Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4MCdo/5/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy

Sakálovej a sudcov JUDr. Rudolfa Čirča a JUDr. Ľubora Šeba v právnej veci žalobcu P. S.,

bývajúceho v H., proti žalovaným 1/ H. B. a.s., M., 2/ Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta

č. 8, Bratislava, o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského

uplatnenia, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. , o mimoriadnom

dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu

v Trenčíne z 30. mája 2006 sp.zn. rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 30. mája

2006 sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prievidza rozsudkom z 27. januára 2006 č.k. -43 zaviazal

žalovanú 2/ zaplatiť žalobcovi 72 000 Sk, v prevyšujúce časti žalobu voči žalovanej 2/

zamietol. Žalobu voči žalovanému 1/ zamietol, žalobcu zaviazal zaplatiť na účet Okresného

súdu Prievidza preddavkované trovy štátu 210 Sk a žalovanú 2/ 90 Sk. O trovách konania

rozhodol tak, že vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou 2/ žiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania a žalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení

rozhodnutia vo veci samej uviedol, že na strane žalobcu sú dôvody hodné osobitného zreteľa

pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom za primerané

považoval zvýšenie predstavujúce 5 – násobok základného ohodnotenia (§ 7 ods. 3 vyhlášky

č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia), t.j. 120 000 Sk.

Žalobcovi bolo vyplatených 48 000 Sk, preto žalovanú 2/ zaviazal zaplatiť sumu 72 000 Sk.

Vo zvyšku žalobu voči nej zamietol a tiež zamietol žalobu voči žalovanému 1/ s poukazom na

o sociálnom poistení. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom

a žalovanou 2/ rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania

podľa veta prvá , lebo žalobca bol čiastočne úspešný a žalovanej 2/ žiadne

trovy nevznikli. Žalovaný 1/ bol v konaní úspešný, nežiadal priznať trovy konania, preto súd

o trovách konania rozhodol podľa a úspešnému žalovanému 1/ trovy

konania nepriznal.

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 30. mája 2006 sp.zn. na odvolanie

žalobcu proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania rozhodol tak, že

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu

medzi žalobcom a žalovanou 2/ potvrdil, žalovanej 2/ náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal. Mal za to, že súd prvého stupňa správne na danú vec aplikoval ustanovenie § 142

ods. 2 V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady

zodpovednosti za výsledok, alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. V prípade

rozhodovania o náhrade trov pri zodpovednosti za výsledok je rozhodujúcou okolnosťou

miera úspechu účastníka vo veci, ktorá v prípade, ak účastník má plný úspech znamená, že

mu súd prizná celú náhradu trov konania, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie

práva ( ). Poukázal na to, že v prípade, pokiaľ mal účastník vo veci úspech

len čiastočný, súd v zmysle náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Aj keď mal účastník vo veci

úspech len čiastočný, môže súd podľa priznať plnú náhradu trov konania,

ak má neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od

znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Uviedol, že odvolací súd už aj v iných obdobných

veciach rozhodoval podľa týchto zásad a doposiaľ si neosvojil rozhodovanie podľa § 142

ods. 3 V posudzovanej veci žalobca svojou žalobou uplatnil proti žalovaným nárok na

zaplatenie sumy 240 000 Sk, predstavujúcej zvýšenú náhradu za sťaženie spoločenského

uplatnenia z titulu choroby z povolania. Vo veci samej rozhodol súd prvého stupňa

napadnutým rozsudkom tak, že žalobcovi z uplatnenej sumy priznal 72 000 Sk, v dôsledku

čoho bol úspech žalobcu vo veci len čiastočný. Mal za to, že pomernú náhradu trov v zmysle

potom bolo potrebné vypočítať tak, že od úspechu žalobcu sa odpočítava

jeho neúspech. Za tejto situácie, keď neúspech žalobcu bol vyšší ako jeho úspech (úspech

30 % a neúspech 70 %), potom náhrada trov konania mu nepatrí ani pomerne a bolo namieste

rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Keďže súd

prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania takto postupoval, odvolací súd

rozsudok v napadnutej časti podľa potvrdil ako vecne správny. O náhrade trov

odvolacieho konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej 2/ rozhodol tak, že úspešnej žalovanej 2/

náhradu týchto trov nepriznal, nakoľko nebol podaný návrh v zmysle

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu na základe podnetu žalobcu podal včas

mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol rozhodnutie

odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť na krajskému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že

žalobca sa v konaní domáhal priznania zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia v zmysle vyhlášky č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia

spoločenského uplatnenia. V takomto prípade z hmotného práva nevyplýva žalobcovi právo

na konkrétne plnenie. Konkrétny nárok na plnenie mu vzniká až rozhodnutím súdu

(nadobudnutím právoplatnosti), ktorým sa zakladá nový právny nárok v určitom rozsahu

(rozhodnutie súdu má charakter konštitutívneho rozhodnutia). Či ide o prípad hodný

osobitného zreteľa o určenie, aký rozsah zvýšenia odškodnenia je primeraný, závisí plne na

zvážení a úvahe súdu. Ak preto súd žalobe vyhovie čo do právneho základu žaloby, tak ako sa

to stalo v danej veci, a žalobu v časti zamietne iba nad určitú výšku zvýšenia priznaného

základného odškodnenia, nemôže o náhrade trov konania rozhodnúť v zmysle zásady

zodpovednosti za výsledok, ale namieste je priznanie náhrady trov konania procesne

úspešnému účastníkovi konania v zmysle Rozhodnutie odvolacieho súdu

tak spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a keďže ochranu práv a zákonom

chránených záujmov nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, je daná

opodstatnenosť mimoriadneho dovolania.

Žalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora uviedol, že

sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho obsahom.

Žalovaná 2/ vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora

uviedla, že ak sa v ustanovení hovorí o úvahe súdu, myslí sa tým úvaha

podľa Súd však v takejto situácii nebol. Úvaha súdu podľa vyhlášky

č. je obmedzená hľadiskom primeranosti, pretože právny predpis tým, že

rámcovo stanoví predpoklady pre vznik nároku na základnú výmeru sťaženia spoločenského

uplatnenia a pre vznik nároku na jej zvýšenie, stanoví zároveň hľadiská, ku ktorým je treba

prihliadnuť a ktorými je úvaha súdu o primeranosti zvýšenia v jednotlivých celkom

výnimočných prípadoch usmerňovaná. Úvaha súdu sa teda týka primeranosti uplatneného

nároku. Preto sa domnievala, že súd v tomto prípade rozhodovania o trovách konania

postupoval správne. Žiadala preto mimoriadne dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas generálny prokurátor za splnenia podmienok požadovaných

v ustanovení , preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná

náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý

vo veci úspech nemal.

Podľa ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu

trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu

súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak

rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

V ostatnom prípade z dikcie zákonného ustanovenia vyplýva, že úvaha súdu sa môže

týkať len skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške plnenia. Pokiaľ sa

ňou rieši základ uplatňovaného nároku, použitie ustanovenia z hľadiska

rozhodovania o trovách konania neprichádza do úvahy. Úvaha o výške plnenia sa musí

opierať o hmotné právo. Ide spravidla o právne normy, v hypotéze ktorých je rozsah nároku

upravený len vymedzením právne relevantných kritérií a jeho určenie sa ponecháva na

rozhodnutie konkrétnym okolnostiam danej veci. V takom prípade nie je pre priznanie plnej

náhrady trov podstatné to, v akom rozsahu bol účastník (žalobca) vo veci čiastočne úspešný

(či bol úspešný len v nepatrnej časti alebo v prevažnej časti) a ani to, akú sumu v pomere

k súdom priznanej výške plnenia uplatňoval. Za neúspech sa totiž nepovažuje rozdiel medzi

požadovanou výšku nároku a výškou prisúdenou. Predpokladom pre použitie tohto zákonného

ustanovenia a jeho ostatne uvedeného dôvodu (okrem, že účastník mal vo veci úspech len

čiastočne) je výlučne skutočnosť, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. Ak

tento predpoklad je splnený, je pri rozhodovaní o náhrade trov konania potrebné zásadne

aplikovať ustanovenie

V preskúmavanej veci sa žalobca voči žalovaným domáhal zvýšenia odškodnenia za

sťaženie spoločenského uplatnenia nad sumu ustanovenú v § 7 ods. 1, 2 vyhlášky

č. v zmysle citovanej vyhlášky. Okresný súd vo veci samej dospel

k záveru, že žaloba žalobcu je čo do jeho právneho základu opodstatnene podaná a čiastočne

jeho žalobe vyhovel. Určenie výšky žalobcom požadovaného plnenia (zvýšenie odškodnenia

za sťaženie spoločenského uplatnenia nad základnú sumu) je nepochybne závislé od úvahy

súdu. Z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania boli teda naplnené všetky zákonné

predpoklady pre použitie ustanovenia (žalobca mal vo veci čiastočný

úspech a rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu). Krajský súd mal za tohto

stavu v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania aplikovať ustanovenie § 142 ods. 3

a žalobcovi hoci mal v konaní len čiastočný úspech, priznať plnú náhradu trov konania.

Použiť na takýto prípad ustanovenie druhá veta znamená zapretie

zmienenej výnimky zo všeobecnej zásady o určení náhrady trov konania podľa miery úspechu

vo veci. Naviac treba zdôrazniť, že v danej veci pre posúdenie aplikácie

nie je právne významné to, v akom rozsahu žalobca žiadal priznať zvýšenie odškodnenia

v pomere k súdom priznanej výške plnenia, ako to nesprávne ustálil krajský súd. Treba preto

prisvedčiť generálnemu prokurátorovi, že rozhodnutie krajského súdu, ktorým potvrdil výrok

okresného súdu o trovách prvostupňového konania spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci. Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora bolo teda podané v zmysle § 243f ods. 1

písm.c/ opodstatnene. Najvyšší súd slovenskej republiky preto uznesenie krajského

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 veta za bodkočiarkou a ods. 2

v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. apríla 2008

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :