Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/35/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Matúša Staríčka, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Mutkovič, s. r. o., IČO: 53 121 279, SNP 10, Hlohovec, proti žalovanej: A. F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. G. XXX, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., IČO: 47 256 371, Hollého 20, Hlohovec, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -399 zo dňa 11.01.2022, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a III. potvrdzuje.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Trnava, ako súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudok vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej aj „BSM“) tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikázal a) do výlučného vlastníctva žalobcu:

- nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Hlohovec - katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XX pre katastrálne územie D. E., ako rodinný dom súpisné č. XXX postavený na parcele č. 729/46, prístavba postavená na parcele č. 729/47, prístavba postavená na parcele č. 729/48, a pozemky parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č. 729/19 – orná pôda o výmere 830 m2, parc. č. 729/28 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 467 m2, parc. č. 729/40 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 127 m2, parc. č. 729/46 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 169 m2, parc. č. 729/47 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 29 m2, parc. č. 729/48 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 8 m2, vo všeobecnej hodnote 129 000,- eur, v podiele 1/1,

- zrkadlo v spálni v zostatkovej hodnote 70,- eur,

- TV stolík v zostatkovej hodnote 70,- eur,

- 2 ks nočných stolíkov v zostatkovej hodnote 40,- eur,

- konferenčný stolík v zostatkovej hodnote 60,- eur,

- komoda v zostatkovej hodnote 80,- eur,

- rohová vitrína v zostatkovej hodnote 80,- eur,

- manželská posteľ v zostatkovej hodnote 170,- eur,

- stôl v spálni v zostatkovej hodnote 190,- eur,

- komoda v obývačke v zostatkovej hodnote 170,- eur,

- sedačka rohová v zostatkovej hodnote 500,- eur,

- TV v zostatkovej hodnote 400,- eur,

- chladnička v zostatkovej hodnote 600,- eur,

- kožené kreslo v zostatkovej hodnote 30,- eur,

- 2 ks nočných lámp v zostatkovej hodnote 20,- eur,

- rýchlovarná kanvica v zostatkovej hodnote 40,- eur,

- elektrický ručný šľahač zn. ETA v zostatkovej hodnote 50,- eur,

- elektrický ručný šľahač zn. Severin v zostatkovej hodnote 40,- eur,

- elektrická váha v zostatkovej hodnote 0,- eur,

- SodaStream v zostatkovej hodnote 30,- eur,

- fritovací hrniec zn. ETA v zostatkovej hodnote 80,- eur,

- elektrický krájač na mäso a syry zn. ETA v zostatkovej hodnote 300,- eur,

- odšťavovací stroj na ovocie a zeleninu v zostatkovej hodnote 400,- eur,

- šálky na čaj a kávu v zostatkovej hodnote 80,- eur,

- jánske sklo v zostatkovej hodnote 200,- eur,

- krištáľové vázy v zostatkovej hodnote 300,- eur,

- 10 ks nerezových tácok v zostatkovej hodnote 50,- eur,

- kuchynské smaltované hrnce veľké v zostatkovej hodnote 250,- eur,

- tlakový hrniec zn. ETA v zostatkovej hodnote 120,- eur,

- 3 sady kuchynských tanierov v zostatkovej hodnote 120,- eur,

- 3 obedové súpravy v zostatkovej hodnote 100,- eur, t. j. hnuteľné veci v celkovej zostatkovej hodnote vo výške 4 640,- eur. b) do výlučného vlastníctva žalovanej:

- 3 ks matracov v zostatkovej hodnote 350,- eur,

- 3 ks plechov na pečenie v zostatkovej hodnote 30,- eur,

- hojdacie kreslo v zostatkovej hodnote 200,- eur,

- záhradný stolík v zostatkovej hodnote 15,- eur,

- kávovar DeLonghi v zostatkovej hodnote 500,- eur,

- mixér na ovocie zn. Smoothie v zostatkovej hodnote 250,- eur,

- chrómové kuchynské hrnce malé v zostatkovej hodnote 150,- eur,

- krištáľové poháre v zostatkovej hodnote 100,- eur, t. j. hnuteľné veci v celkovej zostatkovej hodnote vo výške 1 595,- eur (I. výrok). Ďalej rozhodol, že pohľadávka veriteľa H. G. B., I., zo Zmluvy o poskytnutí úveru reg. č. 290048 zo dňa 08.08.2013 v zostatku ku dňu 30.06.2018 vo výške 6 028,31 eura sa stáva výlučným záväzkom žalobcu (II. výrok). Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie hodnoty jej podielu sumu 58 245,01 eura do 60 dní od právoplatnosti rozsudku (III. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (IV. výrok). Ďalej upravil učtáreň okresného súdu, aby po právoplatnosti tohto rozsudku vrátila žalovanej nespotrebované preddavky na trovy spojené so znaleckým dokazovaním zložené pod položkou registra D14 185 2021 v sume 3,48 eura a pod položkou registra D14 816 2021 v sume 100,- eur (V. výrok).

2. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa , , , , (ďalej len „“), , , , , , , a , (ďalej aj „“). Mal za preukázané, že manželstvo strán sporu uzavreté dňa 05.04.1997 zaniklo právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -37 zo dňa 28.05.2018, ku dňu 30.06.2018, ktorým bolo manželstvo rozvedené. Podľa LV č. XX pre kat. úz. D. E. sú strany sporu bezpodielový spoluvlastníci nehnuteľností, a to rodinného domu so súpisným č. XXX, postavený na parc. č. 729/46, prístavby postavené na parc. č. 729/47, na parc. č. 729/48 a pozemkov parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č. 729/19 – orná pôda o výmere 830 m2, parc. č. 729/28 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 467 m2, parc. č. 729/40 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 127 m2, parc. č. 729/46 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 169 m2, parc. č. 729/47 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 29 m2, parc. č. 729/48 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 8 m2, a to na základe ich nadobudnutia kúpnou zmluvou zo dňa 06.05.1998, pričom na uvedených nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech H., I., keďže strany sporu ako dlžníci uzavreli dňa 08.08.2013 zmluvu o poskytnutí úveru č. 290048, ktorou im bol poskytnutý úver vo výške 11 450,- eur, splácaný od zániku BSM výlučne žalobcom. Znaleckým posudkom č. 80/2021, vypracovaným znalcom Ing. Robertom Gombárom bola hodnota nehnuteľností stanovená vo výške 129 000,- eur. Medzi stranami sporu nebolo sporným, že do BSM patria nehnuteľnosti evidované na LV č. XX, ani ich prikázanie do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý od zániku BSM nehnuteľnosti užíva na bývanie, preto z hľadiska účelného využitia bolo na mieste, aby sa ich výlučným vlastníkom stal žalobca.

Voči všeobecnej hodnote nehnuteľností vo výške 129 000,- eur nemali strany námietky, z ktorého dôvodu prvoinštančný súd vychádzal z danej hodnoty, nehnuteľnosti špecifikované vo výroku I. vo všeobecnej hodnote 129 000,- eur prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Sporným medzi stranami sporu bolo, či žalovaná zo spoločnej domácnosti okrem troch matracov, troch plechov na pečenie, hojdacieho kresla, záhradného stolíka a kávovaru DeLonghi odniesla aj iné hnuteľné veci, keď uvedené poprela a žalobca na preukázanie svojho tvrdenia navrhol vypočuť svedkyňu J. F., od ktorého dôkazu neskôr upustil, preto tvrdenia žalobcu, že žalovaná okrem ňou potvrdených vecí odnesených zo spoločnej domácnosti považoval pvoinštančný súd za nepreukázané a vychádzal z toho, že ostatné hnuteľné veci v rodinnom dome zostali, preto ich prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Pri uvedenom prístupe ohľadne hnuteľných vecí, ktoré žalovaná uznala, avšak tvrdila, že išlo o dary, považoval jej tvrdenie za nepreukázané, a to ohľadne mixéru na ovocie zn. Smoothie, kuchynské malé hrnce a krištáľové poháre (odseky 29 a 31 odôvodnenia rozsudku), preto vychádzal z toho, že tieto hnuteľné veci žalovaná odniesla s dcérami, keďže pri výsluchu len pri odšťavňovači zdôraznila, že ten si nezobrali, avšak pri iných hnuteľných veciach, o ktorých tvrdila, že išlo o dary, to neuviedla. Ohľadne zostatkovej hodnoty hnuteľných vecí, nebola spornou hodnota hnuteľných vecí: rýchlovarná kanvica – 40,- eur, kávovar DeLonghi – 500,- eur, elektrický ručný šľahač zn. ETA – 50,- eur, elektrický ručný šľahač zn. Severin – 40,- eur, SodaStream – 30,- eur, fritovací hrniec zn. ETA – 80,- eur, elektrický krájač na mäso a syry zn. ETA – 300,- eur, odšťavovací stroj na ovocie a zeleninu – 400,- eur, šálky na čaj a kávu – 80,- eur, jánske sklo – 200,- eur, krištáľové vázy – 300,- eur, 10 ks nerezových tácok – 50,- eur, kuchynské smaltované hrnce veľké – 250,- eur, tlakový hrniec zn. ETA – 120,- eur, 3 sady kuchynských tanierov – 120,- eur, 3 obedové súpravy – 100,- eur, hojdacie kreslo – 200,- eur. V priebehu konania sa z dôvodu súhlasu tej- ktorej strany (žalobcu na rube č. l. 158 a žalovanej na rube č. l. 166) nakoniec stali nespornými zostatkové hodnoty nasledovných hnuteľných vecí: zrkadlo v spálni – 70,- eur, TV stolík – 70,- eur, 2 ks nočných stolíkov – 40,- eur, konferenčný stolík – 60,- eur, komoda – 80,- eur, rohová vitrína – 80,- eur, manželská posteľ – 170,- eur, stôl v spálni – 190,- eur, komoda v obývačke – 170,- eur, sedačka rohová – 500,- eur, TV – 400,- eur, chladnička – 600,- eur, kožené kreslo – 30,- eur, 2 ks nočných lámp – 20,- eur, 3 ks matracov – 350,- eur, 3 ks plechov na pečenie – 30,- eur, záhradný stolík – 15,- eur, elektrická váha – 0,- eur. V prípade hnuteľných vecí, ktoré žalobca označil v žalobe, a síce 7 ks plechov na pečenie, PC s tlačiarňou, elektrický kuchynský robot, elektrický mlynček na mäso zn. ETA, elektrický ručný šľahač zn. Elektrolux, mixér na ovocie zn. Smothie, 3 porcelánové sady, krištáľové poháre a misky, chrómové kuchynské hrnce malé, poháre na víno a koňak, TV (v hodnote 300,- eur), zosilňovacia wifi súprava a obrazy, bolo medzi stranami sporným, či patria do masy BSM. Žalobca v žalobe tvrdil existenciu 7 ks plechov na pečenie, z ktorých žalovaná uznala iba 3 ks, a keďže žalobca existenciu ďalších 4 ks plechov nepreukázal, vychádzal súd iba z nespornosti 3 ks plechov ako patriacich do masy BSM. Pokiaľ ide o ich zostatkovú hodnotu, žalovaná pri 3 ks plechov súhlasila s hodnotou v celkovej výške 30,- eur, t. j. 1 ks plechu po 10,- eur. Žalobca tvrdil hodnotu 7 ks plechov v celkovej výške 100,- eur, t. j. 1 ks plechu po 14,29 eura. Keďže však žalobca takúto hodnotu plechu ničím nepreukázal, vychádzal súd z prieniku, t. j. 10,- eur za 1 ks, spolu 30,- eur. Ohľadne PC s tlačiarňou, elektrického kuchynského robota, elektrického mlynčeka na mäso zn. ETA a mixéra na ovocie zn. Smoothie mal výsluchom svedkyne A. C. okresný súd za preukázané, že PC s tlačiarňou bol darom sestre E. C., ktorá ho potrebovala pre štúdium, elektrický kuchynský robot bol darom svedkyni A. C. k 18. narodeninám, ktoré hnuteľné veci nezaradil do BSM. To isté uviedol aj o elektrickom mlynčeku na mäso zn. ETA, ktorý dostala dcéra A. k 18. narodeninám, čo potvrdila aj fotografia návodu na obsluhu predložená žalobcom. Ohľadne mixéru na ovocie zn. Smoothie žalovaná nepreukázala jeho vylúčenie z masy BSM, pričom svedkyňa A. C. sa nevyjadrila k tejto hnuteľnej veci ako o dare, preto ho okresný súd zaradil do masy BSM so zostatkovou hodnotou vo výške 250,- eur tvrdenou žalobcom, ktoré skutkové tvrdenie o zostatkovej hodnote žalovaná nepoprela. Ďalšie hnuteľné veci ako elektrický ručný šľahač zn. Elektrolux, 3 porcelánové sady, krištáľové misky, zosilňovacia wifi súprava a obrazy, žalovaná popierala ich existenciu ku dňu zániku BSM, pričom žalobca nepredložil nadobúdacie doklady v stanovenej lehote k týmto veciam a nepreukázal ich existenciu ku dňu zániku BSM, keď okrem elektrického mlynčeka zn. ETA sa žiadna z uvedených vecí nenachádza a faktúra predložená na č. l. 161 – 162 spisu nebola relevantným dôkazom o nadobudnutí zosilňovacej wifi súpravy počas manželstva, navyše išlo o jej nájom, preto tieto hnuteľné veci do masy BSM nezaradil. Pokiaľ išlo o hnuteľné veci ako chromové kuchynské hrnce malé a krištáľové poháre malé, uvádzané žalobcom v žalobe ako krištáľové poháre a misky, ktorých existenciu žalovaná spochybňovala a žalobca ich zaradil do masy BSM, žalovaná síce tvrdila, že išlo o dar od jej rodičov (hrnce) a o dar od jej tety (poháre), ktoré tvrdenia nepreukázala, preto ich okresný súd zaradil do masy BSM so zostatkovou hodnotou 150,- eur, ktorá nebola sporná, ako ani ohľadne pohárov a misiek v hodnote 200,- eur, avšak predmetom vyporiadania sa stali iba krištáľové poháre, preto vychádzal z polovice sumy, t. j. zo sumy

100,- eur. Existenciu pohárov na víno a koňak špecifikovaný žalobcom ako 2 sady po 6 ks žalovaná spochybnila a žalobca ich existenciu nepreukázal, preto ich prvoinštančný súd do masy BSM nezaradil. Ohľadne zaradenia TV v zostatkovej hodnote 300,- eur s tvrdením žalovanej, že išlo o dar dcére E., od ktorej výsluchu žalobca počas sporu upustil, od zaradenia tejto hnuteľnej veci do masy BSM. Vstavané spotrebiče ako umývačka riadu, rúra, mikrovlnná rúra, sporák a digestor považoval prvoinštančný súd za súčasť nehnuteľnosti, boli zároveň zahrnuté do znaleckého posudku a ocenené v rámci neho, preto ich osobitne nevyporiadal, pretože by tak ich hodnota bola zarátaná duplicitne. Do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal hnuteľné veci v celkovej hodnote 4 640,- eur a do výlučného vlastníctva žalovanej hnuteľné veci v celkovej hodnote 1 595,- eur, ktoré boli špecifikované v I. výroku rozsudku. Ohľadne žalobcom tvrdených uzatvorených zmlúv o osobných účtoch vedených bankami na ich mená, tieto účty žalobca nešpecifikoval, nepreukázal, že by ku dňu zániku BSM boli na nich finančné prostriedky, preto ich nebolo možné vyporiadať ako majetok. Rovnako nebolo medzi stranami sporu sporný spoločný záväzok voči H. G. B., I. zo zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 08.08.2013, ktorého zostatok ku dňu 30.06.2018 činil sumu 6 028,31 eura, ani skutočnosť, že žalobca úver po zániku manželstva splácal. Sporné boli záväzky zo zmlúv o pôžičke zo dňa 03.02.2001, zo dňa 26.07.2015 a zo dňa 04.05.2017 uzavreté výlučne žalobcom. Prvoinštančný súd s poukazom na právnu úpravu, ako aj súdne rozhodnutia vyšších súdnych inštancií dospel k záveru, že dôvodné je vyporiadať iba záväzok voči H., I., ktorým bol zaťažený majetok strán sporu, išlo o spoločný záväzok, na ktorom by sa mali podieľať v polovici obaja manželia, pričom žalovaná zostatok dlhu na spoločnom záväzku nepoprela, ako ani skutočnosť, že ho po zániku BSM splácal výlučne žalobca. Nakoľko predmetný záväzok bol zabezpečený zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu, bolo dôvodné, aby v rámci vyporiadania sa stal tento záväzok výlučným záväzkom žalobcu. Nakoľko na splatenie zostatku úveru po zániku BSM bol zaviazaný žalobca, ktorý úver aj splácal, okresný súd považoval bez významu, akú sumu zaplatil žalobca od zániku BSM, keď na jeho splatení sa mali podieľať obaja bývalí manželia, a to každý v jednej polovici, na čo prihliadol pri konečnom výpočte vyrovnacieho podielu. Ohľadne žalobcom predložených troch zmlúv o pôžičkách mal okresný súd za to, že nie je daný dôvod prihliadať na ne v rámci vyporiadania BSM v širšom zmysle, pričom poukázal na rozpory v tvrdeniach žalobcu spochybňujúce jeho vierohodnosť, keď najskôr v žalobe tvrdil, že vznikli stranám sporu okrem úveru v H., I. spoločné záväzky v celkovej výške 60 000,- eur, k čomu dôkazy k žalobe nepredložil a až následne v replike uviedol výšku týchto záväzkov v celkovej výške 61 492,40 eura a doložil 3 zmluvy o pôžičke podpísané výlučne žalobcom. Okresný súd konštatoval, že nejde o spoločné záväzky oboch manželov, žalobca v priebehu konania nevysvetlil daný rozpor ohľadne výšky dlhu, ako ani ohľadom zaviazaných osôb, či skutočnosť nepredloženia týchto listinných dôkazov spolu so žalobou, na ktorú skutočnosť poukazovala žalovaná. Predmetné zmluvy o pôžičke uzavrel výlučne žalobca, preto ide o jeho dlhy. K zmluve o pôžičke zo dňa 03.02.2001 (na č. l. 74 spisu) uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a jeho rodičmi ako veriteľmi, predmetom ktorej malo byť poskytnutie pôžičky vo výške 1 250 000,- Sk (41 492,40 eura) s jej vrátením do 3 mesiacov od doručenia písomnej výzvy veriteľa dlžníkovi, konštatoval prvoinštančný súd, že z výsluchu žalobcu, žalovanej a svedkov A. C., A. C. a K. C. mal za preukázané, že rodičia žalobcu ani obom stranám či osobitne žalobcovi žiadnu pôžičku neposkytli, pričom poukázal konkrétne na výpoveď svedkyne A. C., podľa ktorej, keď videla, v akom stave žijú aj s malou vnučkou, tak jej nedalo ako matke, aby im nepomohla a rozhodla sa, že im pomôže finančne. Z výpovede danej svedkyne jednoznačne vyplývalo, že peňažné prostriedky boli darované za účelom finančnej pomoci, a to nie iba žalobcovi, ale obom manželom, obdobne ako o dávaní a nie požičiavaní, a zároveň k obom manželom sa vyjadril aj svedok A. C. – otec žalobcu. Ak by aj rekonštrukčné a stavebné práce na nehnuteľnosti v rokoch 1998 – 2000 boli uhrádzané nielen z príjmu strán sporu a z úveru PSS, a.s., ale aj z finančnej pomoci rodičov žalobcu, nemal prvoinštančný súd za preukázané, že išlo o vzťah zo zmluvy o pôžičke, ale o darovanie obom manželom, keďže z výsluchu svedkov – rodičov žalobcu vyplývalo, že išlo o pomoc obom manželom vo forme darovania finančných prostriedkov na kúpu napr. stavebného materiálu bez dohody o vrátení peňazí, dary prijímala aj žalovaná, keď z jej výpovede vyplývalo, že rodičia žalobcu im prispejú, pričom nikdy nehovorili o pôžičke a sama uznala, že sem-tam otec žalobcu kúpil nejaký materiál. Taktiež poukázal na výpoveď svedkyne A. C., ohľadne poskytnutia peňazí uviedla, že im vždy pomôže a žalovaná o všetkom vždy vedela. Žalovaná vedomosť o finančnej pomoci od rodičov žalobcu uhrádzaním ceny za stavebný materiál použitý na spoločné nehnuteľnosti mala aj s tým súhlasila, pokiaľ jej však neboli priamo finančné prostriedky odovzdané, bolo to z dôvodu, že nakupovať stavebný materiál chodili žalobca s otcom, pričom podstatné pre posúdenie vzťahu darovania obom manželom bolo, že išlo o nákup materiálu použitého na spoločnú nehnuteľnosť so súčasným vyjadrením oboch rodičov žalobcu, že chcú pomôcť obom. Ohľadne výpovede matky žalovanej, ktorá popierala poskytnutie finančných prostriedkov od rodičov žalobcu vo výške 1 000 000,-

Sk, jej výpoveď zodpovedala tomu, že ani podľa výpovede rodičov žalobcu, nikdy nebola stranám sporu vyplatená väčšia suma peňazí, ale finančná pomoc pri stavebných prácach bola realizovaná v malých sumách, ktorá výpoveď svedkyne nedokazuje existenciu pôžičky od rodičov žalobcu, ktorý mal v danom smere dôkaznú povinnosť. Ohľadne písania poznámok svedkyňou A. C., tieto v konaní neboli predložené a z dokazovania nevyplývalo, že by si záznamy viedla pre účely prehľadu o prípadnej pôžičke. Ak by bol od začiatku úmysel na strane rodičov žalobcu peniaze požičiavať, bolo by namieste poskytnúť stranám sporu naraz sumu potrebnú na rekonštrukčné práce a spísať zmluvu o pôžičke s oboma manželmi, čo sa nestalo, naopak správanie sa svedkov, a to rodičov žalobcu v rokoch 1998 až 2000 pri dobrých vzťahoch k obom stranám sporu svedčí o poskytovaní peňazí na účely kúpy staveného materiálu na rekonštrukciu a prístavbu rodinného domu v menších sumách bez toho, aby bola vopred alebo pri poskytnutí peňazí spísaná zmluva o pôžičke. Úmysel pomôcť obom manželom zodpovedá záveru o darovaní finančných prostriedkov obom manželom, čomu zodpovedá aj skutočnosť, že rodičia žalobcu počas dvadsiatich rokov od poskytnutia peňazí nežiadali ich vrátenie od žiadnej strán sporu a to napriek tomu, že sa finančná situácia bývalých manželov od roku 2000 preukázateľne zlepšila. Z výpovede svedkov rodičov žalobcu vyplývalo, že až z dôvodu rozvodu manželstva začali poskytnuté finančné prostriedky považovať za pôžičku, čo vyhodnotil prvoinštančný súd za účelové. Preto predmetné peňažné prostriedky začali označovať za pôžičku iba pre účely vyporiadania BSM, ktorá zmena v obsahu záväzku by si vyžadovala súhlas aj žalovanej, k čomu nedošlo, z ktorého dôvodu prvoinštančný súd dospel k záveru o darovaní finančných prostriedkov a nie o pôžičke. K podpísaniu zmluvy o pôžičke zo dňa 03.02.2001 došlo až následne, žalovaná ju nepodpísala a ani nebola pri podpise, pričom nebola preukázaná jej vedomosť o danej zmluve, preto nemohlo dôjsť vo vzťahu k nej k zmene v obsahu záväzku. Skutočným účelom spísania zmluvy o pôžičke podľa názoru prvoinštančného súdu nebolo poskytnutie pôžičky obom stranám sporu, alebo len žalobcovi od jeho rodičov, ale išlo o evidenciu, aby svedkovia rodičia žalobcu rovnako finančne podporili oboch svojich synov, a to nielen žalobcu, ale aj syna K. C., čo potvrdil žalobca pri svojom výsluchu. Ak by považoval danú zmluvu o pôžičke za zmluvu podľa jej obsahu, nemohol by na ňu okresný súd prihliadnuť v širšom zmysle, keďže nemal za preukázané, že finančné prostriedky vo výške 1 250 000,- Sk boli všetky použité na nadobudnutie určitej majetkovej hodnoty patriacej do BSM, ktorá majetková hodnota sa v spoločnom majetku ešte prejavuje. Z rukou písaných poznámok žalobcu na č. l. 78 spisu nemal okresný súd za preukázané, že uvedené výdavky na stavebné práce boli financované práve z peňazí od jeho rodičov, keď tam boli uvádzané aj výdavky, ktoré z daných peňazí preukázateľne uhrádzané neboli a v uvedenom smere okresný súd prihliadol aj na výpoveď žalobcu na pojednávaní dňa 18.08.2020 (na č. l. 105 spisu). Ak by dané poznámky mali byť takou evidenciou, neboli by v nich uvedené aj výdavky nesúvisiace s tvrdenou pôžičkou od rodičov žalobcu. Ohľadne zmluvy o pôžičke zo dňa 26.07.2015 uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a K. C. ako veriteľom a ohľadne zmluvy o pôžičke zo dňa 04.05.2017 uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a veriteľom L. G., ani tieto nepovažoval za preukázané, že peniaze zo zmlúv boli požité na nadobudnutie spoločného majetku, keď žalobca tvrdil, že z peňazí z pôžičky od brata K. C. bola v roku 2015 kompletne zrekonštruovaná kuchyňa v rodinnom dome a z pôžičky od L. G. bola v roku 2017 vybudovaná zimná záhrada s tým, že o pôžičkách žalovaná bola vopred informovaná a súhlasila s nimi, čo žalovaná poprela, pričom výpoveď svedka K. C. nepovažoval prvoinštančný súd za dôveryhodnú vzhľadom na jeho vzťah so žalovanou. Ohľadne zmluvy o pôžičke od L. G. poukázal okresný súd na výsluch daného svedka, ktorý nepotvrdil prítomnosť žalovanej pri uzavretí zmluvy, pričom ak by žalovaná bola pri dojednávaní a podpisovaní oboch zmlúv a malo by ísť o poskytnutie pôžičiek za účelom investície do spoločného majetku, nebolo logického dôvodu, aby do oboch zmlúv nebola zahrnutá aj žalovaná a tieto nepodpísala, čo opačne bolo v prípade zmluvy s H., I. v roku 2013. Z pokladničných dokladov predložených žalovanou vyplýval nákup spotrebičov a jedálenského nábytku ešte v roku 2014 a je v rozpore s logikou, aby tieto veci boli kupované viac ako pol roka pred stavebnými prácami, teda prestavba kuchyne sa udiala ešte v roku 2014 ako tvrdila žalovaná, preto žalobca pri svojom výsluchu netvrdil pravdu ohľadne skutočnosti, že mu rozpočet pri prerábke kuchyne stačil iba na búranie múru, keď mal dostatok prostriedkov na vybavenie kuchyne s jedálňou. Zároveň bola bonita svedka K. C. spochybnená výpoveďou svedkyne A. C., podľa ktorej bola ich finančná situácia lepšia ako situácia K. C., ktorý si požičiaval peniaze. Prostriedky z pôžičky z roku 2017 podľa žalobcu boli použité na výstavbu zimnej záhrady, pričom bola spochybnená bonita daného veriteľa L. G. a jeho schopnosť poskytnúť pôžičku, pretože nebolo popreté skutkové tvrdenie žalovanej, že svedok mal od 28.09.2015 vedený dlh v Sociálnej poisťovni a podľa výpovede svedkyne A. C. si práve tento svedok od žalobcu požičiaval. Napriek výpovedi svedka L. G. o významnosti výšky poskytnutej pôžičky 12 000,- eur pre jeho rozpočet a so splatnosťou do 12 mesiacov od uzavretia zmluvy, jej vrátenie až do konania o vyporiadanie BSM svedok nežiadal, čo vyvolalo ďalšie pochybnosti o tejto pôžičke, keď nebolo preukázané ani použitie týchto prostriedkov na stavbu

zimnej záhrady. Z dokazovania vyplývalo, že strany sporu mali v čase uzavretia týchto zmlúv o pôžičke finančné prostriedky na prerobenie kuchyne, ako aj výstavbu zimnej záhrady, v ktorom smere okresný súd prihliadol aj na výpoveď žalobcu ohľadne kúpy motorových vozidiel, na ktorých kúpu používali peniaze, čo si nasporili, chodili na dovolenky, z čoho odkázanosť strán sporu na pôžičky nevyplývala. Tiež poukázal na výpoveď žalovanej, ktorá ako zdroj príjmu uviedla chov psov, z čoho si mohli kúpiť auto, ísť na dovolenku a prerobiť spoločný dom, ktorú výpoveď žalobca nespochybnil. Taktiež zdrojom príjmov strán sporu bola kúpa nehnuteľností a následne i prerobenie a predaj so ziskom žalobcom, pričom išlo o 2 domy v D. G., 1 dom v obci J. a 1 garsónka v M., ktorá výpoveď žalovanej bola potvrdená výpoveďou svedkyne A. C. o kupovaní a predávaní nehnuteľností, čo potvrdila aj výpoveď žalobcu o založení spoločnej nehnuteľnosti v roku 2013 za účelom kúpy, prerábky a následného predaja inej nehnuteľnosti. Žalobca v uvedenom smere výpoveď žalovanej ohľadne kupovania, prerábania a predaja viacerých nehnuteľností nespochybnil. Nepovažoval za dôvodné neprihliadať na výpoveď svedkyne A. C. vzhľadom na vnútornú štruktúru výpovede daného svedka, ktorú považoval za vierohodnú, a to tiež s poukazom na plynulú a presvedčivú výpoveď korešpondujúcu s ostatnými dôkazmi týkajúcich sa majetkovej situácie strán sporu v čase prerábania kuchyne a zimnej záhrady, pričom nešlo o kopírovanie výpovede žalovanej a následné podanie trestného oznámenia svedkyňou na žalobcu neznamenalo automaticky nedôveryhodnosť tejto svedkyne, keď nepristúpila iná okolnosť spochybňujúca pravdivosť jej výpovede. Uzavrel, že v prípade zmlúv o pôžičke z roku 2015 a 2017 nevznikol stranám sporu žiaden dlh, strany preukázateľne pôžičku nepotrebovali a bonita veriteľov bola spochybnená, vznikol výlučne dlh žalobcu bez súhlasu žalovanej, pričom žalovaný nepreukázal použitie finančných prostriedkov na nadobudnutie veci patriacej do BSM a existujúce v čase jeho zániku, preto ide o výlučné dlhy žalobcu. Okresný súd tiež prihliadal na skutočnosť, že pri úvere od PSS, a. s., v roku 1998, ako aj od H., I., v roku 2013 zmluvy uzatvárali obaja manželia, čo nebolo v prípade zmlúv o pôžičke z roku 2001, 2015 a 2017, ktoré ako dlžník uzatváral výlučne žalobca. Tiež nepovažoval za logický ani prístup, že napriek dostatku finančných prostriedkov po kolaudácii rodinného domu (na častú kúpu motorových vozidiel, 3 - 4 dovolenky ročne) nezačali sa tvrdené pôžičky splácať, veritelia sa ich splácania nedomáhali a to až po začatí konania o vyporiadaní BSM, z ktorého dôvodu považoval okresný súd všetky zmluvy o pôžičkách za účelové pre dané konanie, za účelom zníženia vyrovnacieho podielu pre žalovanú, pričom k poskytnutiu pôžičiek v skutočnosti neprišlo. Pokiaľ išlo o zdroje, z ktorých bola uhradená kúpna cena nehnuteľností, ktoré sú predmetom vyporiadania BSM žalovaná uznala vnos žalobcu z vkladnej knižky do spoločného majetku tým, že žalobca dostal dar od starej matky vo výške 100 000,- Sk na kúpu domu, čo zodpovedá nasporenej sume na vkladnej knižke, preto má žalobca nárok v rámci širšieho vyporiadania na nahradenie toho, čo zo svojho majetku na vkladnej knižke vložil do spoločného majetku, teda t. j. celkove na sumu 101 854,40 Sk (3 380,95 eura), pričom nehnuteľnosť nadobudli za kúpnu cenu vo výške 387 000,- Sk a z vkladnej knižky bola vyplatená dňa 18.02.1998 suma 101 854,40 Sk a vkladná knižka bola vypovedaná. Kúpna zmluva bola uzavretá dňa 24.03.1998. Tiež okresný súd prihliadol na výsluch žalovanej, ktorá potvrdila vyplatenie kúpnej ceny z úspor žalobcu a z vkladnej knižky, ktorú mu dala jeho stará matka a zároveň žalovaná tvrdila prostriedky vyplatené z jej stavebného sporenia vo výške 100 000,- Sk a zvyšok z úspor žalobcu, čo znamená, že uznala vnos žalobcu do spoločného majetku vo výške 185 145,60 Sk, preto žalobca má nárok v rámci širšieho vyporiadania na nahradenie úspor, ktoré vložil do spoločného majetku celkove vo výške 6 145,71 eura (185 145,60 Sk). Pokiaľ išlo o žalovanou tvrdenú sumu 100 000,- Sk z jej stavebného sporenia v PSS, a.s., ktoré stavebné sporenie žalobca nespochybňoval, iba vyplatenie danej sumy a ich použitie na kúpu nehnuteľnosti, z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplývalo, že rodinný dom z úveru z predmetného stavebného sporenia v PSS, a.s., nebol uhradený, nakoľko po povolení vkladu vlastníckeho práva dňa 06.05.1998 nebola na liste vlastníctva žiadna ťarcha v prospech PSS, a.s., táto vznikla až na základe záložnej zmluvy zo dňa 12.08.1998, uzavretej až po nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v ktorom smere okresný súd poukázal na výpoveď svedkyne N. A. – matky žalovanej, podľa ktorej sa stavebné sporenie použilo na opravu rodinného domu strán sporu, avšak dôkaz a to čestné prehlásenie zo dňa 13.12.2021 otca žalovanej, podľa ktorého bolo stavebné sporenie použité na medziúver pri kúpe rodinného domu v roku 1998 je v rozpore s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, ako aj výpoveďou svedkyne N. A., preto ho nepovažoval za hodnoverný a neuznal vnos žalovanej do spoločného majetku. Pokiaľ žalobca uvádzal svoj ďalší individuálny vnos ako investíciu do spoločného majetku z finančných prostriedkov vo výške 9 000,- eur pochádzajúcich z predaja chaty v roku 2011 (kúpna zmluva zo dňa 03.03.2011 na č. l. 71 spisu), ktorá bola v jeho výlučnom vlastníctve a údajne z predaja tejto chaty mali byť použité prostriedky na rekonštrukciu kúpeľne s tým, že žalovaná nespochybňovala výlučné vlastníctvo chaty, ani jej predaj, avšak namietala výťažok z predaja, ktorý podľa nej nešiel do nehnuteľností, ale do kúpy vozidla s tým, že kúpeľňa sa prerábala v roku 2004 - 2005, kedy sa im narodila mladšia dcéra v roku

2004 a už sa v kúpeľni kúpala, uvedenému tvrdeniu žalovanej zodpovedali fotografie, ktoré žalobca nespochybnil, teda kúpeľňa mohla byť prerobená najneskôr v roku 2005, z ktorého dôvod nemohli byť na jej prerábku použité prostriedky z predaja chaty žalobcu v roku 2011. Tiež z výpovede svedka K. C. vyplynulo, že prerábanie kúpeľne mohlo byť po roku 2000. Keďže ku dňu zániku BSM existencia žiadneho motorového vozidla, na ktoré podľa žalovanej boli použité prostriedky z predaja chaty žalobcu, nebola preukázaná, nebolo možné na tieto prostriedky prihliadnuť v rámci vyporiadania BSM v širšom zmysle. Dokazovanie výsluchom svedka A. A. vzhľadom na potvrdenie lekára prvoinštančný súd pre jeho zdravotný stav nevykonal, pričom žalovaná na jeho výsluchu netrvala a jeho ďalší výsluch až v neskoršom období by znamenal nehospodárne predlžovanie sporu a prieťahy v konaní, pričom jeho výsluchom by nebolo možné dospieť k inému rozhodnutiu, preto by jeho výsluch nebol hospodárny. Rovnako prvoinštančný súd nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie výsluchom svedkyne E. C. k otázke, ktorá sa stala medzi stranami sporu nespornou (vylúčenie TV z masy BSM) a tiež ani dokazovanie výsluchom O. P. Q. okresný súd nevykonal, keďže nebola pribratá do konania ako znalec a nebola svedkom žiadnej skutočnosti vnímajúcej vlastnými zmyslami. Rovnako nebolo potrebné pribrať do konania iného znalca, keďže po jeho výsluchu bolo vypracované dopracovanie znaleckého posudku, s ktorého závermi súhlasili obe strany sporu. Cena všetkých vecí a hodnôt v BSM rozdelených medzi žalobcu a žalovanú predstavuje celkom sumu 135 235,- eur (nehnuteľnosti prikázané do vlastníctva žalobcu v hodnote 129 000,- eur + hnuteľné veci prikázané do vlastníctva žalobcu v hodnote 4 640,- eur + hnuteľné veci prikázané do vlastníctva žalovanej v hodnote 1 595,- eur). Žalobcovi boli prikázané nehnuteľnosti a hnuteľné veci celkom v hodnote 133 640,- eur (129 000,- eur + 4 640,- eur). Žalovanej boli prikázané hnuteľné veci celkom v hodnote 1 595,- eur. K vloženiu sumy 9 526,66 eura (3 380,95 eura + 6 145,71 eura) z výlučného majetku žalobcu do spoločného majetku (viď body 74 a 75), okresný súd uviedol, že pohľadávka toho z manželov, ktorý zo svojho výlučného majetku niečo vynaložil na spoločný majetok, nesmeruje voči druhému z manželov, ale voči celej mase spoločného majetku, ktorého hodnota je nižšia o výšku takejto investície, resp. vnosu. Preto pri stanovení výšky vyrovnacích podielov nemožno hodnotu vnosu odpočítať od čiastky, ktorú by mal účastník druhému zaplatiť, ale je v prvom rade potrebné určiť výšku celkového majetku (hodnôt, vecí a aktív) tvoriaceho masu BSM a výšku investície. Výška podielu každého z manželov sa určí tak, že od celkovej hodnoty spoločného majetku manželov sa odpočíta výška investície a takto získaná hodnota je určujúca pre základné vyčíslenie výšky podielu pre každého z manželov, pričom pri rovnosti podielov je to polovica uvedenej čiastky. Následne, k podielu manžela, ktorý zo svojho výlučného majetku niečo vynaložil na spoločný majetok, je potrebné pripočítať výšku jeho investície, pričom súčet musí dať celkovú hodnotu aktív spoločného majetku manželov. Potom možno vypočítať sumu konkrétneho vyrovnacieho podielu (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , sp. zn. ). S poukazom na vyššie uvedené okresný súd sumu 135 235,- eur znížil o sumu 9 526,66 eura, t. j. o čiastku, ktorú žalobca vynaložil na tento majetok zo svojho, pričom výsledkom bola suma 125 708,34 eura. Z uvedenej sumy mala žalovaná dostať majetok v hodnote zodpovedajúcej polovici tejto čiastky, t. j. v hodnote 62 854,17 eura a žalobca, ktorý čiastku 9 526,66 eura vynaložil zo svojho, majetok v hodnote o 9 526,66 eura vyšší, teda v hodnote 72 380,83 eura. Žalobcovi boli prikázané veci v hodnote 133 640,- eur a žalovanej boli prikázané veci v hodnote 1 595,- eur. Rozdiel oproti tomu, čo mala žalovaná dostať, je suma 61 259,17 eura (podiel 62 854,17 eura mínus 1 595,- eur), ktorá suma predstavuje vyrovnací podiel pre žalovanú. Pokiaľ sú súčasťou vyporiadania aj dlhy (pasíva), na ktorých úhrade sa majú manželia podieľať rovným dielom (záväzok uvedený v bode 40 rozsudku), je pri výpočte potrebné zohľadniť aj výšku pasív. Spoločné pasívum, a to záväzok voči veriteľovi H., I. vo výške 6 028,31 eura ku dňu 30.06.2018 prikázal okresný súd splácať žalobcovi, preto od sumy, ktorú by mal žalobca vyplatiť žalovanej na vyrovnanie podielu (61 259,17 eura) bolo potrebné odpočítať polovicu zo sumy 6 028,31 eura, ktorú splatí žalobca celkom na predmetnom záväzku od zániku BSM, ktorá polovica predstavuje sumu 3 014,16 eura (po zaokrúhlení), teda vyrovnací podiel žalovanej sa znížil na sumu 58 245,01 eura (61 259,17 eura - 3 014,16 eura). Preto bola žalovanej vo výroku III. rozsudku priznaná voči žalobcovi pohľadávka vo výške 58 245,01 eura, ako vyrovnací podiel z vyporiadania BSM, aby podiely bývalých manželov na spoločnom majetku boli rovnaké. Vzhľadom na výšku vyrovnacieho podielu nepovažoval prvoinštančný súd za primeranú lehotu 15 dní požadovanú žalovanou, ale poskytol žalobcovi dlhšiu lehotu, a to 60 dní od právoplatnosti rozsudku na zabezpečenie finančných prostriedkov.

3. O trovách prvoinštančného konania rozhodol okresný súd podľa , , a , , keď mal za to, že nevidel dôvod na aplikáciu na , nakoľko tento nebol žalobcom tvrdený a ani nevidel dôvod hodný osobitného zreteľa pre takýto výnimočný postup, pričom žalobcovi boli prikázané do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti v hodnote 129 000,- eur, teda nie je

nemajetný, bol zastúpený právnym zástupcom, teda mal trovy na právne zastúpenie a zotrvával na všeobecnej hodnote nehnuteľností vo výške 91 900,- eur (išlo o hodnotu podľa znaleckého posudku spred takmer siedmich rokov), nebol ochotný sa dohodnúť na všeobecnej hodnote, z ktorého dôvodu muselo byť vykonané znalecké dokazovanie a rozdiel medzi ním tvrdenou hodnotou a zistenou bola suma 37 000,- eur. Napriek ústretovosti žalovanej nemal záujem o uzavretie zmieru bez prihliadnutia na tvrdené pôžičky, čím by prispel k skráteniu konania a nebolo by potrebné vypočúvať svedkov, z ktorého dôvodu nevidel potrebu na aplikáciu a priznanie náhrady trov konania žalovanej považoval za dôvodné v súlade s princípom spravodlivosti. Konštatoval plný úspech žalovanej v spore, pokiaľ išlo o jej návrh na prikázanie hnuteľných vecí (len s malými výnimkami), ako aj pokiaľ ide o neprihliadnutie na tri zmluvy o pôžičke tvrdenej žalobcom a neprihliadnutie na peniaze z predaja chatky žalobcu, keď zároveň jej bola priznaná vyššia suma vyrovnacieho podielu, než na akú bola ochotná uzavrieť zmier na pojednávaní pred vyhlásením rozsudku a zároveň táto suma bola odlišná od sumy, ktorú jej navrhoval priznať žalobca v žalobe, pričom počas celého sporu bola pripravená na uzavretie zmieru so žalobcom za predpokladu jeho nezotrvania na pôžičkách, čo žalobca odmietal.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie konkrétne do výrokov I. až IV. podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podstatou odvolacích námietok žalobcu bolo porušenie práva na spravodlivý proces, nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci. V súvislosti so záverom prvoinštančného súdu ohľadne hnuteľných vecí nesúhlasil s konštatovaním, že žalovaná spochybnila existenciu pohárov na víno a koňak, keďže v jej podaní zo dňa 20.05.2020 označila tieto veci ako dar a nepatriace do BSM, pričom rovnako označila takto i krištáľové poháre, pri ktorých bez logického odôvodnenia postupoval okresný súd odlišne, navyše žalovaná, ktorá obe položky označila za dary, nepreukázala a išlo len o jej tvrdenia. Napriek uvedenému okresný súd ohľadne chrómových kuchynských hrncov malých a krištáľových pohárov považoval za nepreukázané tvrdenia žalovanej, že išlo o dary a zaradil ich do masy BSM, čo u pohárov na víno a koňak nekonštatoval a odlišne ich vyhodnotil ako nepatriace do masy BSM, pričom ich existenciu žalovaná počas celého konania nespochybnila. Okresný súd ani neuvádzal, kedy, resp. ktorým vyjadrením žalovaná existenciu pohárov na víno a koňak spochybnila, i keď ich označila za dar a nepatriace do BSM, ďalej sa k nim nevedela vyjadriť, pričom ani jedna z hnuteľných vecí označených ako dar, nebola darom, vždy išlo o vec, ktorá mala byť darom vo vlastníctve žalovanej, avšak túto skutočnosť, že išlo o dar pri pohároch na víno a koňak nepreukázala. Pri ostatných veciach, ktoré mali byť darom v prospech dcér strán sporu žalovaná výslovne uviedla, dar v prospech dcéry mala konkrétne vec predstavovať a označenie veci za dar nie je možné považovať za spochybnenie samotnej existencie veci, opak je pravdou, teda ak ich žalovaná označila za dar, museli existovať. Preto nezaradenie pohárov na víno a koňak do masy BSM považoval za nesprávne skutkové zistenia, na základe ktorého okresný súd nesprávne rozhodol. Mal aj hnuteľné veci – poháre na víno a koňak v hodnote 50,- eur prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej a tiež to mal zohľadniť vo výroku o finančnom vyrovnaní strán sporu. Ďalej nesúhlasil s konštatovaním prvoinštančného súdu ohľadne neuznania 3 zmlúv o pôžičkách, na ktoré je potrebné v rámci vyporiadania BSM v širšom zmysle prihliadať. V súvislosti s tvrdeným rozporom vo výške spoločných záväzkov mimo úveru v H., I. poukázal na petit žaloby, kde uviedol, že špecifikáciu týchto záväzkov ohľadne zmlúv o pôžičke upresní v konaní, čo učinil najbližším podaním, avšak vzhľadom na zložitosť celej veci za obdobie spolužitia v trvaní viac ako 21 rokov, v čase spisovania žaloby nemohol nájsť všetky potrebné dokumenty tak, aby ich priložil k žalobe, vedel však, že pôžičky sú vo výške približne 60 000,- eur, a keď dokumenty dohľadal, predmetné záväzky v procesnej replike konkretizoval s priložením listinných dôkazov, preto prostriedky procesného útoku a obrany uplatnil včas, vzhľadom na princíp sudcovskej koncentrácie konania. Poukaz súdu považoval za účelové konštatovanie, ktoré použil na posilnenie presvedčivosti nezákonného rozsudku, preto žiadal zohľadniť aj záväzky, ktoré vznikli za trvania manželstva, pričom finančné prostriedky z nich boli použité na zhodnotenie BSM a nevidel logiku v tom, aby okresný súd označil ním uvádzané skutočnosti za spochybňovanie vierohodnosti jeho tvrdení len poukazom na to, že záväzky považoval za spoločné. Ak by mal akceptovať správnosť záveru okresného súdu, že zmluvy o pôžičkách uzavrel iba on a ide len o jeho dlhy, je potrebné poukázať na ustálenú rozhodovaciu prax, citovanú aj prvoinštančným súdom (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 18.11.2013, sp. zn. zo dňa 31.03.2008). Okresný súd nepochopiteľne, v rozpore so záverom uvedeným v bode 45 a 49 odôvodnenia uviedol, že mal za preukázané, že jeho rodičia ani obom stranám, ani žalobcovi žiadnu

pôžičku neposkytli, ktoré konštatovanie je v hrubom rozpore s vykonaným dokazovaním, a to najmä s jeho výsluchom, ako aj svedkov A. C., A. C. a K. C.. Podrobne v replike, ako aj na pojednávaní uviedol spôsob a okolnosti poskytnutia pôžičky od rodičov, čo potvrdili svedkovia ohľadne účelu ich poskytnutia na prístavbu, prestavbu a rekonštrukciu rodinného domu v BSM. Konkrétne svedkyňa A. C. vyslovene uviedla, že peniaze poskytovala žalobcovi ako pôžičku a očakávala ich vrátenie, rovnako vypovedal aj svedok A. C. a tiež svedok K. C.. Taktiež žalovaná na pojednávaní potvrdila, že jeho otec sme-tam nejaký materiál kúpil a uviedla ich podlžnosti voči jeho matke, údajne malo ísť o 10 000,- eur. Potvrdila tiež vedomosť o evidencii pôžičiek jeho matky pre synov, ktorú si viedla v zošite. Za nesprávny považoval záver okresného súdu, že jeho rodičia žiadnu pôžičku neposkytli a bez náležitého zdôvodnenia odignoroval jeho tvrdenia a svedkov s tým, že na podporu svojho rozhodnutia okresný súd iba selektívne vyberá časti vyjadrení svedkov, pričom im pripisuje iný význam, ako v skutočnosti majú. V uvedenom smere poukázal na výpoveď svedkyne A. C., ako aj A. C.. Prvoinštančný súd sa nevysporiadal s výslovnými vyjadreniami svedkov – jeho rodičov o poskytovaní pôžičky a automaticky slová „finančná pomoc“ a „dávanie“ stotožnil s darovaním, čo je neakceptovateľný výklad a je v priamom rozpore s vyjadreniami svedkov o poskytnutí bezúročnej pôžičky, ktorú je možné označiť ako finančnú výpomoc, pričom dávanie nie vždy znamená bezodplatnosť, resp. darovanie. Výklad prvoinštančného súdu je neakceptovateľný a je v rozpore s vyjadreniami svedkov o poskytnutí pôžičky, ktorá podľa dohody bola bezúročná a túto je možné jednoznačne označiť ako finančnú pomoc, pričom dávanie nie vždy znamená bezodplatnosť, resp. darovanie. Jeho rodičia sa ani raz počas výsluchu nevyjadrili, že peniaze im darovali a vyjadrovali sa len ako o dávaní finančnej pomoci a pôžičke a nie ako o darovaní. Okresný súd konštatoval pre rozhodnutie podstatnú skutočnosť, a to, že rekonštrukcia nehnuteľnosti bola financovaná z prostriedkov od rodičov žalobcu a významnou skutočnosťou, ktorú okresný súd uznal, je potvrdenie skutočnosti, že peniaze na rekonštrukciu neboli poskytnuté naraz, ale postupne podľa potreby a vykonávania stavebných prác. Okresný súd neuvádzal z akého dôvodu by mala byť vopred spísaná zmluva o pôžičke a prečo skutočnosť, že zmluva nebola vopred písomne uzavretá, má preukazovať úmysel peniaze darovať, ktorému záveru absentuje akýkoľvek právny a logický základ. To, že nebola spísaná darovacia zmluva je dôkazom toho, že jeho rodičia nemali úmysel peniaze darovať, ale požičať a ak okresný súd uzatvoril poskytovanie finančných prostriedkov po častiach, pre uvedený právny vzťah, aby mohol byť posudzovaný ako darovanie hnuteľných veci s postupným plnením, musela by byť medzi zmluvnými stranami uzavretá písomná darovacia zmluva, čo však v danom prípade nebolo. To, že jeho rodičia doposiaľ nežiadali vrátenie peňazí, keďže s ním boli dohodnutí, že pokiaľ peniaze im nevráti do smrti, bude sa daný záväzok zohľadňovať v dedičskom konaní, na ktorý účel aj spisovali písomnú zmluvu o pôžičke, pričom žiadna zo zmluvných strán nepredpokladala v budúcnosti rozvod, a preto do ich rozvodu ich rodičia nevyzývali na vrátenie pôžičky, čo neznamená, že išlo o darovanie. Rozhodnutie jeho matky, že chce peniaze vrátiť, neznamená nelogický záver okresného súdu, že dar sa stal pôžičkou, ale ide o výkon práva veriteľa žiadať vrátenie predmetu pôžičku v lehote podľa dohody, a preto sa jeho rodičia práve z dôvodu rozvodu začali zaujímať o možnosť vrátenia požičaných peňazí, keďže vedeli, že boli použité na nehnuteľnosti a ich spoločné záväzky budú po rozvode predmetom vyporiadania. Žalovaná sa vyjadrila, že jeho rodičia mali povedať, že im prispejú, pričom nikdy nehovorili o pôžičke, ktoré vyjadrenie o neexistencii pôžičky nie je pravdivé, keď potvrdila vedomosť o sume 10 000,- eur, ktorú boli údajne dlžní jeho matke a jej tvrdenie, že rodičia nehovorili o pôžičke, nie je pravdivé. Poukázal na neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej. Poukázal na body 51 a 52 odôvodnenia rozsudku, podľa ktorého finančná pomoc od jeho rodičov vo forme darovania prebiehala uhrádzaním ceny za stavebný materiál použitý na spoločné nehnuteľnosti, preto nemohol okresný súd uzavrieť, že nemal za preukázané, že prostriedky od jeho rodičov neboli použité na vec v BSM, ktorá ku dňu vyporiadania existuje a skutočnosť, že okresný súd neurčil v akom rozsahu bola finančná pomoc od jeho rodičov použitá na zhodnotenie nehnuteľnosti, nemôže byť na jeho ťarchu. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe, nemožnosť zistiť presnú alebo aspoň približnú výšku tzv. vnosov žalobcu do BSM, nemôže viesť k tomu, že by z BSM strán sporu nemal dostať žiadnu náhradu podľa druhá veta . Ak okresný súd na základe dokladov ním predložených nevedel zistiť, čo konkrétne z oddelených prostriedkov vniesol do manželstva, mal výšku takejto sumy určiť voľnou úvahou, ktorej by malo predchádzať zistenie aspoň približnej hodnoty majetku, ktorý získal v priebehu manželstva, okrem zdrojov BSM. Taktiež ak okresný súd nemal za preukázané, že všetky finančné prostriedky vo výške 1 250 000,- Sk boli použité na nadobudnutie majetkovej hodnoty patriacej do BSM, mal vo veci doplniť dokazovanie, resp. náhradu určiť voľnou úvahou s prihliadnutím na vykonané dokazovanie. Poukázal na jeho písomné poznámky, kde ďalšie všetky údaje predstavujú rozpis nákladov na rekonštrukciu nehnuteľnosti financovaných z prostriedkov pôžičky od jeho rodičov. Ohľadne skonštatovania okresného súdu, že žalovaná nebola uvedená v zmluve o pôžičke, pričom

v úverovej zmluve tak tomu bolo, uvedené považoval za zavádzajúce a nemajúce oporu ani v zákonných ustanoveniach a vo vykonanom dokazovaní, pričom banky v prípade uzatvárania zmlúv vyžadujú, aby zmluvnými stranami počas manželstva boli obaja manželia a zmluvu o pôžičke neuzatváral so žiadnou bankou ako veriteľom, ale so súkromnými osobami, preto pre jej platnosť nebolo nutné, aby vystupovali obaja manželia ako dlžníci a žiadna zo zainteresovaných osôb na tom netrvala, pričom žalovaná sa o zdroje financovania ich spoločných nákladov nikdy nestarala. Elektrospotrebiče a nábytok do kuchyne boli kúpené pred samotnou rekonštrukciou kuchyne v roku 2014, rekonštrukcia sa vykonala v roku 2015, keďže po kúpe spotrebičov a elektroniky nemali prostriedky na rekonštrukciu, po čiastočnom vykonaní svojpomocných prác požiadal svojho brata o pôžičku. Spochybnenie bonity svedka považoval za účelové, keďže bolo doložené potvrdenie o výške finančných prostriedkov, ktorými daný svedok disponoval, a ktoré mu poskytol, pričom tvrdenie svedkyne A. C. o ich lepšej situácii, ako svedka poskytujúceho pôžičku, nevyvracia poskytnutie pôžičky zo strany svedka, navyše keď ide o vyjadrenie dcéry, ktorá nehospodárila s financiami strán sporu. Rovnako konštatovanie okresného súdu, že svedok L. G. bol vedený od 28.09.2015 ako dlžník v sociálnej poisťovni, nemôže predstavovať spochybnenie jeho bonity a popretie poskytnutej pôžičky, keď v konaní ani nebolo preukázané, za aké obdobie mal mať svedok dlh voči sociálnej poisťovni a v akej výške a rovnako za nepravdivé považoval tvrdenie, že svedok si od neho požičiaval, čo tvrdila ich dcéra, na ktorej tendenčnosti výpovede z dôvodu rozvratu rodiny a zlých vzájomných vzťahov stále trval. To, že svedok nežiadal až do konania o vyporiadanie BSM o vrátenie pôžičky má vyvolávať pochybnosti, je zavádzajúce, keď splatnosť pôžičky bola dohodnutá na 12 mesiacov, teda je logické, že veriteľ sa bude domáhať vrátenia pôžičky až v lehote splatnosti. Žalovaná vysoký životný štandard nepoprela, mala vedomosť o ich podlžnostiach voči jeho matke, ktorá ich evidovala a tiež potvrdila, že ich rodinné výdavky prevyšovali ich príjem, z ktorého dôvodu je zrejmé, že museli čerpať nejaký úver alebo pôžičku, preto záver okresného súdu, že v čase uzavretia zmlúv o pôžičke mali dostatok finančných prostriedkov na prerobenie kuchyne, ako aj výstavbu zimnej záhrady, je v rozpore s vyjadrením žalovanej. V súvislosti s majetkovou situáciou poukázal na obdobie od 01.04.1998 na ich príjmy, štúdium žalovanej, pričom po kúpe rodinného domu mu nezostali žiadne úspory, nemala ich ani žalovaná a ich pravidelný mesačný príjem bol spotrebovaný na výdavky rodiny, pričom náklady na stavebné a rekonštrukčné práce uhrádzali práve z uvedených pôžičiek. Napriek jeho opakovaným vyjadreniam okresný súd konštatoval, že výpoveď žalovanej ohľadom zdroju ich príjmov nespochybnil, pričom nemusí popierať tieto skutkové tvrdenia žalovanej, ktorými už žalovaná poprela jeho skutkové tvrdenia, preto s poukazom na jeho tvrdenia, vyjadrenia žalovanej ohľadom zdroju ich príjmu nie je možné považovať za nesporné. Rovnako spochybnil aj výpoveď svedkyne A. C., avšak prvoinštančný súd výpoveď danej svedkyne vyhodnotil inak a nesprávne, a to aj s poukazom na ustálenú súdnu prax. Po rozvrate manželstva žalovaná a svedkyňa A. C. podali na neho trestné oznámenie pre údajné fyzické napadnutie a dlhodobé týranie, svedkyňa opakovane voči nemu vypovedá, žalovaná pravdivosť komunikácie ohľadne vyjadrenia svedkyne na jeho adresu nepoprela, pričom svedkyňa má preukázateľný záujem na výsledku konania, aby bol čo najpriaznivejší pre žalovanú ako jej matku, ktorej zostala naklonená a udržiava s ňou blízky vzťah. Voči nemu svedkyňa pociťuje nenávisť a jej záujem na výsledku sporu vyplýva aj zo snahy nadobudnúť do vlastníctva veci, keď ich za dar dcére označila žalovaná, pričom ide o veci nezanedbateľnej hodnoty. Navyše žalovaná nemala ani informácie o jeho príjmoch a ani nevedela, či rodičia platia hypotéku a v akej výške, na druhej strane tvrdila, že finančná situácia v ich rodine bola lepšia, ako v rodine K. C.. Opakovane počas sporu uvádzal, aké mali príjmy so žalovanou, ktorá potvrdila vyššie výdavky ako ich príjem, ktorú skutočnosť okresný súd nevzal do úvahy, teda ak nemali dostatočný príjem na realizáciu stavebných úprav v roku 2015 a 2017 a jedinými finančným zdrojom boli práve financie z pôžičiek, čoho dôkazom sú aj výpovede svedkov a písomné znenia zmlúv o pôžičke. Žalovaná iný potenciálny finančný zdroj príjmu nepreukázala, teda logicky práce a materiál museli byť financované z poskytnutých pôžičiek. Trval na tom, že všetky pôžičky mu boli poskytnuté a boli peniaze z nich vynaložené na rekonštrukčné práce a zveľadenie rodinného domu strán sporu. V súvislosti s individuálnym vnosom do BSM v súvislosti s kúpou rodinného domu s pozemkami žalovaná tvrdila, že kúpna cena bola vyplatená z jej stavebného sporenia, z jeho úspor a z vkladnej knižky, ktorú dala žalobcovi jeho stará matka, preto ak bolo v konaní preukázané, že žiadna časť kúpnej ceny nebola uhradená z prostriedkov stavebného sporenia žalovanej, musela byť kúpna cena uhradená zo zvyšných častí, ktoré neboli sporné, teda z jeho úspor a z vkladnej knižky, ktoré prostriedky patrili výlučne jemu a správne mal okresný súd uznať úhradu celej kúpnej ceny vo výške 12 846,05 eura (387 000,- Sk), ako jeho individuálny vnos. Iný záver z vykonaného dokazovania nevyplýval, pričom financovanie niektorej časti kúpnej ceny rodinného domu zo spoločných úspor neuvádzala ani jedna zo strán sporu, preto nemohol okresný súd konštatovať, že časť kúpnej ceny vo výške 3 319,39 eura bola financovaná práve zo spoločných úspor, ktorý záver je v rozpore

so skutkovým stavom vyplývajúcim z vykonaného dokazovania. Za ďalší individuálny vnos označil investíciu do spoločného majetku z finančných prostriedkov vo výške 9 000,- eur pochádzajúcich z predaja chaty v roku 2011, ktorá bola v jeho výlučnom vlastníctve, v ktorom smere poukázal na vyjadrenie právneho zástupcu žalovanej na poslednom pojednávaní, podľa ktorého žalovaná konala tak, že všetky relevantné vnosy konkrétne vnos z predaja chaty v jeho výlučnom vlastníctve uznala a rovnako sa správala aj pri rozdelení hnuteľných vecí. Preto v rámci vyporiadania BSM bolo nutné prihliadať aj na jeho individuálny vnos vo výške 9 000,- eur na zhodnotenie nehnuteľnosti, ktorý žalovaná uznala a tento sa stal nesporným. V uvedenom smere poukázal na bod 81 odôvodnenia rozsudku, pričom jeho individuálny vnos do BSM sa týka majetku, ktorý v čase zániku existoval, keďže vnosy z pôžičiek predstavovali investície na zhodnotenie nehnuteľnosti ich rekonštrukciou a okresný súd konštatoval, že pôžičky sú jeho individuálnym dlhom, a teda nehnuteľnosť, ako vec patriaca do BSM v čase jeho zániku existovala, preto je nutné na tieto vnosy prihliadať. Namietal aj odôvodnenie uvedené v bode 83 až 86 odôvodnenia rozsudku, a to v súvislosti s nesprávnym rozhodnutím okresného súdu týkajúcim sa zaradenia vecí do vyporiadavanej masy BSM, keď nezohľadnil vo vyčíslení všetky hnuteľné veci a neprihliadal na jeho individuálny vnos vo všetkých položkách (predaj chaty, kúpna cena v celom rozsahu ním uhradená, investície z pôžičiek nezohľadnené), ktoré vstupujú do vyčíslenia vyrovnacieho podielu. V súvislosti s konštatovaním prvoinštančného súdu o poskytnutých finančných prostriedkoch jeho rodičmi ako darovaním poukázal na základné náležitosti darovania a to uzavretie darovacej zmluvy a odovzdanie predmetu daru obdarovanému, teda v danom prípade ide o čisto konsenzuálnu zmluvu, ktorá sa musí urobiť písomne a jej nedodržania má za následok absolútnu neplatnosť. Keďže malo ísť o darovanie, potom mala byť darovacia zmluva uzavretá písomne, keďže darovanie neprebehlo hneď a žalovaná pri žiadnom nákupe stavebného materiálu nebola, preto nemožno ani tvrdiť, že bolo uzatváraných postupne viacero darovacích zmlúv, ktorý záver neuvádza ani okresný súd. Je nemysliteľné, aby okresný súd uviedol uzavretie darovacej zmluvy, na ktorej platnosť nebola splnená zákonná podmienka písomnej formy. Nie je možné považovať za dostatočne určený predmet zmluvy vyhlásenie žalovanej, že rodičia im pomôžu, čo okresný súd považoval za dostatočné, keď žalovaná ani nevedela presne a ani odhadom sa vyjadriť, koľko peňazí im rodičia mali poskytnúť a koľko bolo investované do rekonštrukcie ich domu. V uvedenom smere poukázal tiež na výpoveď matky žalovanej, svedkyne A., ktorá poprela poskytnutie sumy vo výške 1 000 000,- Sk, avšak svojím vyjadrením daná svedkyňa poprela skutočnosť poskytnutia daru jeho rodičmi. Financovanie od rodičov vybavoval výlučne on a tiež vedel o každej jednotlivej položke zakúpenej za uvedené peniaze, k čomu doložil i svoje písomné poznámky, pričom žalovaná mala len vedomosť, že rekonštrukcie financujú z peňazí od rodičov a vôbec voči tomu nenamietala. Rekonštrukciu rodinného domu nikdy nevykonával s vôľou a vedomím, že je realizovaná z daru. Okresný súd nemôže neprihliadať na jeho vnos len s odôvodnením, že nebolo preukázané, že celá výška sumy 1 250 000,- Sk bola použitá na rekonštrukciu, teda ak mal pochybnosti, mal výšku vnosu stanoviť voľnou úvahou, alebo v prípade potreby nariadiť vo veci znalecké dokazovanie. Ďalej namietal rozhodnutie prvoinštnačného súdu v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania, ktoré považoval za nesprávne, keďže mu nie je možné pričítať, že sa nezhodli na hodnote nehnuteľností, pričom on neodmietal dohodu so žalovanou, ktorá navrhovala znalecké skúmanie na odhad hodnoty a nie on, pričom žalovaná mu neadresovala žiaden návrh na dohodu ohľadom ceny, preto nemožno tvrdiť, že nebol ochotný sa dohodnúť na hodnote nehnuteľnosti. Výroky I. až III. nepredstavujú plný úspech žalovanej, ktorá vo vyjadrení navrhovala priznanie sumy predstavujúcej polovicu hodnoty nehnuteľnosti určenej podľa znaleckého posudku zvýšenú o sumu 1 757,60 eura, teda nenavrhovala, aby okresný súd prihliadal aj na jeho vnosy a vyčíslením vychádza táto suma na výšku 66 257,60 eura (129 000/2 + 1 757,60 eura), avšak prvoinštančný súd priznal žalovanej sumu 58 245,01 eura s tým, že uznal aj jeho individuálne vnosy. Konštatovaný rozdiel v sume prevyšujúcej 8 000,- eur nie je možné považovať za zanedbateľný úspech žalovanej a naň neprihliadať. V závere prvoinštančného súdu považoval za v zjavnom vzájomnom rozpore, vnútorne rozporné alebo protirečivé, čím predstavujú porušenie procesných princípov konania, konkrétne článku 46 ods. 1 SR a v uvedenom smere okresný súd jeho námietky a rozpory žiadnym spôsobom neobjasnil, z odôvodnenia rozhodnutia vôbec nevyplýva ich objasnenie, z ktorého dôvodu je rozhodnutie nepresvedčivé a arbitrárne. Poukázal na základné zásady spravodlivého súdneho procesu, medzi ktoré patrí aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Namietané vady konania podľa žalobcu predstavujú nezákonný postup súdu, ktorého výsledkom je nezákonné rozhodnutie, čím došlo k vadám spôsobujúcim, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces.

6. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok prvoinštančného súdu vecne správne potvrdiť, a to vrátane výroku o náhrade trov konania, keďže podľa podanej žaloby jej mala byť vyplatená

výrazne nižšia suma ako tá, ktorá je uvedená v rozhodnutí súdu. Mala za to, že prvoinštančný súd vykonal dostatočné dokazovanie, vec správne právne posúdil. Žalobca sa v úvode snaží poukázať na rozdielny spôsob konania a rozhodovania súdu o jednotlivých hnuteľných veciach, pričom okresný súd sa dostatočne vysporiadal s námietkami, tvrdeniami a dôkazmi predloženými procesnými stranami a nemusí pri každej položke zdôvodňovať svoje rozhodnutie, keďže by bol nekonečne dlhý, pričom taký rozsudok a jeho odôvodnenie by stratilo svoj zmysel. Žalobca sa v odvolaní snaží vysvetliť niečo, čo je v rozpore s jazykovým výkladom, pričom prvoinštančný súd dostatočne odôvodnil, prečo finančné prostriedky poskytnuté rodičmi žalobcu sú darom a nie pôžičkou a v dostatočnom rozsahu citoval najmä zo svedeckej výpovede matky žalobcu, ktorá nikdy nepoužila v spontánnej výpovedi slová, že by požičali peniaze žalobcovi. Okresný súd presne a logicky uviedol, že ak mali poskytnuté peniaze slúžiť na prerobenie kuchyne, tak potom je v rozpore s elementárnou logikou, aby spotrebiče, ktoré sú zabudované v rámci kuchyne, boli kupované rok predtým podľa účtovných dokladov ňou predložených, keďže tvorili podstatnú časť prerábky kuchyne. Z uvedeného dôvodu správne prvoinštančný súd uviedol, že nebude na uvedenú pôžičku prihliadať. Pokiaľ žalobca rozporuje svedectvo A. C., možno jej vyjadrenie smerujúce voči žalobcovi nebolo správne, čo nemá vplyv na posudzovanie jej svedeckej výpovede, keď nebolo preukázané, že daná svedkyňa klame alebo zavádza a je irelevantné ako sa vyjadruje o žalobcovi ako o otcovi. Tiež sa okresný súd správne a v dostatočnom rozsahu venoval odôvodneniu, prečo má pochybnosti o pôžičke.

7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej nesúhlasil s jej tvrdením, nakoľko každý rozsudok má byť riadne odôvodnený, najmä v prípadoch, keď o niektorých veciach rozhoduje odlišne, ako o iných. Opakovane uvádzal ohľadne nezaradenia pohárov na víno a koňak tie isté skutkové tvrdenia ako v podanom odvolaní. Trval na tom, že preukázal vznik všetkých záväzkov (pôžičiek) vzniknutých počas manželstva, ktoré majú byť zahrnuté do masy BSM, nešlo o dary, ale prostriedky použité na prerobenie rodinného domu patriaceho do BSM a je potrebné na ne pri vyporiadaní prihliadnuť. Ohľadne pôžičiek opakovane uvádzal tie isté tvrdenia ako v podanom odvolaní. Potvrdil, že elektrospotrebiče a nábytok do kuchyne boli kúpené pred rekonštrukciou v roku 2014, ktorá sa vykonala v roku 2015 a opätovne uvádzal tie isté skutočnosti, ako v podanom odvolaní. Zotrval tiež na námietke tendenčnosti výpovede svedkyne A. C., ktorá je jeho dcérou a pochybnosti o jej výpovedi odôvodňoval tými istými tvrdeniami ako v podanom odvolaní. Ďalej uvádzal totožné skutočnosti ako v podanom odvolaní.

8. Krajský súd v Trnave, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario len v rozsahu odvolania žalobcu podľa a z dôvodov vymedzených v jeho odvolaní podľa a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch I., II. a III. podľa , ako vecne správny potvrdil. Ohľadne výroku IV. napadnutý rozsudok zrušil podľa , .

9. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov uvedených v ustanovení ), tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

12. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu, odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne vo výrokoch I., II. a III., prvoinštančný súd predmetnú vec skutkovo aj právne správne posúdil. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením ) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia týkajúcich sa uvedených výrokov, okrem IV. výroku o náhrade trov konania, ktoré je

dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení . Súd prvej inštancie neporušil právo strán sporu na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu v odvolaní.

13. Podľa , ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

14. Podľa , pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

15. Základným predpokladom pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je jeho zánik. Pod vyporiadaním treba rozumieť nielen to, kto z bývalých spoluvlastníkov zostane vlastníkom tej ktorej veci a kto z nich vlastníctvo stráca, ale celkové komplexné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými spoluvlastníkmi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov, pričom platí, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, sa podieľajú aj na spoločných dlhoch. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí súd prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok niektorého z manželov (patrí do aktív) a tiež na nároky jednotlivých manželov proti mase bezpodielového spoluvlastníctva z dôvodu investícií vynaložených z oddeleného majetku niektorého z manželov na spoločný majetok (patrí do pasív). Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej peňažnej sumy. O vyporiadaní je nutné spraviť vyúčtovanie, ktoré musí nájsť odraz v odôvodnení rozsudku. Vyporiadanie BSM rozhodnutím súdu sa musí týkať všetkého majetku, ktorý podľa ust. patril do BSM a ako spoločný existoval ku dňu jeho zániku. Ak niektorý z účastníkov tvrdí, že niektoré zistené veci do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverne spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno zaťažuje účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna vec do vyporiadania nepatrí. Rovnako tak dôkazné bremeno zaťažuje tú stranu sporu, ktorá tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku. V konaní o vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi strán, a to ani pri určení rozsahu tohto spoluvlastníctva, ani pri určení spôsobu jeho vyporiadania. Do celkovej bilancie musia byť zahrnuté nielen všetky veci (súčet ich hodnôt), ale aj ostatný majetok, vrátane pohľadávok a dlhov. Predpokladom riadneho vyúčtovania je, že súd správne zistí celkovú hodnotu aktív (hodnota vecí, pohľadávok), celkovú hodnotu pasív (dlhov) a správne ustáli celkový majetok bez dlhov ako rozdielu medzi aktívami a pasívami (pasíva odpočítava v ich plnej výške). Z takto zistenej hodnoty majetku každému z manželov patrí rovnaký podiel, ak neboli dôvody k zmene kvantitatívneho podielu. Z podielu, ktorý sa každému manželovi dostáva v podobe aktív, je potrebné zvýšiť tento jeho podiel v rozsahu, v akom má vybrať zostatok dlžnej pohľadávky, v akom nemusí nahradiť do spoločného majetku to, čo sa vynaložilo na jeho ostatný majetok a pod., alebo znížiť jeho podiel v rozsahu, v akom sa mu nedostalo to, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok, resp. čo zo svojho zaplatil na spoločný dlh (napr. v podobe zaplatenia zostatku úveru), atď. Rozdiel medzi takto stanovenými podielmi u každého z manželov a podielom, ktorý každému z manželov patrí, musí byť rovnaký a predstavuje sumu na dorovnanie podielov.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania o vyporiadanie BSM boli hnuteľné veci, nehnuteľnosti a záväzok, konštatovaný prvoinštančným súdom. Počas trvania manželstva, ktoré bolo uzavreté dňa 05.04.1997 a zaniklo právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. – 37 zo dňa 28.05.2018, ku dňu 30.06.2018, ktorým bolo manželstvo strán sporu rozvedené. Prvoinštančný súd z vecí patriacich do BSM vyporiadal hnuteľné veci, ktoré mal ustálené a vyjadril vo výroku I. rozsudku.

17. Podstatou odvolacej námietky žalobcu bolo nezaradenie hnuteľných vecí, a to pohárov na víno a koňak do masy BSM, špecifikovaných žalobcom ako dve sady po 6 kusov, ktorých existenciu žalovaná spochybnila. Žalobca namietal, že žalovaná prvotne vo vyjadrení v žalobe uvádzala predmetné veci ako dar, pričom ohľadne iných vecí, ktorých existenciu žalovaná nespochybňovala rovnako, avšak tvrdila, že išlo o dar, prvoinštančný súd vyporiadal, avšak ohľadne pohárov na víno a koňak tieto nevyporiadal z dôvodu nepreukázania ich existencie.

18. K tejto odvolacej námietke žalobcu odvolací súd dodáva, že následne žalovaná počas sporu existenciu týchto hnuteľných vecí spochybnila a žiadala ich preukázať zo strany žalobcu, ktorý sa následne k tomuto skutkovému tvrdeniu nevyjadril, a to ani počas pojednávaní, preto sa aj odvolací súd stotožňuje s dôvodmi prvoinštančného súdu vyjadrenými v bode 32 odôvodnenia, že žalobca existenciu týchto vecí nepreukázal, z ktorého dôvodu ich okresný súd do masy BSM nezaradil. Na existenciu týchto hnuteľných vecí žalobca neprodukoval žiadne dôkazy, či tvrdenia, preto správne prvoinštančný súd nepovažoval za preukázané, že aj tieto hnuteľné veci patria do BSM.

19. Prvoinštančný súd správne vyporiadal hnuteľné veci, ktoré medzi stranami sporu neboli sporné, vrátane ich zostatkových hodnôt, pričom ich prikázanie do výlučného vlastníctva žalobcu ako aj žalovanej, žalobca v podanom odvolaní nespochybňoval.

20. Rovnako nebol sporný spoločný záväzok bývalých manželov voči H., I., vzniknuté zo zmluvy o úvere č. 290048 zo dňa 08.08.2013, ktorého zostatok činil ku dňu 30.06.2018 sumu 6 028,31 eura, ktorý následne bol po rozvode manželstva splácaný výlučne žalobcom, avšak v rámci finančného vyporiadania prvoinštančný súd vychádzal zo sumy zostatku predmetného úveru ku dňu zániku manželstva a uvedené aj správne zohľadnil.

21. Podstatou odvolacej námietky žalobcu bolo aj nesprávne sa vysporiadanie s vnosmi žalobcu, keď tvrdil, že kúpna cena spoločnej nehnuteľnosti bola uhradená výlučne z jeho vlastných prostriedkov, teda vnosov. Podľa žalobcu, ak prvoinštančný súd nezohľadnil individuálny vnos žalovanej zo stavebného sporenia v sume 100 000,- Sk, mal mať za to, že celá kúpna cena bola zaplatená žalobcom. V uvedenom smere ohľadom vysporiadania sa s individuálnymi vnosmi do spoločného majetku, odvolací súd poukazuje na body 74 až 77 odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje a neuznáva námietku žalobcu, že kúpna cena bola vynaložená výlučne z jeho vlastných prostriedkov, pričom ak prvoinštančný súd vychádzal z preukázateľných vnosov žalobcu z vkladnej knižky a uznanie vnosu žalobcu žalovanou z jeho úspor, spolu vo výške 6 145,71 eura, pričom z obsahu vykonaného dokazovania iné skutočnosti nevyplývali, tak nemožno uznať námietku žalobcu, že zaplatil celú kúpnu cenu na kúpu spoločnej nehnuteľnosti z výlučných prostriedkov. Navyše žalovaná spochybňovala zaplatenie celej kúpnej ceny na nadobudnutie nehnuteľností z výlučných prostriedkov žalobcu, okrem ňou uznaných prostriedkov žalobcu, ktorý opak nepreukázal.

22. Ďalšia odvolacia námietka sa týkala individuálneho vnosu vo výške 9 000,- eur pochádzajúceho z predaja chaty v roku 2011, ktoré podľa žalobcu mali byť použité na rekonštrukciu kúpeľne, pričom aj v uvedenom smere sa prvoinštančný súd v bodoch 79 až 80 v dostatočnom rozsahu riadne vysporiadal s touto argumentáciou žalobcu, keď tento individuálny vnos vo výške 9 000,- eur neuznal, nakoľko z výsledkov dokazovania vyplynulo, že rekonštrukcia kúpeľne sa uskutočnila oveľa skôr, ako boli žalobcom získané peňažné prostriedky z predaja chaty v roku 2011. V uvedenom smere žalobca nespochybnil dôkazy ohľadne fotografií, ktoré preukazovali rekonštrukciu kúpeľne už v roku 2004, najneskôr v roku 2005, teda správne prvoinštančný súd konštatoval nemožnosť použitia peňažných prostriedkov z predaja chaty získaných až v roku 2011. Žalobca v podanom odvolaní síce nesúhlasil so závermi prvoinštančného súdu v uvedenom smere, ale na podporu svojho tvrdenia okrem tvrdení produkovaných počas sporu, neuviedol žiadnu inú skutočnosť spochybňujúcu skutkové zistenia a z nich vyvodený záver prvoinštančného súdu.

23. Odvolacie námietky žalobcu sa ďalej týkali neuznania finančných prostriedkov údajne žalobcom získaných na základe troch zmlúv o pôžičkách, a to jednak od rodičov na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 03.02.2001, ďalej pôžičku od brata žalobcu zo dňa 26.07.2015 a zmluvu o pôžičke uzavretú medzi žalobcom a L. G. dňa 04.05.2017. V uvedenom smere sa žalobca snažil jazykovým výkladom vo svoj prospech spochybniť inštitút darovania, keďže podľa neho podľa záveru prvoinštančného súdu neuznaním daných pôžičiek od rodičov mala byť uzavretá darovacia zmluva v písomnej forme,

ak teda malo dôjsť k postupným čiastkam finančných prostriedkov titulom darovania podľa názoru prvoinštančného súdu, s čím sa absolútne odvolací súd nestotožňuje, keďže darovacia zmluva ohľadne hnuteľných vecí nemusí mať písomnú formu. Rovnako sa dostatočne a veľmi podrobne okresný súd venoval vysporiadaniu a odôvodneniu neuznania predmetných pôžičiek, ktoré dôvody uviedol v bodoch 42, 45, 46, 50, 51, 53, 54, 55 až 72 odôvodnenia.

24. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

25. V zmysle súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Hodnotenie dôkazov v zmysle je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

26. V zmysle cit. ust. súd vo veci rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu veci. Predmetom zisťovania v civilnom procese nie je celá objektívna realita, ktorá bola a je prítomná v čase od vzniku právneho vzťahu o ochranu ktorého v konaní ide do času rozhodovania súdu prvej inštancie, teda skutočný stav veci. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje princíp tzv. formálnej pravdy. V sporovom konaní súd nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu teda nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie objektívnej, či materiálnej pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Bez tejto aktivity strán súd v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje - uzavrie proces vytvárania skutkového základu pre meritórne rozhodnutie a vec rozhodne. Neúspešnej strane sa tak môže skutkový stav javiť ako zistený nedostatočne, avšak jeho zisťovanie bolo v súlade s koncepciou sporového konania ukončené ako dôsledok nedostatočnej procesnej aktivity tejto strany sporu. Súd teda rozhoduje na základe takého rozsahu skutkového stavu, aký je v konaní zistený v čase, keď dochádza k rozhodovaniu. Z pohľadu úspechu v spore tak ide o to, ktoré z objektívne relevantných skutočností svedčiacich v prospech strany sa tejto strane do vyhlásenia rozsudku podarilo súdu preukázať do skončenia dokazovania pred súdom prvej inštancie.

27. Pokiaľ okresný súd nemal za preukázané uvedené individuálne vnosy žalobcu, nebol správny argument žalobcu, aby výšku stanovil voľnou úvahou, prípadne na základe znaleckého dokazovania. V uvedenom smere poukazuje odvolací súd na predmetné konanie, ktoré je konaním sporovým, súd vykonáva dokazovanie na základe návrhov strán sporu a nie z vlastnej iniciatívy, preto tento argument bol rovnako nesprávny.

28. Taktiež k spochybňovaniu žalobcom dôveryhodnosti výpovede svedkyne A. C. – dcéry strán sporu sa okresný súd dôkladne vyjadril v bode 69 odôvodnenia, s ktorým konštatovaním sa odvolací stotožňuje a súhlasí s ním, pričom následne negatívny vzťah medzi svedkyňou a žalobcom automaticky nemožno považovať za spochybňovanie vierohodnosti danej svedkyne, ktorá vypovedala spontánne, presvedčivo a ako uzavrel prvoinštančný súd, jej výpoveď korešpondovala s ostatnými dôkazmi.

29. Aj podľa odvolacieho súdu je v rozpore s logickým postupom, aby zmluvy o pôžičkách boli uzatvárané až následne, uvedené sa týka predovšetkým pôžičky z roku 2001, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a jeho rodičmi až dodatočne, kde z ďalších zistených skutočností vyplývalo, že v skutočnosti nemalo ísť o pôžičku, ako vypovedali svedkovia – rodičia žalobcu, kde daná listina sa spísala pre prípady prejednania dedičstva, čo taktiež svedčí pre záver, že nešlo o pôžičku, ale o darovanie, pri ktorom nie je potrebná písomná forma, ako argumentoval žalobca v podanom odvolaní, čo nezodpovedá zákonným ustanoveniam darovacej zmluvy týkajúcej sa hnuteľných vecí alebo finančných prostriedkov, ale písomná forma sa vyžaduje iba pri darovaní nehnuteľností.

30. Nakoľko odvolací súd preberá skutkový stav tak, ako bol zistený prvoinštančným súdom a plne sa stotožňuje s jeho odôvodnením, konštatuje správny záver vyjadrený aj v bode 83 až 86 odôvodnenia

rozsudku okresného súdu, v ktorom podrobne prvoinštančný súd vyjadril výšku vyrovnacieho podielu z vyporiadania BSM tak, aby podiely bývalých manželov na spoločnom majetku boli rovnaké.

31. Žalobca sa v podanom odvolaní snažil jazykovým výkladom spochybniť vyjadrenia svedkov, ktorí uvádzali ich rozhodnutie finančne obom stranám sporu počas manželstva pomôcť, dávali im peniaze na viackrát, keď mal za to, že jednoznačne sa malo jednať o pôžičku, pričom ,,dávanie“ nie vždy znamená bezodplatnosť, resp. darovanie. Aj keď v uvedenom smere sa svedkovia – rodičia žalobcu vyjadrovali o dávaní finančných prostriedkov, z ich výpovedí jednoznačne nevyplynul záver, že išlo o pôžičku, čomu nasvedčuje aj výpoveď svedkyne matky žalobcu, ktorá sa až z dôvodu rozvodu manželstva dožadovala vrátenia peňazí, čo jednoznačne svedčí o účelovosti postupu údajných veriteľov domáhajúcich sa vrátenia finančných prostriedkov z dôvodu rozvratu manželstva strán sporu. V uvedenom smere odkazuje odvolací súd na bod 50 odôvodnenia rozsudku, kde prvoinštančný súd uviedol vyjadrenia svedkyne A. C. v smere „keď som videla, v akom stave žijú aj s tou malou vnučkou, tak mi to nedalo ako matke, aby som im nepomohla, tak som sa rozhodla, že im pomôžem finančne, keď potreboval syn prvé peniaze, tak som si povedala, že mu dám, keď prišiel ku mne dala som mu, buď po tisícke, tak som mu dávala...“. Jednoznačne z týchto výpovedí svedkyne nebol preukázaný úmysel, že išlo o pôžičku, išlo o finančnú výpomoc, ktorá bola bezodplatná, vrátenia prostriedkov sa rodičia žalobcu počas trvania manželstva strán sporu nedomáhali, až v súvislosti s konaním o vyporiadanie BSM bývalých manželov, čo jednoznačne svedčí o účelovosti daného postupu so snahou vzbudiť dojem, že išlo o prostriedky požičané a nie darované.

32. Prvoinštančný súd sa správne vyporiadal aj s finančným vyporiadaním a vyrovnacím podielom strán sporu, ktoré dôvody uviedol v bodoch 83 až 86 rozsudku, v ktorých nevzhliadol odvolací súd pochybenia a výška vyrovnacieho podielu z vyporiadania BSM pripadajúca žalovanej bola posúdená prvoinštančným súdom v správnej výške.

33. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. ) pokiaľ súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s článkom 46 ods. 1 (ústavný v znení neskorších ústavných zákonov) a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. ). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (napríklad sp. zn. , , ).

34. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

35. Podľa názoru odvolacieho súdu rozsudok súdu prvej inštancie všetky atribúty riadneho a presvedčivého rozhodnutia vo výrokoch I., II. a III. spĺňa.

36. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán sporu (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania ( ), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

37. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II. a III. ako vecne správny podľa , potvrdil.

38. Za nesprávny však považoval odvolací súd IV. výrok rozsudku prvoinštančného súdu o náhrade trov konania, keď okresný súd vzhliadol plný úspech žalovanej v spore, s čím odvolací súd sa, vzhľadom na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia o trovách konania, vyjadrené v bodoch 95 až 98 odôvodnenia, nestotožňuje a v uvedenom smere ho nepovažuje za preskúmateľné, presvedčivé a správne právne posúdené.

39. Pokiaľ ide o náhradu trov konania pri vyporiadaní BSM (predtým ) žiadne výslovné pravidlo, ktoré by konanie vynímalo z pôsobnosti (predtým ) neobsahuje. Všeobecne sa pritom uznáva, že výnimky z pravidla je nutné vykladať skôr reštriktívne, než extenzívne. Pri vyporiadaní BSM je teda namieste vychádzať z a uplatniť základné pravidlo, a to je zásada úspechu vo veci. Pre úvahu súdu o náhrade trov konania má význam okolnosť, že súd v týchto sporoch nie je viazaný návrhom na vyporiadanie a že teda môže veci, ktoré procesné strany navrhli, zahrnúť do masy BSM, ktoré je potrebné v spore vyporiadať i inak, má samozrejme pre úvahu súdu o náhrade trov konania význam. Ten sa však neprejavuje vo vylúčení možnosti aplikácie , ale v spôsobe akým sa stanoví úspech vo veci.

40. Podľa stanoviska NS Rc 42/1972, ktoré je stále aplikovateľné a vyslovuje názor, že pokiaľ súdy vidia procesný úspech alebo neúspech oboch manželov v tom, ako veľkého podielu sa im zo spoločného majetku dostane, ide o postup, ktorý zodpovedá tomu, že súdy nie sú návrhom na vyporiadanie viazané pri zisťovaní rozsahu BSM a jeho vyporiadaní. Tento postup vyhovuje zrejme i potrebám praxe svojou jednoduchosťou, pričom nemožno prehliadnuť ani to, že zhodne postupujú súdy i pri vyrubovaní súdneho poplatku. Nemožno však vylúčiť ani ten postup, kedy súdy pri posudzovaní pomeru procesného úspechu oboch manželov prihliadnu podľa okolností konkrétneho prípadu i k tomu, ako bola vyriešená otázka rozsahu a hodnoty BSM. Je preto potrebné vychádzať pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto spore z princípu procesného úspechu v konaní a teda posúdenie skutočného procesného úspechu či neúspechu každého zo strán sporu.

41. Rovnosť podielov pri vyporiadaní BSM je iba jedným z hľadísk pri posudzovaní úspechu strany v konaní. Tiež je potrebné prihliadať i k požadovanej a skutočne priznanej výške vyporiadacieho podielu a zohľadniť výsledok sporu medzi účastníkmi o to, ktoré veci patria do BSM a ktoré nie. Takto však nemožno prihliadať ku každej položke navrhnutej k vyporiadaniu, keďže nemožno pripustiť, aby rozhodovanie o náhrade trov konania sa svojou náročnosťou priblížilo sporu vo veci samej. Podľa Nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. „základné pravidlo rozhodovania o trovách konania v zmysle možno v konkrétnom prípade korigovať, buď nepriznaním náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov, ak sú pre taký záver dané dôvody hodné osobitného zreteľa ( , predtým ), alebo priznaním náhrady trov konania neúspešnému žalovanému, ak svojím chovaním nezadal príčinu k podaniu žaloby o vyporiadanie BSM (pretým ). Použitie , predtým , nemožno považovať za pravidlo odôvodnené typom veci, ale za výnimku zo zásady úspechu danú dôvodmi osobitného zreteľa v individuálnej veci. Z rozhodnutia NS SR sp. zn. vyplýva, že posúdenie, nakoľko vzhľadom k jednotlivým návrhom na vyporiadanie konkrétnych položiek mal účastník úspech v spore o vyporiadaní BSM, záleží na úvahe súdu a nemožno pritom postupovať s matematickou presnosťou“. Pri rozhodovaní o náhrade trov v tomto spore je potrebné prihliadať na postoje oboch strán v priebehu súdneho sporu.

42. Nie je možné argumentovať len tým, že žalobkyňa, ktorá navrhovala ohľadne ocenenia nehnuteľnosti znalecké dokazovanie a následne mala snahu o uzavretie zmieru, mala v spore plný úspech, pretože podľa okresného súdu bola úspešná až na malé výnimky aj ohľadne prikázania hnuteľných vecí, avšak žalovaná nebola úspešná v plnom rozsahu, pokiaľ išlo o jej tvrdenia o individuálnom vnose na kúpnu cenu vyplatenú za kúpu spoločnej nehnuteľnosti vo výške 100 000,- Sk, pričom s uvedenou skutočnosťou sa prvoinštančný súd náležite nevysporiadal, a preto odvolací súd rozsudok okresného

súdu vo výroku o náhrade trov konania – IV. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa , na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

43. Úlohou prvoinštančného súdu bude náležite posúdiť úspech či neúspech strán sporu, a to s prihliadnutím na jednotlivé tvrdenia, ktoré neboli zohľadnené pri rozhodovaní o trovách konania, tieto okresný súd opätovne posúdi a rozhodne o náhrade trov konania, ktoré rozhodnutie riadne odôvodní.

44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trnave, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa ro b) zhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( ) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.