Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/254/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, právne zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GUNIŠ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Klincová 37/B, Bratislava, IČO: 36 862 657, proti žalovanému: J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.. X. XXX, v konaní o zaplatenie 1.817,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -62 zo dňa 23. januára 2013, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol, p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponecháva n e d o t k n u t ý .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.300,- eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne z istiny 1.300,- eur od 16.12.2012 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach vo výške 100,- eur mesačne, splatných do 15. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 138,80 eur v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu a to na jeho účet č. XXXXXXXXXX/ XXXX, VS: 9232235979.

Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení ktorých zákonov, o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zák. č. 71/96 Zb. v znení účinnom k 3.2.2009, , , , a , vykonané dokazovanie, na základe ktorého mal preukázané, že žalobca (pod pôvodným obchodným menom PRVÁ KOMUNÁLNA BANKA, a.s.) uzatvoril dňa 7.11.2006 so žalovaným zmluvu o osobnom účte. Dňa 03.02.2009 mal žalovaný ako klient navrhnúť žalobcovi, aby mu poskytoval službu povolené prečerpanie na osobnom účte. Zmluva o poskytovaní tejto služby mala byť uzatvorená konkludentne - žalobca mal tento návrh akceptovať povolením čerpania debetného limitu, ktorého výšku a dátum účinnosti mala banka oznámiť majiteľovi účtu doručením výpisu z technického systému

banky. Aj keď takéto oznámenie nebolo žalovanému ani súdu doručené, okrem dátumu vzniku tohto zmluvného vzťahu povolenie prečerpania na účte do sumy 1.300,- eur ani skutočné využitie tejto služby žalovaným nebolo medzi stranami konania sporné. Žalovaný nespochybnil dohodnutú výšku 1.300,- eur povoleného prečerpania, nevedel však uviesť dohodu zmluvných strán o podmienkach jeho splatnosti a jeho vrátenia. Tieto tvrdenia súdu v tomto sporovom konaní ani v žalobe z 11.9.2012, ani v jej doplnení ani do vyhlásenia rozsudku (23.01.2013) žalobca nepredniesol ústne, ani písomne. Žalobca bol cestou jeho právneho zástupcu súdom podaním zo 04.12.2012 podrobným spôsobom (presne formulovanými otázkami) vyzvaný na doplnenie skutkových tvrdení žaloby, na čo reagoval všeobecne podaním z 13.12.2012, ktorým požiadal o odročenie pojednávania určeného na 17.12.2012 a o predĺženie lehoty na doplnenie žaloby. Súd túto žiadosť akceptoval a pojednávanie odročil na 23.1.2013. Žalobca podaním zo dňa 18.1.2013 viac-menej zopakoval všeobecné tvrdenia zo žaloby tak, ako sú uvedené v prvom odseku odôvodnenia tohto rozsudku. Rovnako nevyužil možnosť predniesť skutkové tvrdenia na pojednávaní dňa 23.1.2013, na ktoré bol riadne a včas predvolaný s upozornením, že súd považuje za potrebné vypočuť ho. Nebolo dôvodným, hospodárnym a v súlade so zásadou rovnosti účastníkov konania odročovať pojednávanie. V zmysle platnej judikatúry (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , ako aj Ústavného súdu SR , ) zmyslom férového procesu (fair trial) je poskytnúť účastníkovi možnosť uplatniť svoj nárok, predniesť tvrdenia a predložiť dôkazy nárok preukazujúce, ako aj tvrdenia a dôkazy slúžiace na obranu účastníka. Právny vzťah účastníkov je absolútnym obchodom ako vzťah zo zmluvy o úvere. Nejde však o spotrebiteľský úver, lebo povolené prečerpanie bolo poskytnuté inak ako prostredníctvom úverovej karty, takže nie je možné posudzovať ho podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu ide o spotrebiteľský zmluvný vzťah, na ktorý treba aplikovať ustanovenia a nasl. . Súd žalobe vyhovel v časti istiny 1.300,- eur vzhľadom na jej nespornosť, lebo jej vyčerpanie a nevrátenie žalovaným nebolo spochybnené. Vo zvyšku však súd žalobu pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom zamietol. Zo žaloby nie je zrejmé, za aké obdobie vznikol žalovaný zostatok istiny 517,60 eur, najmä ak v ukončení zmluvného vzťahu z 18.11.2010 žalobca vyčíslil dlh žalovaného sumou 1.792,71 eur. Rovnako žalobca neobjasnil uplatnenie nároku na zaplatenie úroku z omeškania dvoma spôsobmi, či už 16,9 % ročne, alebo 9 % ročne zo žalovanej istiny 1.817,60 eur, neuviedol kedy sa žalovaný dostal do omeškania s plnením jeho záväzku a kedy sa jeho záväzok stal vôbec splatným. Žalobca podaním z 18.1.2013 tvrdil, že úroková sadzba 16,9 % ročne predstavuje bežný (obchodný) úrok v prípade čerpania peňažných prostriedkov, ktorý vyplýva z podmienok zriadenia a vedenia služby „povolené prečerpanie na osobnom účte“ bez toho, aby tvrdil a preukázal, kedy a akou formou sa na jeho zaplatení so žalovaným dohodol. Súd však opakuje, že žalobca sa nedomáha zaplatenia úroku 16,9 % ročne, ale úroku z omeškania 16,9 % ročne. Nakoľko nebola preukázaná splatnosť záväzku, súd aplikoval Obč. zák. a ustálil, že žalobca žalovaného prvýkrát vyzval na splnenie záväzku doručením žaloby zo daň 11.9.2012, ku ktorému došlo do vlastných rúk žalovaného 14.12.2012. nasledujúci deň 15.12.2012 je záväzok žalovaného splatný a od 16.12.2012 je potom žalovaný v omeškaní. Výška úroku z omeškania je daná o osem percentuálnych bodov viac, ako je úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania, čo k 16.12.2012 predstavuje úrok 8,75 % ročne. S poukazom na sociálnu situáciu žalovaného, zistenú jeho výsluchom a žalobcom nespochybnenú súd rozhodol o splácaní prisúdeného nároku tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa a Úspech žalobcu v konaní je 71, %, jeho neúspech 28, % a ich pomer je 43, %. Žalobcovi teda patrí právo na náhradu 43,04 % zo vzniknutých trov konania. V tomto konaní žalobcovi vznikli trovy pozostávajúce zo súdneho poplatku, zaplateného zo žaloby čiastkou 109 eur a z trov právneho zastúpenia. Ich výška sa spravuje vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. Odmena za jeden úkon právnej služby je v zmysle uvedenej 81, eur a patrí za 2 úkony právnej služby, a to prípravu a prevzatie zastúpenia a písomné podanie žaloby, spolu vo výške 162,66 eur. Podľa označenej právnej úpravy na miestne telekomunikačné a miestne prepravné patrí suma vo výške 1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej služby, čo je 7,63 eur a za dva úkony právnej služby potom 15,26 eur. Spolu sú trovy právneho zastúpenia 177,92 eur, z ktorých je 20 % DPH (keďže právny zástupca žalobcu je jej platiteľom) 35,58 eur. Spolu sú trovy právneho zastúpenia 213,5 eur a s náhradou súdneho poplatku zaplateného zo žaloby 322,5 eur. Z tejto čiastky predstavuje 43,04 % sumu 138,80 eur. Podľa Obč. súd. por. zaviazal súd žalovaného na zaplatenie prisúdenej náhrady trov konania na účet advokáta, zastupujúceho žalobcu.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým súd žalobu zamietol, podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 29,08 eur s DPH. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že zamietnutie žaloby v časti o zaplatenie úroku vo výške 16,90 % ročne a úroku z omeškania vo výške 9 %, považuje za nesprávne a to s poukazom na zmluvu o poskytovaní služby povolené prečerpanie na osobnom účte a na všeobecné obchodné podmienky, ktoré boli žalovanému známe. Tvrdenie žalovaného, že nevedel o tom, že nemôže ísť do debetu, sa javí ako zavádzajúce, nakoľko sám návrhom majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby povolené prečerpanie na osobnom účte zo dňa 3.2.2009 požiadal o zriadenie tejto služby tak, že o skutočnosti, že môže ísť do debetu, vedel. Prekročením povoleného debetu žalovaný porušil ustanovenia ZoROÚ a ustanovenia VOP. Na základe výpisu z účtu zo dňa 26.11.2010 výška aktuálneho debetného zostatku predstavuje sumu 1.817,60 eur, a preto žiada, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť mu úrok vo výške 16,90 % ročne zo sumy 1.817,60 eur od 27.11.2010 do zaplatenia spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.817,60 eur od 27.11.2010 do zaplatenia.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. v spojení s ust. rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním potvrdil v súlade s ust. , s tým, že sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom nezistil žiadne vecné a procesné pochybenie. Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponechal nedotknutý.

V zmysle ust. , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a prislúchajúceho spisového materiálu dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav veci v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. Odvolací súd podľa ust. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje a sa s nimi stotožňuje.

Odvolacie námietky žalobcu odvolací súd považuje za nedôvodné a to s poukazom na ust. Z predložených dôkazných prostriedkov, ktoré žalobca predložil v rámci odvolacieho konania vyplýva, že uvedené dôkazné prostriedky bolo možné použiť pred súdom prvého stupňa. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa však vyplýva, že žalobca bol viackrát vyzvaný na doplnenie skutkových tvrdení a prezentovaní svojich požiadaviek na pojednávaní, čo žalobca neučinil a súd prvého stupňa nerešpektoval.

Prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil správne skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. a nasl. a na základe takto zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, preto rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku napadnutého odvolaním potvrdil ako vecne správny.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. , v spojení s ust. s tým, že žalovaný ako úspešný účastník v odvolacom konaní si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.