Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

46Ek/2529/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: maloletý A. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A., B. C. D. XX/X, B. D., B. E., zastúpený zákonným zástupcom matkou: F. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A., B. C. D. XX/X, B. D., B. E., proti povinnému H. A., nar: 20.3.1972, trvale bytom MDŽ 3895/ 3 A, 949 01 Šurany, o vymoženie bežného výživného vo výške 300,- Eur mesačne a zameškaného výživného vo výške 1.070,- Eur, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Soňa Stodolová, so sídlom exekútorského úradu I. XX, XXX XX J., sp. zn. 157EX 998/22, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 24.11.2022, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 24.11.2022 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Zákonný zástupca maloletého sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu prostredníctvom súdneho exekútora dňa 05.10.2022 domáha od povinného vymoženia bežného výživného vo výške 300,- Eur mesačne a zameškaného výživného vo výške 1.070,- Eur, na základe cudzieho exekučného titulu - rozhodnutie Obvodného súdu Luxembrursko sp. zn. 491/2014 zo dňa 23.10.2014, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 22.10.2014.

2. Poverením zo dňa 19.10.2022 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Soňa Stodolová, so sídlom exekútorského úradu Kmeťkova 25, 949 01 Nitra, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 157EX 998/22.

3. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. zo dňa 24.11.2022 zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 01. 04. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“). V odôvodnení uznesenia uviedol, že exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Soňa Stodolová, sa začala oprávnene a voči povinnému sa vykonáva na základe riadneho cudzieho exekučného titulu - rozhodnutia Obvodného súdu Luxembrursko sp. zn. 491/2014 zo dňa 23.10.2014, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 22.10.2014. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa úhrad povinného, súd mal za preukázané z návrhu na vykonanie exekúcie aj z vyjadrenia zákonného zástupcu maloletého, že povinný nezaplatil výživné za mesiac jún, za mesiac júl zaplatil sumu 30,- Eur, za mesiac september 2x 50,- Eur (pričom podľa identifikácie jednej z platieb má ísť podľa povinného o úhradu výživného za mesiac jún), za mesiac október dňa 20.10.2022 sumu 50,- Eur. Zákonný zástupca v návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdu doručený dňa 05.10.2022 zohľadnil zaplatenú časť výživného vo výške 130,- Eur. Pokiaľ ide o sumu 50,- Eur za mesiac október, ktorá bola zaplatená dňa 20.10.2022, tu súd konštatuje, že predmetná úhrada bola vykonaná až po začatí exekučného konania t.j. po doručení návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdu (05.10.2022) a preto v danej časti súd exekúciu nezastavil, pretože ide o plnenie vymáhaného nároku povinným v rámci prebiehajúceho exekučného konania, na ktoré prihliada a o ktorom rozhoduje poverený súdny exekútor, a nie súd pri

rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, teda v predmetnej časti zaplatenej po podaní návrhu na vykonanie exekúciu je exekúciu povinný zastaviť súdny exekútor. K tvrdeniu povinného, ktorý žiadal zohľadniť skutočnosť, že jeho celkové náklady na syna od 10. augusta do 09. septembra činili spolu sumu 544,95 Eur súd uviedol, že predmetné tvrdenia povinného považuje za irelevantné a neopodstatnené, nakoľko zákonný zástupca maloletého (matka) si neuplatnil výživné za mesiac august, pretože ako sám uviedol v návrhu na vykonanie exekúcie, sa maloletý zdržiaval u svojho otca. Povinnému nevznikol žiadny nárok na úhradu nákladov spojených so starostlivosťou o maloletého, ktorý by mu mal zákonný zástupca povinnosť uhradiť, nakoľko ide o starostlivosť (vrátane výdavkov) o maloletého v čase keď ho má povinný vo svojej starostlivosti. Súd dal do pozornosti povinnému, že nepredložil žiadny exekučný titul, ktorý by preukazoval zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti, resp. ktorý by mu priznával právo požadovať od zákonného zástupcu maloletého kompenzáciu za starostlivosť o maloletého. Pokiaľ išlo o bežné výživné, súd dal povinnému do pozornosti fakt, že aby súdny exekútor mohol vydať Upovedomenie o odklade exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm. e) musí povinný zaplatiť zameškané výživné aj trovy oprávneného v exekučnom konaní a trovy exekútora, potom môže podať žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásiť, že bežné výživné bude ďalej prostredníctvom exekútora plniť dobrovoľne. Potom možno aplikovať ustanovenie § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ktoré hovorí, že exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom, ktorá bola odložená podľa § 61h ods. 1 písm. e), povinný prostredníctvom exekútora splnil riadne a včas počas troch po sebe nasledujúcich mesiacov. Súd nakoniec dodal, že uskutočnenie platieb počas exekúcie povinný preukazuje priamo poverenému súdnemu exekútorovi, ktorý je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V tejto súvislosti súd uviedol, že vykonané platby po vydaní poverenia má zohľadniť súdny exekútor, ktorý bol poverený vykonaním exekúcie, pričom exekučný súd osobitné rozhodnutie o zastavení exekúcie v týchto častiach nevydáva. Skutočnosť, či aktuálna výška vymáhaného nároku zohľadňuje čiastočné plnenia, je preukázateľná najmä z evidencie vedenej súdnym exekútorom, prípadne z potvrdenia súdneho exekútora o splnení dlhu, ktoré je exekútor na požiadanie povinného povinný vystaviť (§ 29 ods. 10 Exekučného poriadku). Iba v prípade, že by zo strany exekútora, resp. oprávneného, nebola určitá platba uznaná na plnenie vymáhanej pohľadávky a hrozilo by jej duplicitné vymáhanie, môže sa povinný na exekučnom súde domáhať čiastočného zastavenia exekúcia podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Pokiaľ povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na svoju zlú finančnú situáciu, súd v tejto súvislosti konštatoval, že nemajetnosť a ani komplikovaná životná situácia nie sú kvalifikovanými dôvodmi na zastavenie exekúcie. Aby mohla byť exekúcia z dôvodu nemajetnosti zastavená musí byť preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a to zisteniami súdneho exekútora. Ak v exekučnom konaní bude preukázané úkonmi súdneho exekútora, na základe výsledkov prešetrenia pomerov povinného súdnym exekútorom, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie zo strany súdneho exekútora v zmysle § 61n ods. 1) písm. d). Súdny exekútor je povinný postupovať pri výkone exekúcie tak, aby nedošlo k nadmerným zásahom do práv a právom chránených záujmov účastníkov konania. Povinný súdu nepreukázal žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali zrušenie exekučného titulu, zaplatenie pohľadávky (nepredložil výpisy z účtu ani poštové poukazy, ktoré preukazujú zaplatenie celého zameškaného výživného) a ani žiadna zo skutočností uvádzaných povinným v návrhu na zastavenie exekúcie nenaplnila zákonný dôvod v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.

4. Proti uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že dňa 23.11.2022 hradil dlh na výživnom v sume 1.020 Eur a výživné za mesiac november 2022 v sume 300 Eur. Okresný súd v Nitre ho zároveň oslobodil spod obžaloby pre skutok prečin zanedbania povinnej výživy maloletého. Z uvedených dôvodov žiadal o zastavenie exekúcie. Povinný k sťažnosti pripojil písomné oznámenie Exekútorskému úradu na Kmetkovej 25, 949 01 v Nitre o úhrade dlhu na zaostalom výživnom a úhrade výživného na november 2022, ktoré na exekútorský úrad podal osobne dňa 24.11.2022 a rozsudok Okresného súdu v Nitre zo dňa 29.11.2022 o oslobodení spod obžaloby pre skutok prečin zanedbania povinnej výživy maloletého.

5. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného uviedol, že súhlasí s uznesením súdu. Pokračovanie exekučného konania je namieste, keďže povinný opäť zanedbáva povinnú výživu dieťaťa, a to v mesiacoch december 2022 a január 2023. Ak bude exekučné konanie zastavené, je veľmi pravdepodobné, že povinný si vyživovaciu povinnosť dobrovoľne plniť nebude, svedčí o tom jeho

zanedbávanie výživy za všetky uplynulé roky v čase, keď mohol na dieťa plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť dobrovoľne.

6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

8. Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

11. Podľa rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.

12. Podľa v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

13. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

14. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

16. Súd po zistení, že sťažnosť povinného voči napádanému rozhodnutiu bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Napriek zneniu ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd nad rámec dodáva:

17. Povinný v podanej sťažnosti argumentuje novými skutočnosťami, a to tým, že zaplatil sumu 1.020 Eur ako zameškané výživné a sumu 300 Eur ako bežné výživné za mesiac november 2022. Súd k týmto tvrdeniam povinného uvádza, že zánik vymáhaného nároku v časti počas trvania exekučného konania nie je dôvodom na vyhovenie návrhu na zastavenie exekúcie (a to ani v časti), príp. sťažnosti, keďže toto konanie je sporom o tom, či sa exekučné konanie začalo oprávnene, či boli na podanie návrhu na začatie exekučného konania splnené všetky zákonné predpoklady. Skutočnosť, že povinný pohľadávku, ktorá je predmetom exekúcie uhradil, môže byť dôvodom na vyhovenie návrhu na zastavenie exekúcie len v prípade, ak k úhrade predmetného dlhu došlo v časovom rozmedzí od vydania exekučného titulu až po deň predchádzajúci dňu začatia exekučného konania. V exekučných konaniach začatých po 31. 03. 2017 zákon rozlišuje tri možné spôsoby ukončenia exekúcie, a to: a) rozhodnutím exekučného súdu, b) rozhodnutím povereného súdneho exekútora a c) zo zákona. Exekučný súd o zastavení exekúcie rozhoduje v sporných prípadoch, ktoré prináleží posúdiť výlučne súdu a nie iba poverenému súdnemu exekútorovi. Ustanovenie § 61k (zastavenie exekúcie súdom) upravuje tie najvšeobecnejšie

formulované dôvody pre zastavenie exekúcie, ktoré vyplývajú jednak z tej skutočnosti, že exekučný súd síce preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti už v štádiu posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie (t. j. pri rozhodovaní o vydaní alebo nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie), avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, z ktorých bude vyplývať, že exekúcia sa ani nemala začať (resp. nemala začať v časti). Je pravdou, že súd musí exekúciu zastaviť aj v prípade, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, /§61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku/, napr. splnenie dlhu, avšak musí ísť o splnenie dlhu, ktoré nastalo po vydaní exekučného titulu a mimo rámca vykonávania exekúcie, t. j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Ak dôjde k splneniu (čo i len v časti) po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, návrh bol podaný dôvodne a teda nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku (a to ani v časti).

18. Súd dáva povinnému opäť do pozornosti skutočnosť, že aby súdny exekútor mohol vydať Upovedomenie o odklade exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm. e) musí povinný zaplatiť zameškané výživné aj trovy oprávneného v exekučnom konaní a trovy exekútora, potom môže podať žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásiť, že bežné výživné bude ďalej prostredníctvom exekútora plniť dobrovoľne. Potom možno aplikovať ustanovenie § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku o tom, že exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom, ktorá bola odložená podľa § 61h ods. 1 písm. e), povinný prostredníctvom exekútora splnil riadne a včas počas troch po sebe nasledujúcich mesiacov. Súd zároveň pripomína, v kontexte na oznámenie oprávneného o tom, že povinný opäť zanedbáva povinnú výživu dieťaťa a to v mesiacoch december 2022 a január 2023, že pre toto konanie je podstatný a prvoradý záujem maloletého dieťaťa na tom, aby výživné bolo platené riadne a včas.

19. Súd v súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s napadnutým rozhodnutím poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (, , , , ), čomu podľa názoru sudcu učinil konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.

20. Súd k ďalším tvrdeniam povinného (napr. o tom, že bol oslobodený spod obžaloby a pod.) uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami povinného, ktoré nie sú právne relevantné pre toto konanie a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti povinného (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16. 03. 2005).

21. S poukazom na uvedené má sudca za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď uznesením návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Súd konajúci sudcom preto sťažnosť povinného proti uzneseniu sp. zn. zo dňa 24.11.2022 ako nedôvodnú zamietol.

22. Súd nerozhodoval o trovách sťažnostného konania, keďže tieto si účastníci konania neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).