Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17P/27/2014

Zmenené rozhodnutím 40P/3/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako otec, toho času u matky, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, so sídlom Jarmočná 3, Hlohovec, dieťa rodičov: matka M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XA, M., zastúpená Advokátska kancelária LYSO & PARTNERS spol. s r. o., so sídlom Nám. Sv. Michala 30/27, Hlohovec, IČO: 36 862 347, a A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou Sidor a partneri, s. r. o., so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 52 635 970, o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto rozhodol: I. Maloletá F. R., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. II. Obaja rodičia budú oprávnení a povinní zastupovať ju a spravovať jej majetok v bežných veciach. III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej F. sumou 120 Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Súd styk otca s maloletou F. neupravuje. V. Daňový bonus a prídavok na dieťa maloletú F. si bude uplatňovať matka. VI. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 17P/27/2014 - 290 zo dňa 10.03.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 23CoP/34/2016 - 406 zo dňa 28.11.2016 v časti týkajúcej sa úpravy práv a povinností rodičov k maloletej F.. VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľky: G. V. rod. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, t.č. bytom X.. Sv. H. 9, P., zastúpená: Advokátska kancelária LYSO & PARTNERS spol. s r.o., IČO: 36 862 347, Nám. Sv. Michala 30/27, 920 01 Hlohovec, proti odporcovi: H.. E. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, zastúpený: JUDr. Eva Koleničová, advokátka, Paulínska 20, Trnava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom: G. V., nar. XX.XX.XXXX, V. V., nar. XX.XX.XXXX, Z. V., nar. XX.XX.XXXX, všetky deti bytom u otca a v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: I. práce, sociálnych vecí a rodiny J., J. P., E. X, P., takto

rozhodol:

I. Manželstvo navrhovateľky G. V. rodenej P., narodenej XX.XX.XXXX, a odporcu H.. E. V., narodeného XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v P., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu P., zväzok I. ročník XXXX, strana X, poradové číslo XX, sa r o z v á d z a .

II. Maloleté deti G. a V. sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti odporcu, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.

III. Navrhovateľka je p o v i n n á na čas po rozvode platiť na maloletého G. výživné vo výške 80,- eur mesačne a na maloletú V. výživné vo výške 80,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám odporcu s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozsudku.

IV. Súd upravuje styk navrhovateľky s maloletým G. a maloletou V. na čas po rozvode nasledovne:

Navrhovateľka je oprávnená stretávať sa s maloletým G. a maloletou V. každý nepárny kalendárny týždeň v nedeľu v čase od 17.00 hodiny do 18.00 hodiny.

Odporca je povinný maloleté deti na styk s navrhovateľkou riadne a včas pripraviť a odovzdať navrhovateľke v stanovenú hodinu v mieste svojho bydliska, pričom navrhovateľka je povinná dodržiavať stanovené hodiny styku a maloleté deti v čase skončenia styku odovzdať odporcovi v mieste jeho bydliska.

V. Maloletá Z. sa na čas po rozvode z v e r u j e do striedavej osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

Navrhovateľka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú Z. od 18.00 hodiny nedele nepárneho kalendárneho týždňa do 18.00 nedele nasledujúceho párneho kalendárneho týždňa.

Odporca je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú Z. od 18.00 hodiny nedele párneho kalendárneho týždňa do 18.00 hodiny nedele nasledujúceho nepárneho kalendárneho týždňa.

Preberajúci rodič si vyzdvihne maloletú Z. v nedeľu v tom ktorom kalendárnom týždni v mieste bydliska odovzdávajúceho rodiča a odovzdá ju nasledujúcu nedeľu v mieste svojho bydliska rodičovi, ktorý má mať maloletú vo svojej osobnej starostlivosti.

VI. Navrhovateľke a odporcovi sa počas trvania striedavej osobnej starostlivosti povinnosť platiť výživné na maloletú Z. n e u r č u j e .

VII. Daňový bonus na maloletú Z. si bude uplatňovať navrhovateľka a prídavok na dieťa na maloletú Z. bude poberať odporca.

VIII. Súd upravuje styk rodiča, ktorý nebude mať maloletú Z. vo svojej osobnej starostlivosti, počas striedavej osobnej starostlivosti nasledovne:

Navrhovateľka je oprávnená stretávať sa s maloletou Z., ak bude maloletá v osobnej starostlivosti odporcu,

- počas vianočných prázdnin každý párny rok od 23.12. od 9.00 hodiny do 29.12. do 18.00 hodiny a každý nepárny rok od 30.12. od 9.00 hodiny do 04.01. nasledujúceho roka do 18.00 hodiny,

- počas jarných prázdnin každý nepárny rok odo dňa, ktorý bezprostredne predchádza začiatku jarných prázdnin od 18.00 hodiny do posledného dňa jarných prázdnin do 18.00 hodiny,

- počas veľkonočných prázdnin každý párny rok od štvrtka, ktorý bezprostredne predchádza Veľkonočnému piatku od 18.00 hodiny do utorka, ktorý bezprostredne nasleduje po Veľkonočnom pondelku do 18.00 hodiny.

Odporca je oprávnený stretávať sa s maloletou Z., ak bude maloletá v osobnej starostlivosti navrhovateľky,

- počas vianočných prázdnin každý nepárny rok od 23.12. od 9.00 hodiny do 29.12. do 18.00 hodiny a každý párny rok od 30.12. od 9.00 hodiny do 04.01. nasledujúceho roka do 18.00 hodiny,

- počas jarných prázdnin každý párny rok odo dňa, ktorý bezprostredne predchádza začiatku jarných prázdnin od 18.00 hodiny do posledného dňa jarných prázdnin do 18.00 hodiny,

- počas veľkonočných prázdnin každý nepárny rok od štvrtka, ktorý bezprostredne predchádza Veľkonočnému piatku od 18.00 hodiny do utorka, ktorý bezprostredne nasleduje po Veľkonočnom pondelku do 18.00 hodiny.

Každý z rodičov je povinný maloleté dieťa na styk s druhým rodičom riadne a včas pripraviť a odovzdať v stanovenú hodinu v mieste svojho bydliska. Druhý z rodičov je povinný v stanovenú hodinu maloleté dieťa vrátiť v mieste bydliska druhého z rodičov, pokiaľ v danom týždni tento zabezpečuje striedavú osobnú starostlivosť.

IX. Súd u k la d á navrhovateľke, odporcovi a maloletým deťom G. a V. výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu a absolvovať 25 konzultácií so psychológom v intervaloch podľa jeho určenia na K. poradensko-psychologických služieb I. práce, sociálnych vecí a rodiny J. s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti o maloleté deti, zlepšenia vzájomného rešpektovania sa v roli rodiča maloletých detí, usmernenia rodičov ohľadom ich spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin maloletých detí a obnovenia vzťahu navrhovateľky s maloletým G. a maloletou V..

X. Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

XI. Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov konania štátu v sume 150,23 eura do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

XII. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov konania štátu v sume 67,56 eura do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 17.04.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.04.2014, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd jej manželstvo uzavreté s odporcom rozviedol a upravil výkon práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom na čas po rozvode tak, že maloletého G. a maloletú V. zverí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a maloletú Z. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, s tým, že odporca by bola zaviazaný povinnosťou platiť na maloletú Z. výživné vo výške 120,- eur mesačne a bol by upravený jeho styk s maloletou Z..

Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo medzi účastníkmi bolo uzavreté po 6 mesačnej známosti. Na začiatku manželstva sa manželstvo zdalo navrhovateľke harmonické, počas manželstva však navrhovateľka musela robiť ústupky a musela sa vo všetkom prispôsobovať nielen odporcovi, ale aj jeho rodine. Počas manželstva vznikali neustále konflikty, ktoré vyplývali z toho, že rodičia odporcu neustále zasahovali do ich osobných vecí a do výchovy detí. Odporca bol a je citovo závislý na svojich rodičoch a vo všetkom ich poslúchal a pri názorovej nezhode medzi navrhovateľkou a rodičmi odporcu sa odporca postavil vždy bezhlavo na ich stranu. Po nástupe navrhovateľky do práce po materskej dovolenke odporca navrhovateľku podozrieval z nevery, sledoval ju, vzal jej kľúče od ich spoločného domu, vozil ju z práce domov, nikam ju nechcel púšťať, zisťoval o navrhovateľke informácie, s kým sa stýka. Navrhovateľka sa toto jeho správanie snažila pochopiť a spočiatku to pripisovala jeho láske k nej a tomu, že v prípade odporcu ide o bývalého policajta. Neskôr pochopila, že správanie odporcu je chorobné a jeho paranoidný blud o jej nevere nie je možné rozumným spôsobom vyvrátiť. Následkom toho boli ďalšie hádky a zvyšujúca sa slovná a fyzická agresivita odporcu. Situácia v domácnosti účastníkov sa vyostrila začiatkom roka 2014. S odporcom a ich deťmi bývala navrhovateľka až do 27.1.2014 v rodinnom dome v obci H. č.XXX, ktorý je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Dňa 27.1.2014 odišla navrhovateľka cca o 5.50 hod. do práce do P., pričom počas pracovnej doby odporca perfídnym spôsobom pobalil niektoré osobné veci navrhovateľky a odviezol ich k matke navrhovateľky a prostredníctvom jej matky navrhovateľke oznámil, že sa nemá vrátiť do ich spoločného domu. Večer toho istého dňa cca o 18.00 sa navrhovateľka vrátila do ich spoločného domu, odporca ju najprv odmietal vpustiť, ale keďže maloletá Z. plakala a dožadovala sa prítomnosti navrhovateľky, tak ju odporca do domu vpustil. Odporca sa začal s navrhovateľkou pred deťmi hádať a povedal jej, že už viacej nemá v dome miesto, potom navrhovateľka odišla k rodičom do P.. V období od X.X.XXXX do XX.X.XXXX bola maloletá Z. časť týždňa u navrhovateľky a časť týždňa u odporcu. H. G. a V. boli natoľko zmanipulované otcom, že odmietali bývať u navrhovateľky, pričom ju iba navštevovali. Od X.X.XXXX odporca okrem toho, že neumožňuje navrhovateľke styk s deťmi, prestal dávať maloletú Z. do H. kam dovtedy chodila a maloletú V. bez súhlasu navrhovateľky preložil na M. ZŠ v P.. V domácnosti odporcu je po vynútenom odchode navrhovateľky neporiadok a deti nemajú riadne zabezpečené hygienické potreby. Ak sa o maloleté deti vôbec niekto stará, tak je to matka odporcu, ale nie odporca sám osobne. Naposledy došlo k fyzickému napadnutiu navrhovateľky v dome v H. dňa XX.XX.XXXX, keď si navrhovateľka prišla pre maloletú Z., pričom bola fyzicky opäť napadnutá a boli jej spôsobené zranenia, ktoré si vyžiadali chirurgické ošetrenie, vec bola tiež oznámená polícii. Ďalej navrhovateľka uviedla, že na Okresnom súde V. prebieha súdne konanie vo veci starostlivosti o maloleté deti, a to pod sp.zn. XXP/X/XXXX, pričom toto súdne konanie nebolo právoplatne skončené. Účastníci konania spolu už viac ako rok intímne nežijú, lebo odporca nemá o intímny život už záujem. Vzhľadom na opísané skutočnosti sú podľa navrhovateľky manželské vzťahy účastníkov úplne rozvrátené. Keďže odporca neváhal zneužiť v boji proti navrhovateľke zradným spôsobom deti, dlhodobo jej spôsobuje psychické utrpenie, cíti navrhovateľka voči odporcovi neprekonateľný odpor a nenávisť. Po prvom pojednávaní konanom dňa 26.3.2014 vydal odporca navrhovateľke maloletú Z. a táto bývala odvtedy s matkou. Následne jej ale znova X.X.XXXX dcéru necitlivým spôsobom odobral. Keď prišla navrhovateľka dňa XX.X.XXXX navštíviť maloletú Z., ktorá má k nej ako matke veľmi blízky vzťah, bola znova vo vlastnom dome fyzicky napadnutá a odvezená do nemocnice. Od tohto fyzického útoku navrhovateľka nevidí žiadny zmysel v tom, aby účastníci naďalej zotrvávali v manželskom stave, nakoľko manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj účel, pričom od účastníkov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Navrhovateľka navrhuje, aby boli maloleté deti G. a V. zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov a maloletá Z. do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

Odporcovi bol návrh doručený dňa 16.09.2014, k tomuto sa písomne nevyjadril. Na pojednávaní uviedol, že s rozvodom súhlasí. Pôvodne žiadal upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že všetky maloleté deti budú zverené do jeho osobnej starostlivosti. Na poslednom pojednávaní sa odporca prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril tak, že ak by súd dospel k tomu, že to nie je vhodné, pristúpil by aj na striedavú osobnú starostlivosť v prípade maloletej

Z., nakoľko by chcel rešpektovať názor maloletej, s tým, že vyjadrila názor, že chce byť týždeň u jedného a týždeň u druhého rodiča. Pričom, ak by sa súd priklonil k tomu, že by maloletú zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcovi by upravil styk, navrhol úpravu styku v každý pondelok a stredu a každý párny týždeň od piatku od 12.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas letných prázdnin prvé tri týždne v mesiaci júl a prvé tri týždne v mesiaci august, každý párny rok počas vianočných prázdnin od 22.12. od 09.00 hod. do 29.12. do 18.00 hod., každý nepárny rok od 30.12. od 09.00 hod. do 04.01. do 18.00 hod., každý párny rok počas veľkonočných prázdnin od veľkonočného štvrtka od 18.00 hod. do veľkonočného utorka do 18.00 hod., každý párny rok počas jesenných prázdnin, resp. deň predchádzajúci pred jesennými prázdninami v čase od 18.00 hod. do posledného dňa jesenných prázdnin do 18.00 hod., každý nepárny rok počas polročných prázdnin v tom istom znení ako boli jesenné prázdniny, každý nepárny rok počas jarných prázdnin tiež deň pred prvým dňom prázdnin, tak ako boli aj polročné prázdniny. Výšku výživného na maloletú V. navrhol odporca v sume 130,- eur mesačne, a na maloletého G. v sume 200,- eur mesačne, a pre prípad, ak by bola maloletá Z. zverená do osobnej starostlivosti odporcu, navrhol výšku výživného v sume 170,- eur mesačne. V prípade striedavej osobnej starostlivosti by navrhoval, aby prídavky na deti poberal on a daňový bonus si uplatňovala navrhovateľka.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, kolízneho opatrovníka, maloletej Z., znalkyne, ako aj oboznámením sa so znaleckým posudkom č. XX/XXXX J.. H. P., J.., ostatnými listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, obsahom pripojeného spisu sp.zn. XXP/X/XXXX, a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka a odporca sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti, ktorí dňa XX.XX.XXXX uzavreli manželstvo, z ktorého sa narodili dňa XX.XX.XXXX syn G., dňa XX.XX.XXXX dcéra V. a dňa XX.XX.XXXX dcéra Z.. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo v obci H..

Uznesením tunajšieho súdu č.k. XXP/X/XXXX-XX zo dňa 03.04.2014 v spojení s opravným uznesením č.k. XXP/X/XXXX-XX zo dňa 22.04.2014 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým bola maloletá Z. dočasne zverená do osobnej starostlivosti otca a bol upravený styk matky s maloletou na každú párnu sobotu a nedeľu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každú stredu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. Dopĺňacím uznesením tunajšieho súdu č.k. XXP/X/XXXX-XX zo dňa 22.04.2014 bol zamietnutý návrh matky a otca na nariadenie predbežného opatrenia voči maloletým deťom G. a V.. Dopĺňacím uznesením tunajšieho súdu č.k. XXP/X/XXXX-XX zo dňa 12.06.2014 boli návrh matky a návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia voči maloletej Z. o určenie výživného zamietnuté. Na základe odvolaní podaných rodičmi proti vyššie uvedeným uzneseniam rozhodoval F. súd v V., ktorý uznesením č.l. 97 zo dňa 26.08.2014 zmenil uznesenie č.l. 38 v spojení s opravným uznesením č.l. 45 v časti výroku o dočasnom výchovnom prostredí maloletej Z. tak, že ponechal maloletú Z. dočasne v osobnej starostlivosti otca a zároveň zrušil uvedené uznesenie v časti výroku o úprave styku matky s maloletou Z.. Dopĺňacie uznesenie č.l. 43 odvolací súd potvrdil. Zároveň zmenil napadnuté dopĺňacie uznesenie č.l. 73 tak, že nariadil predbežné opatrenie, ktorým matke uložil povinnosť platiť na maloletú Z. výživné vo výške 40,- eur mesačne. Uznesením tunajšieho súdu č.k. XXP/X/XXXX-XXX zo dňa 19.12.2014 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým bola matka zaviazaná platiť výživné na maloletú V. vo výške 50,-eur mesačne a na maloletého G. vo výške 50,- eur mesačne. Následne uznesením tunajšieho súdu č.k. XXP/X/XXXX-XXX zo dňa 25.11.2015 bolo na návrh matky nariadené predbežné opatrenie, ktorým bol upravený styk matky s maloletou Z. tak, že matka je oprávnená sa s maloletou stretávať každý párny týždeň v roku v čase od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každú stredu v týždni v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že maloletú si prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska otca. Zároveň bola rodičom uložená povinnosť podrobiť sa spolu s maloletými deťmi G., V. a Z. odbornému poradenstvu - psychologickému poradenstvu v trvaní do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v intervaloch podľa doporučenia psychológa s cieľom zlepšiť komunikáciu medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti o maloleté deti, usmerniť rodičov ohľadom ich spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin maloletých detí a obnoviť vzťah matky s maloletým G. a maloletou V.. Proti uvedenému uzneseniu podal otec odvolanie, o ktorom doposiaľ nebolo odvolacím súdom rozhodnuté.

Zo Psychologickej správy zo dňa 09.06.2014, vypracovanej pre potreby konania sp.zn. XXP/X/XXXX, vyplýva, že na referáte poradensko-psychologických služieb I. J. absolvovali v mesiacoch apríl - jún 2014 rodičia a maloleté deti psychologické konzultácie, pričom sa zrealizovalo šesť individuálnych a jedna dyadická konzultácia. Navrhovateľka na konzultáciach uviedla, že jej vadí, že jej nie je umožnené sa s deťmi pravidelne stretávať a obviňovala manžela z toho, že deti voči nej popudzuje. Odporca poukazoval

na to, že to, že staršie deti sa s matkou odmietajú stretávať, je spôsobené jej správaním. On ich názor iba rešpektuje a k ničomu ich nechce nútiť. Maloletá V. počas rozhovoru bola komunikatívna, verbalizovala hnev voči matke a obviňovala ju z toho, že má mimomanželský vzťah. Otvorene sa vyjadrila, že sa za matku hanbí, má k nej nedôveru a nemá dôvod sa s ňou stretávať. Otca označila za osobu, na ktorú sa v súčasnosti môže spoľahnúť a ktorá je pre ňu oporou. Maloletý G. bez problémov nadviazal rozhovor. Vo vyjadreniach voči matke bol oproti sestre zdržanlivejší. Vadila mu jej neprítomnosť v domácnosti a rovnako ako V. dôvody, kvôli ktorým ich opustila. Na základe udalostí, ktoré sa odohrali v rodine, otvorene deklaroval, že v súčasnosti nevie zadefinovať svoj vzťah k matke a rovnako i dôvody, kvôli ktorým by sa s ňou mal stretávať. Matka sa podľa neho o neho nezaujíma. Na druhej strane je to otec, ktorý sa snaží o to, aby mal všetko, čo potrebuje a je pre neho oporou. Maloletá Z. mala v úvode stretnutia problém nadviazať kontakt. Vyžadovala si prítomnosť otca a očný kontakt s ním. V priebehu niekoľkých minút rozhovor s dieťaťom prebiehal už bez prítomnosti otca. Z. však nebola spontánna. V jej vyjadreniach i napriek tomu sa objavila túžba po matke a kontakte s ňou. Záverom správa uvádza, že vzťah V. a G. k matke je v súčasnosti narušený a obidvaja odmietajú sa s ňou stretávať. Na druhej strane otca vnímajú ako rodiča, ktorý je citlivý na ich potreby, môžu sa na neho spoľahnúť a je pre nich i najdôležitejšou vzťahovou osobou. Maloletí boli zainteresovaní do konfliktov medzi rodičmi, čo spôsobilo, že sa postavili na stranu otca a vytvorili s ním koalíciu. Obaja sa nachádzajú vo vývinovom období, kedy deti často obviňujú jedného alebo druhého rodiča z rozchodu a dávajú im to i v správaní najavo. O to výraznejší je takýto postoj, ak je dieťa priamo konfrontované s pravdou, ktorá mu zmení obraz o rodičovi. Maloletá Z. má vybudovanú vzťahovú väzbu k obom rodičom. Na neprítomnosť matky reaguje uzavretosťou, úzkostlivosťou a reakciami, na ktoré rodičia doteraz neboli zvyknutí. Dieťa podvedome cíti, že medzi rodičmi niečo nie je v poriadku, no nie je takej vývinovej úrovni, aby bolo schopné porozumieť jednotlivým súvislostiam a posúdiť úroveň výchovného prostredia vo vzťahu k jeho individuálnym potrebám. Zo strany rodičov je nevyhnutné, aby nezaťahovali deti do ich partnerského konfliktu a ako rodičia sa navzájom rešpektovali. Rodičom navrhli v prípade maloletej Z. striedavú starostlivosť s tým, že v párny týždeň v piatok o 16:00 si ju vyzdvihne v škôlke matka a v nepárny týždeň otec. V prípade G. a Z. (pozn. zrejme V.) bude matka s nimi v kontakte každý párny týždeň v piatok v čase od 16:00 do 18:00 hod.. Tento kontakt však zo strany matky nesmie byť vynucovaný. S našim návrhom počas spoločnej konzultácie súhlasili obaja rodičia. Následne po tejto konzultácii sa s nami kontaktoval odporca, ktorý jasne deklaroval, že nie je s takýmto modelom vnútorne stotožnený a nepovažuje ho za dobrý.

Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX znalkyne J.. H. P., znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia, zo dňa 01.10.2015 vyplýva, že rodičia maloletých detí majú porovnateľné osobnostné kompetencie pre výchovu svojich maloletých detí. Odmietavé postoje starších detí G. a V. voči matke a ich lojalizovanie s otcom v súčasnosti limitujú ich zverenie matke. Zdá sa, že vhodnejším prostredím pre obidve staršie deti je ich súčasný domov, výchovné prostredie otca, ktorý zostal v spoločnom dome, kým matka zo spoločnej domácnosti odišla. Maloletá Z. má porovnateľne pozitívny vzťah k obidvom rodičom, potrebuje však svoju matku ako blízku osobu, preto by bolo vhodné zveriť ju do osobnej starostlivosti matky. Pre malé dievčatko je matka dôležitým identifikačným vzorom. Pre zdravý vývin maloletých detí je dôležitý pravidelný intenzívny kontakt s oboma rodičmi; pre staršie deti s matkou a pre maloletú Z. s otcom. Odporúča kontakt s druhým rodičom každý druhý víkend, prázdniny a sviatky porovnateľne. Zverenie maloletých detí do striedavej starostlivosti rodičov na čas po rozvode je v danom prípade nevhodné. Maloleté deti vnímajú ako svoj domov terajšie výchovné prostredie otca, v ktorom vyrástli a stále sa v ňom zdržiavajú. Staršie deti, G. a V. vylučujú akýkoľvek kontakt s matkou. V súčasnosti by bolo kontraproduktívne tlačiť na staršie deti, aby sa stretávali s matkou - mohlo by dôjsť k ešte masívnejšiemu odmietaniu. Vhodnejšie sa zdá ešte pred rozhodnutím o modeli starostlivosti o maloleté deti uložiť otcovi detí a starším deťom výchovné opatrenie - absolvovať cca polročný kurz rodinnej terapie a poradenstva, zameranej na chápanie dôležitosti oboch rodičov v živote dieťaťa Na základe parciálnych a záverečného hodnotenia výsledkov terapie potom zveriť maloleté deti tomu rodičovi, ktorý sa stavia konštruktívnejšie k riešeniu problémov v rodine, uznáva úlohu druhého rodiča vo výchove spoločných detí a „dovolí“ svojim deťom slobodne si užívať lásku a ochranu zo strany druhého rodiča. Zverenie maloletej Z. do striedavej starostlivosti oboch rodičov považuje znalkyňa tiež za vhodné. Pokiaľ by došlo k zharmonizovaniu výchovných názorov a postojov rodičov, odrazilo by sa to zákonite aj na postojoch a názoroch starších detí na osobu matky. V takom prípade by nič nebránilo striedavej starostlivosti rodičov v týždňovom režime. Ďalej znalkyňa v posudku uviedla, že všetci členovia rodiny (rodičia a deti) urgentne vyžadujú odbornú intervenciu. Rodičia potrebujú pochopiť, že rodičovský vzťah nemožno vypovedať, že naďalej zostávajú rodičmi so spoločnou zodpovednosťou za vývin svojich detí. Staršie deti, G. a V., majú

nezdravé postoje k svojej matke, blízke zavrhnutiu rodiča. Bez ohľadu na prežívané alebo (s otcom) zdieľané pocity, majú len jednu biologickú matku, ktorej by mali byť vďačné za život a za všetko, čo bolo z jej strany možné im dať. Pokračovanie v posilňovaní negatívneho nastavenia proti matke zo strany otca (alebo obchádzanie resp. bagatelizovanie postavy matky) hrozí vážnymi následkami vo vývine starších detí, hlavne u maloletej V., ktorá minimálne kvôli morbídnym predstavám a siucidálnej rétorike už v súčasnosti potrebuje psychiatrickú a psychologickú liečbu.

Na pojednávaní sa znalkyňa J.. H. P., J.. k námietkam k znaleckému posudku vyjadrila tak, že zaujatá nie je a k znaleckému posudku pristupovala zodpovedne. Ďalej sa podrobne vyjadrila ku všetkým námietkam vzneseným voči znaleckému posudku zo strany odporcu. Uviedla, že žiadna psychologická metóda nie je spásonosná, pričom metódy, ktoré použila, používa dlhodobo, považuje ich za metodologicky prepracované s dobrou kriteriálnou a obsahovou validitou a testy, ktoré vybrala, jej dali komplexný obraz o osobnosti účastníkov, a to taký obraz, ktorý bol potrebné preto, aby mohla kvalifikovane odpovedať na otázku alebo úlohu, ktorú jej položil súd. Nemyslí si, že je subjektívnym názorom, že deti majú len jednu biologickú matku, a že by jej mali byť vďačné za život a za všetko, čo je z jej strany možné dať. Z toho, že deti sú už 2 roky pri otcovi a ich kontakt s matkou bol veľmi sporadický, vyplýva, že malé dieťa je odkázané na dospelých, alebo na starších súrodencov, pokiaľ je v ich prítomnosti a je viac na nich naviazané, čím dlhší čas uplynie, tým táto naviazanosť je väčšia. Nemyslí si, že v záveroch sa uvádza, že chce rozdeliť súrodencov. V najlepšom záujme maloletých detí by bolo, keby boli v SOS svojich rodičov

- všetky deti, čo však nie je možné, vzhľadom na výsledky vyšetrenia, pretože staršie deti sú v koalícii s otcom, s otcom loajalizujú a sú negatívne naladené k svojej matke až to pripomína syndróm zavrhnutého rodiča. Obidvaja rodičia majú pozitívny výchovný potenciál a tak isto výchovné riziká, takto to býva skôr bežné. Myslí si, matka je pre malé dievčatko bližšou rodičovskou postavou, aj z biologického aj zo sociálneho hľadiska matka lepšie rozumie potrebám maloletého dievčatka a aj v období dospievania je materská, rodičovská postava pre dievčatko veľmi dôležitá z hľadiska formovania správnej ženskej identity a z hľadiska identifikácie. Zmena výchovného prostredia, aj zmeny školy - sú to životné zmeny, s ktorými sa dá dobre vysporiadať pokiaľ existuje vhodné rodinné zázemie, ktoré dovoľuje dieťaťu, aby si užívalo lásku a ochranu zo strany oboch rodičov. Materiálny rámec je dôležitý, ale nie až tak dôležitý ako rámec vzťahový. Nesnažila sa a ani nevykreslila otca, ktorý svoje rodičovské kompetencie presúva na staršie deti, myslí si, že sa to stalo prirodzene, keď matka už nebola v domácnosti. Ale to vôbec neznamená, že to nie je pre staršie deti záťaž a tiež to neznamená, že im takáto rola prislúcha. Nevyjadruje sa o otcovi ako o manipulátorovi ani o programujúcom rodičovi. To čo deti negatívne uviedli na adresu matky fakticky vôbec nekorešponduje s tým, ako hlboko sú negatívne naladené proti svojej matke. Ich rétorika nezodpovedá ich veku a patrí skôr do slovníka dospelých nahnevaných ľudí. V závere píše o tom, že celá situácia pripomína syndróm zavrhnutého rodiča, zdôrazňuje slovo „pripomína“, a preto by sa mali všetci účastníci zamyslieť nad týmto odstavcom, aj keď to môže byť ťažké hlavne pre otca maloletých detí, o ktorom je znalkyňa presvedčená, že je dobrým otcom, aby maloleté deti chránil pred negativitou spájanou s ich matkou, stále svojou manželkou, ktorú si svojho času slobodne vybral za matku svojich detí. Ospravedlnila sa za chybu, že nesprávne uviedla, že G. nezahrnul do svojej kresby matku. Ďalej uviedla, že deti sa vyjadrujú nejasne a tých negatívnych zážitkov je primálo na to, aby to korešpondovalo so silne negatívnym nastavením oboch dospievajúcich detí k svojej matke. Je pravdou, že na základe kresebných techník uviedla, že matka nezahrnula do konceptu svojej rodiny ani jedno dieťa. To však nie sú všetky metódy, ktoré použila a v ostatných metódach matka vyjadrila svoj pozitívny vzťah k svojim deťom. Ďalej znalkyňa vyhlásila, že nie je pravda, že by bola usmerňovala otca k nejakému konaniu. Pokiaľ si pamätá, tak ho vyzvala, aby nakreslené figúry stotožnil, čo je bežná inštrukcia. Žiadny človek nie je čiernobiely, teda buď len pozitívny alebo negatívny, a tak isto sa to netýka jeho zistených osobnostných charakteristík. V jednom type metódy popisuje otca ako kľudného a vyrovnaného na základe zistených výsledkov, v inom teste ako osobu popierajúcu svoju agresivitu, myslí si, že sa to nevylučuje. Zopakovala, že sa stáva, pokiaľ sú hlavne malé deti dlhodobo v starostlivosti jedného rodiča alebo sú dlhodobo v kontakte len s jedným rodičom, primknú sa k výchovnému prostrediu, na ktorom sú dlhodobo závislé. K vyjadreniu matky k znaleckému posudku znalkyňa na pojednávaní uviedla, že matka uvádza, že otec nie je schopný sa o deti starať, znalkyňa si myslí, že otec je schopný sa o deti starať, avšak rodičia sa rozišli v zlom. Od rodičov sa žiada, aby druhého rodiča uznali ako dobrého rodiča, pretože inak popierajú sami seba, keďže si druhého rodiča vybrali ako rodiča svojich detí. Je pravdou, že otec má na deti veľký vplyv, za túto starostlivosť si zaslúži vďačnosť. Znalkyňa chce povedať, že policajná rola je tak atraktívna, že sa veľmi často stáva, že ak je jeden z rodičov policajtom, deti sa ku koncu dospievania identifikujú s takouto roľou. Matka uvádza, že deti mali svoje odpovede vopred pripravené - je to možné, ale obe deti boli dostatočne spontánne a metodiky, ktoré boli použité,

sa neopierali iba o slovné vyjadrenie, ale boli použité aj projektívne metódy, aby boli zistené hlbšie pocity. Je dôležité, aby sa obaja rodičia zúčastnili kurzu rodičovského poradenstva a dospeli k tomu, že sa rozchádzajú v dobrom, a že chcú deťom dopriať lásku a ochranu oboch rodičov. Za tejto situácie by mohlo dôjsť k normalizácii vzťahov medzi matkou a deťmi a za výdatnej pomoci otca. Obidvaja rodičia majú dobrý vzťah ku svojim deťom, mali by vzájomnú komunikáciu posunúť k väčšej harmónii. Že vzťah maloletej Z. bol s matkou len sporadický usudzuje na základe štúdia spisu. A ak sa aj realizoval každý týždeň jeden deň v stredu, je to sporadicky. Aj zriedkavé kontakty stačia, pokiaľ sú z obidvoch strán sprevádzané podporou, dobrými vyjadreniami na stranu druhého rodiča, pokiaľ sa dieťa doma víta, keď príde od druhého rodiča, závisí to od celkovej atmosféry a pokiaľ ja som zistila nastavenie vo výchovných prostrediach, tak takáto harmónia tam nie je. Nezáleží ani na tom koľko krát, ale ako. Matka vyjadrila svoj pozitívny vzťah k deťom v metóde rozhovoru, v metóde nedokončených viet, bola ešte možnosť kresebnej metódy, tam tento vzťah vyjadrený nebol.

Navrhovateľka pri výsluchu účastníka na pojednávaní dňa 09.10.2014 uviedla, že na návrhu na rozvod trvá a možnosti na obnovu manželského spolužitia s odporcom nevidí. Ďalej uviedla, že maloletá Z. je na ňu silno citovo naviazaná, nesúhlasí s tým, aby bola zverená do osobnej starostlivosti otca a žiada ju zveriť do svojej osobnej starostlivosti. Čo sa týka starších detí, tieto vyhlasujú, že sa nechcú s ňou stretávať, ale myslí si, že je to výsledkom vplyvu otca, preto by chcela, aby boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti, aby prišlo k obnoveniu ich vzťahu. Odkedy ju manžel vyhodil z domu, a to XX.XX.XXXX, vo februári 2014 si ešte maloletú striedali, potom však došlo k situácii, keď manžel na ňu zavolal záchranku, podľa jej názoru bezdôvodne a všetko vyústilo do konania na súde. Ďalej uviedla, že s maloletou Z. sa stretáva každú stredu 2 hodiny, v sobotu a v nedeľu, bez toho, aby u nej prespala, pričom ona chce u nej spávať, avšak nemôže, a tiež jej hovorila, že by chcela byť aj u maminky aj u tatinka. S deťmi V. a G. sa navrhovateľka nestretáva, V. jej nezdvíha telefón, dokonca jej odpísala, aby ju nekontaktovala. V lete sa jej ozývala s tým, že mala nejaké problémy s odporcom, pred koncom prázdnin ju vyhľadala, keď spolu strávili poobedie, vtedy bola navrhovateľka šťastná a myslela si, že si nájdu spolu k sebe cestu. Takáto situácia sa opakovala ešte raz v lete, odvtedy sa však vzťahy nezlepšili. Na pojednávaní dňa 07.01.2016 navrhovateľka uviedla, že t.č. sa s maloletou Z. stretáva podľa najnovšieho rozhodnutia na celý víkend, pretože keď ju mala na jeden deň, vtedy to nestačilo, chodila uplakaná. Tak ako tvrdí otec, že s ňou nechce byť - keby sa netešila na stretnutia s navrhovateľkou, neutekala by a nemala by narátané dni do stretnutia s ňou. A to, že nekomunikuje po návrate domov svedčí len o tom, že vie, kde jej je lepšie, kde nie je len piate kolo u voza. Odporca asi nemôže prehltnúť tú skutočnosť, že celý víkend je u nej šťastná, pretože navrhovateľka s ňou chodí na výlety, pretože odporca nemá na ňu čas, trávi čas pri počítači, maloletá sa hrá vtedy v spálni. Nie je pravdou, že by ju nechávala osamote. Či vie narábať s nožíkom, o tom navrhovateľka nevie, žije u otca, asi sa to naučila v jeho domácnosti. So staršími deťmi sa nestretáva, nevie o tom ani, že by sa mala s maloletou V. stretnúť 16.12.2015. Vie o tom, že sa maloletí V. a G. nechcú s ňou stretávať, popudzuje ich k tomuto otec, pretože žijú s ním už 2 roky. Ak budú zverené všetky deti do SOS, napraví sa tu cesta. Navrhovateľka ďalej uviedla, že žije v domácnosti sama. Jej náklady na bývanie sú nájomné 350,- eur, kde sú zahrnuté aj služby. Ostatné poplatky ako telefón to je už mimo. Ďalej uviedla, že odporca stále potrebuje svoju matku, je u nej denno denne. Navrhovateľka platí na deti výživné, a to na G. a V. po 50,- eur mesačne a na maloletú Z. 40,- eur mesačne. Ak maloletá Z. nemala hotové úlohy po uvedenom víkende, bolo to preto, že nemali učebné pomôcky. Otec maloletú nikdy nepripraví tak, aby mohla ísť na stretnutie s ľuďmi. Dáva jej menšie oblečenie a podobne. Odporca sa navrhovateľke snaží robiť iba naprieky. Úver od M. si zobrala za účelom, aby si mohla kúpiť zariadenie do bytu. Úver spláca aj v súčasnosti a bude do augusta 2016. Platba Slovak Telekomu je za mobilný telefón s internetom. Vzdelanie má stredoškolské, S.. Ak by bola maloletá Z. zverená do jej osobnej starostlivosti, navrhuje úpravu styku odporcu s maloletou tak, ako je to upravené teraz pre ňu predbežným opatrením a nesúhlasí, aby navštevovala otca dva krát do týždňa, nakoľko by to bolo náročné z dôvodu prípravy do školy. Nesúhlasí taktiež s tým, aby bola vyzdvihovaná otcom zo školy, a to preto, že vzhľadom k ich problémom v komunikácii, by nemala istotu, či ju prebral alebo nie. Cez prázdniny si vie predstaviť, že by bola maloletá dva týždne u jedného a dva týždne u druhého rodiča. Pre prípad SOS súhlasí s tým, aby si ona uplatňovala daňový bonus a otec si uplatňoval prídavky na dieťa. Čo sa týka výšky výživného, otcom požadovaná suma by presahovala jej rozpočet, nemala by potom ani na bývanie. Nech sa prihliada na to, že otec si nehľadá prácu, pre neho by bola vlastne navrhovaná suma výživného príjem. Trvalý pobyt má stále hlásený v H.. Preberanie v škole považuje za nevhodné preto, že teraz už chodí maloletá do školy, potrebuje sa pripravovať do školy. O údajnom bití maloletej jej starou matkou navrhovateľka uviedla, že o tomto nevie, v posledný víkend, ktorý u nej maloletá bola, u starých rodičov ani neboli. Býva v tom byte, v ktorom s ňou bol aj

odporca, stavebné úpravy v ňom nerobila, ide o mezonetový byt, pričom dole má spojenú obývačku s kuchyňou a na poschodí je jedna veľká izba, ktorú užíva Z. ako detskú a je predelená múrom so spálňou. Prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľka uviedla, že by malo dochádzať k osobnému odovzdávaniu maloletých detí. Rozsah styku odporcu s maloletou Z. najmä počas letných prázdnin nie je spravodlivý, pretože odporca by mal z 8 týždňov maloletú 6 týždňov. Pokiaľ ide o navrhovanú výšku výživného, túto považuje za neprimeranú, v rozpore s ustálenou judikatúrou Krajského súdu v V.. Čo sa týka odporcu, mal by súd vychádzať z možností a schopností odporcu, odporca nepreukázal, že si hľadá zamestnanie a do príjmu by mal zarátať aj výsluhový dôchodok. So striedavou osobnou starostlivosťou nad maloletou Z. nesúhlasí.

Odporca pri výsluchu účastníka na pojednávaní dňa 09.10.2014 uviedol, že vzťahy medzi manželmi sú rozvrátené, pričom k obnoveniu manželského spolužitia neprišlo, ani k pokusu o jeho obnovenie. Ďalej uviedol, že v čase, keď realizovali striedavú starostlivosť, maloletá Z. hovorila, že chce bývať doma - teda u neho, a nechce chodiť k navrhovateľke, lebo mala strach, z tohto dôvodu museli navštevovať aj psychológa. V súčasnosti mu hovorila, že chce, aby to bolo tak ako doteraz. To znamená, že v stredu a párnu sobotu a párnu nedeľu. Na pojednávaní dňa 07.01.2016 sa odporca prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril v tom zmysle, že negatívny postoj si maloletí G. a V. k matke vybudovali už v čase, keď s nimi žila v spoločnej domácnosti, majú priveľa negatívnych zážitkov s matkou veľmi silnej intenzity, ako napríklad keď matka maloletého zbila záhradnou hadicou, pričom mu spôsobila modriny alebo keď samé maloleté deti museli privolať pomoc, keď sa matka snažila sama zobrať si život. Od obdobia, kedy bolo vydané nové predbežné opatrenie, vo veci styku maloletej Z. s matkou, maloletá Z. svojim súrodencom uviedla, ako aj otcovi, že matka ju necháva doma často samu a pochválila sa, že v čase, keď bola doma sama, pracovala s nožíkom, a že už si vie sama nakrájať citrón. Taktiež uviedla, že keď je u mamy a tá ju zoberie k babke, babka ju bije po tvári. Toto všetko sa prejavilo na mal. Z. v škole, o čom telefonicky informovala triedna učiteľka otca, pričom sa pýtala či nastali nejaké zmeny v rodine otca, nakoľko správanie a postoje maloletej Z. sa zmenili k horšiemu, o čom vystavila triedna učiteľka otcovi potvrdenie, že doposiaľ sa nestalo nikdy, aby maloletá prišla do školy nepripravená, avšak po víkende XX.XX.XXXX prišla do školy bez vypracovaných domácich úloh a nepripravená na hodinu čítania. Po návrate od matky sa maloletá správa k svojim súrodencom a k otcovi odmerane, je drzá až agresívna a nazýva ich neprimeranými osloveniami, ktoré mala v slovníku matka, keď žila s nimi v domácnosti, ako napr. debil, a podobne. Od momentu, kedy sa realizuje nové PO, sa maloletá Z. začala pocikávať, čo musel otec začať intenzívne riešiť a rieši to s psychologičkou maloletej a jej ošetrujúcim lekárom. Maloletá Z. stratila už aj záujem jazdiť na koňoch, čo predtým veľmi milovala, vytratila sa aj cieľavedomosť v školskej oblasti, v neposlednom rade dávajú do pozornosti, že matka nie je schopná s otcom komunikovať až do takej miery, že maloletú Z. po víkende u nej otcovi vrátila vo vysokých teplotách bez toho aby ho akokoľvek upozornila, len maloletú vyložila z auta a odišla. Následne bola maloletá celý týždeň chorá, pričom nešlo o prvý takýto prípad. Odporca ďalej osobne na pojednávaní uviedol, že s návrhom na rozvod súhlasí, ale s dôvodmi rozvratu nesúhlasí, pričom ako dôvody uvádza dlhotrvajúcu neveru zo strany navrhovateľky. V spoločnej domácnosti nežijú cca od 27.01.2014, od tejto doby spoločne nehospodária a spolu intímne nežijú. V súčasnosti je vo výsluhovom dôchodku. On skončil štátnozamestnanecký pomer z dôvodu, že bol operovaný na chrbticu, mal odpracované roky, mohol si to dovoliť. V súčasnosti si prácu hľadá. Na úrade práce nie je evidovaný, pretože je výsluhový dôchodca, preto to nie je možné. Vyštudoval vysokú školu - sociálnu prácu, filozofiu. V domácnosti žije sám s tromi deťmi. Odporca ďalej uviedol, že voči matke je vedená exekúcia, nakoľko matka bola v omeškaní s výživným, posledný šek zaplatila aj s nedoplatkom. Maloletej Z. dáva to isté oblečenie z toho dôvodu, že všetko oblečenie, ktoré mala maloletá na sebe, vždy navrhovateľka zničila. O maloleté deti sa vzorne stará a staral sa aj počas ich spoločného bývania, či už to bolo návštevou lekára alebo návštevami školy, navrhovateľka ani nevedela, kde majú lekára, pokiaľ to nemohol vybaviť on, riešili to jeho rodičia. Psychologičku navštevuje s maloletou V. a Z. odvtedy, čo sa V. dozvedela o nevere navrhovateľky. Odporca k vyjadreniu navrhovateľky, že nemala na víkend maloletá Z. učebné pomôcky, uviedol, že tieto jej neposkytol z dôvodu, že by ich nevrátila alebo zničila. Na pojednávaní dňa 18.02.2016 odporca uviedol, že výdavky 600,- eur na maloletú V. na zubára sú dané tým, že má stále preliečované zuby, až kanáliky, uvedenú sumu už zaplatil. Na G. to bolo 100,- eur na zubára, na plomby, mal boľavý zub. Maloletá V. navštevuje očného lekára na špecializovanom pracovisku v L. L. 2x do roka, pretože mala zápal očného nervu, bola hospitalizovaná aj v nemocnici v V.. Navštevujú očného lekára v L. L., pretože ju stále kontrolujú, či sa jej to nezhoršuje alebo nezlepšuje. Pokiaľ ide o poplatok na J., tento bol vstupný, následne to prepláca poisťovňa. Deti obedujú doma. V. obeduje v škole, keď má prax, a to každú stredu. Keď odporca pracoval vo firme C., mal na starosti zberný dvor, určoval, kde majú čo

