Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/133/2010

R O Z S U D O K

V MENE S. REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej,

v právnej veci navrhovateľky Ing. O. D., bývajúcej v B., proti odporcovi Z. D., bývajúcemu

v B., zastúpenému JUDr. J. H., advokátom so sídlom v B., o zaplatenie 11 229,13 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. ,

o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10. marca 2010 sp. zn. 7 Co

233/2009, , , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie proti výroku rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 10. marca 2010 sp. zn. , , , ktorým

bol zmenený rozsudok Okresného súdu Bratislava V z 23. júna 2009 č.k. -129

tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 3 370,12 € s úrokom z omeškania 8,5 %

ročne od 8. júna 2008 až do zaplatenia, z am i e t a ; vo zvyšnej časti dovolanie o d m i e t a.

Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V rozsudkom 23. júna 2009 č.k. -129 zamietol

návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala zaplatenia 11 229,15 € (338 288,70 Sk) s 8,5 %

úrokom z omeškania ročne od 27. novembra 2007 do zaplatenia titulom bezdôvodného

obohatenia. V odôvodnení uviedol, že po rozvode manželstva účastníkov (manželstvo

2

právoplatne rozvedené 3. júla 1991), odporca dňa 25. novembra 1991 uzavrel so S. S., a.s.

úverovú zmluvu, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver 179 000 Kčs. Ručenie za úver

prevzali ručiteľky A. V. a T. P.. Keďže odporca úver nesplácal, rozsudkom Okresného súdu

Bratislava II z 20. septembra 2000 č.k. -48 boli odporca a ručiteľky zaviazaní

spoločne a nerozdielne zaplatiť S. S., a.s. 128 250 Sk s 28 % úrokom od 17. augusta 1993 do

zaplatenia a trovy konania 5 128 Sk. Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, lebo bol

odvolacím súdom zrušený a následne pre späťvzatie návrhu bolo konanie uznesením

Okresného súdu Bratislava II z 21. januára 2008 č.k. -193 zastavené.

V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka uhradila S. S., a.s. dňa 8. júna 1999 istinu

128 250 Sk v dvoch platbách po 64 125 Sk, čím bola zaplatená istina pohľadávky, ktorú mala

S. S., a.s. voči odporcovi, a ktorá bola predmetom konania na Okresnom súde Bratislava II

sp. zn. . Navrhovateľka dňa 12. decembra 2005 uzavrela so S. K., a.s.

(právnou nástupkyňou S. S., a.s.) zmluvu o pristúpení k záväzku odporcu podľa § 533

, ktorou sa zaviazala spoločne a nerozdielne s odporcom splniť

peňažný záväzok dlžníka (odporcu) – a to nedoplatok úrokov vo výške 203 056,70 Sk.

Potvrdením S. K., a.s. z 20. januára 2007 bolo preukázané, že navrhovateľka uvedený

záväzok splnila a tiež bolo preukázané, že uhradila aj sumu 5 182 Sk z titulu trov súdneho

konania Okresného súdu Bratislava II sp.zn. . Okrem toho dňa 28. novembra

2007 zaplatila S. 1 800 Sk ako poplatok za vyhľadanie dokladov z Centrálneho archívu.

Celkovo navrhovateľka uhradila za odporcu S. S., a.s. a S. K., a.s. 338 288,70 Sk. Súd prvého

stupňa zamietnutie žaloby odôvodnil jednak premlčaním uplatneného nároku pokiaľ ide o

sumu 128 250 Sk a jednak nedostatkom pasívnej legitimácie odporcu. Námietku premlčania

vznesenú odporcom považoval za dôvodnú, keď mal preukázané, že navrhovateľka uhradila

S. S., a.s. uvedenú sumu 8. júna 1999. Dvojročná premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 1

uplynula 8. júna 2001, návrh na súd bol podaný 27. novembra 2007,

teda po uplynutí premlčacej doby. Keďže navrhovateľka plnila S. S., a.s. bez právneho

dôvodu, súd považoval za dôvodnú aj námietku odporcu o nedostatku jeho pasívnej

legitimácie. Navrhovateľka v zmluve uzavretej so S. K., a.s. 12. decembra 2005 pristúpila

k záväzku odporcu a sama sa zaviazala dlh (nedoplatok úrokov vo výške 203 056 Sk popri

dlžníkovi uhradiť), t.j. sama mala zákonnú povinnosť banke plniť. Podľa názoru súdu

v danom prípade preto neboli splnené predpoklady vzniku bezdôvodného obohatenia na

strane odporcu v zmysle a , z ktorého dôvodu

návrh zamietol.

3

Okresný súd Bratislava V uznesením zo 17. júla 2009 č.k. -128

rozhodol o trovách konania tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal

a uznesením z 23. júna 2009 č.k. -127 odporcovi uložil poriadkovú pokutu

vo výške 200 € za neospravedlnenú neúčasť na pojednávaní, ktorú je povinný zaplatiť na účet

Štátnej pokladnice, č.ú. 7000131782/8180.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie oboch účastníkov rozsudkom z 10. marca 2010

sp. zn. , , rozsudok súdu prvého stupňa

1a/ v napadnutej zamietajúcej časti zmenil tak, že odporcovi uložil povinnosť v lehote 3 dní

zaplatiť navrhovateľke 3 370,12 € s 8,5 % s úrokom z omeškania ročne od 8. júna 2008

až do zaplatenia, 1b/ potvrdil vo zvyšnej zamietajúcej časti, 2/ zmenil uznesenie Okresného

súdu Bratislava V zo 17. júla 2009 č.k. -128 tak, že žiadnemu z účastníkov

nepriznal právo na náhradu trov konania, 3/ potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava V

23. júna 2009 č.k. -127, 4/ žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu

trov odvolacieho konania.

Odvolací súd v zmeňujúcom výroku vo veci samej (1a/) rozhodnutie odôvodnil tým,

že navrhovateľka sa písomne bez súhlasu odporcu dohodla s jeho veriteľom – S. K., a.s., že

splní za odporcu jeho peňažný záväzok titulom nedoplatku úrokov vo výške 203 056,70 Sk

(čl. II zmluvy o pristúpení k záväzku), čím sa v zmysle stala

dlžníkom popri odporcovi, z čoho vyplýva ich spoločný a nerozdielny záväzok.

Navrhovateľka splnila uvedený peňažný záväzok v celom rozsahu sama, čo bolo preukázané

potvrdením S. K., a.s., preto v zmysle veta prvá má

právo požadovať od odporcu ako spoludlžníka náhradu za splnenie podľa jeho podielu; keďže

v danej veci nebolo ustanovené právnym predpisom ani rozhodnutím súdu ani dohodnuté

účastníkmi inak, sú podiely účastníkov ako solidárnych účastníkov na dlhu v zmysle § 511

ods. 2 rovnaké. Podiel odporcu na dlhu 203 056,70 Sk pri rovnakom

pomere predstavuje čiastku 101 528,35 Sk (3 370,12 €), ktorú je povinný odporca v zmysle

nahradiť navrhovateľke. Keďže odporca sa dostal

s plnením peňažného dlhu do omeškania ( ods. l ), súd ho

zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania od 8. júna 2008 až do zaplatenia. Námietku

odporcu, že nebol zo strany navrhovateľky upovedomený o uplatnení nároku S. K., a.s. súd

nepovažoval za dôvodnú, pretože v konaní bolo preukázané, že S. S., a.s. si uplatnila voči

odporcovi (a ručiteľkám) zaplatenie 128 250 Sk s príslušenstvom, ktoré konanie sa viedlo

na Okresnom súde Bratislava II sp.zn. ; navyše úver si bral samotný

odporca, preto nemožno konštatovať, že by nevedel o povinnosti splácať tento úver. V časti,

v ktorej odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil (1b/), odvolací súd pokiaľ ide

o zaplatenie sumy 5 182 Sk sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že uvedená suma

nebola predmetom zmluvy o pristúpení k záväzku, navrhovateľka sa preto nestala solidárnym

dlžníkom, z ktorého dôvodu nebolo možné v tejto časti aplikovať § 511 Občianskeho

zákonníka.

Zmenu uznesenia súdu prvého stupňa o náhrade trov prvostupňového konania (2/)

odvolací súd odôvodnil tým, že účastníci mali po zmene rozsudku prvostupňového súdu

vo veci samej len čiastočný úspech, preto rozhodol o trovách prvostupňového konania podľa

tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Potvrdenie

uznesenia súdu prvého stupňa o uložení poriadkovej pokuty odporcovi (3/) odvolací súd

odôvodnil tým, že odporca sa na pojednávanie konané 23. júna 2009 nedostavil bez

predchádzajúceho ospravedlnenia, hoci na pojednávanie bol predvolaný ústne na pojednávaní

konanom 21. mája 2009. Námietku odporcu, že mal zdravotné problémy, nezohľadnil

z dôvodu, že právny zástupca odporcu v podaní z 19. marca 2009 súdu oznámil, že odporca

je spôsobilý zúčastniť sa pojednávania.

O náhrade trov konania (4/) odvolací súd rozhodol podľa

Proti výrokom 1a/, 2/, 3/ a 4/ rozsudku odvolacieho súdu podal odporca dovolanie

a žiadal rozsudok odvolacieho súdu v tejto časti zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu

na ďalšie konanie. Trval na tom, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške

128 250 Sk je premlčaný, pretože platby vykonané navrhovateľkou v prospech úverovej

zmluvy odporcu boli zaúčtované dňa 10. júna 1999; subjektívna premlčacia lehota uplynula

10. júna 2001 a trojročná objektívna premlčacia lehota 10. júna 2002. Navrhovateľka ďalej

zaplatila v mesačných splátkach po 8 500 Sk od 12. februára 2005 do 13. novembra 2007

náhradu úrokov z omeškania zo sumy 128 380 Sk na základe zmluvy o pristúpení k záväzku

uzatvorenej 12. decembra 2005 medzi S. K., a.s. a navrhovateľkou, ktorá pristúpila k záväzku

odporcu celkom vo výške 203 056,70 Sk. Poukázal na to, že o pristúpení navrhovateľky

k jeho záväzku sa dozvedel až 4. novembra 2008 na pojednávaní v danej právnej veci.

V prípade pristúpenia k záväzku na základe dohody bez účasti dlžníka, ide u nového dlžníka

o povinnosť primárnu, a teda o jeho vlastný dlh. Navrhovateľka ho vôbec neinformovala, že

veriteľ u nej uplatnil celý nárok, ani sa nesnažila od neho získať informácie o možných

námietkach voči veriteľovi a tiež neuplatnila preventívny regres a odoprela mu možnosť

uplatniť prípadné námietky voči uplatňovanej pohľadávke zo strany S. K., a.s. Tiež nie je

zrejmé, na základe akého titulu plnila S. S., a.s. istinu vo výške 128 250 Sk, pričom v tejto

časti nebola spoludlžníčkou a ani nepristúpila k záväzku a svojím konaním mu odoprela

možnosť uplatniť voči veriteľovi akékoľvek námietky. Dovolateľ tiež namietal „procesné

vady“ návrhu, a to „nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľky a na druhej strane

nedostatok jeho pasívnej legitimácie“, nakoľko navrhovateľka sama potvrdila, že plnila za

ručiteľky, teda nie za odporcu. K bezdôvodnému obohateniu tak došlo na strane ručiteliek

a nie na strane odporcu, a teda v rámci regresného nároku mala žalovať ručiteľky, prípadne

ručiteľky mali žalovať jeho.

Pokiaľ ide o výrok rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov prvostupňového konania

(2/) dovolateľ vytýkal odvolaciemu súdu, že sa vecou dostatočne nezaoberal, nedostatočne

zistil skutkový stav, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Súd prvého

stupňa mu nepriznal náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré videl

v jeho správaní, keď sa nedostavoval na pojednávania, za čo mu bola uložená i poriadková

pokuta 12. februára 2009 a 23. júna 2009. S týmito dôvodmi vyjadril nesúhlas, pretože

k neúčasti na pojednávaní 10. marca 2009 dodatočne doložil súdu potvrdenie o celodennom

vyšetrení u urológa, k neúčasti na pojednávaní 4. novembra 2008 dodatočne doložil doklad

o práceneschopnosti od 27. októbra 2008 do 8. februára 2009 a tiež súdu zaslal prípis,

z ktorého vyplýva, že absolvoval 4 komplikované operácie s dlhodobou hospitalizáciou, ktoré

výrazne obmedzili jeho mobilitu, čo trvá do súčasnosti. Jeho neúčasť na jednotlivých

pojednávaniach bola spôsobená jeho zdravotným stavom a obmedzenou mobilitou

a problémami s prepravou na súd. Na pojednávaní 21. mája 2009 bol prítomný, avšak

sa nedostavil jeho právny zástupca, preto nie je zrejmé, prečo by mal byť za svoj zdravotný

stav a zákonom priznané právo žiadať o odročenie pojednávania v prípade neprítomnosti

právneho zástupcu sankcionovaný nepriznaním trov v prípade, ak mu už za takúto neúčasť

bola dvakrát uložená poriadková pokuta. Išlo by tak o duálnu sankciu, čo je neprípustné

a v rozpore s dobrými mravmi. Súd pri rozhodovaní vychádzal z a uvedené

skutočnosti označil za okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré podľa odporcu spočívajú

v špecifických pomeroch účastníkov a iných skutočnostiach, nie však v jeho zdravotnom

stave, za ktorý má byť ešte potrestaný, hoci si v konaní zvolil právneho zástupcu, ktorý

ho zastupoval. Napriek nedôvodnosti celého konania a jeho zdravotnému stavu sa musel

v konaní brániť a dať sa vzhľadom na svoj zdravotný stav zastúpiť advokátom, a táto obrana

6

mu spôsobila trovy právneho zastúpenia, ktoré mu súd napriek týmto skutočnostiam

nepriznal.

Navrhovateľka sa k dovolaniu odporcu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený v zmysle

, preskúmal vec podľa a bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že

je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Z obsahu dovolania a jeho doplnenia vyplýva, že odporca dovolaním napadol výrok

1a/ rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej, ktorým súd prvého stupňa v napadnutej časti

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke

3 370,12 € s príslušenstvom, výrok 2/, ktorým odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého

stupňa o náhrade trov prvostupňového konania, výrok 3/, ktorým potvrdil uznesenie súdu

prvého stupňa o uložení poriadkovej pokuty odporcovi a výrok 4/ o trovách odvolacieho

konania.

So zreteľom na ustanovenie druhá veta dovolací súd skúmal, či

v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle a k tzv. inej vade konania majúcej

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Procesné vady tejto povahy dovolateľ nenamietal;

ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. To platí aj o tzv. inej vade konania

v zmysle

Pokiaľ ide o napadnutý zmeňujúci výrok 1a/ rozsudku odvolacieho súdu, z obsahu

dovolania je zrejmé, že dovolateľ nesúhlasí s právnym posúdením veci odvolacím súdom

( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových

zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne

s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom

dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne; ustanovenie § 531 ods. 4

tu platí obdobne.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia predpokladom vzniku zabezpečenia

záväzku je uzavretie dohody medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom. Táto dohoda musí

mať písomnú formu a jej obsahom je záväzok tretej osoby splniť za dlžníka jeho peňažný dlh

veriteľovi. Pôvodný dlžník nie je účastníkom tejto dohody, preto sa súhlas pôvodného dlžníka

s dohodou nevyžaduje. Je tomu tak preto, že nedochádza k zmene pôvodného záväzkového

vzťahu (pôvodný dlžník neprestáva byť dlžníkom a nezaniká jeho povinnosť z už vzniknutého

záväzkového vzťahu). V prípade pristúpenia k záväzku (dlhu) ide o pristúpenie ďalšieho

dlžníka do existujúceho záväzkového právneho vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom, a to na

strane pôvodného dlžníka (tzv. kumulatívna intercesia). Nový dlžník je veriteľovi zaviazaný

spoločne a nerozdielne s pôvodným dlžníkom. V plnom rozsahu je tu potrebné aplikovať

ustanovenie o pasívnej solidarite, vrátane práva na následný

postih medzi pôvodným a novým dlžníkom. V naposledy uvedenom prípade sa zrejme bude

vychádzať z toho, že pokiaľ nebolo inej dohody, podiely dlžníkov na dlhu sú rovnaké (§ 511

ods. 2 ). Splnením záväzku ktorýmkoľvek dlžníkom dochádza

k zániku pôvodného záväzkového vzťahu a súčasne aj k zániku zabezpečenia záväzku.

V konaní bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľka bez súhlasu odporcu

sa písomne dohodla s jeho veriteľom – S. K., a.s., že splní za odporcu jeho peňažný záväzok

z titulu nedoplatku úrokov vo výške 203 056,70 Sk (čl. II zmluvy), čím sa v zmysle § 533

stala dlžníkom popri odporcovi; vznikol im tak spoločný

a nerozdielny záväzok. Ďalej bolo preukázané, že navrhovateľka dňa 20. januára 2007 splnila

uvedený peňažný záväzok v celom rozsahu.

Dovolací súd má za to, že odvolací súd pri rozhodovaní správne vychádzal z § 511

ods. 3 veta prvá , podľa ktorého má navrhovateľka ako spoludlžníčka

právo požadovať od odporcu náhradu za plnenie podľa jeho podielu. Ide totiž o tzv. následný

postih spočívajúci v práve dlžníka, ktorý plnil, požadovať od ostatných dlžníkov náhradu

za plnenie podľa ich podielov. Keďže v danej veci nebolo ustanovené právnym predpisom ani

rozhodnutím súdu, ani účastníkmi nebolo dohodnuté inak, správne odvolací súd ustálil, že

podiely oboch účastníkov ako solidárnych dlžníkov na dlhu sú v zmysle § 511 ods. 2 veta

prvá rovnaké. Vzhľadom na uvedené podiel odporcu na dlhu

203 056,70 Sk pri rovnakom pomere tak predstavuje čiastku 101 528,35 Sk (3 370,12 €).

Dovolací súd v tomto smere sa v celom rozsahu stotožňuje s právnymi dôvodmi uvedenými

v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.

Pokiaľ odporca v dovolaní namietal, že nebol navrhovateľkou informovaný o uzavretí

zmluvy o pristúpení k záväzku so S. K., a.s. a že sa o nej dozvedel až na pojednávaní

4. novembra 2008, čím mu navrhovateľka znemožnila uplatniť akékoľvek námietky voči

uplatneniu nároku zo strany veriteľa, túto dovolací súd nepovažuje za opodstatnenú.

Z ustanovenia totiž takáto povinnosť pre pristupujúceho

dlžníka nevyplýva, keďže sa tu nevyžaduje ani súhlas pôvodného dlžníka s touto dohodou.

Z obsahu dovolania odporcu ďalej vyplýva, že podstatná časť jeho dovolacích

námietok smeruje proti nároku (zaplatenie sumy 128 205 Sk, ktorú navrhovateľka uhradila

za odporcu ešte pred uzavretím zmluvy o pristúpení k záväzku odporcu), ktorý však nie

je predmetom dovolacieho prieskumu. Súd prvého stupňa v tejto časti návrh

zamietol, odvolací súd v tejto časti rozsudok potvrdil a dovolanie proti tomuto

potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu odporca nepodal. Z toho dôvodu

dovolací súd na tieto námietky (vrátane námietky premlčania) neprihliadol.

Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

dovolateľ neopodstatnene namieta nesprávnosť právneho posúdenia veci, na ktorom spočíva

9

zmeňujúci výrok 1a/ rozsudku odvolacieho súdu ( ). Keďže

v konaní neboli zistené vady uvedené v a konanie nie je postihnuté ani inou

vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, Najvyšší súd

Slovenskej republiky jeho dovolanie v tejto časti ako nedôvodné zamietol (§ 243b ods. 1

).

K dovolaniu odporcu smerujúcemu proti zmeňujúcemu výroku 2/ rozsudku

odvolacieho súdu o trovách prvostupňového konania, proti potvrdzujúcemu výroku 3/

o poriadkovej pokute a proti výroku 4/ o trovách odvolacieho konania dovolací súd uvádza, že

táto časť jeho dovolania smeruje proti rozhodnutiam, ktoré sú síce súčasťou rozsudku

odvolacieho súdu, majú ale charakter uznesenia, pričom uznesenia o trovách konania tento

charakter nestrácajú, i keď rozhodnutie o trovách s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí

a je do neho pojaté ( ).

Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania

a o poriadkovej pokute, treba prípustnosť dovolania smerujúceho proti uvedeným uzneseniam

posudzovať podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu

( ). Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné v prípadoch

uvedených v a V zmysle ale ustanovenia

a 2 neplatia, ak ide (medziiným) o uznesenie o poriadkovej pokute a aj o trovách

konania.

Nakoľko v prejednávanej veci sú dovolaním napadnuté výroky rozsudku odvolacieho

súdu o trovách konania a o poriadkovej pokute, ktoré vykazujú znaky tých rozhodnutí, ktoré

sú taxatívne vymenované v ustanovení ako rozhodnutia, kde dovolanie nie

je prípustné, je nepochybné, že prípustnosť dovolania odporcu voči nim z ustanovenia § 239

nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť v zmysle dovolací súd skúmal, či

uvedené uznesenia odvolacieho súdu neboli vydané v konaní, postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v Výskyt žiadnej z vád uvedených v

však dovolací súd v konaní súdov nižších stupňov nezistil.

Pokiaľ odporca v dovolaní namietal, že odvolací súd nesprávne rozhodol, keď

mu nepriznal náhradu trov prvostupňového konania, jeho námietky podľa obsahu predstavujú

nesprávne právne posúdenie ( ). Aj keby jeho tvrdenia boli

10

opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná

skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladala

by ale prípustnosť dovolania v zmysle

Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

odporcu nemožno vyvodiť z ustanovenia a vady konania v zmysle

neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu

smerujúce proti výrokom 2/, 3/ a 4/ rozsudku odvolacieho súdu v súlade s § 218 ods. 1

písm. c/ v spojení s , ako neprípustné odmietol.

V dovolacom konaní (procesne) úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu

trov dovolacieho konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení

s ustanoveniami a ). Dovolací súd nepriznal

navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na uloženie povinnosti

nahradiť trovy dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. júna 2012

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková