Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
357/374579.e9592f.pdf
PDF · 141.67 KB
No categories available
5Obdo/10/2007
Najvyšší súd5Obdo/10/2007 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Štefana Šatku a členiek senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Júlie Horskej,
v právnej veci žalobcu: J. S. - R. E., so sídlom K., Košice, IČO: X., zastúpeným JUDr. J.
U., advokátom, Š., 040 01 Košice, proti žalovanej: Ing. E. H., O., Košice, zastúpeným JUDr.
M. H., advokátom, N. S.,
071 01 Michalovce, o zaplatenie 93 000,-- Sk s príslušenstvom, na dovolanie žalovanej proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 31. mája 2007 č. k. 2Cob/28/2007-97, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a.
Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Košice-okolie rozsudkom z 19. 01. 2007 č. k. 17Cb/11/2004-73 žalobu
zamietol a rozhodol o náhrade trov konania. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že dňa
25. 05. 2004 žalobca ako sprostredkovateľ a žalovaná ako záujemca uzavreli zmluvu
o sprostredkovaní, predmetom ktorej bolo sprostredkovanie príležitosti pre záujemcu
uzatvoriť s treťou osobou zmluvu o predaji nehnuteľnosti. Jednalo sa o nehnuteľnosti
zapísané na LV č. X. kat. úz. R. ako rodinný dom na R..
Cena navrhnutá žalovanou bola 3 100 000,-- Sk.
25 Obdo/10/2007
Podľa čl. III. bod 1 zmluvy sa strany dohodli, že za sprostredkovanie tejto príležitosti
patrí sprostredkovateľovi odmena vo výške 0 % z ceny nehnuteľnosti uvedenej v čl. I. bod 3
zmluvy, t.j. z 3 100 000,-- Sk. Zo znenia čl. IV. bod 3 zmluvy vyplýva, že záujemca nemá
právo ponúkať predmetné nehnuteľnosti tretej osobe, prípadne inej realitnej kancelárii
a urobiť úkony vedúce k prevodu nehnuteľností bez súčinnosti so sprostredkovateľom počas
dohodnutej doby podľa čl. II. bod 1 zmluvy. V prípade, ak záujemca poruší uvedené právo
podľa tohto čl. IV. bod 3 zmluvy, uhradí sprostredkovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 3 %
z ceny nehnuteľností do piatich dní od písomného oznámenia sprostredkovateľom. Žalovaná
po podpise zmluvy ponúkanú nehnuteľnosť predala, čím porušila č1. IV. bod 3 zmluvy,
na základe čoho sa žalobca v konaní domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 3 %
z ceny nehnuteľnosti.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že zmluva
o sprostredkovaní z 25. 05. 2004 z dôvodu neurčitosti výšky zmluvnej pokuty (neurčitosť
výpočtového základu), ďalej počiatočnej nemožnosti plnenia, ako aj absencie súdne
vymáhateľného nároku, ktorý zmluvná pokuta zabezpečovala, je absolútne neplatná,
a je irelevantné, že bývalý manžel podal žalobu o vyslovenie relatívnej neplatnosti právneho
úkonu - zmluvy z 25. 05. 2004. Nedôvodné podanú žalobu preto zamietol.
Na odvolanie žalobcu odvolací súd rozsudkom z 31. mája 2007 č. k. 2Cob/28/2007-97
rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi 93 000,-- Sk s 15 % úrokom z omeškania od 22. 07. 2004 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania 19 250,-- Sk.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že aj keď súd prvého stupňa v podstate správne
zistil skutkový stav, rozhodol však nesprávne pre právny názor na posúdenie veci, keď
zmluvu o sprostredkovaní z 25. 05. 2004 uzavretú medzi účastníkmi konania považoval
za neplatnú. Úprava zmluvnej pokuty v § 300 - § 302 Obchodného zákonníka nadväzuje
na úpravu tohto inštitútu v § 544 - § 545 Občianskeho zákonníka. Prvou podmienkou vzniku
práva na zmluvnú pokutu, je platné uzavretie dohody o zmluvnej pokute, ktorá musí mať
písomnú formu. Ďalšou podmienkou platného uzavretia dohody o zmluvnej pokute je určenie
povinnosti, na zabezpečenie ktorej je zmluvná pokuta dohodnutá. Nakoniec v dohode
35 Obdo/10/2007
o zmluvnej pokute musí byť špecifikovaná samotná zmluvná pokuta, teda plnenie, ktoré bude
veriteľovi poskytnuté v prípade porušenia zabezpečovacieho záväzku zo strany dlžníka.
Z obsahu zmluvy o sprostredkovaní z 25. 05. 2004 súd zistil, že dohoda o zmluvnej
pokute bola riadne uzavretá v písomnej forme, čo účastníci zmluvy potvrdili svojim podpisom
a jej uzavretie v konaní nebolo spochybnené. Z čl. IV. bod 3 zmluvy vyplýva, že žalovaná
sa zaviazala, že nebude ponúkať predmetné nehnuteľnosti tretej osobe, prípadne inej
realitnej kancelárii a robiť úkony vedúce k prevodu nehnuteľnosti bez súčinnosti
so sprostredkovateľom počas dohodnutej doby podľa čl. II. bod 1 zmluvy. Pre prípad
porušenia uvedenej povinnosti účastníci zmluvy dohodli zmluvnú pokutu vo výške 3 %
z ceny nehnuteľnosti. Cena nehnuteľnosti bola účastníkmi zmluvy dohodnutá v čl. I. bod 3
zmluvy vo výške 3 100 000,-- Sk. V konaní bolo nepochybne preukázané a žalovaná to ani
nepopiera, že nehnuteľnosť RD Ružová 531/4 R., vedený na LV č. X., kat úz. Košice, správa
katastra Košice-okolie, predala, čím porušila čl. IV. bod 3 zmluvy a žalobcovi vzniklo právo
na zmluvnú pokutu vo výške 93 000,-- Sk (3 % z hodnoty nehnuteľnosti
3 100 000,-- Sk). To, že k podpísaniu predmetnej zmluvy došlo síce po rozvode manželstva
dňa 25. 05. 2004, ale pred vyporiadaním BSM, je pre vznik nároku žalobcu na zmluvnú
pokutu právne irelevantné. Podpísaním zmluvy žalovanou nedošlo k žiadnemu zásahu do práv
bývalého manžela žalovanej Ing. I. H.. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu má žalovaná a nie
jej bývalý manžel. Žalovaná v konaní pred súdom prvého stupňa ničím nepreukázala, že pri
podpisovaní zmluvy bola uvedená do omylu. Text zmluvy je tak jednoznačný, že za žiadnych
okolností žalovaná, ktorá je vysokoškolsky vzdelaná, nemohla byť uvedená do omylu.
Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením zmluvnej pokuty,
a preto odvolací súd zaviazal žalovanú v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka k plateniu úrokov z omeškania. Úroková sadba NBS rozhodujúca pre výpočet
výšky úroku z omeškania bola 6 %. Žalobca v podaní zo 06. 09. 2004 upresnil výšku úrokov
z omeškania na 15 % ročne, čo je v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka.
Proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie a navrhla
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namieta,
že zmluva o sprostredkovaní je neplatná ako relatívne, tak aj absolútne, a preto je neplatné
aj ustanovenie o zmluvnej pokute, a žalobca nemá ani faktický, ani právny nárok na jej
45 Obdo/10/2007
zaplatenie. Okrem toho, podaná žaloba mala a stále ešte má formálne nedostatky, nakoľko
žalobca označený v návrhu, a súčasne označený v oboch rozsudkoch inštančných súdov nikdy
neexistoval. Odvolací súd sa nezaoberal námietkou žalovanej vo vzťahu k úrokom
z omeškania, a to k chýbajúcemu procesnému úkonu, ktorým došlo k zmene petitu znížením
úroku z pôvodných 18,7 % uplatnených v žalobe na 15 % uvedených v platobnom rozkaze.
Odvolací súd mal právny vzťah účastníkov posúdiť ako občianskoprávny, keďže záujemcom
bola fyzická osoba nepodnikateľ, bez ohľadu na skutočnosť, že v záhlaví je zmluva označená,
že bola uzavretá podľa § 642 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Ďalej namieta, že
uzavretá zmluva je v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom. Účelom zmluvy
o sprostredkovaní uzavretej medzi účastníkmi konania bolo sprostredkovanie predaja
nehnuteľností. Ak bola za toto sprostredkovanie dohodnutá odmena „0", stráca sa zmysel
a účel tejto zmluvy pre sprostredkovateľa podľa zmluvy plniť. Na druhej strane sa
sprostredkovateľ finančne motivuje 3 % z ceny nehnuteľnosti v prípade, ak záujemca poruší
svoju povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou, t.j. povinnosť neponúkať nehnuteľnosť
po určitú dobu tretej osobe a nepreviesť nehnuteľnosť do vlastníctva tretej osoby. Takáto
úprava zmluvných vzťahov je nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale aj v rozpore
so zákonom, obchádza zákon, čo zmluvu robí taktiež absolútne neplatnou. Rozpor
so zákonom a jeho obchádzanie je aj v určení výšky odmeny „0" Sk, pretože, aj keď je
určenie odmeny vecou dohody zmluvných strán, nemalo by byť v rozpore s platnými
právnymi predpismi.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal dovolanie podľa
§ 240 ods. 1 O. s. p. po zistení, že dovolanie je prípustné podľa § 238 ods. 1 písm. b/ O. s. p.,
bolo podané účastníkom konania včas a obsahuje náležitosti v zmysle § 241 O. s. p.
Predmetom dovolacieho konania je posúdiť otázku správnosti záveru odvolacieho
súdu o platnosti zmluvy o sprostredkovaní, uzavretej medzi účastníkmi konania dňa
25. 05. 2005, vrátane v nej obsiahnutej dohode o zmluvnej pokute, zaplatenie ktorej bolo
predmetom sporu.
Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti dovolania žalovanej bola otázka, či
odvolací súd pri posúdení žalobou uplatneného nároku správne aplikoval ustanovenia
55 Obdo/10/2007
obchodného zákonníka o zmluve o sprostredkovaní, alebo nárok mal posúdiť podľa
ustanovení občianskeho zákonníka o sprostredkovateľskej zmluve.
V konaní nebolo sporným, že žalobca ako sprostredkovateľ uzatvoril dňa
25. 05. 2004 so žalovanou ako záujemcom „Zmluvu o sprostredkovaní podľa
ustanovenia § 642 a nasledujúcich Obchodného zákonníka". V konaní rovnako tak
nebolo sporným, že záväzkový vzťah z tejto zmluvy sa na strane žalovanej netýka jej
podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka).
Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany sa môžu dohodnúť, že ich
záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravujú týmto zákonom.
Podľa § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka, dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú
formu.
Sporná zmluva o sprostredkovaní z 25. 05. 2004 bola uzavretá zmluvnými stranami
(účastníkmi konania) v písomnej forme podľa ustanovení § 642 a nasledujúcich Obchodného
zákonníka. Pre ďalší výklad zmluvy to znamená, že vzniknutý právny vzťah sa bude
spravovať obchodným zákonníkom v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože
zmluvné strany zvolili aplikáciu Obchodného zákonníka aj na ich neobchodný vzťah.
V čl. I. bod 1) zmluvy je predmetom zmluvy dohodnuté sprostredkovanie
príležitosti pre záujemcu uzatvoriť s treťou osobou zmluvu o predaji nehnuteľnosti,
v bode 2) tohto článku je označenie tejto nehnuteľnosti podľa údajov katastra
nehnuteľností a v bode 3) je uvedená cena záujemcom vo výške 3 100 000,-- Sk.
Podľa § 642 Obchodného zákonníka sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať
činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou
osobou a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).
Podľa § 647 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka, sprostredkovateľovi nevzniká
nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho súčinnosti alebo,
ak v rozpore so zmluvou bol činný ako sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou sa uzavrela
65 Obdo/10/2007
sprostredkúvaná zmluva. Žalobca je podnikateľom, ktorý má ako predmet činnosti, okrem
iného, zapísané v živnostenskom registri aj „sprostredkovanie nákupu, predaja a prenájmu
nehnuteľností". Zo zmluvy žalobcovi ako sprostredkovateľovi nárok na províziu voči
žalovanej ako záujemkyni o uzavretie zmluvy o predaji nehnuteľnosti s treťou osobou
vzniknúť nemohol, pretože to bolo vylúčené znením čl. III. bod 1) zmluvy.
Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu
konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej
musel byť známy. Návrh zmluvy o sprostredkovaní bol žalobcom určený žalovanej, a preto
treba prihliadnuť na dobromyseľnosť žalovanej. Úmyslom žalovanej nesporne bolo zmluvu
uzavrieť, keď v súlade so zmluvou žalobcovi ako sprostredkovateľovi nevzniklo právo
na províziu. V zásade zmluva o sprostredkovaní je zmluvou odplatnou a vznik práva
na províziu sa viaže na skutočnosti predpokladané zmluvou a zákonnou úpravou. Pokiaľ teda
žalobca ako sprostredkovateľ návrh zmluvy žalovanej ako záujemkyni predložil, žalovanej
bolo zrejmé, že sprostredkovanie príležitosti uzatvoriť s treťou osobou zmluvu o predaji
nehnuteľnosti je bezodplatné. Takéto zmluvné dojednanie nie je v rozpore so zákonom, ani ho
neobchádza, a nie je ani v rozpore s dobrými mravmi. Je tomu tak preto, že žalobca pri svojej
podnikateľskej činnosti sprostredkúva nielen predaj, ale aj ich kúpu. Aby pre klienta mohol
kúpu nehnuteľnosti od tretej osoby (žalovanej) sprostredkovať, nepochybne musí budúcemu
záujemcovi o kúpu ponúknuť konkrétnu nehnuteľnosť, vrátane návrhu záujemcu
o sprostredkovanie predaja tejto nehnuteľnosti o kúpnej cene, vrátane trvania viazanosti
ponuky.
Podľa čl. II. bod 1) zmluvy, sprostredkovateľ bude zabezpečovať sprostredkovateľskú
činnosť v prospech záujemcu po dobu šiestich kalendárnych mesiacov odo dňa podpísania
tejto zmluvy. Po uplynutí tejto doby sa predlžuje účinnosť tejto zmluvy vždy o ďalšie tri
mesiace, pokiaľ nedôjde k písomnému vypovedaniu tejto zmluvy niektorou zo zmluvných
strán do 10-tich dní po uplynutí 3-mesačného trvania platnosti tejto zmluvy. Uvedené
ustanovenie nie je v rozpore so zákonom, ani ho neobchádza, ani sa neprieči dobrým mravom
a je vyjadrením zmluvnej slobody účastníkov záväzkového vzťahu.
Podľa čl. IV. bod 3) veta prvá zmluvy, záujemca nemá právo ponúkať predmetné
nehnuteľnosti tretej osobe, prípadne inej realitnej kancelárii a urobiť úkony vedúce k prevodu
75 Obdo/10/2007
nehnuteľnosti bez súčinnosti so sprostredkovateľom počas dohodnutej doby podľa čl. II.
bod 1) tejto zmluvy. Žalovaná takto dojednaný záväzok zo zmluvy porušila, čo inak v konaní
ani nenamietala. Pre prípad porušenia tohto záväzku záujemcom, zmluvné strany dohodli
zmluvnú pokutu vo výške 3 % z ceny nehnuteľností. Cena nehnuteľností, ktorých predaj mal
žalobca pre žalovanú sprostredkovať, bola dojednaná vo výške 3 100 000,-- Sk. Žalovaná
zmluvne dohodnutú pokutu vo výške 93 000,-- Sk dobrovoľne nezaplatila a jej zaplatenie
sa stalo predmetom súdneho sporu.
V dovolaní uvádzaný dôvod neplatnosti zmluvy, či už absolútne alebo relatívne,
pretože žalovaná pri podpise zmluvy konala v omyle, nemôže obstáť. Tvrdenie, že pri podpise
zmluvy sa domnievala, že zmluva je formálna, nie možné chápať inak, len ako obranu proti
žalobnému návrhu. Akýkoľvek záväzkový vzťah zo zmluvy je buď dvojstranný, alebo
viacstranný. V každej zmluve, ktorá je upravená ako typ zmluvy, ktorej obsah je dohodnutý
stranami, musí zahŕňať podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú
z týchto zmlúv. Zmluva o sprostredkovaní je upravená v ustanovení § 642 až § 651
Obchodného zákonníka. Strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre
jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú
formu právneho úkonu. V dovolaní uvádzané tvrdenie, že žalovaná síce zmluvu podpísala, ale
práve z dôvodu, že konala v omyle, nemôže obstáť. Argumenty žalovanej o omyle pri podpise
zmluvy, keď údajne žalobca pred podpisom zmluvy mal tvrdiť aj pred jej synom ako
svedkom, že zmluva ju k ničomu nezaväzuje, je neúcta k právu ako takému. Každá zmluva
ako dvoj alebo viacstranný záväzkový vzťah upravuje práva a povinnosti účastníkov
záväzkového vzťahu. Tvrdenie o omyle, keď žalovaná mala záväzok zo zmluvy predmetné
nehnuteľnosti neponúknuť tretej osobe, prípadne inej realitnej kancelárii, a urobiť úkony
vedúce k prevodu nehnuteľnosti po dohodnutú dobu bez súčinnosti so žalobcom v lehote
dojednanej v zmluve, je nepochopením spôsobilosti na právne úkony. Aj pre oblasť právnych
úkonov pri obchodných záväzkových vzťahoch pod pojmom právny úkon treba chápať prejav
vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne
predpisy s takýmto prejavom spájajú. Spätosť právneho úkonu a súlad vôle s jej prejavom
je tak základom pre posúdenie platnosti alebo neplatnosti tohto úkonu. Nemôže preto obstáť
tvrdenie žalovanej, že zmluvu síce podpísala, ale preto, že žalobca tvrdil, že zmluva bude
formálna z dôvodu kontroly a kvôli daniam. Z každého právneho úkonu totiž vyplývajú nielen
práva ale aj povinnosti, čo obzvlášť platí pre záväzkové právo zo zmlúv. Žalovaná v konaní
85 Obdo/10/2007
nespochybnila, že záväzok zo zmluvy podľa čl. IV. bod 3) porušila. V zmluve tak nepochybne
bola jednoznačne aj určená zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta
vzťahuje. Rovnako tak nemôže obstáť tvrdenie žalovanej, že základ pre výpočet zmluvnej
pokuty je neurčitý, a preto je zmluva absolútne neplatná. Je tomu tak preto, že cena navrhnutá
žalovanou ako záujemcom na predaj nehnuteľností vo výške 3 100 000,-- Sk, bola žalobcom
ako sprostredkovateľom akceptovaná, a touto cenou bol pri sprostredkovaní predaja viazaný.
Ďalším dovolacím dôvodom žalovanej bolo, že odvolací súd považoval zmluvu
za platnú, napriek tomu, že bola jej bývalým manželom na súde napadnutá, a teda jedná sa
o počiatočnú nemožnosť plnenia. Pre vyvodenie takéhoto záveru však chýba právny základ
pre počiatočnú nemožnosť plnenia zmluvy o sprostredkovaní. Touto zmluvou totiž žalovaná
s majetkom označeným v zmluve nenakladala, a ani to nebolo jej úmyslom. Záväzkom
žalobcu ako sprostredkovateľa zo zmluvy bolo sprostredkovať pre žalovanú ako záujemcu
príležitosť uzatvoriť s treťou osobou zmluvu o predaju nehnuteľnosti, ďalej v zmluve
označenú ako rodinný dom (čl. I. bod 1) zmluvy). Okruh tretích osôb ako kupujúcich nebol
nijako obmedzený, teda treťou osobou mohol byť prípadne aj bývalý manžel žalovanej,
v žiadnom prípade však zmluva o sprostredkovaní žalovanú nezaväzovala k predaju
nehnuteľnosti tak, ako to v dovolaní namieta.
Ďalším dovolacím dôvodom bolo, že zmluva o sprostredkovaní je neplatná z dôvodu
neurčitosti výpočtového základu zmluvnej pokuty. V čl. IV. bod 3) zmluvy za porušenie tam
uvedenej povinnosti zmluvnú pokutu vo výške 3 % z ceny nehnuteľnosti. Cenu nehnuteľnosti
žalovaná ako záujemkyňa o sprostredkovanie kúpy uviedla sumu 3 100 000,-- Sk (čl. I. bod 3)
zmluvy). Žalobca v žalobnom návrhu uplatnil voči žalovanej nárok na zmluvnú pokutu
vypočítanú zhodne so zmluvnými dojednaniami vo výške 3 % z ceny nehnuteľnosti
3 100 000,-- Sk, teda predmetom sporu bolo zaplatenie 93 000,-- Sk. Úvahy dovolateľa
o neurčitosti výpočtového základu zmluvnej pokuty z dôvodu, že zmluva neobsahuje
pojmoslovie – 3 % z predávanej nehnuteľnosti, ale 3 % z ceny nehnuteľnosti, čo je podstatný
rozdiel, vlastne potvrdzujú správnosť odvolacieho súdu, keď vychádzal zo zmluvy a ako
základ zmluvnej pokuty považoval hodnotu nehnuteľnosti 3 100 000,-- Sk. Žalobca sa totiž
v konaní nedomáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 3 % z predávanej nehnuteľnosti.
Zmluva o sprostredkovaní totiž výraz „cena predávanej nehnuteľnosti" neobsahuje vôbec,
a odvolací súd takýto výraz v dovolaní napadnutom rozsudku ani nepoužil.
95 Obdo/10/2007
Ďalším dovolacím dôvodom bolo nesprávne označenie žalobcu a miesta jeho
podnikania, pretože už v odpore proti platobnému rozkazu dovolateľ poukazoval na nesúlad
s označením žalobcu v návrhu na vydanie platobného rozkazu a v pripojenom živnostenskom
liste. Ani tento dovolací dôvod neobstojí. Je tomu tak preto, že v dovolaní napadnutom
rozsudku odvolacieho súdu je žalobca označený ako J. S. - R. E., so sídlom v Košiciach, K.,
IČO: X., ktoré je totožné
s označením žalobcu v rozsudku súdu prvého stupňa, rovnako tak vo vydanom platobnom
rozkaze.
Podľa § 174 ods. 2 veta prvá O. s. p., ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor
s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi
pojednávanie. Až po podaní odporu proti vydanému platobnému rozkazu súd prvého stupňa
pod sp.zn.17Cb/11/2004 z 08. 09. 2005 (čl. 32) vyzval žalobcu, aby upravil svoje označenie
(obchodné meno, sídlo) v súlade s aktuálnym zápisom v živnostenskom registri. Žalobca
na výzvu súdu reagoval podaním z 26. 09. 2005, doručeným súdu 27. 09. 2005, v dvoch
vyhotoveniach s jednou prílohou (čl. 33), kde označenie žalobcu upravil na J. S.,
so sídlom J., 040 022 Košice, IČO: X.. Druhé vyhotovenie podania
sa v spise nenachádza, a teda žalovanej toto podanie žalobcu nebolo doručované, resp. v spise
o tom niet zmienky.
Podľa § 19 O. s. p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť
mať práva o povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Žalobca ako fyzická osoba má
spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa § 7 ods. 1 OZ., a je podnikateľ.
V zmysle § 79 ods. 1 O. s. p., ak je účastníkom konania fyzická osoba oprávnená
podnikať, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené.
Podľa § 8 Obchodného zákonníka sa obchodným menom rozumie názov, pod ktorým
podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 9 ods. 1 Obchodného zákonníka, obchodným menom fyzickej osoby je jej
meno a priezvisko (ďalej len „meno"). Obchodné meno môže obsahovať dodatok odlišujúci
osobu podnikateľa alebo druh podnikania. Použitím dodatku k obchodnému menu fyzickej
105 Obdo/10/2007
osoby pri právnom úkone, ktorý nie je v súlade s jej zápisom v príslušnej evidencii
podnikateľov alebo takýto dodatok obchodného mena tam zapísaný nie je vôbec, nemá
na platnosť tohto právneho úkonu bez ďalšieho žiaden dopad. Fyzická osoba ako podnikateľ
totiž právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti vykonáva zo zákona svojim menom
a priezviskom, a zo zákona je povinný uvádzať aj identifikačné číslo, ak mu bolo pridelené.
Používanie dodatku odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania môže byť buď
povinným, ak meno a priezvisko ako obchodné meno už oprávnene používa iná osoba.
Nepovinným bude predovšetkým vtedy, ak podnikateľ chce napríklad nadviazať na tradíciu
rodinnej firmy, napríklad dodatkom otec & syn, alebo na druh podnikania, napríklad oprava
kolieskových korčúľ. Uvedenie dodatku obchodného mena fyzickej osoby v zmluve, ktorý nie
je v súlade s jej zápisom v evidencii podnikateľov, nevedie totiž bez ďalšieho k spochybneniu
totožnosti podnikateľa, ktorý má jednak meno a priezvisko, ale aj identifikačné číslo.
Súd prvého stupňa nesúlad medzi dodatkom obchodného mena žalobcu, jeho sídlom
uvedených v návrhu na začatie konania a skutočným stavom odstránil, keď žalobca na výzvu
súdu uviedol svoje obchodné meno a sídlo tak, ako zodpovedajú živnostenskému registru.
Zmätočné označovanie žalobcu jeho neexistujúcim dodatkom obchodného mena
a nesprávnym sídlom však prevzal aj súd odvolací. Uvedené procesné pochybenia oboch
inštančných súdov však nemôžu viesť k tomu, aby nesprávne uvedenie dodatku obchodného
mena a sídla žalobcu v záhlaví dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu malo
viesť k jeho zrušeniu. Ani nesprávne označenie dodatku obchodného mena žalobcu a jeho
sídla v právoplatnom rozhodnutí odvolacieho súdu nebudú totiž prekážkou pri prípadnom
nútenom výkone rozhodnutia za poznania veriteľa podľa obchodného mena (bez dodatku)
a IČO, uvedených v rozsudku odvolacieho súdu.
Ako ďalší dovolací dôvod je uvedené, že odvolací súd sa nezaoberal obranou
žalovanej voči úrokom z omeškania. Prvou námietkou bolo neexistencia procesného úkonu,
ktorým by súd pripustil zmenu žaloby v časti úrokov z omeškania a druhá námietka sa týkala
samotnej výšky úrokov z omeškania.
Na základe návrhu na vydanie platobného rozkazu súd prvého stupňa požiadal
žalobcu, aby upravil výšku úrokov z omeškania alebo predložil zmluvu, na základe ktorej
uplatňuje úroky vo výške 18,7 % ročne, a toto podanie v lehote 10 dní zaslal v dvoch
115 Obdo/10/2007
vyhotoveniach (čl. 12). Žalobca na žiadosť súdu reagoval podaním zo 06. 09. 2004 došlým
súdu 06. 09. 2004, keď výšku úrokov upravil na 15 % a uviedol dôvody, pre ktoré tak učinil.
Prevzatie podania bolo žalobcovi potvrdené podateľňou súdu, a to v dvoch vyhotoveniach bez
príloh (čl. 13). V spise sa druhé vyhotovenie tohto podania už nenachádza, na čl. 14 sa už
nachádza platobný rozkaz sp. zn. 10Rob197/2004 z 20. 09. 2004, ktorý bol vydaný
na žalobcom požadovanú sumu 93 000,-- Sk, s tzv. upraveným úrokom z omeškania vo výške
15 % ročne. Súd žalovanej podanie žalobcu o úprave výšky úrokov nedoručoval, resp. v spise
o tom niet zmienky. Bez ohľadu na skutočnosť, čo viedlo súd prvého stupňa vyzývať žalobcu
na úpravu výšky úrokov z omeškania, je nepochybné, že žalobca ich výšku upravil na 15 %
a v súlade s touto úpravou bol platobný rozkaz aj vydaný. V konaní sa súd prvého stupňa už
ďalej otázkou ako procesne vlastne posúdiť ním požadovanú úpravu úrokov z omeškania
žalobcom uplatnenú vo výške 18,7 % a po úprave vo výške 15 %, nezaoberal a postupom
súdu v konaní tak vytvoril zmätok. Určovať predmet sporu v sporovom konaní prislúcha
zo zákona len žalobcovi, ktorý v návrhu určil jednak predmet sporu, a to zaplatenie
93 000,-- Sk a jej príslušenstvo úrok z omeškania vo výške 18,7 % z istiny. Z akých dôvodov
súd prvého stupňa vydal platobný rozkaz v rozpore s § 172 ods. 1 O. s. p. na inú pohľadávku,
než uplatnenú čo do výšky úrokov z omeškania vo výške 15 % z istiny, namiesto uplatnených
18,7 %, je síce nepochopiteľné, odvolateľom voči rozsudku súdu prvého stupňa však nebol
žalovaný, v terajšom procesnom postavení dovolateľ, ale žalobca, keď súd prvého stupňa
žalobcu zamietol. Nemožno preto vytýkať odvolaciemu súdu, že sa nezaoberal niečím,
čo predmetom odvolania nebolo práve z dôvodu, že dovolateľ bol v konaní pred súdom
prvého stupňa ako žalovaný plne úspešný, na podanie odvolania nebol oprávnený, a ani ho
nepodal. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Odvolací súd však zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa, keď žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 93 000,-- Sk s 15 % úrokom
z omeškania a nahradiť trovy konania. Súd prvého stupňa o rozdiely medzi uplatneným
úrokom z omeškania vo výške 18,7 % a úrokom po úprave žalobcom na výšku 15 %
nerozhodol, pretože to zrejme považoval za nadbytočné, keďže žalobu ako takú zamietol.
Dovolaciemu súdu tak v posudzovanej veci neprislúcha preskúmavať konanie súdu
prvého stupňa, keď odvolaciemu súdu je vytýkané niečo, čo predmetom odvolacieho konania
nebolo, a ani byť nemohlo. Vo vzťahu k úrokom z omeškania pri právnom posúdení
nároku dovolací súd poukazuje na dôvody uvedené pri posudzovaní spornej zmluvy
125 Obdo/10/2007
o sprostredkovaní. V prípade, ak jeden účastníkov záväzkového vzťahu je podnikateľom a na
druhej strane je osoba, ktorá síce podnikateľom je tiež, ale ich záväzkový vzťah nespadá pod
vzťahy uvedené v § 261, môžu sa strany dohodnúť, že ich záväzkový vzťah sa spravuje týmto
zákonom (§ 262 ods. 1 Obchodného zákonníka). Na takto dohodnutej voľbe hmotného práva
sa zmluvné strany ako účastníci konania dohodli v zmluve o sprostredkovaní z 25. 05. 2004.
Neobstojí preto dovolací dôvod, podľa ktorého mal odvolací súd posúdiť pri výške úrokov
z omeškania žalovaný nárok podľa ustanovení § 517 ods. 2 OZ., v spojení s § 3 vyhl.
č. 87/1995 Z.z. Nárok bol odvolacím súdom správne posúdený podľa § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka v súlade s voľbou hmotného práva v zmluve o sprostredkovaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 1 O. s. p. dovolanie žalovaného
zamietol.
Úspešnému žalobcovi v dovolacom konaní náhradu trov konania nepriznal, pretože
mu žiadne nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 2. júla 2008
JUDr. Štefan Š a t k a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: M. B.