Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Csp-1-2022.pdf
PDF · 246.4 KB
Case nature
Area
Subarea
1Csp/1/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, B., zast. advokátom JUDr. Mgr. Drahoslavom Magdziakom, advokátom so sídlom v Bardejove, Dlhý rad 16, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia 3.186,15 eur a priznanie finančného zadosťučinenia, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý žalobkyni zaplatiť bezdôvodné obohatenie vo výške 3.186,15 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý žalobkyni zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,- eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému ohľadne nároku na zaplatenie bezdôvodného obohatenia v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému ohľadne nároku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 11.10.2022, č.k. 3Csp/76/2017-475 súd rozhodol takto : I. Súd u r č u j e, že Zmluva o revolvingovej pôžičke č. 132796 - 71359 zo dňa 30.5.2011 uzatvorená medzi žalobcami a žalovaným je neplatná. II. Vec v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.186,15 eur a zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v y l u č u j e na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté o trovách celého konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.12.2022 ( ods. I ), dňa 23.11.2022 ( ods. II ). V tom čase vystupovali na strane žalobcov : 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX a 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX. Z odôvodnenia rozsudku oi. vyplýva, že : 1/ Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.11.2015 sa žalobcovia domáhali, aby súd určil, že Zmluva o revolvingovej pôžičke č. 132796 - 71359 zo dňa 30.05.2011 uzatvorená medzi žalobcami a žalovaným je neplatná. Zároveň žiadali súd, aby žalovaného zaviazal vydať im bezdôvodné obohatenie zo Zmluvy o revolvingovej pôžičke č. 132796 - 71359 zo dňa 30.05.2011 vo výške 3.186,15 € a k náhrade trov konania. Svoju žalobu odôvodnili tým, že dňa 30.05.2011 ako dlžníci so žalovaným (ako veriteľom)
mali uzavrieť Zmluvu o revolvingovej pôžičke č. 132796 – 71359, na základe ktorej im mal žalovaný poskytnúť úver vo výške 9.360 €. Žalobcovia nepripravovali spolu so žalovaným Zmluvu po jednotlivých článkoch, Zmluva už bola žalovaným vopred naformulovaná a žalobcovia vôbec nemohli ovplyvniť jej obsah. Žalobca v druhom rade navyše uvádza, že o uzatvorení Zmluvy ani nevedel, nemal v úmysle uzatvoriť takúto zmluvu a ani si požičať finančné prostriedky, a taktiež nemal možnosť sa oboznámiť s jej obsahom a podpis na strane 9 Zmluvy v časti Spoludlžník č. 1 nie je jeho. Z tohto dôvodu podal žalobca v druhom rade trestné oznámenie. Upriamujú pozornosť súdu na skutočnosť, že toho času je voči nim vedené aj exekučné konanie, kde ako oprávnený vystupuje žalovaný v tomto konaní. Exekučným titulom bol Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V zo dňa 16.07.2013, sp.zn.: 4Zm/493/2013. Žalobca v 2. rade týmto dáva do pozornosti čl. 5 Zmluvy, kde je uvedené, že pri podpise Zmluvy mala byť vystavená a odovzdaná odporcovi ako veriteľovi blankozmenka. Žalobca v 2. rade však o podpise zmenky (na základe ktorej bol vydaný predmetný zmenkový platobný rozkaz) nemal žiadnu vedomosť a je teda zrejmé, že na tejto absentuje vlastnoručný podpis žalobcu v 2. rade. Proti tomu exekučnému konaniu sp.zn.: EX 2258/15 podal žalobca v 2. rade návrh na odklad/zastavenie exekúcie. Uvádzajú, že v skutočnosti im bola zo strany žalovaného požičaná suma vo výške 3.650 €. Bolo by naivné veriť, že žalovaný by poskytoval úvery bez úrokov, a teda bezodplatne. V Zmluve v bode 1.1 je uvedené, že žalovaný poskytne žalobcom úver vo výške 9.360 € a v bode 2.1 Zmluvy je uvedené, že žalobcovia sú povinní úver splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške 195,- €, čo je výsledná suma 9.360 € (48 x 195), a teda len požičaná suma bez navýšenia (bez poplatkov, úrokov). Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že žalovaný poskytuje úvery v rámci podnikateľskej činnosti, a že žalobkyňa v prvom rade (pretože žalobca v druhom rade o úvere nevedel a ani ho nepodpísal) nebrala a nepoužila úver na podnikanie, aj keď v Zmluve je ako účel úveru v bode 1.1 Zmluvy uvedené: „výkonu jeho podnikateľskej činnosti“. Žalobca v druhom rade o úvere ani nevedel a žalobkyňa v prvom rade poskytnutý úver použila pre osobnú potrebu na nákup spotrebného tovaru a zariadenia domácnosti, pretože v tom čase reálne nevykonávala podnikateľskú činnosť, pretože mala zdravotné problémy. Úver teda nebol použitý za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. K účelu poskytnutého úveru žalobcovia dávajú do pozornosti nasledujúce súdne rozhodnutia: rozhodnutie Ústavného súdu ČR zo dňa 10. januára 2012, č. k. I. ÚS 1930/11, rozsudok NS ČR sp. zn. 31 Cdo 660/2010, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 31. mája 2010, č. k. 10CoE/70/2010. Právny vzťah, ktorý existuje medzi žalobcami a žalovaným je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento právny vzťah je treba aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi založený Zmluvou o revolvingovej pôžičke č. 132796 - 71359 je potrebné posúdiť ako spotrebiteľský úver podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vzniku právneho vzťahu (30.05.2011) a aplikovať naň ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., ako i Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pretože pri jej uzatváraní konali žalobcovia ( fyzické osoby – nepodnikatelia ) ako dlžníci v pozícii spotrebiteľov a veriteľ - žalovaný (obchodná spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské úvery) v pozícii dodávateľa. V čase vzniku Zmluvy o revolvingovej pôžičke (30.05.2011) bol účinný zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý transponoval Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22. 5. 2008). Poukázali na ust. zákona č. 129/2010 Z. z. a § 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Zmluva neobsahuje tie zákonné náležitosti, ktoré v zmysle príslušnej právnej úpravy musela obsahovať, aby mohla byť považovaná za úver s poplatkami a úrokmi a teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V tejto súvislosti žalobcovia poukazujú aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 09. augusta 2011, č. k. 10CoE/313/2010, v ktorom Krajský súd zároveň ustálil: „že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať sumu, počet a termíny splátok pri každej zložke spotrebiteľského úveru, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť (istina, úrok a iné poplatky).“ V Zmluve o revolvingovej pôžičke uzatvorenej dňa 30.5.2011 medzi žalovaným (veriteľ zo zmluvy) a žalobcami (dlžníci zo zmluvy) nie je uvedená ročná úroková sadzba a taktiež absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Z dôvodu absencie uvedených údajov v Zmluve o revolvingovej pôžičke sa v súlade s citovanými ustanoveniami považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora ES systém ochrany zavedený Smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v nevýhodnom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah ( rozsudky Súdneho dvora ES Oceáno Grupo Editorial SA C-240/98 až C-244/98, Elisa María Mostaza Claro C-168/05, Pohotovosť s.r.o. C-76/10 ). Podľa rozsudku Súdneho dvora ES Oceáno Grupo Editorial SA C-240/98 až C-244/98 „cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok“. Podľa rozsudku Súdneho dvora ES Oceáno Grupo Editorial SA C-240/98 až C-244/98 „existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky, a preto súdy v štátoch, v ktorých nie je povinné zastúpenie advokátom, majú aj bez návrhu prihliadať na neprijateľnosť zmluvnej podmienky“. Ak úverový vzťah je spotrebiteľskou zmluvou, potom aj poskytovanie úveru v časti obsahu náležitostí Zmluvy má vychádzať z platnej úpravy Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, to znamená, že ak v Zmluve absentoval údaj o ročnej úrokovej sadzbe nemohol žalovaný od žalobcov požadovať úroky a ak v Zmluve absentoval údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, potom sa považuje takýto úver sa bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vzniku právneho vzťahu - 30.05.2011). K absencii ročnej percentuálnej miery nákladov je potrebné poukázať na Uznesenie Súdneho dvora (ôsma komora) zo dňa 16.11.2010 vo veci C-76/10 Pohotovosť s.r.o. proti E. F.. Jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN). Ide o porovnateľné číslo, ktoré slúži spotrebiteľovi na orientáciu v ponukách rôznych finančných inštitúcií poskytujúcich úvery. Absenciu alebo jeho nesprávne uvedenie v zmluve nespája zákon s právnym následkom neplatnosti zmluvy o úvere, ale poskytuje ochranu spotrebiteľovi spočívajúcu v tom, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Predmetná Zmluva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov za úver, ani výšku úrokovej sadzby úveru. Nie je naplnený zmysel zákona o spotrebiteľských úveroch, ak výška RPMN v zmluve nie je uvedená. Žalovaný neposkytol žalobcom údaj o výške RPMN a voči žalobcom teda postupoval neodborne. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I je zrejmé, že žalovaný v rámci povoleného predmetu činnosti poskytuje pôžičky a úvery nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je žalovaný povinný pri vykonávaní uvedenej činnosti postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou pri dodržaní všeobecne záväzných právnych noriem a v súlade s dobrými mravmi. Žalovaný postupoval voči žalobcom bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi. Ich spotrebiteľské práva porušil najmä tým, že použil v Zmluve početné neprijateľné zmluvné podmienky. Poukázali na ust. Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na právnu fikciu, podľa ktorej sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, je plnenie, ktoré žalovaný od žalobcov vyžadoval a nakoniec aj prijal, plnením bez právneho dôvodu, a teda ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré musí žalovaný vydať. Pri takejto právnej úprave, ak v Zmluve nie je uvedený údaj o RPMN a o úrokovej sadzbe, žalovanému nemohol vzniknúť zákonný nárok na zaplatenie dohodnutých poplatkov (odmena, celkové náklady). Prijatím takéhoto plnenia bez právneho dôvodu preto vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré žalovaný musí vydať podľa ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka. Žalovaný poskytol žalobcom spotrebiteľský úver v skutočnej výške 3.650 €. V Zmluve absentuje údaj o RPMN a o úrokovej sadzbe a podľa zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 11 ods. 1 písm. a)) sa takýto poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovia celkovo zaplatili na poskytnutý úver 6.836,15 € (teda istinu a aj odplatu). V rozsahu poplatku (odplaty) sa žalovaný, na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, bezdôvodne obohatil. 2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne, pričom žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že namieta miestnu príslušnosť Okresného súdu Bardejov na konanie o podanej žalobe. Medzi účastníkmi súdneho konania nebola uzavretá-žiadna zmluva,_ na základe ktorej by žalobca mal mať postavenie spotrebiteľa. Žalobca 1 požiadal o poskytnutie ako podnikateľský subjekt a pod obchodným menom A. B. - A., IČO: 41 553 462, sídlo/miesto podnikania C. XXXX/XX, B.. Takto je označený aj v samotnej zmluve o revolvingovom úvere číslo 132796-71359. Úver bol žalobcovi 1 poskytnutý pre účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti a táto skutočnosť od uzavretia zmluvy až do začatia tohto konania nebola nikdy spornou (tj. viac ako 4 roky). Od okamihu zavedenia predzmluvných vzťahov a podania žiadosti o úver až do uzavretia samotnej zmluvy o revolvingovom úvere žalobca konal a vystupoval ako podnikateľský subjekt. Na základe posúdenia predloženej žiadosti bola medzi spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom uzavretá Zmluva o revolvingovej pôžičke č. 132796-71359. Z jej článku 1., ods. 1.1 vyplýva dohoda zmluvných strán o tom, že veriteľ poskytuje dlžníkovi pre účely jeho podnikateľskej činnosti (a v nadväznosti na predloženú žiadosť spomenutú vyššie) pôžičku vo výške 9.360,-eur, ktorý mal byt splatený v 48 mesačných splátkach vo
výške 195,- Eur splatných podľa splátkového kalendára. Za poskytnutie pôžičky sa žalobca zaviazal zaplatiť veriteľovi (v tomto konaní ako žalovaný) zmluvnú odmenu (predstavuje úroky za poskytnutie úveru za celú dobu), ktorá bola splatná ku dňu poskytnutia pôžičky. V súlade s článkom 9., ods. 9.1 uzavretej zmluvy o revolvingovej pôžičke bola pohľadávka veriteľa na zaplatenie zmluvnej odmeny započítaná oproti pohľadávke na vyplatenie úveru s tým, že rozdiel po takto vykonanom započítaní bol vyplatený na účet dlžníka. Uzavretá zmluva o revolvingovom úvere nadväzovala na a zodpovedala žiadosti o poskytnutie úveru. Namieta relevantnosť tvrdenia žalobcu 2 o tom, že so zmluvou nevyjadril svoj súhlas. Jeho podpis ako spoludlžníka sa nachádza priamo na zmluve. Okrem toho nielen že otázka súhlasu žalobcu 2 (zrejme ako manžela) nie je k zmluve o pôžičke / úvere vo všeobecnosti nutná, uplynula aj trojročná premlčacia lehota na akékoľvek sporovanie úkonov druhého manžela a tohto uplynutia lehoty a premlčania práva na akékoľvek sporovanie platnosti zmluvy týmto namieta. Do pozornosti dáva tiež fakt, že zmenkový platobný rozkaz bol doručovaný obom žalobcom a ani vtedy nedošlo k spochybneniu dôvodu existencie záväzkov žalobcu 2, či tvrdenia žalobcu 1 o obsahu a povahe zmluvného vzťahu. Žalovaný popiera prípustnosť podanej žaloby aj pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Navrhované určenie nie je spôsobilé zmeniť postavenie žalobcov. Už zo skutočností opísaných žalobcom vyplýva, že tvrdenia uvádzané v žalobe mal žalobca 1 a žalobca 2 možnosť uplatňovať v konaní o námietkach vedených pred Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 4Zm 493/2013. V prípade ak by tak spravili, tieto by boli predmetom prejednania príslušného námietkového konania a ak tak nespravili, tak už dodatočne spraviť v zmysle ustanovenia § 175 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ani nemôžu. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, šp. zn. 4 Cdo 111/2008, zo dňa 30. júna 2009. V zmysle uvedeného tvrdí, že podaný návrh a rozhodnutie o ňom reálne nespôsobí zmenu v postavení žalobcu 1 a ani žalobcu 2 a to aj s ohľadom na právoplatne skončené konanie o zaplatenie peňažnej sumy (ktoré kauzálne súvisí so zmluvou, ktorej neplatnosti sa žalobcovia domáhajú). Uzavretá zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá medzi podnikateľskými subjektmi. Z jej obsahu (najmä článok 1., ods. 1.1.), ako aj z predchádzajúcich vzájomných vzťahov vyplýva, že ide o podnikateľský zmluvný vzťah. Uvedená skutočnosť nebola nikdy ani predmetom pochybností, t.j. od uzavretia zmluvy 27.05.2011, a ani počas konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V. Uzavretá zmluva o revolvingovom úvere a ňou založený zmluvný vzťah majú obchodno-právnu povahu a nejde o prípad, ktorý by bol zaraditeľný pod zákon o spotrebiteľských úveroch. Tvrdenia o chýbajúcom údaji o hodnote RPMN či o iných náležitostiach sú nedôvodné, keďže uvádzanie takýchto údajov zákonná úprava v obchodnoprávnom vzťahu nevyžaduje. Udaj o RPMN sa v podnikateľskom úverovom vzťahu resp. v zmluve o takomto vzťahu nevyžaduje a jeho neuvedenie nie je preto porušením žiadnej povinnosti. Na základe uvedeného tvrdí, že na strane žalovaného žiadne bezdôvodné obohatenie nevzniklo, naopak sú to žalobcovia, ktorí stále majú nevyrovnané záväzky voči žalovanému a pre uspokojenie ktorých je vedené exekučné konanie. Žalobcovia svoje záväzky nenapádali ani v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava V. Preto navrhol žalobu žalobcov zamietnuť a uplatnil si trovy konania. 3. Na uvedené podanie reagovali žalobcovia podaním zo dňa 22.1.2016. Uviedli, že žalobkyňa v prvom rade (pretože žalobca v druhom rade o úvere nevedel a ani ho nepodpísal) nebrala a nepoužila úver na podnikanie, aj keď v Zmluve je ako účel úveru v bode 1.1 Zmluvy uvedené: „výkonu jeho podnikateľskej činnosti“. Žalobca v druhom rade o úvere ani nevedel a žalobkyňa v prvom rade poskytnutý úver použila pre osobnú potrebu na nákup spotrebného tovaru a zariadenia domácnosti, pretože v tom čase reálne nevykonávala podnikateľskú činnosť, pretože mala zdravotné problémy. Úver teda nebol použitý za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Pokiaľ ide o žalobcu v 2. rade, ktorý o uzatvorení predmetnej zmluvy nevedel a ani ju nikdy nepodpísal tento súdu uvádza, že v tejto súvislosti podal na príslušnom orgáne oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu. Následne odbor kriminálnej polície OR PZ v Bardejove začal trestné stíhanie pre zločin Úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Opakovane poukázali ( ako v žalobe ) na exekučné konanie, kde ako oprávnený vystupuje žalovaný v tomto konaní, na základe exekučného titulu : Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V zo dňa 16.07.2013, sp.zn.: 4Zm/493/2013. Žalobcovia majú vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti za to, že v danom prípade ide o právny vzťah, ktorý medzi účastníkmi konania existuje je právnym vzťahom spotrebiteľského charakteru. Z dôvodu toho má teda predmetná zmluva obsahovať všetky podstatné náležitosti v zmysle právnej úpravy (t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia atď. ). Taktiež žalobca v 2. rade nesúhlasí s tvrdeniam žalovaného, že skutočnosti, ktoré sú uvádzané v žalobe mohli uplatniť už v konaní o námietkach vedených pred OS Bratislava V pod sp.zn.: 4Zm/493/2013. V tejto súvislosti musí žalobca v 2. rade opätovne uviesť, že on nemal vedomosť
o tom, že by bolo vedené predmetné konanie, neprevzal si ohľadom tohto konania žiadnu poštovú zásielku a teda nemohol na vydaný zmenkovým platobný rozkaz (t.č. je exekučným titulom v exekučnom konaní, ktoré je v súčasnosti proti žalobcom vedené) relevantným spôsobom „reagovať“. Je zrejmé, že žalovaný v rámci povoleného predmetu činnosti poskytuje pôžičky a úvery nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je žalovaný povinný pri vykonávaní uvedenej činnosti postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou pri dodržaní všeobecne záväzných právnych noriem a v súlade s dobrými mravmi. Žalovaný postupoval voči žalobcom bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovia sú toho názoru, že v tomto prípade je splnená aj podmienka v zmysle § 80 písm. c) OSP (naliehavý právny záujem). Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Žalobcovia súdu ďalej uvádzajú, že na určení neplatnosti predmetnej zmluvy majú naliehavý právny záujem, nakoľko vzhľadom na postup žalovaného v tejto veci, keď tento konal bez náležitej odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi boli priamo ohrozené práva a oprávnené záujmy žalobcov – napr. žalobca v 2. rade predmetnú zmluvu nikdy nepodpísal (dôvodnosť potvrdzuje aj začaté trestné stíhanie príslušnými orgánmi), nemal vedomosť o vydanom zmenkovom platobnom rozkaze a pod. a aj napriek týmto skutočnostiam toho času vystupuje ako povinný v exekučnom konaní, kde je ohrozené nielen jeho vlastníctvo, ale uvedené môže mať negatívny a nezvratný dopad na jeho existenciu. 4. Žalovaný k uvedenému vyjadreniu žalobcov podaním zo dňa 22.8.2016 uviedol, že opätovne namieta existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy. Medzi účastníkmi súdneho konania nebola uzavretá žiadna spotrebiteľská zmluva, a teda nie je daný vecný a ani právny dôvod pre použitie zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto nejestvuje žiadny právny záujem na požadovanom určení. Poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2012, sp. zn. 3 Cdo 81/2011. Žalobca 1/ do podania žaloby vedel a nikdy nespochybnil, akú zmluvu uzavrel a s akým obsahom. Žalobca 1/ ani neuviedol žiadne právne relevantné skutočnosti, pre ktoré by sa mal obsah nim slobodne a dobrovoľne vykonaného úkonu sa interpretovať inak a spôsobom, ktorý je v rozpore s prejavom vôle. Žalobca 1/ sa svojimi tvrdeniami domáha porušenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo považujeme za neprípustné a v rozpore so zákonom. Nie je oprávneným nárokom, ak sa žalobca 1/ domáha svojho údajného spotrebiteľského postavenia iba z dôvodu, že, ako uvádza, použil prostriedky na osobnú potrebu. Žalovaný uvádza, že žalobca 1/ zmluvný vzťah - Zmluvu o úvere uzatvoril ako podnikateľ pri uskutočňovaní svojej podnikateľskej činnosti. Žalobca 1/ písomne požiadal o poskytnutie úveru, pričom predložil doklady, ktoré súvisia výlučne s jeho podnikateľskou činnosťou. V rámci údajov zadaných žalobcom 1/, ktoré ho identifikujú ako podnikateľa, o. i. pripojil aj potrebné listiny na schválenie úveru, ktorými sa rovnako preukazoval ako podnikateľský subjekt. Aj v zmluve je žalobca 1/ označený ako podnikateľ a v článku 1., ods. 1.1 sa uvádza, že peňažné prostriedky sa poskytujú na podnikateľský účel - uvedené skutočnosti zjavne odporujú tvrdeniam žalobcu 1/. Pritom aj z ďalších ustanovení tejto zmluvy je zrejmé, že zakladá obchodnoprávny vzťah medzi jej účastníkmi (napríklad články 11 a 14). Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania nikdy sporná. Žalobca 1/ iné začal tvrdiť až dodatočne v tomto konaní. Takýto postup je špekulatívny a účelový, pretože sa na základe nepravdivého tvrdenia snaží dosiahnuť pre seba neoprávnenú výhodu. Súdny dvor Európskej únie pri riešení výkladu únijného práva (smernica 93/13/ EHS) vo vzťahu k tomu, aké postavenie má byť priznané osobe vystupujúcej od začiatku vo vzťahu k dodávateľovi ako podnikateľ, a ktorá až následne tvrdí, že je spotrebiteľom, rozhodol takto: Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa ( ESD, C-464/01, vo veci. Johann Gruber proti Bay Wa AG ). Tento záver je pritom opakovane preberaný vrcholnými súdnymi inštanciami členských štátov EÚ, napríklad: Rovnako, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobré viera je všeobecným princípom zmluvného práva (Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIIIZR 91/04). Aj z uvedeného je zrejmým, že žalobca
1/ sa teraz nemôže dovolávať údajného spotrebiteľského postavenia. Pred uzavretím zmluvy o úvere, ako aj pri samotnom uzavretí zmluvy, jednoznačne konal a vystupoval ako podnikateľ. Zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi ním a žalovaným, je podnikateľským (obchodnoprávnym) vzťahom. Ani žalobca 2/ nemá spotrebiteľské postavenie s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 2CoZm 106/2015. Žalovaný namieta relevanciu tvrdení žalobcu 1/ aj z dôvodu, kedy žalobca 1/ obsah uzavretej zmluvy ani následne nespochybňoval. Správanie zmluvných strán po uzavretí zmluvy je tiež určitým dôkazom o tom, čo strany pri uzavretí zmluvy zamýšľali, s akými pohnútkami do zmluvného vzťahu vstupovali a čo jej uzavretím sledovali. Súdny dvor Európskej únie pri riešení výkladu únijného práva (smernica 93/13/ EHS) vo vzťahu k tomu, aké postavenie má byť priznané osobe vystupujúcej od začiatku vo vzťahu k dodávateľovi ako podnikateľ a ktorá až následne tvrdí, že je spotrebiteľom rozhodol takto : Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci. Johann Gruber proti Bay Wa AG). Tvrdiť s odstupom času, že žalobca 1/ uzatvoril zmluvu ako spotrebiteľský subjekt, je dôkazom o zavádzaní, a to buď v čase uzatvárania zmluvy (čo nepožíva právnu ochranu, v zmysle vyššie uvedených rozhodnutí) alebo pre účely tohto konania. Ani v jednom prípade však nejde o postup, ktorý by požíval právnu ochranu. Na základe vyššie uvedeného považuje argumentáciu obsiahnutú v žalobe za bezpredmetnú a zavádzajúcu. Žalobca 1/ sa predmetnou žalobou a účelovým vykreslením postavenia spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu domáha neoprávneného majetkového prospechu na úkor žalovaného. Aj z uvedeného je zrejmým, že žalobcovia sa teraz nemôžu dovolávať údajného spotrebiteľského postavenia. Pred uzavretím zmluvy o úvere, ako aj pri samotnom uzavretí zmluvy žalobca 1/jednoznačne konal a vystupoval ako podnikateľ. To, aké boli jeho skutočné pohnútky a či boli v rozpore s ním prejavenou vôľou, je bez právneho významu. Z tohto dôvodu zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi ním a žalovaným je, resp. bol podnikateľským (obchodnoprávnym) vzťahom. Tvrdenia žalobcu 1/ nekorešpondujú so skutočným stavom. Zmluva (ako listina) |e preukázateľne podpísaná. Závery žalobcu 1/ sú nesprávne, v rozpore so skutkovým stavom a tiež v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Pripojenie súhlasu na zmluvu vo forme podpisu znamená súhlas so všetkými jej ustanoveniami, počnúc správnosťou údajov v označení strán, končiac potvrdením toho, k čomu sa chce konajúca osoba zaviazať. Poukazuje na ust. § 35 OZ. Z tvrdení žalobcu nevyplýva jediný dôvod, pre ktorý žalovaný neaplikoval základné ustanovenia o právnych úkonoch. Podpísanie zmluvy, v ktorej sú obsiahnuté ustanovenia upravujúce spôsob konštituovania zmluvného vzťahu, sa objektívne podľa § 35 Občianskeho zákonníka nedá vykladať inak, než že zmluvné strany s ním súhlasili. Záver, ktorý má preukazovať, že žalovaný spáchal úverový podvod v úmysle dosiahnuc pre seba neoprávnenú výhodu vylúčením aplikácie ustanovení o spotrebiteľských právnych vzťahoch, je nedôvodný a má zjavne zavádzajúci charakter, čo potvrdzujú aj vyššie uvedené skutočnosti. Tieto o. i. preukazujú, že stranou, ktorá vyvolala omyl, bol v skutočnosti žalobca 1/, vzhľadom k tomu, že sa domáha niečoho, čo v predmetnom vzťahu nejestvuje a objektívne jestvovať ani nikdy nemohlo. Z kontextu vyššie uvedeného vyplýva, že námietky žalobcu 1/ o odkaze na zákon č. 129/2010 Z.z., ale aj zákon č. 258/2001 Z.z. strácajú význam, a preto žalovaný nepovažuje za potrebné k nim uvádzať nejaké vyjadrenie. Žalobca 2/ uvádza, že nemal vedomosť o podpísaní blankozmenky, resp. zmluvy o revolvingovom úvere. Tiež, že nemal vedomosť o vedení zmenkového konania, pričom žalovaný vo vzťahu k nemu nepostupoval s odbornou starostlivosťou a v súlade s princípom dobrých mravov. Uvádzané skutočnosti popiera v celom rozsahu. Zmluvné strany si v bode 5 a nasl. dohodli spôsob zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o revolvingovom úvere prostredníctvom vystavenej vlastnej blankozmenky. V bode 5.3. si zmluvné strany výslovne dohodli vyplňovacie právo. Zabezpečovací prostriedok práva - vystavená blankozmenka obsahuje podpis žalobcu 2/ ako avalistu, pričom tento aj svojím podpisom na zmluve o úvere výslovne potvrdil, že s uvedenými podmienkami (teda aj s vystavením blankozmenky) súhlasí. Žalovanému nie je zrejmé, aké pohnútky viedli žalobcu 2/ k spochybňovaniu vlastného konania (vykonaného pred viac ako 5 rokmi). Z dôvodu právnej opatrnosti poukazuje na to, že žalobca v 2. rade v zmysle článku 5 ods. 5.7 zmluvy pristúpil na základe § 533 Občianskeho zákonníka k peňažnému záväzku žalobcu v1/ ako dlžníka spočívajúceho v úhrade pôžičky ako aj jej príslušenstva, zmluvných pokút a všetkých ďalších peňažných záväzkov zo zmluvy. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o pristúpenie k obchodnoprávnemu záväzkovému vzťahu, nemožno považovať žalobcu v 2. rade za spotrebiteľa. Na právne postavenie žalobcu v 2. rade preto tiež nie je možné aplikovať ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Osoba pristupujúca k obchodnoprávnemu záväzku nemusí byť zároveň podnikateľom a nemusí konať v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný uzavrel zmluvu so žalobcom v 1. rade ako dlžníkom, ktorému poskytol peňažné prostriedky vo forme pôžičky. Spoludlžník, t.j. žalobca v 2. rade, pristúpil už k existujúcemu záväzku žalobcu v 1. rade. Spoludlžník - žalobca v 2. rade zabezpečuje splnenie záväzku dlžníka zo
zmluvy o revolvingovej pôžičke, jeho postavenie nie je rovnaké ako postavenie dlžníka. Nemá nárok napr. na poskytnutie pôžičky, ktorá patri len dlžníkovi. Pre vymedzenie povahy pristúpenia k záväzku podľa § 533 ods. 1 Občianskeho zákonníka (tj. spoludlžník využívaný aj v zmluvách uzatváraných oprávneným) podporne vychádza aj z názoru Najvyššieho súdu SR v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2012, sp. zn. 3Cdo 133/2010, ktorý posudzoval zabezpečovací charakter pristúpenia spoludlžníka pristupujúceho k záväzkom dlžníka podľa § 533 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Splnením záväzku ktorýmkoľvek dlžníkom dochádza k zániku pôvodného záväzkového vzťahu a súčasne aj k zániku zabezpečenia záväzku. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2CoZm 106/2015, kde súd dospel k záveru, že poskytnutie záruky za podnikateľský úver nemá za následok, aby bola osobe poskytujúcej záruky poskytnutá ochrana ako spotrebiteľovi a to z dôvodu, že prísľub úveru a samotná úverové zmluva sú zmluvami o dodávke služby, avšak záruka je iba prostriedkom, ktorého realizácia je závislá na samotnom poskytnutí úveru. Čo sa týka postavenia zmenkového ručiteľa, teda žalobcu v 2. rade (v tomto prípade avalistu na zmenke), tak oprávnený poukazuje na rozhodnutie ESD vo veci C 45/96, v zmysle ktorého ručiteľovi, ktorý poskytuje zabezpečenie za splatenie podnikateľského úveru nemôže byť poskytnutá ochrana ako spotrebiteľovi a to preto, lebo nemožno za spotrebiteľa považovať osobu, ktorej nie je úver (služby) určené. Skutočnosti uvádzané žalobcom v 2. rade o absencii podpisov odporujú skutkovému a právnemu stavu veci. Zo zmluvy, ako aj z blankozmenky vyplýva, že obsahuje jeho podpis ako spoludlžníka, resp. zmenkového ručiteľa, preto pravdivosť jeho tvrdení popiera v plnom rozsahu. Popiera tvrdenia o nevedomosti žalobcu v 2. rade, pokiaľ ide o prebiehajúce súdne konanie, resp. vydanie zmenkového platobného rozkazu. Tieto tvrdenia nie sú žiadnym spôsobom zdôvodnené, predstavujú iba jednostranné závery, ktorých objektívne posúdenie je v značnom rozsahu znemožnené. Žalobca bez predloženia akéhokoľvek relevantného dôkazu uvádza skutočnosti, ktoré nevie preukázať. Podporne uvádza, že uzatvorený zmluvný vzťah nie je spotrebiteľským, ale obchodnoprávnym (podnikateľským), preto preukázanie sporných skutočností spočíva na strane podávajúcej žalobný návrh. Navrhol žalobu zamietnuť. 11. Podaním zo dňa 7.8.2018 žalovaný uviedol, že žiada žalobu zamietnuť z dôvodu existencie rozhodnutia – zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č.k. 4Zm 493/2013-11, ktorý zakladá prekážku veci rozhodnutej, ako aj z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení ( § 137d CSP ). V čase podania žaloby žiaden osobitný predpis neupravoval možnosť podania žaloby o neplatnosť zmluvy, táto možnosť bola zakomponovaná až s účinnosťou od 1.1.2018. 12. Žalobkyňa v 1. rade podaním zo dňa 9.10.2018 uviedla, že nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že existencia zmenkového platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Bratislava V., č. k. 4Zm 493/2013-11, zakladá pre dané konanie prekážku právoplatne rozhodnutej veci, pretože konkurencia zmenkového sporu s kauzálnym sporom nie je prekážkou litispendencie. Zmenkový platobný rozkaz nezakladá prekážku res iudicata, pretože nie je daná totožnosť predmetu konania, pretože uplatnený nárok nevyplýva z rovnakých skutkových tvrdení. Skutkovým tvrdením žalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V, pod sp. zn. 4Zm 493/2013 ako žalobcu bolo, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť zmenkovú pohľadávku v sume 12.409,- Eur, ktorú ale neuhradil. Skutkovým tvrdením žalobkyne 1/ v tomto konaní je, že medzi stranami bola uzavretá spotrebiteľská zmluva o revolvingovej pôžičke zo dňa 30.05.2011, ktorá je neplatná. Právna úprava platná v čase vystavenia zmenky zakazovala splnenie dlhu alebo zabezpečiť jeho splnenie od spotrebiteľa zmenkou alebo sekom v súvislosti s poskytovaním úveru. Na danom mieste je potrebné poukázať predovšetkým na spoločné stanovisko Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2015 pod č. 93. Z bodu II. tohto stanoviska vyplýva, že ak je vystaviteľom blankozmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve. Je tu potrebné tiež akcentovať pravidlo, že zákaz zneužitia práva je silnejší než dovolenie dané právom, a pokiaľ právna norma určité správanie aprobuje a iná za predpokladu, že je zneužívané, ho zakazuje, takéto konanie v skutočnosti nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím, súdy nesmú poskytnúť ochranu, keďže takýto postup by bol v rozpore s ústavou chránenými právami. V spotrebiteľských vzťahoch od 01.01.2011 sa zmenka používať nemôže, pričom na prejednavanú vec je potrebné aplikovať hmotnoprávnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola v konaní uplatnená zmenka vystavená. Bez právneho významu sa javí aj námietka žalovaného ohľadom nedostatočného preukázania naliehavého právneho záujmu resp. (ne)možnosti podania žaloby o neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. S poukazom na právnu úpravu Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon urobený fyzickou osobou, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť
plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. Má zato, že oprávnený využil tieseň, neodbornosť, neskúsenosť, stav núdze a slabomyseľnosť žalobkyne takým spôsobom, že za poskytnuté plnenia si nechal sľúbiť protiplnenie, ktorého majetková hodnota je vo vzťahu k plneniu v nápadnom nepomere. S poukazom na ust. § 53 Občianskeho zákonníka má za to, že ustanovenie zmluvy o úvere v predmetnom bode obsahuje neprijateľné podmienky, pretože prikazuje spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, pretože povinnej dohodnuté peňažné prostriedky reálne neposkytol, čím svoj záväzok nesplnil. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia a vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia). V tomto duchu je poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru. Takéto úverovanie odporuje aj spotrebiteľskému právu, pretože sa spotrebiteľovi poskytuje úver na jeho ekonomické využitie v krátenej výške. Konštrukcia o poskytnutí úveru už jeho odpísaním z účtu veriteľa neospravedlní záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, pretože naráža na nenaplnenie ekonomického využitia predmetu úverového právneho úkonu. Splácanie úveru, ktorý nebol poskytnutý na jeho ekonomické využitie, nedáva žiadny zmysel ani logiku. Spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a ak jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, je absolútne neplatná. K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej povahy teda súdna prax poukazuje na rozsudok NS ČR 21Cdo 1484/2004. Pre tzv. civilnoprávnu úveru je právny úkon absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi ( § 39 OZ). Teda, čo sa týka namietaného nedostatku naliehavého právneho záujmu na predmetných určovacích žalobách, už zo samotného znenia zákonného ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vyplýva tento naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takomto určení neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok a vyslovenia ich neplatnosti. Naliehavý právny záujem je daný, nakoľko len určovacou žalobu sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobkyňa nachádza, pretože len deklarovaním vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať vo vzťahu k existencii zmenkového platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Bratislava V, č. k. 4Zm 493/2013-11 a voči nej v súčasnosti vedenému exekučnému konaniu sp. zn. 4Er/304/2015, EX 2258/15.Práve navrhovateľka a jej majetková sféra je v ohrození vzhľadom na neprimeranú výšku pohľadávky žalovaného, ktorá bola vytvorená z hľadiska zneužitia práva a neuvedomenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa a ktorá umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť tak plnenia, ktoré sú neprijateľné. K absolútnej neplatnosti sud prihliada ex offo. Naviac je potrebné zdôrazniť, že v čase rozhodovania súdu je v platnosti novela zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, vykonaná zák. č. 279/2017 Z. z.(účinná od 01.01.2018), v ktorej zákonodarca v § 11 ods. 4 stanovil, že spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru žalobou. V zmysle citovanej právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania súdu naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určovacej žalobe nie je potrebné preukazovať, nakoľko vyplýva z osobitného predpisu. Z uvedeného vyplýva, že predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je konanie spotrebiteľa, ktorý sa ochrany svojho práva domáha na súde podaním žaloby. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov pre vznik tohto práva nevyžaduje, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Z konania žalovaného naviac je zrejmé, že pokiaľ by sa žalobkyňa nedomáhala ochrany svojich práv na súde, takéto konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť žalobkyni 1 / nezanedbateľnú majetkovú ujmu. Vzhľadom na skutočnosť, že síce aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia, má tento inštitút plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi, preto za uvedených predpokladov pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia sa javí suma 300,- Eur ako suma primeraná. Preto žiada priznať aj primerané finančné zadosťučinenie v tejto sume. 13. Žalobca v 2. rade podaním zo dňa 18.2.2020 uviedol, že trvá na tom, že osvedčil existenciu naliehavého právneho záujmu pri podaní určovacej žaloby. „O naliehavý právny záujem môže ísť zásadne len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo existuje bolo buď ohrozené právo žalobcu alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, čo znamená, že musí ísť o takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne už existujúcom právnom
vzťahu mohol byť ohrozený prípadne pre neisté svoje postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Existencia naliehavého právneho na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo, prípadne nepriaznivo ovplyvní právne postavenie žalobcu proti žalovanému.“ (KS Trenčín, sp. zn.: 5Co/144/2016 zo dňa 25.1.2017 ). Žalobca v 2. rade má ako spotrebiteľ neisté postavenie v danom spore a tento by práve z dôvodu tohto neistého postavenia, mohol utrpieť finančnú ujmu. V spojitosti s určovacou žalobou poukazuje na § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Vzhľadom k uvedenému zneniu súdy často zamietali žaloby, ktorými sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti zmluvy, a to z dôvodu ich procesnej neprípustnosti. Od 1. januára 2018 nadobudol účinnosť článok XII bod 39 zákona č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení oznámenia o oprave chyby č. 299/2017 Z.z. V tomto článku sa Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch dopĺňa v § 11 o nový odsek 4, ktorý znie: Spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. 18ba)". Poznámka pod čiarou k odkazu 18ba znie: 18ba) § 137 ods. c) a d) Civilného sporového poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca poukazuje na potrebu použitia ustanovenia § 137 písm. d) CSP, ktoré si nevyžaduje na svoju aplikáciu existenciu naliehavého právneho záujmu. Preto trvá na podanej žalobe. 14. Žalobkyňa v 1. rade podaním zo dňa 10.3.2020 uviedla, že poukazuje na svoje podanie zo dňa 9.10.2018. Poukázala na rozhodnutie odvolacieho súdu a potrebu vydať rozhodnutie, ktoré bude reflektovať na argumentáciu účastníkov konania tak, aby nedošlo k vydaniu nepreskúmateľného arbitrárneho rozhodnutia. 15. Žalovaný podaním zo dňa 19.3.2020 uviedol, že s podaním žalobcu v 1. rade žalovaný nesúhlasí, pretože v doterajšom priebehu konania neboli ani preukázané skutkové tvrdenia žalobcov. Žalovaný trvá v celom rozsahu na svojich vyjadreniach (obsiahnutých vo vyjadrení k žalobe a tiež v podanom odvolaní). Ako jednu z podstatných skutočností uvádza, že tvrdenie o bezdôvodnom obohatení vylučuje právoplatné súdne rozhodnutie ukladajúce žalobcom povinnosť plniť. Podľa jestvujúceho právneho stavu právoplatné súdne rozhodnutie je možné zmeniť alebo zrušiť len na základe využitia mimoriadnych opravných prostriedkov. Nie je možné a ani prípustné, aby sa účinky právoplatného súdneho rozhodnutia negovali vydávaním opačného rozhodnutia, resp. rozhodnutia, ktoré má opačný účinok (čo pre prejednávanú znamená, že jedno súdne rozhodnutie ukladajúce povinnosť plniť v neprospech žalobcov nemožno meniť či popierať vydaním rozhodnutia o nároku v prospech žalobcov). Žalovaný trvá na námietke smerujúcej voči nedostatku vecnej legitimácie žalobcu v 2.rade a poukazuje na to, že právna úprava, závery súdnej praxe a tiež právna spisba sú jednoznačné a že na základe skutkových tvrdení uvádzaných v žalobe na strane žalobcu v 2.rade žiadna vecná legitimácia daná byť nemôže. Žalovaný trvá aj na námietke neexistencie žalovaného nároku, a to v celom jeho rozsahu. Žalovaný trvá aj na námietke neexistencie právneho záujmu na požadovanom určení. 16. Žalobkyňa v 1. rade podaním zo dňa 28.9.2021 uviedla, že v čase uzavretia zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, poberala sociálnu dávku, mala príjem v nulovej výške, skončila nájom nebytových priestorov k 30.4.2009. Vklad zo strany žalovaného bol 3.650 eur. O uvedenom predložila listinné dôkazy : 1/ potvrdenie Sociálnej poisťovne zo dňa 5.10.2020, že žalobkyňa v 1. rade mala vyplatené nemocenské dávky od 1.1.2011 do 5.1.2011, od 23.3.2011 do 4.7.2011, od 26.8.2011 do 31.12.2011 a ošetrovné od 22.2.2011 do 3.3.2011, 2/ potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmu fyzickej osoby na meno žalobkyne 1/ za rok 2011 – základ dane 0 eur, 3/ listinu označenú ako skončenie nájmu od spoločnosti XAVAX BOARD, s.r.o, XAWAX, spol. s r.o. zo dňa 26.3.2009 o výpovedi nájmu nebytových priestorov nájomcovi – B. A. – MICHAELA, J. Grešáka 16, Bardejov, IČO: 41553462, zmluva o nájme je zo dňa 2.7.2007. Zmluva končí dňa 30.4.2009. 4/ výpis z účtu na meno žalobkyne 1/ z banky SLSP, a.s. za mesiac 06/2011, kde je pripísaná na jej účet suma 3.650,- eur dňa 1.6.2011 od spoločnosti Profi Credit Slovakia ( žalovaný ). 21. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 11.10.2022, č.k. 3Csp/76/2017-458 súd pripustil zmenu žaloby o nárok žalobkyne v 1. rade o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 300 eur. 26. Z výpisu z Obchodného registra žalovaného vyplýva, že v jeho predmete činnosti je oi. aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. 27. Zo zmluvy o revolvingovej pôžičke č. 132796-71359 zo dňa 30.5.2011 uzavretej medzi veriteľom PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. a dlžníkom A. B. – A., C. D. XXXX/XX, XXXXX B., IČO: 41 553 462
a spoludlžníkom č. 1 A. B., C. D. XXXX/XX, XXXXX B. ( r.č. XXXXXX/XXXX ) súd zistil, že žalovaný mal poskytnúť žalobkyni 1/ ako dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške 9.360,- eur ( pôžička ) do 8 dní od doručenia podpísaného rovnopisu Zmluvy dlžníkom vrátane príloh veriteľovi, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť v 48. mesačných splátkach vo výške 195 eur splatných podľa splátkového kalendára, ktorý je prílohou č. 1 Zmluvy a je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V bode 3 je dohoda o revolvingu vo výške 4.680,- eur po uplynutí 24 mesiacov riadneho splácania. V bode 4 je dojednanie o zmluvnej odmene za poskytnutie pôžičky v sume 5.710 eur a je splatná ku dňu poskytnutia pôžičky. Rovnako je dojednaná odmena za revolving v sume 3.088 eur. Zabezpečenie je vlastnou blankozmenkou ( vrátane dohody o vyplnení čl. 5 ), avalista podpisom zmluvy súhlasí s podmienkami vystavenia zmenky a jej vyplnenia ( podpísaná a odovzdaná v deň podpisu zmluvy ). Taktiež spoludlžník pristupuje k záväzku podľa § 533 OZ. V bode 6 sú uvedené neoddeliteľné súčasti zmluvy ( splátkový kalendár, blankozmenka, dohoda o zrážkach zo mzdy ). Dlžník a spoludlžník sa zaväzujú pôžičku splácať v dohodnutých termínoch splátok, na účet veriteľa. V bode 8 dojednanie o výpovedi revolvingu. V bode 12 sa nachádza dojednanie o sankciách ( zmluvná pokuta 10 % z nominálnej hodnoty pôžičky v prípade neuhradenia splátky pôžičky v lehote splatnosti do 15 dní, odstúpenie od zmluvy, okamžitá splatnosť všetkých záväzkov, ďalšia zmluvná pokuta po okamžitej splatnosti záväzkov neuhradených do 15 dní od ich splatnosti vo výške 50 % nominálnej hodnoty úveru). V ostatných ust. zmluvy sa nachádzajú ďalšie dojednania o ostatných právach a povinnostiach zmluvných strán ( sankciách, záväzkoch, oznamovanie, doručovanie, riešenie sporov – rozhodcovské konanie, záverečné ustanovenia – oprávnenie postúpenia pohľadávky, uznanie záväzkov zo zmluvy, bez súhlasu veriteľa dlžník nesmie pohľadávku postúpiť, právne vzťahy neupravené zmluvou sa riadia podľa § 261 ods. 6 Obch. zák. ust. OZ - zmluva o pôžičke, Obchodným zákonníkom, ako aj ďalšími právnymi predpismi). Zmluva nadobúda platnosť dňom podpisu zmluvy a účinnosť doručením podpísanej zmluvy veriteľovi spolu s prílohami. Zmluva obsahuje prehlásenie, že zmluvné strany si zmluvu prečítali, jej obsahu rozumejú, že ju uzatvárajú na základe slobodnej a vážnej vôle, nie pod nátlakom, v tiesni, ani za inak nevýhodných podmienok. Na dôkaz súhlasu so všetkými ustanoveniami zmluvy pripájajú zmluvné strany svoje vlastnoručné podpisy. Zmluva podpísaná veriteľom, dlžníkom a spoludlžníkom č. 1 ( čo sa v priebehu konania preukázalo ako ním nepodpísaná ). 29. Súdu boli predložené aj doklady o prevzatí peňažných prostriedkov spoločnosťou Profi Credit Slovakia, s.r.o. ( p. B. ) od žalobkyne v 1. rade a to : dňa 28.2.2013 sumu 250 eur, dňa ( nečitateľný dátum, 2013 ) sumu 400 eur, dňa 16.2.2014 sumu 131,15 eur, dňa 8/2013 sumu 300 eur, dňa 25.4.2013 sumu 1.000,- eur, dňa 14.12.2013 sumu 600 eur, dňa 26.3.2013 sumu 600 eur, dňa 31.5.2013 sumu 1.000 eur, dňa 26.8.2013 sumu 800 eur; do 30.4.2011 bolo zaplatených 1.755,- eur, čo vyplýva z potvrdenia SLSP, a.s. o zmene trvalého príkazu z 30.4.2012, spolu 6.836,15 eur. 30. Zo znaleckého posudku č. 20/2022 vypracovaného znalcom z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo G. G. H. I. súd zistil, že žalobca v 2/ rade vlastnoručne nepodpísal listinu – Zmluvu o revolvingovej pôžičke č. 132796-71359 zo dňa 30.5.2011 v časti podpisu spoludlžník č. 1 ( na strane 9 Zmluvy na čl. 11 spisu ). 83. Medzi stranami sporu bolo sporným, či žalobcovia splnili procesné podmienky na podaní určovacej žaloby podľa § 137 CSP ( predtým § 80 OSP ), či nie je daná prekážka veci rozhodnutej, nedostatku vecnej legitimácie, povaha zmluvného vzťahu, a v končenom dôsledku, či zmluva je platným / neplatným právnym úkonom, a či z toho plynie právo na vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia. 84. V prvom rade sa súd musel vysporiadať s otázkou naliehavého právneho záujmu podľa § 137 CSP. Naliehavý právny záujem na podaní tohto návrhu na súd je tomto prípade daný vyššie citovanými ust. zákonov ( najmä zákona na ochranu spotrebiteľa, zák. č. 250/2007 Z.z., ust. OZ, rovnako aj možnosťou spotrebiteľa domáhať sa svojho práva podľa § 11 ods. 4 zák. zák. č. 129/2010 Z.z. od 1.1.2018, keďže existenciu naliehavého právneho záujmu súd skúma v priebehu celého konania, nie len na jeho začiatku; cit. ust. možno použiť aj na konania začaté a vzťahy vzniknuté pred účinnosťou tohto ust., keďže prechodné ust. k cit. ust. neustanovujú inak ), ako aj možným predídením ujmy, ktorá môže byť spôsobená žalobcom, ktorí tvrdia, že v tomto zmluvnom vzťahu majú postavenie spotrebiteľa a v dôsledku absencie náležitosti zmluvy o revolvingovej pôžičke sa domáhajú určenia absolútnej neplatnosti zmluvy. Ak by aj súd neposúdil právny vzťah ako spotrebiteľský, skrz žalobcami tvrdených skutočnosti ( výška odplaty za pôžičku, či nepodpísanie zmluvy spoludlžníkom, čo sa preukázalo ako pravdivé tvrdenie ) sú tak závažnými skutočnosťami, že sa na ich základe možno domáhať určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovej pôžičke podľa ust. OZ. Zároveň sa súd stotožnil s právnou argumentáciou žalobcov, že zmenkové konanie nezakladá prekážku veci rozhodnutej vo vzťahu k určeniu neplatnosti zmluvy o pôžičke, keďže predmet sporu je založený na úplne iných
skutkových tvrdeniach a skutočnostiach, pričom predmetom zmenkového konania bola vlastná zmenka ( skúmanie formálnych náležitosti zmenky, nie právneho vzťahu ako takého, nehovoriac, že v prípade preukázania spotrebiteľského charakteru vzťahu zabezpečenie zmenkou je vylúčené podľa ust. 17 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z.z. ) a predmetom tohto sporu je posúdenie platnosti zmluvy o revolvingovej pôžičke. Čo sa týka vecnej hmotnoprávnej legitimácie, stranami sporu sú v tomto prípade všetci v zmluve tvrdení a udávaní účastníci zmluvného vzťahu, teda žalobcom svedčí aktívna vecná legitimácia ( právo ) a žalovanému svedčí pasívna vecná legitimácia ( povinnosť ). 85. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzoval zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne ( išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ ). Aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je už súladná s právom EÚ - spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom ( § 52 ods. 1 OZ ). Podľa čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 86. Revolvingový úver je úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté finančné prostriedky opakovane. Môže byť poskytnutý aj formou kreditnej karty, pri ktorých je klientovi poskytnutý úverový rámec. Ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, resp. jeho časť povinnou minimálnou splátkou hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec, resp. časť, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zaplatenými splátkami zvyšuje. 87. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že : 1/ medzi žalobkyňou 1/ (ako dlžníkom ), žalobcom 2/ ( ako spoludlžníkom č. 1 ) a žalovaným ( ako veriteľom ) bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o revolvingovej pôžičke č. 132796-71359 zo dňa 30.5.2011, predmetom ktorej malo byť poskytnutie peňažných prostriedkov v dohodnutej výške 9.360,- eur ( pôžička ) žalobkyni 1/ ako dlžníkovi na účely výkonu jej podnikateľskej činnosti, ktorý sa žalobkyňa 1/ zaviazala vrátiť v 48. mesačných splátkach vo výške 195 eur splatných podľa splátkového kalendára, ktorý je prílohou č. 1 Zmluvy a je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Spoludlžník č. 1 pristúpil k k záväzku dlžníka podľa § 533 a nasl. OZ a tým sa zaviazal zaplatiť poskytnutú pôžičku spolu s dlžníkom. Dlžník – žalobkyňa 1/ bola označená ako A. B. – A., C. D. XXXX/XX, XXXXX B., IČO: 41 553 462 a spoludlžník – žalobca 2/ bol označený ako A. B., C. D. XXXX/XX, XXXXX B. ( r.č. XXXXXX/XXXX ). Odmena za poskytnutie pôžičky je suma 5.710 eur ( bod 4 zmluvy ), ktorá je splatná ku dňu poskytnutia pôžičky. Zabezpečenie je vlastnou blankozmenkou ( vrátane dohody o vyplnení čl. 5 ), avalista podpisom zmluvy súhlasí s podmienkami vystavenia zmenky a jej vyplnenia ( zmenka podpísaná a odovzdaná v deň podpisu zmluvy, viď zmenka bod 25 odôvodnenia ). V bode 6 sú uvedené neoddeliteľné súčasti zmluvy ( splátkový kalendár, blankozmenka, dohoda o zrážkach zo mzdy ). V bode 8 je dojednanie o výpovedi revolvingu. V bode 12 sa nachádza dojednanie o sankciách ( zmluvná pokuta 10 % z nominálnej hodnoty pôžičky v prípade neuhradenia splátky pôžičky v lehote splatnosti do 15 dní, odstúpenie od zmluvy, okamžitá splatnosť všetkých záväzkov, ďalšia zmluvná pokuta po okamžitej splatnosti záväzkov neuhradených do 15 dní od ich splatnosti vo výške 50 % nominálnej hodnoty úveru). V ostatných ust. zmluvy sa nachádzajú ďalšie dojednania o ostatných právach a povinnostiach zmluvných strán ( sankciách, záväzkoch, oznamovanie, doručovanie, riešenie sporov – rozhodca, záverečné ustanovenia – oprávnenie postúpenia pohľadávky, uznanie záväzkov zo zmluvy, bez súhlasu veriteľa dlžník nesmie pohľadávku postúpiť, právne vzťahy neupravené zmluvou sa riadia podľa § 261 ods. 6 Obch. zák. ust. OZ - zmluva o pôžičke, Obchodným zákonníkom, ako aj ďalšími právnymi predpismi). Zmluva nadobúda platnosť dňom podpisu zmluvy a účinnosť doručením podpísanej zmluvy veriteľovi spolu s prílohami. Zmluva obsahuje prehlásenie, že zmluvné strany si zmluvu prečítali, jej obsahu rozumejú, že ju uzatvárajú na základe slobodnej a vážnej vôle, nie pod
nátlakom, v tiesni, ani za inak nevýhodných podmienok. Na dôkaz súhlasu so všetkými ustanoveniami zmluvy pripájajú zmluvné strany svoje vlastnoručné podpisy. Zmluva podpísaná veriteľom, dlžníkom a spoludlžníkom č. 1 ( avšak ako vyplýva z vykonaného znaleckého dokazovania, spoludlžník – žalobca 2/ zmluvu vlastnoručne nepodpísal ). So splátkového kalendára k zmluve o revolvingovej pôžičke zo dňa 31.5.2011 na meno žalobkyne 1 vyplýva, že úver mala žalobkyňa 1/ splácať v splátkach po 195 eur mesačne od 30.6.2011 do 30.5.2015 ( 48 splátok, splatnosť k 30. dňu ). 2/ žalobkyňa 1/ vykonávala podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom A. B. – MICHAELA, s miestom podnikania J. Grešáka 16, Bardejov, IČO: 41553462, predmet podnikania – kaderníctvo, vznik oprávnenia dňa 22.11.2007, činnosť pozastavená od 4.9.2013 do 4.9.2016, zánik živnostenského oprávnenia 28.9.2019. 3/ zo žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 23.4.2011 vyplýva, že žalobkyňa 1/ a spolužiadateľ 2/ žiadali o úver na účel rekonštrukcie bytu ( teda nie na podnikateľský účel ako sa už udáva následne v zmluve ). K žiadosti boli doložené kópie osobných dokladov, živnostenského listu, daňové priznanie, podpis dlžníka a spoludlžníka v spodnej časti. Z výpovede svedka v trestnom konaní tiež vyplýva, že keď zistil, že p. B. je podnikateľka na základe živnostenského listu, tak v jej prípade bolo možné uzavrieť iba podnikateľský úver, pretože nemala zamestnanecký pomer. Zároveň však tvrdil, že p. B. mu zmluvu podpísal ( a že bol aj na stretnutiach ), pričom z výpovedí žalobcov v tomto aj v trestnom konaní vyplynulo, že žalobca 2/ nemal vedomosť o pôžičke, ani zmluvu nepodpísal a že zmluvu riešila len žalobkyňa 1/. Z tohto súdu plynie vážna pochybnosť o úmysle žalobkyne 1/ uzavrieť zmluvu ako obchodnoprávnu ( za účelom výkonu podnikateľskej činnosti ), aj napriek jej označeniu v zmluve ako podnikateľa. Naviac v čase predzmluvných rokovaní a v čase uzavretia zmluvy poberala štátne sociálne dávky ( zo Sociálnej poisťovne, mala zdravotné problémy ), mala vypovedanú zmluvu o nájme nebytových priestorov k 30.4.2009, základ dane bol podľa potvrdenia podania daňového priznania v roku 2011 nulový. 4/ tvrdenia žalobcu 2/ sa preukázali ako pravdivé ( viď nesporný záver znaleckého posudku ), 5/ poskytnutie pôžičky do výšky 3.650,- eur dňa 31.5.2011 ( pripísaná na účet žalobkyne 1/ dňa 1.6.2011 ) na účet žalobkyne 1/ nebolo v konaní sporným. Sporným nebola ani výška úhrad vykonaných žalobkyňou 1/ na účet žalovaného ( do výšky 6.836,15 eur - viď bod 29 ). Naviac z karty klienta na meno žalobkyne 1/ vyplýva, že úver bol splatený do sumy 9.096,15 eur. Zostáva doplatiť suma 263,85 eur. Z karty klienta tiež vyplýva výška úveru v sume 9.360 eur a suma poskytnutej čiastky 3.650,- eur. Uvedené tiež nebolo sporným. Preto si súd tieto skutočnosti osvojil. 88. Preto súd s poukazom na cit. ust. OZ ( § 34 a nasl. OZ ) dospel k záveru, že žalobkyňa v 1. rade nemala v úmysle zmluvu o revolvingovej pôžičke uzavrieť ako zmluvu obchodnoprávnu ako tvrdí žalovaný ( tým, že ju uzavrela v postavení podnikateľa ), ale v konaní bol preukázaný jej úmysel uzavrieť ju ako zmluvu občianskoprávnu ( na rekonštrukciu bytu, potreba finančných prostriedkov z dôvodu choroby a nevykonávania podnikateľskej činnosti ). Uvedený záver súdu plynie z výpovedí a tvrdení strán v tomto konaní, či trestnom konaní, zo žiadosti o úver v spojení s výpoveďou p. J.. Naviac pre nepriaznivý zdravotný stav v čase uzatvárania zmluvy žalobkyňa 1/ reálne nevykonávala podnikateľskú činnosť a potrebovala finančné prostriedky. Súdu je známa prax veriteľov poskytujúcich pôžičky, že v zmluvách označia dlžníkov z poskytnutých úverov ako subjekty podnikateľské, aby tým prípadne vylúčili pri uzatváraní zmlúv použitie ust. zákonov na ochranu spotrebiteľa. Uvedené je dokonca dôvodom napr. v exekučných konaniach na nevydanie poverenia na vykonanie exekúcie / zastavenie exekúcie s poukazom na chýbajúce atribúty materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a porušenie práv spotrebiteľa. Je zrejmé, že veriteľ je v postavení silnejšieho účastníka zmluvného vzťahu, ktorý diktuje zmluvné podmienky ( bez možnosti dlžníkom ovplyvniť ich obsah ) a dlžník, ako osoba, ktorá potrebuje finančné prostriedky je v postavení slabšom a tieto podmienky príjme, keďže potrebuje peniaze. Čo tiež charakterizuje zmluvu ako zmluvu občianskoprávnu – spotrebiteľskú. Naviac žiadne zákonné ustanovenie nestanovuje povinnosť fyzickej osobe, ak je držiteľom živnostenského oprávnenia, zmluvu o pôžičke, úvere uzavrieť ako podnikateľ tak, ako to tvrdil vo svojej výpovedi v trestnom konaní svedok J. ( ktorý de facto potvrdil nutnosť uzavrieť zmluvu v postavení podnikateľa len preto, že žalobkyňa 1/ bola držiteľkou živnostenského oprávnenia ). Aj živnostník môže uzavrieť zmluvu spotrebiteľskú a finančné prostriedky použiť pre potreby fyzickej osoby, nie podnikateľa a s tým súvisiacej činnosti. Je preto nepochybné, že žalovaný pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalobkyňa 1/ vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /§ 52 Občianskeho zákonníka/. Súd preto vyhodnotil uzavretú Zmluvu s poukazom na povahu účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia zmluvy, keď žalovaný ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených obchodných podmienkach určil
obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana – dlžník – zákazník (žalobkyňa 1/ ) nemala možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka. Zároveň s poukazom na cit. ust. (OZ, zák. č. 129/2010 Z.z., zák. č. 250/2007 Z.z.) súd dospel k záveru, že uzavretá zmluva ( aj napriek označeniu účastníkov ako podnikateľov ) spĺňa aj atribúty zmluvy spotrebiteľskej a zmluvy o spotrebiteľskom úvere ( podľa ust. zák. č. 129/2010 Z.z. ). Pre celkové posúdenie právneho vzťahu majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 OZ. Tým pádom súd použil ustanovenia Občianskeho zákonníka na právne posúdenie právneho vzťahu medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným, ale aj na z toho vyplývajúce účinky neprijateľnosti zmluvných dojednaní, rozpor s dobrými mravmi, jej platnosť a pod.. Pričom ako vyplýva z cit. ust. OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona ( myslí sa Občianskeho zákonníka ) v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia ako mu zákon priznáva a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je podľa názoru súdu plne eurokonformný ( t. j. výklad v súlade s komunitárnym právom ). Aj preto je súd názoru, že je potrebné považovať záväzkovo právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi za občianskoprávny vzťah, nie vzťah obchodnoprávny. Súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy práve veriteľ. Bezpečným preukázaním pritom nemôže byť všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon podnikania, prípadne identifikačné číslo organizácie a ani údaj o tom, pod akým číslom je fyzická osoba zapísaná v živnostenskom registri. Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj početnú judikatúru prevažne v exekučných veciach (súd uvádza ako príklad Rozsudok NSSR zo dňa 27.01.2015, sp. zn.: 5Sžo/13/2014, Uznesenie Krajského súdu Trenčín, sp. zn.: 16CoE/31/2016, zo dňa 13.06.2016, Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa sp. zn. 4 CoE 100/2013 – 133, Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.03.2014, sp. zn.: 4CoE/100/2013, Rozsudok Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn.: 4CoE/58/2013), súd vychádzal zo záveru, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu založený zmluvou o revolvingovej pôžičke je vzťahom spotrebiteľským. Preto v tomto argumentácii žalovaného nebolo možné vyhovieť. Okrem vyššie uvedeného súd udáva, že úver bol zabezpečený prostredníctvom zmenky. Zabezpečenie záväzkového vzťahu a plnenie zo zmenky v čase uzavretia zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bolo neprípustné ( § 17 ods. 3 ). 89. Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. 90. Zároveň súd dospel k záveru, že predložená zmluva označená ako revolvingová, ani nespĺňa náležitosti zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru - pôžičky, nenapĺňa jeho podstatné znaky. Súd podľa obsahu zmluvy posúdil túto zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere poskytnutého formou pôžičky, na základe ktorej bola žalobkyni 1/ poskytnutá klasická pôžička v sume 3.650,- eur ( reálne poskytnutá suma ), nakoľko splácanie jednotlivých súm žalobkyňou nemalo za následok automatické zvyšovanie úverového rámca. O uvedenom svedči dojednanie o výške mesačnej splátky, počte splátok a pod.. Žiaden údaj uvedený v zmluve nenasvedčuje skutočnosti, že sa jedná o úver revolvingový.
V tomto možno uvažovať aj o zámernom klamaní spotrebiteľa, čo do názvu zmluvy a jej samotného obsahu. Je nepochybné, že priemerný spotrebiteľ nemôže mať prehľad o náležitostiach jednotlivých typov úverov. Ďalej je súd názoru, že dohodnutá odmena za poskytnutie pôžičky v sume 5.710 eur nemôže byť súdom akceptovaná a to ani vo forme úrokov tak, ako to tvrdí žalovaný v svojich vyjadreniach. Po prvé, zo žiadneho dojednania zmluvy nevyplýva, že táto odmena predstavuje úroky z pôžičky ( a ak, v akej výške ročne, v akej sadzbe, za aké obdobie, z akej sumy a pod. ??? ) a po druhé zmluva o pôžičke ako taká nepozná pri dojednaní ( odplaty ) inštitút ,, zmluvnej odmeny ", keďže v zmysle § 658 ods. 1 OZ možno pri peňažnej pôžičke dojednať len úroky. V tomto teda zmluva odporuje aj zákonu. Nehovoriac o výške zmluvnej odmeny, ktorá predstavuje oproti reálne vyplatenej sume pôžičke jej navýšenie o viac ako 150 % ( pri úrokovej sadzbe úrokov pri spotrebiteľských úveroch vo fixácii 1-5 rokov vo výške 9,74 % ročne v čase podpisu zmluvy podľa údajov NBS, súdu známych z jeho úradnej činnosti, čo by znamenalo za 48 mesiacov navýšenie o max. sumu 40 % oproti reálne poskytnutej pôžičke, ak by súd akceptoval tvrdenie o úrokoch ). Takéto navýšenie odmeny ( aj keď odporujúcej zákonu ) neodôvodňuje ani skutočnosť, že žalovaný je nebankovou spoločnosťou a že zvyčajne sa stáva veriteľom klientov, ktorí nepochodia so žiadosťami o poskytnutie úveru v bankách, najmä z dôvodu nesplnenia podmienok jeho poskytnutia. Žalovaný vystupuje ako dodávateľ – poskytovateľ spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom ( viď OR ) v rámci svojho predmetu činnosti, preto naviac súd predpokladá jeho znalosť právnych predpisov upravujúcich poskytovanie úverov spotrebiteľovi a náležitostí právnych úkonov a že mal konať s odbornou starostlivosťou a dodržať požadované náležitosti právneho úkonu a nekonať v rozpore s dobrými mravmi. Jedná sa o tzv. prezumcia znalosti práva. Taktiež je nepochybné, že žalovaný je v postavení dodávateľa tým silnejším účastníkom zmluvného vzťahu. Súd v tomto poukazuje na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co/112/2014 zo dňa 18.12.2014, či rozhodnutia súdov ( Krajský súd v Trenčíne vo veci 17Co/313/2010 mal za úroky nezodpovedajúce dobrým mravom úroky vo výške 24 % ročne, Krajský súd v Prešove vo veci 3Co/67/2008 úroky nad 25 %, Najvyšší súd SR vo veci 1MCdo/1/2009 úroky vo výške 60 % a ďalšie napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/26/2011 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co/116/2014). Takáto odplata za poskytnutie pôžičky je dojednaná v rozpore so zákonom, naviac jej výška je dojednaná aj v rozpore s dobrými mravmi. Z neprimerane vysokej odplaty za pôžičku vyplývaj aj neadekvátna výška mesačnej splátky. Aj ďalšie zmluvnú dojednania možno považovať za neprijateľné dojednania ( napr. dojednanie o sankciách – zmluvné pokuty, ktoré súd považuje za neprimerane vysoké, riešenie sporov v rozhodcovskom konaní ). Takéto podmienky sú v zmysle ust. OZ podmienkami prijateľnými a teda nie sú platnými. Oproti vyššie uvedenému naviac súd poukazuje aj na ďalšie nedostatky zmluvy a teda neuvedenie zákonom stanovených náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 zák. č. 129/2010 Z.z. (t.j. napr. výška úrokovej sadzby, RPNM, adresu na reklamáciu, doba trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti pôžičky – nepostačujúce je len uvedenie dňa splatnosti a počet splátok a pod. ). Závažným nedostatkom zmluvy v zmysle cit. ust. je dojednanie, že po dlžníkovi sa zaplatiť suma, ktorá reálne ani nebola poskytnutá, teda v zmluve je uvedený údaj o výške úveru v sume 9.360,- eur, pričom reálne bolo plnené v prospech dlžníka 3.650 eur. Suma 5.710 eur bola automaticky vopred započítaná na nezákonnú zmluvnú odmenu a žiada sa jej zaplatenie aj s pôžičkou v splátkach. Ešte aj v základnom údaji o výške poskytnutého plnenia je zmluva zavádzajúca vyvolávajúca dojem, že dlžníkovi bude poskytnutá tam uvedená suma. Uvedené možno tiež považovať za klamanie spotrebiteľa a nekalú praktiku. Jedná sa totiž o kľúčové dojednania, na základe ktorých si veriteľ uplatňuje právo na zaplatenie v tomto konaní a tieto sú v značnej nerovnováhe vo vzťahu k právam spotrebiteľa a spotrebiteľ nemal možnosť tieto dojednania ani osobitne vyjednať ani ovplyvniť ich znenie, keďže sú dané na vopred predtlačených Zmluvných dojednaniach. Na uvedenom názore súdu nezmení nič, ani skutočnosť, že tieto zmluvné dojednania sú súčasťou zmluvy. 91. Absencia esenciálnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. by mala za následok, že úver sa v takomto prípade považuje za bezúročný a bez poplatkov. Avšak s ohľadom na skutočnosť, že súd uvedené dojednania považuje za odporujúce dobrým mravom a zákonu s poukazom na vyššie citované ustanovenia zákonov na ochranu spotrebiteľa ( tieto časti zmluvy nie je možné od seba oddeliť, keďže predstavujú aj esenciálne náležitosti právneho úkonu – napr. suma pôžičky ), má súd zato, že predložená zmluva nemôže byť platná ako celok pre jej rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ s poukazom na § 37 ods. 1 OZ a § 3 ods. 1 OZ. A teda je absolútne neplatným právnym úkonom. Samozrejme vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade je zmluva ako celok absolútne neplatná skrz jej nepodpísania jeho osobou ( § 40 OZ ). Z toho plynie záver, že voči žalobcovi v 2. rade nemôže byť platným žiadne dojednanie vyplývajúce zo zmluvy a nemôže byť voči
nemu žiadané žiadne plnenie. Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený ( napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 96/1995 ). 92. S ohľadom na vyššie uvedené súd žalobe vo vzťahu k vysloveniu neplatnosti zmluvy o revolvingovej pôžičke vyhovel a neprihliadal z týchto dôvodov na tvrdenia žalovaného, ktoré boli obsahom jeho podaní a argumentácii vo veci. Tým viac, že súd považuje zmluvu za absolútne neplatnú najmä pre rozpor s dobrými mravmi a zákonom. Žalovaný obhajuje niečo, čo podľa názoru súdu nemôže byť nepovšimnuté a musí byť podrobené súdnej kontrole s následkami, ktoré sú zhrnuté vyššie. Tieto zmluvné dojednania nemôžu byť ani v súlade so zásadami poctivého obchodného styku ( ak by súd posúdil zmluvný vzťah ako obchodnoprávny a teda nemôže požívať právnu ochranu ). 93. Postupom podľa § 166 ods. 2 CSP vec v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 OZ v spojení s § 457 OZ a zaplatenie finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z.. ( t.j. v prevyšujúcej časti ) súd vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách konania. Pre posúdenie ďalších uplatnených nárokov žalobcov je potrebné právoplatne ustáliť, či zmluva o revolvingovej pôžičke je platná. Vo vylúčenej veci bude rozhodnuté aj o trovách celého konania, teda tak vo vzťahu k čiastočne rozhodnutému nároku ako aj vo vzťahu k vylúčenej veci, nakoľko spolu súvisia. 94. Čo sa týka námietky miestnej nepríslušnosti vznesenej žalovaným v konaní, súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.12.2016, č.k. 3NcC/69/2016-67. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania nároku žalobcov súd udáva, že absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa možno dovolať ( žalobou o určenie neplatnosti právneho úkonu ) kedykoľvek, len pri relatívnej neplatnosti právneho úkonu možno namietať premlčanie. 95. Vo vzťahu k námietke - prekážke veci rozhodnutej v zmenkovom konaní ( Okresný súd Bratislava V, sp. zn. 1CbZn/408/2013 / 4Zm 493/2013 / ) a existencii exekučného titulu – zmenkového platobného rozkazu a na jeho podklade vedenej exekúcie, súd poukazuje oi. ( vyššie uvedeného, že toto zmenkové konanie nezakladá prekážku veci rozhodnutej vo vzťahu k tomuto konaniu ) aj na účel zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menili a dopĺňali niektoré zákony, je zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach. Právna úprava má zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužitiu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom. Zaviedla sa povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom. V exekučných konaniach, prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydanom v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana, je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany spotrebiteľa aj v týchto konaniach. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz. Zo spisu zmenkového súdu, ktorý si tunajší súd nechal pripojiť vyplýva, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Túto zmluvu dokonca pri rozhodovaní ani nemal k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávneného, na podklade predloženého originálu zmenky zo dňa 30.5.2011 vystavenej na sumu 10.580,53 Eur. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal zmluvu, z ktorej plnenie bolo zabezpečené predloženou zmenkou, či prípadne nemá spotrebiteľský charakter, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom aj napriek tomu, že súdu bolo oznámené, že avalista zmluvu a zmenku nepodpísal (aj keď neoprávnenou osobou, aj keď to znamená absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorej sa môže domôcť v podstate ktokoľvek, ak preukáže naliehavý právny záujem ). Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Je pravdou, že exekúcia sp. zn. 4Er 304/2015 bola zastavená ako tzv.,, stará exekúcia ", avšak veriteľovi nič nebráni podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie ( v rámci plynutia premlčacej doby podľa § 110 OZ ). Týmto rozhodnutím o absolútnej neplatnosti zmluvy, ktorej plnenie bolo zabezpečené zmenkou, sa však v podstate predíde buď opätovnému podaniu návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného, resp. sa založí právny rámec pre rozhodnutie
exekučného súdu o prípadnej žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu – zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 1CbZn/408/2013, čím sa odstráni stav právnej neistoty žalobcov a ich postavenie do budúcnosti ( tohto plynie aj naliehavý právny záujem žalobcov na tomto určení ). Súd poukázal na ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zák. č. 250/2007 Z.z., zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, CSP, OSP.
2. Konanie o vylúčenej veci je vedené tunajším súdom pod. sp. zn. 1Csp/1/2022.
3. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 10.5.2023, .č.k. 1Csp/1/2022-77 súd zastavil konanie v časti o návrhu žalobcu v 2. rade o vydanie bezdôvodného obohatenia. Trovy žalovaného ohľadne nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalobcovi v 2. rade mu súd nepriznal. Žalobcom v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému ohľadom nároku na určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovej pôžičke č. 132796-71359 zo dňa 30.5.2011 každému v rozsahu 100 %, pričom o ich výške súd rozhodne následne. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.6.2023. Dôvodom zastavenia konania v časti bolo späťvzatie návrhu žalobcom v 2. rade ( plnenia na účet žalovaného vykonala žalobkyňa ), pričom žalovaný voči tomu nemal námietky. Preto súd ďalej v konaní konal len so žalobkyňou v 1. rade A. B. ( ďalej žalobkyňa ).
4. Na pojednávanie vo veci konané dňa 4.7.2023 sa dostavil právny zástupca žalobkyne, ktorý ospravedlnil jej neúčasť, o odročenie pojednávania nežiadal. Nedostavili sa žalovaný a jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili, o odročenie pojednávania nežiadali. Súd preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v ich neprítomnosti; prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 219 ods. 2 CSP.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením v spise pripojených listinných dôkazov ( tak ako boli oboznamované na pojednávaniach a doručované stranám sporu v rámci predchádzajúceho konania vo veci sp. zn. 3Csp/76/2017 – návrhom s prílohami, vyjadreniami strán sporu s prílohami, výpismi zo živnostenského registra, exekučným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 4Er/304/2015, spisom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 1CbZm/408/2013 / 4Zm/493/2013/, vyšetrovacím spisom OR PZ Bardejov č: ČVS: ORP – 345/VYS-BJ-2015 ) a zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vyššie v bode 1 odôvodnenia tohto rozsudku.
6. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 4.7.2023 uviedol, že vo zvyšku nároku žalobkyne, žalobkyňa na tomto trvá v celom rozsahu, má za to, že na stane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, čo vyplýva už aj z podanej žaloby, kde žalovaný poskytol úver v skutočnej výške sume 3.650 Eur, pričom žalobkyňa zaplatila žalovanému za poskytnutie úveru sumu 6.836,15 Eur a vzhľadom na skutočnosť, že tunajším súdom v tejto veci resp. veci súvisiacej pod sp. zn. 3Csp/76/2017 súd rozhodol, že zmluva o revolvingovej pôžičke uzatvorená medzi žalobcami a žalovaným je neplatná. Má za to, že okolnosti bezdôvodného obohatenia, ako sú upravené v platnej právnej úprave sú preukázané. Čo sa týka nároku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyňa preukazuje na § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého platí, že spotrebiteľ má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenia práva alebo povinnosti ustanovenia týmto zákonnom a osobitnými predpismi zodpovedá. V tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dna 30.01.2019, ktorý konštatuje, že citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia zákon síce neustanovuje žiadne konkrétne kritéria, možno však konštatovať, že v každom prípade je potrebné pri určení výšky zohľadniť primeranosť. Má za to, že finančné zadosťučinenie vo výške navrhovanej žalobkyňou je vzhľadom na okolnosti prípadu primerané a navrhuje návrhu žalobkyne vyhovieť v celom rozsahu.
7. Podľa § 3 ods. 3, 5 zák. č. 250/2007 Z.z. ( o ochrane spotrebiteľa ) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9).
Odkaz na § 52- 54 Občianskeho zákonníka. Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
8. Podľa § 451 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
9. Podľa 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
10. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia bol žalobkyňou odôvodnený s poukazom na ust. 451 OZ a skutkovo vymedzený ako rozdiel sumy zaplatenej žalobkyňou na úver ( 6.836,15 eur ) a sumy reálne poskytnutého úveru žalovaným ( 3.650,- eur ). Súd poukazuje na ust. § 150 CSP, § 132 ods. 1 CSP. Za týmto účelom boli predložené aj listinné dôkazy ( viď bod 1 ods. 29 odôvodnenia ). Teda nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia, či preukázania nároku.
11. S ohľadom na vyššie uvedené súd žalobe vyhovel v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia do výšky 3.186,15 eur a zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyni v zmysle cit. ust. Občianskeho zákonníka a Zákona na ochranu spotrebiteľa v spojení s ust. zák. č. 258/2001 Z.z. v sume 3.186,15 eur ( 6.836,15 eur – 3.650,- eur ). Bezdôvodné obohatenie je žalobkyni priznané z dôvodu, že zmluva o revolvingovej pôžičke zo dňa 30.5.2011 nespĺňa zákonom stanovené náležitosti a bola vyhlásená za absolútne neplatný právny úkon. A teda medzi stranami zmluvy nastáva režim tzv. vrátenia poskytnutých plnení a preto súd priznal žalobkyni žiadaný rozdiel medzi sumou ňou zaplatenou na úver ( ako bolo preukázané plnenia na úver plnila sama žalobkyňa, nie je manžel – v tom čase označený žalovaný 2/ ) a sumou reálne poskytnutou žalovaným na úver. Že sa na jej úkor obohatil žalovaný je evidentné a vyplýva z jeho postavenia veriteľa a že bol prijímateľom plnení žalobkyne. Z týchto dôvodov súd neprihliadal na argumentáciu žalovaného udávanú v jeho písomných podaniach ( najmä, že na jeho strane nevzniklo žiadne bezdôvodné obohatenie ) a to s poukazom na odôvodnenie rozsudku vo veci sp. zn. 3Csp/76/2017.
12. V prejednávanej veci je predmetom konania aj nárok žalobkyne uplatnený podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v sume 300,- eur ( z dôvodov uvedených vyššie – porušenie jej práv spotrebiteľa, oi. aj jej podanie zo dňa 9.10.2018, kedy si tento nárok uplatnila na súde vo veci sp. zn. 3Csp/76/2017 ).
13. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je porušenie práva alebo povinnosti podľa osobitných predpisov slúžiacim na ochranu spotrebiteľa (napr. zákon o ochrane spotrebiteľa, o spotrebiteľskom úvere, o finančných službách na diaľku, osobitné ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka). V tomto súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015 zo dňa 14.9.2016, v ktorom Najvyšší súd uviedol, že v súvislosti s ustanovením § 3 ods. 5 zákona č.250/2007 Z.z. pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Rovnako súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 20Co/192/2016 z 30.11.2017, či sp. zn. 19Co/2/2019 z 18.7.2019, pričom z odôvodnia rozhodnutia vyplýva, že predpoklad pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie ( čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti )
tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak tak urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku. Podľa názoru odvolacieho súdu na úspešné uplatnenie práva postačuje aj to, keď spotrebiteľ vyjadrí nesúhlas s uplatnenou pohľadávkou. Zákon nestanovuje žiadne kritéria ohľadom výšky primeraného finančného zadosťučinenia a rozhodovanie v tomto smere ponecháva na úvahu súdu. Súd v tomto prípade vychádza zo skutočností, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia plní satisfakčnú funkciu pre spotrebiteľa a má aj sankčnú funkciu, ktorou sa postihuje nepoctivý dodávateľ. Žiadna z týchto funkcií by nemala byť favorizovaná, ale mali by byť obe funkcie vyhodnotené rovnocenne. Súd za týmto účelom zohľadnil konkrétne okolnosti tohto prípadu.
14. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala splnenie základných formálnych zákonných predpokladov v zmysle § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z.. Má totiž nepochybne postavenie spotrebiteľa a bolo rozhodnuté o porušení jej práv, ktoré jej priznávajú právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa ( OZ, zák. č. 129/2010 Z.z.., aj zák. č. 250/2007 Z.z.) a to v pôvodnom konaní sp. zn. 3Csp/76/2017, na základe ktorých bolo jej žalobe v pôvodnom konaní vyhovené ( viď vyššie bod 1 odôvodnenia rozsudku ). Žalobkyňa bola v pôvodnom konaní aktívna, žalobami sa bránila voči nárokom žalovaného a s úspechom sa domohla ochrany svojich práv vyplývajúcich z vyššie cit. právnych predpisov ( neprijateľnosť zmluvných podmienok, absolútna neplatnosť zmluvy o revolvingovej pôžičke ). Teda splnila aj ďalší predpoklad uvedený v cit. ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z., t.j. úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti. O uvedenom nemá súd žiadne pochybnosti. Kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom zodpovedá je očividné – žalovaný, ktorý v zmluvnom vzťahu medzi stranami sporu ( zo zmluvy o revolvingovej pôžičke zo dňa 30.5.2011 ) vystupoval ako dodávateľ a teda bol v pozícii silnejšej strany zmluvného vzťahu oproti žalobkyni – spotrebiteľke, ktorý si naviac uplatňoval nároky voči žalobkyni z neplatných - neprijateľných zmluvných podmienok ( v rámci zmenkového konania, pričom bola vedená aj exekúcia ).
15. Z uvedeného vyplýva, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie žalobkyni vznikol. Naviac spomínaným porušením jej práv došlo aj k ujme materiálnej a to vo výške žiadaného bezdôvodného obohatenia v sume 3.186,15 eur ( v časti ktorej súd žalobe vyhovel ). Aj keď ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. nepožaduje ako podmienku priznania nároku reálne spôsobenú ujmu spotrebiteľovi. Súd v tomto v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozsudku zo dňa 11.10.2022, č.k. 3Csp/76/2017-475. Takéto konanie dodávateľa jednoducho nemožno právne ani morálne akceptovať. Zároveň je nutné uviesť, že žalovaný vystupoval ako dodávateľ – poskytovateľ spotrebiteľských úverov bankovým spôsobom v rámci svojho predmetu činnosti, preto súd predpokladá jeho znalosť právnych predpisov upravujúcich poskytovanie úverov spotrebiteľovi a náležitostí právnych úkonov a že mal konať s odbornou starostlivosťou a dodržať náležitosti právneho úkonu. Jedná sa o tzv. prezumcia znalosti práva. Taktiež je nepochybné, že žalovaný v postavení dodávateľa je tým silnejším účastníkom zmluvného vzťahu. Žalobkyňa ako bežný spotrebiteľ nemusela mať pochybnosti o zmluve a jej neprijateľných dojednaniach a mohla sa reálne spoľahnúť na veriteľa, že zmluva je platné uzavretá a je nutné plniť z nej vyplývajúce povinnosti.
16. Z vyššie uvedeného mal súd za to, že žalovaný nepostupoval proti žalobkyni ako spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou a chcel sa na jej úkor nezákonné (bez právneho dôvodu ) obohatiť a to prostredníctvom absolútne neplatného právneho úkonu. Takto žalobkyňa skutočne znášala stav právnej neistoty, zbytočne bola povinná platiť sumu, na ktorú nebol zákonný nárok ( nad rámec poskytnutého úveru, nebyť vyššie uvedeného konania, pričom do výšky 3.186,15 eur plnila naviac oproti povinnosti ). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že bola vystavená porušeniu práva, ktoré bolo spôsobilé spôsobiť jej ujmu v majetkovej sfére, a v časti ju aj spôsobilo.
17. V tomto súd poukazuje, že zohľadnil aj skutočnosť, že žalobkyňa uhradila poskytnutú istinu úveru.
18. Po zhodnotení vyššie uvedených skutočností, súd dospel k záveru, že je potrebné žalobkyni priznať primerané finančné zadosťučinenie, nakoľko jej právo ako spotrebiteľa bolo porušené, vo výške, ktorú žalobkyňa požaduje. Podľa názoru súdu suma, ktorú požaduje žalobkyňa ako primerané finančné zadosťučinenie ( 300 eur ), je primeraná porušeniu jej práv žalovaným. Preto súd s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti ( porušenie práv spotrebiteľa s prihliadnutím na odôvodnenie rozhodnutia vo veci sp. zn. 3Csp/76/2017 ) po zhodnotení všetkých kritérií a funkcií primeraného finančného zadosťučinenia dospel k záveru, že primeranou sumou finančného zadosťučinenia je
suma 300 eur. Priznaná suma je primeraná zistenému skutkovému stavu, predstavuje symbolickú sumu oproti vzniknutej ujme žalobkyne aj výške bezdôvodného obohatenia. Preto priznanú sumu súd považoval aj za nástroj satisfakcie, ktorej úlohou je vyrovnať narušenú rovnováhu, voči tomu, kto právo spotrebiteľa porušil. Kto ho porušil je evidentné, tj. žalovaný. Uvedené splní aj účel sankčného charakteru primeraného finančného zadosťučinenia pre veriteľa, ktorý sa nechoval v súlade tzv. prezumpciou znalosti práva. Zároveň bude pôsobiť aj preventívne, aby sa dodávateľ vyvaroval takéhoto konania.
19. Vzhľadom k uvedenému súd žalobe aj v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie finančného zadosťučinenia žalobkyni podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. v sume 300 eur. S námietkami žalovaného sa súd vyporiadal vyššie v odôvodnení rozhodnutia, príp. v rámci pôvodného rozhodnutia.
20. Súd tiež dodáva, že nie je jeho povinnosťou reagovať na každý argument strany sporu - konania. Povinnosťou súdu je však vysporiadať sa s relevantnými argumentmi, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ sa jedná o ďalšie námietky strán súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 03. júla 2003: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“. Preto sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zameral na skutočnosti podstatné pre rozhodnutie súdu.
21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262 C.s.p. tak, že žalobkyni priznal nárok na ich náhradu voči žalovanému v rozsahu 100% vo vzťahu k uplatnenému nároku o vydanie bezdôvodného obohatenia aj o nároku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia ( osobitne, keďže sa jedná o samostatné nároky ), keďže žalobkyňa bola úspešná v celom rozsahu v oboch uplatnených nárokoch, pričom o ich výške rozhodne súd následne samostatným rozhodnutím.
22. Súd lehotu na splnenie povinnosti uloženej žalovanému týmto rozsudkom určil v súlade s § 232 ods. 3 C.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C.s.p. ).
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.). Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.