Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/80/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I., bývajúceho v Ž.,

podnikajúceho pod obchodným menom I., s miestom podnikania v Ž., zastúpeného

JUDr. J., advokátom so sídlom vo Z., proti žalovanému H. s.r.o., so sídlom v S., zastúpenému

JUDr. O., advokátom so sídlom v L., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, vedenej na

Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. , o odvolaní a dovolaní žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. augusta 2008, sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Odvolanie o d m i e t a .

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Zvolen rozsudkom z 10. októbra 2007, č.k. -367 zamietol

žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že kúpna zmluva z 30. júna 1999 uzavretá medzi

dlžníkom žalobcu B., s.r.o. so sídlom v B. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim,

ktorej predmetom bol predaj 79 991 kusov nosníc za kúpnu cenu 2.465.946,- Sk, je voči nemu

právne neúčinná. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania. Mal za preukázané,

že kúpna cena (určená znaleckým posudkom M. z 26. júna 1999) zohľadňovala stav, v akom

sa toho času nosnice nachádzali a zároveň zodpovedala cene, za akú ich bolo možné

v banskobystrickom regióne predať. Žalobcom predložený znalecký posudok I. z 30. apríla

2002, podľa ktorého mala byť kúpna cena vyššia (5.966.437,- Sk), nepovažoval za

hodnoverný dôkaz, nakoľko bol vypracovaný až takmer tri roky po uzavretí kúpnej zmluvy

a nosnice neboli znalcom obhliadnuté. Na základe zisteného skutkového stavu dospel

k záveru, že k predaju nosníc došlo z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti predávajúceho

s cieľom predísť ich úhynu počas pravdepodobne zdĺhavého procesu exekúcie na vymoženie

pohľadávky jeho veriteľov. Nebol teda preukázaný úmysel predávajúceho ukrátiť žalobcu, ani

skutočnosť, že by žalovaný o prípadnom takom úmysle vedel. Žalobca tiež nepreukázal, že by

predávajúci v čase uzavretia napadnutej kúpnej zmluvy bol predlžený nepretržite počas 60 dní

v zmysle o konkurze a vyrovnaní. Vzhľadom k neuneseniu

dôkazného bremena žalobu zamietol ako nedôvodnú. O trovách konania rozhodol podľa §

142 ods. 1

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobcu rozsudkom z 28. augusta 2008,

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Žalobcu

zaviazal nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania. Dospel k záveru, že žalobca

nepreukázal zákonné predpoklady odporovateľnosti kúpnej zmluvy v zmysle § 42a

. V otázke predaja nosníc sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa

a zdôraznil, že žalovaný nemohol mať za takých okolností z kúpnej zmluvy prospech. Tiež

uviedol, že v čase jej uzavretia žalobca ešte nebol veriteľom predávajúceho; aj keď už zákon

umožňoval považovať jeho pohľadávku za vymáhateľnú, prisúdenú ju mal až 24. apríla 2002,

a len v sume 750.000,- Sk. V neprospech žalobcu pričítal skutočnosť, že na vymoženie tejto

pohľadávky nevykonal do rozhodnutia odvolacieho súdu žiaden úkon. Rozhodnutie o trovách

konania odôvodnil poukazom na v spojení s

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca odvolanie aj dovolanie. Odvolaním

napadol výrok rozsudku o trovách konania. Odôvodnil ho tým, že trovy konania nie sú

vyčíslené v súlade s vyhláškou č. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Vzhľadom k tomu, že vedie

s predávajúcim aj konanie o náhradu škody, nie je zatiaľ možné presne určiť hodnotu

predmetu sporu. Preto by sa základná sadzba tarifnej odmeny mala stanoviť podľa § 11 ods. 1

vyhlášky (v sume 1.370,- Sk), a nie podľa § 10 ods. 2 vyhlášky (v sume 17.650,- Sk).

Žalovaný navyše vyčíslil odmenu za jeden úkon právnej služby inak v konaní pred súdom

prvého stupňa a inak v odvolacom konaní.

Dovolanie žalobca odôvodnil ustanovením a Namietal, že

odvolací súd sa nezaoberal jeho odvolaním z 19. januára 2008 (len odvolaním z 10. januára

2008); najmä dôkazmi, ktoré v ňom označil, pričom neuviedol dôvod tohto postupu.

Nesprávne postupoval aj súd prvého stupňa, keď nenariadil znalecké dokazovanie, ktorým by

sa potvrdila žalobcom uvedená kúpna cena nosníc, ako aj odvolací súd, ktorý odmietol návrh

na zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa a vrátenie mu veci na ďalšie konanie za účelom

nariadenia takého znaleckého dokazovania. Súd prvého stupňa tiež nevyhovel návrhu žalobcu

na pripojenie ním označeného vyšetrovacieho spisu, ale vyžiadal si iný vyšetrovací spis. Na

odvolacom pojednávaní neboli účastníci konania o jeho odvolaní „riadne informovaní,“

predsedníčka senátu mu neumožnila „vo veci riadne vystúpiť,“ keď ho prerušila a do

zápisnice nadiktovala, že žiada o zrušenie rozsudku a vrátenie veci súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie, hoci v odvolaní z 19. januára 2008 navrhol rozsudok zmeniť, a odpovedať

mohol len na otázky s odvolaním nesúvisiace a pre rozhodnutie nepodstatné. Pokiaľ ide

o trovy konania, súd prvého stupňa nezaslal žalobcovi ich vyčíslenie, preto ich nemohol

riadne namietať v odvolaní. Týmito postupmi súdy odňali žalobcovi právo „podávať návrhy

na dokazovanie“ a vyjadriť sa k trovám konania, a teda i možnosť konať pred súdom

v zmysle

Dôvod dovolania v zmysle vyplýva podľa dovolateľa z jeho

sťažnosti na porušenie zásady dôstojnosti súdneho konania z 29. augusta 2008, ako aj

z námietky zaujatosti senátu odvolacieho súdu z 8. septembra 2008. Z obsahu týchto podaní

vyplýva, že dovolateľ v prvom prípade namietal spôsob vedenia pojednávania odvolacím

súdom (ktorý mu neumožnil „vo veci riadne vystúpiť“ v zmysle ako je uvedené vyššie, a vec

prejednal príliš rýchlo a bez dostatočného oboznámenia sa so spisom), v druhom prípade

zaujatosť senátu, ktorému bola vec pridelená (námietka zaujatosti však nebola nadriadenému

súdu predložená z dôvodu, že nespĺňala náležitosti v zmysle – pozn.

dovolacieho súdu). Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu

prvého stupňa žiadal dovolateľ zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

1. K odvolaniu žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. augusta 2008,

sp. zn. :

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) bez

nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či odvolanie

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť.

upravuje odvolanie ako procesný úkon účastníka, ktorým

môže (po splnení zákonom stanovených podmienok) napadnúť rozhodnutie súdu prvého

stupňa ( ) V občianskom súdnom konaní je súdom prvého stupňa zásadne okresný

súd ( ); krajský súd len v taxatívne uvedených prípadoch ( ).

V danom prípade žalobca odvolaním napadol rozhodnutie krajského súdu, ktorý

rozhodoval ako súd odvolací ( ). Odvolanie tak nesmeruje proti rozhodnutiu

súdu prvého stupňa, ale proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, a preto je procesne neprípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z tohto dôvodu odvolanie žalobcu podľa § 218 ods. 1

písm. c/ odmietol.

2. K dovolaniu žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. augusta 2008,

sp. zn. :

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť

( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

až 3 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, a proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Žalobca dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

žiadneho z uvedených rozsudkov. Nejde o zmeňujúci rozsudok v zmysle

Dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval, teda ani nemohol vysloviť svoj právny názor,

od ktorého by sa odvolací súd odchýlil ( ). Dovolanie smeruje proti

potvrdzujúcemu rozsudku, vo výroku ktorého odvolací súd prípustnosť dovolania nevyslovil

( ). Z tohto dôvodu je zrejmé, že dovolanie nie je v zmysle

procesne prípustné.

Vzhľadom k zákonnej povinnosti ( ) prihliadnuť na existenciu

procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, skúmal dovolací súd

prípustnosť dovolania aj podľa Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Treba uviesť, že z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až

g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia nezakladajú.

Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle ako

dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je

pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takej vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté

niektorou z vymenovaných vád.

Dovolateľ procesné vady konania v zmysle až e/ netvrdil a ich

existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto

ustanovení nevyplýva.

Dovolateľ namieta, že konanie je zaťažené procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť konať

pred súdom a v konaní pred ním uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom

zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že k odňatiu

možnosti konať pred súdom malo podľa názoru dovolateľa dôjsť predovšetkým

nevykonaním ním navrhovaného dokazovania, nevysvetlením dôvodov nevykonania

navrhnutých dôkazov a nezaslaním podania žalovaného na vyjadrenie. Dôvodom

zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa mal byť spôsob vedenia

pojednávania odvolacím súdom a zaujatosť vec prejednávajúceho senátu.

K jednotlivým dovolacím námietkam uvádza dovolací súd nasledovné:

I keď čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd zaručuje právo na

spravodlivé súdne konanie, neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo

spôsob, ktorým majú byť posúdené; tieto záležitosti preto musia byť primárne upravené

vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi súdmi. prípustnosť

dôkazov neupravuje, ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné

kódexy. Takisto význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je

zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu – inými slovami,

právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké

dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na

jeho vykonanie ().

ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení. Súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd nie

je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky

navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré

z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď ),

a nie účastníkov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky to vyjadril už v rozhodnutí

uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

pod č. 37/1993, v ktorom vysvetlil, že prípadné nevykonanie určitého dôkazu môže mať za

následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie

však procesnú vadu v zmysle ; v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 125/1999 uviedol, že ak súd

v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na

zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f/

nie je prípustné, lebo to nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom.

S poukazom na obsahovo zhodné závery, ku ktorým dospel dovolací súd aj v prejednávanej

veci, možno preto konštatovať, že nevykonaním žalobcom navrhovaného dokazovania

nemohlo dôjsť k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom.

Dovolateľ založil prípustnosť dovolania aj na existencii dovolacieho dôvodu v zmysle

, konkrétne na vylúčení všetkých sudcov vec prejednávajúceho senátu

odvolacieho súdu. Podľa sú sudcovia vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom

možno mať pochybnosti o ich nazaujatosti. Účelom tohto ustanovenia je prispieť

k nestrannému prejednaniu veci, nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo ich

zástupcom, a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Uvedenému cieľu

zodpovedá i právna úprava skutočností, ktoré sú z hľadiska vylúčenia sudcu považované za

relevantné. Ich existenciu dovolací súd nezistil.

Z obsahu spisu vyplýva, že 9. septembra 2008 bolo odvolaciemu súdu doručené

podanie žalobcu označené ako „Námietka zaujatosti senátu krajského súdu“ (č.l. 431 spisu),

ktorým namietal spôsob, akým predsedníčka senátu odvolacieho súdu 28. augusta 2008 viedla

pojednávanie, vyjadril nesúhlas s hodnotením dôkazov a rozhodnutím odvolacieho súdu („Iba

zaujatý senát mohol takto postupovať.“) a uviedol, že členovia senátu boli pred pojednávaním

ovplyvnení. Podaním zo 7. novembra 2008 (č.l. 449 spisu), označeným ako „Opakovaná

námietka zaujatosti senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici“ žalobca reagoval na

oznámenie predsedníčky senátu o tom, že vec nadriadenému súdu nepredložila, nakoľko

z námietky nevyplývali konkrétne skutočnosti odôvodňujúce zaujatosť členov vec

prejednávajúceho senátu a neobsahovala náležitosti podľa Uviedol, že

nepredloženie veci nadriadenému súdu tiež svedčí o zaujatosti vec prejednávajúceho senátu;

samotnú námietku zaujatosti v naznačenom smere nedoplnil.

Z uvedeného je zrejmé, že dovolateľ namieta zaujatosť vec prejednávajúceho senátu

odvolacieho súdu najmä v súvislosti s okolnosťami ním navrhovaného dokazovania

a s poukazom na právny záver odvolacieho súdu, s ktorým nesúhlasí. Postup sudcu (tu senátu)

v konaní, ani právny názor zaujatý v rozhodnutí vo veci samej, však nemôže byť spôsobilým

dôvodom zaujatosti ani rozhodovania o nej ( , ).

Vzhľadom k obsahu dovolania dovolací súd na záver považuje za potrebné osobitne

sa vysporiadať s niektorými tvrdeniami dovolateľa. Pokiaľ dovolateľ namieta, že odvolací

súd sa nezaoberal jeho odvolaním z 19. januára 2008, ale len odvolaním z 10. januára 2008,

dovolací súd poukazuje na znenie záhlavia rozsudku odvolacieho súdu, kde označenie

prejednávanej veci znie: „ v konaní o neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu vo Zvolene č.k. zo dňa 10.10.2007;“ teda z neho

nevyplýva, že by sa odvolací súd zaoberal len v poradí „prvým“ odvolaním (hoci v poradí

„druhé“ odvolanie možno v zmysle považovať len za doplnenie

odvolania z 10. januára 2008 – pozn. dovolacieho súdu). Dovolací súd tiež poukazuje na

obsah oboch podaní žalobcu označených ako „odvolanie,“ ktoré sú obsahovo v podstate

totožné. V súvislosti s tvrdením dovolateľa, že predsedníčka senátu odvolacieho súdu

nesprávne nadiktovala do zápisnice požiadavku žalobcu na zrušenie rozsudku súdu prvého

stupňa namiesto jeho zmeny, dovolací súd poznamenáva, že žalobca mal v takom prípade

možnosť vzniesť voči zneniu zápisnice námietku ( ). Keďže toto právo

nevyužil, o správnosti znenia zápisnice nie je dôvod pochybovať. Ak by aj taká pochybnosť

vznikla, je potrebné zohľadniť znenie , v zmysle ktorého je odvolací súd viazaný

len rozsahom a dôvodmi (tzv. kvantitatívnou stránkou) odvolania, nie aj navrhovaným

znením rozhodnutia (tzv. kvalitatívna stránka odvolania). K námietkam ohľadne spôsobu

vedenia pojednávania predsedníčkou senátu odvolacieho súdu dovolací súd uvádza, že

vedenie pojednávania je zásadne v kompetencii predsedu senátu ( ).

Žalobca navrhol zrušiť rozsudok odvolacieho súdu ako celok. Pokiaľ dovolaním

napadol výrok tohto rozsudku o trovách konania, smeruje jeho dovolanie proti rozhodnutiu,

ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento

charakter nestráca, i keď rozhodnutie o trovách s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí

a je do neho pojaté ( ). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho

súdu o trovách konania treba prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať

podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu (§ 239

). Podľa je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak

a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§109 ods. 1 písm. c/) na

zaujatie stanoviska. Podľa dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že dovolanie je prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na

zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie

o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Ako je ale výslovne uvedené v § 239 ods. 3

, ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide (medziiným) o uznesenie o trovách

konania. Ustanovenie teda vylučuje prípustnosť dovolania žalobcu proti

výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania. Keďže ani vo vzťahu k tomuto výroku

nebola preukázaná procesná vada konania zakladajúca zmätočnosť, nemožno prípustnosť

dovolania proti tomuto výroku vyvodiť ani z Žiadne ustanovenie Občianskeho

súdneho poriadku neukladá súdu povinnosť doručovať účastníkom iné písomnosti okrem

tých, ktoré ustanovuje; dovolateľom uvádzané vyčíslenie trov konania k nim nepatrí.

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť zo žiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu sa

nezaoberal.

Z procesného hľadiska bol v konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky

úspešný žalovaný, ktorému vzniklo právo na náhradu trov konania voči procesne

neúspešnému žalobcovi ( v spojení s a

). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však náhradu trov konania nepriznal, lebo

nepodal návrh na ich priznanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. mája 2009

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková