Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5MCdo/6/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava

Górásza a členov senátu JUDr. Vladimíra Maguru a JUDr. Sone Mesiarkinovej, v právnej

veci žalobcu : V.K., bývajúci v P., B.X., zastúpený

JUDr. J.V., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v P., P.X., proti žalovaným : 1/

H.B.P., a.s., M.S.X., IČO: X. a 2/ S.P. so sídlom v B., A. X., o zaplatenie 105 000,- Sk, ktorá

vec sa viedla na Okresnom súde Prievidza

pod sp.zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej

republiky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 29. marca 2006 sp.zn. ,

v znení opravného uznesenia z 9. júna 2006, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 29. marca 2006 sp.zn. , v znení

opravného uznesenia z 9. júna 2006, v časti o trovách konania medzi žalobcom a žalovanou 2/

z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prievidza (súd prvého stupňa) rozsudkom z 11. novembra 2005 č.k.

-41 uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 63 000,- Sk a náhradu

trov konania 11 600,- Sk s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu plnenia

povinnosť druhého; žalobu vo zvyšku zamietol. Žalovaným uložil tiež povinnosť „nahradiť

štátu trovy konania“ 300,- Sk a žalovanému 1/ aj povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny

poplatok 3 150,- Sk. Uviedol, že na strane žalobcu, ktorému bola zistená choroba z povolania,

sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie

spoločenského uplatnenia ( vyhlášky č. o odškodňovaní bolesti

a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov v platnom znení). Za

primerané považoval zvýšenie predstavujúce päťnásobok základného počtu bodov. Keďže

žalobcovi už bol vyplatený dvojnásobok zistený lekárom, vyhovel žalobe len v rozsahu

trojnásobku základného počtu bodov a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách

konania účastníkov rozhodol podľa , ; náhradu trov žalobcovi priznal

„len z priznanej sumy 63 000,- Sk.“

Krajský súd v Trenčíne (odvolací súd), konajúci o odvolaniach žalovaných (žalovanej 2/

len proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o trovách konania), rozsudkom z 29. marca 2006

sp.zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej tak, že povinnosť

zaplatiť žalobcovi 63 000,- Sk uložil len žalovanej 2/; žalobu proti žalovanému 1/ zamietol.

Žalovanej 2/ uložil aj povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 3 913,- Sk

a žalovanému 1/ nepriznal náhradu trov konania. Zrušil výrok rozsudku súdu prvého stupňa

o povinnosti žalovaného 1/ zaplatiť súdny poplatok a žalovanej 2/ a žalobcovi uložil

povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu v sume 200,- Sk, resp. 100,- Sk. Dospel k záveru, že

z dôvodu vzniku nároku na odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa zákona

č. žalobca si tento nárok mohol uplatniť len proti žalovanej 2/. Otázku

primeranosti zvýšenia odškodnenia odvolací súd neskúmal, keďže ju žalovaní ničím

nespochybňovali. Úspešnému žalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznal, pretože v súlade

s prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa odvolacieho súdu

nebolo správne ani rozhodnutie súdu nižšieho stupňa o trovách konania medzi žalobcom

a žalovanou 2/, pretože „aplikácia kombinácie“ ustanovení podľa a

nie je prípustná. O trovách konania medzi uvedenými účastníkmi rozhodol podľa § 142

ods. 2 vychádzajúc z toho, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia 105 000,- Sk,

bola mu však priznaná iba suma 63 000,- Sk. Podľa odvolacieho súdu predstavuje úspech

žalobcu v konaní iba 20 % z pôvodne žalovanej istiny. Dodal, že rozhodnutie o výške plnenia

závisí od úvahy súdu len vtedy, ak súd určí výšku nárokov postupom podľa ,

o ktorý prípad ale v danej veci nejde.

Proti rozsudku odvolacieho súdu v časti o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom

a žalovanou 2/, na základe podnetu žalobcu, podal generálny prokurátor Slovenskej republiky

mimoriadne dovolanie. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť Krajskému

súdu v Trenčíne na ďalšie konanie z dôvodu jej nesprávneho právneho posúdenia (§ 243f

ods. 1 písm. c/ ). Uviedol, že žalobca v konaní preukázal, že sú tu dôvody hodné

osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,

čím je daný základ nároku. Určenie výšky žalobcom uplatneného nároku záviselo od úvahy

súdu. Preto boli z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania naplnené všetky zákonné

predpoklady pre použitie ustanovenia (žalobca mal v konaní čiastočný

úspech a rozhodnutie záviselo od úvahy súdu). Pre posúdenie aplikácie tohto ustanovenia

nie je právne významné, v akom rozsahu žalobca žiadal priznať mimoriadne zvýšenie

odškodnenia v pomere k súdom priznanej výške plnenia. Žalobcovi z hmotného práva

nevyplývalo právo na konkrétne plnenie, ale nárok na plnenie mu vznikol až rozhodnutím

súdu, ktorým sa zakladá nový právny nárok v určitom rozsahu (konštitutívne rozhodnutie).

Či ide o prípad hodný osobitného zreteľa a určenie, aký rozsah zvýšenia odškodnenia je

primeraný, závisí plne na úvahe súdu. Ak súd návrhu čo do právneho základu vyhovel

a žalobu v časti zamietol iba nad určitú výšku zvýšenia priznaného základného odškodnenia,

nemohol o náhrade trov konania rozhodnúť v zmysle zásady zodpovednosti za výsledok.

Žalobca navrhol mimoriadnemu dovolaniu vyhovieť.

Žalovaná 2/ (jej pobočka v Prievidzi) navrhla mimoriadnym dovolaním napadnuté

rozhodnutie zrušiť, pretože súd rozhodoval o úrazovej dávke, o ktorej nemal právomoc

rozhodovať, resp. mimoriadne dovolanie zamietnuť, pretože nie je dôvodné a nie je splnená

ani podmienka jeho podania vyžadujúca ochranu práv a zákonom chránených záujmov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení, že

mimoriadne dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok

( ), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

v spojení s ) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.

V zmysle mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným

v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací

súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne

sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania,

pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( v spojení s

ods. 2 ). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť podľa druhá veta skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným). V dovolacom konaní ale nevyšla najavo žiadna

z týchto vád (s výhradou žalovanej 2/ týkajúcou sa právomoci súdu sa dovolací súd

nezaoberal, pretože predmetom dovolacieho konania, vymedzeným rozsahom mimoriadneho

dovolania, nebola náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, ale iba trovy konania).

Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní vytýka napadnutej časti rozhodnutia

odvolacieho súdu, že spočíva v nesprávnom právnom posúdení ( ),

a to v nesprávnej aplikácii v súvislosti s rozhodnutím o trovách konania

medzi žalobcom a žalovanou 2/. Generálny prokurátor tak robí dôvodne.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu

trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci

úspech nemal.

Podľa ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu právo.

Podľa aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže

mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo

ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

V zmysle platia o trovách konania dve základné zásady, t.j. že sa hradia

len trovy potrebné na účelné uplatnenie alebo bránenie práva a že sa právo na náhradu trov

konania riadi mierou procesného úspechu ( a ). Ustanovenie

predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania.

Účastníkovi konania súd v zmysle tohto zákonného ustanovenia prizná plnú náhradu trov

konania, hoci mal vo veci len čiastočný úspech, v troch prípadoch: 1. ak účastník mal

neúspech v pomerne nepatrnej časti, 2. ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého

posudku a 3. ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. V poslednom prípade

z dikcie zákonného ustanovenia vyplýva, že úvaha súdu sa môže týkať len skutkových

okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške plnenia. Pokiaľ sa ňou rieši základ

uplatňovaného nároku, použitie ustanovenia z hľadiska rozhodovania

o trovách konania neprichádza do úvahy. Úvaha o výške plnenia sa musí opierať o hmotné

právo. Ide spravidla o právne normy, v ktorých je rozsah nároku upravený vymedzením

právne relevantných kritérií a jeho samotné určenie vyplýva z konkrétnych okolností danej

veci. Pre priznanie plnej náhrady trov konania nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu

(v nepatrnej časti alebo prevažnej časti) ani to, akú sumu v pomere k súdom priznanej sume

účastník uplatňoval. Za neúspech sa nepovažuje rozdiel medzi uplatňovanou a priznanou

výškou nároku. Predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia je výlučne skutočnosť, že

rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu (prípadne znaleckého posudku).

Ak je tento splnený, je potrebné o náhrade trov konania rozhodnúť podľa tohto ustanovenia.

V danej veci sa žalobca domáhal zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia nad sumu stanovenú v , vyhlášky č. o odškodňovaní

bolesti a sťažení spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. Súdy nižších

stupňov dospeli k záveru, že návrh žalobcu je čo do právneho základu opodstatnený (sú dané

dôvody hodné osobitného zreteľa) a čiastočne jeho návrhu vyhoveli. Určenie samotnej

výšky plnenia (rozsahu zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia) bolo

nepochybne závislé na ich úvahe, čo v konaní ani namietané nebolo. Preto boli splnené všetky

zákonné predpoklady na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa

(žalobca mal v konaní čiastočný úspech a rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy

súdu). Krajský súd mal správne aplikovať toto ustanovenie a priznať žalobcovi, hoci mal

v konaní čiastočný úspech, plnú náhradu trov konania. Treba súhlasiť s tvrdením generálneho

prokurátora, že pre posúdenie aplikácie nie je právne významné to,

v akom rozsahu žiadal žalobca priznať zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia v pomere k súdom priznanej výške plnenia, ako to nesprávne ustálil krajský súd.

Z toho vyplýva, že rozhodnutie krajského súdu, ktorým zmenil výrok rozsudku súdu

prvého stupňa v náhrade trov konania, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie

podľa v spojení s , keďže to vyžadovala ochrana práv

a zákonnom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť

inými právnymi prostriedkami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti

v zmysle veta za bodkočiarkou a v spojení s

zrušil a vec v rozsahu zrušenia mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že právny názor vyslovený

v tomto rozhodnutí je preň záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako i dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2008

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: