujem a podobne. Sprostredkovanie musí mať pracovný charakter a nielen špekulatívnu povahu. Sprostredkovanie ďalej predpokladá, že medzi činnosťou sprostredkovateľa a výsledkom, t. j. uzavretím zmluvy je príčinná súvislosť. Napokon o sprostredkovaní možno hovoriť len vtedy, ak sa dostaví aj samotný výsledok, t. j. uzavretie zmluvy. Ak sa tento výsledok nedostaví, sprostredkovanie sa neuskutočnilo. Preto o sprostredkovanie nejde, aj keď sprostredkovateľ urobil zo svojej strany všetko, avšak k výsledku nedošlo, lebo sa nedohodli, hoci spolu rokovali. Záväzok sprostredkovateľa vyplývajúci zo zmluvy je splnený vyhľadávaním tretej osoby a je vecou záujemcu, či s ním sám zmluvu uzavrie. Nie je vylúčená dohoda, podľa ktorej má sprostredkovateľ nielen vyhľadať potenciálneho kupca, ale tiež uzavrieť za záujemcu sprostredkovateľskú zmluvu s treťou osobou. V takomto prípade by išlo o zmiešanú sprostredkovateľskú a príbuznú zmluvu. Medzi podstatné obsahové náležitosti zmluvy o sprostredkovaní patrí:

a/ predmet záväzku sprostredkovateľa, t. j. sprostredkovanie uzavretia zmluvy a b/ odmena sprostredkovateľa.

Vzhľadom k tomu, že obsahom záväzku sprostredkovateľa je sprostredkovanie uzavretia zmluvy, musí byť v zmluve aspoň rámcovo určená zmluva, ktorá má byť sprostredkovaná; postačí jej rámcové vymedzenie. Ak je predmetom zmluvy iba záväzok vyhľadať kupca a urobiť opatrenia na to, aby kúpna zmluva, ktorá má byť pre záujemcu sprostredkovaná, mohla byť medzi ním ako predávajúcim a treťou osobou ako kupujúcim uzavretá, ide spravidla o právny vzťah zo sprostredkovateľskej zmluvy. Odmena (provízia) musí byť v sprostredkovateľskej zmluve viazaná na výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Týmto výsledkom je uzavretie zmluvy medzi záujemcom a treťou osobou.

Vo všeobecnosti platí, že právo na odmenu (provízia) prináleží sprostredkovateľovi, ak záujemca uzavrie s treťou osobou sprostredkovanú zmluvu a ak táto zmluva bola uzavretá pričinením sprostredkovateľa, t. j. v príčinnej súvislosti s jeho činnosťou, na ktorú sa vo vzťahu k záujemcovi zaviazal. Zákon osobitným spôsobom neupravuje ani zánik sprostredkovateľskej zmluvy. Môže zaniknúť rovnakým spôsobom ako zanikajú záväzky (§ 559 a nasl. Občianskeho zákona), pokiaľ to nevylučuje osobitná povaha tejto zmluvy. Sprostredkovateľská zmluva zanikne najmä splnením záväzku, t. j. sprostredkovaním uzavretia zmluvy pre záujemcu, ak by išlo o jednorazovú záležitosť. V ostatných prípadoch sa na zánik záväzkového vzťahu použijú ustanovenia a nasl. .

24. Podľa § 544 ods.1 Občianskeho zákona, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

25. Podľa § 544 ods.2 cit. zákona, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

26. Podľa § 544 ods. 3 cit. zákona, ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

27. Podľa § 545 ods.3 cit. zákona, ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.

28. Podľa § 545a cit. zákona, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

29. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom záväzkových právnych vzťahov. Plní funkciu preventívnu, reparačnú (je paušalizovanou náhradou škody) a sankčnú. Jedná sa o dohodou určenú peňažnú sumu, ktorú je strana povinná zaplatiť druhej strane v prípade porušenia zmluvnej povinnosti. Je upravená v ust. až 545a . Dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, musí v nej byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia a musí v nej byť uvedená povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje. Uvedené podmienky musia byť v dohode vymedzené určito, to znamená, musí byť presne a určito špecifikované na porušenie akej povinnosti sa zmluvná pokuta vzťahuje. Zmluvná pokuta v prvom rade plní prevenčnú funkciu (čelí porušeniu povinností), ďalej plní reparačnú (uhradzovaciu) funkciu a sankčnú funkciu (predstavuje sankciu pre toho, kto porušil povinnosť). Zabezpečovaciu funkciu plní zmluvná pokuta len tým, že hrozba touto sankciou tlačí stranu na riadne a včasné splnenie zmluvnej povinnosti. Zmluvnou pokutou možno postihnúť zmluvnú stranu v prípade porušenia zmluvnej povinnosti, ktorá pre neho vyplýva zo zabezpečeného záväzku. Z toho dôvodu sa zmluvná pokuta radí medzi zabezpečovacie prostriedky, pričom zabezpečovaciu funkciu plní vlastne len tým, že hrozba touto funkciou núti dlžníka na riadne a včasné splnenie zmluvnej povinnosti. Zmluvná pokuta môže byť, pokiaľ ide o dôvod, obmedzená len na porušenie určitej povinnosti. Dohodu o zmluvnej pokute možno uzavrieť samostatne alebo ako súčasť záväzkového právneho vzťahu (zmluvy), ktorého sa zmluvná pokuta týka. Dohoda o zmluvnej pokute musí obsahovať odkaz na zmluvný záväzkový vzťah, ktorý sa zmluvou zabezpečuje. V dohode o zmluvnej pokute musí byť jednoznačne špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje. Nesplnenie zmluvnej povinnosti môže spočívať v tom, že sa nesplní vôbec alebo sa nesplní včas, alebo sa nesplní riadne. Právnou podstatou zmluvnej pokuty je povinnosť zaplatiť určitú čiastku v prípade, ak by bola porušená zmluvná povinnosť, ktorú si strany pre prípad jej porušenia dohodli ( ). Zmluvná pokuta môže prichádzať do úvahy len za porušenie zmluvy a nemôže byť postihom za realizáciu dohodnutého práva.

Nevyhnutnou náležitosťou zmluvného dojednania o zmluvnej pokute je uvedenie výšky zmluvnej pokuty alebo aspoň spôsob jej určenia ( ). Možno ju určiť pevnou sumou alebo dojednaním spôsobu jej určenia. Uvedené sa ponecháva na vzájomnú dohodu zmluvných strán. Zmluvné strany by mali zmluvnú pokutu dojednať v primeranej výške, ktorá by zodpovedala významu a hodnote zabezpečeného záväzku, prípadne škody, ktorá by jeho porušením hrozila. Zmluvná pokuta vo všeobecnosti predstavuje paušalizovanú náhradu škody, ktorá môže vzniknúť v prípade porušenia zmluvnej povinnosti. Dojednanie zmluvnej pokuty zvýhodňuje postavenie veriteľa v tom smere, že nemusí preukazovať vznik škody ani jej výšku, pretože svoj nárok na náhradu škody pokrýva zmluvnou pokutou. Zmluvná strana je povinná zmluvnú pokutu zaplatiť i v tom prípade, keď je dohodnutá výška pokuty v zjavnom nepomere ku skutočnej vzniknutej škode. Zmluvná strana nemusí zmluvnú pokutu zaplatiť len v prípade, že porušenie povinnosti, ku ktorej sa viaže zmluvná pokuta nezavinil. Túto skutočnosť musí dlžník dokázať. Nárok na zmluvnú pokutu môže oprávnená strana uplatniť i vtedy, ak porušením zmluvnej povinnosti vôbec nevznikne škoda ( ). Úprava moderačného práva do právnej úpravy zmluvnej pokuty sleduje cieľ zvýrazniť preventívnu povahu zmluvnej pokuty, t. j. zmluvná pokuta má byť taká vysoká, aby na jednej strane poskytla veriteľovi primeranú náhradu za vzniknutú majetkovú ujmu a na druhej strane motivovala dlžníka k splneniu zmluvnej povinnosti. Neprimerane vysoká zmluvná pokuta je v protiklade so záujmami dlžníka i veriteľa. Oprávnenie znížiť zmluvnú pokutu dáva zákon súdu. Zníženie zmluvnej pokuty prichádza do úvahy len vtedy, ak je zmluvná pokuta neprimerane vysoká. To, či existujú dôvody pre zníženie výšky zmluvnej pokuty, je na úvahe súdu, ktorý rozhodne, či zmluvnú pokutu zníži a v akom rozsahu. Pri rozhodovaní o znížení zmluvnej pokuty musia byť známe okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti a výška škody, ktorá z tohto porušenia vznikla. Tieto okolnosti možno posúdiť až po porušení povinnosti, s ktorou je spojená zmluvná pokuta. Medzi základné hľadiska, ktoré súd musí pri rozhodovaní o výške zmluvnej pokuty zohľadniť patrí určenie hodnoty a významu zabezpečenej povinnosti vo vzťahu ku konkrétnemu typu zmluvy. Pritom bude rozhodujúce, či zmluvná strana konala v rozpore so splnením povinnosti, ktorá má vzťah k podstatným náležitostiam daného konkrétneho zmluvného typu, alebo, či ide o porušenie povinností, ktoré sa týkajú nepodstatných, či náhodných zmluvných podmienok. Rozhodnutie súdu o použití jeho moderačného práva v zmysle , kedy neprimerane vysokú zmluvnú pokutu zníži je výsledkom určitého procesu rozhodovania, ktorý zahŕňa tri fázy:

1. V prvej fáze súd rieši otázku, či bola dohodnutá neprimerane vysoká zmluvná pokuta. Posúdenie otázky neprimeranosti zmluvnej pokuty závisí od okolností konkrétneho prípadu, najmä od dôvodov, ktoré viedli k dojednaniu posudzovanej výšky zmluvnej pokuty a od okolnosti, ktoré ho sprevádzali.

2. Ak súd dôjde k záveru o neprimeranosti zmluvnej pokuty, nastupuje druhá fáza jeho rozhodovania, kedy posúdi, či použije svoje moderačné právo alebo nie, t. j., či neprimerane vysokú zmluvnú pokutu zníži. Ustanovenie zakazuje právo súdu, nie však jeho povinnosť znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu.

3. V tretej fáze súd rozhoduje v akom rozsahu neprimerane vysokú zmluvnú pokutu zníži. Súd aj tu prihliadne na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.

Súd má pri primeranom znížení zmluvnej pokuty prihliadať na :

a/ hodnotu zabezpečovanej povinnosti a b/ význam zabezpečovacej povinnosti.

Určenie hodnoty zabezpečovanej povinnosti záleží od toho, či predmetom plnenia je plnenie peňažnej alebo nepeňažnej povinnosti. Význam povinnosti, ktorej splnenie je zabezpečené zmluvnou pokutou a ktorú dlžník nesplnil, posúdi súd vzhľadom na všetky okolnosti a s prihliadnutím na celkovú hodnotu záväzku.

30. Súd posudzoval nárok žalobcu, ktorý sa domáhal voči žalovanej zaplatenia zmluvnej pokuty v čiastke 1.500 eur, lebo žalovaná porušila zmluvnú povinnosť (záväzok) upravenú vo výhradnej zmluve k sprostredkovaniu predaja nehnuteľnosti a s ním spojených poskytovaných služieb.

31. V konaní nebolo sporné, že zmluvné strany uzatvorili dňa 23.januára 2019 Výhradnú zmluvu k sprostredkovaniu predaja nehnuteľnosti a s ním spojených poskytovaných služieb (ďalej len zmluvu), ktorou sa žalobca ako sprostredkovateľ zaviazal vykonávať činnosti pre vlastníka nehnuteľnosti pre žalovanú, na základe ktorých vznikne žalovanej ako vlastníčke nehnuteľnosti možnosť uzatvoriť zmluvu so záujemcom o kúpu nehnuteľnosti, ktorou dôjde k prevodu jej nehnuteľnosti, bytu za kúpnu cenu uvedenú v tejto zmluve. Obe zmluvné strany zmluvu podpísali na prvej prednej strane zmluvy, súhlasili s podmienkami zmluvy, zmluvu si prečítali, s jej obsahom súhlasili, čo potvrdili svojimi podpismi. Pod týmto textom sa nachádzajú podpisy zmluvných strán. Žalovaná chcela predať svoj byt uvedený v žalobe, lebo zdedila byt, ktorý mienila prerobiť, zrejme potrebovala peniaze, preto oslovila ako prvá žalobcu, jeho maklérku G. G., s ktorou jednala počas trvania zmluvného vzťahu. Maklérka predložila žalovanej zmluvu, ktorá bola už pripravená a pri stretnutí so žalovanou maklérka dopísala rukou údaje o nehnuteľnosti a údaje o žalovanej, ktoré mala z jej občianskeho preukazu. V konaní bolo sporné, či sa žalovaná oboznámila s obsahom zmluvy, či mala zmluvu k dispozícií dlhšiu dobu pred jej podpisom. Žalovaná spočiatku tvrdila, že zmluvu podpísala pri prvom stretnutí s maklérkou, ktorá už bola vopred pripravená, ale v priebehu konania na pojednávaní dňa 17.septembra 2020 uviedla, že „si myslí, že zmluvu podpísala pri prvom stretnutí s maklérkou a doma ju dlhšie nemala na preštudovanie.“ Svedkyňa maklérka žalobcu v priebehu konania trvala na tom, že pri prvom stretnutí zmluvu čítala pred žalovanou, nechala jej ju k dispozícií niekoľko dní na preštudovanie, s čím žalovaná súhlasila, lebo chcela odkonzultovať kúpnu cenu so svojím priateľom. Pri ich prvom stretnutí žalovaná nemala žiadne pripomienky k zmluve, k žiadnemu ustanoveniu zmluvy otázky nemala, nechcela nič doplniť a obsah zmluvy nenamietala. Výpoveď žalovanej a výpoveď maklérky ako svedkyne bol rozporný, preto súd v priebehu konania vykonal konfrontáciu, z ktorej vyplynulo, že žalovaná si nebola 100 % istá, či zmluvu podpísala pri prvom stretnutí s maklérkou, alebo v inom časovom horizonte, ale na pojednávaní dňa 17.septembra 2019 uviedla, že si myslí, že zmluvu podpísala pri prvom stretnutí, ale presvedčivo to nepovedala. Maklérka však zotrvala na tom, že žalovaná podpísala zmluvu až pri ich druhom stretnutí, lebo zmluvu mala niekoľko dní u seba na odkonzultovanie si kúpnej ceny s priateľom. Po uzavretí zmluvy dňa 23.januára 2019 maklérka žalobcu urobila prvé úkony, nafotila nehnuteľnosť a inzerovala ju na portáli HALOREALITY (č.l.49 súdneho spisu), na inzertnom portáli REALITY.SK, NEHNUTEĽNOSTI.SK (č.l.65), čo je preukázané listinnými dôkazmi v súdnom spise. Z výpovede konateľa žalobcu vyplynulo, že nehnuteľnosť inzerovali na web stránke Bazoš, Top Reality, Ringo SK a iné. Uvedené činnosti žalobca prostredníctvom maklérky vykonal za účelom smerujúcim k tomu, aby bola uzavretá zmluva so záujemcom o kúpu bytu žalovanej. Okrem inzercie uvedenej vyššie, maklérka podľa jej tvrdenia informovala žalovanú v období od februára 2019 do apríla 2019 (asi 7 až 8-krát), že boli záujemcovia o kúpu bytu, ktorí nemali záujem byt fyzicky vidieť, lebo tento videli na portáli a web stránkach, pričom byt nebol prerobený, boli vymenené len plastové okná a cena podľa maklérky bola dosť vysoká. Bola vykonaná len jedna fyzická ohliadka bytu vo februári 2019, teda bezprostredne po uzavretí zmluvy, ale k reálnej kúpe bytu nedošlo. Súd mal v konaní za preukázané inzerciou, že maklérka si svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy čl. I. bod 1, čl. II. bod 4 a bod 7 priebežne plnila. V zmluve nie sú presne špecifikované činnosti, ktoré mala maklérka vykonávať, rovnako nie sú špecifikované, resp. upravené ani v § 774 a nasl. Občianskeho zákona. Žalovaná pokiaľ bola nespokojná s prácou maklérky a domnievala sa, že si neplní svoje povinnosti, lebo ju neinformovala, čo sa deje s jej nehnuteľnosťou, mala možnosť ukončiť zmluvný vzťah so žalobcom a to odstúpením od zmluvy upravené v čl. II. bod 3, alebo ukončiť zmluvu podľa čl. IV. bod 7 písm. f/. Obidve formy ukončenia zmluvného vzťahu bolo možné vykonať len písomnou formou, ktorá je upravená v čl. IV. bod 5, kde je jasne formulovaná povinnosť obidvoch zmluvných strán, že všetky právne úkony voči druhému účastníkovi sa zasielajú formou doporučeného listu na adresy uvedené v tejto zmluve. Žalovaná pre nespokojnosť s prácou maklérky v apríli 2019 jej telefonicky oznámila, že ukončuje zmluvu, zrejme mala na mysli, že odstupuje od zmluvy, ale písomnou formou takéto odstúpenie žalobcovi nedoručila. Maklérka ju upozornila, aby ukončenie zmluvy urobila písomnou formou, ale žalovaná písomné odstúpenie od zmluvy ani iné ukončenie zmluvného vzťahu písomnou formou žalobcovi nedoručila. Žalovaná považovala zmluvný vzťah v apríli 2019 za ukončený a prostredníctvom svojej známej pracujúcej pre realitnú kanceláriu si našla záujemcu a previedla byt kúpnou zmluvou dňa 12.júna 2019 na spoločnosť Eurocentrum Cafe s.r.o., so sídlom Jalovec. Túto skutočnosť žalobcovi neoznámila, hoci sa zaviazala v čl. II. bod 13, že po dobu trvania zmluvy neuzavrie so žiadnou treťou osobou zmluvu, ktorej predmetom by bol predaj nehnuteľnosti, ale v bode 4 tohto článku sa zaviazala povinnosťou informovať do troch pracovných dní žalobcu o uzavretí kúpnej zmluvy s treťou osobou, čo taktiež nesplnila. Žalobca sa len náhodne dozvedel z katastra nehnuteľností, že žalovaná byt previedla na inú osobu bez ich súčinnosti a o tejto skutočnosti ich neinformovala. Žalovaná porušila svoj záväzok upravený v čl. II. bod 13, po dobu trvania zmluvy, t. j. do 1.8.2019 uzatvorila s treťou osobou zmluvu o prevode vlastníctva svojho bytu, hoci sa zaviazala, že takúto zmluvu neuzavrie, preto má žalobca nárok na zmluvnú pokutu vo výške odmeny - provízie upravenej na prvej strane v bode 3 v sume 1.500 eur. V bode 13 je jasne formulovaný nárok zmluvnej pokuty pre žalobcu, nie je možné ho zameniť s iným slovným spojením, zmluvná pokuta je uvedená zrozumiteľne a jasne a rovnako je sformulovaná aj jej výška rovnajúca sa výške odmeny pre žalobcu. Zmluvná pokuta bola dohodnutá písomne a je súčasťou výhradnej zmluvy pre porušenie záväzku zo strany žalovanej. V konaní nebola sporná skutočnosť, či žalovaná porušila svoju povinnosť (záväzok), tento jej vyplýva zo zmluvy neuzatvoriť kúpnu zmluvu počas trvania zmluvného vzťahu bez vedomia žalobcu s treťou osobou. O uzavretí kúpnej zmluvy s treťou osobou svedčí kúpna zmluva uzavretá so spoločnosťou Eurocentrum Cafe s.r.o. so sídlom Jalovec dňa 12.6.2019, tak ako súd uviedol už vyššie. Žalovaná na svoju obranu uviedla, že žalobca nič pre ňu neurobil, maklérka nevyvíjala činnosť, aby sa predal jej byt, preto odstúpila od zmluvy telefonicky a našla si kupca, na ktorého previedla byt prostredníctvom svojej známej za kúpnu cenu 35.000 eur. Svojej známej zaplatila províziu vo výške 1.500 eur. Súd nemohol prisvedčiť žalovanej, že žalobca pre ňu nič neurobil, pretože vyvíjal činnosť k predaju nehnuteľnosti zverejnením jej bytu na web stránkach a portáli tak, ako súd uviedol už vyššie, čo súd v konaní preukázané mal. Maklérka nebola povinná sústavne podávať telefonické informácie žalovanej, čo sa deje s jej nehnuteľnosťou, takáto povinnosť jej nevyplýva zo zmluvy a ani z ust. a nasl. . Súd považuje za podstatné uviesť, že žalovaná na pojednávaní dňa 17.septembra 2020 uviedla, že zmluvu vôbec nečítala, nečítala ju ani, keď ju mala u seba po odovzdaní maklérkou, pozrela si ju vtedy, keď začal tento spor. Doslova sa vyjadrila, že nemala k zmluve pripomienky, vedela, že počas trvania zmluvy nemôže uzatvoriť kúpnu zmluvu s treťou osobou a tiež vedela, že ak poruší zmluvu, zaplatí zmluvnú pokutu 1.500 eur. Vedela, čo je obsahom zmluvy, lebo podobnú zmluvu už predtým podpísala s inou realitnou kanceláriou. Súd dospel k právnemu záveru, že žalovaná porušila svoju povinnosť (záväzok) a uzatvorila kúpnu zmluvu s treťou osobou, o tejto skutočnosti neinformovala žalobcu, preto je povinná za toto porušenie zaplatiť zmluvnú pokutu. Súd je toho názoru, že zmluvná pokuta nebola neprimerane vysoká, bola dohodnutá do výšky odmeny, provízie, pričom súd pri posúdení primeranosti výšky zmluvnej pokuty zobral do úvahy, že strany sporu uzavreli výhradnú zmluvu k sprostredkovaniu predaja nehnuteľnosti, to znamená, že žalovaná sa touto zmluvou zaviazala s inou realitnou kanceláriou neuzatvoriť kúpnu zmluvu o prevode svojho bytu, len so žalobcom. To je charakteristika výhradnej zmluvy. Žalovaná nemusela túto zmluvu uzatvoriť so žalobcom, zmluvu uzatvorila dobrovoľne a súhlasila s podmienkami uvedenými v zmluve. Súd ďalej zobral do úvahy aj náklady, ktoré mal žalobca s inzerciou bytu žalovanej, ktoré, ak by žalovaná uhradila žalobcovi pred súdnym sporom v sume 500 eur, žalobca by sa nedomáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 1.500 eur. Súd prihliadol tiež aj na hodnotu nehnuteľnosti a pre objektívnosť posúdenia výšky zmluvnej pokuty požiadal viaceré realitné kancelárie, aby oznámili výšku zmluvnej pokuty pre prípad porušenia povinnosti zmluvnej strany v obdobnom prípade ako žalovaná. Z viacerých oslovených realitných kancelárií len jedna realitná kancelária Vaša Realitná Plus so sídlom Prievidza oznámila súdu, že výška zmluvnej pokuty je vo výške 3 % až 5 % a vypočítava sa z ceny nehnuteľnosti. Ostatné realitné kancelárie výšku zmluvnej pokuty vo svojich písomných stanoviskách neuviedli. Vyššie uvedené percento zmluvnej pokuty by aj zodpovedalo výške zmluvnej pokuty uvedenej vo výhradnej zmluve uzavretej medzi stranami sporu. Výhradnou zmluvou si žalobca zabezpečil, aby žalovaná nespolupracovala s inými realitnými kanceláriami.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd nepoužil moderačné pravidlo a neznížil žalovanej zmluvnú pokutu, lebo táto nebola neprimerane vysoká k hodnote zabezpečovanej povinnosti s prihliadnutím k významu zabezpečovacej povinnosti.

32. K námietkam žalovanej súd uvádza nasledovné:

1. Žalovaná tvrdila, že zmluva je pre ňu nevýhodná, nemohla do nej zasahovať, nerozumela jej, bola neprehľadná a napísaná malými písmenami.

Súd k uvedenej námietke uvádza, že žalovaná na pojednávaní uviedla, že vedela, čo je obsahom zmluvy, lebo podobnú zmluvu už uzatvárala, pri odovzdaní zmluvy do jej majetkovej sféry ju nečítala a nečítala ju ani, keď ju mala u seba. Žiadne pripomienky k zmluve nemala. Zmluva je prehľadná, obsahuje články, následne jednotlivé body, upravuje práva a povinnosti zmluvných strán, nielen povinnosti žalovanej, ale aj povinnosti žalobcu, je vyvážená a nie je v neprospech žalovanej. Nie je napísaná malými písmenami, je napísaná dostatočne veľkým písmom a je čitateľná. Bolo na žalovanej, aby si zmluvu riadne preštudovala a v prípade nejasností mohla kontaktovať žalobcu, ale neurobila tak. To, že ju čítala až vtedy, keď žalobca podal žalobu je bez právneho významu vo vzťahu k tomuto konaniu. Žalovaná potvrdila svojím podpisom, že zmluvu si prečítala a s jej obsahom súhlasí.

2. K ďalšej námietke žalovanej, že nemohla ukončiť zmluvný vzťah bez sankcie, súd uvádza nasledovné:

Žalovaná mohla ukončiť zmluvný vzťah aj bez sankcie, ktoré skončenie zmluvy je upravené v čl. IV. bod 7 písm. f/, ale žalovaná tak neurobila. Ukončila zmluvný vzťah odstúpením od zmluvy v apríli 2019 telefonicky; písomné odstúpenie od zmluvy žalobcovi nedoručila, preto toto odstúpenie nemá žiaden právny význam k ukončeniu zmluvného vzťahu skôr, ako bola zmluva uzavretá do 1.8.2019. Žalovaná odstúpenie bola povinná doručiť žalobcovi písomne (čl. IV. bod 5).

3. Žalovaná tvrdila, že nemohla do zmluvy zasahovať, lebo zmluva jej bola predložená a vopred vypracovaná.

Žalovaná po doručení zmluvy žiadne pripomienky k zmluve nemala a nemala ich od uzavretia zmluvy až do jej ukončenia, hoci čl. IV. bod 1 jej umožňoval zmeny a doplnky vykonať v písomnej forme. Pokiaľ zmluve nerozumela ako tvrdila, mohla požiadať o vysvetlenie žalobcu, rovnako tak neurobila do ukončenia zmluvného vzťahu.

4. K námietke žalovanej, že žalobca ju neupozornil pri predložení zmluvy na zmluvnú pokutu, súd uvádza:

Žalovaná tvrdila vo svojej výpovedi, že vedela, že pri porušení zmluvy je zmluvná pokuta vo výške 1.500 eur a žalobca ju nebol povinný osobitne upozorniť na výšku zmluvnej pokuty, lebo táto je jasne formulovaná v čl. II. bod 13 zmluvy. Zmluva neobsahuje zložité právne konštrukcie, tak ako súd uviedol už vyššie, pokiaľ bolo žalovanej niečo nejasné, mala sa skontaktovať so žalobcom, aby jej príslušné ustanovenia zmluvy vysvetlil.

5. K námietke, že zmluva bola vopred pripravená na predtlači, súd uvádza nasledovné:

Štandardne realitné kancelárie majú pripravené zmluvy pre svojich záujemcov, ktorí buď s obsahom zmluvy súhlasia a túto podpíšu a v prípade, ak majú výhrady k zmluve, je možné konzultovať sporné body alebo nejasnosti, alebo záujemca zmluvu pokiaľ mu nevyhovuje, nepodpíše. V danom prípade žalovaná potvrdila svojím podpisom, že s obsahom zmluvy súhlasí a po prečítaní ju podpísala.

33. Žalovaná pracovala ako opatrovateľka do leta 2020 a v čistom mala mesačný príjem 740 eur. Dobrovoľne ukončila pracovný pomer kvôli synovi vo veku 17 rokov, ktorý bol nezvládnuteľný.

Aktuálne poberá vdovský dôchodok vo výške 420 eur a iný príjem nemá. Aj v budúcnosti by chcela robiť opatrovateľku v Rakúsku ako robila predtým. Kúpnu cenu vo výške 35.000 eur použila na opravu bytu, ktorý zdedila, v ktorom t. č. býva s priateľom a so synom. Priateľ jej finančne pomáha. Má úver, ktorý spláca mesačne vo výške 250 eur. Nezdedila finančné prostriedky, ale v dedičskom konaní musela vyplatiť rodinu z kúpnej ceny z predaja bytu. Tvrdila, že nemá na zaplatenie zmluvnej pokuty a ani na splátky tejto pokuty.

34. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na odvolací súd - súd II. inštancie, písomne v dvoch vyhotoveniach ( v spojení s ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.