Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29C-260-2011.pdf
PDF · 117.09 KB
Case nature
Area
Subarea
29C/260/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: žalobcov: X. M. Y., V.. Y.Á., J.. XX.X.XXXX, G. Y. X, K., X. Z. Y., J.. X.X.XXXX, G., X. XX, K., X. Z. Y., J.. X.X.XXXX, G. D.V. XX, K., X. K. Y., J.. XX.X.XXXX, P. X, K., X. S. Z., J.. XX.X.XXXX, G. Š. XXXX/X, Š. S., X. Z. Z., J.. XX.X.XXXX, G. Š. X, Š. S. všetci právne zastúpení JUDr. Helenou Schneiderovou, advokátkou so sídlom Floriánova 12, Prešov, proti žalovaným: X. P. Y., J.. XX.XX.XXXX, G. U. J. I. XX, L. Z.. H. X., M., N. N. I. K., K. X, X. S. H., J.. XX.X.XXXX, G. U. J. I. XX, X. Z. Y., J.. XX.X.XXXX, G. U. J. I. XX, X. M. K., G. K. J.. XX, K., X. S. O., G. L. XX/X, N., X. Z. H., G. U. J. I. XX, X. K. H., G. S. H. XX, X., X. E. E., G. Š. XX, U. J. I., X. M. H., G. U. J. I. XX, XX. S. K., G. G. X, K., XX. K. Z., J.. X.X.XXXX, G. U. J. I. XX, o určenie, že nehnuteľnosti patria do majetku poručiteľov, takto
rozhodol:
žalobu zamieta,
o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobcovia žalobou doručenou súdu dňa 23.11.2011 sa domáhali určenia, že nehnuteľnosti zapísané na X. Č.. XX I. H.. Ú.. U. J. I. a to konkrétne parcela č. XX/X, XX/X, XX/X ako aj nehnuteľnosť vedená na X. Č.. XXX M. Y. K.. XX/X patria do dedičstva po nebohom Z. Y., J.. XX.X.XXXX, L. O. X.X.XXXX M. M. Y.Q., V.. G., J.. XX.X.XXXX, L. O. X.X.XXXX.
Uznesením zo dňa 5.10.2012 súd pripustil zmenu žaloby v tom znení, že nehnuteľnosti vedené na X. Č.. XX K. H.. Ú.. U. J. I. M. Y. H. K.. Č.. XX/X, XX/X, XX/X M. M. V. O. N. N.. Č.. XX J. K.. V. U. Č.. XX/ X patria do dedičstva po nebohých právnych predchodcoch žalobcu.
Na základe späťvzatia žaloby doručenej súdu dňa 21.9.2012 súd konanie proti pôvodne označeným žalovaným v 12. až 16. rade v časti o určenie, že K.. Č.. XX/X vedenej na X. Č.. XXX H.. Ú.. U. J. I. patrí do dedičstva poručiteľov zastavil.
Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že žalovaný v 1. rade predmetné nehnuteľnosti nikdy nenadobudol od svojich rodičov s tým, že údaj o formálnych spoluvlastníkoch vedený v pozemkovej knihe je zmätočný, nakoľko na pôvodnom X. Č.. XX, H.. Ú.. U. J. I. boli zapísaní ako vlastníci iba rodičia žalovaného v 1. rade a zároveň osvedčenie o vydržaní neosvedčuje existenciu podmienok vydržania iba pravdivosť toho, že ju spísal notár a že žalovaný v 1. rade urobil pred notárom vyhlásenie, pričom v tomto absentuje podstatná náležitosť v zmysle ust. § 63 písm. a/1 zák. č. 323/1992 Z. z..
Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko jeho právni predchodcovia ešte za života rozhodli, ktoré z detí akú časť nehnuteľností vtedy v ich vlastníctve bude užívať s právom vlastníka, pričom oni túto vôľu ich rodičov rešpektovali.
Rodičia nechceli vyznačiť zmenu vlastníka v evidencii nehnuteľností, lebo za tieto bolo potrebné zaplatiť poplatok štátu a v tom čase vyznačenie zmeny nebolo ani povinné.
Otec zomrel v roku 1970 a matka v roku 1980 a po ich smrti tento spôsob ich rozdelenia majetku žiaden z ich súrodencov nespochybňoval.
Súd dokazovaním vykonaným výsluchom účastníkov konania, svedka S. H., J. L. J., J., N. Q. N. K.Q. XXC XXX/XXXX, O. O., O. O., O. O., XXDXXX/XXXX ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:
Notárskou zápisnicou J. J. N. J. J. Ú. Z.. S. K. O. X.XX.XXXX G. I. Q. Q. I. Q. I.M. I. H. J. L. N. Ž. I. X. V., H. I., Ž. Z. I. I. J. I. I. H.. Ú.. U. J. I. J. X. Č.. XX M. Y. K. XX/X Q. I.Ý. XXX S., XX/X- L. Q. I. XXX S., K. XX - L. Q. I. X.XXX S. N. N. V. O. N.. Č.. XX K. J. K.. Č.. XX/X.
Pod bodom II žalovaný v 1. rade vyhlásil, že tieto parcely nerušene užíva a dobromyseľne drží od roku 1980, ktoré nadobudol po svojich rodičoch.
Podľa bodu III doložil čestné vyhlásenie vo veci dvoch nezaujatých osôb znalých miestnych pomerov ako aj vyjadrenia z obecného úradu v U. J. I. k okolnostiam dôležitým pre vydanie osvedčenia.
Pod bodom IV bolo osvedčené vyhlásenie o vyššie uvedených skutočnostiach, ktoré boli pred notárom vykonané ako aj to, že proti vydanému oznámeniu zo dňa 23.7.1993 neboli podané žiadne námietky v zákonom stanovenej 60-dňovej lehoty.
Uvedené osvedčenie bolo vydané v zmysle zákona č. 293/1992 Zb..
Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že rodičia už za života rozhodli, ktoré z detí akú účasť nehnuteľnosti vtedy v ich vlastníctve bude užívať s právom vlastníka, pričom deti túto ich vôľu rešpektovali.
Rodičia nechceli vyznačiť zmenu vlastníka v evidencii nehnuteľnosti, nakoľko za vyznačené zmeny bolo potrebné zaplatiť poplatok štátu a jej vyznačenie v tom čase nebolo ani povinné.
Otec zomrel v roku 1970 a matka v roku 1980, pričom predmetné nehnuteľností s právom vlastníka užíval po ich smrti a ani v dedičskom konaní, ktoré prebehlo po nebohých rodičov žiaden z jeho súrodencov sa nedomáhal prejednania dedičstva vo vzťahu predmetných nehnuteľností rešpektujúc vôľu nebohých rodičov.
Rodičia mu predmetné nehnuteľnosti dali z dôvodu, že ich dochoval smrti a zároveň im pomáhal pri budovaní predmetných nehnuteľností vrátane finančného sa podieľania na jeho výstavbe.
Pokiaľ ide o predmetnú notársku zápisnicu, žalovaný v 1. rade k vyhláseniu o vydržaní predložil čestné prehlásenia svojich dvoch nebohých súrodencov a to brata Z., J.. XX.XX.XXXX M. N. M., J.. X.X.XXXX vrátane vyjadrenia obecného úradu v U. J. I., ktoré sa však podľa oznámenia notárskeho úradu Z.. S. K. ako aj obce U. J. I. nezachovali.
Podľa oznámenia obce U. J. I. (Č.. X.. XXX), Q. N. Z. Y., J.. XX.X.XXXX M. L. O. X.X.XXXX za predmetné nehnuteľnosti až do súčasnosti daň z nehnuteľnosti platil žalovaný v 1. rade.
Žalobkyňa v 1. rade vo svojej výpovedi zo dňa XX.X.XXXX uviedla, že o vydržaní žalovaného v 1. rade vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam sa dozvedela pred 10 rokmi s tým, že nemala žiadnu vedomosť, aby jej sestra M. M. G. Z. pre účely osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva zo strany žalovaného v 1. rade podpísali listiny v zmysle ust. § 5 zák. č. 293/1992 Z. z..
Uviedla, že v čase, kedy žila s rodičmi v spoločnej domácnosti, riadne im pomáhala a odovzdávala zarobené finančné prostriedky, pričom z rodičovského domu odišla v roku 1959.
Pokiaľ ide o predmetný rodičovský dom uviedla, že tento sa budoval z finančných prostriedkov rodičov za pomoci súrodencov, pričom ona tam chodievať nemohla, nakoľko mala maloleté deti.
Poukázala na to, že nemala žiadnu vedomosť o prebiehajúcich dedičských konaniach po nebohých rodičoch, ktoré prebehli bezprostredne po ich smrti. Súčasne uviedla, že žalovaný v 1. rade bez ich vedomia odpredal časť pozemkov pôvodne vo vlastníctve ich nebohých rodičov a to kúpno-predajnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený X.X.XXXX v prospech bývalého starostu obce K. E. ako aj jeho manželke a to konkrétne parcelu XX/X.
Súdu predložila list zo dňa XX.XX.XXXX, z obsahu ktorého vyplýva, že sa voči žalovanému v 1. rade domáhala svojho dedičského podielu po nebohých rodičoch na rodičovskom dome na záhrade a lesoch s tým, že podľa jej vedomia doposiaľ neprebehlo žiadne dedičské konanie.
Žalobca v 2. rade titulom práva nebohého brata žalobkyne v 2. rade a žalovaných v 1. a 11. rade Z. Y., J.. X.X.XXXX M. L.E. XX.X.XXXX uviedol, že žalovaný v 1. rade podľa ich vedomostí predmetný majetok nadobudol pre nich záhadným spôsobom, nakoľko podľa tvrdenia nebohých rodičov neprebehlo žiadne dedičské konanie vo vzťahu k rodinnému domu ako aj záhrade s tým, že nebohý otec sa mal o vydržaní dozvedieť v roku 1998, avšak žiadne kroky smerujúce k spochybneniu vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade nevyvinul zo súrodeneckej lásky a uvedenú záležitosť nechcel riešiť počas svojho života.
V súčasnej dobe správanie žalovaného v 1. rade, ktorý hráva na automatoch a požičiava si finančné prostriedky z nebankových inštitúcií vyvoláva dôvodnú obavu, že uvedený rodičovský majetok prepadne inému subjektu. V prípade, ak by mal žalovaný v 1. rade deti pochádzajúce z manželstva, jeho vlastnícke právo by rešpektovali.
Žalobca v 3. rade taktiež titulom práva otca Z. Y. L. O. XX.X.XXXX sa pripojil k vyjadreniu žalobcu v 2. rade s doplnením, že ich nebohý otec im počas života uviedol, že nemal žiadne vedomosť, aby jeho nebohí rodičia predmetný majetok zverili iba v prospech jedného dieťaťa.
Žalobca v 4. rade uviedol, že strýko P. je ženatý a v prípade, ak by sa tomuto niečo stalo, celý majetok by zdedila manželka a ich bratranec by sa takýmto spôsobom stal bezdomovcom a všetok majetok patriaci rodine Y. by dostala cudzia rodina.
Poukázal na to, že o vydržaní vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade sa dozvedeli prostredníctvom jeho nebohej sestry S. Z., ktorá pracovala na geodézii a bolo to niekedy v roku 1998.
Ich nebohý otec mal už pripravené listiny pre súdne konanie, ale z dôvodu, že nechcel robiť rodinné rozbroje, súdne konanie neprebehlo.
Svoj dedičský podiel si po smrti svojich nebohých rodičov neuplatnil, nakoľko medzi súrodencami bola ústna dohoda, že všetci vnuci budú oprávnení užívať plody ovocnej záhrady, ktorú však žalovaný v 1. rade previedol v prospech bývalého starostu obce U. J. I. kúpno-predajnou zmluvou ešte v roku XXXX.
Žalovaná v 11. rade, sestra žalobkyne v 1. rade a žalovaného v 1. rade uviedla, že ona od oboch nič nepotrebuje, vie iba, že brat žalovaný v 1. rade spolu so sestrou M. dochoval ich nebohých rodičov s tým, že na predmetných nehnuteľnostiach spolu dobre nažívali a preto sa ona o predmetný majetok nezaujímala. Iba uviedla, že o spôsobe naloženia s majetkom nebohých rodičov sa za ich života nerozprávali.
V konaní bol vypočutý aj svedok S. H., ktorý sa vedel vyjadriť iba ku skutočnostiam týkajúcich sa užívania predmetného rodinného domu za života nebohých poručiteľov s tým, že ich užíval žalovaný v 1. rade, brat Z. ako aj sestra M. s dvomi chlapcami, avšak nevedel sa vyjadriť ku skutočnostiam, koho obyvatelia obce považujú za vlastníka predmetných nehnuteľností.
Z dedičského spisu O. O. K. J. Z. Y., právnom predchodcovi účastníkov konania J. XX.X.XXXX, L. XX.X.XXXX vyplýva, že jeho súčasťou je aj dedičský spis O., kedy na základe oznámenia žalovaného v 1. rade bola spísaná zápisnica o predbežnom vyšetrení, v zmysle ktorého bolo uvedené, že tento žiaden majetok nemá. Na základe návrhu právneho predchodcu žalobcov I. X. M. X. V. Z. Y., J.. X.X.XXXX K. J. O. H. I. K. J. I. J. X. Č.. XXXX K.. Č.. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX M. XXXX/XX.
Z obsahu spisu O. O. po nebohej AJ. Y.Š., J.. XX.X.XXXX M. L. X.X.XXXX vyplýva, že jeho súčasťou je aj pôvodný dedičský spis O., kedy nebohý syn Z. Y. oznámil vrámci predbežného vyšetrenia, že žiadne nehnuteľností v jej vlastníctve sa v pozemkovej knihe nenachádzajú za účelom vyporiadania vrámci dedičského konania po jej smrti.
Až následne opätovne na návrh právneho predchodcu žalobcov v 2. až 6. rade Z. Y., J.. X.X.XXXX prebehlo náhradné dedičské konanie pod sp. zn. O. M. O. v predmete nehnuteľností vedených na X. Č.. XXXX H.. Ú.. U. J. I..
Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 129 ods. 2 Občianskeho zákonníka, držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 132 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).
Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
Vydržanie je osobitným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení zákonom požadovaných predpokladov; teda musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, ktorým môže byť každá vec v právnom slova zmysle vrátane ideálneho spoluvlastníckeho podielu s výnimkou vecí, ktoré môžu byť predmetom vlastníctva iba štátu alebo určených právnických osôb.
Držba musí byť oprávnená a nepretržitá počas celej zákonom ustálenej doby; u hnuteľných vecí je vydržacia doba 3 ročná a u nehnuteľností 10 ročná.
Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolností dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolností dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s
prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať mal, alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí, ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.
Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolností, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul.
Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva (rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 10.12.2008 pod sp. zn. 5Cdo260/2008).
Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 293/1992 Zb. účinného od 1.1.1993 do 31.8.1995, na základe osvedčenia notára 4) (ďalej len "osvedčenie") vydaného za podmienok uvedených v tomto zákone sa v evidencii nehnuteľností zapíše za vlastníka nehnuteľnosti osoba uvedená v tomto osvedčení.
Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 293/1992 Zb., ak do 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľností podľa odseku 1 neuplatní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov 5) vlastnícke právo k nehnuteľnosti takto zapísanej iná osoba, stáva sa zapísaná osoba vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania;6) to platí aj pre prípad, keď nehnuteľnosť v tejto lehote bola prevedená na inú osobu, než ktorá je uvedená v osvedčení.
Podľa § 2 ods. 3 zák. č. 293/1992 Zb., po dobu uvedenú v odseku 2 má osoba zapísaná v evidencii nehnuteľností alebo nadobúdateľ zapísanej nehnuteľnosti postavenie oprávneného držiteľa.7)
Podľa § 2 ods. 4 zák. č. 293/1992 Zb., lehota uvedená v odseku 2 neskončí skôr, ako bude pre príslušné katastrálne územie schválený projekt pozemkových úprav vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov, 5) ak ide o nehnuteľnosť, na ktorú sa pozemkové úpravy vzťahujú.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 293/1992 Zb., osvedčenie podľa § 2 nemožno vydať, ak vo veci prebieha súdne konanie.
Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 293/1992 Zb., osvedčenie možno vydať len pre držiteľa nehnuteľnosti. Za držiteľa nehnuteľnosti sa považuje aj dedič držiteľa nehnuteľnosti, ktorá prešla do užívania poľnohospodárskych a lesných organizácií podľa skorších predpisov, 8) a to aj vtedy, ak neboli predmetom konania o dedičstve; ak nehnuteľnosti neboli predmetom konania o dedičstve, vydanie osvedčenia navrhujú všetci dedičia spoločne alebo len (tí) z nich, ktorého určia písomnou dohodou.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 293/1992 Zb., osvedčenie sa vydáva na návrh držiteľa nehnuteľnosti. Vydanie osvedčenia môže jediným návrhom navrhovať viac navrhovateľov.
Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 293/1992 Zb., v návrhu sa uvedie
a) označenie nehnuteľnosti, ktorá sa má zapísať do evidencie nehnuteľností, b) meno, priezvisko, prípadne aj pôvodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a bydlisko držiteľa nehnuteľnosti, c) označenie skutočností preukazujúcich spôsob získania nehnuteľnosti navrhovateľom alebo jeho právnym predchodcom, ak nie je navrhovateľ bezprostredným právnym nástupcom posledného vlastníka zapísaného v pozemkovej knihe.
Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 293/1992 Zb., k návrhu sa pripoja písomné doklady o skutočnostiach uvedených v odseku 2 a čestné vyhlásenie a vyjadrenie uvedené v § 5.
Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 293/1992 Zb., komasačné operáty možno použiť na preukázanie získania nehnuteľnosti, ak bola komasácia technicky skončená a osoby vstúpili do držby, aj keď nedošlo k schváleniu komasačných operátov súdom; obdobne sa posudzujú aj novomeračské katastrálne operáty.
Podľa § 4 ods. 5 zák. č. 293/1992 Zb., ak boli pozemkovoknižné operáty zničené, stratené alebo poškodené, a nie je možné inak preukázať spôsob nadobudnutia vlastníctva alebo predchádzajúceho vlastníka, preukazuje sa len držba nehnuteľnosti.
Podľa § 5 zák. č. 293/1992 Zb., k návrhu sa ďalej pripája
a) čestné vyhlásenie dvoch, vo veci nezaujatých osôb, znalých miestnych pomerov k spôsobu získania nehnuteľnosti navrhovateľom a potvrdzujúce, že navrhovateľ je držiteľom nehnuteľnosti; ak je nehnuteľnosť v nájme, tiež vyjadrenie nájomcu o tom, že navrhovateľ je prenajímateľom, b) vyjadrenie obce o okolnostiach dôležitých pre vydanie osvedčenia.
Podľa § 63 zák. č. 323/1992 Z. z. v znení účinnom od 22.3.1993, v notárskej zápisnici o osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spíše notár vyhlásenie účastníka k zákonom ustanoveným podmienkam vydržania, 6) najmä o okolnostiach, dobe a nepretržitosti držby nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, prípadne vyhlásenie dotknutého vlastníka nehnuteľnosti a obecného úradu, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, že nemajú ku vzniku uvedeného práva občana výhrady. Ďalej v nej uvedie dôkazy, ktoré mu boli predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností.
Žalobcovia súdu predložili rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6MCdo17/2010 a 2Cdo191/2009, z odôvodnení ktorých vyplýva, že vlastnícke právo titulom vydržania môže oprávnený držiteľ nadobudnúť aj v zmysle zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti formou notárskej zápisnice podľa § 63 zák. č. 323/1992 Z. z. osvedčením o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydaného formou notárskej zápisnice, ktorá musí obsahovať vyhlásenie účastníka o splnení podmienok podľa osobitného predpisu (§ 134 Občianskeho zákonníka) najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvania nepretržitej držby s vyhlásením osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľnosti preukazoval vlastnícke právo alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe o tom, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva výhrady.
Takéto osvedčenie má povahu verejnej listiny so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi následkami, avšak notár nedozerá na to, či obsah urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom. Z uvedeného dôvodu sú všeobecné súdy povinné sa zaoberať, či boli v čase spísania vyhlásenia splnené všetky podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním vrátane odstránenia pochybností o oprávnenej držbe a to tak v čase pred vydaním notárskej zápisnice o vyhlásení osvedčenia vydržania k nehnuteľnosti ako aj po jej vydaní.
Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že predmetné nehnuteľností za života nadobudli právni predchodcovia žalovaných a to Z. Y.Á., J.. XX.X.XXXX M. L. X.X.XXXX M. M. Y., J.. XX.X.XXXX M. L. X.X.XXXX.
Súd sa v prvom rade zaoberal skutočnosťou, či pre predmetné konanie je splnená podmienka úplnosti okruhu účastníkov konania.
Je nesporné, že právni predchodcovia účastníkov konania mali X potomkov: S. H., Z. Y., M. Y., Z. Y., K. Z., P. Y. M. M. Y.. I. N. N. Ž.U. F. Y. K. M. Y. K. Z., P. Y. M. M. Y.. Y. K. K. S. H. N. Ú. H. Ž. I. X. M. XX. V., Y. K. K. Z.Á. Y. Ž. I. X. M. X. V., Y. K. K. M. Y. Ž. I. X. M. X. V. M. Y. K. K. Z. Y. W. označení účastníci konania tak ako to vyplýva z uznesenia Okresného súdu K. XXDXXX/XXXX O. J. Č.. X.. XXX.
Podľa vyjadrenia žalovaného v 1. rade predmetné nehnuteľností mu rodičia ešte za svojho života previedli neformálny spôsobom z dôvodu, že v tom čase bolo potrebné za zmeny v evidencii nehnuteľností platiť štátu poplatok, pričom ostatní súrodenci uvedenú vôľu rodičov rešpektovali, keďže on sa finančne ako aj osobne v prevažnej miere podieľal na výstavbe predmetného rodinného domu
ako aj zveľaďovaní sporných nehnuteľností. Týmto spôsobom mu rodičia aj prejavili vďačnosť za života poskytnutú pomoc a dochovanie smrti.
Po uplynutí viac ako 20 rokov od smrti otca a viac ako 10 rokov od smrti matky dňa X.XX.XXXX pred notárskym úradom Z.. S. K. K. N.. L.. J. J. spísal osvedčenie o vyhlásení vydržania vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, ku ktorému pripojil vyhlásenie toho času už dvoch nebohých súrodencov M. Y. M. P. Y., ktorí s nim v tom čase žili v spoločnej domácnosti vrátane vyjadrenia starostu obce U. J. I. J.E. K. E., ktoré sa však vzhľadom na dobu uplynutú od uvedeného vyhlásenia toho času už nezachovali.
Jedným z predpokladov vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolností dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí, pričom nie je možné vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa, ale jeho dobromyseľnosť musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či tento pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol.
Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje.
Podľa názoru súdu z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že žalovaný v 1. rade sa od smrti svojich nebohých rodičov správal vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam ako ich výlučný vlastník a s prihliadnutím na všetky okolností nemal súd dôvod pochybovať, že tieto ako vlastník užíval.
Súd v danom prípade dáva do pozornosti, že oprávnená držba sa nemusí opierať nevyhnutne o existujúci právny dôvod, postačí, ak by tu bol iba domnelý právny dôvod, podstatné je, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolností dobromyseľný, že mu takýto právny titul svedčí.
V danom prípade žalovaný v 1. rade aj vzhľadom na správanie sa ostatných súrodencov ako zákonných dedičov po nebohých rodičov nemohol mať žiadne pochybnosti, že mu vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam svedčí, nakoľko títo jeho právo nespochybňovali, nedomáhali sa dedičských podielov k predmetným nehnuteľnostiam, teda mal za to, že týmto rešpektujú vôľu rodičov, ktorí mali za svojho života určiť, ktoré z detí bude po ich smrti uvedené nehnuteľností ako vlastník užívať.
Súd tvrdenia žalobkyne v 1. rade uvedené v jej výpovedi ako aj v písomnom podaní doručovanom žalovanému v 1. rade v roku 2004 s tým, že doposiaľ neprebehlo dedičské konanie po nebohých rodičov súd vyhodnotil za účelové, nakoľko z pripojených dedičských spisov nesporne vyplýva, že ešte v roku 1997 na návrh právneho predchodcu žalobcov v 2. až 6. rade, brata žalobkyne v 1. rade bolo ukončené náhradné dedičské konanie po nebohých rodičoch vydaním osvedčenia o dedičstve, ktoré žalobkyni v 1. rade bolo doručované.
Z uvedených dedičských spisov pôvodných ako aj o náhradnom dedičskom konaní nesporne vyplýva, že žiaden z potomkov sa nedomáhal svojich dedičských podielov k predmetným nehnuteľnostiam a to napriek vedomosti o ich vlastníctve poručiteľom.
Z obsahu dedičského spisu O. po smrti nebohej M. Y., matky žalobkyne v 1. rade, žalovaného v 1. rade a žalovaných v 1.a 11. rade nesporne vyplýva, že zápisnica o predbežnom vyšetrení dedičstva po nebohej poručiteľke bola spísaná za účasti ich brata nebohého Z. Y., ktorý uviedol, že táto ku dňu smrti nevlastnila žiaden nehnuteľný majetok vedený v pozemkovej knihe.
Preto aj z uvedenej skutočností podľa názoru súdu je možné nesporne vyvodiť, že predmetné nehnuteľnosti boli ešte za života nebohých poručiteľov neformálnym spôsobom prevedené v prospech žalovaného v 1. rade.
Aj právni nástupcovia nebohého brata (žalobcovia v 2. - 4. rade) žalobkyne v 1. rade a žalovaných v 1. až 11. rade potvrdili vo svojich výpovediach, že ich právny predchodca, ktorý ešte v roku 1995 inicioval náhradné dedičské konanie po nebohých rodičoch sa nedomáhal svojho dedičského podielu na predmetných nehnuteľnostiach z dôvodu, že už mal vedomosť, že tieto vlastnícky patria žalovanému v 1. rade a nechcel robiť ďalšie rozbroje v rodine.
Aj uvedená skutočnosť podľa názoru súdu vyvracia tvrdenie, že sa o vlastníctve predmetných nehnuteľností žalovaným v 1. rade dozvedeli až v roku 1998. Sami potvrdili, že vlastníctvo žalovaného v 1. rade by nespochybňovali za predpokladu, že by mal potomkov, ale v prípade jeho smrti sa obávajú, že majetok patriaci ich nebohým poručiteľom po jeho smrti nadobudne cudzia rodina.
Skutočnosť, že sa nezachovali vyhlásenia nebohých súrodencov žalobkyne v 1. rade a žalovaných v 1. a 11. rade vrátane vyjadrenia obce U.Á. J. I. M. predpokladov pre vydanie osvedčenia o vyhlásení vydržania vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade nemožno z objektívneho hľadiska vykladať v neprospech žalovaného v 1. rade, nakoľko s poukazom na časové hľadisko, ktoré uplynulo od jeho vydania v roku 1993 sa tieto nezachovali a nemožno spravodlivo požadovať od žalovaného v 1. rade ich predloženie, keď osoby spochybňujúce jeho vlastníctvo vrátane nadobúdacieho titulu sa svojich práv začali domáhať po viac ako 3 desaťročiach.
Podaním žaloby spochybňujúcej vlastníctvo žalovaného v 1. rade k predmetným nehnuteľnostiam v roku 2011, o ktorom sa dozvedeli najneskôr v roku 1998 po smrti zainteresovaných osôb v čase vydania osvedčenia o vyhlásení vydržania podaním vyjadrení alebo čestných vyhlásení súd videl iba účelové konanie v úmysle získať majetkový podiel, keďže už objektívne žalovaný v 1. rade prípadnými svedeckými výpoveďami uvedených osôb nebude schopný uniesť dôkazné bremeno tvrdenia, že v čase spísania uvedeného vyhlásenia boli na jeho strane splnené podmienky vydržania v zmysle ust. § 134 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ úmyslom žalobcov bola náprava krívd spáchaná žalovaným v 1. rade vo vzťahu k ďalším potomkom nebohých poručiteľov konaním v rozpore so zákonom, nič im nebránilo, aby včasným podaním žaloby potom, ako sa dozvedeli podľa ich vyjadrenia o nezákonnom nadobudnutí vlastníckeho práva k majetku poručiteľov ešte v roku 1998, tieto práva realizovali tak, aby bolo možné objektívne posúdiť, či na strane žalovaného v 1. rade boli podmienky vydržania splnené a to najneskôr do smrti nebohého Z. Y., L. XX.X.XXXX, ktorý ako posledná žijúca osoba sa vedel vyjadriť ku okolnostiam osvedčenia vyhlásenia vydržania, pričom na strane žalobcov bol na takéto konanie vytvorený dostatočný časový priestor.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že žalovaný v 1. rade sa od smrti svojho nebohého otca v roku XXXX správal k predmetným nehnuteľnostiam ako vlastník majúc za to, že tieto mu rodičia neformálnym spôsobom previedli, pričom žiaden zo súrodencov jeho vlastnícke právo nespochybňoval, nedomáhal sa dedičských podielov na majetku poručiteľov nielen v pôvodnom, ale ani v náhradnom dedičskom konaní, čo podľa názoru súdu iba utvrdilo jeho vnútorné presvedčenie, že súrodenci rešpektujúc vôľu rodičov určením, ktoré z detí predmetné nehnuteľnosti bude po ich smrti užívať právom vlastníka, ho považujú za výlučného vlastníka týchto nehnuteľností.
Od smrti nebohého otca znášal všetky náklady spojené s údržbou predmetných nehnuteľností vrátane vykonávania platieb dane z nehnuteľností až do súčasnej doby.
S poukazom na ust. § 130 Občianskeho zákonníka veta druhá platí, že pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená a ten, kto popiera dobromyseľnosť držiteľa, má dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej držby, čo v danom prípade zo strany žalobcov unesené nebolo.
Na základe uvedených skutočností mal preto súd za preukázané, že na strane žalovaného v 1. rade boli splnené podmienky pre vydržanie aj v čase osvedčenia o vyhlásení vydržania vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade ako aj v čase po jeho vydaní, keďže prvé pochybnosti o oprávnenosti držby boli vyslovené žalobkyňou v 1. rade až v roku 2004.
Pokiaľ žalobcovia namietajú nesplnenie podmienky v zmysle ust. § 63 písm. a/1 zák. č. 323/1992 Z. z., súd v danom prípade poukazuje na skutočnosť, že predmetné zákonné ust. § nadobudlo účinnosť až dňom 1.12.2000, teda žalovaný v 1. rade v čase spísania osvedčenia o vyhlásení vydržania túto podmienku spĺňať nemohol.
Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku tak, že o ich náhrade súd rozhodne v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.