Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 71 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (83)Rozsudok_8Co-112-2014.pdf
PDF · 85.21 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/112/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava proti žalovanému: D. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. F. XXXX/XX, H., za účasti vedľajšieho účastníka: 1. OZ právna pomoc spotrebiteľom, o. z., Sofijská 13, Košice, IČO: 42 247 268, zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Miklušom, Stará Baštová 2, Košice, 2. Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Námestie Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob a 3. Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikova námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, zast. JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie 2 297,37 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 16C/258/2013-46 zo dňa 06. 03. 2014 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.
Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi: OZ právna pomoc spotrebiteľom, o. z., Sofijská 13, Košice, IČO: 42 247 268 trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 99,33 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.
Vedľajším účastníkom: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Námestie Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob a Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikova námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362 962 náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 16. 08. 2013 domáhal toho, aby súd uložil žalovanému zaplatiť sumu 2 397,37 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 24. 01. 2010 do zaplatenia a aby mu taktiež uložil zaplatiť mu náhradu trov s konaním mu vzniknutých.
V odôvodnení žalobného návrhu uviedol, že dňa 10. 09. 2008 uzavrel so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300012444, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 1 460,53 Eur. Žalovaný zaviazal sa úver spolu s úrokom vrátiť v 48-mesačných splátkach po 82,25 Eur, svoj zmluvný záväzok však nedodržal, túto povinnosť má mu preto uložiť súd.
Žalovaný sa k žalobnému návrhu nevyjadril.
Vedľajší účastník, ktorý do konania vstúpil v záujme ochrany práv u žalovaného vo vyjadrení k žalobnému návrhu uviedol, že pokiaľ žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere, ktorý bol úročený 82,04 % ročných úrokov, ide o úroky, ktoré sú neprimerane vysoké. V rozhodnom období v septembri 2009 podľa štatistiky Národnej banky Slovenska bola priemerná výška úrokov spotrebiteľských úverov poskytnutých bankám pre daný typ úveru (1 - 5 rokov) len 14,85 % ročne. Žalobcom uvedené úroky prevyšujú viac ako 552 % úroky zo spotrebiteľských úverov poskytovaných bankami. Takéto úroky sú dojednané v rozpore s dobrými mravmi, aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilno-právna úžera explicitne upravená, odporuje dobrým mravom a ustanoveniu § 39 Občianskeho zákonníka. Vedľajší účastník uviedol, že žalovaný žalobcovi preplatil ďaleko viac ako si požičal, sumu 1 650,83 Eur, žaloba je preto nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
O žalobe rozhodol Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 16C/258/2013-46 zo dňa 06. 03. 2014 tak, že žalobu zamietol. Zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 158,82 Eur. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Rozsudok odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva o úvere. Zmluvou o úvere bol dohodnutý úrok z úveru 87,94 % ročne, čo je výška, ktorá nemôže byť akceptovateľná a je v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvého stupňa zohľadnil skutočnosť, že žalobca je nebankovou spoločnosťou, ktorá sa stáva zmluvným partnerom osôb, ktoré nepochodia so žiadosťami o poskytnutie úveru v bankách, lebo vstupné hodnotiace parametre ich bonity sú nepostačujúce a banky im úver neposkytnú. Ani táto skutočnosť neodôvodňuje to, aby žalobca mal nárok na vrátenie peňažných prostriedkov s úrokom v neprimeranej výške.
Poukázal na to, že súdna prax nie je jednotná v posudzovaní toho, kedy dohodnutá úroková sadzba prekračuje hranicu zodpovedajúcu dobrým mravom. Krajský súd v Trenčíne vo veci 17Co/313/2010 mal za úroky nezodpovedajúce dobrým mravom úroky vo výške 24 % ročne, Krajský súd v Prešove vo veci 3Co/67/2008 úroky nad 25 %, Najvyšší súd SR vo veci 1M Cdo/1/2009 úroky vo výške 60 %, pre porovnanie v Českej republike je v rozpore s dobrými mravmi 4-násobok maximálneho úroku, aký poskytujú banky. Úrok z úveru je jedným zo znakov, ktoré zmluvu o úvere definujú. Túto časť zmluvy od jej zvyšnej časti nie je možné oddeliť, čo znamená, že zmluva o úvere, ktorú žalobca so žalovaným uzavrel, je celá neplatná. Jej podstatnou náležitosťou je totiž úrok vo výške 87,94 % ročne z revolvingového úveru a takýto úrok je zjavne v rozpore s dobrými mravmi. V čase, keď žalobca žalovanému úver poskytol, totiž banky poskytovali úroky pri úrokovej sadzbe 14,85 % ročne u obdobných úveroch. Z prehľadu realizovaných úhrad vyplynulo, že za obdobie od poskytnutia úveru do 19. 12. 2012 zaplatil žalovaný žalobcovi 3 948 Eur, t. j. vysoko nad rámec toho, čo mohol žalobca od žalovaného v súlade s dobrými mravmi požadovať, a preto súd žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa zásady úspechu podľa § 142 ods. 1 OSP.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal postup pri posudzovaní výšky dohodnutých úrokov, resp. výšky odplaty za poskytnutý úver. V čase uzatvorenia zmluvy dňa 10. 09. 2008 bola maximálna výška odplaty za poskytnutý úver stanovená postupom uvedeným v zákone č. 258/2001 Z. z.. Súd mal vychádzať z príslušných údajov Ministerstva financií SR, konkrétne z údajov zverejnených na jeho internetovej stránke týkajúcich sa maximálnej výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Podľa týchto údajov v posudzovanom období bola táto maximálna výška pre úvery so splatnosťou 1 - 5 rokov v poskytovanej sume 1 500 Eur stanovená v hodnote 98,44 %. Výška dohodnutých úrokov v zmluve o revolvingovom úvere bola na úrovni 82,04 %. Je zrejmé, že výška dohodnutých úrokov je o niekoľko percentuálnych bodov nižšia ako maximálna prípustná výška. Za neprípustnú výšku by mohol súd označiť len takú hodnotu úrokov, ktorá by bola vyššia ako maximálne stanovená. Žalobca namietal záver, že ide o úroky v rozpore s dobrými mravmi. Takýto záver nie je možné vyhovieť, pretože ak bola maximálna výška odplaty stanovená zákonom a nariadením vlády a výška úrokov dohodnutá v zmluve, túto výšku nedosiahla, je nemožné vysloviť záver o rozpornosti
takýchto dohodnutých úrokov s dobrými mravmi. Nie je možné označiť nejakú skutočnosť za rozpornú s dobrými mravmi, ak táto skutočnosť je evidentne v súlade so zákonom. Z rozsudku vyplýva, že pri posudzovaní primeranosti úrokov súd prvého stupňa pravdepodobne používal nesprávnu dohodnutú úrokovú sadzbu úveru. Asi nedopatrením súd používa úrokovú sadzbu, ktorá by bola sadzbou úrokov za prípadný poskytnutý revolving. K samotnému poskytnutiu revolvingu v tomto prípade nedošlo. Žalobca uviedol, že zmluvná odmena za poskytnutie úveru je predstavovaná hodnotou úrokovej sadzby 82,04 %. Žalobcovi tiež nie je zrejmé, z akých údajov vychádzal súd, keď uvádza, že žalovaný uhradil žalobcovi do 19. 12. 2012 sumu vo výške 3 948 Eur, keď podľa prehľadu platieb, ktoré boli súčasťou žaloby, žalovaný poslednú úhradu uskutočnil 13. 07. 2011 a celkovo uhradil len sumu 1 650,63 Eur. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe vyhovel, alebo aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne.
Odvolací súd sa stotožňuje s hodnotením veci súdom prvého stupňa, že dojednaný úrok v danej veci je v rozpore s dobrými mravmi. Zo zmluvy vyplýva, že nepochybne bol dojednaný úrok vo výške 82,04 % ročne a aj na takýto dojednaný úrok sa vzťahujú závery súdu prvého stupňa, pretože aj tento úrok vysoko prevyšuje sadzby úverov poskytovaných v čase uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi konania a bankami a aj takýto úrok je vyšší ako súdom prvého stupňa citované rozhodnutia súdov.
Odvolací súd má za to, že aj odplata, ktorá je v súlade s nariadením vlády č. 238/2008 Z.z. ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru, môže byť v rozpore s dobrými mravmi. Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je určené práve na situácie, kedy výkon práva vyplývajúci zo všeobecne záväzných právnych predpisov je v rozpore s neformálnym normatívnym systémom dobrých mravov. Dodávateľ ako profesionál by mal preukazovať, z akého dôvodu navrhol úrok v určitej výške a či konkrétne okolnosti prípadu a situácia spotrebiteľa boli takého charakteru (napríklad také rizikové), že vyžadovali stanovenie úrokovej sadzby prevyšujúcej 80 % ročne. Dôkazná povinnosť v tomto smere je na žalobcovi ako na dodávateľovi. Pokiaľ nebudú preukázané žiadne okolnosti odôvodňujúce iný záver (a žalobca v žalobe ani v odvolaní žiadne takéto okolnosti netvrdí), je možné súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa, že úver s úrokovou sadzbou nad 80 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva o úvere je teda neplatná pre absenciu jej podstatnej náležitosti (dojednanie o úroku) a žalovaný je povinný podľa zásad o bezdôvodnom obohatení vrátiť žalobcovi len poskytnutú sumu úveru.
Nesprávne je čiastkové zistenie súdu prvého stupňa, že žalovaný uhradil žalobcovi do 19. 12. 2012 sumu vo výške 3 948 Eur (súd nesprávne sčítal realizované splátky na karte klienta, keď do splatenej sumy započítal aj splátky, ktoré boli predpísané, ale žalovaným neboli zaplatené). Záver o tom, že žalovaný uhradil žalobcovi viac ako poskytnutú sumu úveru (uhradil mu celkovo 1 650,63 Eur), je však správny a správny je preto aj záver súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby žalobcu.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil postupom podľa ust. § 219 ods. 1 OSP.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný v konaní úspešný bol, trovy odvolacieho konania mu však nevznikli. Preto odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania účastníkov tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto rozsudku.
O trovách konania vedľajšieho účastníka OZ právna pomoc spotrebiteľom rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OS. Tento vedľajší účastník vystupoval na strane účastníka, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný a vyčíslil si trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej
pomoci vo výške 99,33 Eur (vyjadrenie k odvolaniu žalobcu - 91,29 Eur, režijný paušál 8,04 Eur). Tieto trovy vedľajšieho účastníka sú účelne vynaložené, pretože smerovali k ochrane práv žalovaného ako spotrebiteľa, a preto suma 99,33 Eur bola tomuto vedľajšiemu účastníkovi priznaná ako náhrada trov odvolacieho konania.
Vedľajším účastníkom, ktorí do konania vstúpili až po rozsudku súdu prvého stupňa, a to Občianskemu združeniu slovenských spotrebiteľovi AZ a Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu neúčelnosti. Uvedení vedľajší účastníci reálne nevykonali žiadne úkony smerujúce k podpore žalovaného - vo veci nepredložili žiadne stanovisko, nezúčastnili sa žiadneho pojednávania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.