Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49Ek-2642-2022.pdf
PDF · 110.89 KB
Case nature
Subarea
49Ek/2642/2022
Uznesenie
V exekučnej veci oprávneného: Z. S., so sídlom P. C. XXXX/XX, XXX XX C. - mestská časť M. H., P.: XX XXX XXX, zast. BURDA LEGAL s.r.o., so sídlom Rudnícka 10074/8, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 46 530 894 proti povinnému: Slovenská kanoistika, so sídlom Junácka 6, 831 04 Bratislava
- mestská časť Nové Mesto, IČO: 50 434 101, zast. JANÍČEK LEGAL, s.r.o., so sídlom Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava, IČO: 52 961 249 o vymoženie 50 000 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Martin Hermanovský, so sídlom exekútorského úradu Moskovská, 811 08 Bratislava, IČO: 31 813 933, pod č. k. 283EX 452/22, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/2642/2022 zo dňa 16.02.2023, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/2642/2022 zo dňa 16.02.2023 z a m i e t a.
II. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s konaním o sťažnosti vo výške 330,71 Eur.
odôvodnenie:
1. Oprávnený prostredníctvom práv. zástupcu sa návrhom doručeným súdu dňa 27.09.2022 domáhal od povinného vymoženia sumy 50 000 EUR s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 13.07.2022, sp. zn. XUp/XXX/XXXX, ktorý sa stal vykonateľným dňa 16.08.2022.
2. Poverením zo dňa 05.10.2022 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského, so sídlom exekútorského úradu Moskovská, 811 08 Bratislava.
3. Uznesením sp. zn. 49Ek/2642/2022 zo dňa 16.02.2023 vyšší súdny úradník zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 01.04.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“). V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník uviedol, že súd sa oboznámil s obsahom návrhu povinného na zastavenie exekúcie, opätovne preskúmal exekučný titul, ktorým je - platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 13.07.2022, sp. zn. 1Up/954/2022, ktorý sa stal vykonateľným dňa 16.08.2022 a zdôraznil, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR XXCdo/XXXX/XXXX). Súd nemohol prisvedčiť obrane povinného, ktorý v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že povinný uhradil pohľadávku oprávneného bezprostredne po osobnom stretnutí dňa 04.10.2022, ktorým chcel vyriešiť vec zmierlivo a obojstranne výhodne, že súčasťou týchto návrhov povinného bolo aj to, že obe strany uzatvoria dohodu o urovnaní vzhľadom na spornosť tvrdených nárokov oprávneného ako zhotoviteľa, súd uviedol, že dané tvrdenia povinného sú pre exekučné konanie bez právneho významu, pokiaľ povinný nesúhlasil s vydaným rozhodnutím súdu (platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 13.07.2022, sp. zn. XUp/XXX/XXXX) a považoval nárok oprávneného za sporný, mal možnosť v zmysle poučenia v ňom uvedeného, podať proti nemu v stanovenej lehote odpor, kde by mohol uplatniť všetky svoje námietky a výhrady k exekučnému titulu. Súd mal za preukázané, že povinný platbami zo dňa 04.10.2022 uhradil na účet oprávnenému celú sumu istiny, spolu s príslušenstvom, ktorá bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom v celkovej výške 56 693,75 Eur. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdu doručený dňa 27.09.2022, čím v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku začalo exekučné konanie. Zánik vymáhaného nároku alebo časti vymáhaného nároku počas trvania exekučného konania nie je dôvodom na vyhovenie návrhu na zastavenie exekúcie, a to ani len čiastočne, nakoľko toto konanie je sporom o tom, či sa exekučné konanie začalo oprávnene, či boli na podanie návrhu na začatie exekučného konania splnené všetky zákonné predpoklady. Skutočnosť, že povinný časť pohľadávky, ktorá je predmetom exekúcie uhradil, môže byť dôvodom na vyhovenie návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie len v prípade, ak k úhrade predmetného dlhu došlo v časovom rozmedzí od vydania exekučného titulu až po deň predchádzajúci dňu začatia exekučného konania, čo je v danom prípade dňa 26.09.2022. Vzhľadom na to, že predmetná platba bola realizovaná až po začatí exekučného konania (t.j. po dátume 27.09.2022), nemožno zastaviť exekúciu ani len čiastočne. Súd poznamenal, že vymáhaný nárok je tak ako z istiny tvorený aj z príslušenstva a trov exekúcie, ktoré je povinný povinný uhradiť z dôvodu, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 27.09.2022 oprávnene, nakoľko povinný nesplnil povinnosť, ktorá mu bola uložená exekučným titulom. Nakoľko oprávnený sa dal v exekučnom konaní zastúpiť advokátom, priznal súd oprávnenému „Trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní“ v sume 675,78 Eur, keďže si ich oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu uplatnil v návrhu na vykonanie exekúcie, a preto sú neoddeliteľnou súčasťou vymáhaného nároku. Súd nad rámec svojej rozhodovacej činnosti poznamenal, že dôvody (okolnosti), ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku (tak ako má na mysli ustanovenie § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku), ku ktorým došlo po vydaní exekučného titulu sú upravené v základných predpisoch súkromného práva (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník), napr. ide o splnenie, započítanie, dohodu, splynutie atď. Najčastejším dôvodom zániku dlhu je jeho splnenie. Splnenie je ale dôvodom zániku práva a nadväzne na to aj dôvodom na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k plneniu došlo mimo exekučného konania, t.j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V opačnom prípade, teda ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekučného konania (bez ohľadu na to, či bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie alebo upovedomenie o jej začatí), pôjde vždy o vymoženie, resp. čiastočné vymoženie pohľadávky. Nemožno vylúčiť, že povinný kedykoľvek po podaní návrhu na vykonanie exekúcie dobrovoľne splní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul). Ak by však súd mal plnenie povinného po začatí exekučného konania považovať za dôvod opodstatnenosti návrhu na zastavenie exekúcie, vážnym spôsobom by tým bol spochybnený nárok oprávneného na výkon exekúcie datovaný už odo dňa podania samotného návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň by bol tým spochybnený i nárok oprávneného na prípadnú náhradu trov exekučného konania spočívajúcich najmä v súdnom poplatku za návrh na vykonanie exekúcie. Dobrovoľné splnenie dlhu, či už celého alebo jeho časti, povinným počas exekučného konania jednoznačne vylučuje zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie a v plnej miere priznáva jeho oprávnenie uplatňovať svoje nároky prostredníctvom exekúcie. Po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného a vyjadrenia súdneho exekútora, súd dospel k záveru, že povinný nepreukázal, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, pre ktoré by exekúcia mala byť zastavená, a preto rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.
4. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, v ktorej v podstate uviedol, že vyšší súdny úradník nesprávne právne posúdil podmienky pre zastavenie exekúcie pri dobrovoľnom splnení vymáhaného nároku povinným a nezastavil exekúciu ani napriek tomu, že s tým vo svojich vyjadreniach súhlasil poverený súdny exekútor a oprávnený, nerozhodol výrokom o trovách právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní, nerozhodol ani vo výroku ani v odôvodnení o náhrade a odmene exekútora, hoci sa toho sťažovateľ svojim návrhom domáhal. Ďalej povinný uviedol, že súd vôbec nerozhodol o návrhu/žiadosti povinného, aby odmena a náhrada výdavkov exekútora nebola exekútorovi priznaná v celom rozsahu, hoci sa toho sťažovateľ výslovne domáhal. Otázka odmeny a náhrady exekútora je pritom odlišná od otázky náhrady trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní. Na základe § 199c ods. 2 Exekučného poriadku sťažovateľ opakovane žiadal exekučný súd, aby odmena a náhrada výdavkov exekútora nebola exekútorovi priznaná v celom rozsahu a aby súd o tomto návrhu sťažovateľa rozhodol vo svojom rozhodnutí o tejto sťažnosti. Oprávnený mohol zabrániť vydaniu začatiu exekúcie, ak by včas (dňa 04.10.2022 alebo 05.10.2022 dopoludnia) upovedomil exekučný súd o úhrade svojej pohľadávky v celom rozsahu, ku ktorej došlo ešte pre vydaním poverenia na začatie exekúcie a pred vydaním a doručením upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Oprávnený však upovedomil exekučný súd až dňa 11.10.2022 (ako vyplýva z jeho vyjadrenia), teda 7 dní po tom, ako mu povinný oznámil úhradu pohľadávky (04.10.2022). Oprávnený tak porušil ust. § 61f ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý mu ukladá povinnosť bezodkladne informovať exekútora pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré pri povinnom nastalo 08.10.2022. Bezodkladne neznamená 7 kalendárnych dní od oznámenia o úhrade pohľadávky. Z elektronického súdneho spisu vyplýva, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo podpísané 05.10.2022 o 15:40. Teda poverenie na vykonanie exekúcie nemohlo byť logicky pred týmto časom aj doručené súdnemu exekútorovi. Aj samotný súdny exekútor tvrdí, že pohľadávka bola pripísaná oprávnenému dňa 05.10.2022. Je však notorietou, že platby bývajú pripisované ešte pred 12:00 hod. Oprávnený mal teda aj pripísanú platbu pred dňa 05.10.2022 pred 12:00 hod., teda ešte pred tým, než bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide o odmenu exekútora v prípade, ak povinný splnil vymáhanú povinnosť pred doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi, znamená to, že exekútor pred plnením povinného nevykonal žiadny úkon exekučnej činnosti a nemohol žiadnym spôsobom prispieť k splneniu vymáhanej povinnosti povinným. Nemožno preto uvažovať o nároku exekútora na odmenu z titulu uspokojenia povinnosti bez ohľadu na akékoľvek dôvody, ktoré možno pričítať oprávnenému. K žiadnemu vymoženiu pohľadávky činnosťou exekútora nedošlo (došlo k uspokojeniu pohľadávky povinným v súlade s exekučným titulom), pretože pohľadávka bola oprávnenému uhradená ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie a pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie. Teda pred tým, než sa sťažovateľ mohol dozvedieť komu a koľko má plniť. Sťažovateľ plnil oprávnenému ešte 04.10.2022, teda ešte pred vydaním poverenia na vydanie exekúcie (05.10.2022), ešte pred vydaním upovedomenia o začatí exekúcie (07.10.2022) a ešte pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie (08.10.2022). Vymožením je činnosť exekútora, ktorým pôsobí voči majetku povinného, aby došlo k uspokojeniu oprávneného. V prípade sťažovateľa k žiadnej činnosti exekútora fakticky nedošlo, pretože sťažovateľ uhradil pohľadávku ešte pred vydaním upovedomenia o začatí exekúcie a ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že exekútor nemá nárok ani na paušálnu náhradu hotových výdavkoch, pretože sťažovateľ uhradil dlžnú sumu ešte pred vydaním poverenia o začatí exekúcie a v ten istý deň zaslal oprávnenému doklad banky o úhrade/bankovej transakcii. Povinný ďalej argumentoval absenciou rozhodnutia o celom návrhu sťažovateľa - trovy právneho zastúpenia oprávneného. V tomto bode sťažovateľ nesúhlasil s uznesením v tom, že vôbec nezohľadnil porušenie ust. § 61f ods. 2 Exekučného poriadku. Oprávnený upovedomil exekučný súd až dňa 11.10.2022 (ako vyplýva z jeho vyjadrenia), teda 7 dní po tom, ako mu povinný oznámil úhradu pohľadávky (04.10.2022). Oprávnený tak porušil ust. § 61f ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý mu ukladá povinnosť informovať exekútora pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré pri povinnom nastalo 08.10.2022. Ak by oprávnený konal promptne, nedošlo by k povereniu na začatie exekúcie, a v každom prípade by nedošlo k vydaniu upovedomení o začatí exekúcie. V takom prípade sa javí ako správne, aby súd nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia oprávneného v celom rozsahu, alebo aspoň čiastočne. K nezastaveniu exekúcie povinný uviedol, že súd nerozhodol o zastavení exekučného konania napriek tomu, že s tým súhlasil oprávnený a súdny exekútor. Vzhľadom na uvedené povinný navrhol, aby exekučný súd zastavil exekúciu, oprávnenému nepriznal trovy právneho zastúpenia a exekútorovi nepriznal odmenu a náhradu výdavkov.
5. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného uviedol, že sa návrhom doručeným súdu dňa 27.09.2022 domáhal vymoženia sumy 50000 Eur s prísl. Okresný súd poverením zo dňa 05.10.2022 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora. Súdny exekútor vydal dňa 07.10.2022 upovedomenie o začatí exekúcie., ktoré bolo oprávnenému doručené dňa 10.10.02022. Oprávnený obratom (dňa 11.10.2022) upovedomil súdneho exekútora, že povinný dňa 05.10.2022 uhradil len časť vymáhanej pohľadávky. Dňa 18.10.2022 bol súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie. Uznesením zo dňa 16.02.2023 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, proti uzneseniu podal povinný sťažnosť. Oprávnený uviedol, že vyjadrenie povinného o tom, že vo svojich vyjadreniach exekútor a oprávnený súhlasili so zastavením exekúcie, je zavádzajúce. Oprávnený vo vyjadrení uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí. Taktiež súdny exekútor vo vyjadrení uviedol, že „....si preto dovoľuje súd požiadať, aby návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu ako neopodstatnený zamietol. Zároveň súdny exekútor súhlasí s návrhom oprávneného, aby exekučný súd rozhodol o zastavení exekúcie v časti 56.693,75 Eur a aby bol trovy exekúcie zaviazaný uhradiť povinný.“ K tvrdeniu povinného, že súd nerozhodol o trovách právneho zastúpenia oprávneného a o náhrade a odmene súdneho exekútora povinný uviedol, že oznámenie zadania prevodného príkazu na úhradu časti vymáhanej pohľadávky vo výške 56.693,43 Eur prostredníctvom emailovej komunikácie zo dňa 04.10.2022 zo strany povinného v žiadnom prípade nemožno považovať za okamih čiastočnej úhrady pohľadávky. Týmto je až okamih pripísania finančných prostriedkov na bankový účet oprávneného. Oprávnený po zistení čiastočnej úhrady vymáhanej pohľadávky, ku ktorej došlo až dňa 05.10.2022, o tejto skutočnosti upovedomil svojho právneho zástupcu, ktorý následne dňa 11.10.2022 elektronickým podaním oznámil exekútorovi túto čiastočnú úhradu. Povinný doposiaľ neuhradil trovy exekúcie vo výške 675,78 Eur. Tvrdenia povinného, že oprávnený mohol zabrániť začatiu exekúcie, ak by včas upovedomil súd o úhrade svojej pohľadávky v celom rozsahu, je absurdné a nemôže obstáť. Pohľadávka v celom rozsahu uhradená doposiaľ nebola, pričom dňa 04.10.2022 nebola uhradená vôbec. Zabrániť začatiu exekúcie mohol naopak povinný, ak si súdom uloženú povinnosť splnil v súdnym rozhodnutím stanovenej lehote alebo aspoň v dodatočnej lehote, ktorú mu v predexekučnej výzve zo dňa 21.09.2022 poskytol oprávnený. Oprávnený má za to, že oznámenie bolo exekútorovi doručené v primeranej časovej lehote a k žiadnemu porušeniu povinnosti na strane oprávneného nedošlo. Skutočnosť, že medzi úhradou časti pohľadávky zo strany povinného (05.10.2022) a vydaním upovedomenia o začatí exekúcie zo strany exekútora (07.10.2022) uplynul jeden pracovný deň, vyplynula zo spôsobu, akým sa oprávnený postavil k (ne)plneniu svojho judikovaného záväzku a túto skutočnosť nemožno v žiadnom prípade vykladať na ťarchu oprávneného. Skutočnosť, že povinný časť pohľadávky, ktorá je predmetom exekúcie uhradil, môže byť dôvodom na vyhovenie návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie len v prípade, ak k úhrade dlhu došlo v časovom rozmedzí od vydania exekučného titulu až po deň predchádzajúci dňu začatia exekučného konania, čo je v danom prípade dňa 26.09.2022. Vzhľadom na to, že predmetná úhrada pohľadávky bola zrealizovaná až po začatí exekučného konania, nemožno exekúciu zastaviť ani len čiastočne a uznesenie je správne a zákonné. Oprávnený navrhol, aby súd sťažnosť povinného zamietol a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
6. Súdny exekútor vo vyjadrení k sťažnosti povinného okrem iného uviedol, že povinný mal dostatočne dlhý čas na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti, a to od vydania platobného rozkazu sp. zn. 1Up/954/2022 zo dňa 13.07.2022 až do dňa predchádzajúcemu dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. 26.09.2022. Povinný síce zadal príkaz na úhradu dňa 04.10.2022, avšak v zmysle ust. § 567 ods. 2 zákona č. 40/1965 Zb. Občianskeho zákonníka „k splneniu dlhu dochádza až pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave“. Z predložených výpisov z účtu je zrejmé, že oprávnenému boli finančné prostriedky pripísané na účet dňa 05.10.2022, t.j. po podaní návrhu na vykonanie exekúcie a po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a zároveň aj po doručení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Na základe vyššie uvedených skutočností má súdny exekútor za to, že k čiastočnému splneniu vymáhaného nároku došlo po začatí exekúcie a vzhľadom k tomu vznikol súdnemu exekútorovi nárok na odmenu a náhradu výdavkov. K tvrdeniu sťažovateľa, že zo strany súdneho exekútora nedošlo k žiadnej činnosti a nemá nárok ani na náhradu paušálnych výdavkov exekútor uviedol, že bezodkladne po doručení poverenia na vykonanie exekúcie bolo exekučné konanie zapísané do Centrálneho registra exekúcií a zároveň boli vykonané aj lustrácie majetkových pomerov povinného, preto sa s týmto tvrdením sťažovateľa nestotožňujem. V zmysle ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku „za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.“ V zmysle ust. § 197 ods. 2 Exekučného poriadku „ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.“ V zmysle ust. § 6 Vyhlášky MS SR, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov č. 68/2017 Z. z. (ďalej len „vyhláška“) „základom na určenie odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženého plnenia“. V zmysle ust. § 7 ods. 1 vyhlášky „odmena exekútora je 20% zo základu na jej určenie.“ V zmysle ust. § 7 ods. 2 vyhlášky „ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, patrí exekútorovi odmena vo výške 10% zo základu na jej určenie“. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súdnemu exekútorovi patrí odmena vo výške 10% zo základu na jej určenie. Na základe uvedeného teda patrí exekútorovi z prijatej úhrady vo výške 56 693,75 Eur odmena vo výške 5 669,38 Eur +20% DPH, spolu vo výške 6 803,26 Eur. Zároveň exekútor poukázal na skutočnosť, že povinný zrealizoval úhradu až po podaní návrhu na začatie exekúcie (t. j. po začatí exekučného konania) a je teda nepochybné, že právnemu zástupcovi vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní. Súčasne mal za preukázané, že v exekučnom konaní nenastal dôvod, ktorý možno pričítať oprávnenému a pre ktorý by mal trovy exekučného konania znášať oprávnený v zmysle ust. § 199c ods. 2 Exekučného poriadku.
7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
9. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
12. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
13. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za vecne správne a sťažnosť povinného proti nemu tak logicky za nedôvodnú. Súd má za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd sa teda stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd nad rámec uvádza:
16. Súd, v sťažnostnom konaní konajúc sudcom, má za to, že vyšší súdny úradník správne vyhodnotil, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol a nepreukázal žiadny zákonný dôvod na to, aby súd exekúciu zastavil a súd ani ex offo nezistil dôvod na zastavenie exekúcie. Sudca sa nestotožnil s názorom povinného, že vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení nesprávne právne posúdil podmienky pre zastavenie exekúcie pri dobrovoľnom splnení vymáhaného nároku povinným a nezastavil exekúciu ani napriek tomu, že s tým vo svojich vyjadreniach súhlasil poverený súdny exekútor a oprávnený. Súd pritom uvádza, že vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení správne konštatoval, že akékoľvek úhrady po začatí exekučného konania nie sú v zmysle Exekučného poriadku zákonným dôvodom pre zastavenie exekúcie súdom. Zákonné dôvody zastavenia exekúcie súdom sú pritom presne špecifikované v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Súd nad rámec dodáva, že ak by bol v konaní podaný návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, takýto návrh by bol dôvodom pre vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie súdnym exekútorom, a teda v danom prípade by došlo k zastaveniu exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekútorom, o zastavení exekúcie by nerozhodol súd. Pritom zo samotného vyjadrenia oprávneného (nielen k návrhu na zastavenie exekúcie) ale najmä k sťažnosti povinného jednoznačne vyplýva, že oprávnený takéto zastavenie exekúcie nenavrhol (so zastavením exekúcie nesúhlasil).
17. K uvedenej úhrade, ktorú povinný zadal 04.10.2022 súd uvádza, že k pripísaní peňazí na účet došlo po podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Zánik vymáhaného nároku v časti počas trvania exekučného konania nie je dôvodom na vyhovenie návrhu na zastavenie exekúcie (a to ani v časti), keďže toto konanie je sporom o tom, či sa exekučné konanie začalo oprávnene, či boli na podanie návrhu na začatie exekučného konania splnené všetky zákonné predpoklady. Sudca v zhode s vyšším súdnym úradníkom uvádza, že skutočnosť, že povinný pohľadávku (ktorá je predmetom exekúcie) uhradil, môže byť dôvodom na vyhovenie návrhu na zastavenie exekúcie len v prípade, ak k úhrade predmetného dlhu došlo v časovom rozmedzí od vydania exekučného titulu až po deň predchádzajúci dňu začatia exekučného konania, čo je v danom prípade dňa 26.09.2022. V Exekučných konaniach začatých po 31. 03. 2017 zákon rozlišuje tri možné spôsoby ukončenia exekúcie, a to: a) rozhodnutím exekučného súdu, b) rozhodnutím povereného súdneho exekútora a c) zo zákona. Exekučný súd o zastavení exekúcie rozhoduje v sporných prípadoch, ktoré prináleží posúdiť výlučne súdu a nie iba poverenému súdnemu exekútorovi. Ustanovenie § 61k (zastavenie exekúcie súdom) upravuje tie najvšeobecnejšie formulované dôvody pre zastavenie exekúcie, ktoré vyplývajú jednak z tej skutočnosti, že exekučný súd síce preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti už v štádiu posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie (t. j. pri rozhodovaní o vydaní alebo nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie), avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, z ktorých bude vyplývať, že exekúcia sa ani nemala začať (resp. nemala začať v časti). Je pravdou, že súd musí exekúciu zastaviť aj v prípade, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, /§ 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku/, napr. splnenie dlhu, avšak musí ísť o splnenie dlhu, ktoré nastalo po vydaní exekučného titulu a mimo rámca vykonávania exekúcie, t. j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Ak dôjde k splneniu (čo i len v časti) po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, návrh bol podaný dôvodne a teda nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku (a to ani v časti).
18. K námietke povinného o tom, že vyšší súdny úradník nerozhodol výrokom o trovách právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní sudca uvádza, že v zmysle Exekučného poriadku vyšší súdny úradník vzhľadom na pokračujúcu exekúciu takúto zákonnú povinnosť nemal. Súd pritom uvádza, že súdny exekútor bol už samotným poverením na vykonanie exekúcie poverený na vymáhanie aj trov exekúcie oprávneného a to vo výške 675,78 Eur. Sudca pre úplnosť dodáva, že vyšší súdny úradník by mohol rozhodnúť o ďalších trovách, a to o trovách spojených s návrhom na zastavenie exekúcie, v prípade ak by tieto oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie výslovne žiadal priznať, príp. ak by si povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil trovy spojené s takto podaným návrhom (v súlade s § 199a Exekučného poriadku).
19. K ďalšej námietke povinného o tom, že vyšší súdny úradník nerozhodol ani vo výroku ani v odôvodnení o náhrade a odmene exekútora, hoci sa toho sťažovateľ svojim návrhom domáhal, sudca uvádza, že v konaní nebolo sporné, že povinný platbou zo dňa 04.10.2022 (pripísaná na účet oprávneného dňa 05.10.2022) uhradil len nárok oprávneného pozostávajúci z istiny vo výške 50000 EUR, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 50000 EUR od 16.01.2022 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 EUR a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 3435,94 EUR. Predmetom exekúcie ešte zostali trovy exekúcie oprávneného, keďže exekúcia v zmysle uvedených skutkových zistení začala dôvodne. Vyšší súdny úradník vzhľadom na uvedené nemohol o takomto návrhu sťažovateľa v danom štádiu konania rozhodnúť, keďže súd nezistil zákonný dôvod pre zastavenie exekúcie súdom. V prípade ak by povinný splnil vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie (súdny exekútor vymohol vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie), súdny exekútor by vydal upovedomenie o ukončení exekúcie, ktorého súčasťou by bolo aj konečné vyúčtovanie exekučného konania (vrátane výšky vymožených trov oprávneného a výšky vymožených trov exekútora).
20. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s napadnutým rozhodnutím sudca poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Rovnako súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom sťažovateľa, resp. právo na úspech v konaní. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru sudcu učinil konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.
21. Vzhľadom na uvedené súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/2642/2022 zo dňa 16.02.2023 vydanému vyšším súdnym úradníkom podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
24. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
25. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
26. Oprávnený si v rámci podanej sťažnosti uplatnil nárok na náhradu trov konania za podanie vyjadrenia k sťažnosti povinného. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), a to tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré táto strana vynaložila v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd o sťažnosti povinného proti uzneseniu rozhodol tak, že túto sťažnosť povinného zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním. O trovách konania rozhodol súd tak, že v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku priznal úspešnému oprávnenému voči povinnému nárok na ich náhradu, keďže trovy právneho zastúpenia oprávneného boli po nevyhovení sťažnosti povinného dôvodné, a to za vyjadrenie oprávneného k sťažnosti povinného spolu vo výške 330,71 Eur (1 x odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny teda 263,07 Eur + 1 x režijný paušál (za rok 2023) vo výške 12,52 Eur + 20% DPH). Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).