Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Cob-116-2012.pdf
PDF · 155.68 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/116/2012
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: Karol Olejník, s miestom podnikania Do Dielca 5397/14, 034 01 Ružomberok, IČO: 33 015 244, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s.r.o., so sídlom Dončova 1451/21, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 862 304, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, adresa na doručovanie písomností: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Nám. SNP 9/82, Zvolen, v konaní o zaplatenie 19.183,96 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 3Cb/32/2011-251 zo dňa 07.03.2012, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 3Cb/32/2011-251 zo dňa 07.03.2012 v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 11.284,69 Eur s príslušenstvom a vo výroku o trovách prvostupňového konania z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.284,69 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 11.284,69 Eur od 15.07.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku. V ostatnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 3.323,76 Eur, ktoré mu je žalovaný povinný zaplatiť k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 261 Obchodného zákonníka zák. č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“), § 262 ods. 6 OBZ, § 788 ods. 1 OBZ, § 797 ods. 1, 2, 3 OBZ, § 369 ods. 1 OBZ, § 517 ods. 2 OZ Občianskeho zákonníka, zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“), § ods. 1 Nariadenia vlády, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a konštatoval, že žaloba bola dôvodná čiastočne. Účastníci konania uzavreli dňa 27.08.2010 Poistnú zmluvu - komplexné poistenie malých podnikateľov, keď predmetom poistenia podľa bodu l b) tejto poistnej zmluvy bolo aj poistenie hnuteľných vecí. V tomto ustanovení zmluvné strany dohodli bezpečnostnú triedu pre krádež vlámaním č. 4, s tým, že bolo poznamenané, že podmienky zabezpečenia pre krádež vlámaním a pre danú bezpečnostnú triedu sú uvedené v zmluvných dojednaniach pre komplexné poistenie malých podnikateľov. Zároveň bolo vyznačené, že zabezpečenie priestorov prevádzky proti krádeži v čase dojednania poistenia bolo posúdené podľa najslabšie zabezpečeného miesta, čo je základné mechanické zabezpečenie a „EZS- ATV“. V úvodnej časti poistnej zmluvy bolo uvedené, že súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky pre komplexné poistenie právnických a podnikajúcich fyzických osôb účinné od 01.01.2008, zmluvné dojednania pre komplexné poistenie právnických a podnikajúcich fyzických osôb účinné od 01.01.2008 a príslušné prílohy. V závere poistnej zmluvy poistník vyhlásil, že bol pred uzavretím poistnej zmluvy oboznámený so všeobecnými poistnými podmienkami a zmluvnými dojednaniami pre komplexné poistenie malých podnikateľov, ktoré sa vzťahovali k dojednanému poisteniu a tvorili jeho neoddeliteľnú súčasť. Žalobca potvrdil, že príslušné dokumenty osobne „obdržal“. Zmluvné strany dojednali poistenie majetku typu Standard, pričom celková poistná suma bola dohodnutá vo výške
24.000,- Eur, z toho 2.000,- Eur výrobné a prevádzkové zariadenia a 22.000,- Eur zásoby. Zo všeobecných poistných podmienok žalovaného pre komplexné poistenie právnických a podnikajúcich fyzických osôb účinných dňom 01.01.2008, konkrétne z článku 21 bod 12 vyplynulo, že poisťovateľ je oprávnený poistné plnenie za vedomé porušenie povinností uvedených vo všeobecných poistných podmienkach pre „KPMP“, v zmluvných dojednaniach alebo poistnej zmluve primerane znížiť alebo zamietnuť, ak toto malo vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. V zmysle článku 21 bod 13, ak poistený uvedie poisťovateľa úmyselne do omylu o podstatných okolnostiach, týkajúcich sa vzniku nároku na poistné plnenie alebo jeho výšky, nie je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie z poistnej udalosti. Z článku 7 bod 1 písm. h) vyplynulo, že povinnosťou poistníka je dbať, aby poistná udalosť (škodová udalosť) nenastala, vykonávať primerané opatrenia na jej odvrátenie. Zo zmluvných dojednaní pre komplexné poistenie právnických a podnikajúcich fyzických osôb účinných od 01.01.2008, konkrétne z článku 14 bod 1, okresný súd zistil, že pre stanovenie výšky poistného plnenia bol rozhodujúci stav zabezpečenia miesta poistenia v dobe vzniku poistnej udalosti. Podľa článku 14 bod 2, ak dôjde ku krádeži poistených hnuteľných vecí z uzamknutého priestoru, poskytne poisťovateľ poistné plnenie za výrobné a prevádzkové zariadenia, zásoby do výšky limitov poistného plnenia uvedených v nasledovnej tabuľke. Limity poistného plnenia závisia od bezpečnostnej triedy stanovenej pre poistenú prevádzku v poistnej zmluve úrovne mechanického zabezpečenia a zabezpečenia elektrickou zabezpečovacou signalizáciou. Z tabuľky vyplýva, že u bezpečnostnej triedy č. 4 sa vyžaduje mechanické zabezpečenie rozšírené a u limitu poistného plnenia 100.000,- Sk lokálne zabezpečenie elektrickou zabezpečovacou signalizáciou a u limitu poistného plnenia 1.000.000,- Sk s automatickým telefónnym voličom. V článku 15 predmetných zmluvných dojednaní je uvedená definícia mechanického zabezpečenia rozšíreného, kde sa vyžaduje základné zabezpečenie a navyše všetky kritické otvory musia byť chránené sklom osadeným v pevnom ráme, na ktorom je nalepená bezpečnostná fólia hrúbky minimálne 2 mikrometre, alebo za ktorým je z vnútornej strany priestoru osadená oceľová zvarovaná sieť s priemerom prútu minimálne 6 milimetrov a maximálnou veľkosťou oka 225 cm2, pripevnená po obvode do steny alebo do rámu okna. Základné mechanické zabezpečenie znamená, že všetky vstupy do poisteného priestoru musia byť zabezpečené pevnými dverami v zárubniach zabezpečených proti roztiahnutiu uzamykateľnými bezpečnostnou profilovou cylindrickou vložkou alebo visiacim zámkom. Bezpečnostná profilová cylindrická vložka musí byť odolná voči vyhmataniu, vytlačeniu a chránená bezpečnostným štítom proti rozlomeniu. Ostatné otvory musia byť zabezpečené bežnými stavebnými prvkami, cez ktoré nie je možné vniknúť bez ich poškodenia. Ďalej je zadefinované v článku 15 tiež zabezpečenie elektrickou zabezpečovacou signalizáciou, ide o systém, ktorý musí byť inštalovaný podľa platných slovenských technických noriem pre slovenské systémy a osadený prvkami homologovanými príslušnými slovenskými certifikačnými inštitúciami. Prenosové prvky musia byť navyše schválené telekomunikačným úradom v Slovenskej republike. K systému musí byť vystavená východzia odborná prehliadka a sprievodná dokumentácia. Musia sa na ňom vykonávať pravidelné odborné prehliadky a skúšky činností v zmysle platných technických noriem pre poplachové systémy. Čo sa týka rozsahu ochrany, pre prevádzky zaradené do 4. bezpečnostnej triedy sa vyžaduje plášťová a priestorová ochrana elektrickej zabezpečovacej signalizácie, pričom pre prevádzky zaradené do 4 bezpečnostnej triedy, ústredňa musí byť homologovaná minimálne v 3 kategórii. Ďalej pod pojmom lokálny vývod signálu sa rozumie vývod poplachového signálu na akusticko- optickú signalizáciu, umiestnenú priamo v chránenom priestore alebo jeho bezprostrednej blízkosti. Signalizácia musí byť umiestnená zvonka budovy tak, aby nebola ľahko dosiahnuteľná zo zeme, okien, balkónov a podobne bez použitia pomocných prostriedkov. Uznané budú len inteligentné akustické hlásiče s vlastným zálohovaním. Automatický telefónny volič je zariadenie na prenos signalizácie zo systému EZS na minimálne dve navzájom nezávislé telefónne stanice, u ktorých sa mimo prevádzkových hodín zabezpečí prítomnosť osoby, schopnej reagovať na prijatý signál zo zabezpečeného objektu a vykonať primerané opatrenia na odvrátenie alebo zmiernenie následkov škody.
Okresný súd konštatoval, že z obsahu pripojeného spisu „OO PZ Ružomberok ČVS:ORP-114/OO- RK-2011“ vyplynulo, že poverený príslušník PZ uznesením zo dňa 13.04.2011 rozhodol o prerušení trestného stíhania vo veci prečinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona na nasledovnom skutkovom základe: neznámy páchateľ v presne nezistenom čase v dobe od 20.00 hod. dňa 15.02.2011 do 6.00 hod. dňa 16.02.2011 vykonal v Ružomberku na ul. Za dráhou úmyselne krádež vlámaním do skladových priestorov stánku bez popisného čísla, na ktorom odstránil visiaci zámok na plechových dverách, následne vošiel do priestoru, odkiaľ odcudzil 4 kusy elektróny na motorové vozidlo Škoda Octávia s letnými pneumatikami s rozmerom 195 x 165 R15 v hodnote
520 Eur, následne odstránil cylindrickú vložku FAB na vchodových dverách skladu a visiaci zámok na kovovej mreži, vošiel do priestorov skladu, v ktorom poškodil a znefunkčnil elektronické zabezpečovacie zariadenie a následne z priestorov skladu odcudzil tovar presne nezistené množstvo cigariet rôznych značiek a balení a tabakové dutinky v celkovej hodnote 19.183,96 Eur, čím spôsobil žalobcovi škodu poškodením vo výške 50,80 Eur a škodu odcudzením vo výške 19.703,96 Eur, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. V rámci vyšetrovania bol vypočutý ako svedok poškodený, ktorý uviedol, že sklad bol zabezpečený poplašným zariadením, v prípade násilného vniknutia mala začať húkať siréna. Vstupné dvere boli uzamknuté bezpečnostným zámkom a za dverami z vnútornej strany bola mreža uzamknutá na visiaci zámok. Za dverami je chodbička, z ktorej vedú ďalšie dvere už priamo do skladu, tie boli tiež zamknuté. Keď prišiel ku stánku po krádeži, zistil, že bola odstránená cylindrická vložka na vstupných dverách a z mreží za dverami bola odstránená visiaca zámka. Bezpečnostné zariadenie, ktoré bolo na stene v chodbičke, bolo odtrhnuté. Z priestorov skladu boli odcudzené cigarety rôznych značiek a balení a tabakový tovar - dutinky. Hodnota odcudzeného tovaru bola vo výške 19.183,96 Eur. Tovar bol uskladnený v krabiciach, nevybalený. Okresný súd sa oboznámil s fotodokumentáciou nachádzajúcou sa v tomto spise, „počet fotografií 18“. Zo zápisnice z ohliadky a prejednania škody odcudzením zo dňa 21.02.2011 spísanej pracovníčkou žalovaného Ing. U. P. vyplynulo, že veci boli ukradnuté z predajného stánku, časť sklad, v ktorom boli uzamknuté, keď kľúče sa nachádzali u žalobcu a predavačky. Z tejto zápisnice vyplynulo, že páchateľ vypáčil bezpečnostný FAB zámok na vchodových dverách skladu, následne na vnútornej mreži a jeden visiaci zámok a následne na vnútorných dverách - dózický zámok. Ihneď po vniku do chodby pred skladom znehodnotil klávesnicu „EZS“, na dva telefóny vedúci a predavačka. Zo skladu odcudzil tabakové výrobky, zápalky, dutinky, telefónne nabíjacie karty v hodnote 19.183,90 Eur, tovar bol v sklade uložený, nakoľko žalobca „plánoval do nového stánku.“ Z čestného vyhlásenia F. G. vyplynulo, že bezpečnostné zariadenie inštalované do predajného stánku žalobcu bolo pri montáži a následných kontrolách odskúšané a zároveň bol odskúšaný prenos GSM signálu na dve určené telefónne čísla majiteľom - majiteľ a predavačka v rámci volania a zasielania SMS správ. Okresný súd sa tiež oboznámil s protokolom o odovzdaní elektrického zabezpečovacieho zariadenia zo dňa 16.02.2010 a vyplynulo z neho, že „EZS“ bol skontrolovaný podľa skutočného stavu, odskúšaná bola funkčnosť jednotlivých prvkov „EZS“, odskúšaný bol aj prenos GSM signálu na určené telefónne číslo, a to v rámci volania a zasielania SMS správ. „EZS“ je plne funkčný a počas preberania nevykazoval žiadne poruchy a nedostatky, na inštalovanom zariadení neboli zistené žiadne závady. Okresný súd sa tiež oboznámil s prevádzkovou knihou „EZS“, do ktorej boli vykonané záznamy dňa 16.02.2010, 17.02.2010, 10.07.2010, 07.01.2011. Z certifikátu zhody vystaveného spoločnosťou Trezor Test, spol. s r.o. Klecany vyplynulo, že výrobok, a to bezpečnostná cylindrická vložka MUL- T-LOCK EUROCYLINDER je v zhode s požiadavkami kladenými na bezpečnostnú triedu 4 podľa certifikačného postupu č.l NBÚ, dátum vydania 14.02.2008. Z certifikátu vydaného Strojírenským skušebním ústavem s.p. Brno vyplynulo, že výrobok, a to bezpečnostný visiaci zámok výrobca TOKOZ a.s. Žďár nad Sázavou je v zhode s požiadavkami kladenými pre bezpečnostnú triedu č. 4 podľa ČSN P ENV 1627:2000, dátum vydania dňa 21.10.2009. V tomto konaní uplatňoval žalobca voči žalovanému zaplatenie sumy 19.183,96 Eur titulom poistného plnenia v nadväznosti na poistnú udalosť zo dňa 15.02.2011, resp. 16.02.2011, pri ktorej došlo ku krádeži vlámaním do skladových priestorov stánku žalobcu. Okresný súd konštatoval, že boli nesporné skutočnosti týkajúce sa vzniku poistnej udalosti, resp. vzniku škody u žalobcu, ktoré boli preukázané z pripojeného spisu „OO PZ v Ružomberku“.
V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalovaný namietal, že ako poisťovateľ nie je povinný poskytnúť plnenie z poistnej udalosti, nakoľko poistený ho úmyselne uviedol do omylu o podstatných okolnostiach týkajúcich sa vzniku nároku na poistné plnenie alebo jeho výšky (článok 21 bod 13 všeobecných poistných podmienok). V tejto súvislosti okresný súd poukázal na to, že všeobecné poistné podmienky rovnako ako aj zmluvné dojednania, obe účinné od 01.01.2008, boli súčasťou uzavretej poistnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca v poistnej zmluve svojím podpisom potvrdil, že bol pred uzavretím poistnej zmluvy s týmito dokumentmi oboznámený a že ich osobne obdržal. Pokiaľ žalobca v konaní túto skutočnosť namietal, tak okresný súd v nadväznosti na toto znenie poistnej zmluvy podpísanej žalobcom mal za to, že je preukázaná skutočnosť, že žalobca bol oboznámený pred uzavretím poistnej zmluvy s týmito dokumentmi, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy a že ich osobne obdržal. Naopak žalobca neuniesol dôkazné bremeno k svojmu tvrdeniu, že sa tak v skutočnosti nestalo. V priebehu konania žalovaný argumentoval, že žalobca ho úmyselne uviedol do omylu v otázke množstva zásob, ktoré boli odcudzené zo skladových priestorov predajného
stánku žalobcu, keď podľa žalovaného také množstvo zásob, ako uviedol žalobca, sa nemohlo uložiť na dva stoly nachádzajúce sa v sklade. V tejto súvislosti okresný súd poukázal, že z výpovede žalobcu, ako aj z výpovede svedkyne M. vyplynulo, že „krabice“ s cigaretami boli poukladané nielen na stoloch v sklade, ale zároveň boli poukladané aj na sebe a zároveň „krabice“ boli poukladané aj pod stolom. Výpočet množstva zásob v nadväznosti na uloženie v „krabiciach“ na oboch stoloch skladového priestoru, ktorý „realizoval“ žalobca, ustálil záber skladu tovarom v rozsahu 1,04 m3, čo oproti rozsahu skladového priestoru 21,36 m3 umožňoval záver, že tovar jednoznačne bolo možné v predmetnom sklade umiestniť v takom rozsahu, ako boli odcudzené, a to aj takým spôsobom, že boli uložené len na stoloch (viď fotografie predložené žalobcom na č.l. 205-210 spisu). Podľa okresného súdu aj situácia tak, ako vyplynula z fotografie uskutočnenej políciou po krádeži v predmetnom sklade, tento záver nevylučuje. Pokiaľ po krádeži na stoloch sa nachádzali určité predmety, a to či už igelitová taška s určitým obsahom, rádio, zaváraninové fľaše, jedná sa o stav po zásahu páchateľom, ktorý nepochybne vecami v tomto sklade manipuloval, a teda nemožno bezpečne dospieť k záveru, že tieto veci, ktoré sú zachytené na fotografii polície, sa na stoloch nachádzali aj pred krádežou, a teda že mali vplyv na množstvo „krabíc“ uložených na oboch stoloch. Okresný súd však zdôraznil, že žalobca aj jeho predavačka vo svojich výpovediach uviedli, že „krabice“ so zásobami boli uložené aj pod stolom, resp. že boli uložené na stoloch aj na sebe. Aj v neposlednom rade samotný údaj o rozmeroch priestoru skladu nie je v rozpore s množstvom zásob, a to ani s prihliadnutím k veciam, vybaveniu a zariadeniu skladu, ktoré možno vidieť na predmetnej fotografii polície. Z tohto dôvodu okresný súd dospel k záveru, že výpočet realizovaný žalovaným (4-5 krabíc, ak boli uložené na sebe 8-9 krabíc) nezohľadnil zistený skutkový stav, a preto okresný súd k nemu neprihliadal. Z tohto dôvodu okresný súd zamietol návrh žalovaného na vykonanie dôkazu, a to vykonanie vyšetrovacieho pokusu, či je možno uložiť také množstvo tovaru na dva stoly tak, aby na stoloch súčasne boli uložené veci v zmysle fotografie vykonanej políciou po krádeži. Podľa okresného súdu neboli naplnené podmienky ustanovenia článku 21 bod 13 VPP, a teda povinnosť žalovaného poskytnúť poistné plnenie z poistnej udalosti bola daná a z tohto dôvodu žalobu podľa okresného súdu nebolo možné zamietnuť.
Žalovaný v prvostupňovom konaní poukazoval na článok 21 bod 12 VPP, v zmysle ktorého poisťovateľ je oprávnený poistné plnenie primerane znížiť alebo zamietnuť za podmienky vedomého porušenia povinností uvedených vo VPP, zmluvných dojednaniach alebo poistnej zmluve, ak toto malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. V tejto súvislosti poukazoval žalovaný na nedostatočné zabezpečenie objektu stánku žalobcu, ktoré bolo v rozpore s poistnou zmluvou, v ktorej zmluvné strany dohodli bezpečnostnú triedu pre krádež hnuteľných vecí vlámaním č. 4, pričom v zmluvných dojednaniach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy, sú podrobne rozpísané spôsoby zabezpečenia poistených vecí u jednotlivých tried, konkrétne v článku 14. V danom prípade sa vyžadovalo mechanické zabezpečenie základné a rozšírené a zabezpečenie elektrickou zabezpečovacou signalizáciou s vývodom signálu jednak lokálnym a jednak cez automatický telefónny volič, preto okresný súd skúmal, či a v akom rozsahu zabezpečenie objektu žalobcu naplnilo požadované kritériá v čase krádeže vlámaním a vplyv porušenia povinnosti žalobcu na vznik škody a rozsah následkov. Ťažiskovým dôkazom v tomto smere bola predovšetkým výpoveď žalobcu v rámci vyšetrovania, a tiež zápisnica z obhliadky objektu vykonanej zamestnankyňou žalovaného Ing. P. dňa 21.02.2011, cca. 5 dní po krádeži. V konaní bolo nepochybne zistené, že na vchodových dverách do stánku bola odstránená bezpečnostná cylindrická vložka a z mreží za vchodovými dverami bola odstránená bezpečnostná visiaca zámka. Elektronické zabezpečovacie zariadenie na stene v chodbe (hlásič poplachu) bolo odtrhnuté. Taktiež páchateľ prekonal dózický zámok na priestore skladu, čidlo EZS v sklade bolo nefunkčné. Okresný súd zistil nedostatok týkajúci sa mechanického zabezpečenia, a to už základného stupňa, keďže bezpečnostná cylindrická vložka, ktorá sa nachádzala na vstupných dverách a ktorá bola páchateľom odstránená, nebola odolná voči vyhmataniu, vytlačeniu a nebola chránená bezpečnostným štítom proti rozlomeniu. Podľa okresného súdu v tomto prípade sa jedná o také porušenie povinnosti žalobcom, ktoré možno kvalifikovať ako vedomé, keďže žalobca pred podpisom poistnej zmluvy bol oboznámený aj s textom zmluvných dojednaní, a teda bol si vedomý toho, aké spôsoby zabezpečenia sa vyžadujú pre bezpečnostnú triedu č. 4, ktorá bola dojednaná pre poistenie hnuteľných vecí v poistnej zmluve. Pokiaľ v čase uzavretia poistnej zmluvy zabezpečenie tejto bezpečnostnej triedy nezodpovedalo, bolo povinnosťou žalobcu uviesť zabezpečenie do súladu s poistnou zmluvou. V tomto prípade krádeže, vlámaním páchateľ vnikol do objektu práve tým spôsobom, že prekonal bezpečnostnú cylindrickú vložku na vchodových dverách (nedostatok mechanického zabezpečenia). Podľa okresného súdu nemožno však hovoriť v tomto prípade o podstatnom vplyve na
vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov, keďže páchateľ následne po odstránení bezpečnostného cylindrického zámku na vchodových dverách odstránil aj visiaci zámok na kovovej mreži za vchodovými dverami a následne znefunkčnil elektronické zabezpečovacie zariadenie, ktoré malo jednak lokálny vývod signálu (siréna) a jednak automatický telefónny volič, to znamená prenos signalizácie zo systému na dve telefónne stanice, konkrétne žalobcu a jeho zamestnankyne S. M., pričom signál, či už lokálne, resp. prenosom signalizácie na telefónne stanice (hovory, resp. SMS) však zaznamenaný nebol. Čo sa týka funkčnosti elektronickej zabezpečovacej signalizácie, tento systém bol zhotovený, resp. pravidelne „odskúša-vaný“ odborne spôsobilou osobou, ako vyplynulo z prevádzkovej knihy tohto zariadenia.
„Ustanovenie článku 21 bod 13 VPP“ je pomerne všeobecným ustanovením, ktoré vymedzuje podmienky pre zníženie, resp. zamietnutie poistného plnenia vedomé porušenie povinností poisteného stanovených vo všeobecných poistných podmienkach, zmluvných dojednaniach alebo poistnej zmluve, ktoré malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Takéto všeobecné vymedzenie podmienok pre zníženie, resp. zamietnutie poistného plnenia dáva veľký priestor žalovanému na voľnú úvahu pri posudzovaní splnenia týchto kritérií. V prípade, že spor sa rieši súdnou cestou, toto posudzovanie prináleží súdu, čo jednoznačne dáva poisteného do nevýhodnejšej situácie, nakoľko jeho právna istota vzhľadom na všeobecnosť tohto ustanovenia je znížená. Je nepochybné, že žalobca nedodržal všetky požiadavky kladené na dohodnutú bezpečnostnú triedu č.4 v poistnej zmluve. Zabezpečenie, ktoré realizoval, však malo určitý stupeň kvality a bolo funkčné. Podľa okresného súdu bezprostredne podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti malo znefunkčnenie elektronického zabezpečovacieho zariadenia, a to v časti lokálneho vývodu signálu, ako aj v časti automatického telefónneho voliča, keďže tým došlo k zabráneniu okoloidúcim osobám, ktoré by v prípade funkčného „EZS“ počuli sirénu, resp. žalobcovi a jeho zamestnankyni S. M. (v prípade prijatia signálu či už SMS alebo cestou telefonického hovoru) prijať adekvátne opatrenia na ochranu majetku, prípadne zníženie výšky škody. Samotné prekonanie bezpečnostnej cylindrickej vložky na vchodových dverách a následného visiaceho zámku na mreži za vchodovými dverami, odstránením týchto zámok pre páchateľa ešte neznamenalo voľný prístup ku skladu, resp. zásobám tam uloženým. Príčinná súvislosť nie je bezprostredná, nakoľko tam vstúpil ďalší faktor, a to znefunkčnenie „EZS“. Vzhľadom na zistené skutočnosti okresný súd rozhodol, že sú splnené podmienky pre primerané zníženie poistného plnenia, ale nie pre jeho zamietnutie. Čo sa týkalo rozsahu primeraného zníženia poistného plnenia, okresný súd prihliadol na nedostatok, a to nedostatok ochrany bezpečnostnej cylindrickej vložky na vchodových dverách bezpečnostným štítom proti rozlomeniu a ochrany proti vyhmataniu a vytlačeniu, ktorý podľa okresného súdu mohol páchateľovi sťažiť situáciu pri krádeži vlámaním, nakoľko minimálne by si vyžiadalo určitý čas prekonanie tejto prekážky - jednalo sa o prvú prekážku pre páchateľa, ktorú bolo nutné prekonať na verejne prístupnom mieste, hoci dôvodne možno predpokladať, že páchateľ, ktorý odstránil bezpečnostné zámky, resp. znefunkčnil elektronické zabezpečovacie zariadenie, sa na krádež pripravil a dokázal by prekonať aj tieto prekážky. Pokiaľ by však venoval určitý čas ich prekonaniu, mohlo by prípadne dôjsť k jeho odhaleniu a poistná udalosť by vôbec nemusela nastať, resp. nemusela by nastať v takom rozsahu, ako nastala. Podľa okresného súdu primerané je zníženie poistného plnenia o 30 %. Z tohto dôvodu okresný súd vyhovel žalobe žalobcu a priznal mu poistné plnenie v rozsahu 70 %, avšak čo sa týkalo konkrétneho vyčíslenia výšky škody žalobcom, okresný súd prihliadol na námietku žalovaného, keď za skutočnú škodu nepovažoval daň z pridanej hodnoty, ktorú žalobca, ako bolo v konaní zistené na základe výsledkov daňovej kontroly, riadne odviedol. Keďže predmetom poistenia boli hnuteľné veci žalobcu, okrem iného aj zásoby bez DPH, a preto žalobca nemal právo na jej náhradu, keďže žalobcovi skutočná škoda vznikla len do výšky obstarania zásob bez DPH. V zmysle zákona o DPH žalobca ako podnikateľ si DPH odpočíta, resp. štát mu DPH vráti a v prípade, keby DPH žalobcovi zaplatil žalovaný, došlo by na strane žalobcu k bezdôvodnému obohateniu. Okresný súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy vo výške 19.183,96 Eur - DPH vo výške 3.062,98 Eur = 16.120,98 Eur x 70 % = 11.284,69 Eur a nárok na príslušenstvo uplatnenej pohľadávky, a to úrok z omeškania, nakoľko žalovaný neuhradil žalobcovi poistné plnenie v lehote 15 dní odo dňa skončenia vyšetrovania poistnej udalosti. Ukončenie likvidácie oznámil žalovaný žalobcovi listom zo dňa 03.06.2011. O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 3 OSP.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, a to proti jeho výroku I., v zmysle ktorého je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11.284,69 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 11.284,69 Eur od 15.07.2011 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku rozsudku, proti výroku, v ktorom okresný súd priznal žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania. Namietal, že súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 OSP, konkrétne k vade spočívajúcej v tom, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP).
Žalovaný v odvolaní namietal, že okresný súd nesprávne posúdil zabezpečenie predajného stánku, v ktorom sa nachádzal poistený tovar, vplyv tohto nedostatočného zabezpečenia na vznik poistnej udalosti a následne aj nesprávne rozhodol o trovách konania (v celom rozsahu priznal náhradu trov žalobcovi), keďže podľa okresného súdu rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. Okresný súd zistil nedostatok týkajúci sa mechanického zabezpečenia, a to už základného stupňa. Toto porušenie povinností možno kvalifikovať ako vedomé, keďže žalobca bol pred podpisom poistnej zmluvy č. 511039216 (ďalej len „poistná zmluva") oboznámený so zmluvnými dojednaniami (ďalej len „ZD") a so všeobecnými poistnými podmienkami vzťahujúcimi sa k poistnej zmluve (ďalej len „VPP"), a teda bol si vedomý toho, aké spôsoby zabezpečenia sa vyžadujú pre bezpečnostnú triedu č. 4. Pokiaľ v čase uzatvorenia poistnej zmluvy zabezpečenie bezpečnostnej triedy č. 4 nezodpovedalo, bolo povinnosťou žalobcu uviesť ho do súladu s poistnou zmluvou. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že žalobca nedodržal všetky požiadavky zabezpečenia kladené na bezpečnostnú triedu č. 4. Aj napriek tomuto záveru považoval okresný súd zníženie žalovanej sumy o 30% v dôsledku nedostatočného zabezpečenia za postačujúce. Podľa okresného súdu však bezprostredný vplyv na vznik poistnej udalosti malo znefunkčnenie elektronického zabezpečovacieho zariadenia, a to v časti lokálneho vývodu signálu, ako aj v časti automa- tického telefónneho voliča. Okresný súd vo svojom odôvodnení konštatoval, že zabezpečenie, ktoré realizoval žalobca, malo určitý stupeň kvality a bolo funkčné, s ktorým záverom sa žalovaný nestotožnil. Okresný súd nehodnotil realizované mechanické aj elektrické zabezpečenie v spojitosti s bezpečnostnou triedou č. 4 a s konkrétnymi požiadavkami na zabezpečenie (mechanické aj elektrické) v zmysle VPP. Pretože ak by tak urobil, dospel by k záveru, že nielen mechanické zabezpečenie malo značné nedostatky (nedosahovalo ani len minimálny stupeň), ale rovnako aj elektrické zabezpečenie nedosiahlo stupeň požadovaný pre bezpečnostnú triedu č. 4 a toto porušenie povinností zo strany žalobcu malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti. Žalobca už pri uzatváraní poistnej zmluvy si bol vedomý toho, že poistenie hnuteľných vecí (bod 1b) poistnej zmluvy) je zaradené do bezpečnostnej triedy č. 4 pre krádež vlámaním, pričom v tom istom ustanovení bol oboznámený s tým, že podmienky zabezpečenia pre krádež vlámaním a pre danú bezpečnostnú triedu sú uvedené v ZD, pričom spôsoby zabezpečenia pre krádež, lúpež a vandalizmus sú upravené v čl. 14 ZD. V zmysle bodu 1 čl. 14 ZD pre stanovenie výšky poistného plnenia je rozhodujúci stav zabezpečenia miesta poistenia v dobe vzniku poistnej udalosti. V zmysle bodu 2 č1. 14 ZD ak dôjde ku krádeži poistených hnuteľných vecí z uzamknutého priestoru alebo k poškodeniu poistených hnuteľných vecí vandalizmom po uskutočnenom vlámaní, poskytne poisťovateľ poistné plnenie za výrobné a prevádzkové zariadenia, zásoby a cudzie veci do výšky limitov poistného plnenia uvedený a v nasledujúcej tabuľke. Limity poistného plnenia závisia od bezpečnostnej triedy stanovenej pre poistenú prevádzku v poistnej zmluve, úrovne mechanického zabezpečenia a zabezpečenia elektrickou zabezpečovacou signalizáciou (ďalej len „elektrické zabezpečenie" alebo „EZS"). Limity poistného plnenia v závislosti od zabezpečenia uzamknutého priestoru sú nasledovné (tabuľka je uvedené v čl. 14 ZD), s čím bol žalobca oboznámený už pri uzatvorení poistnej zmluvy, keďže jej neoddeliteľnou súčasťou sú ZD a VPP. Žalobca bol uzrozumený s tým, aké sú limity poistného plnenia pri bezpečnostnej triede č. 4 a aké konkrétne požiadavky sú kladené na zabezpečenie - mechanické aj elektronické, a preto bolo jeho povinnosťou požadované prvky zabezpečenia pre bezpečnostnú triedu č. 4 vykonať. Ak žalobca chcel dosiahnuť limit poistného plnenia, ktorý by pokryl vzniknutú škodu, musel mať v čase poistnej udalosti pri bezpečnostnej triede č. 4, ktorá bola v poistnej zmluve dohodnutá minimálne rozšírené mechanické zabezpečenie spolu s elektrickou zabezpečovacou signalizáciou s vývodom signálu na automatický telefónny volič (ATV) (definície jednotlivých pojmov sa nachádza v čl. 15 ZD).
V odvolaní žalovaný tiež zdôraznil, že v zmysle bodu 2 čl. 15 (časť - mechanické zabezpečenie) ZD sa pri rozšírenom mechanickom zabezpečení vyžaduje základné mechanické zabezpečenie, pri ktorom
musia byť všetky vstupné otvory zabezpečené pevnými dverami, v zárubniach zabezpečených proti roztiahnutiu, uzamykateľnými bezpečnostnou profilovou cylindrickou vložkou alebo visiacim zámkom. Bezpečnostná profilová cylindrická vložka musí byť odolná voči vyhmataniu, vytlačeniu a chránená bezpečnostným štítom proti rozlomeniu, pričom visiaci zámok musí spĺňať požiadavky uvedené v bode č. 4 tohto článku. Ostatné otvory musia byť zabezpečené bežnými stavebnými prvkami, cez ktoré nie je možné vniknúť bez ich poškodenia. Navyše všetky kritické otvory musia byť chránené sklom osadeným v pevnom ráme, na ktorom je nalepená fólia hrúbky min. 200/jm alebo za ktorým je z vnútornej strany priestoru osadená oceľová zvarovaná sieť s priemerom prútu min. 6 mm a max. veľkosťou oka 225 cm2, pripevnená po obvode do steny alebo rámu okna. Okrem mechanického zabezpečenia danej kvality sa na ochranu prevádzky zaradenej do bezpečnostnej triedy č. 4, vyžaduje aj elektrická zabezpečovacia signalizácia (ďalej len „EZS“). Výklad pojmov EZS, rozsah ochrany, automatický telefónny volič (ATV) je obsiahnutý v čl. 15 ZD.
Žalovaný v odvolaní zdôraznil, že rozsah ochrany EZS vyžadovaný pri jednotlivých bezpečnostných triedach a pre prevádzky zaradené do 1., 2., 3, bezpečnostnej triedy sa vyžaduje plášťová alebo priestorová ochrana EZS, pre prevádzky zaradené do 4. a 5. bezpečnostnej triedy sa vyžaduje plášťová a priestorová ochrana EZS (bod 2 čl. 15 ZD). Keďže prevádzka žalobcu bola zaradená do bezpečnostnej triedy č. 4, vyžadovala sa plášťová aj priestorová ochrana EZS. Priestorová ochrana EZS zabezpečuje ochranu vnútorného priestoru spravidla umiestneným snímačom (v tomto prípade čidlom nachádzajúcim sa v sklade). Plášťová ochrana EZS zabezpečuje ochranu „plášťu budovy", a to konkrétne dverí, okien a obvodových stien, pričom túto ochranu zabezpečuje tak, že už pri narušení dverí, okien alebo obvodových stien sa spustí alarm. Plášťová vyhraná však v danom priestore chýbala. Vyplýva to z dôkazov vykonaných okresným súdom, a to z vyšetrovacieho spisu, kde je uvedené, že páchateľ prekonal cylindrickú vložku na dverách, visiaci zámok na mreži, avšak žiadny iný bezpečnostný prvok pri vstupe do objektu nie je uvedený. Rovnako aj z výpovede žalobcu vyplývalo, že „samotné čidlo sa nachádzalo v sklade", pričom žiadny iný elektrický zabezpečovací prvok, okrem alarmu a automatického telefónneho voliča, žalobca vo svojich výpovediach neuviedol, s tým, že tento podstatný nedostatok elektrickej zabezpečovacej signalizácie namietol žalovaný. Ak by totiž plášťová ochrana elektrickej zabezpečovacej signalizácie zabezpečená bola, už pri manipulácii s dverami, pri páčení cylindrickej vložky by sa spustila signalizácia, ktorá by umožnila určeným resp. okoloidúcim osobám zasiahnuť. Námietkou žalovaného, že chýbala plášťová ochrana EZS, a teda nebol zabezpečený vyžadovaný rozsah ochrany elektrickou zabezpečovacou signalizáciou, sa súd pri hodnotení vplyvu na vznik poistnej udalosti vôbec nezaoberal a len konštatoval, že bezprostredne podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti malo znefunkčnenie EZS, pretože tým že ho páchateľ zneškodnil, zabránil osobám (okoloidúcim alebo tým, na ktoré telefónne čísla malo byť vniknutie do objektu hlásené) zasiahnuť do konania páchateľa. Povinnosťou žalobcu bolo nepochybne zabezpečiť také mechanické aj elektrické zabezpečenie, ktoré by spĺňalo požiadavky na dosiahnutie potrebného limitu poistného plnenia pri bezpečnostnej triede č. 4. Tým, že žalobca požadované zabezpečenie - mechanické aj elektrické v čase poistnej udalosti v prevádzke nemal (a ani v konaní nepreukázal, že by vyžadované zabezpečenie v prevádzke mal), porušil ustanovenie bod 1, písm. d) čl. 7 VPP, ktoré mu ukladalo povinnosť dodržiavať ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, technických noriem, VPP, ZD a poistnej zmluvy. A keďže toto vedomé porušenie povinností malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, vzniklo poisťovateľovi (žalovanému) v zmysle bodu 12 čl. 21 VPP právo poistné plnenie primerane znížiť alebo zamietnuť. Náročnosť zabezpečenia bola daná situáciou v spoločnosti, a to najmä tým, že narastá počet krádeží. Preto poisťovateľ vytvoril bezpečnostné triedy, do ktorých zaraďoval prevádzky v závislosti od stupňa ich ohrozenia. Každý poistník je preto už pri uzatvorení poistnej zmluvy uzrozumený s tým, do akej bezpečnostnej triedy je zaradená jeho prevádzka a aké konkrétne požiadavky na zabezpečenie sa na neho kladú. Žalovaný svojimi požiadavkami na zabezpečenie nechce nadbytočné zaťažovať poistníkov, ale chce len dosiahnuť, aby sa aj poistník staral o bezpečnosť svojho majetku. Keď raz poistník uzatvorí poistnú zmluvu a chce svoj majetok ochrániť aj takýmto spôsobom, jednoducho musí dodržiavať povinnosti zmluvne dojednané. Pri poistení pre prípad krádeže je obzvlášť dôležité dodržiavať ustanovenia o zabezpečení poisteného majetku, pretože nebolo by jednoducho správne, aby poisťovateľ znášal následky toho, že poistník nedodrží svoje povinnosti a najmä povinnosť vykonať požadované zabezpečenie. Takýto prístup by zároveň aj u poistníkov vytváral mylný dojem, že stačí vykonať zabezpečenie podľa vlastného uváženia a v prípade poistnej udalosti len požiadať poisťovňu o výplatu poistného plnenia. Rozdelenie do bezpečnostných tried má však svoj podstatný význam, a preto nestačí realizovať zabezpečenie len určitého stupňa kvality (ako uvádza súd v odôvodnení
rozsudku), ale musí spĺňať presne špecifikované požiadavky na jednotlivé mechanické a elektrické bezpečnostné prvky dané pre konkrétnu bezpečnostnú triedu. Žalovaný zdôraznil, že tieto konkrétne požiadavky boli žalobcovi známe už odo dňa uzatvorenia poistnej zmluvy, preto bolo povinnosťou žalobcu tieto príslušné ustanovenia upravujúce zabezpečenie dodržiavať, tak ako to bolo uvedené v poistnej zmluve, ZD a VPP a nie tak ako on sám považoval za dostačujúce. V konaní pred súdom prvého stupňa bol jednoznačne preukázaný nedostatok mechanického zabezpečenia, pričom tento nedostatok bol taký rozsiahly vo vzťahu k bezpečnostnej triede, že by bol limit poistného plnenia nulový. Rovnako bol preukázaný aj nedostatok elektrického zabezpečenia, pričom v oboch prípadoch šlo o vedomé porušenie povinností žalobcom, ktoré malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti. Vzhľadom k tomu, že zabezpečenie vykazovalo zjavné nedostatky pre danú bezpečnostnú triedu a žalobca aj napriek tomu nedal zabezpečenie do súladu s poistnou zmluvou, zmluvnými dojednaniami a všeobecnými poistnými podmienkami, porušil svoje povinnosti a žalovanému vzniklo právo na zamietnutie poistného plnenia v celom rozsahu. O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 3 OSP, v zmysle ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd mu môže priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, v takomto prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia, v prejednávanej veci však nebol splnený ani jeden zo zákonných dôvodov pre rozhodnutie o náhrade trov konania v zmysle § 142 ods. 3 OSP. Žalobca mal neúspech vo väčšej miere, ako len v nepatrnej časti. Keďže si žalobou uplatňoval sumu 19.183,96 Eur a bola mu prisúdená len suma 11.284,69 Eur, jeho úspech bol len cca 59 %, čo by zakladalo zákonný dôvod pre rozhodnutie okresného súdu podľa miery úspechu v konaní (59% - 41% = 18%). Žalovaná suma nebola znížená len z dôvodu naplnenia dôvodov pre primerané zníženie poistného plnenia, ale aj z dôvodu, že si žalobca nedôvodne a nezákonne uplatňoval popri poistnom plnení aj DPH, ktorá mu v danom prípade nepatrila. Rozhodnutie okresného súdu nezáviselo od znaleckého dokazovania, preto nebol splnený ani druhý zákonný dôvod pre rozhodnutie súdu podľa ust. § 142 ods. 3 OSP. Rozhodnutie okresného súdu o výške plnenia v danom prípade nezáviselo výlučne od úvahy súdu. V prejednávanom prípade sa nejednalo o taký prípad, v ktorom by zákon zveroval okresnému súdu právo rozhodnúť podľa svojej úvahy o výške plnenia „(napr. ako v prípade mimoriadneho zvýšenia odškodnenia bolestného a SSÚ podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., alebo o výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 Obč.z., alebo ak súd rozhoduje podľa ust. § 136 O.s.p.)