Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/10/2007

Najvyšší súd5Obdo/10/2007 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Štefana Šatku a členiek senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Júlie Horskej,

v právnej veci žalobcu: J. S. - R. E., so sídlom K., Košice, IČO: X., zastúpeným JUDr. J.

U., advokátom, Š., 040 01 Košice, proti žalovanej: Ing. E. H., O., Košice, zastúpeným JUDr.

M. H., advokátom, N. S.,

071 01 Michalovce, o zaplatenie 93 000,-- Sk s príslušenstvom, na dovolanie žalovanej proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 31. mája 2007 č. k. -97, takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a.

Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice-okolie rozsudkom z 19. 01. 2007 č. k. -73 žalobu

zamietol a rozhodol o náhrade trov konania. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že dňa

25. 05. 2004 žalobca ako sprostredkovateľ a žalovaná ako záujemca uzavreli zmluvu

o sprostredkovaní, predmetom ktorej bolo sprostredkovanie príležitosti pre záujemcu

uzatvoriť s treťou osobou zmluvu o predaji nehnuteľnosti. Jednalo sa o nehnuteľnosti

zapísané na LV č. X. kat. úz. R. ako rodinný dom na R..

Cena navrhnutá žalovanou bola 3 100 000,-- Sk.

25

Podľa čl. III. bod 1 zmluvy sa strany dohodli, že za sprostredkovanie tejto príležitosti

patrí sprostredkovateľovi odmena vo výške 0 % z ceny nehnuteľnosti uvedenej v čl. I. bod 3

zmluvy, t.j. z 3 100 000,-- Sk. Zo znenia čl. IV. bod 3 zmluvy vyplýva, že záujemca nemá

právo ponúkať predmetné nehnuteľnosti tretej osobe, prípadne inej realitnej kancelárii

a urobiť úkony vedúce k prevodu nehnuteľností bez súčinnosti so sprostredkovateľom počas

dohodnutej doby podľa čl. II. bod 1 zmluvy. V prípade, ak záujemca poruší uvedené právo

podľa tohto čl. IV. bod 3 zmluvy, uhradí sprostredkovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 3 %

z ceny nehnuteľností do piatich dní od písomného oznámenia sprostredkovateľom. Žalovaná

po podpise zmluvy ponúkanú nehnuteľnosť predala, čím porušila č1. IV. bod 3 zmluvy,

na základe čoho sa žalobca v konaní domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 3 %

z ceny nehnuteľnosti.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že zmluva

o sprostredkovaní z 25. 05. 2004 z dôvodu neurčitosti výšky zmluvnej pokuty (neurčitosť

výpočtového základu), ďalej počiatočnej nemožnosti plnenia, ako aj absencie súdne

vymáhateľného nároku, ktorý zmluvná pokuta zabezpečovala, je absolútne neplatná,

a je irelevantné, že bývalý manžel podal žalobu o vyslovenie relatívnej neplatnosti právneho

úkonu - zmluvy z 25. 05. 2004. Nedôvodné podanú žalobu preto zamietol.

Na odvolanie žalobcu odvolací súd rozsudkom z 31. mája 2007 č. k. -97

rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť

žalobcovi 93 000,-- Sk s 15 % úrokom z omeškania od 22. 07. 2004 do zaplatenia a nahradiť

trovy konania 19 250,-- Sk.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že aj keď súd prvého stupňa v podstate správne

zistil skutkový stav, rozhodol však nesprávne pre právny názor na posúdenie veci, keď

zmluvu o sprostredkovaní z 25. 05. 2004 uzavretú medzi účastníkmi konania považoval

za neplatnú. Úprava zmluvnej pokuty v - nadväzuje

na úpravu tohto inštitútu v - . Prvou podmienkou vzniku

práva na zmluvnú pokutu, je platné uzavretie dohody o zmluvnej pokute, ktorá musí mať

písomnú formu. Ďalšou podmienkou platného uzavretia dohody o zmluvnej pokute je určenie

povinnosti, na zabezpečenie ktorej je zmluvná pokuta dohodnutá. Nakoniec v dohode

35

o zmluvnej pokute musí byť špecifikovaná samotná zmluvná pokuta, teda plnenie, ktoré bude

veriteľovi poskytnuté v prípade porušenia zabezpečovacieho záväzku zo strany dlžníka.

Z obsahu zmluvy o sprostredkovaní z 25. 05. 2004 súd zistil, že dohoda o zmluvnej

pokute bola riadne uzavretá v písomnej forme, čo účastníci zmluvy potvrdili svojim podpisom

a jej uzavretie v konaní nebolo spochybnené. Z čl. IV. bod 3 zmluvy vyplýva, že žalovaná

sa zaviazala, že nebude ponúkať predmetné nehnuteľnosti tretej osobe, prípadne inej

realitnej kancelárii a robiť úkony vedúce k prevodu nehnuteľnosti bez súčinnosti

so sprostredkovateľom počas dohodnutej doby podľa čl. II. bod 1 zmluvy. Pre prípad

porušenia uvedenej povinnosti účastníci zmluvy dohodli zmluvnú pokutu vo výške 3 %

z ceny nehnuteľnosti. Cena nehnuteľnosti bola účastníkmi zmluvy dohodnutá v čl. I. bod 3

zmluvy vo výške 3 100 000,-- Sk. V konaní bolo nepochybne preukázané a žalovaná to ani

nepopiera, že nehnuteľnosť RD Ružová 531/4 R., vedený na LV č. X., kat úz. Košice, správa

katastra Košice-okolie, predala, čím porušila čl. IV. bod 3 zmluvy a žalobcovi vzniklo právo

na zmluvnú pokutu vo výške 93 000,-- Sk (3 % z hodnoty nehnuteľnosti

3 100 000,-- Sk). To, že k podpísaniu predmetnej zmluvy došlo síce po rozvode manželstva

dňa 25. 05. 2004, ale pred vyporiadaním BSM, je pre vznik nároku žalobcu na zmluvnú

pokutu právne irelevantné. Podpísaním zmluvy žalovanou nedošlo k žiadnemu zásahu do práv

bývalého manžela žalovanej Ing. I. H.. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu má žalovaná a nie

jej bývalý manžel. Žalovaná v konaní pred súdom prvého stupňa ničím nepreukázala, že pri

podpisovaní zmluvy bola uvedená do omylu. Text zmluvy je tak jednoznačný, že za žiadnych

okolností žalovaná, ktorá je vysokoškolsky vzdelaná, nemohla byť uvedená do omylu.

Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením zmluvnej pokuty,

a preto odvolací súd zaviazal žalovanú v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného

zákonníka k plateniu úrokov z omeškania. Úroková sadba NBS rozhodujúca pre výpočet

výšky úroku z omeškania bola 6 %. Žalobca v podaní zo 06. 09. 2004 upresnil výšku úrokov

z omeškania na 15 % ročne, čo je v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného

zákonníka.

Proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie a navrhla

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namieta,

že zmluva o sprostredkovaní je neplatná ako relatívne, tak aj absolútne, a preto je neplatné

aj ustanovenie o zmluvnej pokute, a žalobca nemá ani faktický, ani právny nárok na jej

45

zaplatenie. Okrem toho, podaná žaloba mala a stále ešte má formálne nedostatky, nakoľko

žalobca označený v návrhu, a súčasne označený v oboch rozsudkoch inštančných súdov nikdy

neexistoval. Odvolací súd sa nezaoberal námietkou žalovanej vo vzťahu k úrokom

z omeškania, a to k chýbajúcemu procesnému úkonu, ktorým došlo k zmene petitu znížením

úroku z pôvodných 18,7 % uplatnených v žalobe na 15 % uvedených v platobnom rozkaze.

Odvolací súd mal právny vzťah účastníkov posúdiť ako občianskoprávny, keďže záujemcom

bola fyzická osoba nepodnikateľ, bez ohľadu na skutočnosť, že v záhlaví je zmluva označená,

že bola uzavretá podľa a nasledujúcich . Ďalej namieta, že

uzavretá zmluva je v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom. Účelom zmluvy

o sprostredkovaní uzavretej medzi účastníkmi konania bolo sprostredkovanie predaja

nehnuteľností. Ak bola za toto sprostredkovanie dohodnutá odmena „0", stráca sa zmysel

a účel tejto zmluvy pre sprostredkovateľa podľa zmluvy plniť. Na druhej strane sa

sprostredkovateľ finančne motivuje 3 % z ceny nehnuteľnosti v prípade, ak záujemca poruší

svoju povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou, t.j. povinnosť neponúkať nehnuteľnosť

po určitú dobu tretej osobe a nepreviesť nehnuteľnosť do vlastníctva tretej osoby. Takáto

úprava zmluvných vzťahov je nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale aj v rozpore

so zákonom, obchádza zákon, čo zmluvu robí taktiež absolútne neplatnou. Rozpor

so zákonom a jeho obchádzanie je aj v určení výšky odmeny „0" Sk, pretože, aj keď je

určenie odmeny vecou dohody zmluvných strán, nemalo by byť v rozpore s platnými

právnymi predpismi.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ) prejednal dovolanie podľa

po zistení, že dovolanie je prípustné podľa ,

bolo podané účastníkom konania včas a obsahuje náležitosti v zmysle

Predmetom dovolacieho konania je posúdiť otázku správnosti záveru odvolacieho

súdu o platnosti zmluvy o sprostredkovaní, uzavretej medzi účastníkmi konania dňa

25. 05. 2005, vrátane v nej obsiahnutej dohode o zmluvnej pokute, zaplatenie ktorej bolo

predmetom sporu.

Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti dovolania žalovanej bola otázka, či

odvolací súd pri posúdení žalobou uplatneného nároku správne aplikoval ustanovenia

55

o zmluve o sprostredkovaní, alebo nárok mal posúdiť podľa

ustanovení o sprostredkovateľskej zmluve.

V konaní nebolo sporným, že žalobca ako sprostredkovateľ uzatvoril dňa

25. 05. 2004 so žalovanou ako záujemcom „Zmluvu o sprostredkovaní podľa

ustanovenia a nasledujúcich ". V konaní rovnako tak

nebolo sporným, že záväzkový vzťah z tejto zmluvy sa na strane žalovanej netýka jej

podnikateľskej činnosti ( ).

Podľa , strany sa môžu dohodnúť, že ich

záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravujú týmto zákonom.

Podľa , dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú

formu.

Sporná zmluva o sprostredkovaní z 25. 05. 2004 bola uzavretá zmluvnými stranami

(účastníkmi konania) v písomnej forme podľa ustanovení § 642 a nasledujúcich Obchodného

zákonníka. Pre ďalší výklad zmluvy to znamená, že vzniknutý právny vzťah sa bude

spravovať v zmysle , pretože

zmluvné strany zvolili aplikáciu aj na ich neobchodný vzťah.

V čl. I. bod 1) zmluvy je predmetom zmluvy dohodnuté sprostredkovanie

príležitosti pre záujemcu uzatvoriť s treťou osobou zmluvu o predaji nehnuteľnosti,

v bode 2) tohto článku je označenie tejto nehnuteľnosti podľa údajov katastra

nehnuteľností a v bode 3) je uvedená cena záujemcom vo výške 3 100 000,-- Sk.

