Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_40P-3-2020.pdf
PDF · 171.52 KB
No categories available
40P/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako otec, toho času u matky, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, so sídlom Jarmočná 3, Hlohovec, dieťa rodičov: matka M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XA, M., zastúpená Advokátska kancelária LYSO & PARTNERS spol. s r. o., so sídlom Nám. Sv. Michala 30/27, Hlohovec, IČO: 36 862 347, a A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou Sidor a partneri, s. r. o., so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 52 635 970, o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Maloletá F. R., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.
II. Obaja rodičia budú oprávnení a povinní zastupovať ju a spravovať jej majetok v bežných veciach.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej F. sumou 120 Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Súd styk otca s maloletou F. neupravuje.
V. Daňový bonus a prídavok na dieťa maloletú F. si bude uplatňovať matka.
VI. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 17P/27/2014 - 290 zo dňa 10.03.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 23CoP/34/2016 - 406 zo dňa 28.11.2016 v časti týkajúcej sa úpravy práv a povinností rodičov k maloletej F..
VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 16.01.2020 sa matka domáhala zmeny úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu F. R., nar. XX.XX.XXXX. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Trnava v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave súd o. i. schválil zverenie maloletej F. na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch od nedele od 18 tej hodiny do nasledujúcej nedele do 18tej hodiny s tým, že rodič, v osobnej starostlivosti ktorého mala byť maloletá nasledujúci týždeň, si dieťa prevzal v mieste bydliska druhého rodiča. Výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti k maloletej F. súd neurčil. Rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti zohľadňuje záujem maloletého dieťaťa so zabezpečením rovnocenného kontaktu s oboma rodičmi s cieľom rozvoja osobnosti dieťaťa a riadneho uplatňovania jeho práv, potrieb a záujmov. Tieto princípy a výhody sa začali u nich vytrácať až nakoniec úplne vymizli. Otec si svojvoľne zamieňal párny a nepárny
týždeň s úmyslom neodovzdať maloletú matke, počas vianočných prázdnin neodovzdal maloleté dieťa matke v stanovenom čase, neodovzdávala dieťa načas. Otec sa vyhováral na vôľu maloletého dieťaťa, ktorej sa podľa otca nechcelo ísť k matke. Počas letných prázdnin v auguste 2019 maloletá F. odmietla ísť k matke s tým, že chce ešte zostať u otca. Matka v dobrej vôli vyhovieť maloletej sa s otcom dohodla, že ju nechá o týždeň dlhšie a taký istý čas ju potom nechá otec u matky. Tento čas sa predĺžil o tri týždne a keď sa dieťa nechcelo vrátiť ani po tomto čase k matke, otec sa matke vysmieval, preto bola nútená oznámiť túto skutočnosť na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Hlohovci a na Obvodné oddelenie Policajného zboru v Hlohovci dňa 20.08.2019. Po tomto čase sa maloletá striedala podľa rozsudku do dňa, keď sa vyjadrila matke, že sa otca bojí, nechce sa k nemu vrátiť. Uviedla, že jej bránil kontaktovať matku aj vtedy, keď sama na neho naliehala, že chce ísť k matke, zobral jej telefón, prikázal jej zostať v izbe ako trest a blokoval jej kontakt na matku v telefóne. V snahe kontaktu s maloletým dieťaťom sa otec pokúsil prísť za dieťaťom do školy, kde vyvolal konflikt, ktorým ohrozoval matku maloletej a maloleté dieťa. Maloletá F. sa odvtedy bojí otca ešte viac, odmieta k nemu ísť. Nechcela s ním stráviť ani vianočné sviatky ani nový rok. Dôvodom na určenie striedavej osobnej starostlivosti boli vhodné možnosti na výchovu a starostlivosť u oboch rodičov. Ukázalo sa, že tento systém nie je pre potreby maloletej F. vhodný, sú tak vytvárané zbytočné konflikty a tlak na psychiku maloletej. Medzi rodičmi ani nefungovala žiadna komunikácia. Riadna komunikácia a spolupráca rodičov je pritom jednou zo základných podmienok striedavej starostlivosti o dieťa. S otcom sa podľa matky nedá na ničom dohodnúť. Preto žiadala, aby súd zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej F. sumou 120 Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Dňa 02.03.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie otca, v ktorom uviedol, že návrh matky považuje za nedôvodný, klamlivý a zavádzajúci. Maloletá F. bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, keď súd vychádzal zo záverov znaleckých posudkov a z názoru maloletého dieťaťa, ktoré uviedlo, že by sa jej páčilo, ak by bola týždeň u mamy a týždeň u otca. Nie je pravdou, že by si zamieňal párny a nepárny týždeň s úmyslom neodovzdania maloletej F. matke. Otec nikdy nebránil tomu, aby bola maloletá F. v kontakte s matkou alebo ju navštevovala. Klamlivé sú tvrdenia matky, že otec mal maloletú ovplyvňovať. Predkladá fotografie z komunikácie matky s maloletou, kedy matka vnucovala maloletej myšlienku a pocit strachu z otca a obavy, že sa už s matkou nikdy neuvidia. K udalostiam z leta 2019, otec nebránil maloletej a ani jej nezakázal stretnúť sa s matkou, v danom období maloletá odmietala za matkou chodiť. Za matkou odmietla chodiť a stretávať sa s ňou aj ostatné ich deti, ktoré sú v súčasnosti už plnoleté. Otec popiera skutočnosť, že by sa snažil dosiahnuť stav, kedy by maloletá nemohla komunikovať alebo stretávať sa s matkou. F. má vlastný telefón, s ktorým si s matkou pravidelne telefonovala a vymieňala správy počas starostlivosti u otca. Nie je pravdivé tvrdenie matky, že by mal otec ohrozovať matku aj maloletú F. pri stretnutí v škole, pretože matka sa stretnutia ani nezúčastnila. Maloletá sa snažila pri tomto stretnutí otcovi vyhnúť - z dôvodu strachu pred matkou, ak by sa dozvedela, že sa spolu rozprávali - avšak mu oznámila, že sa k nemu vráti. Matka v celom návrhu opisuje údajné správanie otca, ktoré je ale vlastné práve matke. Preberanie prebiehalo tak, že ak šla maloletá F. od otca k matke, matka sedela v aute, čakala na maloleté dieťa, otca nepozdravila a odišla. Keď išlo dieťa od matky k otcovi, matka iba otvorila dvere, postrčila ju von z bytu a zvrela dvere. Otec sa s matkou snažil komunikovať o prípadných zdravotných problémoch, školských potrebách či iných aktivitách, avšak matka tieto snahy ignorovala. Maloletá nemá z otca strach a nikdy nemala. Je predsa nelogické, aby dieťa, ktoré vzrastalo so svojimi súrodencami u otca, následne bez akéhokoľvek dôvodu zmenilo svoj názor a zrazu chcelo žiť s druhým rodičom a voči otcovi pociťovalo strach. Následne otec uviedol k správaniu matky, že: v lete 2019, kedy maloletá chcela ostať dlhšie u otca, matka psychicky vydierala maloletú s tým, že ak sa nevráti k nej, predá jej psa (Z.); matka vnucovala maloletej predstavy, že už sa nikdy neuvidia, pretože maloletá neodpisovala na správy z dôvodu, že jedla; vo vnucovaní týchto predstáv matka pokračovala a aj napriek ubezpečeniu maloletej, že k nej príde; okrem toho matka vnucovala maloletej, že má z otca strach a že keď sa k nemu vráti, že už sa nikdy neuvidia. Tieto slová matka adresovala dcére potom, ako ju M. (brat maloletej F.) kontaktoval ohľadom lyžovania a bicyklovania. Z uvedeného vyplýva, že maloletá nemá v skutočnosti z otca strach, ale tieto myšlienky sú jej vnucované matkou; matka zrejme diktuje maloletej, čo má odpisovať na správy otcovi, prípadne jej bratovi; napriek vyššie uvedenému matke presviedča dcéru, že je vydieraná zo strany otca. Na preukázanie týchto skutočností vyplývajúcich z komunikácie medzi matkou a maloletou žiadal vyzvať matku alebo umožniť otcovi predložiť ju ako dôkaz v súlade s ustanovením článku 11 Civilného mimosporového poriadku. Otec mal za to, že záujem matky na súkromí nemôže prevážiť nad záujmom maloletého dieťaťa a jeho zdravom duševnom vývine a zachovaní väzieb s otcom. Odkedy sa nachádza v starostlivosti matky, má dcéra zhoršený prospech v škole, z čoho otec usudzuje, že matka
ju nedostatočne pripravuje a zanedbáva jej školské povinnosti. Je zrejmé, že nie z otca má maloletá F. strach, ale tento môže mať jedine z matky. Zrejme sa obáva vrátiť k otcovi späť, lebo v minulosti a aj v súčasnosti je matkou psychicky vydieraná, vnucuje jej myšlienku, že má mať strach z otca a z toho, že sa už neuvidia, ak sa k nemu vrátiť. Matka nepriamo dáva na výber maloletej, že buď zostane s ňou, alebo o ňu príde, ak sa vráti k otcovi. Matka nemá záujem ani ochotu sa s druhým rodičom na starostlivosti o dieťa dohodnúť, hoci otec v predchádzajúcom konaní prejavil vôľu podrobiť sa striedavej starostlivosti. Matka neuznáva dôležitosť otca v živote maloletého dieťaťa, preto je vylúčené, aby bolo v jej osobnej starostlivosti. Otec mal snahu komunikovať, podrobil sa striedavej osobnej starostlivosti, nikdy nebránil rozvíjaniu vzťahu maloletej s matkou. Preto navrhol pribratie znalca za účelom posúdenia osobnosti rodičov a maloletej F. a zistenia jej skutočnej vôle, či má strach z otca a či sa k nemu skutočne nechce vrátiť alebo sú tieto jej údajné predstavy iba vplyvom výchovných metód matky, ktorá sa snaží maloletú vytrhnúť z prostredia otca. Preto navrhol návrh matky zamietnuť.
3. Dňa 05.06.2020 bolo súdu doručené doplňujúce vyjadrenie otca, v ktorom otec uviedol, že maloletá v súčasnosti neodpovedá na správy otca a ani jej brata M.a. Ako zákonný zástupca má prístup k elektronickým dokumentom a hodnoteniu maloletého dieťaťa v škole. Otec zistil, že triedny učiteľ dcére vytýkal, že neposiela vypracované úlohy z predmetom pravidelne. Otec sa na webovej stránke školy dozvedel, že maloletá má nasledovný prospech z vyučovacích predmetov: matematika 3, biológia 2, geografia 2, slovenský jazyk a literatúra 4, matematika 4, slovenský jazyk a literatúra 3, biológia 4. Len pre úplnosť uviedol, že v predchádzajúcich rokoch bola maloletá na konci školského roka vyznamenaná, kým aktuálne v starostlivosti matky je jej hodnotenie v škole na priemernej úrovni. Otec považuje za zarážajúce, že matka s maloletou netrávi čas a nepomáha jej s prípravami do školy. Uvedené len potvrdzuje, že matka drží maloletú ako „rukojemníka", aby dostávala od otca výživné, pričom o maloletú a jej starostlivosť nemá skutočný záujem. Matka dokonca maloletej v SMS-správe vytkla, že úlohy neposiela pravidelne, a aby si na to dala pozor, lebo to bude proti nej, keď sa to bude preberať na súde. Ďalej matka uviedla, že nech si dáva na to pozor, keď chce s ňou bývať. Uvedené vťahovanie maloletej zo strany matky do súdnych sporov a vplývanie na ňu spôsobom, aby sa lepšie pripravovala (hoci je úlohou a povinnosťou rodiča dozerať a vychovávať svoje dieťa), lebo inak sa to bude riešiť na súde a nebudú potom môcť spolu bývať, je iba ďalším dôkazom o vydieraní maloletej zo strany matky, ktorá jej opäť nepriamo dáva na výber - buď otec alebo matka. Vyššie uvedené spolu s ďalšími dôkazmi otca pritom jednoznačne potvrdzujú, že maloletá nemá skutočný strach z otca, ale tento iba matka navodzuje jej správaním, komunikáciou, vydieraním a stavaním ju do pozície, kedy si má sama vybrať rodiča, s ktorým chce žiť. Toto správanie matky pritom ohrozuje duševnú a psychickú integritu maloletej, pretože rola otec zohráva v jej živote nie nepatrnú úlohu. Otec poukázal na neprípustné správanie matky, ktorá maloletej F. umožňuje stretávať sa s chlapcami, dokonca ju sama za nimi vozí, s čím otec nesúhlasí, pretože F. ešte nie je vo veku, kedy by sa mohla stretávať s chlapcami. Poukazuje i na to, že staršia dcéra Timea, ktorá je už dospelá, počas jej neplnoletosti žila s matkou a v 17tich rokoch otehotnela s podstatne starším mužom a nedokončila ani strednú školu. Všetky tieto skutočnosti podporujú záver o nevhodnom výchovnom prostredí matky, ktorej zámerom nie je mať maloletú vo svojej starostlivosti, ale viesť pomyselný boj s otcom a odtrhnúť ho od spoločného dieťaťa. Celé to vníma ako kompenzáciu matky za konanie o vyporiadanie BSM, kde sa matka dožadovala vyplatenia viac ako 55.000 Eur, pričom k vyplateniu došlo na základe súdom schváleného zmieru iba sumy 28.500 Eur.
4. Dňa 07.07.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie matky, ktorá zotrvala na tom, že otec si často zamieňa párny a nepárny týždeň s úmyslom neodovzdania maloletej F. matke a často bránil tomu, aby maloletá s matkou bola v kontakte počas doby, po ktorú mala byť maloletá u otca. Fotografie z komunikácie medzi maloletou a matkou žiadne skutočnosti podstatné pre toto konanie nepreukazujú (teda nedokazujú, ako uvádza otec, že „matka maloletej F. vnucovala myšlienky a pocity strachu z otca a obavy, že už sa s matkou nikdy neuvidia“), obsah komunikácie na fotografiách predložených otcom je iný, než v skutočnosti bol. Tieto fotografie nanajvýš preukazujú to, že otec protiprávnym spôsobom opakovane zasahoval do súkromia matky a aj maloletej. Ak by skutočne k takémuto vážnemu zásahu do práva na súkromia došlo, neobstoj í chabá argumentácia otca akousi „nutnou obranou“ alebo „krajnou núdzou“. Takýto dôkaz je podľa názoru matky v súdnom konaní neprístupný. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie otca, že by sa maloletej F. podstatne zhoršil prospech v školskom roku 2019/2020. Dňa 30.6.2020 dostala maloletá F. vysvedčenie a podľa tohto vysvedčenia mala z hodnotených predmetov samé jednotky a iba jednu dvojku t. j. prospela s vyznamenaním (matka poznamenáva, že došlo teda k oproti prvému polroku školského roka 2019/2020 k zlepšeniu prospechu maloletej a že do úvahy sa pri ďalšom štúdiu berie výsledok žiaka za II. polrok). Toto vysvedčenie matka dokladá súdu v prílohe tohto vyjadrenia. Tiež nie
je pravda, že maloletá v minulosti zanedbávala jej školské povinnosti vinou matky. Nie je ani pravda, že by v minulosti matka bola obmedzená vo výkone rodičovských práv (vtedy maloletá R. bola zverená do osobnej starostlivosti matke, maloletý M. otcovi a maloletá F. bola zverená obom rodičom do striedavej osobnej starostlivosti). Postup otca a jeho postoje najlepšie preukazuje samotný obsah súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. 17P/27/2014 a tiež spis Krajského súdu Trnava, sp. zn. 23CoP 134/2016. Nepravdivým a absurdným tvrdením je tvrdenie otca, že matka mala záujem maloletú uniesť (v čase, keď sa nachádzala u otca), pričom otec sa za pomoci polície mal domáhať, aby matka maloletú vrátila do jeho starostlivosti. Tak ako to vyplýva aj zo spomenutých súdnych spisov, otec maloletej zneužíva súdne a iné konania na neustálu šikanu matky maloletej. Maloletá má strach z otca a z tohto dôvodu sa zrejme obáva vrátiť k otcovi späť. Matka sa naproti tomu snaží pôsobiť na maloletú F. výchovne tak, aby i zachovala vzťah aj k otcovi a tento ďalej rozvíjala. Nie je pravda, ako uvádza otec maloletej ,,je matkou psychicky vydieraná, vnucuje jej myšlienku, že má mat strach z otca a z toho, že sa neuvidia, ak sa k nemu vráti“, ale naopak (a to napriek príkoriam, ktoré od otca maloletej matka v minulosti vytrpela) vysvetľuje maloletej, že má aj otca a že sa má aj s ním stýkať. Maloletá reaguje na toto nabádanie matky, aby si zachovala vzťah aj s otcom odmietavo a podráždene. Matka sa preto domnieva, že maloletá, ako dospievajúce dievča prežila s otcom podobnú skúsenosť ako jej sestra R., pričom tieto negatívne skúsenosti oboch dievčat pramenia z necitlivého a nechápavého postoja otca k potrebám a spôsobu komunikácie s dievčatami v pubertálnom veku. Matka neupiera vo vzťahu k otcovi právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, ale sa domnieva, že otec by mal prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby. Ako veľmi výstižný príklad nevhodného postoja otca k maloletej nerešpektujúceho jeho citové väzby je otcovo vnímanie vzťahu F. k spolužiakom a spolužiačkam z triedy. Odhliadnuc od toho, že otec maloletej číta jej komunikáciu s matkou a so svojimi kamarátmi (a narúša súkromie ako jej samej, tak aj kamarátov maloletej, s ktorými si píše), otec maloletej z komunikácie musel vedieť, že matka dcéru vezie za kamarátmi a to nie hocijakými kamarátmi, ale za spolužiakmi a spolužiačkami z triedy maloletej. Matka tak učinila z dôvodu, že jej záleží na spoločenskom živote dcéry a nechcela dopustiť, aby zostala dcéra bez kamarátiek a kamarátov. Je príznačné, že otec maloletej nechápe, že dcéra si vzhľadom na svoj vek a vzhľadom na školský kolektív vytvára aj sociálne väzby v tomto pre maloletú pracovnom kolektíve a že nie je možné k nej pristupovať rovnakým spôsobom, ako keď mala tri roky. Otec maloletej tieto vývinové potreby dcéry nechápe alebo účelovo nechce chápať. Matka sa domnieva, že duševný a citový vývin dieťaťa maloletej je ohrozený práve v tej časti striedavej osobnej starostlivosti, keď je maloletá u otca. K vyporiadanie BSM, otec ani kompromisnú sumu vyrovnacieho podielu v sume 28.500 Eur matke doteraz nevyplatil. K návrhu na pribratie znalca do konania matka uviedla, že s týmto návrhom nesúhlasí, pretože povedie len k ďalšej traumatizácii maloletej dcéry. Pokiaľ otec maloletej stále uvádza, že mu matka odmieta maloletú odovzdať, toto tvrdenie nie je pravdivé. Otec maloletej s matkou žiadnym spôsobom nekomunikuje, v určený čas sa pre maloletú nedostavuje a ani nepíše kedy si pre maloletú chce prísť, alebo ju aspoň vidieť. Je zarážajúce, že otec maloletej nemal záujem o maloletú ani počas vianočných sviatkov. Počas striedania si maloletej otec sa nikdy nesnažil s matkou nadviazať komunikáciu ohľadne maloletej, dokonca keď musela ísť maloletá na vyšetrenie do Trnavy, matke nadával v telefóne že on na to nemá čas a nikam s ňou nepôjde, dokonca aj maloletá prosila matku, aby sa posnažila to vybaviť na iný termín, aby tam mohla ísť s ňou. Pokiaľ ide o urážajúcu invektívu vo vzťahu k dcére R. (pokiaľ otec nepravdivo uvádza, že R. otehotnela s podstatne starším mužom a nedokončila školu) R. je šťastne vydatá a školu dokončila. Toto vyjadrenie otca maloletej len dokumentuje jeho problematický vzťah so svojou dcérou. Okrem toho matka považuje za potrebné uviesť, že práve matka maloletej bola tou osobou, ktorá otcovi maloletej po prvýkrát dovolila vziať si na ruky vlastnú vnučku (t. j. dcéru R.) a to aj napriek tomu, že sa s ňou dcéra R. za to nahnevala (matka poznamenáva, že otec maloletej nemá ani o svoju vnučku otec maloletej záujem, ako ani o svoju staršiu dcéru R.). Otec maloletej rovnako ako u maloletej F., nevedel komunikovať' v minulosti ani s vtedy maloletou R., ktorej výchovu v jej 16 rokoch nezvládol a R. vyhnal. Maloletá F. má už 11 rokov, nie je to úplné dieťa, je v začínajúcej puberte, kedy si medziľudské vzťahy uvedomuje a všíma. Ak má F. strach z otca, tento strach musela nadobudnúť iba z vlastnej skúsenosti. K prospechu v škole, F. sa začala v škole zhoršovať' z dôvodu, že jej ako vynikajúcej žiačke otec nechcel umožniť ísť študovať' na školu, ktorú si vybrala, ale musela zostať na škole, ktorú jej vybral otec. Maloletá žiadala otca, aby súhlasil s tým, aby mohla študovať na gymnáziu, ale tento s tým nesúhlasil a presadil si inú školu, ktorú dieťa nechcelo navštevovať. Matka maloletej potom musela vyvinúť enormnú námahu, aby ju na škole udržala a dokázala prinútiť učiť sa, keď maloletá doma plakala, že ak nepôjde na gymnázium, už sa nemusí ani učiť. Matka musela vynaložiť veľké úsilie, aby počas chodenia do práce počas Covid 19 sa naplno mohla venovať aj dcére s učením, pomáhať jej vypracovávať rôzne projekty, učiť ju učivo, ktoré jej nik nevysvetlil a dotiahnuť to až tak ďaleko,
že si maloletá vylepšila natoľko prospech, že na vysvedčení mala iba jednu dvojku, čiže ešte lepšie vysvedčenie, ako v prvom polroku. Matka maloletej sa domnieva, že ňou uvádzané výchovné problémy otca s maloletou F. poukazujú nielen na epizodické problémy vo vzťahu medzi rodičmi navzájom a medzi rodičmi a maloletou, ale tieto majú tak závažný charakter, že neumožňujú ďalej pokračovať v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Medzi matkou a otcom, ale najmä medzi otcom a maloletou došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu posledného rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností k maloletej. Z horeuvedených dôvodov matka trvá na podanom návrhu t. j. navrhuje, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. l7P/27/2014 zo dňa 10.03.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava, sp. zn. 23CoP/134/2016 zo dňa 28.11.2016 vo výroku V. rozsudku súdu prvej inštancie (v časti zverenia maloletej F. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov) a v časti VI. rozsudku súdu prvej inštancie (v časti neurčenia povinnosti platiť výživné) a to tak, že zruší striedavú osobnú starostlivosť k maloletej F. a maloletú zverí do osobnej starostlivosti matky a zaviaže otca maloletej platiť na výživu maloletej F. výživné vo výške 120 Eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa každý mesiac vopred s účinnosťou odo dňa podania návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práva povinností k maloletej F..
5. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom po oboznámení sa s návrhom matky, vyjadreniami a priloženými listinami vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, zisťovaním názoru maloletej F., vysvedčením maloletej F. s nahliadnutím do jej elektronickej žiackej knižky, výsledkami lustrácie rodičov v databáze Sociálnej poisťovne, úradnými záznamami spísanými na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec (ďalej len „UPSVaR”) zo dňa 20.08.2019, 22.08.2019, 04.09.2019, 04.11.2019 a zo dňa 01.06.2020, rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností zo dňa 01.07.2020 o výške výsluhového dôchodku otca, spisovým materiálom tunajšieho súdu sp. zn. 17P/27/2014 najmä rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 17P/27/2014 - 290 zo dňa 10.03.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 23CoP/34/2016 - 406 zo dňa 28.11.2016 a zápisnicami predchádzajúcimi rozhodnutiam súdov, ako i ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
6. Matka na pojednávaní vypovedala, že v auguste sa udialo to, že maloletá mala v nedeľu ku nej prísť, ale otec jej zavolal, že chce zostať u neho o deň dlhšie, čo jej maloletá telefonicky potvrdila. Povedal jej, že v pondelok jej ju privezie. Neozval sa, ani neprišiel. Na ďalší deň v utorok otec a F. prišli do M. s tým, že si prišli po psíka s tým, že ešte sa nechce vrátiť ku nej, že chce ešte zostať u otca. Psa im nedala, odišli. Celý druhý týždeň bola u otca. Počas toho si s dcérou písala. Nakoniec jej napísala, nech si po toho psa príde, keď chce, nech to má tak, ako ona chce, nech sa rozhodne. Vtedy bola u staršej dcéry, ktorá býva v D.. Tam pred bránou odovzdala psa otcovi. Vtedy dcéru videla. Vedela, že toto je čas, kedy sa to začne naťahovať. Kontaktovala som ÚPSVaR a OR PZ. Z ÚPSVaR jej povedala pracovníčka, že sa s ňou porozpráva. F. nešla s ňou ani na dohodnutú dovolenku. Sociálna pracovníčka ju kontaktovala, že otec s dcérou sa dostavili na ÚPSVaR na pohovor, po rozhovore s F. jej prisľúbili, že dcéra sa vráti domov ku nej. Začiatkom septembra sa vrátila z dovolenky, na ktorú šla bez F.. F. jej počas dovolenky písala, či po ňu už príde. Vrátila sa v nedeľu a rovno si pre ňu prišla. Na ÚPSVaR sa v priebehu 09/2019 dohodli, že budú rešpektovať F., ako dlho u koho bude chcieť byť, budú to rešpektovať. Nejaký čas si ju ešte striedali. Vždy v nedeľu bola smutná, že sa má vrátiť k otcovi. Vysvetlila jej, že aj otec bude smutný, tak ako ona a musí k nemu ísť. Potom jej povedala, že nemá s otcom dobrý vzťah. Hádajú sa, otec jej zabavuje mobil, blokuje matku na facebooku, povedala jej, že k otcovi ísť nechce. Tak otcovi napísala, že nech nechá F. u nej dlhšie, lenže to už k nemu nechcela ísť.
7. Otec na pojednávaní vypovedal, že v tom auguste, týždeň pred koncom prázdnin, prišla R. s Z. aj s dcérou po F.. Moc tomu nechcel veriť, lebo v rozsudku má dané, že ak jeden z rodičov nemôže, upovedomí toho druhého, čo matka nespravila. R. s Z. prišli, pogrilovali, okúpali sa. Po 18.00 hodine prišla F. za nímu, že chce ešte u neho zostať. Dal jej telefón, nech zavolá matke pred všetkými, čo aj urobila. Matka s tým veľmi nesúhlasila, robila jej prieky. Nakoniec súhlasila, keď počula že F. je smutná, povedala jej, že príde po ňu v utorok. Matka ale prišla v pondelok. Zavolal ju na kávu na terasu, nech sa s F. dohodne. Matka sa povyhrážala vulgarizmami a odišla. Vo štvrtok išiel s F. do M., čakali matku pred bytovkou, prišla dolu so psom s tým, že F. jej povedala, že chce ešte zostať u otca aspoň do konca prázdnin. Matka sa jej začala vyhrážať, že či ju už nechce v živote vidieť, čo má robiť s tými vecami, čo jej kúpila, že predá psa. F. sa rozplakala a odišla do auta. Matke povedal, že takto si ju od seba len odpúta. Matka išla na ÚPSVaR, kde povedala, že jej bráni v styku s dcérou. Prišla mu výzva zo sociálky, že sa má dostaviť na výsluch aj s F.. Výsluch uskutočnili, kurátorka prehovorila maloletú, aby išla k matke. Tak
F. prehovoril, že nech ide aspoň na víkend. F. mala obavu, že sa už od nej nevráti. Tak jej vysvetlil, že podľa rozsudku sa vráti. F. tam odišla na víkend, odvtedy sa mu už neozvala. S matkou komunikovala stále, pokiaľ bola u neho. Z jeho strany tam nevidí žiadny problém. Skôr mala strach ísť matke, bála sa, že sa odtiaľ nikdy nevráti.
8. Procesný opatrovník na pojednávaní uviedol, že prihliadajú na názor dieťaťa, ktorý bol aktuálne zisťovaný nimi a súdom. Následne vzhľadom k veciam, ktoré odzneli dnes na pojednávaní a pred pojednávacou miestnosťou, je na rodičochh, ako sa nadstavia a budú s dieťaťom spolupracovať. Tým, že dieťa má aktuálne ako opornú osobu matku, apelujú na ňu, aby sa snažila budovať vzťah s otcom, a zároveň apelujú na otca, aby danú ponúknutú možnosť využil, snažil sa počúvať svoje dieťa. Je to dieťa, ale má 12 rokov. Počas pojednávania bola rodičom navrhnutá možnosť, aby sa dieťa začalo stretávať s otcom za prítomnosti matky. Obaja rodičia sa dohodli, že v nedeľu 06.09.2020 o 15.00 hod. sa stretnú za prítomnosti maloletej v reštaurácii Z.im v D. s tým, že matka bude dieťa motivovať, privedie ho, bude prítomná. Procesný opatrovník navrhol rodičom, aby boli stretnutia v nedeľu pravidelné, min. každú nedeľu, aby začali budovať vzťah otca a dcéry. Zo skúseností vedia, že prítomnosť matky sa postupne skracuje. Je to aj príležitosť, ako môže otec zagratulovať dcére k narodeninám.
9. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 17P/27/2014 - 290 zo dňa 10.03.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 23CoP/34/2016 - 406 zo dňa 28.11.2016 mal súd preukázané, že v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletej F. súd rozhodol nasledovne: maloletá F. bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorí sú obaja oprávnení zastupovať ju a spravovať jej majetok v bežných veciach. Výkon osobnej starostlivosti rodičov bol upravený od 18tej hodiny nedele nepárneho týždňa do 18tej hodiny párneho týždňa u matky a v ostatnom čase u otca s tým, že preberajúci rodič sa dostaví do miesta bydliska odovzdávajúceho rodiča. Súd neurčoval výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti. Súd upravil styk rodičov aj počas sviatkov ako osobitnú úpravu, konkr. počas vianočných prázdnin, jarných prázdnin, a veľkonočných prázdnin. Súd zároveň určil, že daňový bonus na maloletú F. si bude uplatňovať matka a prídavok na dieťa bude poberať otec. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.12.2016.
10. Z vysvedčenia maloletej F. s nahliadnutím do jej elektronickej žiackej knižky mal súd preukázané, že maloletá F. ukončila piaty ročník základnej školy s prospechom výborný s vyznamenaním, chválitebne bola hodnotená výlučne zo slovenského jazyka a literatúry, čím si výrazne zlepšila prospech v porovnaní s prvým polrokom. Z nahliadnutia do elektronickej žiackej knižky mal súd preukázané, že známky uvádzané otcom sú z obdobia 10.02.2020 do 17.03.2020. Následne žiaci neboli známkovaní pre zavedené dištančné vzdelávanie pre opatrenia na zamedzenie šírenia COVID - 19.
11. Z výsledkov lustrácie rodičov v databáze Sociálnej poisťovne vyplýva, že matka je naďalej (od r. 2001) zamestnaná ako obchodný referent, fakturant pre CWS-boco Slovensko, s. r. o. s príjmom cca 1.081 Eur v hrubom, čo činí v čistom cca 850 Eur. Otec nie je vedený ako osoba s dosahovaním akékoľvek vymeriavacieho základu či už zo zamestnania, z dohôd podľa pracovného práva, alebo z výkonu samostatnej zárobkovej činnosti.
12. Z úradných záznamov spísaných na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec (ďalej len „UPSVaR”) zo dňa 20.08.2019, 22.08.2019, 04.09.2019, 04.11.2019 a zo dňa 01.06.2020 vyplýva, že maloletá ešte dňa 04.09.2019 uviedla, že sa doma hráva s bratom, učieva sa s ňou otec, chce byť u otca, pretože u otca sa jej lepšie učí, lepšie sa jej odtiaľ chodí do školy. S maminou chcel tráviť čas, keď ona bude chcieť. Zo záznamu zo dňa 04.11.2019 vyplýva informovanie otcom, že má narušený kontakt s maloletou dcérou, dcéra mu nevolala, nebol s ňou tri týždne. Zo záznamu zo dňa 01.06.2020 vyplýva, že maloletá absolvovala pohovor, na ktorom uviedla, že nechce byť u otca, chce byť u mamy. S otcom sa chce stretávať, kedy si ona povie. Maloletá uviedla, že bola svedkom konfliktu pred školou, otec nerešpektoval jej rozhodnutie, že chce byť s matkou, nemal jej to umožniť. V domácnosti matky sa cíti dobre.
13. Z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností zo dňa 01.07.2020 mal súd preukázanú výšku výsluhového dôchodku otca v sume 422,81 Eur s účinnosťou od 01.07.2020 s tým, že do 30.06.2020 poberal 413,21 Eur mesačne.
14. Podľa článku 5 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
15. Podľa § 36 ods. 1 zákona rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
16. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
17. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
18. Podľa § 43 ods. 1 zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
19. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
20. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
21. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
22. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
24. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
25. Z vykonaného dokazovania zisteného skutočného stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že podaný návrh matky je v celom rozsahu dôvodný a je potrebné mu vyhovieť, keď nastala podstatná zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa a tým i na strane oboch rodičov, pre ktorú je potrebné zmeniť súdom schválenú dohodu rodičov o výkone ich osobnej starostlivosti striedavo a zveriť maloleté dieťa do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z nich, pričom maloletá F. si určila matku na výkon osobnej starostlivosti k nej. Maloletá F. uviedla súdu (dňa 31.08.2020), že striedavá starostlivosť oboch rodičov s menením domácností jej už dlhšie nevyhovovala. Počas letných prázdnin, kedy nemala povinnosti voči škole, preto začala porovnávať domácnosti rodičov za účelom ustálenia si, v koho osobnej starostlivosti by rada trávila väčšinu času a v septembri 2019 sa definitívne rozhodla pre matku. Maloletá F. je aj v súčasnosti spokojná s výberom, a po udalostiach, ktoré sa udiali v prvej polovici septembra 2019 a neskôr počas zimného konfliktu rodičov, sa uistila o správnosti svojho výberu.
26. Medzi kritéria, ktoré musí súd z hľadiska potreby rozhodovania v najlepšom záujme dieťaťa v konaní o úprave výchovných pomerov vziať na zreteľ, sú najmä: 1. existencia pokrvného puta medzi dieťaťom a o jeho zverenie do starostlivosti sa usilujúcej osoby, 2. miera zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade zverenia do starostlivosti tej ktorej osoby, 3. schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie dieťaťa do starostlivosti zaistiť jeho vývin a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby, 4. prianie dieťaťa. Súdy svojou rozhodovacou činnosťou ustálili, že rešpektovanie, resp. prihliadnutie k prianiu samotného maloletého dieťaťa, možno za splnenia určitých predpokladov „považovať za zásadné vodítko pri hľadaní najlepšieho záujmu“ maloletého. Za predpoklady ovplyvňujúce mieru relevancie tohto kritéria je potrebné považovať predovšetkým dostatočnú rozumovú a emocionálnu vyspelosť maloletého dieťaťa, kde významným faktorom je v tomto prípade vek samotného dieťaťa, lebo čím je dieťa staršie, tým väčší má jeho názor váhu. Ďalšími významnými faktormi sú okolnosti, ktoré formujú postoj maloletého dieťaťa, spôsob jeho zisťovania a v neposlednom rade i jeho hodnotenie zo strany súdu, lebo nie je mysliteľné, aby súd iba bez ďalšieho prevzal postoj maloletého dieťaťa a svoje rozhodnutie založil na jeho prianí, a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmu (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Cop/7/2018 zo dňa 20.09.2018)
27. Otec v pôvodnom konaní pred odvolacím súdom sp. zn. 23Cop/34/2016 na pojednávaní dňa 28.11.2016 uviedol, že so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasil len preto, že sa bál, že príde o F. úplne. Vidí, že jej to veľmi neprospieva, ale možno si časom zvykne. Následne po otvorení odvolacieho pojednávania otec uviedol, že striedanie na týždeň spôsobuje F. problémy. F. má zo striedavej starostlivosti zlé pocity, je plačlivá. F. si vinu kladie na seba, aby neublížila ani jednému, ani druhému. Aj matka na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedla, že pre F. je striedavá starostlivosť náročná, vždy plače pri odchode, keď odchádza od matky k otcovi, ale aj naopak. Ona ľúbi oboch rodičov rovnako, nechce jej ubližovať tým, že by nebola u otca. Chce, aby mali dobrý vzťah. Krajský súd v Trnave v odôvodnení rozsudku citujúc odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie (odsek 10, s. 7 odôvodnenia) uviedol, že pre formovanie správnej ženskej identity maloletej nie je nevyhnutné, aby bola maloletá vo výlučnej starostlivosti svojej matky, ale postačuje, aby bola maloletá v osobnej starostlivosti matky aspoň po primeraný čas, čo interval jedného týždňa spĺňa. ... Súd poukazuje na potrebu zachovať súrodenecké väzby medzi maloletou F. a staršími súrodencami, keď znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že najmä vzťah medzi R. (zverená do osobnej starostlivosti matky) a F. je blízky súrodenecký vzťah, ktorý by v prípade dlhšieho odlúčenia mohol byť narušený, čo nemožno považovať na prospech maloletej. ... Podmienky u oboch rodičov mal súd pre starostlivosť o maloletú F. za vhodné.
28. Od posledného rozhodnutia súdu o vhodnej forme starostlivosti k maloletej F. uplynuli viac ako tri roky. V čase rozhodovania súdov v roku 2016 bola maloletá F. 8ročná žiačka na prvom stupni základnej školy. Nebolo sporným, že ani jeden z rodičov nepovažoval súdmi určenú striedavú osobnú starostlivosť za vhodnú formu k maloletej F., keď tak ako súd uviedol vyššie, mali obaja za to, že „F.“ to nebude vyhovovať (nie im). Maloletá F. napriek tomu, či práve preto, aby ani jednému z rodičov neublížila, v tejto forme striedania sa v týždňových intervaloch starostlivosti rodičov existovala až do okamihu, kedy si (zrejme) uvedomila, že má právo si určiť spôsob svojho žitia a nie stavať záujem rodičov nad svoje vlastné potreby. Konanie o starostlivosti súdu o maloleté dieťa je konaním o najlepšom záujme maloletého dieťaťa, nie konaním o najlepšom záujme otca, alebo konaním o najlepšom záujme matky. Maloleté dieťa viac ako tri roky striedalo domácnosti rodičov napriek tomu, že mu to nevyhovovalo. Súdu sa natíska tak otázka,
kedy inokedy ak nie práve počas dospievania mala maloletá F. rodičom úprimne povedať, aby konečne obaja prihliadli aj na jej záujem, nie len na svoj záujem. Je nepochybné, že obaja rodičia vychovali dve dnes už dospelé osoby, vo väčšine času v spoločnej domácnosti, v závere dospievania týchto detí v dvoch samostatných domácnostiach. Tak otec, ako i matka, vychovali dvoch úspešných dospelých ľudí ( M.a, ktorý žije v spoločnej domácnosti s otcom a R., ktorá sa vydala za Z. a majú spoločne dvojročnú N.). V tomto konaní sa stretli dvaja rodičia, ktorým zostala ešte jedna maloletá dcéra, ktorá im umožňuje nečeliť pravde o tom, že po rozpade manželstva a nenadviazaní nových stálych partnerských vzťahov sú viac alebo menej spokojní v osamelosti. Maloletá F. má stále rada oboch rodičov, ale v septembri 2019 už ako 11ročné dieťa na začiatku dospievania sa rozhodla vyjadriť svoj názor. Svoj názor si pritom formovala počas letných prázdnin striedavo v prospech otca a potom v prospech matky. Obaja rodičia preto využili techniky vydierania vlastného dieťaťa - matka vydierala maloletú dcéru tým, že jej predá psa a otec maloletú dcéru podľa vyjadrenia dcéry na začiatku septembra 2019 obmedzil maloletú F. v osobnej slobode, keď je odňal mobilný telefón, obmedzil jej pohyb len na dve miestnosti v dome - aby sa maloletá F. rozhodla v ich osobu.
29. Maloletá F. s odstupom jedného roka od udalostí, ktoré nastali v auguste a v septembri 2019 pri stupňujúcej sa nervozite oboch rodičov - ktorí si uvedomili, že dcéra dospela k túžbe zmeniť model striedavej osobnej starostlivosti, ktorí u nich s určitými prekážkami fungoval cca tri roky - dospela k záveru, že otec je veľmi výbušný, direktívny, vyžaduje, aby sa veci diali tak ako ich on určí, “keď nie je tak, ako on chce, veľmi sa hnevá”. Za rozhodné považovala zistenie, že “sa bojím, že keď pôjdem k tatinovi, tak ma nedá naspäť k mamine”. Preto sa napriek vyhláseniam poňatým aj do úradného záznamu dňa 04.09.2019 rozhodla pre osobnú starostlivosť matky. Ako uviedla súdu dňa 31.08.2020, po konflikte v cca januári 2020, pri ktorom zavolala matku, keď videla otca stáť pred školou, mama pri hádke s otcom pred školskou bránou zavolala políciu, ona sa schovala do auta a otec sa snažil dvere na aute otvoriť, takže sa pred ním zamkla a veľmi sa ho bála, sama požiadala matku, aby podala návrh na súd na zmenu výchovného prostredia. Maloletá na otázku súdu, či vie, čo otec uviedol súdu v spisovom materiáli, uviedla, že mamina jej niečo čítala a na otázku súdu, či chce k tomu niečo uviesť, čo si o tom myslí, odpovedala: “uistila som sa, že som sa správne rozhodla”.
30. Súd nie je orgán, ktorý má učiť rodičov ako ľúbiť svoje dieťa a ako prejavovať lásku k milovanej dcére. Preto pokiaľ otec žiadal, aby súd nariadil znalecké dokazovanie, v ktorom by znalec zisťoval, či sa ho dcéra naozaj bojí alebo sa ho nebojí, či je manipulovaná resp. ovplyvňovaná matkou, ktorá ju núti preberať jej názory, súd uvádza, že odborným vyšetrením znalcom z odboru psychológia detí a dospelých sa nezisťuje, akým spôsobom a z akého dôvodu dcéra dospela k záveru, že chce zostať žiť výlučne u matky v jej osobnej starostlivosti a s otcom sa stretávať bez nariadenej úpravy styku súdom (prípadne súdom autoritatívne určenej úprave styku s otcom by sa podľa vlastných slov nepodriadila), a stretnutia realizovať výlučne v prítomnosti matky a na verejnosti. Súd zo svojej praxe vychádza totiž z odporúčaní odborníkov, ktorí uvádzajú, že ak aj súd dospeje k záveru, že dieťa je “zmanipulované” jedným z rodičov, súd neodníma maloleté dieťa (nasilu) spod vplyvu tohto rodiča, ale v spolupráci so psychológmi, psychoterapeutmi či organizáciami zastrešujúcimi týchto odborníkov vedie “manipulátora” k tomu, aby (nielen) verbálne a neverbálne podporoval budovanie, udržiavanie a rozvíjanie vzťahu maloletého dieťaťa s druhým nedomicilným rodičom, najneskôr do času, kedy dieťa samé bude schopné kritického pohľadu na oboch rodičov, čo však v hraničných prípadoch nemusí nastať do 18teho roku jeho života, kedy súd stráca zákonnú možnosť sprevádzania už z právneho hľadiska dospelého plnoletého dieťaťa v jeho živote.
31. Cieľom výchovy dieťaťa rodičom je utváranie osobnosti, keď sa zlučuje sloboda jedinca s mravnými normami spoločnosti. Rodič má preto pri výchove svojho dieťaťa vytvárať podmienky umožňujúce dieťaťu jeho rozvoj a stimulovať snahu dieťaťa stať sa autonómnou (= nezávislou, slobodnou, spontánnou), integrovanou, ale socializovanou osobnosťou. Preto pokiaľ maloletá F. vo veku 12tich rokov sa vyjadrila, že si želá čas jej dospievania tráviť (nateraz) v osobnej starostlivosti matky, pričom od jej 11tich rokov (od septembra 2019) sa nachádza z vlastného rozhodnutia v starostlivosti matky, je povinnosťou otca ako láskavého milujúceho rodiča rešpektovať názor svojho dieťaťa a poďakovať sa mu za námahu, ktoré takmer tri roky vynakladalo pri striedaní sa v dvoch domácnostiach, proti svojej vôli. Prejavy lásky rodiča k dieťaťu sa rovnako ako dieťa vyvíjajú a menia svoju náplň. Kým u detí predškolského veku prejavy milujúceho rodiča spočívajú v uspokojovaní jeho základných životných potrieb a v osobnej starostlivosti (naučiť dieťa fyziologických zručnostiam ako je chodenie, hygienickým návykom ako je oslobodenie sa spod plienok, sociologickým zručnostiam ako je schopnosť fungovať v
kolektíve s inými deťmi napr. podeliť sa o hračku, či sladkosť, pomáhať si), v neskoršom veku je úlohou rodiča podporovať dieťa v plnení si povinností (úlohy, učenie sa) a preto učiť ho zodpovednosti. Vo veku adolescencie sa úloha rodiča a preto i prejavy jeho lásky menia, rodič má dieťa viac podporovať v samostatnosti bez sústavnej kontroly a direktív. V záujme spoločnosti je, aby z dospievajúceho dieťaťa vyrástol samostatný socializovaný jedinec, ktorý bude sám schopný neskôr prevziať rolu rodiča. V najpredávanejšej knihe na svete sa píše, že láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne (prvý list Korinťanom, Nový zákon).
32. Maloletá F. už nie je dieťa, nehovorí ako dieťa, zanecháva detské spôsoby, a súdu pri zisťovaní jej názoru na vec samú ako aj na udalosti, ktoré sprevádzali zmenu zo striedavej osobnej starostlivosti na výlučnú osobnú starostlivosť jedného z rodičov, (august-september 2019 a “pred koronový konflikt pred školou”) popísala tak ako ich vnímala vlastnými zmyslami: išlo o tretiu verziu odlišnú tak od verzie otca ako aj od verzie matky: maloletá F. upozornila súd na to ako ona vnímala niekoľkodňový nedobrovoľný pobyt v domácnosti otca, stresy pri opakovaných hádkach s otcom, zamknutie v domácnosti otca, odobratie mobilného telefónu, čítanie jej komunikácie s kamarátmi cez messenger otcom, a štyri zimné stretnutia s otcom pred školou, pričom práve pri štvrtom stretnutí sama privolala matku zo strachu pred otcom na svoju ochranu. Pre súd nebolo podstatné zisťovať najpravdepodobnejšiu verziu priebehu udalostí tzv. objektívnej pravdy, t. j. či sa v niektorej časti udalosti odohrali inak ako ich popísala maloletá F., alebo ako ich popísal otec, alebo ako ich popísala matka, pretože to čo je podstatné, je, že ak by sa aj udalosti odohrali inak ako ich maloletá F. vnímala a uviedla, nezmenilo by to jej city a pocity, ktoré v súčasnosti prechováva k otcovi a ktoré prechováva k matke. Súd mal jednoznačne preukázané (verbalizovaním pri zisťovaní jej názoru ako aj pozorovaním pri odovzdávaní dieťaťa po skončení zisťovania jej názoru dňa 31.08.2020, keď z vynútenej náruče otca ako nie želaného fyzického kontaktu sa pri podpore súdom na chodbe súde maloletá F. schovala do náručia matky, usmiala sa a v jej spoločnosti opustila budovu súdu), že maloletá F. toho času uprednostňuje matkinu náruč, je v nej uvoľnená, usmievavá a považuje matku za svoju ochrankyňu.
33. Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti na názor maloletého dieťaťa prihliadol, zohľadnil rozumovú a emocionálnu vyspelosť maloletého dieťaťa a dospel k záveru, že maloletá F. bude mať v osobnej starostlivosti matky vytvorené nielen vhodné podmienky na jej vývin, keď matka je schopná zaistiť uspokojovanie fyzických, vzdelávacích, emocionálnych, materiálnych a iných potrieb maloletej F., ale v osobnej starostlivosti matky bude mať maloletá F. vytvorené aj vhodné podmienky na obnovenie väzby k otcovi. Matka bola schopná (aj ochotná) dohodnúť sa s otcom na pravidelnom stretávaní sa s dcérou každú nedeľu v reštaurácii priamo na pojednávaní a tým neformálne pracovať na obnovení vzťahu dieťaťa s otcom. Bol to naopak otec, ktorý na otázku súdu, či je ochotný pracovať na náprave svojho vzťahu s dcérou verbalizoval, že on nemá na čom pracovať (vo význame na jeho strane nenastala žiadna chyba, dieťa potrebuje psychológa na vymanenie sa spod vplyvu manipulátora matky).
34. Pokiaľ F. preferuje osobnú starostlivosť matky a táto forma starostlivosti jej v súčasnosti (toho času po dobu jedného roku) vyhovuje, súd z vyššie uvedených dôvodov zohľadnil jej prianie a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. Súd nad rámec dodáva, že nie je vylúčené, pokiaľ otec nezatvrdí svoje srdce, že neskôr zmení maloletá F. potrebu a bude jej vyhovovať viac osobná starostlivosť otca, keď si bude chcieť podvedome nacvičovať fungovanie v rovnocennom partnerskom vzťahu s vedením domácnosti (rola dospelej ženy a matky). K tomu je však nevyhnutné, aby otec už v súčasnosti akceptoval názory svojho dieťaťa, prikladal názorom svojho dieťaťa váhu rovnako ako súd prikladal názoru dieťaťa váhu a prijal nevyhnutnosť zmeny jeho vzťahu a prejavov lásky k dcére. Pokiaľ otec doteraz zotrval na predstave, že “ja budem kupovať svojmu dieťaťu k narodeninám takú vec, akú sám považujem za vhodný dar a nie to, čo si ono želá, keď ja sa s tým nestotožňujem”, pretože preferuje “výchovno-vzdelávacie” dary (u 12ročného dieťaťa), v takom prípade bude prerod vzťahu otec - dospievajúca dcéra trvať dlhšie a samozrejme stratený životný čas sa nikdy nedobehne. Pokiaľ odcudzenie potrvá dlhšiu dobu, niekoľko rokov narušený vzťah nenaberie už takú intenzitu a hĺbku pri neskorších pokusoch otca o opätovné nadviazanie vzťahu a skôr či neskôr zostane otcovi výlučne rola nepriameho pozorovateľa toho, ako sa jeho dieťaťu v živote viac či menej darí alebo nedarí (obdobne ako otec údajne podľa tvrdenia matky prišiel o vrúcny vzťah so staršou dcérou R., a nevytvoril si vzťah s jej manželom Z. a vnučkou N.). Nakoniec, súd nezistil žiadnu objektívnu prekážku na strane matky, pre ktorú by maloletú F. nemal zveriť
do jej osobnej starostlivosti. Maloletá si riadne plní školské povinnosti, dosahuje výborný prospech s vyznamenaním, nevedie ani otcom tvrdený záhaľčivý život s chlapcami na ulici.
35. V časti zastúpenia maloletého dieťaťa a spravovania jeho majetku súd nemenil pôvodný rozsudok a ponechal obom rodičom ako oprávnenie a povinnosť plniť si rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu v bežných veciach. V podstatných veciach (ako je napr. výber strednej školy) sa musia rodiča dohodnúť a v prípade, že sa nedohodnú, vo veci na návrh rozhodne súd.
36. V časti určenia výživného: od posledného rozhodnutia súdov nedošlo k podstatnej zmene pomerov tak u matky, ako ani u otca, a podľa tvrdenia matky ani u maloletej F.. V čase rozhodovania súdov v roku 2016 bol otec poberateľom výsluhového dôchodku, pričom súd vychádzal z potencionality jeho príjmu na úrovni cca 700 až 800 Eur mesačne (súd prvej inštancie mal za to, že otec je schopný dosahovať príjem vo výške cca 988,48 Eur ako súčet výsluhového dôchodku a potencionálneho príjmu), matka bola zamestnaná v CWS-boco Slovensko, s. r. o. a súd mal za to, že obaja rodičia dosahujú porovnateľný príjem. M. bol zverený do osobnej starostlivosti otca, R. bola zverená do osobnej starostlivosti matky, u maloletých detí neboli zistené rozdielne výdavky na výživu, preto súd považoval za spravodlivé riešenie vzťahov medzi účastníkmi, ak bude otec prispievať na výživu maloletej R. sumou 80 Eur mesačne a matka bude prispievať na výživu maloletého M.a sumou 80 Eur mesačne s tým, že u maloletej F. súd výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti neurčil. Mesačné výdavky mal súd vo vzťahu k maloletej F. ustálené v sume 268,31 Eur pozostávajúce z nákladov na stravu vo výške 114 Eur, oblečenie 50 Eur, hygienické potreby 17,48 Eur, pes 20 Eur, školské potreby 16,67 Eur, poplatky 16,16 Eur, jazdenie 20 Eur, kino/divadlo 14 Eur.
37. V čase rozhodovania súdu o zmene výchovného prostredia je otec naďalej poberateľom výsluhového dôchodku aktuálne vo výške 422,81 Eur mesačne s tým, že otec na výzvu súdu z februára 2020 uviesť pravdivé tvrdenia o jeho majetkových a zárobkových pomeroch za obdobie od r. 2017 do súčasnosti si túto povinnosť nesplnil. Na pojednávaní otec uviedol, že jeho mesačné výdavky predstavujú: plyn - 101 Eur, elektrina - 57 Eur, voda - 50 Eur štvrťročne, telefón - cca 100 - pre 3 osoby - otec, M., F., hypotéka vyše 200 Eur mesačne (VÚB, a. s., v r. 2020, v zostatkovej výške 30 až 40.000 Eur), pričom sestra je spoludlžník, strava + drogéria - týždenne cca 80-100 Eur s tým, že na stravu mu prispieva syn M. podľa možnosti max. do 80,00 Eur, celkovo tak cca 320 eur na stravu pre dvoch, čo po odčítaní príspevku syna predstavuje 240 Eur. Ošatenie sa snaží nekupovať, dostáva od sestry a mamy vo forme darčekov, poistenie pre všetky 3 deti - 20 Eur (F.) + 17 Eur (R.) +16 Eur (M. ) + 50 Eur (otec) = 103,00 Eur mesačne, inkaso - 6 Eur, daň a komunálny odpad platí jeho mama, + má nejaké športové výdavky, lebo syn chodí na šport. Celkovo tak otec ustálil minimálne pravidelné mesačné výdavky na sumu 817,60 Eur, ktoré hradí z príjmu 422,81 Eur. Záporný rozdiel v príjmoch a výdavkoch otec nedôveryhodne vysvetlil, že ho finančne podporuje sestra, s ktorou je spoludlžník aj pri hypotéke vo výške 30.000 Eur alebo možno až 40.000 Eur, a ktorej posiela 200 Eur mesačne na splátku na účet a ona mu za to mesačne prispieva cca sumou 400 Eur na základné životné potreby. Súd tomuto vyjadreniu otcu neuveril, považoval ho za rozporné so základnými zásadami racionality, kedy ak by aj existovala taká dohoda, podľa ktorej by sestra bratovi/otcovi mesačne prispievala na prežitie sumou 400 Eur mesačne a otec/brat by sa sestre za túto láskavosť staral o auto, a posielal jej 200 Eur mesačne na hypotéku, v takom prípade by otec vedel, že je odkázaný na výživu od blízkych príbuzných a vedel by, v akej výške je spoludlžníkom k čerpanému úveru v banke. Otec však nevedel uviesť, či je hypotéka, ktorú čerpal na vyplatenie vyrovnacieho podielu matke maloletej F. na vyplatenie z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva (súdny zmier so sumou vyrovnacieho podielu v sume 28.500 Eur), v sume 30.000 Eur alebo v sume 40.000 Eur, čo predstavuje podstatný rozdiel (ak je hypotéka v sume 30.000 Eur, tak otec nevie, či nie je vyššia aj o 1/3 v sume 40.000 Eur; ak je hypotéka v sume 40.000 Eur, tak otec nevie, či je hypotéka nižšia o 1 v sume 30.000 Eur). Z takto tvrdených majetkových pomerov otca nebolo možné vychádzať, súd sa opätovne priklonil k potencionalite príjmu otca, aký otec zrejme dosahuje resp. je v jeho možnostiach dosahovať a mal za to, že bude v porovnateľnej výške ako je súčasný príjem matky zo zamestnania v sume 850 Eur v čistom. Matka na pojednávaní uviedla, že výdavky na maloletú F. predstavujú minimálne sumu 268,31 Eur mesačne tak ako v roku 2016 a žiadala, aby súd uložil povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletej F. sumou 120 Eur mesačne odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Z uvedeného dôvodu súd návrhu matky vyhovel a určil povinnosť otca prispievať na výživu maloletej F. sumou 120 Eur mesačne vždy do 15teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, keď mal za to, že v takto uloženej výške zodpovedá určené výživné možnostiach a schopnostiach otca. Nebolo ambíciou súdu určovať výživné vo výške napr. 25 % až 30 %, keďže plnoletý M. žije v spoločnej
domácnosti s otcom a podľa tvrdenia otca sa finančne podieľa na spoločných výdavkoch nižšou sumou (80 Eur) ako sa podieľa na ich vzniku. Súd tiež neupravoval styk otca s maloletou F., v dôsledku čoho otec a maloletá F. pri obnovení vzťahu s otcom môžu čerpať prostriedky na vzájomné kreatívne trávenie spoločného voľného času.
38. Styk otca s maloletou F. súd neupravil, nakoľko mal súd za to, že i v tejto časti je potrebné prihliadnuť tak na prianie maloletej F., ktorá deklaruje, že má z otca strach, a zároveň je pripravená sa s ním stretávať v prítomnosti matky na verejnosti. Súd tiež zohľadnil dohodu rodičov uzavretú na pojednávaní za účelom obnovy vzťahu otca s dieťaťom a mal za to, že je potrebné, aby otec sám začal pracovať na zmene svojho vzťahu k dcére a až následne súd resp. matka viedol maloleté dieťa k otcovi tak, aby tým nedošlo k nepriaznivému zásahu do formujúcej sa osobnosti dieťaťa a prenášaniu zodpovednosti za obnovu vzťahu z otca na dieťa. Súd nakoniec zmenil rozsudok aj v časti týkajúcej sa daňového bonusu a prídavku na dieťa, keďže maloletá F. bola zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá je preto oprávnená na poberanie prídavku na dieťa. Otec nie je zárobkovo činný, preto si nemôže uplatniť daňový bonus u zamestnávateľa. Preto oba benefity resp. štátne sociálne dávky súd priznal matke.
39. O nároku a výške náhrady trov konania rozhodol súd podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu; účastníci konania o náhradu trov ani nežiadali.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Trnava.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.