Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Co-105-2022.pdf
PDF · 200.29 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/105/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobkyne: A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. X, E., zast. splnomocneným zástupcom A. F. C., nar. XX.X.XXXX, bytom G. X, H. F. D., proti žalovaným: 1/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17335345, 2/ I. J., nar. X.X.XXXX a 3/ K. J., nar. X.XX.XXXX, obaja bytom C. XX, C., žalovaní v 2. a 3. rade zastúpení I. B. L., bytom K. XX, F., 4/ H. K., nar. X.X.XXXX, bytom M. X, C., 5/ H. F., nar. X.X.XXXX, bytom D. N. XX/XX, C., zast. prof. JUDr. Jánom Klučkom, CSc., advokátom, so sídlom Ku potoku 4, Košice, 6/ F. O., nar. XX.X.XXXX a 7/ I. O., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. XXXX/X, C., žalovaní v 6. a 7. rade zast. JUDr. Tatianou Jánošíkovou, advokátkou so sídlom Rooseveltova 6, Košice, 8/ I. P., nar. XX.X.XXXX a 9/ C. P., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom Q. XX, C., žalovaní v 8. a 9. rade zast. JUDr. Tomášom Kaiferom, advokátom so sídlom Tomášikova 23, Košice, 10/ H. H., nar. XX.X.XXXX a 11/ J. H., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom H. XXXX/XX, C., 12/ I. C., nar. XX.X.XXXX a 13/ H. C., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom D. X, C., 15/ R. C., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, C., 16/ I. T., nar. XX.X.XXXX a 17/ I. T., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom ul. L. XX, B. K., 18/ H. M., nar. X.XX.XXXX a 19/ H. M., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom T. X, C., o určenie vlastníckeho práva a o iné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 7C/154/2017-287 zo dňa 7.9.2021 Okresného súdu Košice – okolie
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovaným v 6. a 7. rade trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Vo vzťahu žalobkyne a žalovaných v 1. až 5. rade, 8. až 13. rade, 15. až 19. rade stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej „súd prvej inštancie alebo len „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (I.), žalovaným v 5., 6. a 7. rade priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v 100 % rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne samostatným uznesením (II.) a žalovaným v 1. až 4. rade, 8. až 19. rade náhradu trov konania nepriznal (III).
2. Rozhodol tak o žalobe, doplnenej na výzvu súdu podaniami zo dňa 4.4.2018 a 12.12.2018, ktorou sa žalobkyňa domáhala proti žalovaným určenia, že je vlastníčkou pozemkov: v podiele o veľkosti X/XX - A. parcely reg. C-KN č. 1295/222 - záhrada vo výmere 385 m2 zapísanej na LV č. XXXX v k. ú. L. a v podiele o veľkosti 1/5 - iny parciel reg. C-KN: č. 1295/223 - záhrada vo výmere 346 m2 zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. L., č. 1295/245 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 17 m2 zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. L., č. 1295/224 - záhrada vo výmere 340 m2 zapísanej na LV č. XXXXX v k.ú. L., č. 1295/244 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 25 m2 zapísanej na LV č. XXXXX v k.ú. L., parc. č. 1295/225 -
záhrada vo výmere 344 m2 zapísanej na LV č. XXXXX v k.ú. L., parc. č. 1295/226 - záhrada vo výmere 365 m2 zapísanej na LV č. XXXXX v k.ú. L., parc. č. 1295/243 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 21 m2 zapísanej na LV č. XXXXX v k.ú. L., parc. č. 1295/227 - záhrada vo výmere 362 m2 zapísanej na LV č. XXXXX v k.ú. L., parc. č. 1295/242 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 16 m2 zapísanej na LV č. XXXXX v k.ú. L., parc. č. 1295/228 - záhrada vo výmere 367 m2 zapísanej na LV č. XXXXX v k.ú. L., parc. č. 1295/241 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 18 m2 zapísanej na LV č. XXXXX k.ú. L., parc. č. 1295/229 - záhrada vo výmere 342 m2 zapísanej na LV č. XXXXX k.ú. L., parc. č. 1295/230
- záhrada vo výmere 393 m2 zapísanej na LV č. XXXXX k.ú. L., parc. č. 1295/240 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 38 m2 zapísanej na LV č. XXXXX k.ú. L., parc. č. 1295/231 - záhrada vo výmere 379 m2 zapísanej na LV č. XXXXX k.ú. L., parc. č. 1295/232 - záhrada vo výmere 367 m2 zapísanej na LV č. XXXXX k.ú. L., parc. č. 1295/233 - záhrada vo výmere 489 m2 zapísanej na LV č. XXXXX k.ú. L., parc. č. 1295/182 - záhrada vo výmere 358 m2 zapísanej na LV č. XXXXX k.ú. L. a parc. č. 1295/256 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 18 m2 zapísanej na LV č. XXXXX v kat. území L. (ďalej tiež len „nehnuteľnosti“), odôvodnenej na tom skutkovom základe, že právnym titulom dedenia po svojom otcovi F. O., zomrelom dňa 15.9.2004, na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 15D/1463/2004 nadobudla spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/5 – iny k parcele č. 1178 - roľa vo výmere 6.625 m2 zapísanej na LV č. XXXXX v k.ú. L., s týmto majetkom nikdy nenakladala (okrem prenájmu) z vlastnej vôle ani z podnetu inej osoby či inštitúcie. Napriek tomu v roku 2008 došlo k zníženiu celkovej výmery tejto parcely zo 6.625 m2 na výmeru 1.574 m2, čím sa jej spoluvlastnícky podiel znížil o 1.010 m2, pričom zistila, že Slovenský pozemkový fond (ďalej len „SPF“) v rokoch 2006 – 2007 vypracoval projekt pozemkových úprav, súčasťou ktorého bol aj predmetný pozemok, Obvodný pozemkový úrad Košice – okolie (ďalej tiež len „OPÚ“) vo veci pozemkových úprav však s ňou ako vlastníčkou nehnuteľnosti nekonal, ale konal s jej právnym predchodcom F. O., ktorý v tom čase už nežil, nebol vlastníkom predmetnej parcely a nemohol žiadať ani finančnú náhradu za neexistujúce vlastníctvo. Tvrdila, že ona ako skutočná vlastníčka nikdy nesúhlasila s predajom predmetného pozemku, pričom ani v súčasnosti nemá o predaj záujem a žiada o navrátenie pozemku, podľa zákona jej vlastnícky patriaceho, z ktorého boli vytvorené jednotlivé parcely evidované v katastri nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných na listoch vlastníctva č. XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX J. XXXXX v k.ú. L. (výpisy z LV z 24.8.2017 predložené žalobkyňou spolu s kópiou katastrálnej mapy k.ú. L.), ktoré SPF bez jej súhlasu odpredal žalovaným. Podľa žalobkyne neexistuje právny dôvod na zmenu vlastníckych vzťahov a neboli splnené ani podmienky na vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie jej vlastníckeho práva, ktoré je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu (Čl. 20 ods. 4 Ústavy SR). SPF ani žalovaní sa nikdy nestali právoplatnými vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu k predmetnej nehnuteľnosti, vlastníctvo k pozemkom získali nelegálnou cestou, neoprávnene ich užívali od 1.1.2008 doposiaľ a skutočnému vlastníkovi neplatili žiadny poplatok za prenájom záhradiek, a preto sa podanou žalobou žalobkyňa domáhala od žalovaných tiež zaplatenia nájomného vo výške 0,20 €/m2/rok vyčísleného za obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2018, za užívanie jednotlivých parciel v konkrétnej výmere v záhradkovej osade Pod briežkom ZO-33 v k. ú. L., vytvorených z pôvodnej parcely reg. E - KN č. 1178, ktoré sú v katastri nehnuteľností evidované vo vlastníctve žalovaných.
3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených stranami sporu, výpismi z LV katastra nehnuteľností, osvedčením o dedičstve sp. zn. 15D 1463/2004, Dnot 356/2004 po poručiteľovi F. O., nar. XX.X.XXXX, zomrelom 15.9.2004, vydaným notárom JUDr. Jánom Šimovom, súdnym komisárom povereným Okresným súdom v Lučenci (právoplatným dňa 22.4.2005), obsahom pripojeného administratívneho spisu Obvodného pozemkového úradu Košice - okolie sp. zn. A/2007/01278, A/2008/01098 vo veci pozemkových úprav na vysporiadanie vlastníctva pozemkov v záhradkovej osade ZO 33-02 „Pod briežkom“ v kat. území L. a písomnými vyjadreniami žalovaných k žalobe. Vykonaným dokazovaním zistil, že na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve sp.zn. 15D 1463/2004, Dnot 356/2004 bola žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka parcely reg. E - KN č. XXXX - orná pôda vo výmere 6.625 m2 v podiele 1/5 pod B2 na LV č. XXXXX k.ú. L. (výpis z LV č. XXXXX k.ú. L. zo dňa 7.7.2005, záznam Z-1633/05). Z obsahu administratívneho spisu OPÚ mal preukázané, že z parcely č. 1178 - orná pôda vo výmere 6.625 m2 bola odčlenená časť vo výmere 5.051 m2, na ktorej bola zriadená záhradková osada ZO 33-02 „Pod briežkom“ v k. ú. L. (návrh na začatie konania zo dňa 15.12.2003), o čom právny predchodca žalobkyne (jej otec) F. O., nar. XX.X.XXXX, mal vedomosť, nakoľko právnej zást. členov ZO SZZ č. 33-02 Seňa - Pod briežkom I. I. G. oznámil, že dňa 30.10.2003 mu bol doručený návrh na uzavretie kúpnej zmluvy na jeho pozemky nachádzajúce sa v lokalite záhradkárskej osady Pod briežkom v k.ú. L. a ponúknutú cenu 4,60 Sk/m2 v žiadnom prípade nemôže akceptovať; k uzavretiu kúpnej zmluvy môžu pristúpiť po dohode na cene za m2 (list F. O. zo dňa 5.11.2003). OPÚ Košice - okolie následne začal na základe návrhu užívateľov pozemkov v záhradkovej osade ZO 33-02 Pod briežkom v k. ú. L. zo dňa 15.12.2003 konanie o vysporiadanie vlastníctva k pozemkom v záhradkovej osade podľa zákona č. 64/1997 Z.z., začatie konania oznámil verejnou vyhláškou zo dňa 30.5.2005 vyvesenou na úradnej tabuli Obce Seňa dňa 3.6.2005. Podľa geometrického plánu č. 21/2002 vypracovaného Geodetik s.r.o. Košice, obvod zriadenej záhradkovej osady mal výmeru 26.460 m2 a pozostávala (okrem ďalších pozemkov) aj z výmery 5.051 m2 odčlenenej z parcely reg. „E“ č. 1178 - orná pôda vo výmere 6.625 m2, ktorej podielovým spoluvlastníkom pod B2 bol F. O., nar. XX.X.XXXX, v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/5 - iny a po jeho smrti titulom dedenia žalobkyňa. Súd zistil tiež, že OPÚ konal s účastníkom konania - vlastníkom podielu 1/5 pod B2 k parcele č. 1178 s F. O., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, P. Sobota ako so známym vlastníkom, žalobkyňa účastníkom konania nebola, pričom písomnosti boli F. O. doručované na adresu S. XX, P. L. (doručenky v administratívnom spise), ktorá bola uvedená v katastri nehnuteľností na príslušnom liste vlastníctva. Obvodný pozemkový úrad Košice - okolie rozhodnutím č. j. 2007/01278/Rk zo dňa 8.11.2007 rozhodol o schválení vykonania projektu pozemkových úprav na vyporiadanie vlastníctva pozemkov v záhradkovej osade ZO 33-02 Pod briežkom v k. ú. L. podľa § 16 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. s tým, že podľa § 17 ods. 1 cit. zákona na základe tohto rozhodnutia, sa dňom jeho právoplatnosti, t.j. 5.12.2007, nadobúda vlastníctvo k pozemkom v samostatnom obvode zriadenej záhradkovej osady ZO 33-02 Pod briežkom v k. ú. L., ako aj v obvode náhradných pozemkov v k. ú. L., ako to vyplýva z projektu pozemkových úprav schváleného rozhodnutím OPÚ Košice - okolie č.j. 2007/01278/Rk, zároveň užívatelia pozemkov v ZO nadobúdajú vlastníctvo k spoločným pozemkom podľa projektu pozemkových úprav, podľa § 16 ods. 2 cit. zákona poskytne SPF náhradu v peniazoch podľa § 10 ods. 3 zákona vlastníkom v súlade s údajmi v projekte pozemkových úprav, ako aj podľa rozhodnutia o spôsobe náhrady č. j. 2006/00024/Rk zo dňa 24.10.2006. Podľa zistenia súdu prvej inštancie v tomto rozhodnutí bol F. O. označený ako známy vlastník, identifikovaný rodným číslom: 100612/768 a bydliskom: S. XX, P. L., pričom za výmeru 1.010 m2 z parcely č. 1178 mu bola priznaná náhrada vo výške 4.102,60 Sk. Z výpisu z LV č. XXXXX k.ú. L. zo dňa 6.9.2021 súd prvej inštancie zistil, že ako vlastník parcely E – KN č. 1178 - orná pôda, aktuálne vo výmere 1.574 m2 (v dôsledku pozemkových úprav sa znížila výmera tejto parcely zo 6.625 m2 na 1.574 m2, výmera pripadajúca na spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/5 sa znížila z 1.325 m2 na 314,80 m2, t.j. o 1.010,20 m2) pod B2 je vedená žalobkyňa, titulom rozhodnutia o dedičstve sp. zn. 15D/1463/04 a v jeho časti „Iné údaje“ pod Z-3314/07 je zapísané rozhodnutie č.2007/01278/Rk Obvodného pozemkového úradu Košice - okolie zo dňa 8.11.2007, č.z. 22/08. Na listoch vlastníctva č. XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX pre kat. územie L., sú evidovaní žalovaní, a to titulom rozhodnutia č. 2007/01278/Rk Obvodného pozemkového úradu Košice - okolie z 8.11.2007 – Z/3314/07, prípadne titulom kúpnych zmlúv č. V 1508/09 z 24.7.2009, V 4142/2015 z 2.11.2015, V 663/12 z 22.3.2012, V 4033/08 zo 7.1.2009, V 2096/11 zo 6.9.2011, V 1940/08 z 3.7.2008, V 978/20 zo 6.4.2020, V 4183/2020 z 27.10.2020, V 3141/18 z 10.8.2018. Z katastrálneho portálu súd zistil, že parcely reg. C – KN č. 1295/229 - záhrada vo výmere 342 m2 a č. 1295/240 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 38 m2 už nie sú evidované na LV č. XXXXX, ale na LV č. XXXXX a ako vlastník je zapísaný v podiele 1/1 A. A. L., nar. XX.X.XXXX, U. XX/XX, M., titulom kúpnej zmluvy V 3435/19 z 25.9.2019.
4. Žalobou uplatnené nároky súd právne posudzoval podľa ustanovení § 1 písm. b), § 6, § 7 ods. 4, § 8 ods. 3, § 10 ods. 1, § 10 ods. 3 písm. a), § 11 ods. 2, § 17 ods. 1, § 18 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení účinnom do 30.4.2008 (ďalej tiež len zák. č. 64/1997 Z.z.) a ust. § 247 ods. 1, § 250 ods. 2, § 250b ods. 1, 2 a 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení platnom a účinnom od 8.11.2007 do 8.11.2010 (ďalej O.s.p.). Poukázal na inštitút tzv. opomenutého účastníka správneho konania zakotvený v ust. § 250b ods. 2 O.s.p. účinného do 30.6.2016 a skonštatoval, že lehota pre postup súdu podľa tohto ustanovenia upravená v § 250b ods. 3 O.s.p., bola lehotou prekluzívnou (prepadnou). Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa sa domáha určenia vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré boli súčasťou záhradkovej osady, zriadenej okrem iných parciel aj na parcele E - KN č. XXXX - orná pôda vo výmere 6.625 m2 zapísanej na LV č. XXXXX v k.ú. L., ktorej spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/5 – iny pod B2 žalobkyňa nadobudla titulom dedenia po svojom otcovi F. O., nar. XX.X.XXXX, zomrelom dňa 15.9.2004, ku dňu smrti poručiteľa v zmysle ust. § 460 Občianskeho zákonníka, na základe rozhodnutia o dedičstve, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.4.2005. Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že táto parcela bola predmetom pozemkových úprav podľa zákona č. 64/1997 Z.z. v zriadenej záhradkovej osade ZO 33-02 Pod briežkom v k.ú. L., keď z jej časti vo výmere 5.051 m2 a zároveň z ďalších parciel boli vytvorené pozemky vo vlastníctve žalovaných, ku ktorým sa žalobkyňa domáha určenia vlastníctva. Žalobkyňa ako vlastník predmetnej parcely v spoluvlastníckom podiele 1/5, nebola účastníkom konania vo veci pozemkových úprav, hoci ním byť mala podľa ust. § 6 zákona č. 64/1997 Z.z. OPÚ Košice - okolie ako príslušný správny orgán nesprávne konal vo veci s jej právnym predchodcom, v tom čase už nebohým F. O., nar. XX.X.XXXX a vo veci rozhodol dňa 8.11.2007. Súd prvej inštancie akcentoval v tejto súvislosti, že žalobkyňa ako opomenutý účastník správneho konania mala možnosť sa domáhať ochrany svojich práv v správnom konaní, ktorá mohla podať na príslušnom súde správnu žalobu proti Obvodnému pozemkovému úradu Košice - okolie ako žalovanému správnemu orgánu, čo však neučinila, pričom lehota, v ktorej správny súd mohol uložiť správnemu orgánu povinnosť doručiť žalobkyni predmetné rozhodnutie márne uplynula dňa 8.11.2010 (ide o trojročnú objektívnu, prekluzívnu, t.j. prepadnú lehotu, ktorá začala plynúť od vydania rozhodnutia správneho orgánu 8.11.2007 a uplynula dňa 8.11.2010). V dôsledku zmeškania prekluzívnej lehoty žalobkyňa aktuálne už nemá možnosť docieliť nápravu predmetného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je právoplatné a vykonateľné. Zároveň súd pripomenul v tejto súvislosti, že pokiaľ by správny orgán konal so žalobkyňou ako so spoluvlastníčkou parcely č. 1178, resp. ak by aj včas bola podala správnu žalobu ako tzv. opomenutý účastník správneho konania, v zmysle zákona č. 64/1997 Z.z. sa nevyžadoval jej súhlas s pozemkovými úpravami, podľa § 10 cit. zákona sa však mohla vyjadriť, či žiada titulom vyrovnania náhradné pozemky vo výmere a kvalite zodpovedajúcej jej pozemku v obvode pozemkových úprav alebo poskytnutie náhrady v peniazoch. Pritom pri výpočte náhrady v peniazoch sa postupovalo podľa zákonnej úpravy (§ 11 zák. č. 64/1997 Z.z.) a táto nebola predmetom zmluvného dojednania. Podľa vyjadrenia SPF náhrada za spoluvlastnícky podiel žalobkyne je doposiaľ uložená na depozitnom účte, o čom žalobkyňa má vedomosť, avšak o jej vyplatenie nepožiadala. V kontexte uvedeného súd poukázal na zásadu platnú v rímskom práve „vigilantibus iura scripta sunt“, podľa ktorej „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod., čo rovnako platí aj o využívaní zákonných procesných ustanovení. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaní, resp. ich právni predchodcovia nadobudli vlastníctvo nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, titulom rozhodnutia správneho orgánu dňom 5.12.2007, nešlo pritom o bezodplatný prevod, keďže za predmetné pozemky zaplatili náhradu. Súd pripomenul v tejto súvislosti, že pozemky vo vlastníctve žalovaných neboli vytvorené len parcely reg. E – KN č. 1178, ale aj z ďalších pozemkov, ktoré boli predmetom pozemkových úprav v zriadenej záhradkovej osade. Navyše žalovaní, ktorí následne nadobudli nehnuteľnosti kúpnou zmluvou od pôvodných vlastníkov, ktorí sa stali vlastníkmi na základe rozhodnutia správneho orgánu, požívajú ochranu dobromyseľných nadobúdateľov, keďže nehnuteľnosti nadobudli od vlastníka, čo bolo predmetom zápisu na príslušných LV v katastri nehnuteľností. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobkyne o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam voči žalovaným 2. až 13., 18. a 19. rade ako nedôvodnú zamietol. Žalobcu proti žalovanému v 1. rade zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko SPF nie je vlastníkom pozemkov, ktoré sú predmetom sporu, ani právnym nástupcom správneho orgánu, ktorý rozhodoval vo veci pozemkových úprav v záhradkovej osade. SPF bol účastníkom správneho konania v zmysle § 6 zákona č. 64/1997 Z.z. a zároveň v správnom konaní zastupoval neznámych vlastníkov zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. L., pričom nezastupoval právneho predchodcu žalobkyne F. O., s ktorým správny orgán konal ako so známym vlastníkom. Z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie súd zamietol žalobu i proti žalovanej v 15. rade a žalovaným v 16. a 17. rade. Žalovaná v 15. rade vystupovala v konaní v postavení právneho nástupcu pôvodne žalovaného v 14. rade, ktorý zomrel počas konania dňa 5.5.2018 a uznesením sp. zn. 7C/154/2017-184 zo dňa 29.9.2020 súd s ňou pokračoval v konaní, nakoľko v dedičskom konaní nadobudla v celosti v pomere k dedičstvu nehnuteľnosti v k.ú. L. zapísané na LV č. XXXXX J. XXXXX. Žalovaná v 15. rade v priebehu konania kúpnou zmluvou V-987/20 zo dňa 6.4.2020 previedla parcelu reg. C – KN č. XXXX/XXX na E. C. a kúpnou zmluvou V-3435/19 zo dňa 25.9.2019 previedla parcely reg. C - KN č. XXXX/XXX J. XXXX/XXX na A. A. L. (výpis z LV č. XXXXX k.ú. L.). Rovnako žalovaní v 16. a 17. rade v priebehu konania previedli parcelu C - KN č. 1295/231 zapísanú na LV č. XXXXX v k.ú. L. kúpnou zmluvou V-4183/2020 zo dňa 27.10.2020 na I. C. (výpis z LV č. XXXXX k.ú. L.). V časti o určenie vlastníctva k parcele reg. C - KN č. XXXX/XXX zapísanej na LV č. XXXXX pre k.ú. L. a o zaplatenie nájomného za užívanie predmetnej parcely súd žalobu proti žalovaným v 16. a 17. rade zamietol, nakoľko vlastníčkou predmetnej parcely je C. M., ktorá nie je stranou sporu. Ako nedôvodnú zamietol žalobu aj proti ostatným žalovaným v časti o zaplatenie nájomného na podklade záveru, že žalovaným nevznikla povinnosť platiť žalobkyni nájomné, ani sa na jej úkor žalovaní bezdôvodne neobohatili, keďže žalovaní, resp. ich právni predchodcovia nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnostiam dňa 5.12.2007 právoplatnosťou rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Košice
- okolie č.j. 2007/01278/Rk zo dňa 8.11.2007 o schválení vykonania projektu pozemkových úprav na vysporiadanie vlastníctva pozemkov v záhradkovej osade ZO 33-02 Pod briežkom v kat. území L., a to aj napriek tomu, že žalobkyňa nebola účastníčkou správneho konania. Súd dodal v tejto súvislosti, že ak by žalobkyňa využila svoje právo a podala voči cit. rozhodnutiu a postupu správneho orgánu v zákonnej lehote správnu žalobu podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p., na základe ktorej súd mohol uložiť správnemu orgánu povinnosť doručiť žalobkyni rozhodnutie, v takom prípade mohla docieliť zmenu rozhodnutia len v časti formy náhrady za jej pozemok a namiesto finančnej náhrady žiadať náhradný pozemok. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a priznal úspešným žalovaným v 5., 6. a 7. rade nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni, ktorá v spore nebola úspešná s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. Plný úspech v spore mali tiež žalovaní v 1. až 4., 8. až 13. a 15. až 19. rade, ktorým však v konaní žiadne trovy nevznikli, preto im súd náhradu trov konania nepriznal.
5. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa z dôvodov, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým jej odňal vlastnícke právo k parcele reg. E – KN č. 1178 o výmere 6.625 m2 v podiele 1/5 zapísanej na LV č. XXXXX v k. ú. L.. Mala za to, že je vlastníčkou tejto nehnuteľnosti, čo dokladovala Osvedčením o dedičstve po svojom otcovi F. O., nar.XX.X.XXXX, zomrelom dňa 15.9.2004, naposledy bytom D. X, E., ktoré je právoplatným dôkazom o jej vlastníctve. S touto nehnuteľnosťou nikdy nenakladala a neexistuje žiaden právny dôvod na prevod jej práv na iné osoby. Tvrdila, že počas prevodu došlo k porušeniam zákonov zo strany štátnych inštitúcií – Slovenského pozemkového fondu a Okresného úradu katastra a nesúhlasila s argumentáciou súdu prvej inštancie, že nemá možnosť dosiahnuť nápravu rozhodnutia o vykonaní pozemkových úprav vydaného Obvodným pozemkovým úradom Košice – okolie zo dňa 14.9.2007, ak sa neodvolala do troch rokov a že nemá nijaké nároky ani práva. I keď nenamietala predmetné rozhodnutie, podľa jej názoru na základe tejto listiny nie je možný prevod vlastníctva na iné osoby, nakoľko účastníkom konania bol F. O., zomrelý dňa 15.9.2004. Citovala čl. 17 bod 1 Charty základných práv Európskej únie a Čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a mala za to, že súd porušil jej práva garantované Ústavou SR, pokiaľ prisúdil vlastnícke právo žalovaným, ktorí ho získali nezákonne. F. O. v čase pozemkových úprav nebol vlastníkom a podľa zákona platí, že od nevlastníka nemožno nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, pričom majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom nepožíva ochranu (čl. 20 ods. 1 Ústavy SR). K pojmu „verejný záujem“ deklarovanému v prípade prevodu jej vlastníctva na užívateľov záhradiek uviedla, že SPF ponúkol za jej vlastnícky podiel vo výmere 1.010 m2 sumu 136,- €, v prepočte 13 centov/m2, za tú istú cenu predáva užívateľom záhradiek, ktorí prejavili promptný záujem zveľaďovať jej pozemky; skutočnosť je však taká, že získané pozemky sa postupne predávajú už od roku 2008, teda hneď po nadobudnutí za trhovú cenu 30,- €/m2. Dňa 30.5.2001 ústavný súd rozhodol, že zákon č. 64/1997 Z.z je v rozpore s ústavnou ochranou vlastníckeho práva a že neexistuje verejný záujem na zásah do práv vlastníkov pôdy a náhrada podľa zákona č. 64/1997 Z.z. nie je primeraná. Poukázala ďalej na zásadu nadobudnutia dedičstva okamihom smrti poručiteľa, zakotvenú v ust. § 460 OZ a uviedla, že F. O. zomrel dňa XX.X.XXXX, ktorým okamihom prestal byť vlastníkom. Namietala tiež, že „kataster na základe takejto listiny, v ktorej nefiguruje ani moje meno teda ani môj vlastnícky podiel, prevádza moje vlastníctvo na iné osoby. Súd tento protiprávny úkon odobril a tým protizákonnosť povýšil nad zákony“. Žiadala o spravodlivé doriešenie prípadu a prinavrátenie jej vlastníctva.
6. V doplňujúcom podaní zo dňa 14.1.2022 (č.l. 323 – 326) žalobkyňa uviedla, že odvolaním napáda rozsudok v celom rozsahu a odôvodňuje ho s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Zopakovala, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/5 parcely E - KN č.XXXX - orná pôda vo výmere 6.625 m2 zapísanej na LV č. XXXXX k. ú. L. nadobudla titulom dedenia po svojom otcovi F. O., nar. XX.X.XXXX, ku dňu smrti poručiteľa k 15.9.2004 (§ 460 OZ), na základe rozhodnutia o dedičstve, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.4.2005. Tento akt nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu spĺňal všetky zákonom vyžadované náležitosti a nebol žiadnym účastníkom konania spochybnený, pričom nadobudnutie vlastníckeho práva bolo potvrdené aj vkladom katastrálneho úradu na LV č. XXXXX. Táto skutočnosť je základom jej žaloby na určenie vlastníctva predmetnej parcely. Podľa žalobkyne rozhodnutie o vykonaní pozemkových úprav č.j. 2007/01278/Rk zo dňa 14.9.2007 vydané Obvodným pozemkovým úradom Košice - okolie, nespĺňa zákonné podmienky pre prevod jej vlastníckych práv, keďže v predložených listinách o vykonaní pozemkových úprav žalobkyňa nie je uvádzaná ako účastníčka konania a rozhodnutie nesprávne uvádza spoluvlastnícky podiel F. O., ktorý v čase vykonania pozemkových úprav nebol vlastníkom žiadneho podielu na uvedených parcelách. Mala za to, že katastrálny úrad nemohol na základe predložených listín vykonať vklad do katastra nehnuteľností minimálne v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu, nakoľko rozhodnutie OPÚ č.j. 2007/01278/Rk zo dňa 14.9.2007 nespĺňa podmienky ustanovené § 36 ods. 1 katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z., keďže v projekte pozemkových úprav uvádza v rozsahu 1/5 pod B2 E-KN parcela č. 1178 - orná pôda vo výmere 6.625 m2 zapísaná na LV č. XXXXX pre k.ú. L. ako spoluvlastníka F. O., ktorý v tom čase už nežil a nebol vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Na základe ust. § 36a zákona č. 162/1995 Z.z. mal preto katastrálny úrad povinnosť predloženú listinu s rozhodnutím o vykonaní pozemkových úprav vrátiť predkladateľovi. Žalovaní nepredložili súdu inú právoplatnú listinu, ktorá by zakladala právo na prevod jej vlastníckeho podielu na žalovaných alebo by dokazovala vysporiadanie jej vlastníctva podľa zákona č. 64/1997 Z.z. Mala za to, že jej vlastnícky podiel si Slovenský pozemkový fond ako vykonávateľ projektu pozemkových úprav a „de iure“ prvotný nadobúdateľ pozemkov prisvojil neoprávnene a protizákonne a následne tieto pozemky odpredal užívateľom v záhradkárskej osade bez jej vedomia a súhlasu. Vytýkala viaceré procesné pochybenia v postupe OPÚ Košice – okolie v konaní o pozemkových úpravách, v ktorom SPF podľa nej nemal oprávnenie zastupovať žiadneho zo známych vlastníkov, resp. konať v ich mene a správny orgán mal povinnosť konať s vlastníkmi pozemkov podľa § 6 písm. c) zák. č. 64/1997 Z.z., čo neučinil a nesprávne konal vo veci s jej právnym predchodcom, v tom čase už nebohým F. O., nar. XX.X.XXXX, pričom vo veci aj rozhodol dňa 8.11.2007. Zdôraznila v tejto súvislosti, že predmetom podanej žaloby nebolo akýmkoľvek spôsobom rozhodnutie OPÚ Košice - okolie prehodnocovať alebo sa dovolávať jeho zmeny, ale ním bolo určenie vlastníctva k parcelám uvedených v žalobe. Mala za to, že o svoje vlastnícke práva a majetok sa aktívne starala, a to: a) usporiadaním vlastníckych vzťahov v rámci dedičského konania s následným zápisom do katastra, b) uzavretím zmluvy o prenájme nadobudnutej nehnuteľnosti s firmou V. K. J. L., so sídlom W. XX, P. - prevádzka L. a c) po zistení neoprávneného nakladania s vlastníckym podielom na parcele č. XXXX v k.ú. L. zahájením právnych krokov na ochranu svojich vlastníckych práv. Skoršej intervencii jej zabránili opakované protiprávne kroky štátnych orgánov, a to neinformovanie zo strany SPF a OPÚ Košice - okolie o zahájení a následnom vykonaní projektu pozemkových úprav ako aj nečinnosť katastrálneho úradu, ktorý porušil ust. § 47 zákona č. 162/1995 Z.z. Nesúhlasila ani s konštatovaním súdu prvej inštancie v bode 47 odôvodnenia rozsudku, že v danom prípade „nešlo o bezplatný prevod, za predmetné pozemky žalovaní zaplatili náhradu ...“. Tvrdila v tejto súvislosti, že jej nikdy nebola priznaná náhrada ani neobdŕžala žiadnu náhradu za svoj vlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom sporu. Tento fakt podľa názoru žalobkyne vylučuje klasifikáciu prevodu vlastníckych práv na tretie strany ako „vysporiadané“, ale správnou klasifikáciou tohoto skutku je „odcudzenie /odobratie bez poskytnutia akejkoľvek náhrady“. Záverom uviedla, že v prípade ak by bola účastná konania vo veci pozemkových úprav, mala možnosť navrhnúť ponechanie si svojho vlastníckeho podielu na predmetných parcelách a ponúknuť užívateľom odkúpenie stavieb, trvalých porastov a spoločných zariadení na dotknutých parcelách. V prípade súčinnosti s ďalšími vlastníkmi pozemkov v oblasti navrhovaných pozemkových úprav v rozsahu presahujúcom nadpolovičnú väčšinu pozemkov počítanej podľa výmery, mohla docieliť i zastavenie konania a ponechať si svoj pôvodný vlastnícky podiel v pôvodnom rozsahu. Nesúhlasila ani so zamietnutím žaloby proti žalovanému v 1. rade na podklade záveru, že „Slovenský pozemkový fond nie je vlastníkom pozemkov, ktoré sú predmetom sporu, nie je nástupcom správneho orgánu, ktorý rozhodoval vo veci pozemkových úprav v záhradkárskej osade a v predmetnom konaní nezastupoval právneho predchodcu žalobkyne, s ktorým bolo konané ako so známym vlastníkom“. V tejto súvislosti uviedla, že úlohou SPF v pozemkových úpravách bolo vykonávať rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Košice – okolie, pričom z ust. § 14 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. vyplýva, že SPF ako vykonávateľ rozhodnutia o pozemkových úpravách „de iure“ prvotne nadobudol - prevzal vlastnícke podiely od pôvodných vlastníkov za finančnú alebo naturálnu náhradu a následne ich odstúpil užívateľom parciel za finančnú náhradu, ktorí sa týmto aktom po potvrdení vkladu do katastra stali novými vlastníkmi týchto parciel. Keďže SPF prevzal jej spoluvlastnícky podiel na predmetnej parcele protiprávne a v rozpore so zákonom č. 64/1997 Z.z., „de iure“ sa stal prvotným vlastníkom takto nadobudnutého vlastníckeho podielu v roli vykonávateľa rozhodnutia o pozemkových úpravách, podľa žalobkyne je dôvodné ho „kategorizovať“ ako žalovaného. Záverom zhrnula, že prevod vlastníckeho práva k výmere 1.010 m2 z pôvodného rozsahu parcely č. 1178 v k.ú. L. na nových vlastníkov sa uskutočnil bez existencie akejkoľvek listiny zakladajúcej právny rámec na zmenu vlastníckeho práva a bez akejkoľvek náhrady zaplatenej pôvodnému vlastníkovi, t.j. žalobkyni. Z týchto dôvodov žalobkyňa napadnutý rozsudok považovala za nesprávny, vydaný v rozpore so zákonom a s č1. 20 ods. l Ústavy SR a navrhovala, aby ho odvolací súd zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie i s dôvodmi napadnutého rozsudku, na podklade ktorých súd žalobu voči nemu zamietol a navrhol odvolanie žalobkyne zamietnuť a napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Podľa názoru žalovaného v 1. rade súd dostatočne objektívne a v súlade s platnými právnymi predpismi aj judikatúrou platnou v rozhodnom čase vyhodnotil všetky relevantné skutočnosti. Akcentoval námietku nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie s poukazom na to, že nie je vlastníkom pozemkov, ktoré sú predmetom sporu, nie je nástupcom správneho orgánu, ktorý rozhodoval vo veci pozemkových úprav v záhradkovej osade a v predmetnom konaní nezastupoval právneho predchodcu žalobkyne, s ktorým bolo konané ako so známym vlastníkom. Slovenský pozemkový fond má sídlo na Búdkovej 36 v Bratislave a jeho (niekdajšie) regionálne odbory (v Košiciach na Letnej č. 42) nemali, resp. jednotlivé pracoviská SPF nemajú právnu subjektivitu. SPF tiež nie je nástupníckou organizáciou žiadneho obvodného pozemkového úradu, nakoľko Obvodné pozemkové úrady zanikli a ich kompetencie prevzali okresné úrady, pozemkové a lesné odbory.
8. Žalovaní v 2. a 3. rade vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedli, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy, na základe ktorých správne zistil skutkový stav a priam ukážkovo v odôvodnení rozsudku označil aj vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Z obsahu žaloby a podaného odvolania im vyplynulo, že žalobkyňa má „svoju“ predstavu o tom, čo sa skutočne stalo s jej vlastníctvom, pričom je presvedčená, že SPF predával jej nehnuteľnosť žalovaným bez jej vedomia a že rozhodnutie vydané v správnom konaní sa netýka jej vlastníctva. S touto chybnou predstavou vstupovala do sporu a má ju aj naďalej, hoci bola osobne prítomná na pojednávaní, na ktorom súd prvej inštancie vykonával dôkazy, mala tiež možnosť nahliadať do súdneho spisu a všetky dôkazy si preštudovať. Podľa žalovaných neobstojí ani namietaný odvolací dôvod, podľa ktorého „rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci“, pretože súd prvej inštancie správne právne posúdil, že žalovaní vlastníctvo nadobudli rozhodnutím štátneho orgánu, a nie prostredníctvom kúpy od Slovenského pozemkového fondu, správne tiež zistil, že toto rozhodnutie štátneho orgánu je právoplatné a vykonateľné a že za pridelený pozemok zaplatili náhradu. Podľa presvedčenia žalovaných, aj keby správny orgán konal so žalobkyňou ako s účastníčkou správneho konania a neopomenul by ju, aj v takom prípade by žalobkyňa nemala možnosť zabrániť tomu, aby sa časť z jej vlastníctva stala predmetom správneho konania o vyporiadaní vlastníctva. Navyše poukázali na to, že právny predchodca žalobkyne zomrel až v priebehu tohto správneho konania. Súd prvej inštancie správne uviedol, že žalobkyňa by v prípade jej neopomenutia mala možnosť si vybrať len, či chce za časť svojho vlastníctva náhradný pozemok alebo náhradu v peniazoch. K argumentácii žalobkyne článkom 17 bod 1 Charty základných práv Európskej únie, v ktorom sa uvádza ako výnimka možnosť zbaviť niekoho majetku vo verejnom záujme v prípadoch ustanovených zákonom a za spravodlivú náhradu, uviedli, že práve táto výnimka bola v ich prípade realizovaná. Poukázali na to, že peňažnú náhradu pre žalobkyňu za časť jej odobratého vlastníctva stále deponuje Slovenský pozemkový fond a žalobkyňa si ho kedykoľvek môže vyžiadať, o čom bola zo strany SPF informovaná. Stotožnili sa aj s právnym záverom súdu prvej inštancie, že určovacou žalobou podanou na všeobecnom súde nie je možné zhojiť nečinnosť účastníka správneho konania hoc aj opomenutého a márne uplynutú prekluzívnu lehotu na podanie správnej žaloby na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní. Z uvedených dôvodov žalovaní v 2. a 3. rade navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
9. Žalovaní v 4. a 5. rade sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrili.
10. Žalovaní v 6. a 7. rade vo vyjadrení k podanému odvolaniu mali za to, že tvrdenia žalobkyne o nadobudnutí vlastníckeho práva dedením a absencii právneho dôvodu na prevod jej práv na iné osoby, nemajú žiadny potenciál vyvrátiť závery súdu prvej inštancie, pretože k zmene vlastníctva tu došlo nie súkromnoprávnym úkonom žalobkyne, ale na základe rozhodnutia štátneho orgánu, konkrétne rozhodnutia č.j. 2007/01278-Rk zo dňa 14.9.2007 o nariadenie vykonania projektu pozemkových úprav na vysporiadanie vlastníctva k pozemkom v záhradkárskej osade podľa ust. § 13 ods. 3 zákona č. 64/1997 Z.z., vydaného vtedajším Obvodným pozemkovým úradom Košice - okolie. Uvedený spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je originárnym nadobudnutím vlastníckeho práva, t.j. spôsob nadobudnutia neodvodený od právneho predchodcu; rozhodnutie má konštitutívny charakter, teda priamo zakladá vznik, zmenu a zánik vlastníckych vzťahov. Pri pozemkových úpravách dochádza k vytvoreniu nových pozemkov, pôvodné pozemky zanikajú a vznikajú nové, v rámci vykonania projektu pozemkových úprav sa vyznačia lomové body hraníc nových pozemkov. Z tohto dôvodu ide o originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva a po zápise projektu pozemkových úprav už súdy nemôžu (deklaratórne) rozhodovať o vlastníckom práve k pôvodnému pozemku a ani k novému pozemku. K odvolacím námietkam žalobkyne poukázali na to, že výška náhrady za spoluvlastnícky podiel bola určená platným a účinným zákonom, ktorý musel SPF rešpektovať. Pokiaľ vlastníci, ktorí nadobudli vlastnícke právo na základe rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav, následne predávali pozemky za vyššiu cenu ako náhrada poskytnutá pôvodnému vlastníkovi vo výške určenej zákonom, toto tvrdenie žalobkyne nezohľadňuje tú skutočnosť, že hodnota uvedených pozemkov podstatným spôsobom vzrástla najmä ako následok nového usporiadania vlastníctva k pozemkom a nového polohového a tvarového usporiadania pozemkov, ktoré sa dosiahlo práve procesom pozemkových úprav, kým do vykonania pozemkových úprav mali tieto pozemky pre veľký počet spoluvlastníkov a nevhodné polohové usporiadanie len nepatrnú hodnotu. S námietkou žalobkyne, že v rámci konania o pozemkových úpravách sa s ňou nekonalo ako s účastníkom konania, sa vyčerpávajúco vysporiadal súd prvej inštancie, ktorý uviedol, že žalobkyňa mohla v lehote troch rokov podať správnu žalobu opomenutého účastníka konania, čo neurobila. Poukázali na to, že vlastnícke právo k pozemku zapísanému na LV č. XXXXX v k. ú. L. nadobudli v dobrej viere od vlastníčky H. C., P. Q., kúpnou zmluvou zo dňa 28.2.2012, ktorá nehnuteľnosť v celosti zdedila po zomrelom manželovi (Osvedčenie o dedičstve 39D/683/2011 - č.z. 200/12, Z193/12 zo dňa 20.1.2012). Na podporu svojej argumentácie poukázali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 151/2016 zo dňa 3.5.2017, v ktorom ústavný súd vyslovil právny záver: „Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní“. Vzhľadom na uvedené žalovaní v 6. a 7. rade navrhovali, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny a priznal im náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
11. Žalovaní v 8. a 9. rade vo vyjadrení k podanému odvolaniu považovali napadnutý rozsudok za vecne a procesne správny a žiadali ho v celom rozsahu potvrdiť. Mali za to, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal v rámci dokazovania s predloženými dôkazmi a stanoviskom žalovaných, predovšetkým s procesnou spôsobilosťou – pasívnou legitimáciou žalovanej strany SPF a ďalších účastníkov konania. Uviedli, že parcely č. XXXX/XXX, XXX, XXX v k.ú. L. v celkovej výmere 720 m2 zapísané na LV č. XXXXX nadobudli dobromyseľne (v dobrej viere) na základe právoplatného rozhodnutia OPÚ Košice - okolie a odplatne za finančnú náhradu v sume cca 6.000 Sk, ktorá bola realizovaná v prospech SPF OÚ Košice - okolie v požadovanej výške. Na základe rozhodnutia správneho orgánu bola právoplatne prevedená zmena vlastníctva v katastri nehnuteľností v ich prospech na LV č. XXXXX parc. č. XXXX v k.ú. L.. Poukázali na to, že žalobkyňa ako zákonná dedička po neb. otcovi nepodala proti rozhodnutiu v zákonnej lehote opravný prostriedok a taktiež neuplatnila nárok žalobou o neplatnosť právneho úkonu v zmysle ust. § 39 OZ v trojročnej premlčacej lehote.
12. Žalovaní v 10. a 11. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhli zamietnuť žalobu v celom rozsahu a odkázali na podané vyjadrenie k žalobe (pripojené k odvolaniu), v ktorom poukázali na to, že nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemkom v záhradkárskej osade považovali za legitímne a vynaložili veľké úsilie a nemalé finančné prostriedky na ich zveľadenie, takže v súčasnosti majú tieto pozemky viacnásobne vyššiu hodnotu ako v čase ich nadobudnutia, a to bez akéhokoľvek pričinenia zo strany žalobkyne. Prípadné nedoriešené vlastnícke práva žalobkyne k predmetným pozemkom v záhradkovej osade, navrhovali riešiť podľa zákona č. 64/1997 Z.z. a to náhradným pozemkom alebo náhradou v peniazoch, prípadne mimosúdnym vyrovnaním medzi žalobkyňou a SPF. Požiadavky žalobkyne na zápis jej spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/5 na LV č. XXXXX k.ú. L. ako aj o zaplatenie nájomného považovali za nedôvodné, v rozpore s čl. 20 Ústavy SR, so zákonom č. 64/1997 Z.z. (najmä § 13 ods. 6 a § 17 ods. 1) a s ust. § 6 ods. 1 písm. e) zákona č. 503/2003 Z.z.
13. Žalovaní v 12. a 13. rade vo vyjadrení k odvolaniu označili požiadavky žalobkyne za megalomansky prehnané, keďže žalobkyňa nerozlišuje rozdiel medzi zdedenou parcelou, ktorá bola ornou pôdou a súčasnými parcelami, ktoré sú záhradkami. Uviedli, že po legálnej kúpe, ktorú preukázali výpisom z LV č. XXXXX, tvrdo pracovali na skvalitňovaní parcely tým, že ju celú odvodnili, vybudovali potrebnú infraštruktúru a pozemok udržiavali v dobrom stave, keď okrem tvrdej práce investovali do pozemku aj nemalé finančné prostriedky, čím bez akéhokoľvek pričinenia žalobkyne zvýšili jej hodnotu. Vzhľadom k tomu, že v súčasnosti nie je reálne vrátiť uvedenú parcelu do pôvodného stavu, preto v prípade priznania požiadaviek žalobkyne, žiadajú uhradiť rozdiel súčasnej ceny, podľa žalobkyne 30 €/m2 a pôvodnej ceny 0,135 €/m2. Nesúhlasili ani s podielovým spoluvlastníctvom žalobkyne, čím by žalobkyňa získala neoprávnený prístup k infraštruktúre a zariadeniam záhradky, navyše by dochádzalo ku vzájomnému zasahovaniu do súkromia jednotlivých strán. Nevideli žiadny právny dôvod ani na vymáhanie nájomného za užívanie pozemkov. Okrem toho, že žalobkyňou požadovaná plocha je väčšia o niekoľko m2, tak aj sadzba nájomného je stanovená 15 - násobne vyššia, než podľa zákona č. 64/1997 Z.z., ktorým je nájomné určené vo výške 10 % z ceny pozemku, v tomto prípade 0,0135 € za m2/ rok, a nie vo výške 0,20 €/m2/rok požadovanej žalobkyňou. Žalobkyňa žiada neprimeranú náhradu, keďže za pozemok v cene cca 137,- € žiada pozemky v hodnote vyše 30.000,- €, čo je cca 220 násobne viac a navyše žiada aj väčšiu výmeru cca o 50 m2. Na základe uvedeného navrhovali odvolanie žalobkyne v celom rozsahu ako nedôvodné zamietnuť.
14. Žalovaná v 15. rade v písomnom vyjadrení žiadala odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že nehnuteľnosť evidovanú na LV č. XXXXX v k.ú. L., získala zákonným spôsobom – rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu Košice - okolie a nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXXX v k.ú. L. nadobudla darovacou zmluvou. Po smrti manžela I. C., ktorý zomrel dňa X.X.XXXX, obe nehnuteľnosti zdedila a v máji 2019 ich predala. Zastávala názor, že žalobkyňa by sa mala domáhať náhrady voči SPF a Okresnému úradu Košice – okolie, katastrálny odbor.
15. Žalovaní v 16. a 17. rade vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
16. Žalovaní v 18. a 19. rade vo vyjadrení k odvolaniu sa plne stotožnili s vyjadreniami ostatných žalovaných a navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť v plnom znení.
17. Žalovaný v 1. rade k vyjadreniam ostatných žalovaných, ktoré mu boli doručené, opätovne zdôrazňoval nesprávne označenie žalovanej strany, keďže žalobkyňa ho označila ako nástupnícku organizáciu po Obvodnom pozemkovom úrade Košice – okolie, F. XX, C., i keď subjekt s takýmto označením neexistuje. Uviedol, že Slovenský pozemkový fond má sídlo na Búdkovej 36 v Bratislave a jeho regionálne odbory (v C. N. E. XX, ktorý ale nemá označenie C. - G.), resp. pracoviská nemajú právnu subjektivitu. SPF nie je nástupníckou organizáciou žiadneho obvodného pozemkového úradu, ktoré zanikli a ich kompetencie prevzali okresné úrady, pozemkové a lesné odbory. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby bol vylúčený z konania pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko od začiatku konania mal na strane žalovaného vystupovať iný subjekt, a to orgán verejnej správy, ktorý prevzal kompetencie bývalého Obvodného pozemkového úradu Košice - okolie, so sídlom Popradská 78, Košice.
18. Žalobkyňa na vyjadrenia žalovaných, ktoré jej boli súdom prvej inštancie doručené, žiadnym spôsobom v určenej lehote nereagovala.
19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalobkyne bolo podané včas (§ 362 CSP) a oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov [podľa ust. § 365 ods. 1 písmen f) a h) CSP], s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, uplatnené odvolacie dôvody nie sú preukázané a napadnutý rozsudok je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil, pričom sa stotožňuje v celom rozsahu s jeho úplnými a správnymi dôvodmi.
20. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 28.6.2023 o 10:20 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215/2.p., po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.
21. Žalobkyňa svojimi odvolacími námietkami poukazujúcimi na to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že spor nesprávnym spôsobom posudzoval po právnej stránke, podľa posúdenia odvolacieho súdu materiálne uplatnila odvolacie dôvody upravené v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
22. V podanom odvolaní bol žalobkyňou formálne citovaný i odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, spočívajúci v neúplnosti zistenia skutkového stavu v dôsledku nevykonania navrhovaných dôkazov, ktorý dôvod však žalobkyňa nepodoprela konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, poukazujúcimi na konkrétny dôkaz ňou navrhovaný už v prvoinštančnom konaní, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, ktorý ale súd prvej inštancie nevykonal, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu nebol tento ďalší odvolací dôvod žalobkyňou materiálne, a preto ani procesne účinne uplatnený. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti záver vyplývajúci z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2019 zo dňa 5.11.2019, v zmysle ktorého „odvolací dôvod nemôže spočívať len na všeobecnom vyjadrení nespokojnosti s rozhodnutím, bez bližšej špecifikácie vytýkaných nesprávností v kontexte konkrétnych okolností prípadu“. V zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí odvolací súd prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. § 380 ods. 1 CSP viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (pozri Števček, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár, vyd. C.H. Beck v Prahe, 2016).
23. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, skutkové a právne závery i procesný postup súdu prvej inštancie v konaní v rozsahu vymedzenom odvolacími námietkami a právnymi argumentmi žalobkyne uvedenými v podanom odvolaní, v intenciách uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písmen f) a h) CSP, pričom nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie boli neúplné alebo nesprávne, nezodpovedali vykonaným dôkazom alebo, že by súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, prípadne aby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo, alebo aby nesprávne interpretoval, prípadne aplikoval použitý právny predpis. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu veci, vzal do úvahy iba skutočnosti preukázané vykonanými dôkazmi, ktoré vyhodnotil v súlade so zákonom, podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP, logicky a správnym spôsobom posúdil zistené skutočnosti prihliadajúc na rozhodujúce skutkové tvrdenia a relevantné argumenty sporových strán, a dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Uplatnený nárok správne kvalifikoval aj po právnej stránke, aplikujúc relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne normy vzťahujúce sa na posudzovanú vec [ust. § 1 písm. b), § 6, § 7 ods. 4, § 8 ods. 3, § 10 ods. 1, § 10 ods. 3 písm. a), § 11 ods. 2, § 17 ods. 1, § 18 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších právnych predpisov účinných do 30.4.2008, ust. § 247 ods. 1, § 250 ods. 2, § 250b ods. 1, 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, v znení platnom a účinnom od 8.11.2007 do 8.11.2010], ktoré správnym spôsobom aj interpretoval a vyvodil zodpovedajúce právne závery o právach a povinnostiach sporových strán. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so správnym skutkovým základom preskúmavaného rozhodnutia i s právnymi závermi súdu prvej inštancie a zároveň v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje úplnosť a vecnú správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.
24. Súd prvej inštancie dostatočným, primeraným a zrozumiteľným spôsobom, v plnom súlade so zákonom a aj presvedčivo sa v preskúmavanom rozhodnutí vysporiadal so skutkovými tvrdeniami a žalobnou argumentáciou žalobkyne, ako aj s procesnou obranou žalovaných a so všetkými skutočnosťami, ktoré mali pre rozhodnutie v spore podstatný význam. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov a na podklade zistených skutočností dospel k správnemu záveru, že žalobou uplatnené nároky na určenie vlastníckeho práva v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalobkyne o veľkosti 1/5 k nehnuteľnosti parcele reg. E-KN č. 1178 - orná pôda evidovanej na LV č. XXXXX v k.ú. L. (nadobudnutej právnym titulom dedenia po por. F. O., zomrelom 15.9.2004) a o peňažné plnenie titulom vydania bezdôvodného obohatenia proti žalovaným, sú nepreukázané a v celom rozsahu nedôvodné. Vo vzťahu k žalovaným v 1., 15., 16. a 17. rade súd prvej inštancie správne žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane týchto žalovaných, na podklade zistenia, že žalovaní v čase rozhodnutia súdu neboli vlastníkmi nehnuteľností tvoriacich predmet sporu, ako vlastníci nie sú evidovaní v katastri nehnuteľností, žalovaný v 1. rade nie je právnym nástupcom bývalého Obvodného pozemkového úradu Košice - okolie, ktorý konal vo veci pozemkových úprav a vyporiadania vlastníctva a rozhodol o nadobudnutí vlastníctva k pozemkom v zriadenej záhradkovej osade ZO 33-02 Pod briežkom v k.ú. L. podľa schváleného projektu pozemkových úprav. Rovnako správne súd uzavrel, že SPF v prípade sporného pozemku v správnom konaní nezastupoval právneho predchodcu žalobkyne F. O., ktorý bol známym vlastníkom nehnuteľnosti, a preto v zmysle zákona č. 330/1991 Zb. SPF nebol oprávnený na jeho zastupovanie.
25. Podľa záverov súdnej praxe v spore o určenie vlastníckeho práva má žalobca bremeno tvrdenia, že je vlastníkom (spoluvlastníkom) veci a z akých skutočností svoje vlastnícke právo vyvodzuje. Z tohto bremena potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné, a to preukázať existenciu právneho (vlastníckeho) titulu, resp. skutočností spôsobilých založiť takýto nadobúdací titul. Ak tieto skutočnosti budú preukázané, potom žalobca uniesol bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno. Pokiaľ sa žalovaný bráni proti žalobe tvrdením svojho vlastníckeho práva, musí tvrdiť svoj nadobúdací titul a na svoje tvrdenia predložiť dôkazy. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami sporu v závislosti na tom, ako vymedzuje hmotnoprávna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce (teda aj prípadné rovnaké právo žalovaného) sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane účastníkov treba tiež rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú situáciu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvalý charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo požadovať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej skutočnosti. V spore o určenie vlastníckeho práva žalobca nie je povinný preukázať neexistenciu nadobúdacieho titulu žalovaného. Keďže právny titul svedčiaci žalovanému je na jeho prospech, je na žalovanom, aby svoj nadobúdací titul tvrdil aj preukazoval.
26. V prejednávanej veci je potrebné súhlasiť s posúdením otázky vlastníckeho práva k pozemkom v ZO 33-02 v k. ú. L., ktoré sú predmetom sporu a dôkazného bremena na strane účastníkov (žalobkyne a žalovaných) ako aj so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie, že v danom spore žalovaní preukázali právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva rozhodnutím správneho orgánu, ktoré bolo vydané príslušným orgánom verejnej správy v konaní podľa zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov. Aj podľa názoru odvolacieho súdu došlo k prechodu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti na žalovaných ako užívateľov pozemkov v zriadenej ZO, resp. na ich právnych predchodcov (od ktorých žalovaní pozemky následne nadobudli kúpnymi zmluvami), ktorí sporné pozemky nadobudli do vlastníctva k 5.12.2007, t.j. dňom právoplatnosti rozhodnutia bývalého Obvodného pozemkového úradu Košice - okolie č.j. 2007/01278/Rk zo dňa 8.11.2007 o schválení vykonania projektu pozemkových úprav na vysporiadanie vlastníctva pozemkov v záhradkovej osade ZO 33-02 Pod briežkom v kat. území L. podľa § 16 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z.z a o nadobudnutí vlastníctva k pozemkom v samostatnom obvode zriadenej záhradkovej osady v súlade s § 17 ods. 1 cit. zákona (podľa ktorého vlastníctvo k pozemkom v samostatnom obvode zriadenej záhradkovej osady a v samostatnom obvode náhradných pozemkov sa nadobúda dňom vydania rozhodnutia o vykonaní projektu alebo neskorším dňom uvedeným v rozhodnutí), i keď žalobkyňa sa nezúčastnila správneho konania podľa zák. č. 64/1997 Z.z. vo veci pozemkových úprav a vyporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadenej ZO.
27. Z ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že vlastníctvo možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
28. Podľa § 132 ods. 2 OZ ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
29. Nadobúdanie vlastníctva rozhodnutím súdu alebo orgánu verejnej správy je ovládané princípom právnej istoty, čoho dôsledkom je rešpektovanie tohto rozhodnutia okrem prípadov, ak došlo v dôsledku prípadných mimoriadnych opravných prostriedkov k jeho zrušeniu alebo zmene. Rozhodnutie štátneho orgánu je typickým derivátnym spôsobom nadobudnutia, resp. prechodu vlastníctva. Nie každé rozhodnutie štátneho orgánu, ktoré sa týka vlastníctva, je však titulom pre jeho nadobudnutie. V tejto nadväznosti je potrebné rozlišovať medzi konštitutívnymi a deklaratórnymi rozhodnutiami. Pri konštitutívnych rozhodnutiach dochádza k prechodu vlastníctva z jednej osoby na druhú, teda k vzniku vlastníctva jednej osoby a súčasnému zániku vlastníctva u druhej osoby. Pri deklaratórnych rozhodnutiach sa len deklaruje vlastnícke právo u určitej osoby, ktoré bolo nadobudnuté skôr a na základe inej právnej skutočnosti. Rozhodnutia orgánov štátnej (verejnej) správy, ktorými dochádza k prechodu vlastníctva, sú vydávané v administratívnom konaní, akými sú napr. konštitutívne rozhodnutia o vyvlastnení, reštitučné rozhodnutia vydané podľa tzv. reštitučných zákonov, ktoré majú konštitutívnu povahu, rozhodnutia okresného úradu, pozemkového a lesného odboru o schválení vykonania projektu pozemkových úprav podľa § 14 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, a pod.
30. Zákon č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov v ust. § 6 a nasl. upravuje konanie o pozemkových úpravách, účelom ktorého je vyporiadanie vlastníctva ku všetkým pozemkom v tej záhradkovej osade, ktorej sa návrh dotýka. Postupom orgánov verejnej správy v predmetnom (správnom, administratívnom) konaní a v naň nadväzujúcich etapách dochádza k odňatiu (zániku) vlastníckeho práva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách ich vlastníkom a k prechodu vlastníckeho práva na doterajších užívateľov záhradiek. Uvedený zásah je prípustný len pokiaľ je to vo verejnom záujme a za primeranú náhradu (čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, PL.ÚS 37/95).
31. V náleze sp. zn. PL.ÚS 17/00 zo dňa 30.5.2001 Ústavný súd SR dospel k záveru, že zánik vlastníckeho práva pôvodného vlastníka k pozemkom v zriadenej záhradkovej osade (prechod na doterajšieho užívateľa) v dôsledku konania upraveného v ust. § 7 a nasl. zákona č. 64/1997 Z.z., nie je v rozpore s ústavnými podmienkami uvedenými v čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, t.j. vyvlastnenie v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu. V tomto rozhodnutí ústavný súd zdôraznil, že „konanie podľa § 7 a nasl. zákona o záhradkových osadách tvorí len jedno z konaní o pozemkových úpravách, o čom svedčí aj znenie jeho ust. § 1 písm. b), podľa ktorého predmetom jeho úpravy je postup označených subjektov „v konaní o pozemkových úpravách podľa osobitného predpisu na účely vyporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách. Verejný záujem, ktorý sa sleduje pozemkovými úpravami, je definovaný v ust. § 1 ods. 1, § 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, resp. § 19 ods. 1 zákona o pôde, pričom tento je spoločný pre všetky druhy pozemkových úprav. Na tento verejný záujem je potom možné odkázať aj pri obmedzení (či dokonca zániku) vlastníckeho práva, ku ktorému dochádza (môže dôjsť) v jednotlivých konaniach o pozemkových úpravách aj proti vôli vlastníka“.
32. Vyporiadanie vlastníctva pozemkov v zriadených záhradkových osadách aj za cenu odňatia vlastníckeho práva istej časti občanov je v zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 64/1997 Z.z. vo verejnom záujme i z dôvodu, že prispeje k posilneniu právnej istoty, a to nielen záhradkárov a užívateľov, ale aj samotných vlastníkov. Primeranou náhradou vlastníkovi, ktorému sa vlastníctvo k pozemku postupom uvedeným v zákone odníma, je náhradný pozemok, v hodnote pozemku podľa registra pôvodného stavu v obvode pozemkových úprav alebo náhrada v peniazoch, na účely ktorej podľa § 18c ods. 1 zák. č. 64/1997 Z.z. orgán verejnej správy zabezpečí znalecký posudok.
33. K otázke verejného záujmu na uskutočnení pozemkových úprav sa vyjadril aj Ústavný súd ČR v rozhodnutí sp. zn. PL.ÚS 34/1997, v ktorom uviedol, že „pozemkové úpravy väčšinou nepredstavujú vyvlastnenie v pravom slova zmysle, pretože v podstate ide o dobrovoľnú výmenu vlastníckych práv dotknutých vlastníkov. Avšak pre tú skupinu vlastníkov, ktorá s vykonávanými úpravami nesúhlasí, sú ústavné pravidlá platné pre vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva krajným kritériom ochrany ich vlastníctva“. Ústavný súd v cit. rozhodnutí zároveň skonštatoval, že pozemkové úpravy sa vykonávajú vo verejnom záujme, na základe zákona a je na príslušných orgánoch, aby – v súlade s článkom 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd – striktne zabezpečili právo na adekvátnu náhradu.
34. V posudzovanej veci na strane žalovaných, resp. ich právnych predchodcov ako užívateľov pozemkov v zriadenej záhradkovej osade F. D. L., aj podľa názoru odvolacieho súdu nepochybne platným nadobúdacím titulom ich vlastníckeho práva, o ktorom žalovaní uniesli v danom spore dôkazné bremeno, je právoplatné rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Košice – okolie ako príslušného správneho orgánu, vydané v konaní podľa zákona č. 64/1997 Z.z. o pozemkových úpravách podľa osobitného predpisu (zák. č. 330/1991 Zb.) na účely vyporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách. V dôsledku tohto konania (vydaním rozhodnutia podľa § 17 ods. 1 cit. zákona, ktoré nadobudlo právoplatnosť 5.12.2007) došlo k zániku vlastníckeho práva žalobkyne, resp. jej právneho predchodcu k spornej nehnuteľnosti v rozsahu výmery, ktorá bola predmetom vyporiadania vlastníctva pozemkov v zriadenej ZO v rámci pozemkových úprav. Aj podľa posúdenia odvolacieho súdu žalobkyňa dôkazné bremeno na svoje tvrdenia, že je vlastníčkou sporných nehnuteľností v ich pôvodnej výmere (titulom dedenia) a neexistuje žiadny právny dôvod na prevod jej spoluvlastníckeho podielu na žalovaných alebo právoplatná listina, ktorá by dokazovala vysporiadanie jej vlastníctva podľa zákona č. 64/1997 Z.z., v danom spore neuniesla, na čom nemôže nič zmeniť ani podané odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré odvolací súd považuje v celom rozsahu za nedôvodné.
35. Žalobkyňa v odvolaní opakuje skutočnosti a argumenty namietané už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ktoré prvoinštančný súd celkom správne vyhodnotil ako neopodstatnené a právne nepodložené, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia dal jasné a zrozumiteľné stanovisko (odpoveď) ku všetkým relevantným námietkam sporových strán (i žalobkyne), a preto jeho hodnotenie si v celom rozsahu osvojuje aj odvolací súd. Odvolacie námietky žalobkyne nie sú spôsobilé spochybniť správnosť skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie v otázke vlastníctva predmetného pozemku – spornej časti parcely č. 1178 – roľa vo výmere 1.010 m2, zapísanej na LV č. XXXXX v k.ú. L., nachádzajúcej sa v obvode zriadenej záhradkovej osady ZO 33-02 Pod briežkom v Seni, správnosť vykonaného hodnotenia vykonaných dôkazov a ani dôvodov, na ktorých je preskúmavané rozhodnutie o zamietnutí žaloby založené. Odvolací súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali prijať rozhodnutie v danom spore v prospech žalobkyne. Súd prvej inštancie správne posúdil tvrdenia žalobkyne a jej žalobnú argumentáciu ako nepreukázanú a nedôvodnú, pokiaľ ňou spochybňovala platnosť, resp. samotnú existenciu nadobúdacieho titulu k sporným nehnuteľnostiam na strane žalovaných a zákonnosť postupu bývalého Obvodného pozemkového úradu Košice – okolie v konaní o pozemkových úpravách na vyporiadanie vlastníctva pozemkov v zriadenej záhradkovej osade ZO 33-02 v Seni podľa zákona č. 64/1997 Z.z., a to aj napriek existencii právoplatného rozhodnutia OPÚ Košice – okolie č.j. 2007/01278/Rk zo dňa 8.11.2007, ktorým bolo schválené vykonanie projektu pozemkových úprav (po predchádzajúcom schválení projektu rozhodnutím z 1.6.2007 a nariadení vykonania projektu rozhodnutím zo dňa 14.9.2007) na vysporiadanie vlastníctva pozemkov v záhradkovej osade ZO 33-02 Pod briežkom v kat. území L., podľa § 16 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. a nadobudnutie vlastníctva k pozemkom v samostatnom obvode zriadenej záhradkovej osady, ako aj v obvode náhradných pozemkov v k.ú. L. v súlade s Projektom pozemkových úprav, schváleným rozhodnutím č.j. 2007/01278/ Rk zo dňa 1.6.2007, podľa ust. § 17 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z.z. Cit. rozhodnutím OPÚ Košice - okolie rozhodol zároveň podľa § 16 ods. 2 cit. zákona o poskytnutí náhrady v peniazoch vlastníkom podľa § 10 ods. 3 zákona, v súlade s údajmi v Projekte pozemkových úprav, ako aj podľa rozhodnutia o spôsobe náhrady č.j. 2006/00024/Rk zo dňa 24.10.2006, pričom odvolací súd nezistil, aby primeraná náhrada za stratu vlastníctva žalobkyne, resp. jej právneho predchodcu F. O. k pozemkom (náhrada v peniazoch) v zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy SR nebola poskytnutá.
36. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobkyne, že OPÚ Košice – okolie nekonal v správnom konaní so skutočným vlastníkom nehnuteľnosti. K tejto odvolacej námietke poukazuje odvolací súd na obsah administratívneho spisu OPÚ Košice – okolie č. A/2007/01278, A/2008/01098, z ktorého vyplýva, že otec žalobkyne F. O., zomrel dňa XX.X.XXXX v priebehu správneho konania o pozemkových úpravách a vyporiadaní vlastníctva k pozemkom v ZO, ktoré začalo podaním návrhu na začatie konania dňa 15.3.2003 členmi základnej organizácie SZZ č. 33-02 Seňa – Pod briežkom, zast. I. I. G.. V tomto návrhu bol uvedený F. O. ako podielový spoluvlastník parc. č. 1178 – orná pôda vo výmere 6.625 m2 a je konštatované, že P. Ficzere listom zo dňa 5.11.2003 nesúhlasil s návrhom kúpnej zmluvy za kúpnu cenu stanovenú znaleckým posudkom, ktorý mu pred podaním návrhu bol doručený. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že právny predchodca žalobkyne F. O. ako spoluvlastník nehnuteľnosti sa zúčastnil správneho konania (správny orgán s ním začal konať), pričom o postupe záhradkárov a o pozemkových úpravách a pripravovanom návrhu na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v zriadenej ZO mal vedomosť. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že v správnom konaní o pozemkových úpravách bola ukrátená na svojich subjektívnych právach, pretože OPÚ Košice – okolie s ňou nekonal ako s účastníkom konania, odvolací súd k tejto námietke poukazuje na to, že na preskúmavanie zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov štátnej (verejnej) správy, v danom prípade rozhodnutia, ktorým došlo k nadobudnutiu vlastníctva užívateľmi pozemkov v ZO, je príslušný výlučne správny súd a nebolo možné ho preskúmavať v tomto konaní. Pri takomto (právoplatnom) rozhodnutí správneho orgánu, ktoré bolo vydané na to oprávneným orgánom, sa uplatní prezumpcia jeho správnosti až do doby zrušenia jeho účinkov jeho zmenou, a súd v inom konaní je ním viazaný a musí z neho vychádzať. Nemožno totiž z ústavného hľadiska akceptovať, aby jeden štátny orgán pri výkone verejnej moci autoritatívne preskúmal (čo aj chybné) rozhodnutie iného orgánu verejnej moci (Krajčo, J.: Občiansky zákonník pre prax. Komentár, I. diel, vyd. EUROUNION, spol. s r.o. v Bratislave, 2015, str. 1035).
37. V posudzovanej veci rozhodnutie OPÚ Košice – okolie č.j. 2007/01278/Rk zo dňa 8.11.2007, ktorým došlo k nadobudnutiu vlastníctva užívateľmi pozemkov v ZO, nebolo zrušené, nadobudlo právoplatnosť a na jeho podklade bol vykonaný zápis vlastníckeho práva v prospech žalovaných, resp. ich právnych predchodcov v katastri nehnuteľností záznamom (§ 34 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv v znení neskorších predpisov), preto súd v tomto konaní bol povinný z neho vychádzať. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne zdôraznil, že žalobkyňa ako „opomenutý“ účastník konania, s ktorou OPÚ Košice - okolie po smrti vlastníka F. O. ako s právnou nástupkyňou zomrelého účastníka nekonal (v konaní nepokračoval), hoci konať mal, sa mohla účinne domôcť svojho práva a zjednať nápravu podaním správnej žaloby o preskúmanie rozhodnutia, návrhom na obnovu konania, prípadne pokiaľ jej nebolo doručené rozhodnutie, mohla využiť inštitút tzv. opomenutého účastníka a domáhať doručenia rozhodnutia žalobou podľa ust. § 250b ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 (v znení účinnom do 5.12.2007), a to v lehote troch rokov od vydania rozhodnutia (ide o prekluzívnu lehotu, ktorú nie je možné predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie). Odvolací súd dodáva, že ide o pomerne dlhú lehotu, ktorá slúžila na to, aby sa opomenutý účastník správneho konania oficiálne dozvedel o obsahu správneho rozhodnutia, týkajúceho sa jeho subjektívnych práv a mal možnosť podať proti správnemu rozhodnutiu opravný prostriedok. Ust. § 250 ods. 2 O.s.p. predpokladalo uloženie povinnosti správnemu orgánu doručiť správne rozhodnutie žalobcovi ako opomenutému účastníkovi správneho konania, ak sa preukáže, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať. Tento inštitút nápravy v správnom konaní však žalobkyňa nevyužila, čím definitívne stratila možnosť domáhať sa prieskumu, prípadne zrušenia správneho rozhodnutia a ochrany tvrdených porušených subjektívnych práv aj prostredníctvom konania pred všeobecným súdom.
38. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na právny názor vyslovený Ústavným súdom SR v už zmienenom náleze sp. zn. PL.ÚS 17/00-63 z 30.5.2001, podľa ktorého „všetky rozhodnutia podľa napadnutých ustanovení zákona o záhradkových osadách sú preskúmateľné podľa predpisov Občianskeho súdneho poriadku v správnom súdnictve (§ 9 ods. 3 a § 13 ods. 6 zákona, ktorý završuje ochranu aj vo vzťahu k § 10). Takáto možnosť súdnej ochrany postačuje na záver, že tieto ustanovenia zákona o záhradkových osadách sú v súlade so základným právom na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Neobstojí preto tvrdenie, že ide o rozhodnutia, pri ktorých sa popiera právo domáhať sa práva na inom orgáne štátu, pretože týmto orgánom je nezávislý a nestranný správny súd, ktorý je kompetentný preskúmať rozhodnutia majúce rozhodujúci význam pre uplatnenie práv podľa zákona o záhradkových osadách, predovšetkým v časti konania o pozemkových úpravách“.
39. Vzhľadom na uvedené v danom spore nebolo možné prihliadať na námietky žalobkyne, že rozhodnutím OPÚ Košice – okolie bol (mal byť) porušený zákon a neboli splnené zákonné podmienky podľa zák. č. 64/1997 Z.z. pre priznanie vlastníckeho práva žalovaným, resp. ich právnym predchodcom, ktoré nie sú relevantné, pretože súd v tomto konaní nie je oprávnený preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a vecnú správnosť právoplatného rozhodnutia pozemkového úradu, na základe ktorého malo byť nadobudnuté vlastníctvo a musí z neho vychádzať. V tejto súvislosti možno odkázať tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo 730/2011, ktorý uviedol, že mimo rámec správneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu, vždy však skúma, či nejde o paakt, teda o správny akt nulitný (ničotný). Právna istota občanov a zachovanie nevyhnutnej autority štátu vyžaduje, aby právoplatné konštitutívne rozhodnutie súdu alebo správneho orgánu, na základe ktorého určitá osoba nadobudne vlastníctvo veci, bolo nespochybniteľnou právnou skutočnosťou, ktorá okrem napr. obnovy konania vylučuje požiadavky ktorejkoľvek inej osoby zakladajúcej svoje domnelé vlastníctvo na inej (predchádzajúcej) právne skutočnosti. Výnimku v tomto smere predstavuje iba rozhodnutie orgánu správy katastra, keďže vklad sa chápe ako súčasť vlastníctva zapísaného v katastri (pozri M. Fečík: Občiansky zákonník, I. a II. zväzok, 1. vydanie, 2017, str. 868 – 886).
40. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva vyplývajúceho z č1. 20 ods. l Ústavy SR odvolací súd uvádza, že k porušeniu ústavne zaručených práv žalobkyne v danom prípade nedošlo, žalovaní, resp. ich právni predchodcovia, nadobudli vlastníctvo od skutočného vlastníka v súlade so zákonom, a to na základe právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, účinky ktorého mali za následok prechod vlastníctva, prípadne následne uzatvorenými kúpnymi zmluvami ako platnými nadobúdacími titulmi.
41. K ostatným odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd poukazuje na závery opakované formulované v rozhodnutiach Ústavného súdu SR vo vzťahu k obsahovým požiadavkám odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplývajúcim z ústavného práva na spravodlivé konanie, podľa ktorých všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).
42. Z uvedených dôvodov odvolací súd posúdil odvolanie žalobkyne ako neopodstatnené a napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správny v jeho zamietavom výroku vo veci samej, ako aj v súvisiacich výrokoch o trovách konania, majúcich právny základ v ust. § 255 ods. 1 § 262 ods. 1 a 2 CSP.
43. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne procesne úspešným žalovaným v 6. a 7. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti žalobkyni, ktorý nemal úspech v odvolacom konaní s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 1 CSP). Vo vzťahu žalobkyne a žalovaných v 1. až 5. rade, 8. až 13. rade, 15. až 19. rade odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, aj keď mali v spore plný úspech, nakoľko týmto žalovaným žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, resp. ich náhradu si neuplatňovali.
44. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).