Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoE-8-2013.pdf
PDF · 105.42 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/8/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, zastúpená konateľom a advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., proti povinnej: W. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., Y. XXX/XX, pre vymoženie 497,49 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 9Er/487/2005 a súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom, so sídlom Šaľa, P. Pázmaňa 49/3, pod sp. zn. EX 2287/05, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 9Er/487/2005-16 zo dňa 03. apríla 2012, takto jednohlasne
rozhodol:
Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Exekúciu pod sp. zn. 9Er/487/2005 vedenú u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, so sídlom Šaľa, P. Pázmaňa 49/3 vyhlásil za neprípustnú a konanie zastavil. Súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 45,16 Eur, na ktorých úhradu zaviazal oprávneného a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 103 Občianskeho súdneho poriadku, § 41 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 47, § 48 ods. 1, 2 Notárskeho poriadku, § 3, § 39 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v danom prípade je exekučným titulom - notárska zápisnica č. N 1653/2005, NZ 17415/2005, NCRLs 17178/2005 zo dňa 23.04.2005, spísanej na Notárskom úrade v Partizánskom, notárom JUDr. Ondreja Ďuriača. Preskúmaním exekučného titulu zistil, že notárska zápisnica bola spísaná osobou oprávnenou, ale nebola podpísaná osobou povinnou, nakoľko v notárskej zápisnici je uvedený splnomocnenec Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, uvedený ako splnomocnený zástupca, ktorého povinná osoba splnomocnila na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Vychádzajúc aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 12.05.2011 č.k. IV. ÚS 181/2011-16 súd prvého stupňa bol toho názoru, že takto spísaná notárska zápisnica v danom prípade nezodpovedá požiadavkám, ktoré na ňu ako na spôsobilý exekučný titul kladie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Poukázal na skutočnosť, že najdôležitejšou náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice je práve súhlas povinného s jej vykonateľnosťou, pretože tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Mal za to, že daný prejav vôle nie je možné urobiť v zastúpení a to ani na základe udeleného plnomocenstva splnomocnenému zástupcovi. Plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi, na spísanie notárskej zápisnice bolo obsiahnuté v už vopred pripravenej formulárovej zmluve, pričom povinnému tak bola odňatá možnosť ovplyvniť jej obsah, prípadne nesúhlasiť s týmto ustanovením zmluvy a už podpisom zmluvy sa vopred vzdal svojich práv (ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti) namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Dospel k záveru, že táto zmluva obsahuje s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka neprijateľnú podmienku, pričom úkon vychádzajúci z neprijateľnej podmienky je neplatný. Takýmto konaním došlo k porušeniu ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v platnom znení, podľa ktorého sa spotrebiteľ, v danom prípade povinný, najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Takýmto konaním oprávneného bola povinnému odňatá možnosť ovplyvniť obsah notárskej zápisnice aj keď práve jeho účasť, uznanie dlhu a súhlas s jej vykonateľnosťou robia z notárskej zápisnice exekučný titul. Ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania a preto súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekučné konanie zastavil. Súd prvého stupňa zároveň zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora z dôvodu, že rozhodol priamo o zastavení exekúcie. Trovy exekúcie súd prvého stupňa priznal exekútorovi v súlade s ustanoveniami § 196, § 200 ods. 1 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a § 5 ods. 1, § 14 ods. 1 až 3, § 22 ods. 1, 2, § 27a vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, /ďalej len „vyhláška“/ v sume 45,16 Eur vrátane 20% DPH na náhradu ktorých zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b) a § 14 ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 Vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, za 4 úkony (získanie poverenia na vykonanie exekúcie v sume 3,32 Eur 1 x + DPH, za doručenie Upovedomenia o začatí exekúcie v sume 3,32 Eur 1 x + DPH, za každé zisťovanie bydliska povinného (žiadosť o súčinnosť- REOB) v sume 3,32 Eur 1 x + DPH, za každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (žiadosť o súčinnosť- DI) v sume 3,32 Eur 1 x + DPH), spolu v sume 15,92 Eur vrátane 20% DPH. Ďalej priznal odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) § 14 ods. 2 cit. vyhlášky v sume 15,94 Eur vrátane 20 % DPH za 2 hodiny účelne vynaložené na exekúciu v sume 2 x 6,64 Eur. Po nahliadnutí do časovej špecifikácie súd prvého stupňa zistil, že súdny exekútor si sumu 31,88 Eur vrátane DPH t.j. (4 začaté hodiny) nevyúčtoval správne v súlade s ustanovením § 14 ods. 1a) citovanej vyhlášky. Podľa jeho názoru účelne bolo vynaložených na exekúciu celkovo 90 minút za tieto úkony: príprava podkladov na súpis hnuteľných vecí a výkon súpisu hnuteľných vecí, spracovanie vzniknutých trov exekúcie, pri ktorých súd prvého stupňa považoval za primeranú dobu čas v trvaní 1 x 60 min., 1 x 30 min.. Spolu bolo teda účelne vynaložených 90 min. t.j. 2 hodiny, preto súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi odmenu len (za 2 hodiny) v sume 2 x 6,64 Eur + 20% DPH. Mal za to, že z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods.1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Svoj názor oprel aj o rozhodnutie Najvyššieho súdu č. 2Cdo/301/2009 zo dňa 17.012.2009. Podľa názoru súdu prvého stupňa, vychádzajúc z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu, súdnemu exekútorovi za úkony žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie, príkaz na začatie exekúcie, exekučný príkaz, žiadosť o súčinnosť - DI, nepatrí odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 14 ods. 2 vyhlášky, pretože je odmeňovaný podľa § 14 ods. 1 písm. b) a ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky a v opačnom prípade by došlo k duplicitnému priznaniu odmeny za jednu činnosť exekútora. Odmenu za tieto úkony priznal len v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) a ods. 3 v spojení § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky. Konštatoval, že nie je prípustné, aby bola súdnemu exekútorovi priznaná odmena za jeden a ten istý úkon aj v zmysle 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 14 ods. 2 vyhlášky a zároveň v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) a ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky. Slovné spojenie " získanie poverenia na vykonanie exekúcie" v sebe zahŕňa aj vyhotovenie a podanie žiadosti o udelenie poverenia na súd. Obdobne to platí aj na ďalšie úkony, ktoré si súdny exekútor vyúčtoval v tomto exekučnom konaní. Súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi aj náhradu hotových výdavkov celkovo v sume 13,30 Eur titulom poštovných nákladov v sume 6,24 Eur, nákladov na spotrebný materiál v sume 1,53 Eur a náhradu za stratu času v sume 5,53 Eur. Súdnemu exekútorovi aj s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č.k. 11CoE/86/2011-32 zo dňa 21.06.2011 nepriznal náhradu hotových výdavkov, titulom cestovných náhrad v celkovej sume 42,12 Eur z dôvodu, že z vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov vyplýva, že podľa ust. § 22 ods. 2 cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách a na ich prípadné priznanie sa vyžaduje predloženie technického preukazu cestného motorového vozidla alebo osvedčenie o evidencii cestného motorového vozidla, ktoré však v danom prípade pôvodným exekútorom predložené neboli. Súd prvého stupňa mal za to, že v danom prípade neboli splnené podmienky na priznanie cestovných náhrad.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, že odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, že nezistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súd prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nepozornosti. Ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať vlastnou činnosťou. Ďalej namietal, že Zákon o notároch a notárskej činnosti presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu. Právny poriadok formuluje obligatórny zákonný príkaz, ktorý je adresovaný notárovi a nemôže byť vinou dezinterpretácie alebo extenzívnosti interpretácie prenášaný na exekučný súd. V opačnom prípade by dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Mal za to, že nie exekučný súd, ale práve notár napráva takéto situácie napríklad v prípade neúmerne vysokých úrokov v zmluvách o pôžičke, neúmerne vysokých zmluvných pokút alebo neprimeraných plnení. Skonštatoval, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Namietal, že všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd s ňou musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára. Zdôraznil, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom a to ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Ďalej uviedol, že ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uvedenou v argumentácii oprávneného žiadal, aby súd postupom podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) OSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s článkom 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Namietal aj tú skutočnosť, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci a taktiež porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Ďalej dospel k záveru, že odlišné zaobchádzanie so žalobcom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto dôvod je priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Poukázal na skutočnosť, že exekučný súd rozhodol na základe normatívnej úpravy, ktorá nemá povahu prameňa práva a preto sa ňou nemohol riadiť. Porušením princípu rovnosti zbraní bol oprávnený uvedený exekučným súdom do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Namietal, že žalobca nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Oprávnený nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Namietal, že exekučný súd rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Ďalej namietal, že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením, a preto nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok. Pokiaľ by povinný zmenil názor a chcel zamedziť tomu, aby zástupca v jeho mene spísal notársku zápisnicu podľa ním udeleného plnomocenstva, povinný mohol plnomocenstvo v zmysle ustanovenia § 33b ods. 1 písm. b) OZ kedykoľvek odvolať. Tiež dodal, že žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Poznamenal, že zástupca povinného žiadny spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, keďže bol na základe plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. V závere konštatoval, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Dodal, že od vydania exekučného titulu ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.
Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
Sudca nemienil podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vydanému za súd vyšším súdnym úradníkom v plnom rozsahu vyhovieť.
Oprávnený dňa 09.08.2012 doručil súdu prvého stupňa podanie označené ako návrh na prerušenie konania postupom podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu, ktorým navrhol, aby odvolací súd prerušil predmetné exekučné konanie a v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v tomto znení: 1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že je potrebné toto uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v súlade s ustanovením § 221 ods. 2 OSP.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 27.07.2005, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu notárskej zápisnice, spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom Notárskeho úradu v Partizánskom, č. N 1653/2005, NZ 17415/2005, NCRLs 17178/2005 dňa 23.04.2005, v ktorej Mgr. Tomáš Kušnír na základe splnomocnenia povinnou v zmluve o úvere č. 4072002 zo dňa 16.11.2004 uznal dlh voči oprávnenému v celkovej výške 21.853,-Sk. Podľa notárskej zápisnice úver a poplatok predstavujú sumu 18.000,-Sk, pričom táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 25. januára 2005 do zaplatenia. Celý tento dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Dňa 09.08.2005 súd prvého stupňa udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi poverenie na vykonanie exekúcie. Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 22.11.2010 požiadal oprávnený o zmenu súdneho exekútora z JUDr. Ľubomíra Pekára na súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok, a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Podľa § 41 ods. 3 Exekučného poriadku, ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c/ vznikol z právneho úkonu predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.
Podľa § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, notárska zápisnica musí obsahovať a/ miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice, b/ meno, priezvisko a sídlo notára, c/ meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, trvalé bydlisko účastníkov, ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov, d/ vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony, e/ údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného preukazu totožnosti účastníka, f/ ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia a oprávnenie v jej mene konať, g/ obsah právneho úkonu, h/ údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená, i/ podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli priznaní tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov; ak podpisuje notársku zápisnicu za právnickú osobu ako účastníka fyzická osoba oprávnená v jej mene konať, pripojí na svoj podpis, j/ odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 221 ods.1 písm. f/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. ústavy a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V danej právnej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutie v napadnutej časti v súlade s ustanovením § 169 ods.1 OSP, týmto svojim postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom, keď jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre absenciu dôvodov.
Odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Je tomu tak z dôvodu, že uznesenie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
V danej právnej veci je exekučným titulom notárska zápisnica, a preto je potrebné sa zaoberať otázkou vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom iba za predpokladu, že spĺňa jednak formálne podmienky vykonateľnosti a jednak materiálne podmienky vykonateľnosti. Podmienkami materiálnej vykonateľnosti, ktoré musí notárska zápisnica obsahovať sú právny záväzok, označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, predmet a čas plnenia, ako aj právny dôvod, teda označenie právneho úkonu, alebo inej právnej skutočnosti, na základe ktorých záväzok vznikol a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Notársku zápisnicu je potrebné považovať za verejnú listinu a ako každá verejná listina osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených a to až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak, teda aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Z toho vyplýva, že pri skúmaní a posudzovaní vykonateľnosti notárskej zápisnice súdom je predmetom skúmania predovšetkým naplnenie formálnych náležitostí notárskej zápisnice.
Nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd videl najmä v tom, že sa nezaoberal právne relevantnou skutočnosťou, ktorou je to, či splnomocnenie a jeho obsah je platným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v notárskej zápisnici je platným právnym úkonom podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí dostatočne neodôvodnil na základe čoho dospel k právnemu záveru, že povinná osoba môže vysloviť súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice len osobne a je pri takomto úkone nezastupiteľnou osobou. Rovnako sa v dôvodoch rozhodnutia dostatočne nevysporiadal skutkovo a právne s tým, na základe čoho mal za to, že udelené plnomocenstvo v štandardnej formulárovej zmluve udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi je neplatnou podmienkou pre svoju neprijateľnosť.
Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa sa v ďalšom konaní musí v danej právnej veci zaoberať tou podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou, ktorou je to, či splnomocnenie a jeho obsah je platným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v notárskej zápisnici je platným právnym úkonom, nakoľko podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, keďže v danej veci je nesporné, že povinná notársku zápisnicu nespísala, ale splnomocnila na jej spísanie inú osobu
- Mgr. Tomáša Kušníra, ktorá osoba ako sa javí konala za oprávneného /veriteľa/, ktorú skutočnosť si však musí ujasniť súd prvého stupňa pri tomto vyššie uvedenom právnom posúdení. Právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú predpokladané náležitosti upravené v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.
V prípade, že súd prvého stupňa dospeje následne k inému záveru, aký vyjadril v napadnutom uznesení zváži tiež, či vyhovie návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora zo dňa 18.05.2009 z JUDr. Ľubomíra Pekára na JUDr. Rudolfa Krutého a to s prihliadnutím na nález Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 322/2010 zo dňa 13.4.2011 za situácie, keď súd na nedostatok nestrannosti exekútora musí prihliadnuť.
S poukazom na uvedené odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a to v celom rozsahu. V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne rozhodne v naznačenom smere a zároveň svoje uznesenie aj relevantne odôvodní v súlade s ustanovením § 169 ods.1 OSP.
Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.
Odvolací súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) OSP z dôvodu predloženia oprávneným vyššie uvedených prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, je potrebný ako nedôvodný zamietnuť. Odvolací súd mal za to, že Exekučný poriadok v § 36 ods. 5 zakotvuje zásadu, že exekučné konanie je možné prerušiť iba vtedy, ak to stanoví osobitný zákon. Keďže v danom prípade takýto osobitný predpis neexistuje a Exekučný poriadok výslovne vylučuje prerušenie exekučného konania odvolací súd návrh oprávneného ako nedôvodný zamietol. Výnimka z uvedeného pravidla neprerušiteľnosti exekučného konania je obsiahnutá v z.č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.
Záverom odvolací súd dodáva, že skutočnosti, ktoré uvádza oprávnený vo svojom návrhu na prerušenie konania boli už riešené aj judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to tak, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená a taktiež v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. IV. ÚS 285/2010 - 12 zo dňa 30.08.2010. Vzhľadom k týmto dôvodom odvolací súd vo vzťahu k návrhu oprávneného na prerušenie konania prijal záver, že v tomto konaní sa nepreukázala potreba výkladu komunitárneho práva Súdnym dvorom Európskej únie, pretože táto otázka komunitárneho práva nie je pre riešenie daného prípadu relevantná. Odvolací súd aj z týchto dôvodov návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.