Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Cob-15-2013.pdf
PDF · 181.51 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/15/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: BYP, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 141, 033 01 Liptovský Hrádok, IČO: 36 437 263, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou, so sídlom A. XXX, XXX XX X. S., proti žalovanému: Mgr. Ľubomírovi Devečkovi, nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXX/X, XXX XX X. S. - K., štátny občan SR, zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Evou Kukuricášovou, advokátkou, so sídlom Y. X, XXX XX X. S., v konaní o zaplatenie 3.470,21 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Cb/48/2012-138 zo dňa 31.10.2012, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Cb/48/2012-138 zo dňa 31.10.2012 p o t v r d z u j e .
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia v sume 138,76 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právnej zástupkyne žalovaného JUDr. Evy Kukuricášovej, advokátky, so sídlom Y. X, XXX XX X. S..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobcu zamietol. O trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že priznal žalovanému náhradu trov, a to trov právneho zastúpenia vo výške 693,80 Eur, ktoré je žalobca povinný zaplatiť žalovanému na účet právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení okresný súd po vykonanom dokazovaní zistil, že mal preukázané a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný bol konateľom žalobcu od 1.1.2006 do 11.10.2010. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody podľa ust. § 135a Obchodného zákonníka, ktorý návrh skutkovo odôvodnil tým, že žalovaný ako konateľ nevykonával svoju pôsobnosť odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a jej spoločníkov, keď žalobu o zaplatenie nedoplatku, na základe vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu po nebohej F. O. za rok 2005 podal po uplynutí premlčacej doby a ktorá žalovaná suma predstavovala čiastku 3.574,21, t.j. časť, v ktorej Okresný súd Námestovo právoplatným rozsudkom zo dňa 29.6.2011 č.k. 2C/29/2010-118 žalobu žalobcu pre premlčanie zamietol a z pomernej časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 196 Eur. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 2C/29/2010 mal okresný súd za preukázané, že žaloba žalobcu proti Y. O. o zaplatenie 4.371,29 Eur pozostávajúca z vyúčtovania nedoplatkov za rok 2005 vo výške 3.274,21 Eur, nedoplatku za vyúčtovanie za rok 2006 vo výške 713,17 Eur a neuhradených mesačných preddavkov za rok 2009 v celkovej výške 383,91 Eur, bola podaná na Okresný súd Dolný Kubín 11.11.2009 a následne postúpená Okresnému súdu Námestovo. Okresný súd Námestovo rozsudkom č.k. 2C/29/2010-117 zo dňa 29.6.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 22.7.2011 uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi 164,95 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, konanie v časti o zaplatenie 713,17 Eur pre späťvzatie zastavil a vo zvyšnej časti žalobu zamietol, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej. Voči predmetnému rozsudku žalobca odvolanie
nepodal. Z obsahu pripojeného dedičského spisu okresný súd mal preukázané, že nebohá F. O. zomrela XX.X.XXXX (sp. zn. 7D/1709/2004, Dnot./233/2004). Dedičské konanie skončilo uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7D/1709/2004-110, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15.11.2008, v zmysle ktorého byt č. 32 v obytnom dome súp. č. XXX, katastrálne územie X. E., zapísaného na LV č. XXX, vrátane podielu priestorov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 2843/138464, nadobudla Y. O.. Dedičské konanie bolo prerušené uznesením č.k. 7D/1709/2004-60 zo dňa 22.12.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť 2.6.2006, pretože v priebehu dedičského konania došlo k sporu medzi účastníkmi o to, či Závet a Listina o vydedení poručiteľky zo dňa 30.12.2002 sú platné. Konanie o určení neplatnosti závetu a listiny o vydedení sa viedlo na okresnom súdu pod sp. zn. 8C/26/2009, a to na návrh O. O. a O. N. proti žalovanej M. I., ktoré konanie skončilo uznesením č.k. 8C/26/2009-20 zo dňa 21.5.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.6.2009, zastavením pre nezaplatenie súdneho poplatku. Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom č.k. 8P/11/2007-12 zo dňa 17.7.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť 5.9.2007 schválil právny úkon matky Y. O., ktorá v mene maloletého O. O. uzavrela dedičskú dohodu na Notárskom úrade JUDr. Viery Hamorskej dňa 8.1.2007 v dedičskom konaní po poručiteľke F. O., zomrelej XX.X.XXXX, ktoré sa vedie pod sp. zn. 7D/1709/2004, Dnot./233/2004 a Mestský úrad v Brne rozsudkom č.k. 25P/191/1999-38 zo dňa 2.4.2008 schválil za maloletého X. O., nar. XX.X.XXXX dohodu o vyporiadanie dedičstva, ktorá bola uzavretá v protokole napísanom na Notárskom úrade notárky JUDr. Viery Hamorskej v X. S. dňa 8.1.2007, sp. zn. 7D/1709/2004, Dnot./233/2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.5.2008. Z obsahu pripojeného spisu Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš sp. zn. 1Pn/293/2012 mal okresný súd preukázané, že uznesením OR PZ Liptovský Mikuláš, odbor kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality zo dňa 30.7.2012, ČVS: ORP-274/OEK-LM-2012, vec podozrenia z prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa ust. § 237 ods. 1, 2 písm. a) trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť neznámy páchateľ ako štatutárny orgán žalobcu, bola odmietnutá, pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 trestného poriadku.
Okresný súd poukázal na ust. § 135a ods. 1, 2, § 567 ods. 1 Obchodného zákonníka s konštatovaním, že právna úprava zodpovednosti štatutárnych orgánov je k úprave náhrady škody podľa § 373 Obchodného zákonníka vo vzťahu lex specialis, lex generalis, t.j., že právna úprava § 135a ods. 1, 2 Obchodného zákonníka má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou. Obchodný zákonník v ust. § 135a ods. 2 príkladmo vypočítava konanie konateľa, kedy je povinný spoločnosti nahradiť škody, t.j., ak poskytol plnenie spoločníkom v rozpore s Obchodným zákonníkom, prípadne nadobudol majetok v rozpore s ust. § 59a, keď zo strany žalobcu nebolo ani tvrdené, ani preukázané, že v zakladacej listine, prípadne v stanovách žalobcu boli povinnosti štatutárnych orgánov upravené podrobnejšie. Obchodný zákonník len demonštratívne uvádza tie povinnosti, pri porušení ktorých vzniká zodpovednosť konateľov za škodu. Ich zodpovednosť môže vzniknúť aj pri porušení iných povinností ako tých, ktoré sú príkladmo uvedené v § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka. Štatutárny orgán zodpovedá za vzniknutú škodu spoločnosti, ak konal neodborne, ak postupoval v rozpore s pokynmi spoločnosti a svojím nesprávnym postupom spôsobil spoločnosti škodu. Súčasne musí byť splnená podmienka, že konanie štatutárneho orgánu nebolo v záujme spoločnosti a jej spoločníkov. Základnou podmienkou pre uplatnenie nároku na náhradu škody voči štatutárnemu orgánu je preukázanie nesprávnosti jeho konania, ktoré je porušením jeho povinnosti vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou, v dôsledku čoho spoločnosti vznikla škoda. Vznik škody, aj porušenie záväzku alebo inej právnej povinnosti konateľom, musí byť v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Právne vzťahy medzi štatutárnym orgánom a spoločnosťou upravuje zmluva o výkone funkcie, inak sa spravujú primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve (§ 66 ods. 3 Obchodného zákonníka). Zo strany žalobcu nebolo tvrdené, ani preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o výkone funkcie. Bolo preto potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve. V zmysle ust. § 567 ods. 1 Obchodného zákonníka je mandatár povinný postupovať pri zriaďovaní záležitostí s odbornou starostlivosťou. Pre konateľa v postavení mandatára platí, že činnosť, na ktorú sa zaviazal, musí vykonávať s odbornou starostlivosťou, podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré pozná alebo poznať musí. (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/186/2007). Zodpovednosť štatutárneho orgánu za vzniknutú škodu je založená na princípe objektívnej zodpovednosti. Nejde o zodpovednosť za akékoľvek konanie a postup štatutárneho orgánu, ale len za také, pri ktorom porušením povinnosti vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou, jeho nesprávnym konaním, vznikla spoločnosti škoda. Zároveň musí byť preukázané, že porušenie povinnosti štatutárneho orgánu je v príčinnej súvislosti so vznikom škody.