“. Predmet konania tvorilo posúdenie a rozhodnutie okresného súdu o oprávnenosti práva žalobcu na poistné plnenie, t.j. posúdenie toho, či boli splnené zákonné a zmluvné podmienky pre vznik práva na poistné plnenie. Okresný súd síce posudzoval možnosť primeraného zníženia plnenia, ale to sa týkalo iba časti (nie celej) výšky uplatneného nároku. Aplikácia 142 ods. 3 OSP prichádza do úvahy iba pri rozhodnutiach, ktoré zaväzujú na plnenie a z nich iba pri tých, ktorými sa rozhoduje o výške plnenia. Nestačí, ak sa nimi rozhoduje iba o základe nároku. Súčasne musí byť splnená aj druhá podmienka, ktorou je závislosť vyčíslenia od úvahy súdu. Úvaha o výške plnenia sa musí opierať o hmotné právo (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4M Cdo 5/2007). Predpokladom pre aplikáciou tohto ustanovenia je výlučne skutočnosť, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo výlučne od úvahy súdu (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 5M Cdo 6/2007). Keďže v prejednávanom prípade je sporný aj základ nároku a nie sú dané ani zákonné predpoklady na použitie úvahy súdu v zmysle ust. § 136 OSP, považoval žalovaný rozhodnutie okresného súdu o trovách prvostupňového konania v zmysle ust. § 142 ods. 3 OSP za nesprávne a v rozpore s právnou úpravou. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil, a to tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.
Žalobca sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), postupom v medziach podľa § 212 ods. 1, 3 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP a podľa § 221 ods. 2 OSP vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Nosným v danej odvolacej právnej veci bolo posúdenie (ne)dôvodnosti povinnosti uloženej žalovanému zaplatiť žalobcovi 11.284,69 Eur s príslušenstvom.
Žalovaný v podanom odvolaní namietal primárne postup okresného súdu, ktorý uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 11.284,69 Eur s príslušenstvom. Namietal, že okresný súd túto povinnosť uložil žalovanému, pričom dostatočne neskúmal, či pre uloženie tejto povinnosti boli splnené všetky zmluvne dohodnuté podmienky, ktoré okrem zmluvy vyplývali aj zo všeobecných obchodných podmienok. Žalovaný namietal závery okresného súdu, ktorý rozsah žalobcom požadovaného plnenia znížil na 70 %, v dôsledku čoho uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 11.284,69 Eur s príslušenstvom. Tiež namietal, že okresný súd v rámci vyhodnotenia rozsahu uloženej povinnosti sa nezaoberal námietkou žalovaného vznesenou v prvostupňovom konaní, na ktorej žalovaný aj zotrval v celom prvostupňovom konaní, a to v rovine žalovaným tvrdenej neexistencie plášťovej ochrany priestoru, ktorá podľa tvrdenia žalovaného v danom priestore chýbala, a tiež nevyhodnocoval vplyv tejto námietky vo vzťahu k nároku priznanému žalobcovi napadnutým rozsudkom.
Krajský súd uvedenú námietku vyhodnotil ako nosnú odvolaciu námietku žalovaného. V rovine odvolacieho prieskumu, krajský súd zameral pozornosť na jej preskúmanie, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku nemožno prijať záver, že okresný súd splnenie tejto povinnosti žalobcom vyhodnocoval napriek tomu, že zo všeobecných obchodných podmienok žalovaného táto povinnosť žalobcovi nepochybne vyplývala. Ak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývalo, že okresný súd posudzoval splnenie tejto povinnosti vyplývajúcej zo všeobecných poistných podmienok, a tiež nevyplývalo, že by okresný súd vyhodnocoval (ne)splnenie tejto povinnosti vo vzťahu k uloženej povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi poistné plnenie, tak potom vzhľadom na túto zistenú absenciu v postupe okresného súdu, sa podľa krajského súdu práve táto absencia premietla i do záverov okresného súdu, a nebolo možné, aby krajský súd vyhodnocoval komplexne splnenie podmienok pre rozhodnutie vo veci samej. V súvislosti s týmto svojím záverom poukazuje krajský súd aj na všeobecné poistné podmienky žalovaného, podľa ktorých v zmysle čl. 21 bod 12 je poisťovateľ oprávnený poistné plnenie za vedomé porušenie povinnosti uvedených vo „VPP-KPMP“, zmluvných dojednaniach alebo poistnej zmluve primerane znížiť alebo zamietnuť, ak toto malo vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej nákladov. Zo zmluvných dojednaní komplexné poistenie právnických a podnikajúcich fyzických osôb (na č.l. 72 a nasl. spisu) vyplýval z čl. 14 v spojení s čl. 15 bod - Definície zabezpečenia elektrickou zabezpečovanou signalizáciou (EZS) bod 2 (č.l. 74 spisu) rozsah ochrany - pre prevádzky zaradené do 1., 2. a 3 bezpečnostnej triedy, sa vyžaduje plášťová alebo priestorová ochrana EZS, pre prevádzky zaradené do 4. a 5. bezpečnostnej triedy sa vyžaduje plášťová a priestorová ochrana EZS. Ak teda okresný súd neskúmal a nevyhodnocoval splnenie tejto podmienky, teda v rovine „plášťovej ochrany “ a napriek tomu vo veci rozhodol, tak potom podľa záverov krajského súdu ide z hľadiska právneho posúdenia nároku žalobcu o predčasné rozhodnutie okresného súdu. Predmetné posúdenie bolo nevyhnutné pre postup podľa čl. 21 bod 12 všeobecných poistných podmienok - Komplexné poistenie právnických a podnikajúcich fyzických osôb a absencia jeho posúdenia a následné vyhodnotenie tak v skutkovej ako i právnej rovine, bol takým nedostatkom, ktorý krajský súd nemohol preklenúť doplnením až v odvolacom konaní predovšetkým z dôvodu zachovania dvojinštančnosti konania. Za tohto stavu je nevyhnutné akcentovať, že absentujúca odpoveď okresného súdu na predmetnú otázku - teda obranu žalovaného v rovine vyhodnotenia plášťovej ochrany priestoru, bola krajským súdom vyhodnotená ako otázka, na ktorú bol okresný súd povinný dať odpoveď a zaoberať sa ňou vzhľadom na čl. 21 bod 12 všeobecných poistných podmienok Komplexného poistenia právnických a podnikajúcich fyzických osôb. V zmysle konštantného rozhodovania ústavného súdu a konkrétne v zmysle Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. II. ÚS 410/06-35 „Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.“ V danom prípade odpoveďou na argumentáciu žalovaného, na ktorej zotrval v priebehu celého prvostupňového konania, sa okresný súd v napadnutom rozhodnutí nezaoberal, čo sa podľa krajského súdu premietlo v rovine možnosti žalovaného konať pred súdom.
Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. l a čl. 36 ods. l Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu a že takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok odvolacieho súdu (uznesenie z 03. júla 2003 sp.zn. IV. ÚS 115/03). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny stav (uznesenie z 23. júna 2004, sp.zn. III. ÚS 209/04).
Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné.
Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, tak táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného riadneho opravného prostriedku.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, zahŕňajú v sebe aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06).
Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II. ÚS 85/06).
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001, sp.zn. II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002, sp.zn. II. ÚS 132/02, sp.zn. III. ÚS 17112006 z 05. apríla 2007).
Odvolací súd považuje za potrebné ďalej uviesť, že nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník
konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Ak však bolo krajským súdom konštatované odňatie možnosti žalovanému konať pred súdom a žalovaný zároveň namietal nedostatočné vyhodnotenie vykonaných dôkazov okresným súdom, ktoré viedli okresný súd k záveru, že žalobcovi priznal nárok na 11.284,69 Eur s príslušenstvom bez toho, aby vyhodnocoval i splnenie podmienky plášťovej ochrany priestoru v rovine aplikácie čl. 21 bod 13, resp. 12 všeobecných poistných podmienok Komplexného poistenia právnických a podnikajúcich fyzických osôb, tak potom nebolo možné závery okresného súdu vyhodnotiť inak, len že ide o závery v tomto smere predčasné.
Nemohlo zostať krajským súdom nepovšimnutým, že použitá obrana žalovaného bola zameraná v priebehu prvostupňového konania v rovine aplikácie čl. 21 bod 12 všeobecných poistných podmienok (č.l. 236 spisu), pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd posudzoval tak čl. 21 bod 12, ako aj bod 13, vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu a použitej obrane žalovaného, ktoré posudzovanie sa však stalo z pohľadu odvolacieho súdu neprehľadné, keďže z č.l. 262 spisu, z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že „ustanovenie článku 21 bo 13 VPP je pomerne všeobecným ustanovením, ktoré vymedzuje ako podmienky pre zníženie, resp. zamietnutie poistného plnenia vedomé porušenie povinností poisteného stanovených vo všeobecných poistných podmienkach, zmluvných dojednaniach alebo poistnej zmluve, ktoré malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov“, ktoré znenie však zodpovedá čl. 21 bod 12 všeobecných poistných podmienok Komplexného poistenia právnických a podnikajúcich fyzických osôb.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval za relevantné a opodstatnené odvolacie dôvody žalovaného, ktoré poukazovali na nedostatočné vyhodnotenie uplatnenej obrany žalovaného. Uvedenými dôvodmi sa okresný súd v napadnutom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal, čo malo dopad na jeho neúplné a predčasné skutkové, ako aj právne závery. Súčasne pri konštatovanom zistení nedostatočného odôvodnenia vyvodených záverov k aplikovanému Občianskemu zákonníku, odvolací súd konštatoval i nesúlad danej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu s ust. § 157 ods. 2 OSP, čo naplnilo dôvod zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa cez § 221 ods. 1 písm. f) OSP, t.j. z dôvodu odňatia možnosti žalovanému konať pred súdom a súčasne z vyššie uvedených dôvodov došlo k naplneniu i ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP pre zrušenie rozsudku okresného súdu a podľa § 221 ods. 2 OSP pre vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní sa okresný súd bude opätovne zaoberať dôsledne argumentáciou žalobcu v rovine vyhodnotenia ním uplatneného nároku, a tiež celou použitou obranou žalovaného (včítane obrany uvádzanej v odvolaní), ktoré závery zodpovedajúcim spôsobom vyhodnotí, a to aj v rovine podmienok aplikácie čl. 21 bod 12, resp. 13 všeobecných poistných podmienok Komplexného poistenia právnických a podnikajúcich fyzických osôb, s dôrazom na všetky atribúty predmetného poistenia bezpečnostnej triedy 4, ako i v rovine všetkých zmluvných podmienok (včítane tých, ktoré vyplývajú zo Všeobecných poistných podmienok Komplexného poistenia právnických a podnikajúcich fyzických osôb) neopomínajúc i na plášťovú ochranu. Okresný súd v odôvodnení uvedie zodpovedajúcu úpravu zmluvných vzťahov účastníkov konania, ktorú považoval za rozhodujúcu a podľa ktorej postupoval, tak aby došlo k vylúčeniu akýchkoľvek pochybností o ním aplikovaných ustanoveniach. Vo väzbe na následné zistenia ako aj ich relevanciu, tieto zistenia vyhodnotí vo vzťahu k žalobcom tvrdenému nároku, k týmto otázkam vykoná potrebné, najmä účastníkmi navrhnuté dôkazy. Vec prejedná, opätovne vo veci rozhodne; pri písomnom vyhotovení rozhodnutia za dodržania všetkých náležitostí podľa § 157 ods. 2 OSP.
Odvolací súd pripomína, že dôkazné bremeno spočíva vo vzťahu k uplatnenej žalobe na žalobcovi a vo vzťahu k obrane proti žalobe na žalovanom.
Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa § 224 ods. 3 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.