Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/155/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: COFIDIS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Suché Mýto 1, IČO: 36 816 337, zastúpený Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., Bratislava, Žabotova 2/B, IČO: 36 866 881, zastúpená konateľkou a advokátkou JUDr. Alžbetou Fuchsovou, proti povinnej: M. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., Na K. XX/X, o vymoženie sumy 885,27 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Blanky Ružekovej, so sídlom Senica, Fajnorova 1547/13, pod sp. zn. EX 755/13, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. -14 zo dňa 29. mája 2013, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Blanky Ružekovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 25.04.2013. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ""), ustanovení , , o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o rozhodcovskom konaní), ako aj ustanovením , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len ako "zákon o spotrebiteľských úveroch"), , až 4, , , , , , čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, čl. 6 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a rozhodnutím Súdneho dvora vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Oceáno Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero, rozhodnutím Súdneho dvora vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL a rozhodnutím Súdneho dvora vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Györfi. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáhal návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 10.04.2013 spísaným pred súdnym exekútorom voči povinnému a to na podklade exekučného titulu - právoplatného rozhodcovského rozsudku sp. zn. NRS 252/2012 zo dňa 10.01.2013, vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Najvyšší rozhodcovský súd, a.s., so sídlom v Bratislave. Súd prvého stupňa z úradnej povinnosti - ex offo skúmal, či žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom a zistil, že uvedené podania nie sú v súlade so zákonom, pretože vychádzajú z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, teda na plnenia právom nedovolené, čo znamená, že exekučný titul má vady z materiálnej stránky. Exekučný titul sa totiž skúma z materiálnej a formálnej stránky. Z formálne stránky sa skúma či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má všetky formálne náležitosti, ktoré vyžaduje z. č. o rozhodcovskom konaní a z materiálnej stránky, či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu

a to napríklad jeho rozpor s právom, t.j. dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi a podobne. Uviedol, že exekučný titulom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému istinu 885,27 Eur spolu s príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetný rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.01.2013 a vykonateľnosť dňa 02.02.2013. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že žalobou doručenou na rozhodcovský súd dňa 29.10.2012 sa oprávnený domáhal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 885,27 Eur s príslušenstvom. Ďalej z odôvodnenia vyplýva, že právomoc rozhodcu na rozhodovanie sporu je podľa žalujúcej strany daná rozhodcovskou doložkou uzatvorenou medzi oboma stranami v rámci všeobecných obchodných podmienok v čl. 12 ods. 8 (VOP). Súd prvého stupňa zistil, že sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo. Ďalej súd prvého stupňa zistil, že vo VOP je obsiahnutá neprijateľná podmienka, a to rozhodcovská doložka v zmysle . Rozhodcovskú doložku teda považoval za neprijateľnú podmienku v zmysle . Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tým že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložkou si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní a to pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Najvyšší rozhodcovský súd, a.s. Podľa názoru súdu, už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Podľa názoru súdu takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle neplatná. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, dáva síce zmluvným stranám na výber riešenie sporov cestou príslušného súdu alebo pred rozhodcovským súdom, avšak samotný výber v konečnom dôsledku závisí od výberu toho účastníka, ktorý začne konanie skôr a v praxi je reálny predpoklad, že na súd sa neobráti spotrebiteľ, ale dodávateľ, ktorému konanie pred rozhodcovským súdom vyhovuje. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Svoj názor o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky oprel aj o judikatúru Európskeho súdneho dvora (C-240/98, C-168/2005, C-243-2008), pričom dal do pozornosti aj rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, v ktorom bola riešená otázka, ktorá sa týkala smernice 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej doložke. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky súd má preskúmavať v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Na podklade uvedeného súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený v zákonom stanovenej lehote z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu a súčasne namietal, že súd prvého stupňa konal nad rámec právomoci, ktorá mu bola pri prejednávaní veci zverená. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Namietal, že ani zákon o rozhodcovskom konaní neumožňujú exekučnému súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky. Teda súd prvého stupňa nekonal ako exekučný súd, ale ako súd vyššej inštancie rozhodujúc o opravnom prostriedku voči rozhodcovskému rozsudku. Hmotnoprávne meritórne preskúmali platnosť právneho titulu nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ktorého

súčasťou bola rozhodcovská doložka. Takýto výklad § 44 ods. 2 EP a § 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 ZoRK je nezákonný a protiústavný. Ďalej zdôraznil, že z výkladu e ratione legis, z logického, systematického, teleologického, doktrinálneho, komparatívneho i historického výkladu vyplýva, že oprávnenie exekučného súdu preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom podľa § 44 ods. 2 EP nezakladá oprávnenie jeho meritórneho prieskumu. Mal za to, i s poukazom na odbornú právnu teóriu, že exekučný súd je oprávnený posudzovať výlučne splnenie formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Pokiaľ exekučný titul spĺňa tieto náležitosti, je materiálne vykonateľný. Aj podľa uznesenia NS ČR sp. zn. , pre posúdenie materiálnej vykonateľnosti titulu má svoju právnu váhu to, či bola stanovená určite, jasne a zrozumiteľne uložená povinnosť, nie právny dôvod jej uloženia. Ďalej uviedol, že exekučný súd nie je ustanovením § 44 ods. 2 EP zmocnený posudzovať hmotnoprávny základ exekučného titulu vrátane platnosti rozhodcovskej doložky, ale popri formálnej vykonateľnosti výlučne skutočnosti vymenované vyššie (obdobne uznesenie NS ČR sp. zn. ). Konštatoval, že podľa § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK exekučný súd zastaví exekučné konanie, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Z povahy veci vyplýva, že nakoľko exekučný súd nie je oprávnený vykonať hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, cit. Ustanovenie nemôže mať na mysli konkrétny obsah alebo právny dôvod plnenia, ale „len“ povahu plnenia. Takýto záver potvrdzuje historický výklad, ktorý názorne rozobral Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. . Zdôraznil, že záver, žeby § 44 ods. 2 EP a § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK oprávňoval exekučný súd na hmotnoprávne posúdenie otázok, na ktorých je založený rozhodcovský rozsudok, je absurdný aj z dôvodu, že exekučnému súdu nemožno priznať kompetencie spadajúce do pôsobnosti kasačných orgánov. Hmotnoprávne posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky patrí výlučne do kompetencie rozhodcovského súdu v prvom stupni alebo pri preskúmavaní podľa § 37 ZoRK alebo súdu pri rozhodovaní o žalobe podľa § 40 a nasl. ZoRK. Aprobovanie postupu súdu prvého stupňa by bolo v priamom rozpore so systémovým rozlišovaním medzi občianskoprávnym konaním nachádzacím (základným) vrátane opravných konaní a občianskoprávnym konaním vykonávacím (exekučným). Skutočnosť, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal potvrdil aj Ústavný súd SR v náleze sp. zn. , Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. a Najvyšší súd ČR v uznesení sp. zn. . Dôsledkom postupu súdov je, že hoci oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, neexistuje zákonný spôsob, akým by sa mohol domôcť svojho práva, ktoré povinný nikdy nespochybnil. Zdôraznil, že novému uplatneniu práva na všeobecnom súde bráni prekážka res iudicata v podobe právoplatného rozhodcovského rozsudku. V dôsledku postupu súdov sa tak právoplatne judikované právo stalo len právom teoretickým a iluzórnym, nie praktickým a účinným, čo SR ani Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súlade s judikatúrou ÚS SR (napr. ) a ESĽP (rozsudok z 19.06.2006 vo veci Hutten - Czapska vs. Poľsko, bod 168) nepripúšťajú. Mal za to, že ak by sme pripustili, že exekučný súd je oprávnený vecne preskúmavať rozhodcovský rozsudok, znamenalo by to porušenie SR a medzinárodnými dohovormi garantovaného práva na spravodlivý súdny proces. Ďalej namietal, že neexistuje judikát ESD, ktorý by ukladal exekučnému súdu povinnosť bez ďalšieho ex offo posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve. Podľa rozsudkov ESD (C-76/10 Pohotovosť, bod 51, C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones, bod 53) je exekučný súd povinný tak urobiť výlučne v prípade, ak je podľa vnútroštátnych predpisov povinný preskúmavať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku. Exekučný súd podľa vnútroštátnych predpisov nie je oprávnený skúmať rozpor rozhodcovskej doložky či iného ustanovenia zmluvy s právnymi predpismi. Preto podľa judikatúry ESD nie je oprávnený skúmať ani prípadnú nekalosť (neprijateľnosť) z hľadiska Smernice a . Súd prvého stupňa teda nesprávnym výkladom ustanovení EP a ZoRK porušil právo oprávneného na súdnu ochranu, ktorého integrálnou súčasťou je v zmysle konštantnej judikatúry ÚS SR aj právo na nútený výkon súdnych rozhodnutí a ostatných zákonom uznaných exekučných titulov (napr. sp. zn. , , , , ). Zdôraznil, že reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu teda predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana v zákonom predpokladanej kvalite poskytne (napr. ). Poukázal aj na dôvodovú správu k ZoRK. Dôvodil, že na celom svete má arbitráž významné postavenie pri riešení sporov v bankových a finančných veciach, dôkazom čoho je i skutočnosť, že zákona o bankách zakotvuje povinnosť každej banky ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený mal za to, že povinnému nebola rozhodcovským konaním spôsobená žiadna ujma. Naopak spotrebiteľ je s poukazom na nižší poplatok za rozhodcovské konanie povinný uhradiť oprávnenému nižšie trovy konania. Rovnako vzhľadom na písomnosť konania mu odpadli všetky výdavky na cestovanie, ktoré

by mu v prípade konania pred súdom vznikli v súvislosti s obligatórnym pojednávaním pred OS. Vzhľadom na priebeh konania (vrátane úplnej pasivity povinného), predložené dôkazy, odôvodnenie i výrok rozhodcovského rozsudku nemožno mať pochybnosti o meritórnej správnosti rozhodcovského rozsudku ani o tom, že všeobecný súd by za daných okolností rozhodol rovnako. Zdôraznil, že rozhodcovskú doložku nemožno považovať za neprijateľnú podmienku, a teda ani plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom za právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom. Opačný záver nemožno vyvodiť ani zo žiadneho prameňa práva, vnútroštátneho ani komunitárneho, vrátane judikatúry ESD, ktorá rozhodcovskú doložku považuje za generálne prípustnú (C-168/05 Milenium). Konštatoval, že rozhodcovská doložka nie je uvedená vo výpočte nekalých podmienok v Smernici. Pri porovnaní viacerých jazykových verzii Smernice je zrejmé, že bod 1 písm. q) Prílohy Smernice považuje za nekalú takú podmienku, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby predkladal spory výlučne rozhodcovskému súdu, na ktorý sa nevzťahujú ustanovenia právnych predpisov. Rozhodcovský súd v posudzovanej veci takýto nie je. Zdôraznil, že samotná skutočnosť, že zmluvná podmienka od spotrebiteľa vyžaduje, aby predkladal spory výlučne rozhodcovskému súdu, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia právnych predpisov, preto podľa znenia Smernice nezakladá jej nekalosť (neprimeranosť). Ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka nie je uvedená vo výpočte neprijateľných podmienok v , a teda nemožno ju považovať za neprijateľnú podmienku. Novela s účinnosťou od 01.01.2008 vložila do písmeno r), ktoré za neprimeranú podmienku považuje ustanovenie vyžadujúce v rámci dojednanej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Niekedy býva toto ustanovenie nesprávne interpretované tak, že spôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Mal za to, že dodávateľ je tak podľa súčasne právnej úpravy oprávnený riešiť svoj spor so spotrebiteľom v rozhodcovskom konaní. Poukázal na rozhodnutie ESD vo veci Eco Swiss China Time Ltd vs. Benetton International VN (C-126/97), ktorý v bode 35 odôvodnenia uviedol, že preskúmavanie rozhodcovských nálezov musí byť v záujme efektivity rozhodcovského konania ako ekvivalentného alternatívneho riešenia sporov limitované a možnosť zrušenia rozhodcovského nálezu by malo existovať len vo výnimočných prípadoch. Uviedol, že pokiaľ by mal zákonodarca v úmysle úplne zakázať rozhodcovské doložky, musel by svoj úmysel jasne vyjadriť. Zo žiadneho rozhodnutia ESD nevyplýva, že rozhodcovskú doložku, akú uzavrel oprávnený s povinným, je potrebné považovať za nekalú podmienku. Naopak, z obsahu judikátov ESD je zrejmé, že nie je splnená žiadna zo skutočností, ktorým ESD odôvodňuje záver o nekalosti zmluvnej podmienky. Navyše súd prvého stupňa opomenul, že aj ESD v súlade s čl. 4 ods. 1 Smernice (rovnako ) konštatuje, že pri posudzovaní, či sa má zmluvná podmienka považovať za nekalú, je vnútroštátny súd povinný zohľadniť všetky okolnosti prípadu týkajúce sa uzatvorenia zmluvy. Rovnako Vrchní soud v Olomouci vo veci zdôraznil, že rozhodcovské doložky nie sú v spotrebiteľských veciach paušálne zakázané a každú je nutné skúmať z hľadiska okolností jej uzavretia. Dôvodil, že dojednaná rozhodcovská doložka neobsahovala možnosť riešiť spor výlučne v rozhodcovskom konaní, preto rozhodcovský súd mal právomoc v predmetnej veci rozhodovať. Záverom konštatoval, že ak rozhodcovskú doložku uzavretú medzi oprávneným a povinným nemožno podriadiť pod žiadnu osobitnú skutkovú podstatu ani pod generálnu klauzulu neprijateľnej / nekalej podmienky podľa alebo Smernice, nie sú splnené hmotnoprávne podmienky jej posúdenia ako neprijateľnej podmienky. Aj keby však neprijateľnou podmienkou bola, neplatná by bola len v časti týkajúcej sa obmedzenia uplatnenia práv spotrebiteľa - následkom by bolo zachovanie práva spotrebiteľa uplatniť svoje práva na všeobecnom súde, pokiaľ by sa nachádzal v pozícii žalobcu. Právo oprávneného uplatniť svoju pohľadávku na rozhodcovskom súde by zostalo zachované. Rozhodcovský rozsudok tak pri žiadnom výklade nemožno spochybniť.

Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca sa vyjadril, že nemieni odvolaniu oprávneného vyhovieť.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa ustanovenia ako vecne správne potvrdiť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 10.04.2013, kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Najvyšší rozhodcovský súd, a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. NRS 252/2012 zo dňa 10.01.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.01.2013 a vykonateľnosť dňa 02.02.2013. Oprávnený na výzvu súdu predložil súdu prvého stupňa aj zmluvu revolvingovom úvere č. 71083027, uzatvorenú medzi oprávneným a povinnou dňa 03.11.2009 vrátane všeobecných obchodných podmienok. Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa prvá veta , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

V zmysle ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v ustanovení § 45 citovaného zákona. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Preto ak súd prvého stupňa posudzuje rozhodcovský rozsudok v tomto zmysle, nekoná nad rozsah zákona a pre toto posudzovanie potrebuje predloženie dokladov, na základe ktorých bol vyhotovený rozhodcovský rozsudok, ktorými v danom prípade je úverová zmluva.

Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd konanie zastaví a podľa Exekučného poriadku, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Zákonná úprava teda dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a či zároveň nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené

posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil, preto odvolací súd sa v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa .

Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

V danej právnej veci ide teda o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v postavení spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je oprávnený aj bez návrhu v exekučnom konaní skúmať nekalú povahu sankcie obsiahnutú v zmluve o úvere a uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského súdu, ale aj preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, ako aj musí preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 Smernice rady 93/13/ EHS. Článok 6 ods.1 tejto smernice má kogentnú povahu.

Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve podľa , o rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na formu, ako aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad. Okrem iného odvolací súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo zaručené článkom 46 ods. 1 , pretože rozhodcovská doložka mu bránila uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv dodávateľom.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal a zistil, že napadnuté uznesenie je vecne správne. V tomto prípade je exekučným titulom Rozhodcovský rozsudok sp. zn. NRS 252/2012 zo dňa 10.01.2013, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeného zriaďovateľom Najvyšší rozhodcovský súd, a.s., so sídlom v Bratislave, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.01.2013 a vykonateľnosť dňa 02.02.2013.

Ak súdny exekútor podá žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúma súlad exekučného titulu (v tomto prípade rozhodcovského rozsudku), žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a aj návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd i bez návrhu skúma aj to, či zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené

alebo odporuje dobrým mravom. Teda exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej doložky (zmluvy) (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. februára 2012 sp. zn. ). Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súd prvého stupňa v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012 sp. zn. ). Odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -18 zo dňa 13.09.2011 súvisiace s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: "všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať". Ústavný súd SR v citovanom rozhodnutí poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že "súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej". V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 40/80, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira zo dňa 6. októbra 2009. Z výroku uvedeného rozsudku vyplýva, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Taktiež § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje súdu i bez návrhu exekúciu zastaviť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený a povinná dňa 03.11.2009 uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli i všeobecné obchodné podmienky. Podľa článku 12.8 Rozhodcovská doložka Všeobecných obchodných podmienok sa uvádza, že „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory vzniknuté z právnych vzťahov, ktoré vyplývajú z tejto zmluvy alebo ktoré súvisia s touto zmluvou, vrátane všetkých vedľajších právnych vzťahov, nárokov na náhradu škody, nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, sporov o platnosť, výklad a zánik tejto zmluvy, sa budú rozhodovať v rozhodcovskom konaní vedenom jedným rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Najvyšší rozhodcovský súd, a.s...“ „Rozhodnutie tohto rozhodcovského súdu bude pre zmluvné strany konečné a záväzné. Touto doložkou nie je dotknuté právo navrhovateľa predložiť spor na rozhodnutie príslušnému súdu Slovenskej republiky, s čím zmluvné strany súhlasia.“

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa a na zdôraznenie správnosti uvádza, že dojednania ohľadom rozhodcovskej doložky vyplývajúce z článku 12.8 Všeobecných obchodných podmienok vyznievajú jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, keďže odporca (povinná) toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohla. Teda iba v prípade, že by bola rozhodcovská doložka s odporcom (povinnou) pri uzatváraní zmluvy individuálne dojednaná, t. j. iba v prípade, ak by odporca (povinná) mala danú možnosť význam tohto dojednania v celom rozsahu pochopiť a teda i ovplyvniť, bolo by možné konštatovať, že rozhodcovská doložka je dojednaná platne.

Podľa názoru odvolacieho súdu vyššie uvedená rozhodcovská doložka prakticky de facto vylučuje všeobecný súd z prejednania veci, pretože z nej jednoznačne vyplýva, že všetky spory zo zmluvy môžu byť prejednané iba pred uvedeným rozhodcovským súdom. Táto rozhodcovská doložka síce formálne pripúšťa rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom, avšak z rozhodovacej praxe odvolacieho súdu je zrejmé, že navrhovateľom (žalobcom) je takmer v 100% prípadoch práve oprávnený - dodávateľ, ktorý si uplatňuje svoje právo zo zmlúv výlučne na rozhodcovskom súde, ako tomu bolo i v danom prípade. Odvolací súd dospel k záveru, že táto rozhodcovská doložka odníma spotrebiteľovi (povinnej) domáhať sa svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia , ktorá spôsobuje jej neplatnosť.

Z uvedených podstatných dôvodov súd prvého stupňa ako exekučný súd správne, v štádiu posudzovania rozporu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného a exekučného titulu so zákonom celú žiadosť súdneho exekútora zamietol, pretože exekučný titul, na základe ktorého žiadal súdny exekútor exekúciu vykonať vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný, nakoľko rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ako vecne správne potvrdil. V ostatných dôvodoch poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa ako na svoje vlastné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.