Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-214-2022.pdf
PDF · 156.8 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/214/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobkyne A. B. nar. 22.7.1977, bytom A. C. D., E. XXXX/XX, proti žalovanému F. B., nar. X.X.XXXX, bytom A. C. D., E. XXXX/XX, zast. JUDr. Ivetou Pálfy Fabianovou, advokátkou, so sídlom Spišská Nová Ves, Štefánikovo námestie 5, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, odvolaní žalovaného proti rozsudku 9C/38/2020-229 zo 6.10.2022 Okresného súdu Spišská Nová Ves
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „súd“) rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM), strán sporu, po jeho zániku rozvodom ich manželstva tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území A. C. D., obec A. C. D., okres A. C. D., zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom na Okresnom úrade Spišská Nová Ves, katastrálny odbor a to byt č. 22 nachádzajúci sa vo vchode číslo 56 bytového domu súpisné číslo XXXX, na treťom poschodí, vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k pozemku - parcele registra „C“ číslo 1431 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 392 m2, v podiele 313/10000 ako aj osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, evidenčné číslo A. (výrok I.). Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému na finančné vyrovnanie podielu z bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu sumu 43.744,68 € v lehote do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.). Ďalším výrokom rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania a napokon posledným výrokom (IV.) rozhodol, že štát má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25 % a voči žalovanému v rozsahu 75 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorú žalobkyňa skutkovo odôvodnila tým, že so žalovaným sú bývalými manželmi, manželstvo uzavreli 9.8.2003, z manželstva sa im narodili dve deti, manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5P/90/2017-28 z 12.6.2017, právoplatným 4.7.2017. K dohode o vysporiadaní BSM po rozvode manželstva nedošlo. Žalobkyňa navrhla, aby súd do jej výlučného vlastníctva prikázal byt, lebo je to v záujme detí, ktoré boli po rozvode zverené do jej osobnej starostlivosti a ona nemá možnosť zabezpečiť iné bývanie a tiež motorové vozidlo, ktoré od rozvodu využíva a bolo zakúpené z časti z jej finančných prostriedkov.
3. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5P/90/2017-28 z 12.6.2017, že na čas po rozvode bola súdom schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej boli maloleté deti C., nar. XX.XX.XXXX a G., nar. XX.X.XXXX, zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na deti výživným spolu vo výške 240 € mesačne a že bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu zaniklo právoplatnosťou rozsudku, ktorým bolo manželstvo strán sporu rozvedené, t.j. dňa 4.7.2017. Konštatoval, že strany sporu zhodne navrhli v konaní vyporiadať len nehnuteľnosti (špecifikované v bode 1. tohto odôvodnenia, pozn. odvolacieho súdu ) a motorové vozidlo (viď tiež bod 1. odôvodnenia) patriace do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Súd zistil, že dňa 23.7.2003 bola uzatvorená Dohoda o prevode členských práv a zostatkovej hodnoty bytu, na základe ktorej na žalovaného ako preberajúceho boli prevedené práva a povinnosti vyplývajúce z členstva v Bytovom družstve, A. C. D. a z užívania družstevného bytu v A. C. D., E. XX/XX, v bloku č. 334 vrátane zostatkovej hodnoty 55 200,- Sk. Zmluva o prevode vlastníctva bytu z 5.4.2004 bola uzatvorená medzi predávajúcim Bytové družstvo, Spišská Nová Ves a stranami tohto sporu, ktorí ho kúpili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Táto otázka nebola medzi stranami sporná, obaja tiež zhodne uviedli, že na kúpu bytu nečerpali úver. V byte postupne vymenili okná a podlahy. Podľa čestného prehlásenia H. B. zo 7.1.2021, táto mala výlučne svojmu synovi F. B. v roku 2012 zo svojich úspor darovať sumu 500 € na zakúpenie kuchynskej linky a podľa čestného prehlásenia z toho istého dňa H. B. a F. B. výlučne svojmu synovi F. B. darovali v roku 2003 sumu 6. 638,78 € (200.000,- Sk) na zakúpenie bytu na E. I. XX D. A. C. D.. Peniaze mali mať predtým uložené na vkladnej knižke v A. A.. Čestným prehlásením zo 17.2.2021 H. B. prehlásila, že jej syn F. B. mal 6.638,78 € (200.000,- Sk) našporené a tieto boli použité na kúpu bytu. Čestným prehlásením z 3.5.2021 F. J. prehlásil, že jeho sestra A. B. mala finančné prostriedky v sume 9.626,24 € (290.000,- Sk), z ktorých v roku 2003 prispela na kúpu bytu na E. I. XX D. A. C. D.. Zároveň prehlásil, že ich otec J. J. v roku 2006 daroval všetkým súrodencom po 995,82 € (30.000,- Sk), ktoré sestra použila na financovanie podlahy v uvedenej nehnuteľnosti. Uvedené potvrdil aj pri svojom výsluchu ako svedka. Podľa znaleckého posudku č. 26/2022, ktorého vyhotovenie nariadil súd, bola všeobecná nehnuteľností patriacich do BSM strán sporu so stavom (stavebnotechnickým) ku dňu 4.7.2017, t.j. ku dňu zániku BSM s prihliadnutím na ceny nehnuteľností platné ku dňu vyhotovenia znaleckého posudku, vo výške 87. 983,09 €. Realitná kancelária Bývaj, s.r.o., so sídlom v A. C. D., podľa podania z 27.3.2022, predloženého žalovaným, stanovila trhovú hodnotu predmetných nehnuteľností vo výške 120. 000 €.
4. Predmetom vyporiadania bolo aj osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, ktoré bolo podľa žalovaného bolo zakúpené v roku 2013 za 3.500 € a jeho. zostatková hodnota ku dňu zániku BSM bola podľa neho v sume 1.500 €, ktorú žalobkyňa najskôr akceptovala, neskôr trvala na hodnote 1.000 €. Toto bolo podľa žalobkyne zakúpené z financií získaných predajom motorového vozidla zn. Škoda Felícia za cca 1.161,79 € (35.000,- Sk), časť vo výške 1 000 € z úveru, ktorý ona splácala a časť zo sumy 500 €, ktorú jej darovala teta. Uvedené potvrdil aj žalovaný. Žalobkyňa uviedla, že motorové vozidlo zn. Škoda Felícia bolo zakúpené za 1.991,64 € (60. 000,- Sk) a na jeho kúpu boli použité finančné prostriedky, ktoré zdedila v roku 2008 v sume 6. 638,78 € (200.000,- Sk). Zo zvyšnej časti dedičstva bol zakúpený nábytok a elektrospotrebiče do bytu a časť bola použitá na úhradu dlhov v Bytovom družstve a bežné výdavky domácnosti. Žalovaný potvrdil dedičstvo žalobkyne vrátane toho, že z tohto dedičstva bolo zakúpené auto Škoda Felícia, zariadenie domácnosti a boli spoločne na dovolenke.
5. Na vec súd aplikoval § 143, § 145 ods. 1, 2, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3, § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 151 ods. 1, § 186 ods. 2 CSP. Mal za preukázané, že nehnuteľnosť (viď bod 1. odôvodnenia), ktorú strany urobili predmetom vyporiadania, nadobudli počas trvania ich manželstva za kúpnu cenu 19.916,35 €, na zaplatenie ktorej použili výlučne svoje peňažné prostriedky a na kúpu nečerpali žiaden úver. Kvôli spornosti hodnoty nehnuteľnosti súd v konaní na návrh žalovaného nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti. Podľa znaleckého posudku znalec pri určení hodnoty bytu bral za určujúci stavebnotechnický stav predmetného bytu k dátumu 4.7.2017, t.j. ku dňu zániku BSM, s dátumom ohodnotenia k 10.2.2022, t.j. ku dňu, kedy znalcom bola vykonaná ohliadka nehnuteľnosti. Súd v tejto súvislosti poukázal na platnú judikatúru (citoval z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/176/2011), podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a nie k času jeho zániku, avšak zo stavu veci ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Námietky žalovaného proti znaleckému posudku súd vyhodnotil ako ničím nepodložené, všeobecné, a preto nedôvodné. Žalovaný v nich len vyjadril svoj nesúhlas so záverom znaleckého posudku pokiaľ išlo o určenie výšky hodnoty nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva, nevyjadril sa však ku konkrétnym tvrdeniam znalca, len k tomu, že znalec nevzal do úvahy loggiu. Tvrdenie, že hodnota nehnuteľností určená znaleckým posudkom č. 26/2022 nezodpovedá reálnej hodnote oceňovaných nehnuteľností, žalovaný žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Uviedol, že si nechá vypracovať súkromný znalecký posudok, k čomu však od podania námietok, t.j. 30.3.2022 nedošlo, a súkromný znalecký posudok zo strany žalovaného predložený nebol. Znalec sa k námietkam žalovaného písomne vyjadril podaním z 11.4.2022, v ktorom zotrval na záveroch vypracovaného znaleckého posudku, poukázal na lokalitu, v ktorej sa byt nachádza, a pokiaľ sa týka námietky žalovaného, že znalecký posudok nezohľadňoval, že byt má loggiu, uviedol, že ide o nepravdivé tvrdenie. Súd vyhodnotiac znalecký posudok mal za to, že jeho závery sú presvedčivé, znalcom odôvodnené, bol vypracovaný na základe osobnej prehliadky nehnuteľností znalcom a má všetky zákonné náležitosti. Závery znaleckého dokazovania nemožno hodnotiť ako nesprávne resp. nedostatočné len preto, že nevyhovujú požiadavkám niektorej zo strán sporu. Okrem toho, dôvodil súd, sám žalovaný v priebehu konania uvádzal všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností vo výške 86.000 € resp. aj v nižšej hodnote. Pokiaľ ide o žalovaným predložené inzeráty na predaj bytov s vyššími cenami ako určil znalec, súd poukázal na to, že inzeráty síce určujú hodnoty obdobných bytov v danej lokalite, avšak bez toho, aby bol zohľadnený konkrétny stavebnotechnický stav predmetného bytu na základe jeho ohliadky, rozsah a doba vykonanej rekonštrukcie bytu, prípadne jeho opráv a pod. Pokiaľ sa v stanovisku realitnej kancelárie uvádza, že hodnota bytu bola stanovená na základe vykonanej ohliadky, je potrebné uviesť, že toto zo strany žalovaného žiadnym spôsobom v konaní nebolo preukázané. Okrem toho nie je možné konštatovať, že toto stanovisko zohľadňuje už vyššie uvádzané pravidlá určenia hodnoty vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva. V porovnaní so znaleckým posudkom preto nie je možné konštatovať, aby tieto ocenenia predstavovali správne určenie hodnoty predmetných nehnuteľností a už vôbec nie hodnoty so stavom veci ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, s prihliadnutím na ceny platné v čase rozhodovania súdu. S poukazom na uvedené súd zamietol návrh žalovaného na ustanovenie nového znalca v tomto konaní resp. vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu preto súd vychádzal z hodnoty nehnuteľností určenej znaleckým posudkom v sume 87.983,09 €.
6. Peňažné prostriedky použité na kúpu motorového vozidlo zn. Škoda Octavia vozidla boli získané čiastočne pôžičkou, ktorú splácala žalobkyňa za trvania manželstva, čiastočne z financií získaných predajom predchádzajúceho vozidla, ktoré bolo kúpené z peňažných prostriedkov získaných žalobkyňou dedením a čiastočne z daru pre žalobkyňu od jej tety. Motorové vozidlo teda bolo nadobudnuté čiastočne aj zo spoločných peňažných prostriedkom t.j. z pôžičky, keďže túto žalobkyňa splácala za trvania manželstva z jej príjmu, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva. Strany sa nezhodli na zostatkovej hodnote motorového vozidla. Žalobkyňa vychádzajúc z toho, že vozidlo po rozvode manželstva strán sporu bolo už viackrát opravované a naďalej si vzhľadom na jeho stav vyžaduje ďalšie opravy a údržbu, tvrdila že jeho zostatková hodnota je 1.000 € a žalovaný predložil inzerát s hodnotou obdobného vozidla 1.490 €. Súd mal za to, že pri určení hodnoty vozidla patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu nemožno vychádzať iba z jedného inzerátu, ktorý v žiadnom prípade nezohľadňuje individuálny technický stav predmetného vozidla a jeho stav ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva, pričom zo strany žalobkyne bolo v konaní preukázané, že po zániku bezpodielového spoluvlastníctva si toto vozidlo skutočne vyžadovalo viaceré opravy. Súd preto vyšiel z hodnoty vozidla, ktorej výška medzi stranami sporu nebola sporná t.j. z hodnoty 1 000 €, keďže vyššia hodnota v konaní zo strany žalovaného preukázaná nebola.
7. Súd napokon uzavrel, že ku dňu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu celková hodnota ich BSM bola 88.983,09 €, t.j. zostatková hodnota nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva v hodnote 87.983,09 € plus zostatková hodnota osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia v sume 1.000 € (strany sporu nežiadali vyporiadať žiadne pasíva).
8. Pokiaľ ide o samotné vyporiadanie BSM súd poukázal na to, že deti pochádzajúce z manželstva strán sporu boli na čas po rozvode ich manželstva zverené do osobnej starostlivosti žalobkyne. V súčasnej dobe majú 19 a 17 rokov, naďalej žijú s matkou v nehnuteľnosti, v byte špecifikovanom v bode 1. tohto odôvodnenia. V konaní nebolo preukázané, aby žalobkyňa mala možnosť iného bývania vo vlastnej nehnuteľnosti, t.j. aby bola vlastníčkou iných nehnuteľností, v ktorých by mohla s deťmi bývať resp. aby si mohla nehnuteľnosť vyhovujúcu pre bývanie troch ľudí zabezpečiť. Na strane druhej, sám žalovaný uviedol, že má možnosť iného bývania, hoci zatiaľ nie vo vlastnej nehnuteľnosti, ale do budúcna si plánuje postaviť domček. Obe strany sporu potvrdili, že po rozvode ich manželstva naďalej bývali spoločne v byte, ktorý je predmetom vypriadania, avšak po dobu cca jedného roka sa tu žalovaný zdržiava už len sporadicky. Pri rozhodovaní o prikázaní vecí do vlastníctva jednej zo strán sporu súd prihliadol na hľadisko účelného využitia veci a prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá nehnuteľností užíva, nemá možnosť iného bývania, rovnako ako žalovaný sa aj ona zaslúžila o jej nadobudnutie a udržanie a má možnosť získania finančných prostriedkov na vyplatenie podielu žalovaného, čo v konaní čiastočne preukázala. Pri posudzovaní veci z tohto hľadiska súd prihliadol aj na vyjadrenie žalovaného, ktorý pripustil aj možnosť predaja nehnuteľností resp. ich prikázania do vlastníctva žalobkyne a na to, že žalovaný v súčasnej dobe má zabezpečené už iné bývanie a do budúcna plánuje zabezpečiť si rodinný dom. Motorové vozidlo patriace do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu od rozvodu manželstva strán sporu užíva výlučne žalobkyňa, ktorá zabezpečuje starostlivosť, údržbu a prípadné opravy tohto vozidla. Žalovaný o toto vozidlo ani neprejavil záujem. Súd preto prikázal žalobkyni do výlučného vlastníctva okrem nehnuteľnosti aj motorové vozidlo. Žalobkyni tak boli prikázané veci v celkovej hodnote 88.983,09 € (hodnota nehnuteľností 87.983,09 Eur plus hodnota motorového vozidla 1.000 €).
9. Nebolo sporné, že strany sporu nehnuteľnosť kúpili počas trvania BSM, sporným však medzi nimi zostala otázka, akou sumou každý z nich na kúpu bytu prispel výlučne zo svojich prostriedkov, ktorými disponoval ešte pred uzavretím manželstva. Podľa tvrdenia žalobkyne na kúpu bytu prispela sumou 9.626,24 € (290.000,-) zo svojich výlučných finančných prostriedkov nadobudnutých pred uzavretím manželstva, na preukázanie čoho predložila čestné prehlásenie svojho brata F. J., ktorý uvedenú skutočnosť potvrdil aj vo svojej svedeckej výpovedi. Žalovaný tvrdil, že na kúpu bytu prispel sumou 13.277,57 €, z ktorej mal polovicu nasporenú pred uzavretím manželstva a druhú polovicu výlučne jemu darovala matka. Na preukázanie uvedeného predložil čestné prehlásenia matky H. B.. Zvyšná časť kúpnej ceny mala byť uhradená z finančných prostriedkov žalobkyne. K uvedenému súd skonštatoval, že byt podľa strán sporu bol nadobudnutý za sumu 19.916,35 €. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že disponoval sumou 13.277,57 € a žalobkyňa sumou 9.626.24 €, spolu ide o sumu 22.903,81 €, ktorá prevyšuje cenu kupovaných nehnuteľností o sumu 2.987,46 €. K spochybňovaniu výšky peňažných prostriedkov, ktoré žalobkyňa vlastnila pred uzavretím manželstva žalovaným, ktorý tvrdil, že čestné prehlásenie ňou predložené je účelové a že jej finančné prostriedky použili na kúpu motorového vozidla, súd uviedol, že na kúpu motorového vozidla sa použili finančné prostriedky žalobkyne získané dedením počas trvania manželstva so žalovaným a nie tie, ktoré mala nasporené pred uzavretím ich manželstva. Poukázal tiež na to, že ak by považoval čestné prehlásenie F. J. predložené žalobkyňou za účelové, to isté by bolo možné uvedené konštatovať aj o čestných prehláseniach H. B. predložených žalovaným zvlášť, keď čestné prehlásenie o tom, že žalovaný mal nasporené finančné prostriedky vo výške 6.638,78 e pred uzavretím manželstva žalovaný predložil až s podanou duplikou a nie spolu s ostatnými dvoma čestnými prehláseniami hneď pri podaní písomného vyjadrenia k žalobe.
10. Súd mal za nepochybné, že strany sporu pri nadobudnutí nehnuteľnosti museli mať k dispozícii vlastné financie, lebo byt kupovali krátko po uzavretí manželstva a to bez čerpania úveru resp. pôžičku. Vzhľadom na to, že zo strany žalobkyne bola výška jej výlučných finančných prostriedkov použitých na kúpu bytu preukázaná nielen čestným prehlásením, ale aj výsluchom svedka pred súdom, vyšiel súd z toho, že žalobkyňa prispela na kúpu bytu zo svojich výlučných prostriedkov sumou 9.626,24 € a žalovaný zvyšnou sumou t.j. sumou 10.290,11 €. K tomu súd zdôraznil, že žalovaný čestné prehlásenie svojej matky zo 17.2.2021 skutočne predložil až po čestných prehláseniach zo dňa 7.1.2021, čím mal súd za spochybnenú pravdivosť uvedeného čestného prehlásenia a inými dôkazmi skutočnosti uvádzané v týchto čestných prehláseniach zo strany žalovaného preukázané neboli.
11. Žalobkyňa navrhla v konaní zohľadniť v jej prospech sumu 995,82 €, ktorú jej daroval otec a ktorá bola použitá na kúpu podláh v byte. Z dokazovania je zrejme, že krátko po uzavretí manželstva sa stranám sporu narodila dcéra a následne po roku a pol syn. Peňažné prostriedky potrebné na výmenu okien boli nasporené stranami sporu, žalovaný určitý čas pracoval aj v zahraničí. Podlahy však boli menené ešte predtým a aj žalovaný potvrdil, že otec žalobkyne na ich kúpu prispel. Opätovne bol rozdiel v tvrdeniach strán sporu vo výške tejto sumy. Tvrdenie žalobkyne bolo preukázané výsluchom svedka, ktorý potvrdil, že otec žalobkyne všetkým svojim deťom dal sumu cca 995,82 € a to z dedičstva, ktoré dedil v polovici po ich matke. Žalovaný svoje tvrdenie o tom, že otec dal žalobkyni len sumu 300 € žiadnym spôsobom nezdôvodnil, ani nepreukázal.
12. Žalovaný navrhol zohľadniť v konaní sumu 500 € s tým, že sa jednalo o dar zo strany jeho matky, ktorý bol použitý pri financovaný kuchynskej linky zakúpenej do bytu. Žalobkyňa potvrdila to, že matka žalovaného prispela na kúpu kuchynskej linky, avšak tvrdila, že sa jednalo o dar pre nich oboch. Kým žalovaný predložil už s písomným vyjadrením k žalobe čestné prehlásenie svojej matky týkajúce sa týchto financií, žalobkyňa svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nezdôvodnila.
13. Po zhrnutí všetkých zistených skutočností súd uzavrel, že na kúpu nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu žalobkyňa prispela sumou 9. 626,24 € a žalovaný sumou 10.290,11 €. Na rekonštrukciu bytu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyňa zo svojich finančných prostriedkov vynaložila 995,82 € a žalovaný 500 € a na spoločné motorové vozidlo vynaložila žalobkyňa zo svojich finančných prostriedkov sumu 1.161,79 € a sumu 500 €, ktorú jej darovala teta.
14. Pri vyporiadaní v danej veci súd vychádzal z rovnosti podielov oboch strán sporu. Výpočtom dospel k záveru, že žalobkyňa titulom vyporiadania má dať žalovanému spolu 49.886,61 € a žalovaný by jej titulom vyporiadania mal dať sumu 6.141,93 €. Z toho určil hodnotu vyrovnacieho podielu, ktorý má žalobkyňa zaplatiť žalovanému vo výške 43.744,68 € (49. 886,61 € mínus 6.141,93 €).
15. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, súd odcitoval ust. § 255 ods. 2 CSP a uviedol, že konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je sporovým konaním, preto pri rozhodovaní o trovách konania je potrebné vychádzať zo zásady úspechu v spore. V danom prípade nie je možné konštatovať jednoznačný úspech ani jednej zo strán sporu, lebo pokiaľ ide o veci, ktoré boli predmetom konania, tieto boli vyporiadané v zmysle návrhu žalobkyne, avšak suma, ktorú navrhla na vyrovnanie podielu uhradiť žalovanému bola nižšia, než je skutočná hodnota jeho vyrovnávacieho podielu. Dôvodom nepriznania náhrady trov konania je podľa súdu aj charakter konania, ktoré sa síce mohlo začať len na návrh, ten však mohol byť podaný aj druhou stranou sporu a súd nie je v tomto konaní viazaný navrhnutým spôsobom vyporiadania predmetu bezpodielového spoluvlastníctva.
16. V konaní boli hradené výdavky pre znalca čiastočne z preddavkov zložených zo strany sporových strán, čiastočne predbežne z finančných prostriedkov štátu. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol o náhrade trov, ktoré takto vznikli v súlade s ust. § 259 CSP tak, že voči žalobkyni bola priznaná náhrada trov štátu v rozsahu 25 % a voči žalovanému v rozsahu 75 % a to z dôvodu čiastočného priznania oslobodenia od poplatkov žalobkyni pre toto konanie, ako aj z dôvodu, že znalec bol v konaní ustanovený súdom na návrh žalovaného. O výške trov bude rozhodnuté po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
17. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a f/ CSP, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na to, že hoci súd v rozsudku uviedol, na základe akých výpočtov dospel k výsledku vyporiadania BSM, teda k sume 43.744,68 €, neuviedol, prečo nevzal do úvahy hodnoty, ktoré boli účastníkmi konania odsúhlasené. Odvolateľ namietal, že by hodnota predmetného vozidla bola 1.000 € a mal za to, že strany sporu zhodne uviedli, že jeho hodnota je 1.500 €. Vytkol súdu prvej inštancie, že vzal do úvahy opravy motorového vozidla, pričom predmetné vozidlo užívala iba žalobkyňa, on sám k nemu nemal prístup. Mal za to, že rozsudok nie je dostatočne odôvodnený, čím boli porušené jeho práva na spravodlivý súdny proces. Odvolateľ uviedol, že uznal sumu 300 €, ktorú žalobkyňa vniesla do bytu kúpou podláh, súd toto nevzal do úvahy a zrozumiteľne neodôvodnil, prečo toto nevzal do úvahy ale vzal do úvahy žalobkyňou nepreukázané tvrdenia. Mal za to, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobkyňa vniesla do kúpy bytu sumu 9.626,24 € a do kúpy motorového vozidla sumu 1.161 €. Tvrdil, že žalobkyňa nepreukázala, že takýmito sumami disponovala a vniesla ich do manželstva. Sama žalobkyňa menovala hnuteľné veci, ktoré vniesla do manželstva a žalovaný poprel, že by prispela finančnými prostriedkami do kúpy predmetného motorového vozidla. Brat žalobkyne F. J. na jednej strane uviedol, že žalobkyňa mala finančné prostriedky, avšak na druhej strane uviedol, že do hospodárenia domácnosti žalobkyne sa nestaral a nevedel ako v nej hospodárili. Svedok uviedol len svoje domnienky, keď vyslovil, že si myslí, že žalobkyňa svoje peniaze minula na kúpu bytu. Odvolateľ trval na tom, že cieľom žalobkyne je vyplatiť mu čo najnižšiu sumu z titulu vyporiadania BSM a výpoveď jej brata označil za nedôveryhodnú. Žalovaný mal za to, že v konaní preukázal, že do kúpy nehnuteľnosti vniesol zo svojich výlučných prostriedkov sumu 13.277 € a sumu 500 € za kuchynskú linku. Súd mu uznal sumu 10.290 €, teda menej ako preukázal, pričom žalovaný tvrdil, že vyššie uvedenou sumou disponoval. Mal za to, že jeho podiel mal byť vyšší minimálne o sumu, ktorá mu nebola zarátaná z jeho výlučných prostriedkov a o sumu, ktorá nemala byť zarátaná žalobkyni, nakoľko nepreukázala, že by disponovala finančnými prostriedkami vo výške 9.626,24 € a 1.161 €.
18. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s vykonanými dôkazmi a navrhla aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
19. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobkyne zotrval na podanom odvolaní.
20. Následne žalobkyňa uviedla, že prispela polovicou peňazí na kúpu nehnuteľnosti. Na kúpu motorového vozidla použila peniaze, ktoré zdedila po rodičoch. Poprela, že by sa strany zhodli na hodnote motorového vozidla. Mala za to, že ani žalovaný nepreukázal, že by disponoval finančnými prostriedkami, ktoré ako deklaruje vniesol do kúpy nehnuteľnosti. Navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok.
21. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas (§ 362 CSP) a oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov [§ 365 ods. 1 písm. b/ a f/ CSP], s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.6.2023 o 10.05 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.
22. V posudzovanej veci žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a f/ CSP.
23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, t.j. že dôvody rozhodnutia nespĺňajú požiadavky kladené ustanovením § 220 ods. 2, 3 CSP. Zároveň treba uviesť, že o naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP však pôjde len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver, že celé konanie sa javí byť nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania, okrem iného tiež i z hľadiska následkov nesprávneho postupu a možností jeho zvrátenia. Zároveň platí, že dôvodom na zrušenie rozhodnutia je len taký zásah do práva na spravodlivý proces, ktorý vzhľadom na jeho povahu alebo intenzitu nie je možné v odvolacom konaní napraviť (porov. Števček, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016, str. 1239 a 1302).
24. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
25. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, skutkové a právne závery i procesný postup súdu prvej inštancie v konaní v rozsahu vymedzenom odvolacími námietkami a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov, pričom nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie boli neúplné alebo nesprávne, nezodpovedali vykonaným dôkazom alebo, že by súd pri svojom rozhodovaní opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, príp. vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. V konaní neboli zistené ani žiadne vady v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci.
26. Podľa ust. § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
27. Podľa ust. § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. V cit. ust. § 150 OZ sú iba príkladmo uvedené hľadiská, ku ktorým sa má pri vyporiadaní BSM prihliadnuť; uvedené ustanovenie svojou všeobecnou formuláciou dáva široké možnosti prihliadnuť podľa okolností konkrétneho prípadu na najrôznejšie skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť spôsob vyporiadania. Pri výklade tohto ust. súd musí vychádzať z okolností konkrétneho prípadu tak, aby rozhodnutím, ktorým sa vyporiadáva BSM, upravil v rámci zákonných ustanovení majetkové vzťahy medzi manželmi čo najúčelnejšie.
28. Právny pojem vyporiadanie predstavuje vo svojej podstate usporiadanie majetkových vzťahov medzi bývalými manželmi k majetku, ktorý tvoril predmet BSM v čase jeho zániku a týka sa celého ich spoločného majetku, ktorý v deň zániku tvoril predmet majetkového spoločenstva manželov.
29. V konaní o vyporiadanie BSM súd vyporiada tie veci (ten majetok) patriace do tohto spoluvlastníctva, ktoré strany urobili predmetom konania. Prekročiť ich návrhy môže súd len pokiaľ ide o výšku (cenu) a to, ako ich vyporiada z kvalitatívneho hľadiska, teda ako veci rozdelí (ktorému z bývalých manželov ich prikáže), prípadne prikáže jednému z nich s povinnosťou vyplatiť finančnú sumu na vyrovnanie podielov druhému z bývalých manželov.
30. Pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je rozhodujúca nielen tá skutočnosť, že určitá vec v čase jeho zániku ako spoločná existovala, ale aj to, v akom stave bola (napr. jej kvalita, vek, miera opotrebenia). Tento stav je rozhodujúci aj pre ocenenie vecí, pričom však treba vychádzať z cien zodpovedajúcich, či už podľa všeobecne záväzných cenových predpisov alebo vývoja cien vecí, cenám platným v čase, keď sa vykonáva vyporiadanie.
31. Podľa platnej judikatúry (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/113/2000) pri zisťovaní ceny nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet BSM, treba vychádzať z jej všeobecnej ceny určenej v závislosti od situácie na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase, ku ktorému sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadava (t.j. v čase rozhodnutia veci). Strany sporu sa nedohodli na zostatkovej hodnote bytu patriaceho do ich BSM, keď žalobkyňa, ktorá ho žiadala prikázať do svojho výlučného vlastníctva, vyplývajúc z logiky veci, vychádzala z jeho nižšej zostatkovej hodnoty, ako tvrdil žalovaný. Tento najprv mal za to, že cena bytu v danej lokalite je cca 86.000 € (č.l. 34 spisu), neskôr bol ochotný na kompromis 70.000 €, napokon navrhol vo veci vykonanie znaleckého dokazovania, ktorým bola ustálená všeobecná hodnota nehnuteľnosti na sumu 88.000 €, s ktorou vzápätí nesúhlasil, pričom argumentoval oznámením realitnej kancelárie Bývaj, s.r.o. z 27.3.2022, podľa ktorej trhová hodnota nehnuteľnosti je 120.000 €. Podľa názoru odvolacieho súdu v posudzovanej veci súd prvej inštancie postupoval správne, ak napriek námietkam (nedôvodným, ako ich vyhodnotil súd prvej inštancie, s čím sa odvolací súd stotožňuje) žalovaného vychádzal zo záveru znaleckého posudku, nariadeného v konečnom dôsledku na návrh žalovaného. Znalec vychádzal z uznesenia súdu a správne zohľadnil stav nehnuteľnosti ku dňu zániku BSM strán sporu, t.j. 4.7.2017 s prihliadnutím na ceny platné v čase vyporiadania. Nespokojnosť žalovaného so stanovenou výškou všeobecnej trhovej hodnoty nehnuteľnosti nesporne súvisela s tým, že napriek svojim dovtedajším odhadom všeobecnej ceny nehnuteľnosti, ktoré korešpondovali s cenou určenou znaleckým posudkom (napr. jeho tvrdenie, že cena bytu v danej lokalite je 86.000 €) pri prikázaní nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne mal vidinu získania čo najvyššej sumy výplaty svojho podielu od žalobkyne. Z postoja žalovaného v konaní, z jeho prednesov, je nepochybné, že v prípade, ak by mala byť nehnuteľnosť prikázaná do jeho výlučného vlastníctva, namietal by proti znaleckému posudku, že je v ňom naopak nadsadená hodnota vyporiadavanej nehnuteľnosti.
32. Námietky žalovaného o nepreukázaní sumy žalobkyňou do kúpy nehnuteľnosti vnesených výlučných prostriedkov nadobudnutých pred uzavretím manželstva, sú v okolnostiach konkrétnej veci nedôvodné. Nebolo sporné, že v relatívne krátkom čase po uzavretí manželstva (manželstvo strán bolo uzavreté 9.8.2003) kúpili nehnuteľnosť (5.4.2004), ktorá je predmetom sporu bez toho, aby čerpali úver alebo pôžičku. Museli mať preto určitú masu finančných prostriedkov nadobudnutých pred uzavretím manželstva. Žalovaný tvrdil, že disponoval sumou 400.000,-Sk (13.277 €), z toho 200.000,-Sk mu darovali rodičia. Do kúpnej ceny bytu, ktorá bola 580.000,- Sk, teda ešte chýbala suma 180.000,-Sk, ktorú bolo nutné doplatiť, pričom nebolo zistené v konaní, aby stranám sporu niekto takúto samu daroval, ani že ju nadobudli oni už počas trvania manželstva. Logickým záverom je, že minimálne takúto sumu do ceny bytu zaplatila žalobkyňa. Žalobkyňa však tvrdí, že do ceny bytu prispela sumou 290.000,-Sk, ktorú mala zo sporenia pred uzavretím manželstva a toto jej tvrdenie bolo podopreté svedeckou výpoveďou jej brata F. J.. Treba zdôrazniť, že pokiaľ žalovaný vytýka žalovanej, že v tomto smere neuniesla svoje dôkazné bremeno a nepreukázala vnos uvedenej sumy a spochybňuje svedeckú výpoveď F. J., odvolací súd má za to, že minimálne v takom rozsahu, ako vytýka žalobkyni, dôkazné bremeno o svojom vnose peňazí do kúpnej ceny bytu neuniesol ani on sám, lebo v tomto smere nepredložil relevantné listinné dôkazy. Za takéto nemožno bez výhrad považovať čestné prehlásenia produkované ním v priebehu konania. V prospech žalovaného teda nesvedčí jediný objektívny listinný dôkaz, ani svedecká výpoveď, preukazujúca jeho skutočný vnos zo svojich výlučných prostriedkov do kúpnej ceny nehnuteľnosti. Čestné prehlásenia rodičov (všetky bez overenia podpisov) zo 7.1.2021 ako darovali výlučne jemu sumu 200.000,-Sk na zakúpenie bytu a matky o dare 500 € na kuchynskú linku tiež výlučne žalovanému, resp. zo dňa 17.2.2021 o ich vedomosti o sume 200.000,-Sk, ktoré mal nasporené a použil na kúpu bytu, sú v kontexte spôsobu vzniku týchto čestných prehlásení, t.j. v priebehu konania o vyporiadanie BSM, rodičmi v prospech svojho syna - žalovaného, nepresvedčivé. Čestné prehlásenie má totiž charakter iba súkromnej listiny čestného vyhlásenia, ktoré má charakter iba súkromnej listiny bez akejkoľvek poučovacej povinnosti a bez potenciálnej hrozby trestnoprávnych následkov trestného činu krivej výpovede. Čestné vyhlásenie a písomnú výpoveď svedka posudzuje súd v súlade s princípom voľného hodnotenia dôkazov. čestného vyhlásenia, ktoré má charakter iba súkromnej listiny bez akejkoľvek poučovacej povinnosti a bez potenciálnej hrozby trestnoprávnych následkov trestného činu krivej výpovede. Čestné vyhlásenie a písomnú výpoveď svedka posudzuje súd v súlade s princípom voľného hodnotenia dôkazov. bez akejkoľvek poučovacej povinnosti a potencionálnej hrozby trestnoprávnych následkov trestného činu krivej výpovede. Nemá teda charakter písomnej svedeckej výpovede a súd ho posudzuje v súlade s princípom voľného hodnotenia dôkazov.
33. V sporovom konaní, ako je aj toto konanie, sa uplatňuje prejednacia zásada, podľa ktorej je zásadne vecou strán sporu tvrdiť rozhodujúce skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť (navrhovať) dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť, dôkazné bremeno). Zákon ukladá strane povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti. Okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto právna norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodujúce preukázané, a súčasne určuje aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.
34. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva a má tiež jedine procesný účel. Jeho zmyslom je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie v spore (či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 157 a § 132 ods. 1 CSP, resp. dostal sa do situácie dôkaznej núdze, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Zákon vymedzuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý je určovaný výsledkami vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nebolo preukázané (v tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je nepriaznivé rozhodnutie v neprospech tej strany, v záujme ktorej bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť. Dôkazné bremeno je teda typicky inštitútom, ktorý súdu umožňuje rozhodnúť v tzv. dôkaznej núdzi.
35. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Súd vyhodnotiac výsledky dokazovania, t.j. ktorá strana ako uniesla svoje dôkazné bremeno, dospel k správnemu záveru o výške vnosu svojich výlučných prostriedkov strán sporu do BSM a odvolací súd sa stotožňuje s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie a v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.
36. Pokiaľ ide o spôsob hodnotenia dôkazov vo veci, s ktorým odvolateľ polemizuje, odvolací súd odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo/204/2009 zo 14.9.2011, podľa ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. (viď R 42/1993). O tom, ktoré z označených dôkazov vykoná, rozhodne súd, ktorý nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie strán sporu“( napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. 5. 2009 sp. zn. 3Co5/2009, 3Cdo 80/2009).
37. Hodnotením dôkazov sa teda rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie a či o nich môže oprieť svoje skutkové zistenia (či sú pre zistenie skutkového stavu upotrebiteľné). Dôkazmi, ktoré sú pre rozhodnutie bezvýznamné sa ďalej nezaoberá. Pri hodnotení dôkazov po stránke ich zákonnosti súd skúma, či dôkazy boli získané (zadovážené) a vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu, alebo či v tomto smere vykazujú vady (či ide o dôkazy zákonné alebo nezákonné). K dôkazom, ktoré boli získané (zadovážené) alebo vykonané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, súd neprihliadne. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti potom súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých dôkazy (pre rozhodnutie významné a zákonné) podávajú správu, je možné považovať za pravdivé (dokázané) a ktoré nie. Pre hodnotenie dôkazov z hľadiska ich pravdivosti (vierohodnosti) zákon nepredpisuje formálny postup a ani neurčuje váhu jednotlivých dôkazov tým, že by niektorým dôkazom priznával vyššiu pravdivostnú hodnotu alebo naopak, určitým dôkazným prostriedkom dôkaznú silu úplne alebo sčasti odopieral. Ustanovenie § 191 CSP ponecháva postup pri hodnotení dôkazov úvahe súdu. Prisudzovanie hodnoty pravdivosti jednotlivým dôkazom sa deje ich zhodnotením jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti. Myšlienkové závery o pravdivosti či nepravdivosti dôkazov, ku ktorým súd dospel, preto nepredstavujú akt ľubovôle súdu, a nie sú ani vecou púheho osobného dojmu či všeobecnej úvahy. Vnútorné presvedčenie o ne/pravdivosti (ne/vieryhodnosti) účastníckej, svedeckej výpovede je výsledkom logického myšlienkového postupu, vychádzajúceho z posúdenia objektívnych skutočností vonkajšieho sveta (skutkových okolností), zistených v konkrétne prejednávanej veci, ako napríklad z rozporov vo výpovedi strany sporu, svedka, ako aj z rozporov medzi výpoveďou svedka (jej obsahom) a inými vykonanými dôkazmi, zo spôsobu jeho výpovede, z jeho osobného (nie však z všeobecne postulovaného) vzťahu k veci alebo k osobám zúčastneným na konaní a pod.
38. Odvolací súd má za to, že úvaha súdu prvej inštancie, ktorou hodnotil výpovede strán, svedka, listín založených do spisu, nebola svojvoľná, či neprimeraná, ale mala racionálny podklad vychádzajúci z predmetu sporu.
39. Spôsob ako súd prvej inštancie vyhodnotil dôkazy a dospel k záveru, že okrem vnosu financií na kúpu bytu žalobkyňa vniesla aj do kúpy motorového vozidla sumu 1.161 € je vysvetlený v odôvodnení jeho rozhodnutia, keď uviedol, že ide o sumu získanú predajom motorového vozidla Škoda Felícia, ktoré bolo nesporne zakúpené z výlučných prostriedkov žalobkyne. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že strany sporu sa dohodli na zostatkovej hodnote motorového vozidla Škoda Octavia, lebo žalobkyňa mala za to, že jeho zostatková hodnota je 1.000 € a žalovaný 1.500 € (č.l. 212 spisu). Jeho nespokojnosť, keď sa súd s priklonil k návrhu žalobkyne pramení len z jeho subjektívneho pocitu, že auto, ktoré bolo prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne, bolo podcenené. Súd dostatočne vysvetlil, prečo sa priklonil k zostatkovej hodnote navrhovanej žalobkyňou.
40. Podstatou celého procesu vyporiadania je určenie, ktoré veci z BSM, ktorému z bývalých manželov pripadnú do výlučného vlastníctva, pričom sa vychádza z úvahy o účelnom využití veci. Ak nie je dobre možné veci, resp. všetky veci, účelne rozdeliť medzi bývalých manželov podľa ich podielov, zákon pripúšťa možnosť prikázať veci, resp. ich časť do výlučného vlastníctva iba jedného z bývalých manželov (spoluvlastníkov) s tým, že tomuto manželovi bude uložená povinnosť zaplatiť druhému manželovi peňažnú sumu na vyrovnanie podielov. Pritom sa vychádza zo zásady obsiahnutej v prvej vete § 150 OZ, že podiely oboch manželov sú rovnaké, pokiaľ nie sú zistené podmienky pre stanovenie podielov v inom pomere s prihliadnutím na zásady uvedené v § 150 OZ.
41. Tak ako vo všetkých ostatných civilných sporových konaniach, aj v konaní o vyporiadanie BSM je potrebné vždy vychádzať z okolností konkrétneho prípadu a prihliadať na najrôznejšie skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť spôsob vyporiadania. Súd prvej inštancie takto pri rozhodovaní veci postupoval, keď prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne byt, v ktorom býva aj v súčasnosti s plnoletými deťmi narodenými z manželstva strán, a tiež motorové vozidlo, ktoré doposiaľ užíva žalobkyňa. Skutočnosti, ktoré žalovaný uviedol v podanom odvolaní, nič nemenia na vecnej správnosti napadnutého rozsudku, lebo nie sú spôsobilé spochybniť správnosť skutkových záverov (skutkových zistení), ku ktorým dospel súd prvej inštancie, ním vykonaného hodnotenia vykonaných dôkazov a ani právnych záverov, na ktorých je preskúmavané rozhodnutie založené a neumožňujú prijať rozhodnutie v danom spore v prospech žalovaného. Žalovaný v podstate len zopakoval skutočnosti, ktoré uvádzal už v konaní na súde prvej inštancie a ktoré tento pri svojom rozhodovaní zohľadnil.
42. Odvolateľ namietal tiež, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené. Je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného SR totiž vyplýva, že tak základne právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (vid. IV. ÚS 1/2002, II.ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07).
43. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľné. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd nerozhodol v prospech žalovaného a neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jeho predstáv.
44. Záverom odvolací súd zároveň poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003).
45. Odvolací súd zdôrazňuje, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola právna úprava obsiahnutá v ust. § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/2009 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo/170/2005, v intenciách ktorých pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a preto postačuje len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku.
46. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu neprislúcha náhrada trov odvolacieho konania, úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní žiadne preukázateľné a účelné trovy nevznikli, preto odvolací súd nepriznal stranám náhradu trov odvolacieho konania.
47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).