Podľa sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať

činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou

osobou a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

Podľa veta druhá , sprostredkovateľovi nevzniká

nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho súčinnosti alebo,

ak v rozpore so zmluvou bol činný ako sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou sa uzavrela

65

sprostredkúvaná zmluva. Žalobca je podnikateľom, ktorý má ako predmet činnosti, okrem

iného, zapísané v živnostenskom registri aj „sprostredkovanie nákupu, predaja a prenájmu

nehnuteľností". Zo zmluvy žalobcovi ako sprostredkovateľovi nárok na províziu voči

žalovanej ako záujemkyni o uzavretie zmluvy o predaji nehnuteľnosti s treťou osobou

vzniknúť nemohol, pretože to bolo vylúčené znením čl. III. bod 1) zmluvy.

Podľa , prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu

konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej

musel byť známy. Návrh zmluvy o sprostredkovaní bol žalobcom určený žalovanej, a preto

treba prihliadnuť na dobromyseľnosť žalovanej. Úmyslom žalovanej nesporne bolo zmluvu

uzavrieť, keď v súlade so zmluvou žalobcovi ako sprostredkovateľovi nevzniklo právo

na províziu. V zásade zmluva o sprostredkovaní je zmluvou odplatnou a vznik práva

na províziu sa viaže na skutočnosti predpokladané zmluvou a zákonnou úpravou. Pokiaľ teda

žalobca ako sprostredkovateľ návrh zmluvy žalovanej ako záujemkyni predložil, žalovanej

bolo zrejmé, že sprostredkovanie príležitosti uzatvoriť s treťou osobou zmluvu o predaji

nehnuteľnosti je bezodplatné. Takéto zmluvné dojednanie nie je v rozpore so zákonom, ani ho

neobchádza, a nie je ani v rozpore s dobrými mravmi. Je tomu tak preto, že žalobca pri svojej

podnikateľskej činnosti sprostredkúva nielen predaj, ale aj ich kúpu. Aby pre klienta mohol

kúpu nehnuteľnosti od tretej osoby (žalovanej) sprostredkovať, nepochybne musí budúcemu

záujemcovi o kúpu ponúknuť konkrétnu nehnuteľnosť, vrátane návrhu záujemcu

o sprostredkovanie predaja tejto nehnuteľnosti o kúpnej cene, vrátane trvania viazanosti

ponuky.

Podľa čl. II. bod 1) zmluvy, sprostredkovateľ bude zabezpečovať sprostredkovateľskú

činnosť v prospech záujemcu po dobu šiestich kalendárnych mesiacov odo dňa podpísania

tejto zmluvy. Po uplynutí tejto doby sa predlžuje účinnosť tejto zmluvy vždy o ďalšie tri

mesiace, pokiaľ nedôjde k písomnému vypovedaniu tejto zmluvy niektorou zo zmluvných

strán do 10-tich dní po uplynutí 3-mesačného trvania platnosti tejto zmluvy. Uvedené

ustanovenie nie je v rozpore so zákonom, ani ho neobchádza, ani sa neprieči dobrým mravom

a je vyjadrením zmluvnej slobody účastníkov záväzkového vzťahu.

Podľa čl. IV. bod 3) veta prvá zmluvy, záujemca nemá právo ponúkať predmetné

nehnuteľnosti tretej osobe, prípadne inej realitnej kancelárii a urobiť úkony vedúce k prevodu

75

nehnuteľnosti bez súčinnosti so sprostredkovateľom počas dohodnutej doby podľa čl. II.

bod 1) tejto zmluvy. Žalovaná takto dojednaný záväzok zo zmluvy porušila, čo inak v konaní

ani nenamietala. Pre prípad porušenia tohto záväzku záujemcom, zmluvné strany dohodli

zmluvnú pokutu vo výške 3 % z ceny nehnuteľností. Cena nehnuteľností, ktorých predaj mal

žalobca pre žalovanú sprostredkovať, bola dojednaná vo výške 3 100 000,-- Sk. Žalovaná

zmluvne dohodnutú pokutu vo výške 93 000,-- Sk dobrovoľne nezaplatila a jej zaplatenie

sa stalo predmetom súdneho sporu.

V dovolaní uvádzaný dôvod neplatnosti zmluvy, či už absolútne alebo relatívne,

pretože žalovaná pri podpise zmluvy konala v omyle, nemôže obstáť. Tvrdenie, že pri podpise

zmluvy sa domnievala, že zmluva je formálna, nie možné chápať inak, len ako obranu proti

žalobnému návrhu. Akýkoľvek záväzkový vzťah zo zmluvy je buď dvojstranný, alebo

viacstranný. V každej zmluve, ktorá je upravená ako typ zmluvy, ktorej obsah je dohodnutý

stranami, musí zahŕňať podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú

z týchto zmlúv. Zmluva o sprostredkovaní je upravená v ustanovení § 642 až § 651

. Strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre

jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú

formu právneho úkonu. V dovolaní uvádzané tvrdenie, že žalovaná síce zmluvu podpísala, ale

práve z dôvodu, že konala v omyle, nemôže obstáť. Argumenty žalovanej o omyle pri podpise

zmluvy, keď údajne žalobca pred podpisom zmluvy mal tvrdiť aj pred jej synom ako

svedkom, že zmluva ju k ničomu nezaväzuje, je neúcta k právu ako takému. Každá zmluva

ako dvoj alebo viacstranný záväzkový vzťah upravuje práva a povinnosti účastníkov

záväzkového vzťahu. Tvrdenie o omyle, keď žalovaná mala záväzok zo zmluvy predmetné

nehnuteľnosti neponúknuť tretej osobe, prípadne inej realitnej kancelárii, a urobiť úkony

vedúce k prevodu nehnuteľnosti po dohodnutú dobu bez súčinnosti so žalobcom v lehote

dojednanej v zmluve, je nepochopením spôsobilosti na právne úkony. Aj pre oblasť právnych

úkonov pri obchodných záväzkových vzťahoch pod pojmom právny úkon treba chápať prejav

vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne

predpisy s takýmto prejavom spájajú. Spätosť právneho úkonu a súlad vôle s jej prejavom

je tak základom pre posúdenie platnosti alebo neplatnosti tohto úkonu. Nemôže preto obstáť

tvrdenie žalovanej, že zmluvu síce podpísala, ale preto, že žalobca tvrdil, že zmluva bude

formálna z dôvodu kontroly a kvôli daniam. Z každého právneho úkonu totiž vyplývajú nielen

práva ale aj povinnosti, čo obzvlášť platí pre záväzkové právo zo zmlúv. Žalovaná v konaní

85

nespochybnila, že záväzok zo zmluvy podľa čl. IV. bod 3) porušila. V zmluve tak nepochybne

bola jednoznačne aj určená zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta

vzťahuje. Rovnako tak nemôže obstáť tvrdenie žalovanej, že základ pre výpočet zmluvnej

pokuty je neurčitý, a preto je zmluva absolútne neplatná. Je tomu tak preto, že cena navrhnutá

žalovanou ako záujemcom na predaj nehnuteľností vo výške 3 100 000,-- Sk, bola žalobcom

ako sprostredkovateľom akceptovaná, a touto cenou bol pri sprostredkovaní predaja viazaný.

Ďalším dovolacím dôvodom žalovanej bolo, že odvolací súd považoval zmluvu

za platnú, napriek tomu, že bola jej bývalým manželom na súde napadnutá, a teda jedná sa

o počiatočnú nemožnosť plnenia. Pre vyvodenie takéhoto záveru však chýba právny základ

pre počiatočnú nemožnosť plnenia zmluvy o sprostredkovaní. Touto zmluvou totiž žalovaná

s majetkom označeným v zmluve nenakladala, a ani to nebolo jej úmyslom. Záväzkom

žalobcu ako sprostredkovateľa zo zmluvy bolo sprostredkovať pre žalovanú ako záujemcu

príležitosť uzatvoriť s treťou osobou zmluvu o predaju nehnuteľnosti, ďalej v zmluve

označenú ako rodinný dom (čl. I. bod 1) zmluvy). Okruh tretích osôb ako kupujúcich nebol

nijako obmedzený, teda treťou osobou mohol byť prípadne aj bývalý manžel žalovanej,

v žiadnom prípade však zmluva o sprostredkovaní žalovanú nezaväzovala k predaju

nehnuteľnosti tak, ako to v dovolaní namieta.

Ďalším dovolacím dôvodom bolo, že zmluva o sprostredkovaní je neplatná z dôvodu

neurčitosti výpočtového základu zmluvnej pokuty. V čl. IV. bod 3) zmluvy za porušenie tam

uvedenej povinnosti zmluvnú pokutu vo výške 3 % z ceny nehnuteľnosti. Cenu nehnuteľnosti

žalovaná ako záujemkyňa o sprostredkovanie kúpy uviedla sumu 3 100 000,-- Sk (čl. I. bod 3)

zmluvy). Žalobca v žalobnom návrhu uplatnil voči žalovanej nárok na zmluvnú pokutu

vypočítanú zhodne so zmluvnými dojednaniami vo výške 3 % z ceny nehnuteľnosti

3 100 000,-- Sk, teda predmetom sporu bolo zaplatenie 93 000,-- Sk. Úvahy dovolateľa

o neurčitosti výpočtového základu zmluvnej pokuty z dôvodu, že zmluva neobsahuje

pojmoslovie – 3 % z predávanej nehnuteľnosti, ale 3 % z ceny nehnuteľnosti, čo je podstatný

rozdiel, vlastne potvrdzujú správnosť odvolacieho súdu, keď vychádzal zo zmluvy a ako

základ zmluvnej pokuty považoval hodnotu nehnuteľnosti 3 100 000,-- Sk. Žalobca sa totiž

v konaní nedomáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 3 % z predávanej nehnuteľnosti.

Zmluva o sprostredkovaní totiž výraz „cena predávanej nehnuteľnosti" neobsahuje vôbec,

a odvolací súd takýto výraz v dovolaní napadnutom rozsudku ani nepoužil.

95

Ďalším dovolacím dôvodom bolo nesprávne označenie žalobcu a miesta jeho

podnikania, pretože už v odpore proti platobnému rozkazu dovolateľ poukazoval na nesúlad

s označením žalobcu v návrhu na vydanie platobného rozkazu a v pripojenom živnostenskom

liste. Ani tento dovolací dôvod neobstojí. Je tomu tak preto, že v dovolaní napadnutom

rozsudku odvolacieho súdu je žalobca označený ako J. S. - R. E., so sídlom v Košiciach, K.,

IČO: X., ktoré je totožné

s označením žalobcu v rozsudku súdu prvého stupňa, rovnako tak vo vydanom platobnom

rozkaze.

Podľa veta prvá , ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor

s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi

pojednávanie. Až po podaní odporu proti vydanému platobnému rozkazu súd prvého stupňa

pod sp.zn.17Cb/11/2004 z 08. 09. 2005 (čl. 32) vyzval žalobcu, aby upravil svoje označenie

(obchodné meno, sídlo) v súlade s aktuálnym zápisom v živnostenskom registri. Žalobca

na výzvu súdu reagoval podaním z 26. 09. 2005, doručeným súdu 27. 09. 2005, v dvoch

vyhotoveniach s jednou prílohou (čl. 33), kde označenie žalobcu upravil na J. S.,

so sídlom J., 040 022 Košice, IČO: X.. Druhé vyhotovenie podania

sa v spise nenachádza, a teda žalovanej toto podanie žalobcu nebolo doručované, resp. v spise

o tom niet zmienky.

Podľa , spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť

mať práva o povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Žalobca ako fyzická osoba má

spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa ., a je podnikateľ.

V zmysle , ak je účastníkom konania fyzická osoba oprávnená

podnikať, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené.

Podľa sa obchodným menom rozumie názov, pod ktorým

podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa , obchodným menom fyzickej osoby je jej

meno a priezvisko (ďalej len „meno"). Obchodné meno môže obsahovať dodatok odlišujúci

osobu podnikateľa alebo druh podnikania. Použitím dodatku k obchodnému menu fyzickej

105

osoby pri právnom úkone, ktorý nie je v súlade s jej zápisom v príslušnej evidencii

podnikateľov alebo takýto dodatok obchodného mena tam zapísaný nie je vôbec, nemá

na platnosť tohto právneho úkonu bez ďalšieho žiaden dopad. Fyzická osoba ako podnikateľ

totiž právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti vykonáva zo zákona svojim menom

a priezviskom, a zo zákona je povinný uvádzať aj identifikačné číslo, ak mu bolo pridelené.

Používanie dodatku odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania môže byť buď

povinným, ak meno a priezvisko ako obchodné meno už oprávnene používa iná osoba.

Nepovinným bude predovšetkým vtedy, ak podnikateľ chce napríklad nadviazať na tradíciu

rodinnej firmy, napríklad dodatkom otec & syn, alebo na druh podnikania, napríklad oprava

kolieskových korčúľ. Uvedenie dodatku obchodného mena fyzickej osoby v zmluve, ktorý nie

je v súlade s jej zápisom v evidencii podnikateľov, nevedie totiž bez ďalšieho k spochybneniu

totožnosti podnikateľa, ktorý má jednak meno a priezvisko, ale aj identifikačné číslo.

Súd prvého stupňa nesúlad medzi dodatkom obchodného mena žalobcu, jeho sídlom

uvedených v návrhu na začatie konania a skutočným stavom odstránil, keď žalobca na výzvu

súdu uviedol svoje obchodné meno a sídlo tak, ako zodpovedajú živnostenskému registru.

Zmätočné označovanie žalobcu jeho neexistujúcim dodatkom obchodného mena

a nesprávnym sídlom však prevzal aj súd odvolací. Uvedené procesné pochybenia oboch

inštančných súdov však nemôžu viesť k tomu, aby nesprávne uvedenie dodatku obchodného

mena a sídla žalobcu v záhlaví dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu malo

viesť k jeho zrušeniu. Ani nesprávne označenie dodatku obchodného mena žalobcu a jeho

sídla v právoplatnom rozhodnutí odvolacieho súdu nebudú totiž prekážkou pri prípadnom

nútenom výkone rozhodnutia za poznania veriteľa podľa obchodného mena (bez dodatku)

a IČO, uvedených v rozsudku odvolacieho súdu.

Ako ďalší dovolací dôvod je uvedené, že odvolací súd sa nezaoberal obranou

žalovanej voči úrokom z omeškania. Prvou námietkou bolo neexistencia procesného úkonu,

ktorým by súd pripustil zmenu žaloby v časti úrokov z omeškania a druhá námietka sa týkala

samotnej výšky úrokov z omeškania.

Na základe návrhu na vydanie platobného rozkazu súd prvého stupňa požiadal

žalobcu, aby upravil výšku úrokov z omeškania alebo predložil zmluvu, na základe ktorej

uplatňuje úroky vo výške 18,7 % ročne, a toto podanie v lehote 10 dní zaslal v dvoch

115

vyhotoveniach (čl. 12). Žalobca na žiadosť súdu reagoval podaním zo 06. 09. 2004 došlým

súdu 06. 09. 2004, keď výšku úrokov upravil na 15 % a uviedol dôvody, pre ktoré tak učinil.

Prevzatie podania bolo žalobcovi potvrdené podateľňou súdu, a to v dvoch vyhotoveniach bez

príloh (čl. 13). V spise sa druhé vyhotovenie tohto podania už nenachádza, na čl. 14 sa už

nachádza platobný rozkaz sp. zn. z 20. 09. 2004, ktorý bol vydaný

na žalobcom požadovanú sumu 93 000,-- Sk, s tzv. upraveným úrokom z omeškania vo výške

15 % ročne. Súd žalovanej podanie žalobcu o úprave výšky úrokov nedoručoval, resp. v spise

o tom niet zmienky. Bez ohľadu na skutočnosť, čo viedlo súd prvého stupňa vyzývať žalobcu

na úpravu výšky úrokov z omeškania, je nepochybné, že žalobca ich výšku upravil na 15 %

a v súlade s touto úpravou bol platobný rozkaz aj vydaný. V konaní sa súd prvého stupňa už

ďalej otázkou ako procesne vlastne posúdiť ním požadovanú úpravu úrokov z omeškania

žalobcom uplatnenú vo výške 18,7 % a po úprave vo výške 15 %, nezaoberal a postupom

súdu v konaní tak vytvoril zmätok. Určovať predmet sporu v sporovom konaní prislúcha

zo zákona len žalobcovi, ktorý v návrhu určil jednak predmet sporu, a to zaplatenie

93 000,-- Sk a jej príslušenstvo úrok z omeškania vo výške 18,7 % z istiny. Z akých dôvodov

súd prvého stupňa vydal platobný rozkaz v rozpore s na inú pohľadávku,

než uplatnenú čo do výšky úrokov z omeškania vo výške 15 % z istiny, namiesto uplatnených

18,7 %, je síce nepochopiteľné, odvolateľom voči rozsudku súdu prvého stupňa však nebol

žalovaný, v terajšom procesnom postavení dovolateľ, ale žalobca, keď súd prvého stupňa

žalobcu zamietol. Nemožno preto vytýkať odvolaciemu súdu, že sa nezaoberal niečím,

čo predmetom odvolania nebolo práve z dôvodu, že dovolateľ bol v konaní pred súdom

prvého stupňa ako žalovaný plne úspešný, na podanie odvolania nebol oprávnený, a ani ho

nepodal. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Odvolací súd však zmenil rozsudok súdu prvého

stupňa, keď žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 93 000,-- Sk s 15 % úrokom

z omeškania a nahradiť trovy konania. Súd prvého stupňa o rozdiely medzi uplatneným

úrokom z omeškania vo výške 18,7 % a úrokom po úprave žalobcom na výšku 15 %

nerozhodol, pretože to zrejme považoval za nadbytočné, keďže žalobu ako takú zamietol.

Dovolaciemu súdu tak v posudzovanej veci neprislúcha preskúmavať konanie súdu

prvého stupňa, keď odvolaciemu súdu je vytýkané niečo, čo predmetom odvolacieho konania

nebolo, a ani byť nemohlo. Vo vzťahu k úrokom z omeškania pri právnom posúdení

nároku dovolací súd poukazuje na dôvody uvedené pri posudzovaní spornej zmluvy

125

o sprostredkovaní. V prípade, ak jeden účastníkov záväzkového vzťahu je podnikateľom a na

druhej strane je osoba, ktorá síce podnikateľom je tiež, ale ich záväzkový vzťah nespadá pod

vzťahy uvedené v § 261, môžu sa strany dohodnúť, že ich záväzkový vzťah sa spravuje týmto

zákonom ( ). Na takto dohodnutej voľbe hmotného práva

sa zmluvné strany ako účastníci konania dohodli v zmluve o sprostredkovaní z 25. 05. 2004.

Neobstojí preto dovolací dôvod, podľa ktorého mal odvolací súd posúdiť pri výške úrokov

z omeškania žalovaný nárok podľa ustanovení ., v spojení s vyhl.

č. Nárok bol odvolacím súdom správne posúdený podľa

v súlade s voľbou hmotného práva v zmluve o sprostredkovaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa dovolanie žalovaného

zamietol.

Úspešnému žalobcovi v dovolacom konaní náhradu trov konania nepriznal, pretože

mu žiadne nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 2. júla 2008

JUDr. Štefan Š a t k a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. B.