Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/87/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: N. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. V., G. U. XX, občan SR, zastúpený: JUDr. Ema Zacharová, advokát s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Forgáchova bašta 5676/7, IČO: IČO: 47 237 023, proti žalovanému: Novozámocké bytové družstvo, družstvo, so sídlom Nové Zámky, Nábrežná 22, IČO: 34 122 711, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky z 26. apríla 2021, č. k. -104, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie alebo prvoinštančný súd podľa , ďalej len „CSP“) uznesením z 26. apríla 2021, č. k. -104 konanie zastavil (výrok I.) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). 2. Výrok rozhodnutia o zastavení konania právne odôvodnil podľa ustanovení , a výrok rozhodnutia o náhrade trov konania oprel o ust. . 3.1. V odôvodnení uznesenia poukázal na to, že žalobca sa návrhom na začatie konania doručenom konajúcemu súdu dňa 02. 09. 2019 domáhal určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu. 3.2. Písomným podaním žalobcu doručeným súdu dňa 12. 02. 2021 bolo preukázané, že berie späť návrh v celom rozsahu a žiada konanie vo veci zastaviť z dôvodu odpredania a vysťahovania sa z predmetného bytu, čím odpadol dôvod súdneho konania. 4. Súd konanie vo veci o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu zastavil, pretože žalobca v rámci dispozičného práva s návrhom nakladať návrh zobral späť z dôvodu odpredania a vysťahovania sa z predmetného bytu, čím odpadol dôvod súdneho konania, preto konanie zastavil. 5. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa ustanovenia z dôvodu, že žalobca svojím správaním zavinil späťvzatie žaloby smerujúce k zastaveniu konania. 6.1. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku II. o trovách konania, ktorým súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd uznesenie v zmysle ustanovenia v rozsahu výroku II. zmenil tak, že žiadna zo strán konania nemá nárok na náhradu trov konania.

6.2. Odvolateľ uviedol, že počas súdneho konania došlo k mimosúdnej dohode medzi žalobcom a žalovaným s tým, že v súdnom konaní si ani jeden z nich nebude uplatňovať trovy konania. Uvedené uviedol aj v späťvzatí žaloby. Nesúhlasil s odôvodnením súdu, že žalobca svojím správaním zavinil späťvzatie žaloby smerujúcej k zastaveniu konania a ani to nevyplýva zo súdneho spisu. Konanie nijako k zastaveniu nesmerovalo, pokiaľ by sa žalobca a žalovaný nedohodli, súd by musel meritórne rozhodnúť a to na základe následne vykonaného dokazovania buď žalobe vyhovieť alebo ju zamietnuť.

7.1. Žalobca aj žalovaný sa správali zodpovedne, keď pristúpili na mimosúdnu dohodu a strany sa dohodli pri rokovaní o mimosúdnej dohode a v zmluve o prevode vlastníctva družstevného bytu v čl. 11 tak, že náklady súdneho konania v prípade späťvzatia žaloby bude znášať každý tie, ktoré jej vznikli.

7.2. Keďže sa sporné strany dohodli počas sporu, každá z nich zavinila zastavenie konania, miera úspechu oboch bola rovnaká, v takomto prípade súd rozhodne, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu nákladov konania a to s poukazom na (v minulosti ) - napr. rozsudok NS SR uvádza, ktorý uvádza: ak bol úspech a neúspech oboch účastníkov rovnaký, súd rozhodne, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu nákladov konania.

7.3. Žalobca navrhol zmeniť uznesenie Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. -104 z 26. apríla 2021 vo výroku II. tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu oznámil súdu prvej inštancie, že si náhradu nákladov konania neuplatňuje, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

9. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách konania, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o náhrade trov konanie (II. výrok) je treba podľa zmeniť.

10. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11.1. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 11.2. Podľa 252 každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú. 11.3. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 11.4. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo ( ). 12.1. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 12.2 Podľa ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 13. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 14. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa a 4 je aj to, že strana sporu, ktorá v konaní, spravidla v spore, uspela, má zásadne právo na to, aby sa jej nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka. 15. Niet pochýb o tom, že rozhodovanie o náhrade trov konania je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa (ako aj čl. 36 ods. 1 listiny) (napr. , ). Rozhodovanie o náhrade trov konania je súčasťou súdneho konania, a preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa môže postupom, ktorý nie je v súlade so zákonom ( a ), porušiť základné právo účastníka konania na súdnu ochranu (obdobne ). Či je základné právo na súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom (čl. 46 ods. 1 v spojení s ), určuje zákonná úprava náhrady trov konania obsiahnutá v . Procesné predpisy, ktoré upravujú náhradu trov konania, preto treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu.

16. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania je potrebné primerane odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutia o trovách konania treba posudzovať v kontexte celého rozhodnutia (nález Ústavného súdu SR, , rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). 17. Nemožno opomenúť, že ustanovenie vychádza z , v zmysle prvej vety ktorého ustanovenia platilo, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, bol povinný uhradiť jeho trovy. V druhej vete tohto ustanovenia bolo uvedené, že ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. 18. Ak teda dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v tom, že žalovaný splnil to, čo v žalobe žalobca od neho požadoval, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného pri dôvodne podanej žalobe, platí, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, preto trovy žalovaného znáša žalobca. Ak dôvodom späťvzatia žaloby je oprávnene uplatnená námietka premlčania vznesená žalovaným, z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalovanému (R 11/1998). 19. Záver súdu o tom, že je splnený predpoklad na priznanie nároku na náhradu trov konania podľa však nevylučuje, aby súd súčasne nedošiel k záveru, že sú splnené predpoklady aj na aplikáciu ustanovenia (dôvody hodné osobitného zreteľa). Súd v takom prípade napriek procesnému zavineniu rozhodne, že strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, neprizná nárok na náhradu trov konania, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. 20. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom odvolacieho konania je výrok uznesenia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, ktorým súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, poukazujúc pritom na procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby. 21.1. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania z obsahu spisu zistil, že žalobca , ktorý sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal vydania rozsudku, ktorým súd určí, že právny úkon žalovaného označený ako Výpoveď z nájmu bytu - upozornenie na možnosť vylúčenia z členstva v družstve zo dňa 03.06.2019 je neplatný, oznámil súdu prvej inštancie v elektronickom podaní dňa 8. októbra 2020, že medzičasom nadobudol sporný byt do osobného vlastníctva v celosti, o čom v prílohe pripojil LV č. XXXX. 21.2. Súd prvej inštancie dňa 13.10.2020 vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby vzhľadom na jeho podanie zo dňa 08.10.2020 oznámil, či žalobkyňa trvá na žalobe alebo či žalobu berie späť. Právny zástupca žalobcu na túto výzvu súdu reagoval oznámením z 15. októbra 2020, uvádzajúc, že podľa článku 11 Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 04.05.2020 sa žalobkyňa zaviazala odpredať byt a vysťahovať sa z neho do 31.12.2020. V prípade, ak bude vlastniť alebo užívať tento byt žalovaný od tejto zmluvy odstúpi. Tiež sa zaviazala, že žalobu nezoberie späť do 31.12.2020. Súd požiadala o prerušenie konania do 31.12.2020. Po tomto termíne bezodkladne oznámi súdu, či bude v konaní pokračovať, alebo zoberie žalobu späť. 21.3. V elektronickom podaní z 9. februára 2021 právny zástupca žalobcu oznámil prvoinštančnému súdu, že žalobu berie v plnom rozsahu späť, pretože podľa článku 11 Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 04.03.2020 žalobca byt odpredal a vysťahoval sa z neho do 31.12.2020 a tým odpadol dôvod súdneho konania. V oznámení o späťvzatí žaloby ďalej uviedol, že ani jeden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a každý z účastníkov si znáša svoje trovy konania. 22.1. Žalobca síce nie je povinný uviesť dôvod späťvzatia žaloby a ani žiadnym konkrétnym dôvodom nepodmieňuje samotnú legitimáciu na späťvzatie žaloby, avšak z hľadiska komplexného vnímania sporového konania je príčina, ktorá viedla žalobcu k späťvzatiu žaloby do značnej miery relevantná, a to aj vzhľadom na rozhodovanie o náhrade trov konania, či pri posudzovaní prípadného nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby, preto je vhodné, aby žalobca už priamo v späťvzatí žaloby uviedol dôvod jej späťvzatia. 22.2. Žalobca v tejto preskúmavanej uviedol dôvody, pre ktoré vzal žalobu späť, avšak nie ako reakciu na správanie žalovaného, ktorý by splnil to, čo po ňom žalobca žiadal, preto z procesného hľadiska platí, že žalobca zavinil zastavenie konania. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol, keď priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, avšak vzhľadom na to, že žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje, pretože mu žiadne trovy nevznikli, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku

o náhrade trov konania podľa zmenil a žalovanému nepriznal náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a na odvolacom súde. 22.3. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva (Uznesenie Najvyššieho súdu slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. ). 23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( veta druhá v spojení posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).