Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/301/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného S., a.s., so sídlom

v B., proti povinnému W., spol. s r.o., so sídlom v K., o vymoženie 28.320,50 Sk (940,07 €)

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. Er 803/2001,

Ex 464/2001, o dovolaní súdneho exekútora JUDr. Ing. K. M., proti uzneseniu Krajského

súdu v Košiciach z 25. septembra 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice – okolie uznesením z 12. marca 2008 č.k. -16,

Ex 464/2001 exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu

exekútorovi JUDr. Ing. K. M. trovy exekúcie v sume 433,- Sk do troch dní

od právoplatnosti uznesenia. Dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre zastavenie

exekúcie v zmysle o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok; ďalej len „zákon“), keďže zastavenie exekúcie

navrhol oprávnený. Pri rozhodovaní o výške trov exekúcie sa riadil § 235 ods. 2 zákona

v spojení s § 203, § 200, § 197 a § 166 zákona v znení do 31. januára 2002, v spojení s § 14,

a vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len

„vyhláška“). Po preskúmaní vyčíslenia trov exekúcie predloženého súdnym exekútorom

rozhodol tak, že exekútorovi nepriznal odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky (odmena

určená podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, odmeňovaná za každú aj začatú

hodinu sumou 200,- Sk), pretože dospel k záveru, že ani jeden z exekútorom uplatnených

úkonov (zaevidovanie návrhu, spracovanie žiadosti o udelenie poverenia, spracovanie

upovedomení o začatí exekúcie, vypracovanie správy oprávnenému, vrátenie poverenia

a ukončenie spisu, archív) nie je možné posúdiť ako účelne vynaložený na exekúciu.

Úkony vypracovanie správy oprávnenému, vrátenie poverenia a ukončenie spisu, archív,

zaevidovanie návrhu, posúdil ako administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou

činnosťou. Ohľadom úkonov spracovane žiadosti o udelenie poverenia a spracovanie

upovedomení o začatí exekúcie usúdil, že za tieto neprináleží exekútorovi odmena podľa § 14

ods. 1 písm. a/ v spojení s § 14 ods. 2 vyhlášky, pretože sú odmeňované podľa § 14 ods. 1

písm. b/ a ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky (odmena určená paušálnou sumou 100,- Sk

za jednotlivé úkony uvedené v § 15 ods. 1 vyhlášky) a v opačnom prípade by došlo

k duplicitnému priznaniu odmeny za jednu činnosť exekútora. Odmenu za tieto úkony priznal

len v zmysle § 14 ods. 1 písm. b/ a ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky, a to vo výške spolu

200,- Sk. Náhradu hotových výdavkov (§ 22 vyhlášky) priznal vo výške 195,- Sk s tým,

že neuznal výdavky za drobný kancelársky materiál, ktoré sú podľa jeho názoru súčasťou

odmeny exekútora v zmysle § 25 vyhlášky, a tiež neuznal uplatnený výdavok za

telekomunikačné poplatky, pretože tieto neboli exekútorom preukázané a ani z obsahu spisu

súd žiaden telefonický hovor nezistil. Keďže súdny exekútor preukázal, že je registrovaným

platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd jeho odmenu zvýšil o 19 % DPH v sume 38,- Sk.

Krajský súd v Košiciach uznesením z 25. septembra 2008 sp. zn.

zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách exekúcie tak, že

zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. K. M., Exekútorský úrad K.,

trovy exekúcie v sume 671,- Sk do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Súdnemu

exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Pri nepriznaní hotových výdavkov

vo výške 50,- Sk za telekomunikačné poplatky, poukázal na skutočnosť, že súdny exekútor

nespochybnil, že zo spisu žiaden telefonický hovor nevyplýva. Vo vzťahu k výdavku vo

výške 50,- Sk za výdavky za drobný režijný kancelársky materiál, dospel k zhodnému

právnemu názoru, že táto náhrada je zahrnutá v odmene exekútora. Odvolací súd rovnako ako

prvostupňový súd poukázal na skutočnosť, že ani jeden z uvedených výdavkov nie je podľa

platnej právnej úpravy možné oceňovať paušálnou sumou. Stotožnil sa s právnym názorom

súdu prvého stupňa na aplikáciu § 14 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 vyhlášky a § 14 ods. 1 písm. b/

a ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky tak, že nie je prípustné priznať súdnemu exekútorovi

odmenu za jeden a ten istý úkon aj podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky a aj podľa § 14 ods. 1

písm. b/ vyhlášky. Slovné spojenie „získanie poverenia na vykonanie exekúcie“ (§ 15 ods. 1

písm. a/ vyhlášky) v sebe zahŕňa aj vyhotovenie a podanie žiadosti o udelenie poverenia na

súd, a tak je to aj v prípade „doručenia upovedomenia o začatí exekúcie“, ktoré zahŕňa aj

spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie. Za tieto úkony teda exekútorovi patrí odmena

podľa § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky vo výške 2 x 100,- Sk, t.j. 200,- Sk. Rovnako sa odvolací

súd stotožnil s právnym názorom vysloveným v napadnutom rozhodnutí ohľadom

posudzovania úkonov zaevidovanie návrhu na vykonanie exekúcie a vrátenie poverenia,

ukončenie spisu, odblokovanie účtu a archív v zmysle § 25 vyhlášky ako administratívnych

prác vykonávaných v súvislosti s exekučnou činnosťou. Konštatoval však, že súd prvého

stupňa neodôvodnene nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkony spracovania

oznámenia o stave exekučného konania a návrh na zastavenie exekúcie, ktoré odvolací súd

považoval za účelné. Vytkol ale nesprávnosť postupu súdneho exekútora pri vyčísľovaní

odmeny za tieto úkony, keď si za každý z nich uplatnil po 200,- Sk, hoci niektoré z nich trvali

menej. Časová odmena podľa § 14 písm. a/ vyhlášky sa priznáva za čas vynaložený na

exekúciu ako celok, časy vynaložené na jednotlivé úkony je preto potrebné zrátať. Súdny

exekútor si uplatnil odmenu za spracovanie oznámenia o stave exekučného konania v trvaní

20 minúť a odmenu za spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie v trvaní jednej hodiny,

pričom odvolací súd za primeranú dobu na spracovanie takéhoto návrhu uznal 30 minút. Za

primeraný čas na spracovanie uvedených úkonov preto odvolací súd považoval čas v trvaní

50 minút, a teda súdnemu exekútorovi za ne priznal odmenu vo výške 200,- Sk. Pokiaľ ide

o daň z pridanej hodnoty, ktorú si súdny exekútor uplatnil vo výške 266,- Sk, odvolací súd mu

s poukazom na § 196 veta druhá zákona priznal daň z pridanej hodnoty vo výške 19 %

z odmeny (400,- Sk), t.j. v sume 76,- Sk. Celkovo tak súdnemu exekútorovi priznal náhradu

trov exekúcie vo výške 671,- Sk.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie súdny exekútor, ktorý ho žiadal

zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietal, že odvolací súd vec

nesprávne právne posúdil, a to tým, že mu nepriznal odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a/

vyhlášky za úkony, za ktoré mu patrila, určil kratší čas trvania úkonov než uviedol exekútor

a tieto úkony sčítal, ako aj tým, že nepriznal náhrady hotových výdavkov za kancelársky

materiál. Poukázal tiež na zmätočnosť odôvodnenia, keď na jednej strane súd nepriznal

odmenu za úkony exekučnej činnosti (priamo predpísané právnymi predpismi)

s odôvodnením, že ide o administratívne práce a na druhej strane odmieta priznať náhradu

kancelárskeho materiálu, lebo je súčasťou odmeny, ktorú však nepriznal.

Oprávnený a ani povinný sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr, či dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť (§ 236

a nasl. ), a to bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ). Dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie súdneho exekútora smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bolo

rozhodnuté o trovách exekúcie, ktoré sú osobitnou formou trov konania. Vzhľadom k tomu,

že odvolací súd rozhodol uznesením, prípustnosť dovolania sa posudzuje podľa ustanovení

a

Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté

zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( ) alebo odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109

ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska ( ). Podľa

je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Podľa však ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide o uznesenie

o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom,

o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva

duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených

Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Keďže v prejednávanej veci je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

o trovách konania, nie je v zmysle dovolanie proti nemu prípustné, hoci

ide o zmeňujúce uznesenie.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , v zmysle ktorého je

dovolací súd povinný vždy skúmať, či konanie pred odvolacím, resp. aj prvostupňovým

súdom nie je postihnuté vadou uvedenou v , skúmal Najvyšší súd Slovenskej

republiky, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v (rozhodlo

sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci

sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát). Dovolací súd však existenciu niektorej z vyššie uvedených vád v konaní

nezistil.

Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že v danej veci prípustnosť dovolania súdneho

exekútora proti napadnutému uzneseniu krajského súdu nemožno vyvodiť ani z ustanovenia

, ani z ustanovenia Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie súdneho exekútora podľa v spojení s

písm. c/ ako neprípustné odmietol. Vzhľadom na právnu úpravu dovolacieho konania

sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Náhrada trov dovolacieho konania nebola dovolacím súdom účastníkom priznaná, lebo

v dovolacom konaní nemal dovolateľ úspech a ostatní účastníci nepodali návrh na uloženie

povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania ( v spojení s

a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. decembra 2009

JUDr. Martin V l a d i k , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: