Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-31-2023.pdf
PDF · 159.06 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/31/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov: matka C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/ XX, C., zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária LYSO & PARTNERS spol. s r.o., IČO 36 862 347, so sídlom Nám. Sv. Michala 30/27, Hlohovec a otec E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Marcel Ružarovský, so sídlom Andreja Žarnova 11C, Trnava, za účasti Komisára pre deti, Odborárske námestie 3, Bratislava, o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 25. januára 2023, č.k. 40P/3/2020-307,
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho výroku I., výroku II., výroku III. - v časti určenia výšky bežného a zročného výživného, výroku V. a výroku VI. p o t v r d z u j e.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. v časti určenia podmienok splácania vzniknutého nedoplatku m e n í tak, že nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 16.01.2020 do 25.01.2023 v sume 3.741,94 eur, povoľuje otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 104 eur, splatných spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania sa s plnením aj jednej splátky.
III. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. týkajúcom sa úpravy styku otca s maloletou m e n í tak, že:
1. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou A. raz týždenne v rozsahu jednej hodiny na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, Referáte poradensko-psychologických služieb bez prítomnosti matky vždy za asistencie psychológa, a to v termínoch určených týmto úradom. Matka je povinná mal. A. riadne pripravenú v určený čas odovzdať určenému zamestnancovi tohto úradu v jeho priestoroch a na rovnakom mieste je povinná si po skončení styku maloletú prevziať.
2. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou A. po 10 zrealizovaných stykoch v zmysle predchádzajúceho bodu 1:
- každú párnu sobotu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod.,
- každý rok počas Vianočných sviatkov dňa 25.12. v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod.,
- každý nepárny rok dňa 31.12. v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod.,
- každý rok najbližšiu nedeľu po dni 29.09. v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky tak, že matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase ju otcovi odovzdať v mieste bydliska matky a otec je oprávnený maloletú v určený čas prevziať v mieste bydliska matky a po ukončení styku ju matke na rovnakom mieste vrátiť.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti matky (výrok I.), vyslovil, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach (výrok II.), uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej A. s účinnosťou od 16.01.2020 sumou 120 eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2022 sumou 160 eur mesačne do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 16.01.2020 do 25.01.2023 v sume 3.741,94 eur, povolil otcovi splácať v 23 pravidelných mesačných splátkach po 156 eur a v 24 splátke v sume 153,94 eur popri bežnom výživnom, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania sa s plnením aj jednej splátky (výrok III.), styk otca s maloletou A. neupravil (výrok IV.), matku oprávnil poberať daňový bonus a prídavok na dieťa na maloletú A. (výrok V.), čím zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 17P/27/2014-290 zo dňa 10.03.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoP/34/2016-406 zo dňa 28.11.2016 v časti týkajúcej sa úpravy práv a povinností rodičov k maloletej A. (výrok VI.) a napokon rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VII.).
2. Toto rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa čl. 5 základných zásad Zákona o rodine, § 24, § 26, § 36 ods. 1, § 43 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, vecne tým, že návrh matky posúdil ako dôvodný. V odôvodnení rozsudku uviedol, že matka sa návrhom, doručeným súdu dňa 16.01.2020, domáhala zmeny úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletej A. tak, že žiadala maloletú zveriť do jej osobnej starostlivosti s odôvodnením, že striedavá osobná starostlivosť upravená na čas po rozvode manželstva rodičov maloletej, už nezodpovedá potrebám dieťaťa, sú vytvárané zbytočné konflikty a tlak na dieťa. Otec s návrhom nesúhlasil.
3. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutočného stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že podanému návrhu matky na zmenu súdnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A. je potrebné vyhovieť, keď porovnaním pomerov v čase ostatného rozhodovania súdu v roku 2016 so súčasnými pomermi je nesporné, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa a je dôvodné zmeniť súdom určenú striedavú osobnú starostlivosť k maloletému dieťaťu (ktorá sa fakticky nevykonáva od septembra 2019) na výlučnú osobnú starostlivosť matky, ktorú si sama maloletá vybrala. Maloletá A. už dňa 31.08.2020 na vykonanom pohovore uviedla súdu, že striedavá starostlivosť oboch rodičov s menením domácností jej už dlhšie nevyhovovala a počas letných prázdnin preto začala porovnávať domácnosti rodičov za účelom ustálenia si, v koho osobnej starostlivosti by rada trávila väčšinu času. V septembri 2019 sa definitívne rozhodla pre matku a odvtedy je v jej starostlivosti. S odstupom troch rokov od zisťovaného názoru dieťaťa, na pohovore konanom dňa 17.10.2022 maloletá procesnému opatrovníkovi uviedla, že za žiadnych okolností sa s otcom stretávať nechce. Z dokazovania vyplynulo, že maloletá je po celú dobu súdneho konania od 16.01.2020 vo výlučnej osobnej starostlivosti matky, za posledný kalendárny rok 2022 videla otca jedenkrát (príp. dvakrát), otec podľa vyjadrenia matky za dcérou nechodí, nestretávajú sa, k Vianociam dcéra matke spomínala, že jej niečo napísal, a podľa vedomostí matky maloletá s otcom nebola ani v septembri na svoje narodeniny, ani na Vianoce. Súd tak mal nesporne preukázaný narušený vzťah maloletého dieťaťa k otcovi, ako aj narušený vzťah otca k maloletému dieťaťu, s opakovane pertraktovaným názorom dieťaťa, že „by chcela byť u mamy, cíti sa tam u nej dobre“. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti ako stabilne vyjadrovaný názor maloletého dieťaťa, faktický stav pretrvávajúci viac ako tri roky, závery znalkyne z psychologických vyšetrení otca, matky a maloletého dieťaťa, súd dospel k jedinému možnému záveru, a síce, že toho času už v rozsudku určené vykonávanie striedavej osobnej starostlivosti je čo do času trvania súdneho konania nevykonávané, a do budúcnosti nevykonateľné, preto bolo potrebné zmeniť nariadenú striedavú osobnú starostlivosť na osobnú starostlivosť matky.
4. Matka bola na pojednávaní dňa 04.09.2020 ochotná dohodnúť sa s otcom na pravidelnom stretávaní sa s dcérou v každú nedeľu v reštaurácii a tým pracovať na obnovení vzťahu maloletého dieťaťa s otcom. Bol to otec, ktorý na otázku súdu, či je ochotný pracovať na náprave svojho vzťahu s dcérou verbalizoval, že on nemá na čom pracovať (vo význame na jeho strane nenastala žiadna chyba, dieťa potrebuje psychológa na vymanenie sa spod vplyvu manipulátora matky). Otec odmietol akúkoľvek ponúkanú pomoc či rady zo strany procesného opatrovníka, zo strany matky, zo strany súdu, preto do úvahy neprichádzalo nariaďovanie výchovného opatrenia s cieľom viesť otca k rešpektovaniu názoru
maloletého dieťaťa a posilneniu sociálnych rolí v očiach otca a v očiach dieťaťa, pokiaľ otec mal za to, že on nemá na čom pracovať, on svoju dcéru pozná od narodenia. S poukazom na vyššie uvedené súd zmenil model výkonu starostlivosti z nariadenej striedavej osobnej starostlivosti na výlučnú osobnú starostlivosť matky a s ohľadom na vek dieťaťa 14 rokov a narušený vzájomný vzťah otec - dieťa neupravil styk otca s dieťaťom, nakoľko tento by bol od počiatku nevykonateľný.
5. V časti zastupovania maloletého dieťaťa a spravovania jeho majetku súd nemenil pôvodný rozsudok a ponechal obom rodičom oprávnenie a povinnosť plniť si rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu v bežných veciach.
6. Zároveň súd rozhodol o povinnosti otca platiť na dieťa výživné, ktorého výšku určil vychádzajúc z možností a schopností povinného ako aj odôvodnených potrieb maloletej. V poslednom rozhodnutí sp. zn. 17P/27/2014 súd určil, že počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti k maloletej A. sa výživné neurčuje, v tom čase matka dokazovala príjem zo závislej činnosti vo výške 783,40 eur (bola zamestnaná v G. H., H.) a otec tvrdil jediný príjem spočívajúci v poberaní výsluhového dôchodku v sume 392,48 eur, súd ale vychádzal z potencionality jeho príjmu, majúc za to, že otec je schopný v roku 2016 dosahovať príjem vo výške cca 988,48 eur ako súčet výsluhového dôchodku v sume 392,48 eur a potencionálneho príjmu vo výške 596 eur netto (z oznámenia Štatistického úradu zo dňa 15.01.2016 priemerná čistá mesačná mzda osoby vykonávajúcej prácu v odbore špecialisti v oblasti sociálnej práce a poradenstva), otec aj bol zamestnancom I.I. J., H. ako robotník na zbernom dvore od 05.02.2014 do 31.01.2015 s priemerným čistým mesačným zárobkom v sume 316,26 eur. Súd mal za to, že obaja rodičia tak majú dosahovať porovnateľný príjem. Vtedy maloletý C. bol zverený do osobnej starostlivosti otca, vtedy maloletá B. bola zverená do osobnej starostlivosti matky, u maloletých detí neboli zistené rozdielne výdavky na výživu, preto súd určil, že bude otec prispievať na výživu maloletej B. sumou 80 eur mesačne a matka rovnakou sumou na výživu maloletého C. s tým, že u maloletej A., ktorej mesačné výdavky mal súd ustálené na sumu 268,31 eur (pozostávajúce z nákladov na stravu vo výške 114 eur, oblečenie 50 eur, hygienické potreby 17,48 eur, pes 20 Eur, školské potreby 16,67 eur, poplatky 16,16 Eur, jazdenie 20 eur, kino/divadlo 14 eur), súd výživné neurčil.
7. Aktuálne je otec naďalej poberateľom výsluhového dôchodku aktuálne v tvrdenej/nepreukázanej výške 430 eur mesačne s tým, že otec na výzvu súdu z februára 2020 uviesť pravdivé tvrdenia o jeho majetkových a zárobkových pomeroch za obdobie od roku 2017 do súčasnosti si túto povinnosť nesplnil. Na pojednávaní dňa 04.09.2020 opísal jeho pravidelné mesačné výdavky v sume 817,60 eur, ktoré údajne hradí z príjmu 422,81 eur a tento záporný rozdiel nedôveryhodne vysvetlil tak, že ho finančne podporuje sestra, s ktorou je spoludlžník aj pri hypotéke vo výške 30.000 eur alebo možno až 40.000 eur, a ktorej posiela 200 eur mesačne na splátku na účet a ona mu za to mesačne prispieva cca sumou 400 eur na základné životné potreby, čomu súd ale neuveril, považujúc takéto tvrdenia za iracionálne. Súd vyzval otca na doplnenie skutkových tvrdení ohľadne jeho zárobkových a majetkových pomerov a otec na pojednávaní dňa 28.09.2022 uviedol, že od roku 2022 sa stará o matku, požiadal o opatrovateľský príspevok. V písomnom podaní, doručenom súdu dňa 23.10.2022 otec uviedol pravidelné mesačné výdavky nasledovne: plyn 100 eur, elektrina 59 eur, telefón 99 eur vrátane paušálov na deti C. a A., RTVS poplatky 4,84 eur, životná poistka 51 eur, jedlo 100 eur, ďalej štvrťročne platí vodu 26 eur. Naďalej býva v rodinnom dome v E., avšak po rozvode manželstva splácal sám úver, ktorý bol zobratý počas manželstva s matkou dieťaťa a pôžičku od zamestnávateľa, pre vyporiadanie BSM bol otec nútený zobrať ďalší úver na vyplatenie podielu za vyporiadanie BSM, ktorý bol vo výške 28.500,- eur, preto pre jeho nepriaznivú finančnú situáciu hypotekárny úver spláca jeho sestra, ktorej následne daroval rodinný dom ako prejav vďaky. Otec sa začal starať o svoju matku, z toho dôvodu mal za to, že nemôže dosahovať ďalší príjem. Súd ale konštatoval, že z poradia zákonom upravených vyživovacích povinností je nepochybné, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predchádza vyživovaciu povinnosť dieťaťa k rodičovi. Pokiaľ otec poukazoval na to, že okrem poberania výsluhového dôchodku a peňažného opatrovateľského príspevku na starostlivosť o ťažko zdravotne postihnutú matku nemá iný príjem, túto skutočnosť bolo nutné vyhodnotiť ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zárobku zo strany povinného. Pokiaľ je stará matka maloletého dieťaťa zo strany otca odkázaná na opatrovanie inou fyzickou osobou, súd mal za to, že touto osobou by primárne mal byť jej manžel príp. bezdetná slobodná dcéra ( sestra otca maloletého). Maloletá A. nemá inú možnosť saturovania odôvodnených potrieb ako od povinných rodičov, na rozdiel od starej matky, ku ktorej doteraz pretrváva primárne vyživovacia povinnosť manžela a preto aj povinnosť doopatrovania zo strany manžela/ starého otca maloletého dieťaťa, pokiaľ tomu nebránia prekážky na jeho strane, ktoré v konaní neboli tvrdené a sekundárne vyživovacia povinnosť zo
strany plnoletých detí, pričom pri porovnaní ich osobných pomerov je zrejmé, že syn je otcom maloletého dieťaťa - A., ktoré je potrebné živiť, a ktorá vyživovacia povinnosť má preto prednosť. U otca preto bolo potrebné sa opätovne prikloniť k princípu potencionality príjmu ako súčtu výsluhového dôchodku a priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve od začatia súdneho konania 16.01.2020 a aj po začatí výkonu opatrovateľskej starostlivosti o starú matku maloletého dieťaťa otcom v roku 2022. U matky mal súd preukázaný priemerný mesačný čistý príjem matky 1.087 eur, matka tiež na pojednávaní dňa 04.09.2020 uviedla, že výdavky na maloletú A. predstavujú minimálne sumu 268,31 eur mesačne tak ako v roku 2016. Žiadala určiť otcovi výživné na maloletú vo výške 120 eur mesačne, neskôr zmenila návrh a žiadala výživné v sume 200 eur mesačne od podania návrhu na začatie konania. S ohľadom na odôvodnené potreby maloletej rozhodol súd o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej A. od podania návrhu sumou 120 eur mesačne a nakoľko matka preukázala zvýšené výdavky spočívajúce v nepriaznivom zdravotnom stave maloletého dieťaťa, ktoré je sledované vo viacerých špecializovaných ambulanciách (pediatrická gynekológia, nefrológia, Národný ústav detských chorôb, K., Detská psychiatria L. M., pediatrická endokrinológia v súdnom spise) a s tým spojené náklady na cestovanie a poskytovanie nevyhnutnej zvýšenej zdravotnej starostlivosti, so zohľadnením veku dieťaťa 14 rokov a skutočnosti, že oproti času začatia konania má už vyššie i pravidelné výdavky na uspokojovanie základných životných potrieb, preto určil otcovi povinnosť s účinnosťou od 01.09.2022 prispievať na výživu maloletej A. sumou 160 eur mesačne, ktoré sumy výživného plne zohľadňujú osobnú starostlivosť matky o dieťa aj jej povinnosť peňažným plnením sa podieľať na uspokojovaní odôvodnených potrieb maloletej. Zároveň s prihliadnutím na doposiaľ realizované peňažné plnenia otca určil súd nedoplatok otca, ktorý mu vznikol na zročnom výživnom za obdobie od podania návrhu na súd a tento mu povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach po 156 eur tak, aby k úhrade zročného výživného došlo do dvoch rokov, pod hrozbou straty výhody splátok.
8. Súd nakoniec zmenil rozsudok aj v časti týkajúcej sa daňového bonusu a prídavku na dieťa, keďže maloletá A. bola zverená do výlučnej osobnej starostlivosti matky, ktorá je preto jediná oprávnená na poberanie daňovej výhody a štátnej sociálnej dávky prídavku na dieťa. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.
9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej v celom rozsahu. V prvom rade poukázal na skutočnosť, že zákonná sudkyňa mala byť vo veci vylúčená z dôvodu existencie pochybností o jej nezaujatosti, keď otec v tejto súvislosti podával aj námietku zaujatosti zo dňa 04.10.2022, ktorá bola súdu doručená dňa 05.10.2022 a o tejto námietke súd nekonal, čím okrem iného porušil právo otca na spravodlivé konanie, keďže vo veci rozhodol vylúčený sudca. Otec považuje za nesprávne aj závery súdu pokiaľ ide o zmenu formy starostlivosti, teda z pôvodnej striedavej starostlivosti do výlučnej osobnej starostlivosti matky. Otcovi v tejto súvislosti nebolo umožnené vypočuť znalca k znaleckému posudku, hoci jeho závery nezodpovedali zisteniam znalca v procese vyšetrovania rodičov a maloletej A.. Poukázal na to, že maloletá v septembri 2019 jednoznačne preferovala starostlivosť otca, pričom toto by nebolo možné, ak by otec mal byť agresívny, kričať, alebo by mal maloletú zatvárať do dvoch miestností v dome, či vziať jej telefón, toto sú iba vymyslené príbehy maloletej, ktoré jej boli vnútené matkou. Otec vytýkal súdu, že vôbec nezisťoval príčiny, pre ktoré došlo k tomu, že maloletá od preferencie otca ako rodiča, s ktorým chce vyrastať, dospel vlastne až k nenávisti k nemu, pričom je zrejmé, že k tomu došlo pod vplyvnom matky, u ktorej sa nachádzala. K zvratu v zmýšľaní maloletej teda došlo až po umelej izolácii zo strany matky, ktorá jej bránila vrátiť sa k otcovi. Bez povšimnutia nemôže zostať skutočnosť, že je to práve matka, ktorá prechovávala voči otcovi negatívne emócie, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku a je teda celkom logické, že maloletá radikálne zmenila názor na otca práve pod vplyvom matky. Pokiaľ sa maloletá vyjadruje v tom zmysle, že sa bojí ísť k otcovi, lebo ten by ju nevrátil späť k matke, otec poukazuje na to, že takáto situácia sa nikdy neodohrala. Súd nesprávne postupoval, keď zistil, že maloletá má strach, bez toho, aby zisťoval ďalšie príčiny a okolnosti týchto tvrdení a ich pravdivosť. Otec je presvedčený, že ide o naučené frázy, ktoré má maloletá pred súdmi a úradmi opakovať. Súd postupoval nesprávne, keď vychádzal v podstate iba z tvrdenia maloletej ( ktoré však začala maloletá prezentovať až pod vplyvom matky, kedy nemala možnosť stretávať sa už s otcom) a ostatné dôkazy a skutočnosti zostali zo strany súdu nepovšimnuté. Otec pripomína, že tak najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti, ako aj Európsky súd pre ľudské práva upozorňujú na to, že nie je možné, aby všeobecné súdy stanovisko maloletého dieťaťa bez ďalšieho prevzali a aby založili svoje rozhodnutie iba na jeho prianí, a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmov. Okrem toho otec poukazoval na rozpory v znaleckom posudku a žiadal osobné vypočutie znalca. Poukázal na to, že napr. maloletá pred znalcom uviedla „že jej to príde akoby ocino nemal o ňu
záujem, možno že si myslí, že ho ona neľúbi, ale ona ho stále ľúbi“. Je potom na zamyslenie, prečo sa v závere posudku maloletá vyjadruje o otcovi v tom najhoršom možnom svetle. Je tiež nepochopiteľné pokiaľ maloletá ľúbi otca a napriek tomu si nepraje s ním žiaden kontakt. Aj z uvedených dôvodov žiadal otec vypočuť znalkyňu, aby svoje závery objasnila, keďže maloletá pri rozhovore uvádzala skutočnosti, ktoré nesvedčia v prospech zrušenia striedavej starostlivosti a strachu maloletej z otca.
10. Otec považuje za nesprávny a nezákonný aj výrok o výživnom. Považuje za neprijateľný záver súdu, že by sa nemal starať o svoju matku, ktorá je odkázaná na pomoc a opatrovanie inou fyzickou osobou. Tieto kroky otca nemožno považovať za vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, pretože otec si plní svoju zákonnú povinnosť. Otec tiež rozporuje odôvodnené náklady na výživu maloletej, má za to, že súd pri ich zisťovaní nezisťoval skutočný stav veci, ale vychádzal z hypotetických výdavkov, ktoré existovali v minulosti a ustálil mesačné výdavky na maloletú A. vo výške 268,31 eur (ktoré majú pozostávať zo stravy 114 eur, oblečenia 50 eur, hygienických potrieb 17,48 eur, pes 20 eur, školské potreby 16,67 eur, poplatky 16,16 eur, jazdenie 20 eur, kino, divadlo 14 eur). Otec pritom nepovažuje za reálne, aby mala maloletá náklady na oblečenie 600 eur ročne, čo je 50 eur za mesiac, keďže už nie je batoľa, ani škôlkarka, ktorá rýchlo rastie a je potrebné jej kupovať často nové oblečenie. Rovnako nie je zrejmé, ako sa súd dopracoval k sume 17,48 eur za hygienické potreby a aké dôkazy v tejto súvislosti vykonal. Taktiež výdavok na psa vo výške 20 eur otec rozporuje, keďže maloletá nebola majiteľom psa. K nešpecifikovaným poplatkom vo výške 16,16 eur sa otec pre ich neurčitosť nevie vyjadriť. Zároveň nie je pravda, že maloletá jazdí na koni, keďže s týmto prestala odkedy je izolovaná u matky. Otec má za to, že matkou predložené bločky za jediný mesiac október 2022 nedeklarujú jej priemerné mesačné výdavky, keďže tieto si mohla v danom mesiaci pre účely tohto súdneho konania prispôsobiť. Za nelogické považuje aj úvahy súdu, že matka mala riadne preukázať zvýšené výdavky spojené s nepriaznivým zdravotným stavom maloletej. Matka predložila výpis z elektronickej zdravotnej dokumentácie, z ktorého vyplýva, že v novembri 2021 predstavovali náklady na liečbu spolu 29,55 eur, nie je potom zrejmé, na základe čoho súd zvýšil výživné od septembra 2022 na sumu 160 eur, teda o 40 eur mesačne, vzhľadom na matkou preukázanú výšku nákladov súvisiacich so zdravotným stavom dieťaťa, navyše keď nie je ani zrejmé, či tieto náklady prepláca poisťovňa. Úvahy a závery súdu sú tak hypotetické a najmä nezákonné. Otec namieta aj výrok III. v časti zročného výživného a považuje za neprijateľné rozložiť zročné výživné do 24 splátok po 156 eur, ktoré presahujú bežné výživné (120 eur) resp. sa takmer rovnajú súdom určenému zvýšenému výživnému. Za tohto stavu je otec povinný platiť výživné spolu 316 eur, čo ďaleko presahuje jeho majetkové možnosti, pričom v súdnej praxi sa bežne akceptuje doba 36 mesiacov na splácanie zročného výživného, prípadne aj viac, aby splátky nedostali povinnú osobu do existenčného rizika. Na základe uvedeného otec žiadal, aby odvolací súd napádaný rozsudok zmenil tak, že návrh matky zamietne.
11. Matka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu považovala napadnuté rozhodnutie za správne a navrhla ho potvrdiť. V časti týkajúcej sa zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky poukázala najmä na závery znalca z odboru psychológia. S poukazom na stabilne vyjadrovaný názor maloletej, faktický stav pretrvávajúci viac ako 3 roky, závery znalkyne z psychologických vyšetrení otca, matky aj maloletej, súd dospel k správnemu záveru o potrebe zmeniť pôvodné rozhodnutie a maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky. Súd podľa matky rozhodol správne aj v časti úpravy styku, matka bola na pojednávaní dňa 04.09.2020 ochotná dohodnúť sa s otcom na pravidelnom stretávaní sa s dcérou každú nedeľu v reštaurácii a tým pracovať na obnovení vzťahu maloletej s otcom, otec ale povedal, že on nemá na čom pracovať. Odmietol akúkoľvek ponúkanú pomoc či rady zo strany kolízneho opatrovníka zo strany matky aj súdu. Na výzvu súdu matka dňa 27.10.2022 uviedla, že nežiada upraviť styk otca s maloletou. Ak by tak ale súd urobil, navrhuje, aby sa otec stýkal s maloletou každú nepárnu nedeľu od 14.00 do 15.00 hod. v obci, v ktorej má bydlisko matka a za prítomnosti matky. Otec na výzvu súdu, aby sa vyjadril k zákonnej možnosti ne/upravovania styku s maloletou uviedol, že nevidí dôvod na nové upravovanie styku s maloletou. Aj pokiaľ ide o výšku výživného, matka sa plne stotožňuje s rozhodnutím prvoinštančného súdu, pričom matka podotýka, že otec sa ani raz nepodieľal na zaplatení školského výletu, neprispel na dioptrické okuliare, znemožnil maloletej študovať na gymnáziu, hoci ho o to prosila.
12. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a podľa nich aj rozhodol, pričom kolízny opatrovník považuje odvolanie otca za nedôvodné.
13. Otec v odvolacej replike zotrvával na podanom odvolaní. Uviedol, že jeho právo navrhovať dôkazy je súčasťou práva na spravodlivý proces, preto mu sotva možno vyčítať, keď dôkazy výsluchom znalca navrhoval. Otec riadne poukázal na rozpory, ktoré chcel výsluchom znalca odstrániť. Názor maloletej nie je jej vlastným, táto bola preukázateľne manipulovaná matkou. Aj pokiaľ ide o výživné, trvá na tom, že viaceré z prezentovaných výdavkov v napadnutom rozhodnutí už nie sú aktuálne. Pokiaľ matka uvádza, že otec neprispel dieťaťu na dioptrické okuliare, otec dodáva, že o takom to výdavku ho neinformovala. Keďže v tom čase prispieval na výživu sumou 120 eur zároveň treba uviesť, že na okuliare svojím spôsobom aj tak prispel.
14. Matka sa takisto v odvolacej duplike pridržiavala svojej argumentácie obsiahnutej v predchádzajúcom vyjadrení. Maloletá jednoznačne vyjadrila svoj názor, že chce byť zverená do jej osobnej starostlivosti, pričom závery znaleckého posudku preukazujú vhodnosť takéhoto zverenia. Ani výsluch znalca by s najväčšou pravdepodobnosťou na týchto záveroch súdu nezmenil. Pokiaľ ide o tvrdenia otca o dokazovaní výdavkov maloletej, matka s nimi nesúhlasí, pretože predložila aktuálne výdavky na maloletú ako aj na domácnosť. Nie je tiež pravdou, že by otec nevedel o výdavkoch maloletej na dioptrické okuliare, pretože matka ho na to upozornila a to dokonca sms správou dňa 09.11.2021.
15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), keď vzhľadom k potrebe doplnenia dokazovania nariadil v zmysle § 385 ods. 1, v spojení s § 383 CSP vo veci pojednávanie, na ktoré sa dostavili všetci predvolaní účastníci konania a po doplnenom dokazovaní opätovným výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho je treba rozsudok súdu prvej inštancie v niektorých častiach korigovať.
16. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 40P/3/2020 je zmena úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A. na návrh matky, doručený súdu dňa 16.01.2020.
17. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda tak v časti zmeny osobnej starostlivosti, úpravy styku otca s maloletou, určenia výživného na maloletú a jeho nedoplatku, práva zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok, práva poberať daňový bonus a prídavok na dieťa ako aj v závislom výroku o trovách konania.
18. Ako prvé odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnenú odvolaciu námietku otca, že malo byť porušené jeho právo na spravodlivé konanie z dôvodu, že vo veci rozhodol vylúčený sudca. Z obsahu spisu vyplýva, že otec dňa 05.10.2022 doručil súdu námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni vzhľadom na jej priamy či nepriamy pomer k veci a pravdepodobne k otcovi samotnému. V podaní opisuje, ako sa voči nemu správala na pojednávaní v septembri 2020 a ako jej rozhodovanie nemalo akúkoľvek oporu v práve či skutkovom stave a bolo ovplyvnené emóciami, s tým, že predpojatosť sudkyne vyplýva aj z priebehu pojednávania konaného dňa 28.09.2022. Ako ďalej vyplýva z úradného záznamu sudkyne na čl. 242 spisu, táto námietku vyhodnotila ako čiastočne podanú oneskorene (podanú pre skutočnosti, o ktorých sa otec dozvedel na pojednávaní ešte v septembri 2020) a čiastočne podanú pre skutočnosti spočívajúce v procesnom postupe sudcu, z uvedených dôvodov v súlade s ust. § 53 ods. 1,3 CSP na námietku neprihliadla a nepredložila ju nadriadenému súdu na rozhodnutie. Odvolací súd tento postup vyhodnotil ako správny a zákonný a je teda zrejmé, že vo veci nekonal vylúčený sudca.
19. Nedôvodné bolo aj odvolanie otca proti rozhodnutiu v časti zmeny výchovného prostredia maloletej. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a obsahu celého spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP bez potreby ich znova opakovať. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu otca súd dopĺňa nasledovné:
20. Z vykonaného dokazovania bez najmenšej pochybnosti vyplynul záver, že v najlepšom záujme maloletej je zverenie do osobnej starostlivosti matky, v ktorej sa maloletá fakticky nachádza už viac ako tri roky a tento stav zodpovedá nielen vôli maloletej, opakovane vyjadrenej v priebehu konania ale aj záverom znaleckého dokazovania. Odvolateľ namietal, že rozhodnutie je nesprávne, pretože súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, nevypočul znalca k znaleckému posudku, hoci jeho závery boli v niektorých otázkach rozporné a vytýkal súdu, že nezisťoval príčiny zvratu v zmýšľaní maloletej (ku ktorému došlo pod vplyvnom matky, u ktorej sa nachádzala). Odvolací súd však uvádza, že zhodne so súdom prvej inštancie považuje vykonanie dôkazu výsluchom znalca za neopodstatnené pre jeho nespôsobilosť privodiť zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia a preto by takéto dokazovanie bolo nehospodárne. Znalkyňa sa k otázke prípadného ovplyvňovania maloletej niektorým z rodičov voči druhému rodičovi vyjadrila vo svojom posudku, pričom žiadne takéto ovplyvňovanie nezistila. Zmena v postoji maloletej voči otcovi môže súvisieť s konfliktom medzi rodičmi, obviňovaním matky (ktorá je pre maloletú primárnou emocionálnou osobou) zo strany otca. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti aj ten poznatok znalca, že neschopnosť rodičov dohodnúť sa, vytvára tlak na maloletú, ktorá ho prežíva ako stres a preto je pre ňu jednoduchšie sa prikloniť k jednému z rodičov, ktorého vníma menej konfliktne a viac podporne. Odvolací súd zdôrazňuje, že ani exaktné zodpovedanie na otázku, prečo došlo k takému radikálnemu posunu pri vnímaní osoby otca zo strany maloletej za posledné tri roky by však nebolo spôsobilé zvrátiť rozhodnutie súdu v časti zverenia maloletej do matkinej starostlivosti. V tejto časti je napadnuté rozhodnutie správne a rovnako správne je potom aj vo výroku týkajúcom sa práva matky poberať daňový bonus a prídavok na dieťa a tiež i v otázke práva oboch rodičov zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok.
21. Pokiaľ však ide o rozhodnutie v otázke úpravy styku otca s maloletou, odvolací súd sa s názorom prvoinštančného súdu nemohol stotožniť.
22. Ako už s poukazom na ust. § 24 ods. 4 a § 28 ods. 1,2 Zákona o rodine tunajší súd uviedol vo svojom skoršom zrušujúcom rozsudku v tejto veci, rodičovské práva majú obaja rodičia v zásade v rovnakom rozsahu, ich obsahom je predovšetkým právo vychovávať svoje maloleté dieťa, čo sa realizuje najmä formou osobnej starostlivosti. Súd musí pri svojom rozhodovaní dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, pokiaľ možno rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Rodič, ktorý nemá dieťa vo svojej osobnej starostlivosti môže totiž toto právo realizovať jedine prostredníctvom osobného, prípadne iného napr. písomného, elektronického či telefonického styku. Predovšetkým však osobný styk rodiča s dieťaťom je nesmierne dôležitý.
23. Je preto nesprávne rozhodnutie súdu, ktorým zrušil striedavú starostlivosť a zveril dieťa do starostlivosti jedného z rodičov bez akejkoľvek úpravy styku dieťaťa s druhým rodičom za situácie, kedy rodičovské kompetencie otca nie sú spochybnené, keď otec sa o maloletú A. v minulosti plnohodnotne staral a sám sa pritom nedopustil žiadneho závažného výchovného alebo iného pochybenia, ktoré by ho ako rodiča malo diskvalifikovať. Otec je naďalej plnohodnotným rodičom, dcéru má rád, záleží mu na nej a chcel by sa na starostlivosti a výchove svojej dcéry podieľať. Je preto nepochybne v záujme maloletej, aby bol zabezpečený ich pravidelný osobný styk, samozrejme za podmienok, ktoré zohľadňujú aktuálnu situáciu (maloletá sa s otcom nestretla vyše troch rokov), postoj maloletej voči otcovi (odmieta stretávanie s ním) a zdravotný stav maloletej (trpí depresívnou poruchou správania). Samotná maloletá pritom na jednej strane opakovane v konaní verbalizovala odmietanie kontaktu s otcom, na druhej strane pred znalcom okrem iného uviedla aj „že jej to príde akoby ocino nemal o ňu záujem, možno že si myslí, že ho ona neľúbi, ale ona ho stále ľúbi“. Sú tu teda indície, že maloletá nemá sama vyriešený vzťah k svojmu otcovi a pokiaľ aj v súčasnosti verbálne odmieta stretávanie s ním, toto neznamená, že súd rezignuje na akýkoľvek pokus o nápravu stavu. Je úlohou súdu poskytnúť rodine podporu a zastaviť prehlbujúce sa odcudzovanie medzi dieťaťom a rodičom a to aj za pomoci odborného poradenstva, pričom prekážkou takejto pomoci by nemal byť ani otcom verbalizovaný nezáujem o takúto pomoc, nakoľko tu ide predovšetkým o najlepší záujem maloletého dieťaťa.
24. Práve takýto postup, smerujúci k ozdraveniu vzťahu, je potom súladný aj s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá opakovane vyslovila, že z článku 8 Dohovoru vyplýva pre vnútroštátne orgány pozitívny záväzok konať tak, aby umožnili rozvoj preukázaného a existujúceho rodinného puta. Mali by prijať všetky vhodné opatrenia, ktoré od nich možno vzhľadom na okolnosti toho ktorého prípadu
rozumne očakávať za účelom umožnenia styku rodiča s dieťaťom (napr. Nuutinen proti Fínsku, rozsudok z 27. júna 2000). Skutočnosť, že rodičia nespolupracujú nezbavuje vnútroštátne orgány povinnosti prijať všetky nevyhnutné a vhodné opatrenia (stretnutia u psychológa, asistovaný styk v špecializovanom zariadení a pod.) na to, aby boli udržané rodinné putá (napr. Reslová proti Českej republike, rozsudok z 18.júla 2006).
25. Berúc potom do úvahy všetky zistené okolnosti prípadu, osobitne názor maloletej A., rozumné požiadavky rodičov ako aj vyjadrenia a pripomienky zástupcu Úradu komisára pre deti a kolízneho opatrovníka, súc vedený najlepším záujmom maloletého dieťaťa, odvolací súd upravil styk otca s maloletou tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Uvedený model úpravy styku zabezpečí postupné obnovenie narušených väzieb, keď počas primeraného časové obdobia bude stretávanie prebiehať na pôde príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, za prítomnosti psychológa, čím bude vytvorený bezpečný priestor na nenásilné zblíženie maloletej s otcom a poskytne im obom potrebnú dávku odborného poradenstva a vedenia pri vzájomnej komunikácii a odstránení bariér v rozvoji vzťahov. Po realizovaní desiatich hodinových stretnutí za uvedených podmienok (ktorých termíny určí psychológ po dohode so zúčastnenými) bude maloletá pripravená začať sa stýkať s otcom sama každý druhý víkend v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. ako aj v čase sviatkov a prázdnin (resp. narodenín maloletej). Odvolací súd nepovažoval za vhodné v súčasnosti upravovať ich stretnutie s prespávaním maloletej u otca, keďže vhodnosť takejto úpravy nie je v súčasnosti ešte možné predpokladať. Pokiaľ by v budúcnosti maloletá prejavila záujem o širšie styky s otcom a k dohode rodičov by nedošlo, môže ktorýkoľvek z nich podať súdu návrh na novú úpravu styku.
26. Pokiaľ ide o výživné, odvolací súd nemal dôvod nestotožniť sa s podstatnou časťou argumentácie súdu prvej inštancie, pojatej v príslušnej časti odôvodnenia rozsudku týkajúcej sa určenia výživného. Aj keď niektoré výhrady odvolateľa boli čiastočne dôvodné, tieto však v konečnom dôsledku nemali za následok posúdenie vyživovacej povinnosti otca rozdielnym spôsobom a najmä v rozdielnej výške než tomu bolo urobené zo strany prvoinštančného súdu. Aj po doplnení dokazovania v odvolacom konaní sa tak potvrdila v prevažnej časti správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie potrebných na rozhodnutie o výške výživného, hoci odvolací súd sa nie celkom stotožnil s posúdením po právnej stránke súdom prvej inštancie v otázke posudzovania schopností a možností otca maloletej.
27. Z ustanovení § 62 a § 75 Zákona o rodine vyplýva, že na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti a tiež možnosti, zohľadňuje jeho majetkové pomery a to, či má aj iné vyživovacie povinnosti. Pri výživnom teda nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich potenciálne zárobkové a majetkové možnosti. Je totiž povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôstojné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia ich výživy. Pri uplatnení princípu potenciality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov tzn. príjmov, ktoré povinný potenciálne mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktoré ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného (viď závery NS SR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 236/2018).
28. V konaní bolo preukázané, že otec je od r. 2011 poberateľom výsluhového dôchodku, ktorého výška od začatia tohto konania sa postupne zvyšovala zo sumy 413,21 eur, na sumy 422,81 eur, 430 eur a na 439,66 eur, okrem výsluhového dôchodku poberá od 29.03.2022 opatrovateľský príspevok vo výške 254,22 eur a od 01.07.2022 vo výške 262,85 eur na svoju chorú matku, o ktorú sa stará. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že u otca, tak ako v čase posledného rozhodovania v r. 2016 (kedy súd vychádzal z potencionality jeho príjmu majúc za to, že otec je schopný dosahovať príjem vo výške cca 988,48 eur ako súčet výsluhového dôchodku v sume 392,48 eur a potencionálneho príjmu vo výške 596 eur v čistom, vychádzajúc z oznámenia Štatistického úradu o priemernej čistej mesačnej mzde osoby vykonávajúcej prácu v odbore špecialisti v oblasti sociálnej práce a poradenstva), treba aj v súčasnosti vychádzať z potencionálneho príjmu určeného obdobným spôsobom. K uvedenému súd dospel, keď poberanie peňažného opatrovateľského príspevku na starostlivosť o ťažko zdravotne
postihnutú matku vyhodnotil ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania resp. zárobku a konštatoval, že starostlivosť o chorú matku mal prevziať predovšetkým jej manžel, prípadne bezdetná slobodná dcéra t. j. sestra otca maloletého dieťaťa. Odvolací súd k tomu uvádza, že tak, ako otec dôvodil v odvolaní, poskytovanie pomoci chorému rodičovi je morálnou povinnosťou plnoletého dieťaťa. Súd nemá právo diktovať, ktorý člen rodiny sa má o takúto odkázanú osobu starať. Osobnú starostlivosť v prípade ťažkej choroby nemožno zamieňať s vyživovacou povinnosťou, u ktorej poradie vyplýva z ustanovení Zákona o rodine. Dôvody, pre ktoré sa opatrujúcim stane konkrétny člen rodiny, môžu závisieť od mnohých faktorov, jednak od vzťahov v rodine, fyzických možností opatrovateľa (súvisiacich s konkrétnym zdravotným obmedzením odkázanej osoby), ale aj od prípadných iných príjmov členov rodiny ( napr. na rozdiel od jeho sestry v tomto prípade otec maloletej má zaistený aj iný stabilný príjem, ktorým je výsluhový dôchodok, takže jeho životná úroveň pri prevzatí celodennej opatery o matku tak výrazne nepoklesla, čo napr. u iného člena rodiny platiť nemusí), toto však súd v predmetnom konaní nemal povinnosť zisťovať a ani možnosť objektívne posúdiť. V uvedenom prípade totiž nejde o situáciu, kedy sa povinný rodič ocitol s opatrovateľským príspevkom ako jediným príjmom, neschopným pokryť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa.
29. Odvolací súd vychádzajúc z uvedeného mal za to, že princíp potencionality bol správne uplatnený len do marca 2022, prevzatie starostlivosti o ťažko chorú matku však predstavuje dôležitý dôvod, pre ktorý nemožno od otca žiadať, aby popri tejto starostlivosti ešte vykonával inú prácu, pričom má okrem opatrovateľského príspevku pravidelný ďalší príjem, takže jeho celková výška príjmov je cca 693 eur. Aj z tejto sumy je podľa názoru odvolacieho súdu schopný pokrývať odôvodnené potreby maloletej dcéry tak, ako boli v konaní preukázané, pričom výška výživného, stanovená súdom prvej inštancie je primeraná a odvolací súd sa s ňou stotožňuje.
30. Otec v odvolaní namietal, že rozhodnutie v časti výživného je nesprávne, pretože súd nedôsledne preveril odôvodnené potreby maloletej a neskúmal dôvodnosť matkou deklarovaných výdavkov na výživu dieťaťa. Odvolací súd však nedal otcovi za pravdu. Pripomína, že v zmysle ustálenej judikatúry oprávnené potreby dieťaťa nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Aj keď otcova argumentácia ohľadom určitých výdavkov (výdavok na psa a jazdenie), ktoré otec rozporuje, sa javí ako podložená, tieto výdavky však nemajú žiadny praktický vplyv na správnosť súdom určenej výšky výživného. Spochybňovanie nákladov na oblečenie v sume 50 eur za mesiac (ktorá suma zahŕňa aj obuv, keďže toto sa samostatne ako položka neuvádza) a 17,48 eur za hygienické potreby je vzhľadom na vek maloletej, ktorá je v pubertálnom veku, nedôvodné. Matkou uvádzané náklady na výživu maloletej sú podľa názoru aj odvolacieho súdu nielen primerané ale aj obvyklé vzhľadom na vek dieťaťa a ich výška je porovnateľná s výdavkami, ktoré sú súdu z rozhodovacej praxe známe u detí porovnateľného veku, pričom maloletá má značné zdravotné problémy, ktoré jej náklady navyšujú. Odvolací súd pripomína, že medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky ( napr. na lieky pri ochorení dieťaťa, návšteva zubára, vreckové, jednorazové výdavky na školské potreby, výlety, kultúru, šport a pod.) a súd aj na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Treba tiež zdôrazniť, že potreby dieťaťa v zásade rastú s pribúdajúcim vekom, teda čím je dieťa staršie, tým viac sa socializuje, rozširuje sa pole jeho aktivít a záujmov a tým prirodzene narastajú aj jeho výdavky. Vychádzajúc z uvedeného možno dôvodne predpokladať, že náklady na výživu maloletej A., ktoré súd ustálil v sume 268,31 eur sú reálne podstatne vyššie, pričom je prakticky nemožné, aby matka ich výšku presne zdokladovala.
31. Námietka otca, že matkou predložené pokladničné bloky za jeden mesiac nedeklarujú priemerné mesačné výdavky maloletej, keďže tieto si mohla v danom mesiaci pre účely tohto súdneho konania prispôsobiť, je irelevantná, nakoľko rovnako slabú výpovednú hodnotu by malo predloženie pokladničných blokov za tri roky a to vzhľadom k tomu, že pri nákupe bežných produktov (stravy, ošatenia, obuvi, liekov, drogérie a pod.) nejde o žiadny personalizovaný nákup a nedá sa nijakým spôsobom preukázať, že ide o uspokojovanie potrieb maloletej a nie inej osoby. Táto okolnosť by však znamenala, že vo vzťahu k položkám, tvoriacim pritom prevažnú časť z rozpočtu určeného na výživu dieťaťa, by žiaden rodič ich výšku nevedel nikdy preukázať. Dokazovanie presnej výšky takýchto výdavkov je prakticky nemožné, nakoľko pokladničné bloky o nákupe v podstate nemajú takmer žiadnu dôkaznú silu, keďže sú neadresné a z ich obsahu nevyplýva, komu sú určené a zároveň zriedkavo existuje iný, relevantný dôkaz. Uvedená okolnosť však nemôže ísť na vrub maloletého dieťaťa a preto
pokiaľ matkou uvádzané bežné výdavky na maloletú sú primerané s ohľadom na porovnateľné prípady, z ktorých nijako nevybočujú, súd ich akceptuje.
32. Výživné vo výške 120 eur určenej prvoinštančným súdom považuje aj odvolací súd za určené správne, vrátane zvýšenia na sumu 160 eur od septembra 2022. K argumentácii otca, že matka nepreukázala zvýšené výdavky spojené s nepriaznivým zdravotným stavom maloletej, ktoré by odôvodňovali takéto zvýšenie výživného o 40 eur, odvolací súd odkazuje na vysvetlenie podané v predchádzajúcom bode, v ktorom poukazoval na zložitú dôkaznú situáciu matky, keďže to isté platí aj v prípade nákladov vynakladaných v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom maloletej. Matka na odvolacom pojednávaní ohľadom nákladov na zdravotnú starostlivosť súdu uviedla, že z výpisov zo zdravotnej poisťovne preukázala, aké boli návštevy lekárov, nebolo to však z toho dôvodu, aby preukázala výšku výdavkov (za lieky platí niekedy 8 eur, niekedy 14 eur), ale aby bolo vidieť, kam s maloletou z dôvodu jej zdravotného stavu cestujú, pretože treba uznať aj výdavky za dopravu. Takto s dcérou cestovala do K. K., do M. chodia na pravidelné prehliadky lekárov (psychiatria cca raz za 3 mesiace), maloletá má neustále problémy s močovým mechúrom, obličkami, čo je mesačne návšteva minimálne dvakrát, boli tiež v H., kde jej robili vyšetrenia pod narkózou, čoskoro ju čaká obdobné vyšetrenie v K., pričom ani jedno vyšetrenie otec nepomohol finančne zvládnuť a neprispel, ani keď matka od neho pýtala finančný príspevok aspoň na okuliare. Matka preukázala posledné výdavky u stomatológa, kde iba jedna návšteva zubára ju nedávno stála 230 eur a to oprava zubov neskončila, maloletá má totiž zanedbaný chrup, keďže na takéto výdavky už peniaze nevyšli. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu odvolací súd uzavrel, že zvýšenie nákladov na zdravotnú starostlivosť maloletej od jesene 2022 bolo dostatočne preukázané a zvýšenie výživného bolo namieste tak, ako správne súd urobil s účinnosťou od septembra 2022, kedy maloletá zároveň postúpila do vyššieho ročníka základnej školy. Vychádzajúc z ustálenej praxe tunajšieho odvolacieho súdu vo veciach výživného sa vychádza z toho, že pokiaľ sa dieťa nachádza vo výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, je tu povinnosť druhého rodiča kompenzovať nedostatok vlastnej osobnej starostlivosti o dieťa platením súm určeného výživného, ktorého výška určená súdom sa pohybuje obvykle v rozmedzí cca od 20% do 30% čistého mesačného príjmu rodiča s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam prípadu, čo predstavuje u otca pri zistenom priemernom čistom príjme cca 693 eur sumu od 139 eur do 208 eur, preto výživné na maloletú A. bolo stanovené správne a jeho výška zohľadňuje tak schopnosti a možnosti rodičov, odôvodnené potreby dieťaťa ako aj skutočnosť, že otec nad rámec súdom určeného výživného maloletej ničím iným neprispieva.
33. Pokiaľ ide o odvolanie v časti zročného výživného, odvolací súd akceptoval námietku otca, že v jeho situácii nie je vhodné určenie takých vysokých splátok na splatenie zročného výživného ako určil súd prvej inštancie, keďže spolu s bežným výživným je otec potom povinný platiť výživné spolu 316 eur, čo presahuje jeho majetkové možnosti. Preto, vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe, v zmysle ktorej by k úplnému vyrovnaniu dlhu na zročnom výživnom malo dôjsť najneskôr do troch rokov, odvolací súd zmenil rozsudok v časti podmienok splácania nedoplatku a splátky mu znížil na sumu 104 eur mesačne.
34. Ďalšie odvolacie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
35. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti vo výroku I., výroku II., výroku III. - v časti určenia výšky bežného a zročného výživného, výroku V. a výroku VI. potvrdil, a za použitia § 388 CSP rozsudok zmenil v časti úpravy styku ako aj v časti týkajúcej sa výšky splátok zročného výživného.
36. O trovách prvoinštančného ako aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovení § 52, § 58 CMP a § 396 ods. 2 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
37. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého, styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.