Podanou žalobou žalobca voči žalovanému ako bývalému konateľovi uplatnil právo na náhradu škody v celkovej výške 3.470,21 Eur, ktorý návrh po skutkovej stránke odôvodnil tým, že žalovaný nepodal žalobu o zaplatenie nedoplatku za vyúčtovanie služieb spojených s užívaním bytu č. 32 v bytovom dome na Ul. P. H. XXX v X. E. za rok 2005 včas, z ktorého dôvodu, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, bola rozsudkom Okresného súdu Námestovo zo dňa 29.6.2011 č.k. 2C/29/2010-117 žaloba zamietnutá práve v tejto časti, ktorá žalovaná suma pozostávala z nedoplatku, ako aj z pomernej časti súdneho poplatku. Poprípade uvedenú pohľadávku neprihlásil do dedičstva po nebohej pôvodnej vlastníčke bytu p. F. O., zomrelej XX.X.XXXX. Okresný súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný bol konateľom žalobcu v období od 1.1.2006 do 11.10.2010. Podľa názoru okresného súdu neobstálo tvrdenie žalobcu, že predmetná pohľadávka mala byť prihlásená do dedičstva po nebohej F. O., pretože pohľadávka vznikla po jej smrti. Jedná sa o nedoplatok za vyúčtovanie za kalendárny rok 2005 a F. O. zomrela XX.X.XXXX. V zmysle § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Dedičské konanie po nebohej bolo právoplatne skončené uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7D/1709/2004-110, Dnot./233/2004 zo dňa 29.9.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15.11.2008. List vlastníctva ohľadne vlastníctva k predmetnému bytu bol žalobcovi doručený v decembri toho istého roka, žaloba bola podaná na okresnom súde 11.11.2009. Podľa názoru okresného súdu sa zrejme žalovaný, ktorý mal v tom čase vedomosť o tom, že zákonná dedička po poručiteľke chce predmetný byt odpredať, spoliehal na to, že prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu musí byť vyhlásenie správcu, a to žalobcu, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojených s užívaním bytu a na fonde prevádzky údržby a opráv, podľa ust. § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Žalobu na okresný súd proti právnej nástupkyni po nebohej F. O. podal žalobca v zastúpení žalovaného, ktorú žalobu pripravila Z. N. a ktorú žalovaný bez zbytočného odkladu podpísal. Žalobca nevyužil možnosť podať odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Námestovo zo dňa 29.6.2011, č.k. 2C/29/2010-117, preto rozhodnutie v časti, v ktorej okresný súd žalobu zamietol, z dôvodu vznesenej námietky premlčania zo strany žalovanej, nadobudlo právoplatnosť. Ani žalobca nevyužil všetky zákonné prostriedky, aby sa zabránilo vzniku škody. Podľa názoru okresného súdu konanie žalobcu (správne malo byť žalovaného) nenapĺňalo závažnosť a intenzitu tých konaní, ktoré sú príkladom uvedené v ust. § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka, pri ktorých je konateľ povinný nahradiť spoločnosti, ktorej je konateľom, škodu. Jednalo sa o bežné úkony v rámci chodu spoločnosti. Žalovaný konal v dobrej viere, že na uplatnenie pohľadávky ešte neuplynula premlčacia doba a v dobrej viere, že na prevod bytu právnym nástupcom vlastníčky bolo potrebné potvrdenie správcu podľa § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z..
O trovách prvostupňového konania rozhodol okresný súd v zmysle zásady úspechu vo veci a žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania bola priznaná náhrada trov spočívajúca v trovách právneho zastúpenia vo výške 693,80 Eur. Okresný súd právnemu zástupcovi žalovaného nepriznal odmenu za úkon právnej služby porada s klientom za každú skončenú hodinu zo dňa 12.9.2012, zo dňa 22.10.2012, pretože sa nejednalo o úkony účelne vynaložené a naviac bezprostredne súviseli so súdnymi pojednávaniami, na ktorých nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu. Navyše žalovaný ako bývalý konateľ žalobcu mal vedomosť o obsahu všetkých žalobcom predložených listinných dôkazov.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil aplikáciou ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a f) O.s.p.. Mal za to, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Svedka O. O. považoval za potrebné vypočuť okresný súd, a preto bol dvakrát predvolaný, avšak k jeho výpovedi nedošlo. Okresný súd rozhodol predčasne, ak napriek tomu, že opakovane žalobca na pojednávaní dňa 31.10.2012 trval a navrhol výsluch svedka O. O., okresný súd tomuto návrhu nevyhovel a vec meritórne prejednal. Súčasne okresný súd si riadne nesplnil svoju povinnosť podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., čo vyplýva aj zo Zápisnice o pojednávaní zo dňa 31.10.2012. Žalobca uviedol, že trval na výsluchu svedka O. O. a jeho výpoveď je nevyhnutná pre správne a spravodlivé posúdenie veci. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný mal rokovať s O. O. o zaplatení dlžnej sumy, avšak práve preto, že nebolo zrejmé, prečo Y. O. a jej otec O. O. nechceli zaplatiť dlžnú sumu, ktorá vznikla z titulu nedoplatku na základe vyúčtovania dodávky tepla, vodného a stočného a ostatných služieb spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2005 do 31.12.2005, pričom uvedené vyúčtovanie bolo splatné do 30.06.2006, bolo potrebné tohto svedka vypočuť k rokovaniam týkajúcich sa vymáhania pohľadávky z titulu nedoplatku z vyúčtovania za rok 2005, ako aj, prečo uvedenú pohľadávku nechceli žalobcovi
uhradiť, keď inak postupne plnili čiastočne svoj dlh voči žalobcovi za rok 2007, 2008, k stanoviskám O. O. a jeho dcéry Y. O., ktoré boli výsledkom rokovaní so žalovaným vo veci vymáhania pohľadávky z titulu vyúčtovania nedoplatku za rok 2005, k stanoviskám, ktoré v rámci vymáhania pohľadávky z titulu vyúčtovania nedoplatku za rok 2005 odprezentoval žalovaný a jeho postojom k vymáhaniu tejto pohľadávky a podobne. Zo spisu, resp. zo Zápisnice Okresného súdu Námestovo zo dňa 28.3.2011 sp. zn. 2C/29/2010 vyplynulo, že O. O. sa dohodol s vtedajším konateľom, teda so žalovaným, že zaplatí nedoplatky za rok 2007 a 2008 a rok 2006 mala zaplatiť p. M. I.. Okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nezmienil, z akého dôvodu nevypočul svedka O. O., naviac, keď tento svedok bol dvakrát na pojednávanie predvolaný a súčasne bolo uložené žalobcovi, aby zložil na jeho výsluch preddavok a neskôr tomuto návrhu na vykonanie dôkazu okresný súd nevyhovel. Týmto postupom došlo k vadám, ako aj k odňatiu možnosti žalobcovi konať pred súdom s tým, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Z tohto dôvodu žalobca žiadal, aby výsluch svedka uskutočnil odvolací súd, a to vypočul O. O. na žalobcom uvádzané skutočnosti. Dedičské konanie bolo právoplatne skončené 15.11.2008 a predmetný byt zdedila Y. O., nar. XX.X.XXXX, bytom J.. Išlo o pohľadávku žalobcu z titulu nedoplatku na základe vyúčtovania za rok 2005, a uvedené vyúčtovanie bolo splatné 30.6.2006. Zodpovednosť žalovaného za škodu ako konateľa je založená na princípe objektívnej zodpovednosti a konateľ bude zodpovedať za túto škodu bez ohľadu, či ju spôsobil zavineným konaním alebo nie. Pri výkone pôsobnosti konateľa sa vyžaduje predpoklad profesionality, ktorý je v zákone vyjadrený pojmom odborná starostlivosť. Žalovaný nepreukázal, že by postupoval pri vymáhaní pohľadávky z titulu vyúčtovania nedoplatku za rok 2005 s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti. Vymáhanie pohľadávok žalobcu, písanie žalôb a zastupovanie žalobcu v týchto veciach, t.j. aj v prípade vymáhania vyúčtovaného nedoplatku za rok 2005 patrilo do pôsobnosti žalovaného, ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by postupoval pri vymáhaní tejto pohľadávky s odbornou starostlivosťou a žalovaný nepreukázal ani jeden z liberačných dôvodov. V obdobnej veci náhrady škody už rozhodol Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. 9Cb/115/2011-75 zo dňa 12.09.2011 tak, že zaviazal žalovaného na náhradu škody žalobcovi, pričom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 19.11.2011 a vykonateľnosť dňom 23.11.2011. Žalovaný mal právnické vzdelanie, žaloby písal sám, preto aj za aplikácie ust. § 153 ods. 1 O.s.p. nekonal pri uvedenom nedoplatku žalovaný s odbornou starostlivosťou. Žalovaný ako vtedajší konateľ prevzal ešte v roku 2004 po smrti F. O. od svedkyne M. I. kľúče od bytu nebohej F. O., ktorý neskôr zdedila Y. O., a týmito kľúčmi ako jediný disponoval ešte predtým, ako došlo k úniku vody v predmetnom byte a ako vtedajší konateľ žalobcu neurobil žiadne prevenčné úkony a prevenčné kroky, ktorými by sa bolo predišlo situácii, ku ktorej došlo, a to k úniku vody, pretože mohol a mal zabezpečiť potom, čo prevzal kľúče od bytu nebohej F. O., a tým aj zodpovednosť za predmetný byt, aby bola voda v byte odstavená tak, ako to neskôr potom, ako sa zistil únik vody v predmetnom byte, urobili zamestnanci žalobcu, ktorý vodu do predmetného bytu odstavili, pričom týmto zamestnancom kľúče odovzdal samotný žalovaný ako vtedajší konateľ žalobcu. Ďalej žalobca poukázal na výsluch svedkyne M. I., že v čase, keď odovzdávala kľúče, byt nebohej F. O. bol v poriadku, nič tam netieklo. Ďalej okresný súd mal z výsluchu svedkyne M. I. preukázané, že ani p. O. N., ani p. O. O. nemali mať prečo kľúče, lebo k nebohej F. O. nechodili. Jediný, kto disponoval s kľúčmi od bytu nebohej F. O., bol žalovaný. Žalovaný vedel, že pohľadávku, a to nedoplatok za rok 2005, nemá právny nástupca po nebohej F. O. záujem uhradiť, čo bol jednoznačný signál pre žalovaného vymáhať túto pohľadávku súdnou cestou, keďže povinná osoba dobrovoľne nechcela pristúpiť k zaplateniu tejto sumy. Práve v dôsledku konania žalovaného došlo k znemožneniu vymoženia pohľadávky z titulu vyúčtovania nedoplatku za rok 2005. Žalovaný však neurobil žiadne kroky, aby pohľadávku uplatnil na súde, a to minimálne odo dňa 17.12.2008, keď do premlčania pohľadávky zostávalo viac ako pol roka, naviac, keď žalovaný mal vedomosť, že Y. O., ani jej otec O. O., nemali záujem pohľadávku žalobcu vo výške 3.274,21 Eur uhradiť dobrovoľne.
Žalobca mal za to, že neuplatnenie pohľadávky z titulu vyúčtovania nedoplatku za rok 2005, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, je možné vyhodnotiť ako porušenie povinnosti konateľa vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a so starostlivosťou riadneho hospodára. Pohľadávka bola vymožiteľná, existovala jej reálna vymožiteľnosť, avšak táto bola oslabená uplynutím premlčacej doby. Výška pohľadávky z titulu nedoplatku za vyúčtovanie za rok 2005 bola preukázaná listinnými dôkazmi. Z výpovede svedkyne M. N. bolo preukázané, že pripravila žalobu preto, lebo žalovaný stále uvádzal, že vo veci koná, avšak napriek upozorňovaniu pracovníčok ekonomického oddelenia vo veci nekonal, hoci o tejto pohľadávke žalobcu vedel. Svedkyňa návrh na vydanie platobného rozkazu pripravila z
vlastnej iniciatívy, pretože pohľadávka stála a bolo ju treba riešiť a v nej sa nekonalo. Skutočnosť, že žalobca nepodal odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 2C/29/2010-117 zo dňa 29.06.2011, nemôže byť dôvodom na zamietnutie žaloby súdom v predmetnej veci a tiež nemôže byť dôvodom na poukazovanie na „údajnú„ nesprávnosť postupu žalobcu, pretože v prípade, ak by dal žalobca odvolanie, došlo by úplne bezdôvodne a zbytočne k zvýšeniu ďalších nákladov pozostávajúcich zo súdneho poplatku za odvolanie, ako aj z nákladov trov právneho zastúpenia a podanie opravného prostriedku by viedlo k potvrdeniu rozhodnutia Okresného súdu Námestovo práve z toho titulu, že pohľadávka žalobcu bola premlčaná. Vo vzťahu k uplynutiu premlčacej doby žalobca poukázal na ust. § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, kedy nepochybne je zrejmé, že pohľadávka žalobcu uplatnená v samostatnom súdnom konaní bola premlčaná. Správnosť posúdenia námietky premlčania a neúčelnosť vyvolania odvolacieho konania vychádza aj z rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 27.04.2012 sp. zn. 9C/187/2011, v ktorom v skutkovo totožnej veci rovnako bola posúdená námietka premlčania, ako aj začiatok jej plynutia, ako to vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. 2C/29/2010. Žalobca nesúhlasil s výkladom ust. § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka tak, ako to uskutočnil okresný súd, pretože pri prijatí právneho názoru okresného súdu by nebolo možné voči konateľovi vyvodiť zodpovednosť za spôsobenú škodu. U žalobcu nebolo právne oddelenie a všetky veci spojené s právnymi náležitosťami, vymáhaním pohľadávok a písaním žalôb vykonával žalovaný ako konateľ, keďže mal právnické vzdelanie a riešenie týchto záležitostí, teda aj vymáhanie pohľadávok bolo zverené do jeho pôsobnosti. Nešlo len o bežné úkony v rámci chodu spoločnosti. Žalovaný nevykonal potrebné kroky smerujúce k vymáhaniu pohľadávky z titulu vyúčtovania nedoplatku za rok 2005, a to z dôvodu jeho nečinnosti a ľahostajného prístupu, čo spôsobilo premlčanie tejto pohľadávky žalobcu, keďže žalovaný mal vedomosť minimálne od roku 2004 o tom, že F. O. zomrela. Žalovaný mal vedomosť, že dedičskú vec po nebohej F. O. prejednáva notárka JUDr. Viera Hámorská. Ak mal žalovaný právnické vzdelanie, nič mu nebránilo, aby si vyžiadal okruh právnych nástupcov a podal žalobu na súd, pričom do času, kým by nebolo dedičské konanie po nebohej F. O. skončené, mohlo byť konanie o žalobe prerušené a po skončení dedičského konania a úprave okruhu účastníkov na strane žalovaného sa mohlo v takomto konaní pokračovať a nedošlo by k premlčaniu. Dedičské konanie po nebohej F. O. vedené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 7D/1709/2004 bolo právoplatne ukončené 15.11.2008 a žalovanému nič nebránilo, aby žalobu podal už po tomto termíne, do premlčania pohľadávky zostávalo viac ako pol roka. Žalovaný v mesiaci december 2008 mal vedomosť o skončení dedičského konania, ako aj, že byt po nebohej F. O. nadobudla v dedičskom konaní Y. O. a tiež disponoval s listom vlastníctva od predmetného bytu zo dňa 17.12.2008, teda minimálne od tohto dňa (do premlčania pohľadávky zostávalo viac ako pol roka), mohol uskutočniť žalovaný kroky k tomu, aby pohľadávka bola uplatnená na súde, keďže ako potvrdila Y. O. a ani jej otec O. O. nechceli dobrovoľne uhradiť sumu vo výške 3.274,21 Eur.
Žalobca nesúhlasil s názorom okresného súdu, že žalovaný „konal v dobrej viere“, že na túto pohľadávku ešte neuplynula premlčacia doba. Tvrdenie žalovaného, že pohľadávka žalobcu nebola premlčaná, hodnotil žalobca za účelovú obranu. Okresný súd v čase rozhodovania mal vedomosť, že pohľadávka žalobcu bola premlčaná, a preto bol týmito zisteniami okresný súd viazaný a nemohol prihliadnuť na žalovaným tvrdenú dobrú vieru o nepremlčaní tejto pohľadávky žalobcu. Žalobca uviedol, že stala sa účelová aj obrana žalovaného, pokiaľ spochybňoval výšku nedoplatku za rok 2005, keďže táto bola nesporne preukázaná listinnými dôkazmi. Takisto nie je možné dobrú vieru odvodzovať od ust. § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z., keďže vyhlásenie v zmysle tohto zákonného ustanovenia sa vzťahuje na nedoplatky na úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv, pričom zákon nehovorí o nedoplatkoch týkajúcich sa koncoročných vyúčtovaní. Bolo povinnosťou žalovaného, pokiaľ dlh z vyúčtovania za rok 2005 nebol zaplatený, vymáhať ho včas súdnou cestou a nie spoliehať sa na to, že k prevodu bytu je potrebné potvrdenie správcu. Okresný súd nemôže vyjadrovať svoje názory v odôvodnení svojho rozhodnutia, ale musí vychádzať z vykonaných dôkazov a tieto hodnotiť. Vyslovené názory okresného súdu nemali oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutočnosť, že žalovaný nekonal ako starostlivý hospodár vyplynula aj z toho, že na základe žiadosti žalovaného ekonomické oddelenie predložilo žalovanému ako vtedajšiemu konateľovi zoznam pohľadávok žalobcu a nachádzala sa tam aj pohľadávka týkajúca sa bytu nebohej F. O.. Dozorná rada na zasadnutí dňa 10.11.2009 uložila konateľovi spoločnosti úlohy, pričom jednou z úlohou bolo aj predložiť dozornej rade stav pohľadávok podľa jednotlivých dlžníkov k 31.12.2008. Okresný súd mal splnené všetky právne predpoklady pre zodpovednosť žalovaného za škodu, keďže škoda žalobcovi vznikla, bolo preukázané porušenie povinnosti žalovaného pri výkone funkcie konateľa,
ako aj príčinná súvislosť medzi porušením tejto povinnosti a vznikom škody. Žalobca žiadal po doplnenom dokazovaní, a to výsluchu svedka O. O., rozsudok okresného súdu zmeniť, žalobe vyhovieť s priznaním trov odvolacieho konania. Súčasne žalobca uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím o odvolaní bez nariadenia pojednávania. Pokiaľ bude odvolací súd konať vo veci bez nariadenia pojednávania, žalobca žiadal upovedomiť o tom elektronickou formou na e-mailovú adresu: a@b.c <mailto:a@b.c>. Súčasne žalobca vyslovil, že rozhodnutie odvolacieho súdu je po právnej stránke zásadného významu, ktoré môže byť aplikovateľné v ďalších prípadoch. Ak odvolací súd potvrdí rozsudok okresného súdu, tak žiadal, aby vo výroku svojho potvrdzujúceho rozhodnutia pripustil dovolanie v zmysle § 238 Občianskeho súdneho poriadku.
K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne. Uviedol, že žalobca sa domáha proti žalovanému náhrady škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť z nedoplatku za vyúčtovanie služieb spojených s nájmom bytu za rok 2005 po nebohej F. O., pričom tento nedoplatok vznikol až po jej smrti. Ak by žalobcovi mala vzniknúť týmto konaním žalovaného škoda, tak by museli byť preukázané všetky právne predpoklady, a to škoda, protiprávne konanie žalovaného, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody a zavinenie žalovaného. V konaní nebolo preukázané protiprávne konanie žalovaného, t.j. aj za aplikácie ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka nebolo žalobcom dokázané, že by žalovaný nevykonával svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti. Žalovaný poukázal na rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 2C/29/2010 zo dňa 29.6.2011, kde sa uvádza, že už v roku 2005 žalobca vymáhal sumu 3.274,21 Eur, čo bola neprimeraná suma. Táto suma mala vzniknúť z toho dôvodu, že bola nadspotreba studenej vody, v dôsledku toho, že v byte bola porucha na vodovode, čo žalobca do dnešného dňa nepreukázal. Bolo zrejmé, že suma, ktorá je predmetom tohto konania, bola už žalovaná a práve z dôvodu dôkaznej núdze a z dôvodu, aby spoločnosti nevznikla ešte väčšia škoda, od jej vymáhania bolo upustené. Ako vtedy, ani teraz nebolo možné určiť, ako vlastne škoda vznikla, či vôbec k nej došlo a či teda nebola len umelo vyvolaná súpisom nadspotreby a priradením k bytu, v ktorom nik nebýval. Žalobca v obšírnom odvolaní sa snaží preukázať, že žalovaný porušil svoju povinnosť konateľa, a to dokonca tým, že ak mal kľúče od predmetného bytu, mal v rámci prevenčnej povinnosti sám z vlastnej vôle skúmať, čo je v tomto byte. Kľúče od bytu boli žalovanému odovzdané v zapečatenej obálke od p. I., ktorá sa starala o nebohú F. O., a to z dôvodu, že nemala komu tieto kľúče odovzdať. Správca - BYP s.r.o., teda žalobca, nebol vlastníkom uvedeného bytu, a preto nemal žiadne právo sám svojvoľne do predmetného bytu vstupovať. Kľúče mali byť odovzdané novým vlastníkom - dedičom po nebohej a len z dôvodu, že nastala havarijná situácia, došlo k ich použitiu. Nebolo možné túto situáciu pripisovať na vrub žalovaného, že zanedbal podľa tvrdenia žalobcu svoju prevenčnú povinnosť. Zo žiadneho predpisu, ani zo zmluvy mu nevyplýva povinnosť vchádzať po smrti vlastníkov do ich bytov, aj keby mal kľúče. Vyplýva to aj z čl. 16 Ústavy Slovenskej republiky o nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia, čo je zaručené čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky. Keď je obydlie nedotknuteľné, nie je dovolené doň vstupovať a ak, tak len so súhlasom toho, kto v ňom býva. Žalovaný poukázal na výpoveď svedkyne H., ktorá uviedla, že pohľadávka neexistuje, je v účtovníctve odpísaná. Nie je možné uložiť škodu tomu, u koho nemožno zistiť presnejšie zavinenie, prípadne spôsobenie škody. Okresný súd sa pokúšal predvolať svedka O., ktorého vypočutie navrhol žalobca, ale bezúspešne a sám vyhodnotil skutkový stav, ktorý je v súlade so zásadou hospodárnosti konania, pričom jeho svedeckú výpoveď nepovažoval za podstatnú, čo bolo zo strany okresného súdu aj zdôvodnené. Medzi vykonanými dôkazmi, ktorými sa okresný súd zaoberal, neabsentuje logika, rozhodnutie okresného súdu je presvedčivé, niet v ňom žiadneho vnútorného ani vonkajšieho rozporu, a to ani z hľadiska spôsobu vykonávania a hodnotenia dôkazov za aplikácie ust. § 132 O.s.p.. Rozhodnutie okresného súdu má všetky atribúty vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. K odôvodnenosti rozhodnutia poukázal žalovaný aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 209/2004 zo dňa 23. júna 2004, v spojení s Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 340/04 zo dňa 27.10.2004. Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny a nevidel dôvod, ani priestor pre pripustenie dovolania, pokiaľ dôjde zo strany krajského súdu k potvrdeniu rozsudku okresného súdu. Súčasne žalovaný žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania za situácie úspešnosti, a to vo výške 138,76 Eur za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený
ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/15/2013-172 zo dňa 16.04.2013 a doručovanie upovedomenia o verejnom vyhlásení rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 07.05.2013, na základe čoho boli splnené procesné podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..
Primárne krajský súd v súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu obsiahnutými v písomnom podaní zo dňa 15.12.2012 k oznámeniu žalobcu, že nesúhlasí s rozhodnutím o odvolaní bez nariadenia pojednávania, poukazuje na ust. § 214 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Ust. § 214 ods. 2 O.s.p. nadväzuje na ust. § 214 ods. 1 O.s.p. s tým, že pokiaľ nie je preukázaný žiaden z dôvodov uvedený v ust. § 214 ods. 1 písm. a) až c) O.s.p., môže krajský súd ako súd odvolací rozhodnúť o odvolaní aj bez nariadenia pojednávania, pričom tento procesný postup nie je viazaný na súhlas alebo nesúhlas odvolateľa. Krajský súd nezistil, že by v predmetnej odvolacej právnej veci bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Nebolo zistené, že išlo o súdenú vec, v ktorej by súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 115a bez nariadenia pojednávania a ani, že by išlo o spor, pri ktorom by si nariadenie pojednávania vyžadoval dôležitý verejný záujem tak, ako to vyplýva z ust. § 214 ods. 1 písm. a), b), c) O.s.p., pre ktorú skutočnosť mohol krajský súd aplikovať ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a rozhodnúť o odvolaní žalobcu aj bez nariadenia pojednávania. Súčasne v súlade s ust. § 214 ods. 3 O.s.p. bol v zmysle návrhu v odvolaní zo dňa 15.12.2012 žalobca upovedomený o verejnom vyhlásení rozsudku v predmetnej sporovej právnej veci elektronickou formou na e-mailovú adresu právnej zástupkyne žalobcu a@b.c <mailto:a@b.c>.com. Vzhľadom k uvedenému krajský súd mal splnené všetky procesné podmienky k tomu, aby došlo k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom bez nariadenia pojednávania.
Vo vecno-právnej rovine krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa stotožňuje so závermi rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach na ne odkazuje. K zvýrazneniu vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu ako aj k jednotlivým odvolacím dôvodom žalobcu je potrebné uviesť, že postupom okresného súdu nedošlo k nedostatočne zistenému skutkovému stavu a ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Krajský súd sa nestotožňuje s odvolacím argumentom žalobcu, že okresný súd nemôže vyjadrovať svoje názory v odôvodnení svojho rozhodnutia, keďže musí vychádzať z vykonaných dôkazov a tieto hodnotiť, pretože práve ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyžaduje nielen, aby okresný súd vyslovil svoje názory, ale uvádzal aj úvahy, ktorými sa riadil pri hodnotení dôkazov. K dostatočnosti zisteného skutkového stavu je potrebné poukázať na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 350/08 z 30. septembra 2010, v zmysle ktorého ... „dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Skutočnosť, že okresný súd a ani následne krajský súd neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania predložené účastníkom, nemôže sama o sebe viesť k záveru o porušení jeho práv“.
Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, akú výpovednú, resp. dôkaznú hodnotu má súd tomu ktorému vykonávanému dôkazu priradiť, keďže pri vyhodnotení dôkazov je súd slobodný. V hodnotiacej činnosti je súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a hodnotiaci záver je povinný stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Okresný súd takýmto spôsobom postupoval, dôsledne vysvetlil svoje závery, ako aj zhodnotenie vykonaných dôkazov a jeho odôvodnenie je presvedčivé. Nevykonaním výpovede svedka O. O. nedošlo k odňatiu možnosti
žalobcovi konať pred súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožňuje realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Vzhľadom k nižšie zistenému krajský súd konštatuje, že k takémuto postupu pred okresným súdom nedošlo, pretože v súdnom konaní boli vytvorené možnosti a daný dostatočný priestor žalobcovi k realizovaniu jeho práv.
Krajský súd v súvislosti s návrhom na výpoveď svedka O. O. sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, z ktorého vyplynulo, že podľa vyhláseného uznesenia okresného súdu na pojednávaní konanom dňa 13.9.2012, a to pod č.k. 4Cb/48/2012-88 bolo uložené žalobcovi, aby na najbližšie pojednávanie zabezpečil účasť svedkýň pani U., pani N.; zložil preddavok na výsluch svedka 50 Eur v lehote do 10 dní. Žalovanému bolo uložené, aby zložil preddavok na výsluch svedka 30 Eur v lehote do 10 dní. Súčasne okresný súd uviedol, že bude volaný ako svedok pani M. I. a pán O. O.. Z uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Cb/48/2012-97 zo dňa 17.10.2012 expressis verbis nevyplýva, že žalobcovi bola zložená povinnosť úhrady sumy 50 Eur na trovy, ktoré si vyžiada výsluch svedka O. O., keďže výrokovou časťou predmetného uznesenia okresný súd len uviedol, že podľa § 141 O.s.p. ukladá žalobcovi, aby pripojeným príkazom na úhradu zložil v lehote 10 dní sumu 50 Eur na trovy, ktoré si vyžiada výsluch svedkov. Z obsahu Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 13.9.2012 vyplynulo, že okrem iných svedkov žalobca žiadal vypočuť svedka pána O. O.. Nebol to okresný súd, ktorý k úplnosti zistenia skutkového stavu mal za potrebné vypočuť tohto svedka, pretože výlučne išlo o návrh žalobcu.
Opätovne aj na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 25.10.2012 žalobca trval na vypočutí svedka pána O., pričom okresný súd vyhlásil uznesenie, podľa ktorého odročil pojednávanie na deň 31.10.2012 o 8.15 hod a náhradný termín 2.11.2012 o 8.15 hod, čo prítomní účastníci konania zobrali na vedomie s tým, že právnym zástupcom obidvoch účastníkov bude v pondelok 29.10.2012 telefonicky oznámené, ktorý z týchto dvoch termínov platí v prípade, že sa ho zúčastní svedok O., ktorý bude takisto kontaktovaný telefonicky. V prípade, ak sa svedok O. pojednávania nezúčastní, platí prvý termín, a to 31.10.2012 o 8.15 hod. Išlo o uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Cb/48/2012-106 zo dňa 25.10.2012. Z tohto vyhláseného uznesenia a postupu okresného súdu nesporne vyplynulo, že nebol to prvostupňový súd, ktorý by mal za nevyhnutné vykonať tento dôkaz výsluchu svedka pána O. pre úplné zistenie skutkového stavu, ale išlo o návrh žalobcu, ktorý na tomto dôkaze trval. Práve vyššie uvedeným vyhláseným uznesením okresný súd vyjadril, že vo veci bude konať a rozhodovať aj v prípade, že sa nedostaví svedok O., a tým nepochybne urobil rozhodnutie, že pre zistenie skutkového stavu nie je potrebný výsluch tohto svedka. Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 31.10.2012 vyplynulo, že na výsluchu svedka O. žalobca trval s ohľadom k rokovaniam, ktoré mal viesť žalovaný s týmto svedkom vo veci pohľadávky, ktorú následne žalobca uplatnil proti žalovanému ako náhradu škody.
Okresný súd nepochybným spôsobom, práve vyhláseným uznesením na pojednávaní konanom dňa 31.10.2012, návrhu právnej zástupkyne žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom svedka O. nevyhovel, a tým mal za to, že doterajšie dokazovanie je dostačujúce pre posúdenie sporovej právnej veci aj bez výpovede tohto svedka. S týmto postupom okresného súdu sa krajský súd stotožňuje, pretože nie okresný súd považoval k úplnosti zistenia skutkového stavu za potrebné vykonať výsluch svedka O., ale bol to výlučne návrh žalobcu, ktorému pokiaľ okresný súd nevyhovel, o čom aj verejne vyhlásil uznesenie na pojednávaní konanom dňa 31.10.2012, tak tento jeho postup bol zákonný a v súlade s ust. § 120 ods. 1 druhá veta O.s.p., v zmysle ktorého súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Pokiaľ prvotný postup okresného súdu v zmysle návrhu žalobcu na výpoveď svedka O. bol taký, že podľa úpravy okresného súdu bude volaný ako svedok pán O. O., pričom následne od vykonania tohto žalobcom navrhnutého dôkazu okresný súd upustil, tak bolo to v jeho výlučnej dispozícii, a to nielen v zmysle ust. §120 ods. 1 druhá veta O.s.p., ale aj v zmysle uvedeného Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 350/08, keď nevykonanie navrhnutého dôkazu účastníkom konania nie je postupom súdu, ktorým došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, a tým podľa názoru krajského súdu nemožno ani vyvodiť neúplne zistený skutkový stav veci.
V súvislosti s označeným dôkazom žalobcom, a to návrhom na výsluch svedka O. O., ktorý návrh v konečnom dôsledku bol okresným súdom zamietnutý, resp. sa tomuto návrhu nevyhovelo vyhláseným uznesením okresným súdom na pojednávaní konanom dňa 31.10.2012, nebola krajským súdom v postupe okresného súdu zistená v tomto smere žiadna vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci, resp. predčasnosť jeho rozhodnutia, prípadne neúplnosť zisteného skutkového stavu. Pre posúdenie sporovej veci krajský súd uvádza, že nebolo potrebné vyhovieť návrhu žalobcu na výsluch svedka O. a tento opätovne označený dôkaz aj v rámci odvolacieho konania nebol krajským súdom vykonaný, pretože vzhľadom k vymedzeniu žalobcovho nároku, opísaného skutku a prijatých právnych záverov krajským súdom uvedených nižšie, tento označený návrh dôkazu nebol potrebný k úplnému zisteniu skutkového stavu a posúdeniu žalobcovho nároku, keď navrhnutým dôkazom sa mal zistiť obsah rokovaní medzi týmto svedkom a žalovaným, v tom čase vystupujúcim ako konateľom žalobcu v súvislosti s pohľadávkou žalobcu, ktorá vznikla ako nedoplatok na základe vyúčtovania dodávky tepla, vodného a stočného a ostatných služieb spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2005 do 31.12.2005. Obsah týchto rokovaní nebol podstatný, určujúci, ani rozhodný pre žalobcom uplatnený nárok proti žalovanému, ktorý primárne vychádzal z ust. § 135a ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a ktorý uplatnil žalobca voči žalovanému ako bývalému konateľovi žalobcu.
Záver a postup okresného súdu v spojení aj so zhodnoteniami, ktoré vykonal krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku o nevykonaní žalobcom označeného navrhnutého dôkazu, výpovede svedka O. O., boli postupom a záverom, ktorým predchádzala racionálna úvaha konajúcich súdov, a to tak okresného, ako aj krajského súdu, vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania. Ďalej krajský súd k záveru o správnosti postupu prvostupňového súdu pri dokazovaní, vyhodnotení dôkazov poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, sp.zn. 3Cdo 204/2009, podľa ktorého ...„dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásadu voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazova (I. ÚS 97/97)“.
Odvolací dôvod žalobcu nebol relevantný ani pokiaľ išlo o námietku, že pred okresným súdom nebolo vykonané poučenie v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p.. Opätovným oboznámením sa so spisovým materiálom zo strany krajského súdu bolo zistené, že k splneniu procesnej poučovacej povinnosti okresným súdom došlo viackrát, a to na pojednávaní konanom dňa 21.8.2012, na ktorom bol prítomný tak žalobca, ako aj právna zástupkyňa žalobcu, pričom poučenie v zmysle tohto zákonného ustanovenia bolo súčasťou aj predvolania na termín súdneho pojednávania na deň 21.8.2012, ktoré predvolanie bolo doručené tak žalobcovi, ako aj právnej zástupkyni žalobcu. Poučenie v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. okresný súd zopakoval aj na pojednávaní konanom dňa 25.10.2012, a tým zákonite nemohla obstáť odvolacia námietka žalobcu, že okresný súd nevykonal poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. Z ust. § 120 ods. 4 O.s.p. vyplýva, že okresný súd mal túto poučovaciu povinnosť, ktorá je ohraničená povinnosťou účastníkov všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr už súd nemôže prihliadať (okrem dôvodov podľa ust. § 205a O.s.p.). Túto procesnú poučovaciu povinnosť má splniť okresný súd, k čomu aj vzhľadom k zistenému došlo. Predmetné zákonné ustanovenie neukladá, že to musí byť na poslednom pojednávaní, keďže obsahom poučovacej povinnosti v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. je poučiť účastníka konania o tom, že dôkazná povinnosť musí byť splnená najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Uvedené však súčasne neznamená, že táto poučovacia povinnosť musí byť splnená len pred momentom vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, keďže to zo zákonného ust. § 120 ods. 4 O.s.p. nevyplýva, ale možno ju splniť v priebehu celého prvostupňového konania. Ohraničenie momentom vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, sa vzťahuje len na dôkaznú povinnosť účastníka, t.j. označovať dôkazy a skutočnosti, ale nie na moment splnenia poučovacej povinnosti súdom. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ okresný súd na poslednom pojednávaní konanom dňa 31.10.2012, a to pred vyhlásením uznesenia,
ktorým bolo dokazovanie za skončené, opätovne nepoučil účastníkov konania v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p., táto okolnosť nebola vadou konania a ani pochybením okresného súdu, pretože pred pojednávaním konaným dňa 31.10.2012 okresný súd tak, ako je prehľadom uvedené vyššie niekoľkokrát poučil obidvoch účastníkov konania v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p., a tým bola splnená procesná poučovacia povinnosť prvostupňovým súdom.
Vo vecno-právnej rovine neboli vyhodnotené ako relevantné odvolacie dôvody žalobcu, ktoré mali spočívať v námietke nesprávneho právneho posúdenia veci. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že nesprávnym právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Krajský súd konštatuje, že v predmetnej sporovej právnej veci nenastala ani jedna z uvedených situácii.
V súvislosti s právnym posúdením veci je potrebné poukázať na vymedzenie pôsobnosti konateľa v zmysle ust. § 133 Obchodného zákonníka, keď konateľ je oprávnený konať za spoločnosť navonok, ďalej pôsobnosť pri obchodnom vedení spoločnosti, zabezpečenie riadneho vedenia predpísanej evidencie a účtovníctva, vedenie zoznamu spoločníkov s informovaním spoločníkov o záležitostiach spoločnosti, predkladať valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku s návrhom na rozdelenie zisku, prípadne úhrady strát, predloženie výročnej správy (§ 134, § 135 Obchodného zákonníka.
Je potrebné opätovne poukázať na žalobcov nárok, ktorý ako nárok na náhradu škody bol vymedzený na tom skutkovom tvrdení, že žalovaný ako bývalý konateľ žalobcu zodpovedá za škodu vzniknutú na strane žalobcu neuhradením pohľadávky žalobcovi z titulu vyúčtovania nedoplatku dodávky tepla, vodného a stočného a ostatných služieb spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2005 do 31.12.2005, keďže žalobca mal za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu porušením povinnosti žalovaného ako konateľa vykonávať svoju funkciu so starostlivosťou riadneho hospodára, túto pohľadávku žalobcu v čase, keď pôsobil ako konateľ žalobcu neuplatnil spôsobom, aby bola vymožiteľná a uspokojená, pretože neskoro podal žalobu ako štatutárny orgán žalobcu, ktorá z titulu námietky premlčania bola zamietnutá. Takýmto postupom žalovaného mal žalobca za to, že žalovaný ako bývalý konateľ žalobcu nekonal s odbornou starostlivosťou. Takto vymedzený skutok bol podstatný aj pre právne posúdenie.
Krajský súd poukazuje práve na ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, v ktorom v jeho prvej vete sa ukladá konateľom povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, pričom v druhej vete tohto zákonného ustanovenia sa použitím pojmu „najmä“ demonštratívnym spôsobom vymedzuje táto pôsobnosť konateľa, a to v rovine povinnosti zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciach a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Pokiaľ je aj vymedzené pôsobenie konateľa v zmysle ust. § 133 a nasl. ust. Obchodného zákonníka a pri pojme vyplývajúcom z ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka o povinnosti konateľa vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, sa uvádza len demonštratívny výpočet povinností spadajúcich pod výkon pôsobnosti konateľa, i napriek uvedenému, aj podľa názoru krajského súdu do okruhu povinností žalovaného ako bývalého konateľa obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným - žalobcu vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, nemožno vyhodnotiť, že by skutkom vymedzeným žalobcom (tak ako je poukázaný vyššie) došlo k tomu, že by žalovaný v súvislosti so svojou funkciou konateľa nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Podľa názoru krajského súdu žalovaný neporušil povinnosť pri výkone svojej pôsobnosti konateľa postupovať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti s ručením obmedzeným - žalobcu, z ktorého dôvodu nemohol byť splnený predpoklad pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorý vychádza z ust. § 135a Obchodného zákonníka a podľa
ktorého zákonného ustanovenia bol žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody. Tento záver krajského súdu vyplýva nielen z charakteru súdenej veci, ale aj zo zisteného skutkového stavu.
V tejto súvislosti zvýraznenej vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu a dôkazného stavu, ktorým bol krajský súd viazaný v zmysle ust. § 213 ods. 1 O.s.p. tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, keďže nebola preukázaná žiadna z výnimiek uvedených v odsekoch 2 až 7 ust. § 213O.s.p., sa poukazuje na výpoveď svedkyne Ing. A. U. na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 25.10.2012, ktorá uviedla, že priebežne bola žalovanému ako bývalému konateľovi žalobcu poskytovaná informácia, že pohľadávka žalobcu z titulu nedoplatku na základe vyúčtovania dodávky tepla, vodného a stočného a ostatných služieb spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.12.2005 do 31.12.2005, nie je uhradená. Ďalej uviedla, že prax bola neformálna a o všetkých pohľadávkach bol priamo informovaný žalovaný ako bývalý konateľ žalobcu a aj sa o týchto pohľadávkach bavili. Žalovaný uviedol, že pohľadávka je zložitá, keďže prebiehalo dedičské konanie. Svedkyňa uviedla, že v záujme krytia seba písomne dali ekonómke tip, resp. žiadosť o riešenie tohto problému, aby sa s tým niečo robilo. Je potrebné zdôrazniť, že z výpovede tejto svedkyne vyplynula aj tá skutočnosť, že túto pohľadávku žalobca už účtovne neeviduje, pretože sa zlikvidovala, a to na základe súdneho sporu, v ktorom bol žalobca neúspešný voči žalovanej Y. O., ktorý spor bol vedený pred okresným súdom pod sp. zn. 2C/29/2010. Z výpovede tejto svedkyne nevyplynulo to, čo namietal žalobca v odvolaní, že by žalovaný situáciu, s ktorou bol oboznámený, nechcel riešiť. To, že žalovaný riešil pohľadávku žalobcu potvrdila výpoveď svedkyne Z. N., ktorá sama, z vlastnej iniciatívy, pripravila návrh na vydanie platobného rozkazu a dala to na kontrolu žalovanému. Žalovaný bezprostredne po tom, ako bol pripravený návrh na vydanie platobného rozkazu, tento podpísal a následne bol podaný na Okresný súd Dolný Kubín. Aj svedkyňa D. H. potvrdila, že vo veci vymáhania predmetnej pohľadávky žalobcu, ktorú mal na starosti žalovaný ako bývalý konateľ žalobcu, žalovaný konal ako aj, že keď bola prítomná na zasadnutiach dozornej rady, tak žalovanému nikdy nebola uložená žiadna sankcia, pretože vždy informoval dozornú radu, že vo veci vymáhania pohľadávky, resp. pohľadávok, sa koná. Svedkyňa D. H., ako aj svedkyňa Z. N. potvrdili, že žalovaný konal vo veci vymáhania pohľadávky žalobcu, keď mu boli poskytnuté informácie, kontakty, spracovaný návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorý žalovaný bezprostredne po tom, ako mu bol predložený, podpísal a bol podaný na príslušný okresný súd.
Takisto v argumentácii žalobcu o nekonaní žalovaného nemohlo byť relevantné, že žalovaný túto pohľadávku neuplatnil v rámci dedičského konania po nebohej F. O., ktorej mal patriť byt, v ktorom vznikol vyššie uvedený nedoplatok, keďže pohľadávka žalobcu, t.j. nedoplatok za obdobie od 1.1.2005 do 31.12.2005 vznikol až po smrti F. O., ktorá zomrela XX.X.XXXX. K nesprávnosti argumentácie žalobcu a súčasne aj tohto odvolacieho dôvodu krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 MCdo 12/2011, podľa ktorého ...„dlhom zaťažujúcim dedičstvo nie je nedoplatok nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním (neužívaním) bytu, ktorého nájomcom bol poručiteľ, ak vznikol za čas od smrti poručiteľa do vyporiadania dedičstva. Takýto dlh nepatrí do pasív dedičstva po poručiteľovi a nemôže byť ani predmetom dohody o vyporiadaní dedičstva. Ak sa napriek tomu stane predmetom dohody o vyporiadaní dedičstva, ide o dohodu, ktorá odporuje zákonu a ktorú nemožno schváliť.“ Neprihlásenie pohľadávky žalobcu do dedičského konania po nebohej F. O., vzhľadom aj k tomuto rozhodnutiu najvyššieho súdu, nemožno kvalifikovať ako konanie žalovaného v rozpore s odbornou starostlivosťou s prihliadnutím k skutočnosti, že žalovaný mal mať na starosti právne záležitosti.
Pokiaľ žalobca rozpor s postupom odbornej starostlivosti v (ne)konaní žalovaného videl aj v tom, že nezabezpečil podanie žaloby včas tak, aby pohľadávka žalobcu nebola premlčaná, vzhľadom na závery rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 2C/29/2010-117 zo dňa 29. júna 2011, ktorým vo zvyšku pohľadávka žalobcu bola práve pre dôvodne vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej, a to právneho nástupcu Y. O. zamietnutá, tak krajský súd konštatuje, že práve pre charakter námietky premlčania ako právnej otázky, ktorá nadväzuje na skutkový stav, nemožno neúspešnosť žalobcu v súdnom konaní hodnotiť ako dôsledok zodpovednosti žalovaného v zmysle ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka. Krajský súd zdôrazňuje, že práve pre takýto charakter právnej otázky uplatnenej námietky premlčania bolo žiadúce, aby žalobca využil minimálne riadny opravný prostriedok, t.j. podal odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Námestovo 2C/29/2010-117 zo dňa 29. júna 2011, keďže bola odprezentovaná v súdnom konaní žalovaným situácia, podľa ktorej mal byť iným spôsobom
stanovený začiatok plynutia premlčacej doby. Právna otázka premlčania, ktorú v konečnom dôsledku riešia súdy, nemôže byť kvalifikovaná ako nekonanie žalovaného s odbornou starostlivosťou v zmysle ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka. Krajský súd prihliadol aj k skutočnosti, že bola preukázaná zložitosť veci v súvislosti s pohľadávkou žalobcu ako uplatňovaným nedoplatkom, a to s ohľadom aj k prebiehajúcemu dedičskému konaniu a spornostiam, ktoré vyvstali v priebehu dedičského konania po nebohej F. O. vedené pred okresným súdom pod sp. zn. 7D/1709/2004, ako aj v konaní vedenom pod sp.zn. 8C/26/2009.
Bolo nepochybné, že žalovaný ako bývalý konateľ žalobcu - spoločnosti s ručením obmedzeným bol povinný vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Výkon funkcie s odbornou starostlivosťou sa vzťahuje na všetky povinnosti uložené konateľom zákonom, spoločenskou zmluvou, alebo rozhodnutím valného zhromaždenia. Z tohto dôvodu sa porušenie potom môže týkať povinností uložených konateľom zákonom, spoločenskou zmluvou, alebo rozhodnutím valného zhromaždenia. Pôsobnosť konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným je možné rozčleniť na vonkajšiu a vnútornú. Vonkajšia pôsobnosť konateľov sa prejavuje v postavení konateľa ako štatutárneho orgánu, t.j. v oprávnení konateľa konať v mene spoločnosti vo všetkých veciach navonok voči tretím osobám. Vnútorná pôsobnosť konateľov sa prejavuje v ich oprávnení rozhodovať o obchodnom vedení spoločnosti a v rozhodovaní o iných vnútorných záležitostiach spoločnosti. Pod pojem obchodné vedenie spoločnosti s ručením obmedzeným možno zahrnúť rozhodovanie o otázkach organizačného charakteru, o technických otázkach, o veciach vnútornej prevádzky podniku, o podnikateľskom zámere spoločnosti a podobne. Tieto otázky patria do pôsobnosti konateľov za dodržania ust. § 134 Obchodného zákonníka. Okrem povinností, ktoré konateľovi ukladá ust. § 133, § 134, § 135 Obchodného zákonníka, je povinnosť konateľov podať návrh na zápis zmeny alebo zániku zapisovaných údajov do obchodného registra, povinnosť konateľov predkladať do zbierky listín registrového súdu zákonom určené listiny, povinnosť konateľov uviesť do správy o podnikateľskej činnosti spoločnosti a o stave jej majetku nadobudnutie vlastného obchodného podielu, povinnosť konateľov dodržiavať predpoklady na vyplatenie podielu na zisku, povinnosť konateľov zvolávať valné zhromaždenie spoločnosti (§ 128 ods. 1, § 129 ods. 2 Obchodného zákonníka), povinnosť konateľov informovať dozornú radu, resp. valné zhromaždenie v zmysle ust. § 128 ods. 2 s použitím ust. § 193 Obchodného zákonníka, povinnosť konateľov oznámiť výsledky hlasovania spoločníkov pri prijatí rozhodnutia mimo valného zhromaždenia (§ 130 Obchodného zákonníka), povinnosť konateľov voči dozornej rade podľa ust. § 138 ods. 2 Obchodného zákonníka, povinnosť konateľov vyhotoviť úplné znenie spoločenskej zmluvy v prípade jej zmeny podľa ust. § 141 ods. 3 Obchodného zákonníka, povinnosť konateľov podať návrh na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra podľa ust. § 145 Obchodného zákonníka, povinnosť konateľov zverejniť zníženie základného imania podľa ust. § 147 ods. 1 Obchodného zákonníka, povinnosť konateľov vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou podľa ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, povinnosť konateľov dodržať postup pri nadobúdaní majetku spoločnosti podľa ust. § 59a Obchodného zákonníka a podobne.
Krajský súd poukazuje, že pokiaľ výkon funkcie konateľa s odbornou starostlivosťou sa má vzťahovať na všetky povinnosti uložené konateľom zákonom, spoločenskou zmluvou, alebo rozhodnutím valného zhromaždenia a zákonite aj ich pôsobnosť sa môže týkať len povinnosti uložených konateľom, zákonom, spoločenskou zmluvou alebo rozhodnutím valného zhromaždenia, (a to aj v súvislosti s výkonom jeho vonkajšej pôsobnosti v zastupovaní obchodnej spoločnosti navonok), tak vzhľadom aj k vyššie uvedeným zákonným povinnostiam konateľom uložených, zisteného skutkového stavu, nemožno neúspech žalobcu v súdnom konaní, v ktorom pohľadávka žalobcu nebola úspešná z titulu vznesenej námietky premlčania protistranou, kvalifikovať ako porušenie povinnosti pri výkone pôsobnosti konateľa - žalovaného postupovať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti s ručením obmedzeným. Aj pre nárok uplatnený žalobcom za aplikácie ust. § 135a Obchodného zákonníka sa použije na vznik zodpovednosti konateľa za škodu všeobecná úprava podľa § 373 a nasl. ust. Obchodného zákonníka, ktorá vyžaduje splnenie troch základných predpokladov, a to 1/ porušenie povinnosti, 2/ vznik škody, 3/ príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Krajský súd v súlade s názorom okresného súdu konštatuje, že žalobcom vymedzené skutkové tvrdenia a dôkazný stav nepreukázali porušenie povinnosti žalovaným pri výkone jeho pôsobnosti ako konateľa obchodnej spoločnosti - spoločnosti s ručením obmedzeným, postupovať s odbornou starostlivosťou. Tým, že nebol splnený tento základný zákonný predpoklad pre vznik nároku na náhradu
škody uplatneného žalobou, tak správne postupoval okresný súd, pokiaľ žalobu žalobcu zamietol. V konečnom dôsledku, ak nebolo preukázané porušenie povinnosti žalovaným, tak následne nemohla byť preukázaná ani príčinná súvislosť medzi (ne)konaním žalovaného a škodou uplatnenou žalobcom. Žalobca nepreukázal také (ne)konanie žalovaného, dôsledkom ktorého by bolo porušenie povinnosti pri výkone jeho pôsobnosti konateľa, v príčinnej súvislosti čoho, by malo dôjsť k vzniku škody na strane žalobcu.
Je potrebné uviesť, že k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia okresného súdu a k precizovaniu právneho stavu krajský súd uviedol vyššie uvedené zhodnotenia, čo je v súlade aj so zákonnou úpravou vyplývajúcou z ust. § 219 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého je možné prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Žalobca v odvolacom konaní poukázal aj na rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9C/115/2011-75 zo dňa 12.9.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.11.2011 a vykonateľnosť 23.11.2011, v ktorom žalobca rovnako proti žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody o zaplatenie 865,41 Eur, ktorá žalobcovi mala vzniknúť práve konaním žalovaným ako bývalým konateľom, ktorý mal postupovať v rozpore s odbornou starostlivosťou za aplikácie ust. § 135a Obchodného zákonníka a ktorému návrhu okresný súd vyhovel. Krajský súd po oboznámení sa s predmetným rozsudkom, ktorý pre jeho právoplatnosť a vykonateľnosť je záväzný konštatuje, že vychádzal z odlišnej skutkovej a právnej situácie, keďže plnenie, ktoré mala poskytnúť obchodná spoločnosti Who is Who, na ktoré aj vystavila daňový doklad, bolo plnením priamo pre osobu žalovaného, a nie plnenie pre žalobcu ako spoločnosť s ručením obmedzeným, v ktorej žalovaný bol v tom čase konateľom, resp. plnenie účtované touto spoločnosťou Who is Who bolo zamerané pre žalovaného ako pre osobu, a teda nie pre obchodnú spoločnosť - žalobcu BYP, s.r.o.. Sporová právna vec vedená pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 9Cb/115/2011 vychádzala z kvalitatívne odlišných skutkových okolností, a preto uvedené súdne rozhodnutie bez ďalšieho nemohlo byť aplikovateľné k danej odlišne, inak prezentovanej skutkovej veci, ktorá až po zistení skutkových okolností môže byť podradená pod príslušnú právnu normu. K úplnosti krajský súd poukazuje, že v predmetnom rozsudku okresného súdu sp. zn. 9Cb/115/2011 sa konštatujú zistenia, podľa ktorých bol článok zverejnený v knihe Who is Who zameraný len na osobu žalovaného, a preto nešlo o plnenie v prospech žalobcu ako obchodnej spoločnosti, v ktorej žalovaný vystupoval v tom čase ako konateľ.
V súvislosti s návrhom žalobcu na pripustenie dovolania pre prípad potvrdenia rozsudku okresného súdu krajský súd uvádza, že k možnosti pripustenia tohto mimoriadneho opravného prostriedku nedošlo, pretože zásadnosť právnej otázky nielenže nebola vyjadrená žalobcom, ktorý navrhoval pripustiť takýto mimoriadny opravný prostriedok, ale ani v danej sporovej veci nebola riešená zásadnosť právneho významu, keďže výlučne išlo len o posúdenie skutkového stavu a jeho právne vyhodnotenie. Súčasne je nevyhnutné poukázať aj na charakter dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku v spojení aj s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo 51/2011 zo dňa 29. februára 2012, v ktorom bolo konštatované, že procesná možnosť odvolacieho súdu založiť prípustnosť dovolania nesmie viesť k prenášaniu ťažiska rozhodovania odvolacieho súdu na súd dovolací a odvolací súd sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami a svoj myšlienkový postup musí dostatočne odôvodniť aj s poukazom na všetky právne závery, ktoré zaujme v rámci rozhodovania. Súčasne krajský súd poukazuje aj na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 348/08, podľa ktorého ... „zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva povinnosť odvolacieho súdu vyhovieť požiadavke účastníka konania na pripustenie mimoriadneho opravného prostriedku proti jeho rozhodnutiu z dôvodu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Posúdenie prípustnosti mimoriadneho opravného prostriedku z uvedeného dôvodu je na úvahe odvolacieho súdu, pričom táto úvaha nemusí byť zdôvodnená, pretože podľa požiadavky § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sa v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé“. Krajský súd uvádza, že v konečnom dôsledku išlo o právne posúdenie zhodnoteného skutkového stavu, t.j. jednotlivé skutkové otázky boli právne vyhodnotené.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému bola priznaná náhrada uplatnených trov odvolacieho konania, a to trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej služby: písomné vyjadrenie k odvolaniu 1 x 131,13 Eur + 1 x 7,63 Eur režijný paušál, súčtom dôvodné trovy odvolacieho konania 138,76 Eur, ktoré je žalobca za aplikácie ust. § 149 ods. 1 O.s.p. povinný nahradiť žalovanému na účet právnej zástupkyne žalovaného v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.