Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/334/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ R. R., bývajúceho v L.,

2/ P. R., bývajúceho v T., oboch zastúpených JUDr. R. E., advokátkou Advokátskej

kancelárie so sídlom v L., proti ţalovanému R. J., bývajúcemu v L., o určenie, že dôvody

vydedenia nie sú dané, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. ,

o dovolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. septembra 2009

sp.zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. septembra 2009 sp.zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Lučenec (súd prvého stupňa) rozsudkom z 29. apríla 2009 č.k.

-107 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobcovia domáhali určenia, ţe nie sú dané

dôvody ich vydedenia uvedené v listine o vydedení napísanej dňa 3. októbra 2003

poručiteľom P. R.. Prvostupňový súd dospel k záveru, ţe ţalobcovia neosvedčili naliehavosť

právneho záujmu na nimi poţadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho

poriadku, v znení neskorších predpisov ; v čase vyhlásenia

rozhodnutia totiţ uţ bolo osvedčením o dedičstve vyriešená otázka vlastníctva majetku

poručiteľa v prospech ţalovaného.

Na odvolanie ţalobcov Krajský súd v Banskej Bystrici (odvolací súd) rozsudkom

z 29. septembra 2009 sp.zn. potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa. Dospel k záveru, ţe ţaloba ţalobcov o určenie, ţe nie sú dané dôvody ich vydedenia,

bola zamietnutá správne, jej zamietnutie ale odôvodňovali iné zistenia a skutočnosti neţ

ustálil súd prvého stupňa. Podľa odvolacieho súdu ţalobu bolo treba zamietnuť z dôvodu, ţe

ţalobcovia na jej podanie neboli odkázaný v zmysle súdom

prejednávajúcim dedičstvo. Uviedol, ţe „sporový súd je preto právomocný konať len vtedy,

ak existuje takýto odkaz (vo forme uznesenia dedičského súdu), pričom uţ neskúma

existenciu naliehavého právneho záujmu (nejde o ţalobu podľa ust. )“.

Dodal, ţe ţalobcovia pri prejednaní dedičstva uznali, ţe dôvody vydedenia sú dané, a nebol

tu teda ani dôvod na postup podľa Ţalobcovia prestali byť účastníkmi

dedičského konania; nemôţu sa tak úspešne domáhať určenia, ţe nie sú dané dôvody ich

vydedenia, a ani vydania dedičstva v zmysle ustanovenia .

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali ţalobcovia dovolanie. Navrhli

napadnuté rozhodnutie i rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Uviedli, ţe ich dovolanie je prípustné podľa ustanovenia § 237

písm. f/ , pretoţe postupom súdov im bola odňatá moţnosť konať pred súdom.

Dovolanie odôvodnili aj tým, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa ţalobcov odvolací súd nesprávne ustálil, ţe

v dedičskom konaní uznali, ţe dôvody ich vydedenia sú dané. Taký záver odvolacieho súdu

nemá oporu v dedičskom spise. V dôsledku zlého posúdenia predpokladov podania ţaloby

súdy potom uţ o veci samej nekonali a o nej nerozhodli.

Ţalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho

pojednávania, keďţe to nepovaţoval za potrebné ( ), a dospel k záveru, ţe

dovolanie je dôvodné.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania,

ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá

procesnými vadami uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z druhá veta sa

dovolací súd zaoberal najskôr otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

nedostatku spôsobilosti byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého

konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len

na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným).

Dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu je v danom prípade

postihnuté procesnou vadou podľa

Základné právo na súdnu ochranu podľa

(ďalej len ) zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom

orgáne Slovenskej republiky.

Článok 46 ods. 1 je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie

súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany,

a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu

ochranu zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ( aţ 50). Zároveň podľa

podmienky a podrobnosti o tejto ochrane ustanoví zákon, resp. v zmysle

je moţné domáhať sa práv podľa len v medziach zákonov,

ktoré tieto ustanovenia vykonávajú (). V obsahu základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemoţno vidieť zásadnú odlišnosť ().

Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj ochrana, ktorá sa účastníkovi

konania poskytuje v dovolacom konaní, t. j. v konaní, v ktorom sa na základe mimoriadneho

opravného prostriedku domáha ochrany pred dovolacím súdom z dôvodov, ktoré výslovne

upravuje procesné právo. Jedným z takých dôvodov je aj odňatie moţnosti konať pred súdom

( ), pod ktorým pochybením súdu sa rozumie postup súdu, ktorým

znemoţnil účastníkovi realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať

sa k vykonaným dôkazom i k právnej stránke veci a pod.)

Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí právo kaţdého na to, aby sa

v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ v platnom

právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré

Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. To platí

aj pre výklad a pouţívanie procesnoprávnych predpisov.

Vydaniu rozhodnutia súdu musí predchádzať zákonné konanie (fair proces), t. j. taký

postup súdu, v ktorom je zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov

účastníkov. Na zabezpečenie tejto ochrany priznáva účastníkovi

procesné práva, medzi ktoré patrí aj právo vyjadrovať sa k tvrdeným skutočnostiam,

navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadrovať sa aj k právnym dôsledkom z nich

vyplývajúcim. Ide o procesné práva, ktoré môţe účastník uplatniť nielen v konaní na súde

prvého stupňa, ale aj v odvolacom konaní. Realizácia týchto práv v odvolacom konaní je však

znemoţnená, ak odvolací súd sa síce stotoţní s konečným záverom súdu prvého stupňa

o neopodstatnenosti ţaloby, ale svoje rozhodnutie zaloţí na právnych záveroch

vychádzajúcich zo skutočností s ktorými sa prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí

nezaoberal a ku ktorým sa neúspešný ţalobca nevyjadroval, pretoţe k tomu nemal dôvod.

V prejednávanej veci odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa zaujal názor, ţe

ţalobe o určenie, ţe tu nie sú dôvody vydedenia ţalobcov nebolo moţné vyhovieť, keďţe

„dedičský súd“ neodkázal ţalobcov v zmysle na uplatnenie ich práv

ţalobou na „sporovom súde“. Mal za to, ţe „sporový súd je preto právomocný konať len

vtedy, ak existuje takýto odkaz (vo forme uznesenia dedičského súdu), pričom uţ neskúma

existenciu naliehavého právneho záujmu (nejde o ţalobu podľa ust. )“.

Dodal, ţe ţalobcovia pri prejednaní dedičstva uznali, ţe dôvody vydedenia sú dané, a nebol

tu teda ani dôvod na postup podľa Ţalobcovia tak prestali byť účastníkmi

dedičského konania; nemôţu sa tak úspešne domáhať určenia neexistencie dôvodov

vydedenia a ani vydania dedičstva v zmysle ustanovenia .

Odvolací súd v porovnaní s rozsudkom súdu prvého stupňa zaloţil svoj rozsudok

na právnom závere o nedostatku zákonného predpokladu konania „sporového súdu“ o ţalobe.

So zreteľom na priebeh a výsledky konania na súde prvého stupňa, ktorý sa výlučne zaoberal

(z právneho hľadiska) len procesnou prípustnosťou ţaloby bez toho, aby pristúpil aj

k vecnému prerokovaniu prípadu, a to aj napriek zamietnutiu ţaloby, bolo legitímne

očakávanie, ţe v odvolacom konaní budú prerokovávané len otázky, ktoré viedli súd prvého

stupňa k zamietnutiu ţaloby (t.j. otázky procesnej prípustnosti ţaloby v zmysle § 80 písm. c/

). Vyriešenie procesnej prípustnosti ţaloby podľa totiţ prioritne

pri správnom právnom postupe súdu predchádza postupu súdu pri hodnotení vecnej stránky

prípadu. Tým, ţe odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane“ zaloţil na iných právnych

záveroch neţ súd prvého stupňa, bolo ţalobcom 1/ a 2/ odňaté právo namietať správnosť

(novo zaujatého) právneho názoru na inštančne vyššom súde. Odvolací súd vyvodil svoj (iný)

právny záver zo skutočností, ktoré súd prvého stupňa výslovne právne neposudzoval, resp.

nevyhodnotil v neprospech ţalobcov ani ţalovaného. Ţalobcovia 1/ a 2/ teda uţ pri podávaní

riadneho opravného prostriedku nemali moţnosť namietať a zdôvodňovať prípadné nesprávne

právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ohľadne vecnej alebo inej stránky prípadu, tak

ako ju vyhodnotil a právne uzavrel odvolací súd; ţalobcovia 1/ a 2/ sa v dôsledku toho

k samotným (iným) právnym záverom odvolacieho súdu nemali moţnosť vyjadriť

a predloţiť prípadne aj také dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu

prvého stupňa nejavili významnými, avšak z hľadiska právnych záverov odvolacieho súdu

boli rozhodujúce. Tým, ţe odvolací súd tak nepostupoval, znemoţnil ţalobcom 1/ a 2/

realizáciu ich procesných práv, svojím postupom zaťaţil konanie procesnou vadou v zmysle

Znemoţnenie realizácie procesných práv účastníka v takomto prípade je

prakticky dôsledkom nerešpektovania zákonného princípu dvojinštančnosti občianskeho

súdneho konania odvolacím súdom.

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe procesný postup odvolacieho

súdu zavŕšený dovolaním napadnutým rozsudkom, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu

prvého stupňa o zamietnutí ţaloby, je zaťaţený vadou podľa , existencia

ktorej je vţdy dôvodom pre zrušenie dovolaním napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec vrátil Krajskému súd

v Banskej Bystrici na ďalšie konanie ( a ).

S prihliadnutím na dôvod, pre ktorý dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu,

nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia ( ).

Napriek tomu, dovolací súd pre ďalšie konanie, na ktoré sa vec vracia, poznamenáva, ţe

v danom prípade súd prejednávajúci dedičstvo ţalobcov skutočne neodkázal v zmysle

ustanovenia , aby si svoje právo uplatnili na súde, toto zistenie však

v ţiadnom prípade nemá za následok, ţe „sporový súd“ nebude „právomocný“ na prejednanie

ich ţaloby, a takúto ich ţalobu musí zamietnuť (nedostatok právomoci súdu, ako nedostatok

jednej z procesných podmienok, je naostatok dôvodom zastavenia konania, a nie zamietnutia

ţaloby). Ak určovacia ţaloba nemá oporu v ustanovení alebo zneniu

tohto ustanovenia nezodpovedá, treba na ňu klásť rovnaké poţiadavky ako na iné určovacie

ţaloby; v takom prípade je preto ţalobca povinný tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých

vyvodzuje naliehavý právny záujem na poţadovanom určení ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ods. l ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. novembra 2010

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová