Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/291/2012

Potvrdené rozhodnutím 5Co/559/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 18C/291/2012-89 zo dňa 5.9.2013, takto rozhodol: Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,

rozhodol:

Súd žalobný návrh zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Podaným návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 27.09.2012 sa navrhovateľ domáhal zaviazať odporcu na náhradu majetkovej škody vo výške 3.020,63 Eur a na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 604,13 Eur a na náhradu trov konania. Navrhovateľ svoj nárok odôvodnil tým, že nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Žilina mu vznikla škoda. Následne podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorej v zákonom stanovenej 6-mesačnej lehote nebolo vyhovené.

Následne po vykonaní všetkých potrebných procesných úkonoch súd nariadil pojednávanie na deň 05.09.2013, na ktoré predvolal všetkých účastníkov konania a zástupcov, všetci boli predvolaní riadne a včas. Na pojednávanie sa nikto nedostavil, preto súd konal v ich neprítomnosti v zmysle Právny zástupca navrhovateľa síce požadoval svojím podaním zo dňa 03.09.2013 zrušiť pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, keďže sú dôvody pre vylúčenie sudcu a nebolo o tom ešte právoplatne rozhodnuté. Súd však neakceptoval jeho návrh, čo mu aj oznámil, nakoľko hoci navrhovateľ vo svojom žalobnom návrhu poukazoval na dôvody pre vylúčenie sudcu, vo svojom podaní zo dňa 26.10.2012 (l.č.15 obsahu spisu) výslovne uviedol, že nepodal námietku zaujatosti v zmysle s tým, že súd by mal postupovať zákonným spôsobom podľa s poukazom na Súd preto postupoval v zmysle , , a vec predložil nadriadenému súdu, ktorý uznesením zo dňa 28.02.2013 rozhodol, že zákonný sudca v tejto veci nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania danej veci. Keďže navrhovateľ neuplatnil procesné právo, neuplatnil námietku zaujatosti voči sudcovi, vec nebola nadriadenému súdu predložená na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti navrhovateľa. Zákonná sudkyňa má za to, že o návrhu zákonnej sudkyne na vylúčenie z rozhodovania a prejednávania veci bolo zákonným spôsobom rozhodnuté nadriadeným súdom.

Na základe uvedeného nebol dôvod pre vyhovenie návrhu navrhovateľa na zrušenie pojednávania.

Súd skúmal vecnú legitimáciu účastníkov konania, ktorou sa rozumie hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci, pričom aktívnu legitimáciu má navrhovateľ a pasívnu má odporca. Účastníci konania musia disponovať vecnou legitimáciou. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav podľa hmotného práva, podľa ktorého účastník konania je subjektom práv alebo povinností, ktoré sú predmetom sporu. Nedostatok pasívnej legitimácie znamená, že niekto, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nositeľom hmotnoprávnej povinnosti nie je. Určenie právneho subjektu, ktorý v danom prípade je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti má zásadný význam z hľadiska určenia vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného.

Pasívna legitimácia účastníka konania - Slovenskej republiky je nespochybniteľná.

Posúdenie, ktorý orgán je príslušný konať v mene štátu, má však len procesný význam z hľadiska predmetu sporu. Otázka, ktorý orgán štátu vzhľadom na obsah a povahu daného sporu má v mene odporcu konať, nie je otázkou pasívnej legitimácie odporcu, zistené nedostatky v zastúpení odporcu majú povahu nedostatku procesných podmienok konania (R 48/1967).

V prípade, ak súd je toho názoru, že za štát má konať iný orgán, ako bol označený účastníkom konania v žalobe, je povinný sa postarať o odstránenie procesnej vady žaloby. Pri odstraňovaní tejto procesnej vady žaloby je súd povinný žalobcu poučiť o tom, ktorého štátneho orgánu sa prejednávaná vec týka. Dokonca aj v prípade, ak žalobca neoznačí správne štátny orgán, ktorý konal v mene štátu, je súd povinný v záujme rýchlo vedeného konania konať s orgánom, ktorý je oprávnený v týchto vzťahoch menom štátu vystupovať.

Podľa veta prvá za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. Podľa veta piata ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.

Predmetná žaloba je podaná proti odporcovi, v mene ktorého koná príslušný orgán v zmysle , pričom je povinnosťou navrhovateľa označiť tento orgán. Navrhovateľ označil Ministerstvo spravodlivosti SR, u ktorého zároveň navrhovateľ podal žiadosť o prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Podľa oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR, žiadosti navrhovateľa nevyhovel.

Následne navrhovateľ podal predmetnú žalobu na náhradu škody.

Podľa tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 uvedeného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Je nepochybné, že pasívne legitimovaným je Slovenská republika a bolo vecou navrhovateľa označiť aj zastupujúci orgán, keďže predmetom konania bola náhrada škody, ktorá mala byť navrhovateľovi spôsobená nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom.

Podľa v znení do 31.12.2012 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora, c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy,3) <javascript:%20fZzSRInternal('28762', %20'14434100',%20'0',%20'0',%20'0',%20'5661748')> a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora. d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu, e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy, f) Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní, g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom, h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, l) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom, m) orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku ( <javascript:%20fZzSRInternal('28762',%20'14434097',%20'14434097',%20'4425093', %20'4425095',%20'0')>), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

Podľa : (1) Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo

rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. (2) Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa (v znení do 31.12.2012) ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Podľa (v znení od 01.01.2013) ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Súd mal preukázané, že navrhovateľ skutočne podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, nakoľko exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 08.04.2011, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, teda k rozhodnutiu došlo až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Hoci súdu nebola predložená žiadosť o predbežné prerokovanie a doklad o jej podaní odporcovi, medzi účastníkmi nebolo sporné, že žiadosť bola podaná, odporca toto nerozporoval. Dokonca odporca predložil súdu zoznam týchto žiadosti, medzi ktorými je aj pod položkou XXXX evidovaná u odporcu táto žiadosť z titulu nesprávneho úradného postupu, a to na majetkovú škodu 3.020,63 Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 604,13 Eur. (l.č. 48) Z predložených listín mal súd zistené, že žiadosti navrhovateľ podal u odporcu v rozmedzí od 23.04.2012 do 25.09.2012 (viac ako 45.000), ktorým odporca nevyhovel z dôvodu neposkytnutia súčinnosti, čím bol proces predbežného prerokovania zmarený.

Súd mal zistené, že žiadosť navrhovateľa bola odporcovi doručená, zároveň odporcom nevybavená v zákonnej lehote, pričom aj keď nie je zrejmé, kedy presne bola žiadosť doručená odporcovi, súd má za to, že vzhľadom na označenia obdobia doručovania žiadostí (posledné doručenie dňa 25.09.2012) a vzhľadom na dátum rozhodovania na súd, zákonom stanovená lehota na vybavenie žiadosti nepochybne uplynula, a to bez ohľadu na to, či bola poskytnutá súčinnosť navrhovateľa alebo nie, a bez ohľadu na skúmanie, či bola potrebná a nevyhnutná súčinnosť požadovaná odporcom. Je totiž nepochybné, že nárok na náhradu škody alebo jeho časť nebol uspokojený do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, pričom navrhovateľ sa domáhal na súde tohto nároku z totožného titulu a v nižšom rozsahu než u odporcu. Teda podmienka pre súdne konanie bola splnená.

Navrhovateľ v návrhu zo dňa 21.9.2012 žiadal, aby mu odporca nahradil škodu vo výške 3.020,63 Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 604,13 Eur. Škoda podľa uvedenia navrhovateľa vznikla nesprávnym úradným postupom súdu. Nesprávny úradný postup súdu spočíval v prieťahoch v konaní (k rozhodnutiu o žiadosti došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním viac ako 329 dní) a vo vydaní nezákonného rozhodnutia - žiadosť o vydanie poverenia bola zamietnutá, súd porušil zásadu právnej istoty, nerešpektoval právoplatné rozhodnutie rozhodcovského súdu ako rovnocenný exekučný titul, porušil prekážku právoplatne rozhodnutej veci. V príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu vznikla navrhovateľovi škoda v žalovanej výške.

Skutočná škoda vo výške 3.020,63 Eur vznikla navrhovateľovi tým, že bol úspešným účastníkom konania pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovský súd zaviazal odporcu (povinného) zaplatiť navrhovateľovi sumu 674,- Eur so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 25.08.2009 do zaplatenia a so zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 674,- Eur od 09.11.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 215,30 Eur. V exekučnom konaní proti povinnému L..V. - EX XXXX/

XX (XXEr/XXXX/XX) navrhovateľ svoju pohľadávku voči povinnému nemohol vymôcť, pretože mu to znemožnil nesprávny úradný postup súdu.

V príčinnej súvislosti s tým žiadal aj nemajetkovú ujmu vo výške 604,13 Eur, ktorá podľa tvrdenia navrhovateľa predstavuje 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Túto sumu považoval za hodnotu majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou, za satisfakciu porušenia zákonných nárokov a základných práv navrhovateľa, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl.6 ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú neprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup je podľa názoru navrhovateľa dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného. Mal za to, že exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 329 dní.

Zo spisu Okresného súdu Žilina č.k. XXEr/XXXX/XX mal súd zistené, že dňa 05.08.2010 bola doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci EX XXXX/XX, a to na základe exekučného titulu - Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR XXXXX/XX zo dňa 12.01.2010, právoplatný dňa 01.03.2010 a vykonateľný dňa 04.03.2010. Uznesením zo dňa 08.04.2011 súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.05.2011. Voči danému rozhodnutiu nebol podaný opravný prostriedok.

Podľa § 41 ods.2 Exekučného poriadku v znení od 01.07.2010 do31.05.2011 podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade a) rozhodnutí orgánov Európskej únie, b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul, c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených, f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste, g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi, h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia, i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon, j) dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.

Podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku v znení od 01.07.2010 do31.05.2011 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z citovaného ustanovenia je nepochybné, že okresný súd v konaní XXEr/XXXX/XX bol povinný udeliť poverenie v lehote 15 dní od doručenia žiadosti. V prípade, že zistí rozpor so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia zamietne. V takom prípade nie je stanovená lehota. Tá je stanovená iba v prípade, že nie je rozpor a teda pre prípad udelenia poverenia, pokiaľ nejde o výnimku podľa § 41 ods.2 písm.c) a d).

Je nepochybné, že žiadosť bola doručená súdu dňa 05.08.2010 na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku. Súd preskúmal exekučný titul, na základe čoho posúdil rozpor so zákonom, a preto žiadosť zamietol dňa 08.04.2011. Exekučný súd v rámci konania XXEr/XXXX/XXXX konštatoval výkon práv oprávneného podľa rozhodcovskej doložky za nezlučiteľný s dobrými mravmi a normami na ochranu spotrebiteľa a považoval za dôvodné aplikovať § 45 ZRK.

Je nepochybné, že spotrebiteľské spory vzhľadom na právne zvýšenú ochranu spotrebiteľov a v spojitosti s rozhodcovskými konaniami sú zložitejšie a náročnejšie, a teda aj časovo náročnejšie na preskúmanie celej veci. Taktiež je rozdiel medzi rozhodnutím o udelené poverenia a rozhodnutím, ktorým sa taká žiadosť zamieta. V dôsledku toho súd vydal uznesenie až dňa 08.04.2011, teda až cca po 7 mesiacoch od podania žiadosti. Súd však opätovne zdôrazňuje, že jednak nie je zákonom stanovená lehota pre prípad zamietnutia žiadosti a jednak vydanie takého rozhodnutia s poukazom na všetky okolnosti týkajúce sa veci (spotrebiteľ, ochrana spotrebiteľa, rozhodcovský rozsudok) je právne a časovo náročné. Teda aj napriek tomu, že rozhodnutie bolo vydané cca po 7 mesiacoch, súd má za to, že s poukazom na uvedené skutočnosti, rozhodnutie bolo vydané v primeranej lehote.

Hoci navrhovateľ mal za to, že súd nebol oprávnený skúmať exekučný titul, s týmto súd nesúhlasí, a to s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C XX/XX Asturcom Telecomunicaciones SL proti V. A. U., podľa ktorého smernicu 93/13 treba vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. (bod 59). Súd poukazuje aj na pripomienky Európskej komisie v právnej veci vedenej pred Súdnym dvorom Európskej únie C-76/10 POHOTOVOSŤ/L., v ktorých uviedla: „z toho vyplýva, že v prejednávanej veci sa nezdá, že by bolo problematické uplatnenie zásady res iudicata, keďže právo, dokonca povinnosť vnútroštátnych súdov zastaviť nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu zakotvuje už vnútroštátne právo. Riešenie, ktoré si vnútroštátny zákonodarca zvolil v rámci procesnej autonómie členských štátov, sa zdá byť v súlade s cieľom smernice 93/13/EHS zabezpečiť, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov. Pokiaľ ide o zásadu efektivity, t.j. o požiadavku, aby vnútroštátne procesné predpisy neznemožnili alebo nesťažili nadmerne výkon práv uznaných právom Únie, zdá sa, že pokiaľ sa ust. § 45 ods.2 zákona o rozhodcovskom konaní uplatňuje aj na prípady, keď požadované plnenie je c rozpore s právom Únie, povinnosť vnútroštátneho súdu zastaviť exekučné konanie aj bez návrhu (ex offo) predstavuje dostatočné zabezpečenie uplatnenia tejto zásady. (čl. 32, 33)

S poukazom na uvedené súd posúdil väčšiu zložitosť a náročnosť danej veci po právnej stránke a nevyhnutnosť skúmania rozhodcovského rozhodnutia.

Pre rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia nie je postačujúca len žiadosť, ale aj ďalšie podklady, ktoré však príslušným súdnym exekútorom zvyčajne nie sú zasielané súdu. Súd nie je len nejaký „štatista“, ktorý automaticky udeľuje poverenia na žiadosť exekútora. Ide predsa o súdne rozhodnutie, ktoré musí vychádzať z objektívneho zistenia a posúdenia, na čo potrebuje určité podklady. Exekučný súd pre také rozhodnutie nemal k dispozícii všetky potrebné podklady, pričom súd poukazuje aj na závažnosť a obtiažnosť veci (spotrebiteľskej) pri dodržiavaní zvýšenej ochrany spotrebiteľov. Závažnejšie by tak bolo porušenie povinnosti chrániť spotrebiteľov. Teda má za to, že súd rozhodol v primeranej lehote, pričom poukazuje aj na to, ako vykonávanie úkonov súdu počas tej doby na zabezpečovanie podkladov pre rozhodnutie s poukazom na zvýšenú ochranu spotrebiteľov.

S poukazom na uvedené súd má za to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia je oprávnený, ak nie povinný, skúmať také skutočnosti, hoci je právoplatné rozhodcovské rozhodnutie.

Keďže je možné vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva s poukazom na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, súd má za to, že exekučný súd je oprávnený posudzovať dané skutočnosti aj v rámci exekučného konania pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia.

Na základe toho exekučný súd bol oprávnený tak postupovať, aj keď to nevyplýva priamo z ustanovenia § 44 Exekučného poriadku okrem výslovnej zákonnej výnimky, kedy lehota 15 dní neplatí.

Hoci v § 44 ods.2 Exekučného poriadku je daná výnimka, kedy neplatí lehota 15 dní, ide o lehotu na vydanie poverenie, nie aj na rozhodnutie o zamietnutí. To znamená, že súd po doručení žiadosti skúma, či sú splnené podmienky pre udelenie poverenia. Ak sú splnené podmienky a nie je žiadny rozpor, je povinný vydať poverenie v lehote 15 dní okrem exekučných titulov uvedených § 44 Exekučného poriadku. V danom prípade síce nešlo o túto výnimku, ale súd zistil rozpor so zákonom, preto žiadosť zamietol a v takom prípade nie je stanovená lehota pre také rozhodnutie.

Súd sa teda nestotožňuje s názorom navrhovateľa, že postup súdu bol nesprávny.

Podľa v znení do 31.12.2012 (1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. (2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa v znení od 01.01.20013 (1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/ TArticles.ascx&zzsrlnkid=14351044&phContent=%7E/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=504361&FragmentId2=504361> a d) <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/ TArticles.ascx&zzsrlnkid=14351044&phContent=%7E/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=504369&FragmentId2=504369> a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/ TArticles.ascx&zzsrlnkid=14351044&phContent=%7E/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=504545&FragmentId2=504545>. (2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

(3) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom. (4) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/ TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=3204308> došlo k doplneniu <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4425063&FragmentId2=4425066> o nové odseky 3 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=5783620&FragmentId2=5783620> a <http://www.epi.sk/ Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4425066&FragmentId2=4425066> v nadväznosti na možnosť dotknutých osôb domáhať sa ochrany svojich práv v prípade prieťahov v konaní pred súdom alebo iným orgánom, a to s využitím inštitútu ústavnej sťažnosti podľa ustanovenia SR <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent= %7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=504598&FragmentId2=504598>. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v SR <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=504228&FragmentId2=504228>, je kompetentný preskúmať Ústavný súd SR, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. nález ÚS SR sp. zn. ). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent= %7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=28762>, ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Vzhľadom na uvedené zákon výslovne ustanovuje, že všeobecný súd môže pristúpiť k priznávaniu náhrady škody v konaní podľa <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx? Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=28762> až v prípade, ak o existencii prieťahov v konaní bolo právoplatne rozhodnuté v inom konaní, a to buď v rámci disciplinárneho konania, v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva, alebo v konaní pred Ústavným súdom SR. Toto však bolo vnesené do právnej úpravy až novelou účinnou od 01.01.2013. Je nepochybné, že v danom prípade navrhovateľ poukazuje na nesprávny úradný postup a na vznik škody, ktorej náhradu si uplatnil, všetko pred účinnosťou novelizovaného znenia Aj z logického výkladu je zrejmé, že na predmetné konanie je nutné aplikovať právny stav v čase vzniku škody, resp. uplatnenia náhrady škody. Je neprípustné a bolo by aj nelogické, keby sa obdobné konanie v rámci súdneho konania, resp. predbežného rokovania nároku na náhradu škody odporcom, spravovali predchádzajúcim znením a zároveň v priebehu konania by sa začal aplikovať novelizovaný predpis. (hmotnoprávny bez prechodného ustanovenia) Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu škody u odporcu, ako aj na súde v čase platnosti predchádzajúceho znenia Je neprípustné aplikovať novelizované znenie na nárok navrhovateľa, ktorý si ho uplatnil a aj vznikol v čase pred novelou. Vzhľadom na to, že ustanovenie je hmotnoprávne ustanovenie, pričom k dátumu 01.01.2013, t.j. k účinnosti novely, ktorou bolo ust. cit.zák. novelizované, nie je žiadne prechodné ustanovenie, je nutné aplikovať pre daný prípad, t.j. pre nárok navrhovateľa, znenie cit.zák. v znení v čase uplatnenia jeho nároku, t.j. znenie do 31.12.2012. Keďže ide o hmotnoprávne ustanovenie a nie je dané prechodné ustanovenie k danej novele, musí sa aplikovať ustanovenie platné v čase vzniku nároku, resp. uplatnenia, a to v súlade s právnou teóriou.

Ak by sa aplikovalo na daný prípad ustanovenie § 9 cit.zák. v znení od 01.01.2013, tak by sa postupovalo podľa nesprávneho ustanovenia, bolo by použité nesprávne ustanovenie. Na základe uvedeného súd sa nestotožnil s tvrdením odporcu, že v zmysle § 9 cit.zák. môže prieťahy konštatovať len Ústavný súd SR,..., nakoľko taká úprava je platná až od 01.01.2013. Keďže ide o hmotnoprávne ustanovenie bez prechodného ustanovenia, pre danú vec je nutné aplikovať znenie do 31.12.2012. Na základe uvedeného súd aplikoval znenie cit.zák platné do 31.12.2012. Nesprávny úradný postup má značný význam i pri vzniku škody účastníkovi konania v príčinnej súvislosti s prieťahmi v konaní. Úprava zodpovednosti za konanie orgánov verejnej moci za prieťahy v konaní ako dôsledkov nesprávneho úradného postupu umožňuje riešiť spory už na vnútroštátnej úrovni a nie pred Ústavným súdom SR alebo Európskym súdom pre ľudské práva. Vnútroštátny prostriedok nápravy musí byť podľa judikatúry ESĽP teoreticky a prakticky efektívnym prostriedkom, musí byť dostupný, musí byť v stave zabezpečiť nápravu vo veci sťažovateľa a poskytnúť mu dostatočnú nádej na úspech (Akdivaris and others v. Turecko, rozsudok zo 16. septembra 1996). Rýchlosť a účinnosť súdneho konania je objektívne podmienená charakterom, ako aj právnou a faktickou zložitosťou prejednávanej veci, ďalej správaním účastníkov súdneho konania a napokon aj činnosťou, resp. súčinnosťou štátnych a iných orgánov, ktoré sa zúčastňujú na súdnom konaní. Prvoradou povinnosťou súdu a sudcu je však organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa osoba obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Tvrdené prieťahy a nezákonný úradný postup súdu v konaní nemožno konštatovať s poukazom na Nález Ústavného súdu SR III-ÚS/69/2011-25 zo dňa 3.5.2011 („každý nech si stráži svoje právo“). Navrhovateľ nevyužil účinné právne prostriedky nápravy, nakoľko podal síce opravný prostriedok - odvolanie, ktoré však následne zobral späť.

Podľa , ak neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú .

Navrhovateľ si uplatnil náhradu škody z dôvodu neprávneho úradného postupu nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a vykonaním úradného postupu bez splnenia podmienok, keďže neakceptoval právoplatné rozhodnutie rozhodcovského súdu.

Súd opätovne zdôrazňuje, že lehota 15 dní bola stanovená len na vydanie poverenia. Nevzťahuje sa na prípady zamietnutia návrhu na vydanie poverenia, čo vyplýva priamo z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Ak súd exekútora nepoverí, 15-dňová lehota neplatí.

Za nesprávny úradný postup však nemožno považovať samotné rozhodnutie, ktorým súd návrh na vydanie poverenia zamietol (Najvyšší súd ČR zo dňa 29.6.1999, podľa ktorého nesprávny úradný postup nezakladajú vady konania - napríklad zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností, právne posúdenie, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie; rozhodnutie Najvyššieho súdu SR - nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, ak tento postup nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí; uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 25.8.2009 - rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva, nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup). Je teda zrejmé, že posúdenie veci a vydanie rozhodnutia nemožno považovať za nesprávny úradný postup. Za splnenia podmienok podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/03 Z.z. (ak bolo právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom) posúdenie veci a vydanie rozhodnutia možno považovať len za vydanie nezákonného

rozhodnutia. Preto rozhodnutia exekučných súdov, ktorými boli zamietnuté žiadosti o vydanie poverenia a skúmanie materiálnej správnosti rozhodcovského rozsudku, nekalej povahy rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za nesprávny úradný postup súdu. Uvedené rozhodnutie za nezákonné možno považovať len vtedy, ak bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo ne, je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou ( ). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím sú: 1) Porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo nesprávnom úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť (prieťahy, , , , , , ). 2) Vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom (, , , , , , ako aj všeobecné ustanovenia ). 3) Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinností vznikla.

Navrhovateľ tvrdil, že súd porušil svoje zákonné povinnosti nesprávnym úradným postupom, ktorý spočíval v nečinnosti - prieťahoch v konaní, pretože o žiadosti rozhodoval po uplynutí zákonnej lehote 15 dní, ale s omeškaním viac ako 251 dní.

Súd poukazuje na to, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v konaní. Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy automaticky za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ( SR). Sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Musí ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, neefektívny postup. (, )

1) Porušenie právnej povinnosti súdom, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí, nesprávnom úradnom postupe.

V tomto prípade navrhovateľ tvrdil, že súd porušil svoje zákonné povinnosti: a) Nesprávnym úradným postupom, ktorý spočíval v nečinnosti - prieťahoch v konaní, pretože nerozhodol o žiadosti v zákonnej lehote 15 dní, ale s omeškaním, po uplynutí 251 dní. b) Nesprávnym úradným postupom súdu, nesprávnou aplikáciou zákona. Napriek žiadosti o vydanie poverenia na základe právoplatného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), ktorý je rovnocenný s inými exekučnými titulmi, žiadosť o vydanie poverenia zamietol. Porušil tým zásadu právnej istoty a prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

Podľa štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 uvedeného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Súd zastáva názor, že zákonná 15-dňová lehota podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa vzťahuje len na prípad, keď súd poverenie vydá. Nevzťahuje sa na prípad, keď súd poverenie nevydá. Vyplýva to z gramatického a logického výkladu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Teda súd nemal zákonom stanovenú lehotu pre vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.

Súd má zato, že nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, ani k nesprávnemu úradnému postupu súdu, ktorý by spočíval v nesprávnej aplikácii právnych predpisov.

Samotné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia nemožno považovať za nesprávny úradný postup súdu, pretože postup súdu našiel vyjadrenie v rozhodnutí, nebol neefektívny. (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.6.1999) Výsledkom rozhodovacej činnosti súdu je, že súd žiadosti o vydanie poverenia vyhovie, alebo žiadosť zamietne. Zo zákona nevyplýva, že kogentne musí vždy súd žiadosti navrhovateľa vyhovieť. Práve táto rozhodovacia činnosť je podstatou súdnictva a nemožno ju vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup (uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 25.8.2009). Súd nie je žiadny „štatista“, ktorý automaticky udelí poverenie, a to bez skúmania všetkých potrebných skutočností, a to aj s poukazom na rozhodnutia vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/L., C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti V. A.I. U.,...

Preto rozhodnutie exekučného súdu, ktorým zamietol žiadosť na vydanie poverenia, súd nevyhodnotil ako nesprávny úradný postup. Ako nesprávny úradný postup nevyhodnotil ani procesný postup exekučného súdu pred vydaním rozhodnutia. Procesný postup smeroval k vydaniu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti, jeho výsledkom bolo vydané rozhodnutie, preto procesný postup bol efektívny. Nešlo o nesprávny úradný postup.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR konštatuje, že nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu a ak tento postup nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí.

Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia preto súd nevyhodnotil ako nesprávny úradný postup podľa Nevyhodnotil tak ani procesný postup súdu, ktorý mu predchádzal. Z uvedených dôvodov za splnenia zákonných podmienok podľa , rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia bolo možné skúmať len z hľadiska jeho nezákonnosti. Navrhovateľ však nesplnil zákonné podmienky - nepodal riadny opravný prostriedok, resp. podal, ale vzal ho späť a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.12.2010. Súd nezistil žiadne rozhodnutie, ktorým by bolo rozhodnutie zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť a ktorým by bol súd viazaný. Preto súd ustálil, že rozhodnutie, ktorým exekučný súd zamietol žiadosť na vydanie poverenia, je zákonné.

Z uvedených dôvodov mal súd preukázané, že navrhovateľ nesplnil prvú podmienku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím. Nepreukázal nesprávny úradný postup ani nezákonné rozhodnutie.

Keďže všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne, pri aplikácii logického výkladu je nadbytočné a nehospodárne dokazovať splnenie ďalších podmienok. Súd by mohol návrh zamietnuť pri nesplnení čo i len jednej podmienky. Preto nesplnenie ďalších dvoch podmienok súd zdôvodňuje len okrajovo a nad rámec zákonnej povinnosti.

- Vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa , štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 5 ods. 1 uvedeného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 17 ods. 1 uvedeného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 uvedeného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.

Podľa § 17 ods. 3 uvedeného zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje najmä s prihliadnutím na: a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 4 uvedeného zákona výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

Podľa uvedeného zákona ak neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú .

Z uvedeného je zrejmé, že aj na prípad osobitnej zodpovednosti za škodu, ktorou je aj nárok na náhradu škody za nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie, sa podporne aplikujú všeobecné ustanovenia . Z týchto dôvodov súd podporne aplikoval ustanovenia , najmä spoločné ustanovenia o náhrade škody uvedené v treťom oddiele . Z úradnej moci je potrebné zaoberať sa aj spoluúčasťou poškodeného navrhovateľa a jeho právneho zástupcu na vzniku škody podľa .

Podľa ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Skutočnosť, že aplikácia ustanovenia prichádza do úvahy nielen v prípade zodpovednosti škodcu za zavinené konanie ( ), ale aj v prípade zodpovednosti za škodu na základe princípov objektívnej zodpovednosti, vyplýva z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (R 80/1970 a R 28/1973).

Súd má zato, že škoda je skutočná majetková ujma. V tomto štádiu konania navrhovateľ nepreukázal vznik škody (majetkovej ujmy). Z ničoho nevyplýva výška majetkovej škody, ktorú si navrhovateľ uplatnil. Tvrdil, že táto škoda je dôsledkom toho, že daná výška už nemôže byť viac priznaná a keďže bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá, tak ani vymôcť sa daná suma už nedá.

Zo žiadosti o udelenie poverenia vyplýva suma pre vymoženie vo výške 674,- Eur s príslušenstvom. V tomto konaní si však uplatňuje majetkovú škodu vo výške 3.020,63 Eur, čo je niekoľkonásobne vyššia, ako bola priznaná istina rozhodcovským súdom. Navrhovateľ nekonkretizoval, z čoho pozostáva suma uplatnená v tomto konaní.

Je nepochybné, že navrhovateľ ako veriteľ vo viacerých zmluvných vzťahoch nepreveroval finančnú situáciu dlžníkov, dokonca im aj opakovane poskytoval úver, hoci tie predchádzajúce nesplácali. Z toho je zrejmý predpoklad, že ani po vydaní exekučného titulu nebude veriteľ uspokojený dlžníkom.

Súd v konaní navrhovateľ vidí obchádzanie zákona, keď namiesto toho, aby bol podaný opravný prostriedok proti uzneseniu, ktorým bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá, bez napadnutia daného rozhodnutia žiada od štátu sumu vo výške dlhu dlžníka, od ktorého by pravdepodobne v mnohých prípadoch pohľadávku neuspokojil. A v rámci tohto konania tvrdí, že zo strany súdu došlo k neprávnemu postupu, keďže súd skúmal exekučný titul. Predsa pokiaľ nesúhlasil s rozhodnutím Okresného súdu, mohol podať opravný prostriedok, napriek tomu požadoval náhradu škody od odporcu vo výške dlžnej sumy. Takýto postup súd považuje za rozpor s dobrými mravmi, ktorý nepožíva právnu ochranu.

Súd zároveň poukazuje aj na to, že rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.03.2010, ale až dňa 05.08.2010 bola podaná na súd žiadosť o udelenie poverenia, teda cca 5 mesiacov od právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia, teda takto si navrhovateľ aj sám zavinil daný stav nevymoženej pohľadávky.

- Príčinná súvislosť medzi porušením právnych povinností (nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom) a škodou, ktorá porušením povinnosti vznikla.

Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena súd v tejto časti ohľadom majetkovej škody žalobný návrh zamietol.

NEMAJETKOVÁ UJMA

Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy, navrhovateľ uviedol, že považuje to za satisfakciu za porušenie jeho zákonného nároku, absolútnu nemožnosť strateného času, čo vyvolalo u navrhovateľa neistotu, nedôveru v právo a rovnosť v spoločnosti, úzkosť, pocit frustrácie; zánik ďalších podnikateľských aktivít, spôsobenie neistoty v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Súd však s týmto nesúhlasí a považuje to za účelovú a špekulatívnu obranu navrhovateľa.

Dokonca navrhovateľ ani ničím nepreukázal údajné „následky“, ako je pocit úzkosti, frustrácie, neistoty,... Ani nijako nešpecifikoval, či nekonkretizoval zánik podnikateľských aktivít. Nepresnil, ani nepreukázal, ako daná situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy. (Je nepochybné, že navrhovateľ naďalej vykonáva svoju podnikateľskú činnosť.) Súd poukazuje na to, že pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie,... sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže náhradu si uplatňuje právnická osoba. Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. ()

Je však nepochybné, že súd rozhodol až po cca 7 mesiacoch od doručenia žiadosti. (navrhovateľ nesprávne uvádzal viac ako 329 dní) Súd má však za to, že nebola stanovená zákonná lehota. Stanovená 15-dňová lehota neplatí pre vydanie takého rozhodnutia. Zároveň zo spisu XXEr/XXXX/XXXX vyplýva, že súd si zabezpečoval všetky potrebné nevyhnutné podklady pre rozhodnutie o žiadosti, pričom zároveň išlo o zložitejšiu vec po právnej stránke vzhľadom na zvýšenú ochranu spotrebiteľov a rozhodcovské rozhodnutie. Všetky potrebné listiny neboli predložené spolu so žiadosťou o udelenie poverenia, preto súd musel vykonať potrebné procesnú úkony, čo spôsobilo dlhšiu lehotu pre vydanie rozhodnutia. Teda ak aj došlo k prieťahom, neboli zo strany súdu.

Vzhľadom na dĺžku konania súdu do samotného rozhodnutia, súd má za to, že rozhodnutie bolo vydané v primeranej lehote prihliadnúc na všetky okolnosti - zložitosť, zabezpečenie podkladov, spotrebiteľská vec, druh exekučného titulu...

Všetky kritéria je potrebné vyhodnotiť nielen z hľadiska konania súdu, ale aj z hľadiska navrhovateľa a jeho právneho postavenia ako právnickej osoby.

Navrhovateľ si uplatňuje nemajetkovú ujmu. Pojem ujma predstavuje ohrozenie subjektívnych občianskych práv a zároveň je aj jedným z predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti. Nemajetková ujma je adekvátna, keď ide o stratu dôveryhodnosti, spochybnenie serióznosti a poctivosti ich konania (vrátane podnikateľských aktivít ) Ujma sa často stotožňuje so škodou, čo je nesprávne. Vzťah ujma - škoda ako pojmy netreba stotožňovať, nakoľko škoda sa preukazuje a ujma sa zdôvodňuje. Pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy je potrebné predovšetkým zohľadňovať:

- závažnosť a intenzita konania

- dosah konania motívy konania

- úmysel konania

- dĺžka protiprávneho konania.

A zároveň podľa § 17 cit.zák. je potrebné zohľadňovať

- osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

- závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

- závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

- závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Je nepochybné, že navrhovateľ ako veriteľ vo viacerých zmluvných vzťahoch nepreveroval finančnú situáciu dlžníkov, dokonca im aj opakovane poskytoval úver, hoci tie predchádzajúce nesplácali. Z toho je zrejmý predpoklad, že ani po vydaní exekučného titulu nebude veriteľ uspokojený dlžníkom.

Súd v konaní navrhovateľa vidí obchádzanie zákona, keď namiesto toho, aby bol podaný opravný prostriedok proti uzneseniu, ktorým bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá, bez napadnutia daného rozhodnutia žiada od štátu sumu vo výške dlhu dlžníka, od ktorého by pravdepodobne v mnohých prípadoch pohľadávku neuspokojil. A v rámci tohto konania tvrdí, že zo strany súdu došlo k neprávnemu postupu, keďže súd skúmal exekučný titul. Predsa pokiaľ nesúhlasil s rozhodnutím Okresného súdu, mohol podať opravný prostriedok, napriek tomu požadoval náhradu škody od odporcu. Takýto postup súd považuje za rozpor s dobrými mravmi, ktorý nepožíva právnu ochranu.

Súd zároveň poukazuje aj na to, že rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.03.2010, ale až dňa 05.08.2010 bola podaná na súd žiadosť o udelenie poverenia, teda cca 5 mesiacov od právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia, teda takto si navrhovateľ aj sám zavinil daný stav nevymoženej pohľadávky.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal ani porušenie povinností (nesprávny úradný postup, nezákonné rozhodnutie), ani škodu a nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností a tvrdenou škodou. Tvrdená škoda nemá bezprostrednú a priamu príčinnú súvislosť s rozhodnutím exekučného súdu, tvrdenými prieťahmi. Navrhovateľ nepreukázal, že bez vydania rozhodnutia exekučného súdu, bez tvrdených prieťahov exekučného súdu, by nebolo došlo k vzniku tvrdenej škody.

Tým zároveň súd ustálil, že navrhovateľ nepreukázal splnenie ani jednej podmienky, ktorú zákon vyžaduje, aby súd mohol konštatovať zodpovednosť odporkyne za vzniknutú škodu. Preto návrh na náhradu škody za nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie voči odporkyni v celom rozsahu zamietol.

Odporca sa k veci vyjadril písomne podaním zo dňa 10.07.2011 doručeného súdu dňa 12.07.2013.

Odporca má za to, že všeobecný súd konajúci o nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup nemá právo konštatovať prieťahy v konaní. Prieťahy v konaní môžu byť konštatované v rámci vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní, v rámci disciplinárneho konania, rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti ( ). V opačnom prípade by mohlo dôjsť aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve.

- takýto výklad sa však týka ustanovení v znení od 01.01.2013, čo však nemožno aplikovať pre daný prípade vzhľadom na čas podania návrhu a na to, že ide o hmotnoprávne ustanovenie bez prechodného ustanovenia. Odporca správne poukázal aj na to, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v konaní. Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy a automaticky za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ( SR). Sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Musí ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, neefektívny postup (, ). Ak neexistuje príčinná súvislosť medzi postupom súdu a porušením základného práva alebo slobody, treba považovať takú sťažnosť za zjavne neopodstatnenú. Samotná dĺžka konania sama o sebe ešte nemusí bez ďalšieho znamenať závažné porušenie práv sťažovateľa (, , , ). Odporca poukázal na to, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia podľa exekučného poriadku neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a Exekučného poriadku, teda exekučný titul, ktorý sa týka rozhodnutí rozhodcovských súdov. Od 01.06.2011 bol exekučný poriadok novelizovaný Pri žiadostiach doručených súdu po 01.06.2011 nejde o porušenie zákonnej lehoty v uvedených prípadoch. Je správne, keď analogicky rovnako súdy postupujú aj v prípadoch pred 01.06.2011. (S týmto nie je možné súhlasiť, nakoľko taký výklad je v rozpore s platnými právnymi predpismi.) Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.6.1999, podľa ktorého nesprávny úradný postup nezakladajú vady konania - napríklad zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností, právne posúdenie, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie; rozhodnutie Najvyššieho súdu SR - nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, ak tento postup nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí; uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 25.8.2009 - rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva, nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup). Je teda zrejmé, že posúdenie veci a vydanie rozhodnutia nemožno považovať za nesprávny úradný postup. Za splnenia podmienok podľa zákona č. 514/03 Z.z. (ak bolo právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom) posúdenie veci a vydanie rozhodnutia možno považovať len za vydanie nezákonného rozhodnutia. Preto rozhodnutia exekučných súdov, ktorými boli skúmané žiadosti o vydanie poverenia a skúmanie materiálnej správnosti rozhodcovského rozsudku, nekalej povahy rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za nesprávny úradný postup súdu. Odporca zároveň vzniesol námietku premlčania podľa zákona č. 514/03 Z.z. K tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu došlo pred marcom 2009, ku dňu podania žaloby 27.09.2012 uplynula 3-ročná premlčacia lehota. Namietal, že navrhovateľ nepreukázal vznik a výšku škody, nevymožiteľnosť pohľadávky. Pokiaľ uplatňuje nemajetkovú ujmu, nemožno stotožňovať kritéria nemajetkovej ujmy pre fyzické osoby s kritériami nemajetkovej ujmy pre právnické osoby. Škodu navrhovateľ presvedčivo nevyčíslil, nezdôvodnil. Podmienkou je preukázať, že konštatovanie porušenia je nedostatočné. Pri priznávaní nemajetkovej ujmy sa prihliada aj na rozpor s dobrými mravmi podľa . V tomto prípade práve navrhovateľ koná v rozpore s dobrými mravmi, keď opakovane požaduje od spotrebiteľov v rozpore so zákonom neprimerane vysoké úroky, poplatky a iné sankcie. Opakovane porušuje práva spotrebiteľov. Tvrdená škoda mala vzniknúť práve pri negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa. Odporca uviedol, že nie je daná príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností súdu a vzniknutou škodou ( ). Tento stav si zavinil samotný navrhovateľ spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv.

Čo sa týka námietky premlčania, súd ju nepovažoval za opodstatnenú z nasledovných dôvodov: Podľa právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Podľa § 19 ods. 2 uvedeného zákona najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za 10 rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú podľa § 7 a 8. Podľa § 19 ods. 3 uvedeného zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15, odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas 6 mesiacov.

O tvrdenej škode sa navrhovateľ dozvedel/mohol dozvedieť vydaním rozhodnutia najskôr dňa 08.04.2011. Prvýkrát právo mohol uplatniť dňa 09.04.2011, 3-ročná premlčacia lehota by uplynula dňa 09.04.2014. Premlčacia lehota by uplynula najskôr dňa 09.04.2014, pričom táto lehota sa predlžuje v zmysle § 19 ods.3 cit.zák. najviac o 6 mesiacov z dôvodu predbežného prerokovania u odporcu. Návrh bol podaný dňa 27.9.2012, teda v zákonnej lehote. Námietka premlčania je teda neopodstatnená.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol, keďže posúdil, že nedošlo k prieťahom v konaní XXErXXXX/XXXX, ani k porušeniu Exekučného poriadku, keď bolo rozhodnutie vydané cca po 4 mesiacoch od podania žiadosti, pričom toto rozhodnutie nebolo napadnuté žiadnym opravným prostriedkom, resp. bolo, ale odvolanie bolo vzaté späť a nebolo ani zrušené pre nezákonnosť. Zároveň navrhovateľ ani nepreukázal výšku majetkovej škody Teda navrhovateľ neuniesol v tej časti dôkazné bremeno. Taktiež súd poukazuje na to, že žiadnym príslušným orgánom neboli konštatované prieťahy v danom konaní, pričom súd poukazuje, že exekučný súd nemal zákonom stanovenú žiadnu lehotu na zamietnutie žiadosti. Bol povinný postupovať len v zmysle , čo súd v tomto konaní vzhľadom na všetky okolnosti posúdil, že exekučný súd konal primerane. Súd zároveň poukazuje na to, že aj v prípade, že by súd konštatoval prieťahy, keďže súdu „trvalo“ 4 mesiace rozhodnúť o žiadosti, vzhľadom na všetky skutočnosti a okolnosti, by posúdil, že iba samotné konštatovanie porušenia práva je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Avšak tento názor je irelevantný pre dané konanie, nakoľko súd zamietol žalobný návrh z vyššie uvedených dôvodov.

Súd zamietol návrh navrhovateľa na vykonanie/doplnenie dokazovania znaleckým posudkom, ktorý si navrhovateľ objednal, a to na zodpovedanie otázok týkajúcich sa interpretácie a aplikácie smernice Rady 93/13/EHS. Navrhovaný dôkaz súd nevykoná, pretože znalecký posudok, ktorý nebol vypracovaný v súdnom konaní, nemá charakter znaleckého posudku, ale listinného dôkazu. Navrhnutý dôkaz je pre rozhodnutie súdu za tohto skutkového a právneho stavu právne irelevantný. Naviac znalecký posudok by mal preukázať správnosť skutkových tvrdení navrhovateľa, nemôže nahrádzať skutkové tvrdenia, či právne posúdenie.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh. Spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

V konaní bol úspešný odporca, ktorému patrí právo na náhradu trov konania. Keďže si trovy konania uplatnil, pričom ich nevyčíslil, súd mu náhradu trov konania nepriznal, pričom ani nezistil vznik trov na jeho strane.

Podľa od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa ustanovenia , ustanovenie ods. f) sa nepoužije v konaniach podľa . Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).