Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 285/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. augusta 2010

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej

advokátskou kanceláriou H., spol. s r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa

a advokáta Mgr. J. H., vo veci namietaného porušenia jej práva podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 31. marca 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júla 2010

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojho práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského

súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 31. marca 2010

(ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej

podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov.

Na základe zmluvy o úvere z 21. decembra 2004 (ďalej len „zmluva“) poskytla

sťažovateľka fyzickej osobe úver v sume 464,71 €, ktorý spolu s ďalšími poplatkami bol

povinný dlžník vrátiť v 10 mesačných splátkach v sume po 83,65 € od 17. januára 2005.

Na zabezpečenie úveru bolo účastníkmi zmluvného vzťahu priamo v zmluve dohodnuté, že

splnomocnený zástupca dlžníka, priamo v zmluve určený, je oprávnený v prípade, ak dlžník

neplní svoje povinnosti, okrem iného podpísať notársku zápisnicu o uznaní dlhu, ktorá má

povahu exekučného titulu. Keďže dlžník neuhradil dve po sebe idúce splátky, 2. júla 2005

bola notárom spísaná notárska zápisnica, ktorú podpísal v zmluve určený splnomocnený

zástupca dlžníka. Následne bol 17. októbra 2005 podaný návrh na výkon exekúcie súdnemu

exekútorovi, ktorý na základe poverenia udeleného Okresným súdom Lučenec (ďalej len

„okresný súd“) 15. novembra 2005 začal nútený výkon rozhodnutia. Na základe ostatného

návrhu sťažovateľky z 28. októbra 2009 na zmenu súdneho exekútora okresný súd

uznesením č. k. -16 z 23. decembra 2009 vyhlásil exekúciu za neprípustnú

a exekúciu zastavil. Zároveň zamietol návrh sťažovateľky na zmenu súdneho exekútora.

Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom

rozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že potvrdil prvostupňové uznesenie ako

vecne a právne správne.

3. Podľa názoru sťažovateľky napadnutým uznesením krajského súdu a postupom

súdov, ktorý mu predchádzal, boli porušené jej práva „vyplývajúce z článku 1 Dodatkového

protokolu...“. V ďalšom sťažovateľka interpretovala čl. 1 dodatkového protokolu, poukázala

na konkrétne rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva a ústavného súdu

a v podstatnom uviedla, že „tým, že súd zasiahol do vykonávacieho konania... tak, že

exekučné konania bez ďalšieho zastavil, porušili právo sťažovateľa vlastniť majetok

v zmysle Protokolu 1 Dohovoru“.

4. Sťažovateľka na základe uvedeného navrhla, aby ústavný súd vydal nález:

„Základné právo spoločnosti P., s. r. o., na ochranu majetku podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo

porušené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -30 zo dňa

31. 03. 2010.

Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -30 zo dňa

31. 03. 2010 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva spoločnosti P., s. r. o. primerané finančné

zadosťučinenie v peniazoch v sume 4712,34 Eur..., ktoré mu zaplatí krajský súd do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný uhradiť spoločnosti P., s. r. o., trovy

právneho zastúpenia v sume 387,86 EUR s DPH...“

II.

5. Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa . Podľa

ods. 2 môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

8. Ústavný súd je v súlade s viazaný petitom

sťažnosti (návrhom na rozhodnutie) a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil

za porušovateľa svojich práv (m. m. , ).

9. Sťažovateľka, kvalifikovane zastúpená advokátom, vo svojom návrhu žiadala,

aby ústavný súd v súvislosti s namietaným uznesením krajského súdu sp. zn.

z 31. marca 2010 vyslovil porušenie (iba) práva podľa čl. 1 dodatkového

protokolu a zrušil toto rozhodnutie. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je nesúhlas

sťažovateľky so zastavením konania v jej exekučnej veci, čím podľa jej názoru bolo

porušené jej právo „vlastniť majetok v zmysle Protokolu 1 Dohovoru“.

10. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba

má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon, a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

Predchádzajúce ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať zákony, ktoré

považuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom

alebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.

11. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu ústavný súd

považuje za potrebné uviesť, že v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou zastáva

názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv

a práv hmotného charakteru, ak toto porušenie nevyplynie z toho, že všeobecný súd súčasne

porušil aj ústavnoprocesné princípy postupu vyplývajúce z až .

V opačnom prípade by sa ústavný súd stal opravnou inštanciou voči všeobecným súdom,

a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti podľa v spojení s

. Ústavný súd by takým postupom nahradzoval skutkové a právne závery

v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré je

základom na to, aby sa vytvoril skutkový základ rozhodnutí všeobecných súdov a jeho

subsumpcia pod právne normy. Ústavný súd konštatuje, že z tohto dôvodu nie je ani žiadna

vecná súvislosť medzi napadnutým uznesením krajského súdu a označeným právom podľa

čl. 1 dodatkového protokolu. Preto je sťažnosť v tomto rozsahu zjavne neopodstatnená podľa

.

12. Nad rámec dôvodov odmietnutia sťažnosti (bod 11) ústavný súd dodáva, že

aj keby sťažovateľka v podanej sťažnosti namietala porušenie niektorého zo základných

práv na súdnu ochranu (resp. právo na spravodlivý proces), čo neurobila, ústavný súd by jej

sťažnosť odmietol pre nedostatok svojej právomoci ( ).

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh totiž vyplýva, že v danom prípade

sťažovateľka nevyčerpala všetky prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jej základných

práv a slobôd v systéme všeobecných súdov účinne poskytuje, keďže nepodala dovolanie

proti namietanému uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 31. marca 2010, a to

napriek tomu, že v sťažnosti tvrdený dôvod („tým, že súd zasiahol do vykonávacieho

konania... tak, že exekučné konania bez ďalšieho zastavil, porušili...“, pozri bod 3) je

dovolacím dôvodom podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). Podľa uvedenej právnej normy je

dovolanie tiež prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa účastníkovi konania

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje

napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa

ktorého „Okolnosť, že odvolací súd nesprávne potvrdil uznesenie okresného súdu o

zastavení konania (v danom prípade pre nezaplatenie súdneho poplatku, pozn.), treba

považovať za dovolací dôvod podľa , lebo ňou odňal tomuto

účastníkovi možnosť konať pred súdom [ ] a bránil mu v realizácii

procesného práva domáhať sa ochrany práva na súde, ktoré bolo porušené alebo ohrozené.“.

Ak okresný súd v exekučnej veci sťažovateľky toto konanie (podľa jej názoru neoprávnene)

zastavil a krajský súd namietaným uznesením ho (podľa jej názoru neoprávnene) potvrdil

z dôvodu, že predložená notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, hoci

podľa jej názoru išlo o právne perfektný úkon a exekučné súdy boli povinné z neho

vychádzať, potom exekučné súdy (teda aj krajský súd namietaným uznesením) odňali

sťažovateľke možnosť konať pred súdom [ ].

13. Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu

ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

14. V závere ústavný súd poukazuje tiež na ustálenú judikatúru najvyššieho súdu,

ktorý v rozsudku z 27. januára 2007 vydanom pod sp. zn. publikovanom

v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť

nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej.

Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne

nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. augusta 2010