uložiť a podobne. Operáciu, ktorú absolvoval, bola operácia vysunutej a prasknutej platničky, operáciu absolvoval v roku 2011. Od vtedy to nie je 100%-né, ale fungovať môže. Keď pracoval na polícii, tam pracoval ako vedúci krajského dopravného inšpektorátu v V.. V súčasnosti nie je zamestnaný a nie je ani evidovaný na úrade práce. Prácu hľadá rôzne, napr. cez internet, cez portál Profesia, alebo cez známych. Nesúhlasí so zverením maloletej Z. matke. Navrhuje maloletú zveriť do jeho osobnej starostlivosti, ak by to nebolo možné, chcel by, aby bola aspoň týždeň s ním a aby boli upravené sviatky a prázdniny. Maloletá mu povedala, že hneď ako bol súd, zariaďovali byt navrhovateľky a tiež mu povedala, že by chcela, aby to zostalo tak, ako je to teraz. A že jej mama povedala, že keď, tak týždeň a týždeň. On má obavu, nakoľko navrhovateľka marila 4x rozhodnutie súdu. Prostredníctvom právneho zástupcu odporca uviedol, že má právo sa s maloletou do školy pripravovať, tak ako to robil aj doposiaľ, pre vytváranie vzťahu medzi odporcom a dcérou je dôležité práve aj toto, aby maloletá vnímala a evidovala, že otcovi záleží na tom, aký má prospech v škole a ako sa do školy pripravuje. Odporca si je vedomý toho, že ním navrhovaná úprava styku sa dá považovať za širšiu, avšak je to len z toho dôvodu, že maloletá doposiaľ dva roky žila v domácnosti odporcu so svojimi súrodencami.

Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že so znaleckým posudkom sa v podstate stotožňujú. K prešetreniu pomerov u navrhovateľky uviedol, že sa jedná o byt, ktorý má navrhovateľka v nájme. Nachádza sa tu predsieň, kuchyňa spojená s obývacou časťou, kuchynská linka, sporák, mikrovlnka, chladnička so zásobami potravín, dolu je kúpeľňa, v ktorej je sprchový kút, umývadlo, WC, práčka. Na poschodí je rozľahlá miestnosť s 3 oknami, rozdelená priečkou asi do výšky 120 cm. V jednej časti sú police, hračky, domček pre bábiky, pracovný stôl so stoličkou, skrine, v nich oblečenie pre maloletú Z., televízor. V druhej časti priečky je dvojlôžko a skriňa. Domácnosť bola v čase šetrenia riadne zariadená, čistá, na požadovanej hygienickej úrovni. Ďalej sa kolízny opatrovník vyjadril v tom zmysle, že vzhľadom k vykonanému dokazovaniu, znaleckému posudku a výpovedi maloletej Z., navrhuje dve staršie deti zveriť do výchovy a opatery odporcu, s tým, že výživné bude určené primerane potrebám maloletých detí a možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Čo sa týka maloletej Z., navrhujú striedavú osobnú starostlivosť v týždňových intervaloch a zároveň navrhujú, aby súd uložil obom rodičom, aby sa spolu s deťmi podrobili psychologickému poradenstvu, pričom navrhujú, aby súd určil počet sedení, nie časové obdobie.

Maloletá Z. na pojednávaní dňa 18.02.2016 uviedla, že v škole sa jej páči, chodí do školy do cirkevnej do P., býva v H., má tam aj kamarátov. Do školy ju vodí tato, chodia tam autom. V H. býva s ňou tato, brat aj sestra. Býva sa jej tam dobre. Mamina tam nebýva, mamina chodí pre ňu, býva v P.. Keď je s maminou, hrajú sa, majú tam aj domček pre bábiky, hrávajú sa aj s tým. Keď je doma, súrodenci sa s ňou hrajú trochu, už sú veľkí. Keď je doma, učí sa s ňou tato. K nim chodieva k tatovi na návštevu tatova mama a teta, krstná. Tato aj varí, občas varí aj sestra. Chodieva na koníka do X., chodí tam s tatom. Keď je s maminou, ona príde pre ňu na aute, potom sa idú niekedy k babke najesť. S maminou aj s tatinom chodievajú cez víkendy aj na výlety. Chodievajú všelikam. Chodievajú aj do kina, aj s maminou, aj s tatinom, chodia aj súrodenci. Keď je u maminy, je jej smutno za tatinom trochu. Keď je u tatina, je jej strašne smutno za maminou. Keby mohla na bývaní niečo zmeniť, chcela by, aby to bolo inak, chcela by, aby bývala u maminy a k tatinovi chodievala. Keď sem mala ísť, sa o tom rozprávala aj s tatom aj s mamou. Povedali jej, že neboj sa, že tam sa ti nič nestane. Má babku a dedka P., to sú tí, ku ktorým chodievajú sa s mamou niekedy najesť. Má ich rada. Má aj babku a dedka V., má ich trochu rada. Keď je u maminy, je tam vždy mamina. Teraz je lepšie, keď spinká u maminy, keď je u nej. Oblečenie jej nosia obidvaja, aj mamina aj tatino. Sponky Hello Kitty jej kúpil tato. Na otázku kolízneho opatrovníka, či by si vedela predstaviť, že by bola rovnako u maminy a u tatina najskôr neodpovedá, nakoniec uvádza, že by sa jej páčilo aj, keby bola týždeň u maminy a týždeň u tata. S G. a V. o tom, kde bude bývať, spolu nehovorili.

Právom záverečnej reči navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že sa pridržiavajú návrhu zo dňa 17.04.2014, kde sa domáhali rozvodu účastníkov a zverenia maloletej Z. do svojej osobnej starostlivosti a zverenia G. a V. do striedavej osobnej starostlivosti. Je zrejmé, že manželstvo účastníkov je natoľko rozvrátené, že nemôže plniť žiadnu zo svojich spoločenských funkcií a nie je nádeje, že by sa to mohlo zmeniť. J. ide o návrh navrhovateľky zveriť maloletú Z. do svojej osobnej starostlivosti, poukazujú na obsah a záveru znaleckého posudku, najmä na tú časť, kde znalkyňa uviedla, že považuje za vhodné zveriť maloletú Z. do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ ide o maloletú V. a Dominika, je navrhovateľka toho názoru, že pokiaľ budú tieto dve deti zverené do osobnej starostlivosti otca, tak sa ich negatívny vzťah k matke týmto len utvrdí a zakonzervuje. A to čo spomína znalkyňa v

znaleckom posudku na strane XX, to znamená, že je možné, že sa u týchto detí syndróm zavrhnutého rodiča sa stane realitou. Pokiaľ ide o otázku výživného, súd by mal prihliadať nielen ku skutočným príjmom účastníkov, ale v prípade otca aj k jeho možnostiam a schopnostiam, ktoré sú podľa názoru navrhovateľky vyššie ako jeho skutočne dosahovaný príjem.

Právom záverečnej reči odporca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že rešpektuje vôľu starších detí, aby boli zverené do jeho osobnej starostlivosti, s čím súhlasí. Ohľadom zverenia maloletej Z. sa dnes vyjadrili. Avšak dávajú do pozornosti, že rozhodnutie ohľadom maloletej Z. bude mať veľký dosah aj na maloletú V. a G., ktorý by veľmi negatívne a intenzívne vnímali, ak by bola maloletá Z. zverená výlučne do matkinej starostlivosti, čo by pre nich znamenalo rozhodne užší kontakt s maloletou, ako tomu bolo doposiaľ, pričom za dôležitý považujú najmä fakt naviazanosti maloletej Z. na svoju staršiu sestru V.. Čo sa týka výšky výživného, sú toho názoru, že súd spravodlivo zváži majetkové pomery, možnosti a schopnosti oboch rodičov ako aj to, komu budú zverené deti.

Podľa § 22 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Na základe výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky k rozvodu manželstva navrhovateľky a odporcu. V konaní mal súd za preukázané, že rodičia maloletých detí mali rozdielne názory na spolužitie v manželstve, čo viedlo k nezhodám, konfliktom, podľa tvrdenia navrhovateľky z dôvodu zasahovania do rodiny zo strany rodičov odporcu (čo odporca v priebehu konania nerozporoval), čo podľa odporcu vyústilo do nevery zo strany navrhovateľky, ktorá však neveru popiera. Či už zo strany navrhovateľky k nevere počas manželstva prišlo alebo nie, je zrejmé, že v manželstve boli dlhší čas nezhody, pričom prípadná nevera by bola ich vyvrcholením. Z uvedeného dôvodu súd nevykonával ďalšie dokazovanie ohľadom odporcom tvrdenej nevery navrhovateľky, ktoré dokazovanie by nehospodárne predlžovalo konanie, nakoľko v priebehu konania bolo dostatočne preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú úplne rozvrátené, manželia viac ako dva roky nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spoločne, nevedú spoločný intímny život, nevychovávajú spoločne svoje deti, nie je medzi nimi žiaden citový vzťah. Súd má za to, že tu existuje vážny a trvalý rozvrat ich vzťahov a manželstvo neplní svoj účel. Navrhovateľka a odporca žijú oddelene od januára 2014, pričom nemajú záujem o obnovenie manželského spolužitia a obaja s rozvodom súhlasia. Manželstvo navrhovateľky a odporcu si neplní žiadnu zo svojich základných funkcií, je dlhodobo neusporiadané a obnovenie manželského spolužitia je vzhľadom na odmietavý postoj oboch účastníkov konania nereálne. Ďalšie trvanie tohto formálneho zväzku nie je v spoločenskom záujme, ani v záujme účastníkov konania, a tento neusporiadaný stav nie je v záujme ani maloletých detí pochádzajúcich z manželstva navrhovateľky a odporcu, keďže manželstvo navrhovateľky a odporcu nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré by zabezpečovalo riadne výchovné prostredie. Z uvedených dôvodov súd manželstvo účastníkov vo výroku I. rozviedol. Ako príčiny rozvratu manželstva súd ustálil rozdielne názory manželov na spoločný život, životné hodnoty a následne aj na výchovu ich detí.

Podľa § 113 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine („ďalej len „ZR“), v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 ZR, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 28 ods. 1 ZR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 2 ZR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 43 ods. 1 ZR, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 62 ods. 6 ZR, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 37 ods. 2 písm. d) ZR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

Podľa § 154 ods. 1 OSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa nálezu ÚS SR sp.zn. -67 zo dňa 10.07.2013 „Súd je povinný v zmysle čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, § 43 ods. 1 zákona o rodine, resp. § 100 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v konaní o zverenie detí zisťovať, či deti boli s ohľadom na ich vek a rozumovú vyspelosť schopné vyjadriť samostatne svoj názor, či vôbec a v kladnom prípade z akých zdrojov ich názory zisťoval a či a akým spôsobom prihliadol na ich prípadné názory.“

Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností navrhovateľky a odporcu k maloletým deťom

- G. a V. na čas po rozvode, súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že v súčasnosti bude v najlepšom záujme oboch starších maloletých detí zveriť ich do osobnej starostlivosti odporcu.

V súlade s ustanovením § 43 ods. 1 ZR bol v konaní zisťovaný názor maloletých detí G. a V., ktorí vzhľadom k svojmu veku a rozumovej vyspelosti vyjadrili samostatne svoj názor, a síce na referáte poradensko-psychologických služieb na úrade práce v konaní sp.zn. XXP/X/XXXX, ako aj pri vyšetrení u znalkyne v tomto konaní, z uvedeného dôvodu nebolo potrebné zisťovať názor maloletých detí na pojednávaní. Maloleté deti G. a V. vyjadrili svoj názor jednoznačne - chcú zostať v starostlivosti odporcu, pričom vzťah oboch detí k navrhovateľke je v súčasnosti narušený a obidvaja odmietajú sa s ňou stretávať.

Vzhľadom k tomu, že obe deti sa už dva roky nachádzajú v starostlivosti odporcu, pričom tento starostlivosť o ne riadne vykonáva, samé maloleté deti chcú v jeho starostlivosti zostať, keď zároveň postoj detí k navrhovateľke je negatívny, túto odmietajú, mal súd za to, že na čas po rozvode je potrebné maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti odporcu. Hoci má súd za to, že je nevyhnutné za pomoci psychológa pracovať na obnove vzťahu detí k ich matke - navrhovateľke, nakoľko súčasný stav ich vzťahov nie je v záujme ich zdravého psychického vývoja, pri rozhodnutí musí súd vychádzať zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 OSP). V čase vyhlásenia rozsudku je pritom stav taký, že rozhodnutie, ktorým by boli dve staršie deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, by bolo pre odmietavý postoj detí k navrhovateľke a s poukazom na ich vek, kontraproduktívne a nevykonateľné.

Hoci teda boli naplnené podmienky podľa § 24 ods. 2 ZR, a síce že obidvaja rodičia sú spôsobilí maloletého G. a V. vychovávať a obaja majú o osobnú starostlivosť o deti záujem, nebola splnená podmienka, že by striedavá osobná starostlivosť bola v záujme týchto detí a že by tak boli lepšie zaistené ich potreby. Nútiť obe staršie deti, aby sa podriadili výchove navrhovateľky, ku ktorej majú narušený vzťah, by bolo kontraproduktívne, a toto neodporúča ani znalkyňa v znaleckom posudku (viď č.l. 164). Predpokladom pre zverenie oboch starších detí do striedavej osobnej starostlivosti je preto najskôr obnovenie vzťahu medzi deťmi a ich matkou, a to za pomoci psychológa v rámci uloženého výchovného opatrenia a až po obnove tohto vzťahu by bolo možné uvažovať o uvedenej forme starostlivosti.

Zároveň súd poukazuje na nezanedbateľnú skutočnosť, že z prešetrených pomerov u navrhovateľky je zrejmé, že vykonávaniu striedavej osobnej starostlivosti (odhliadnuc od vyššie uvedeného) bráni aj praktická prekážka, a síce, že bytové pomery navrhovateľky nie sú prispôsobené pre spolužitie štyroch osôb.

Nakoľko maloleté deti G. a V. boli vo výroku II. zverené do osobnej starostlivosti odporcu, bolo potrebné určiť navrhovateľke, v akej výške bude povinná na čas po rozvode platiť na obe maloleté deti výživné.

Náklady na maloletého G. boli vyčíslené vo výške cca 300,- eur mesačne (č.l. 210), pozostávajúce z nákladov na stravu vo výške 135,00 eur mesačne, na oblečenie vo výške 50,00 eur mesačne, na hygienické potreby vo výške 17,48 eura mesačne, na kocúra vo výške 16,00 eur mesačne, na školské potreby vo výške 51,50 eura mesačne, na kino/futbal vo výške 20,00 eur mesačne a na telefón vo výške 9,00 eur mesačne. Náklady na maloletú V. boli vyčíslené vo výške cca 349,- eur mesačne (č.l. 212), pozostávajúce z nákladov na stravu vo výške 120,00 eur mesačne, na oblečenie vo výške 50,00 eur

mesačne, na hygienické potreby vo výške 19,48 eura mesačne, na morské prasa vo výške 20,00 eur mesačne, na školské potreby vo výške 16,67 eura mesačne, na školské poplatky vo výške 38,33 eura mesačne, na kino/divadlo vo výške 20,00 eur mesačne, na telefón vo výške 21,00 eur mesačne a na cestovné vo výške 44,00 eur mesačne.

Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti M. - boco R., s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške XXX,XX eura (potvrdenie na č.l. 191-192 v spojení s odpoveďou na lustráciu v Sociálnej poisťovni na č.l. 285). Odporca je nezamestnaný, nie je evidovaný ako nezamestnaný na úrade práce, poberá výsluhový dôchodok vo výške 392,48 eura mesačne (č.l. 198) a poberá tiež prídavok na dieťa na tri deti v celkovej výške 70,56 eura. Z oznámenia I. J. pracovisko P. (č.l. 273) zo dňa 15.01.2016 vyplýva, že do evidencie môže byť zaradený aj uchádzač o zamestnanie, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku. Od začiatku roku 2015 mal úrad práce jednu nahlášku voľného pracovného miesta na profesiu sociálny pracovník od zamestnávateľa P., s.r.o. v P.. Z oznámenia Štatistického úradu SR zo dňa 15.01.2016 potom vyplýva, že priemerná čistá mesačná mzda osoby vykonávajúcej prácu v odbore špecialisti v oblasti sociálnej práce a poradenstva bola vo výške 596,- eur.

Z príjmu navrhovateľky vo výške 783,40 eura mesačne potom 20 - 25% (čo je v súdnej praxi zaužívané rozmedzie pre stanovenie výšky výživného rodiča na všetky jeho vyživovacie povinnosti) predstavuje rozmedzie od cca 160,- do 200,- eur, v ktorom rozmedzí sa určuje výživné navrhovateľky na všetky jej deti. Nakoľko v prípade navrhovateľky má táto vyživovaciu povinnosť voči trom deťom, je potrebné stanoviť výživné na hornej hranici uvedeného rozmedzia, t.j. navrhovateľka by sa mala podieľať na výžive svojich troch detí v celkovej sume 200,- eur zo svojho príjmu. Vzhľadom na vek dvoch starších detí, ako aj skutočnosť, že sa o ne navrhovateľka osobne nestará, mal súd za to, že je odôvodnené určiť na ne navrhovateľke výživné vo výške 80,- eur na každé z detí, pričom zostávajúca suma 40,- eur spolu s uplatneným daňovým bonusom bude určená na výživu maloletej Z. počas obdobia v mesiaci, kedy bude mať maloletú vo svojej starostlivosti, a zo zvyšku bude navrhovateľka uhrádzať náklady na bývanie a svoje životné potreby.

Pokiaľ ide o posudzovanie možností a schopností odporcu, súd vychádzal zo skutočnosti, že v možnostiach a schopnostiach odporcu je dosahovať vyšší príjem ako len výsluhový dôchodok vo výške 392,48 eura mesačne. Odporca je vysokoškolsky vzdelaný, a preto je nepochopiteľné, že sa uspokojuje s príjmom v uvedenej výške a so skutočnosťou, že je viac ako rok nezamestnaný. Súd má za to, že prácu si odporca nehľadá dostatočne, keď podľa jeho tvrdenia si hľadá prácu iba pomocou známych a portálu profesia.sk. Odporcovi nič nebráni hľadať si prácu prostredníctvom evidencie na úrade práce, keď podľa oznámenia úradu evidovať sa môže aj osoba poberajúca výsluhový dôchodok, pričom na úrade práce mali v ponuke aj pozíciu vhodnú práve pre odporcu. Uvedené možno vykladať len na ťarchu odporcu, ktorý by mal využiť všetky možnosti, aby sa zamestnal, a mohol sa tak podieľať vo vyššej miere na výžive svojich detí. Súd je pritom názoru, že odporca ako zdravý muž v produktívnom veku (hoci po operácii chrbtice, avšak odporca netvrdil, a už vôbec nepreukázal, neschopnosť pracovať, keď zároveň bol po operácii schopný pracovať rok na pozícii robotník na zbernom dvore - viď č.l. 195), žijúci v V. kraji, je schopný za pomoci úradu práce nájsť si zamestnanie, kde by vzhľadom k svojmu vysokoškolskému vzdelaniu dosahoval čistý príjem vo výške cca 596,00 eur (oznámenie Štatistického úradu na č.l. 272). Ak tak odporca nerobí a nehľadá si prácu za využitia všetkých možností, je potrebné na to prihliadať ako na vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zárobku v zmysle § 75 ods. ZR. Súd tak dospel k záveru, že je v schopnostiach odporcu dosahovať čistý mesačný príjem cca 988,48 eura (výsluhový dôchodok 392,48 eur + potencionálny príjem 596,00 eur), z ktorého je povinný sa tiež podieľať na výžive svojich detí.

Súd mal z vykonaného dokazovania za to, že s prihliadnutím na možnosti navrhovateľky a schopnosti odporcu je výška výživného navrhovateľky na obe staršie deti odôvodnená vo výške 80,- eur mesačne na každé z detí, keď ide o súrodencov podobného veku a potrieb, s prihliadnutím na vyživovaciu povinnosť navrhovateľky voči maloletej Liliane, ako aj výdavky matky na bývanie a na svoje životné potreby. Súd tak určil vo výroku III. výšku vyživovacej povinnosti navrhovateľky voči maloletému G. a maloletej V. vo výške 80,- eur na každého z nich, ktoré výživné je navrhovateľka povinná platiť vopred k rukám odporcu vždy do 15. dňa v mesiaci. Vo zvyšnej miere budú náklady na obe deti kryté jednak prídavkom na dieťa a zároveň bude potrebné, aby sa na nákladoch na obe staršie maloleté deti podieľal aj odporca, ktorý by mal urobiť všetko pre zvýšenie svojho príjmu, a to aj evidenciou na úrade práce. Zároveň, ak niektoré z nákladov na maloletého G. a maloletú V. nebudú pokryté výživným zo strany žiadneho z rodičov (nakoľko

vyčíslené náklady evidentne prevyšujú možnosti a schopnosti oboch rodičov), bude vecou odporcu, aby vynakladanie týchto nákladov zvážil resp. obmedzil.

Maloleté deti G. a V. nemajú v súčasnosti záujem o stretávanie sa s navrhovateľkou, avšak súd mal z vykonaného znaleckého dokazovania za to, že tu nie sú dôvody pre zákaz styku navrhovateľky so staršími deťmi. Nakoľko však podľa záverov znalkyne by bolo kontraproduktívne staršie deti do styku s navrhovateľkou nútiť, súd má za to, že tak ako striedavá osobná starostlivosť o tieto deti, aj úprava širokého styku s navrhovateľkou, by bola nevykonateľná. Preto súd vo výroku IV. v zmysle § 25 ods. 2 ZR upravil styk navrhovateľky s dvomi staršími deťmi pre začiatok v obmedzenom rozsahu na každý nepárny víkend v nedeľu od 17.00 hodiny do 18.00 hodiny, aby bol zachovaný aspoň minimálny kontakt navrhovateľky s oboma staršími deťmi a aby bol popri procese obnovovania vzťahu medzi dvomi staršími deťmi a matkou vytvorený priestor pre ich stretávanie.

Uvedený čas určil súd tak, aby bezprostredne predchádzal preberaniu maloletej Z. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, aby tak navrhovateľka mala vyhradený čas na stretnutie so staršími deťmi. V prípade, že dôjde k obnoveniu vzťahu medzi dvoma staršími deťmi a navrhovateľkou, nič nebráni navrhovateľke podať návrh na zmenu úpravy styku s nimi na širší, avšak súd musí vychádzať zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku, kedy obe staršie maloleté deti navrhovateľku ako matku odmietajú, a preto širšia úprava styku v súčasnosti možná nie je. Zároveň súd apeluje na navrhovateľku, aby s prihliadnutím na vek dvoch starších detí k realizácii styku pristupovala citlivo a za pomoci psychológa v rámci nariadeného výchovného opatrenia.

Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletej Z. na čas po rozvode, súd dospel k záveru, že zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov bude v najlepšom záujme maloletej a budú tak lepšie zaistené jej potreby, ako by tomu bolo v prípade výlučnej starostlivosti len jedného rodiča.

Znaleckým dokazovaním bolo zistené, že maloletá má porovnateľný vzťah k obom rodičom, rovnako obaja rodičia majú pozitívny vzťah k maloletej, a obaja rodičia majú záujem vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú. Maloletá dva roky žije v domácnosti otca, v ktorého starostlivosti o maloletú neboli zistené závady. Navrhovateľka aj odporca žiadali zveriť maloletú Z. do svojej osobnej starostlivosti, pričom pôvodne na K. počas konzultácií pre potreby konania sp.zn. XXP/X/XXXX obaja súhlasili so striedavou osobnou starostlivosťou, odporca s tým následne nesúhlasil, na poslednom pojednávaní v konaní sp.zn. XXP/XX/XXXX túto možnosť pripustil, navrhovateľka nie.

Zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti znamená zveriť dieťa do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie. Ideálnym prípadom je dohoda rodičov o takejto forme starostlivosti o dieťa, avšak ani v prípade, že záujem o striedavú starostlivosť prejaví len jeden z rodičov, nie je to automaticky dôvod na vydanie zamietavého rozhodnutia. Aj v uvedenom prípade súd musí skúmať, či bude striedavá starostlivosť v najlepšom záujme dieťaťa.

Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti sú spôsobilosť oboch rodičov dieťa vychovávať, záujem oboch rodičov o osobnú starostlivosť a najmä, striedavá osobná starostlivosť musí byť v záujme maloletého dieťaťa. Súd musí prihliadnuť na citové väzby dieťaťa, jeho vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa. Predpokladom pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti je, že musia byť lepšie zaistené potreby dieťaťa, ako je tomu pri osobnej starostlivosti len jedného z rodičov.

V prvom rade súd potrebuje zdôrazniť, že striedavá osobná starostlivosť je považovaná za najvhodnejšiu formu starostlivosti o maloleté dieťa, pričom zo znenia § 24 ods. 2 ZR je zrejmé, že má prednosť pred zverením dieťaťa do starostlivosti len jedného z rodičov, ak je splnená podmienka, že bude v záujme maloletého dieťaťa. Striedavá osobná starostlivosť vyjadruje skutočnosť, že dieťa potrebuje nielen matku, prípadne nielen otca, ale potrebuje oboch rodičov, a že pre maloleté dieťa je najlepšie, ak má rovnocenný vzťah s oboma rodičmi, a ak sa obaja rodičia podieľajú na jeho výchove.

Z dôvodu, že názor maloletej bol zisťovaný v rámci vyšetrenia u znalkyne, pričom zo strany odporcu boli tvrdené zmeny v postoji maloletej od času vydania ostatného predbežného opatrenia v mesiaci november 2015, súd v súlade s ustanovením § 43 ods. 1 ZR považoval za potrebné zistiť aktuálny

názor maloletej jej vypočutím. Maloletá Z. bola vypočutá na pojednávaní za prítomnosti iba kolízneho opatrovníka, pričom s obsahom jej výpovede boli ostatní účastníci oboznámení. Z vyjadrenia maloletej bolo zrejmé, že pociťuje stretávanie so svojou matkou za nedostatočné („keď je u maminy, je jej smutno za tatinom trochu, keď je u tatina, je jej strašne smutno za maminou“). Vyjadrila preferenciu starostlivosti navrhovateľky („chcela by, aby to bolo inak, chcela by, aby bývala u maminy a k tatinovi chodievala“), neskôr pripustila aj možnosť striedania („páčilo by sa jej aj, keby bola týždeň u maminy a týždeň u tata“). Na vyšetrení u znalkyne maloletá vyjadrila svoj názor tak, že by sa chcela striedať, byť s tatom aj s mamou (viď č.l. 161).

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že obaja rodičia sú spôsobilí maloletú Z. vychovávať, keď znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že výchovný potenciál rodičov je rovnaký a medzi oboma rodičmi a maloletou je porovnateľný vzťah. Súd má za to, že v záujme zdravého vývinu maloletej je, aby sa na jej výchove podieľali obaja rodičia rovnakým dielom. Zároveň maloletá, hoci na pojednávaní skôr preferovala starostlivosť navrhovateľky, neodmietla ani striedavú osobnú starostlivosť, pričom k tejto forme starostlivosti sa zároveň priklonila pri znaleckom vyšetrení u znalkyne. Pri vypočutí na súde pritom maloletá neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by striedavej osobnej starostlivosti bránili. Zároveň súd poukazuje na to, že hoci znalkyňa odporučila súdu zveriť maloletú do osobnej starostlivosti navrhovateľky, zároveň uviedla, že zverenie maloletej Z. do striedavej starostlivosti oboch rodičov považuje tiež za vhodné (viď č.l. 165). Rodičia sa dokonca na začiatku konania sp.zn. XXP/X/XXXX dohodli v rámci konzultácií na referáte poradensko-psychologických služieb na striedavej starostlivosti o maloletú, pričom od tejto dohody odporca následne ustúpil. Hoci sa súd stotožňuje s názorom znalkyne, že matka je pre malé dievčatko bližšou rodičovskou postavou, a je pre dievčatko veľmi dôležitá z hľadiska formovania správnej ženskej identity a z hľadiska identifikácie, a že maloletá bola dlhý čas vo výlučnej starostlivosti otca, má za to, že uvedené nie je prekážkou pre zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd je názoru, že pre formovanie správnej ženskej identity maloletej nie je nevyhnutné aby bola maloletá vo výlučnej starostlivosti svojej matky, ale postačuje, aby bola maloletá v osobnej starostlivosti matky aspoň po primeraný čas, čo interval jedného týždňa spĺňa. Ak aj maloletá bola vo výlučnej starostlivosti otca po dlhší čas, uvedené neznamená, že je v záujme maloletej teraz zasa otca úplne zo starostlivosti o maloletú vylúčiť. Zároveň súd poukazuje na potrebu zachovať súrodenecké väzby medzi maloletou a staršími súrodencami. Hoci je medzi dvoma staršími deťmi a Z. väčší vekový rozdiel, znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že najmä medzi maloletými deťmi V. a Z. je blízky súrodenecký vzťah, ktorý by v prípade dlhšieho odlúčenia mohol byť narušený, čo nie je možné považovať na prospech maloletej, ale ani starších maloletých detí.

Pokiaľ ide o praktické otázky striedavej osobnej starostlivosti, bydliská oboch rodičov (H.-P.) sú od seba vzdialené cca XX km, čo je XX minút cesty (vzdialenosti.sk), ktorú vzdialenosť súd považuje za ľahko prekonateľnú, pričom túto maloletá v súčasnosti prekonáva denne pri návšteve základnej školy v P.. Podmienky u oboch rodičov sú pre starostlivosť o maloletú vhodné - v súčasnej domácnosti odporcu maloletá vyrastala, pričom podmienky u navrhovateľky boli prešetrené kolíznym opatrovníkom, a tieto súd považuje za vhodné pre vykonávanie starostlivosti o maloleté dieťa.

Zo všetkého vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že boli naplnené podmienky ustanovenia § 24 ods. 2 ZR, t.j. obaja rodičia sú spôsobilí maloletú vychovávať, obaja majú o osobnú starostlivosť o maloletú záujem a zároveň zverením maloletej do ich striedavej osobnej starostlivosti budú lepšie zaistené potreby maloletej, nakoľko zostanú zachované jej citové väzby k obom rodičom, ako aj súrodenecké väzby, a tieto bude možné ďalej rozvíjať. Z uvedeného dôvodu zveril súd maloletú vo výroku V. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd má za to, že pri striedavej osobnej starostlivosti bude zachovaný vzťah maloletej Z. k obidvom rodičom a udržiavaný pravidelný, rovnocenný a rovnoprávny osobný kontakt s obidvomi rodičmi a jej súrodencami.

Hoci rodičia (najmä odporca) sa doposiaľ nevysporiadali s rozpadom ich manželského vzťahu, a z tohto dôvodu medzi nimi panujú až nenávistné vzťahy, ktoré bránia konštruktívnej komunikácii, súd mal za to, že nariadenie striedavej osobnej starostlivosti až po odstránení problémov v komunikácii rodičov by mohlo viesť k tomu, že by vhodné podmienky pre takúto formu starostlivosti nenastali nikdy, čo by bolo v rozpore so záujmom maloletej. Súd preto dospel k záveru, že napriek problémom v komunikácii medzi rodičmi, prevažujú vyššie uvádzané dôvody pre zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a preto je potrebné odstraňovať problémy s nedostatočnou komunikáciou popri zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti. V súvislosti s tým súd poukazuje na to, že ak je komunikácia

medzi rodičmi zlá, akákoľvek forma starostlivosti o maloleté dieťa môže viesť k narušeniu jeho vývinu. Preto riziká nedostatočnej komunikácie nie je možné vzťahovať iba k striedavej osobnej starostlivosti, ale sú prekážkou pre akúkoľvek starostlivosť, pričom však súd o niektorej z foriem starostlivosti rozhodnúť musí. Ak teda nedostatočná komunikácia bráni akejkoľvek forme starostlivosti a zároveň nič iné nebráni striedavej osobnej starostlivosti, pričom súd má za preukázané, že práve zverením maloletej do striedavej osobnej starostlivosti budú najlepšie zabezpečené potreby maloletého dieťaťa, jeho zdravý fyzický a psychický vývoj, nevidí dôvod túto formu starostlivosti neurčiť.

Súd pritom poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. , podľa ktorého „nemožno vylúčiť, že práve medzi rodičmi, ktorí nie celkom dobre komunikujú, je striedavá starostlivosť podnetom na motiváciu na to, aby sa snažili spolu čo najviac kooperovať. Striedavá starostlivosť núti rodiča, ktorý nebol tejto forme naklonený a na ktorého strane chýba ochota komunikovať, aby svoje správanie zmenil.“

Súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania kontrolným znaleckým posudkom zo strany odporcu, nakoľko mal za to, že znalecky posudok bol znalkyňou vypracovaný objektívne a jeho závery sú v logickom súlade s ostatnými skutočnosťami, ktoré v priebehu konania vyšlo najavo. Námietku zaujatosti vznesenú odporcom až po doručení znaleckého posudku považuje súd len za účelovú, keď okrem toho, že účastníci mali možnosť vzniesť námietku zaujatosti už po doručení uznesenia o ustanovení znalkyne, sama znalkyňa dala odporcovi možnosť, aby znalecké dokazovanie vykonal iný znalec, čo odporca odmietol (viď č.l. 156). Zároveň súd poukazuje na to, že výber použitých metód je vecou znalca, pričom znalkyňa nepoužitie odporcom uvádzaných metód riadne zdôvodnila. Pokiaľ ide o ostatné námietky odporcu voči znaleckému posudku, k týmto súd uvádza, že znalkyňa sa s nimi vyčerpávajúco vysporiadala na pojednávaní. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom maloletých detí G. a V., nakoľko ich názor bol vypočutý jednak na K. I. J., ako aj v rámci vyšetrenia u znalkyne, tento názor nebol spornou skutočnosťou, pričom skutočnosť, že by na obe maloleté deti malo negatívny vplyv zverenie maloletej Z. do výlučnej starostlivosti navrhovateľky, bola súdu zrejmá aj bez ich výsluchu, ktorý by len nehospodárne predĺžil konanie.

Za optimálny interval striedavej osobnej starostlivosti súd s prihliadnutím na vek maloletej, ako aj odporúčanie znalkyne, považoval striedanie sa v týždňových intervaloch s odovzdávaním maloletej o 18.00 hodine každú nedeľu, kedy zostane maloletej dostatok času na zvítanie sa s preberajúcim rodičom, zverenie sa so zážitkami a prípravu školských potrieb na nasledujúci deň. Navrhovateľke súd upravil vykonávanie osobnej starostlivosti o maloletú v párnom týždni (keď práve v párnom týždni bol predbežným opatrením určený styk navrhovateľky s maloletou v širšom rozsahu), a odporcovi potom v nepárnom týždni. Odovzdávanie maloletej súd určil v mieste bydliska odovzdávajúceho rodiča, aby tak bolo zaručené vyzdvihnutie si maloletej preberajúcim rodičom a odovzdanie potrebných informácií týkajúcich sa maloletej. Preberanie maloletej v škole (súčasne pri určení iného dňa preberania maloletej ako v nedeľu) nepovažoval súd za vhodné, a to aj s poukazom na skutočnosť, že takéto preberanie by nebolo možné napríklad v prípade ochorenia maloletej alebo školského voľna.

Pokiaľ ide o zastupovanie všetkých detí a správu ich majetku, súd rozhodol vo výrokoch II. a V. rozsudku tak, že obaja rodičia sú oprávnení svoje maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov o dieťati rozhodovať, pričom zásadne v bežných veciach môže rozhodovať každý z rodičov samostatne. V iných než bežných veciach, ktoré zákon v ustanovení § 35 ZR nazýva podstatné veci, sú rodičia povinní sa dohodnúť, pričom pokiaľ sa nedohodnú, rozhodne na návrh jedného z rodičov súd. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami. Aj toto právo patrí obom rodičom pokiaľ sú známi a žijú a nebolo im súdom zasiahnuté do spôsobilosti na právne úkony, ani do výkonu rodičovských práv a povinností. Nakoľko v zásade platí, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, keď zároveň súd u žiadneho z rodičov nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné jeho rodičovské práva a povinnosti v tomto smere obmedziť, vo výrokoch II. a V. zároveň rozhodol o zastupovaní a spravovaní majetku všetkých maloletých detí (bez ohľadu na ich zverenie) v bežných veciach každým z rodičov.

Náklady na maloletú Z. boli vyčíslené vo výške cca 268,31 eura mesačne (č.l. 207), pozostávajúce z nákladov na stravu vo výške 114,00 eur mesačne, na oblečenie vo výške 50,00 eur mesačne, na hygienické potreby vo výške 17,48 eura mesačne, na psa vo výške 20,00 eur mesačne, na školské potreby vo výške 16,67 eura mesačne, na školské poplatky vo výške 16,16 eura mesačne, na jazdenie

vo výške 20,00 eur mesačne, na kino/divadlo vo výške 14,00 eur mesačne. Pri uvažovaní o vyživovacej povinnosti rodičov k maloletej Z. vychádzal súd z možností a schopností oboch rodičov opísaných vyššie, z čoho dospel k záveru, že tieto sú u oboch rodičov porovnateľné (navrhovateľka - 783,40 eura, odporca - 988,48 eura), a preto počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné vo výroku VI. neurčil, ale rodičia sa na nákladoch na maloletú Z. budú podieľať každý v polovici, pričom obdobne ako pri starších dvoch deťoch platí, že rodičia budú musieť náklady na maloletú prispôsobiť svojim možnostiam a schopnostiam.

Vo výroku VII. rozsudku súd určil, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti si daňový bonus bude uplatňovať navrhovateľka a prídavok na dieťa bude poberať odporca, s čím pre prípad nariadenia striedavej osobnej starostlivosti nad maloletou Z. účastníci vyjadrili súhlas.

Vzhľadom k osobitným obdobiam roka ako sú prázdniny a sviatky, súd vo výroku VIII. upravil počas striedavej osobnej starostlivosti styk rodiča, ktorý v uvedenom čase nebude mať maloletú Z. vo svojej starostlivosti, s maloletou, aby bolo zabezpečené spravodlivé trávenie prázdninových resp. sviatočných dní ako maloletej, tak obom rodičom, nakoľko je zrejmé, že na uvedenom sa rodičia zatiaľ nie sú schopní dohodnúť. Pokiaľ však ide o letné prázdniny, súd toto obdobie osobitne neupravoval, nakoľko týždňové intervaly osobnej starostlivosti považuje za primerané aj pre letné obdobie, pretože umožňujú každému z rodičov stráviť s maloletou i prípadnú dovolenku, a to v spravodlivom pomere, pričom interval odlúčenia maloletej od druhého rodiča na týždeň považoval súd za optimálny aj vzhľadom k veku maloletej. Rovnako súd nepovažoval za potrebné upravovať styk druhého rodiča s maloletou Lilianou počas polročných a jesenných prázdnin, a to vzhľadom k ich krátkemu rozsahu (1-2 dni).

Pokiaľ ide o vianočné prázdniny, jarné prázdniny a veľkonočné prázdniny, navrhovateľka bude oprávnená stretávať sa s maloletou (ak bude maloletá v osobnej starostlivosti odporcu), a to počas vianočných prázdnin každý párny rok od 23.12. od 9.00 hodiny do 29.12. do 18.00 hodiny a každý nepárny rok od 30.12. od 9.00 hodiny do 04.01. do 18.00 hodiny, počas jarných prázdnin každý nepárny rok odo dňa, ktorý bezprostredne predchádza začiatku jarných prázdnin od 18:00 hodiny do posledného dňa jarných prázdnin do 18.00 hodiny, počas veľkonočných prázdnin každý párny rok od štvrtka, ktorý bezprostredne predchádza Veľkonočnému piatku od 18.00 hodiny do utorka, ktorý bezprostredne nasleduje po Veľkonočnom pondelku do 18.00 hodiny, a odporca potom opačne. Takto bude zabezpečené, aby maloletá strávila prázdninové resp. sviatočné dni porovnateľne u oboch rodičov.

Súd uložil rodičom povinnosť maloleté dieťa na styk s druhým rodičom riadne a včas pripraviť, ktorá príprava zahŕňa nielen fyzickú, ale aj psychickú prípravu, a odovzdať v stanovenú hodinu v mieste svojho bydliska. Druhý z rodičov je povinný v stanovenú hodinu maloleté dieťa vrátiť v mieste bydliska druhého z rodičov, pokiaľ v danom týždni tento zabezpečuje striedavú osobnú starostlivosť.

Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, pričom uvedené bolo zrejmé z celého priebehu konania, že vzájomné vzťahy medzi rodičmi sú narušené, títo nie sú schopní konštruktívnej komunikácie, pričom je súd toho názoru, že ide o problém, ktorý je potrebné riešiť nielen v súvislosti so striedavou osobnou starostlivosťou, ale v prípade akéhokoľvek modelu starostlivosti o deti. Zároveň bolo preukázané odmietanie matky zo strany starších detí spôsobom, ktorý pripomína syndróm zavrhnutého rodiča. Hoci odporca sa bráni tomu, že by obe staršie deti negatívne ovplyvňoval voči navrhovateľke, na druhej strane uvádza, že o matke sa doma nerozprávajú, on matku deťom nepripomína (č.l. 156). Je pritom úlohou zodpovedného rodiča, aby za situácie, keď v prípade dvoch starších detí je iba on rodičom, ktorý je s deťmi v pravidelnom kontakte, pozitívne vplýval na deti ohľadom ich vzťahu k ich matke a ak je tento narušený, podporoval jeho nápravu. Súd nevylučuje, že staršie deti môžu mať svoj názor na matku vytvorený z vlastných skúseností, avšak ani to nie je dôvodom na to, aby úplne zanevreli na svoju matku, keď súd sa stotožňuje so znalkyňou v tom smere, že negatívne vnímanie matky staršími deťmi nie je podložené dostatočnou kvalitou negatívnych zážitkov, ktoré sú navyše z dávnejšieho obdobia. Ak vznikli v manželstve účastníkov problémy, bolo úlohou odporcu, ktorý zostal v domácnosti s deťmi, vysvetliť im, že problémy medzi rodičmi sa týkajú ich dvoch, ale obaja rodičia naďalej zostávajú rodičmi. Tak ako odporca doposiaľ udržiava dobré vzťahy so svojimi rodičmi, najmä s matkou, mal by si uvedomiť, že aj jeho deti svoju matku pre svoj zdravý vývin potrebujú, pričom jej absencia sa už prejavuje v negatívnom zmysle na psychickom stave všetkých detí. Navrhovateľka sa zasa musí naučiť nájsť si opäť cestu k svojim dvom dospievajúcim deťom, pričom vzhľadom k súčasným vzťahom to nie je možné inak ako za pomoci psychológa. Obaja rodičia by mali byť za odbornej pomoci schopní uzavrieť

kapitolu manželského vzťahu, ktorý sa rozpadol (uvedené platí najmä pre odporcu, ktorý rozpad vzťahu znáša ťažšie), uvedomiť si, že rodičmi (všetkých) maloletých detí zostávajú naďalej obaja, naučiť sa rešpektovať rolu toho druhého a podporovať rolu druhého rodiča v očiach svojich detí. Cieľom by malo byť tiež dospieť k čo najlepšej forme spoločnej komunikácie za účelom zabezpečenia čo najlepšej starostlivosti o maloleté deti, ich zdravého fyzického a najmä psychického vývinu, za ktorí sú zodpovední obaja.

Vzhľadom k vyššie uvedenému mal súd za to, a to aj s poukazom na odporúčania znalkyne, ako aj návrh kolízneho opatrovníka, že je vo výroku IX. dôvodné uložiť obom rodičom, ako aj maloletým deťom G. a V. výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu, ktoré im bude poskytnuté v rozsahu 25 sedení resp. konzultácií počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, a to na K. poradensko-psychologických služieb I. práce, sociálnych vecí a rodiny J., pričom intervaly poradenstva určí psychológ podľa potreby a vývoja, s tým, že celkom pôjde o 25 konzultácií. Cieľom odborného poradenstva bude zlepšenie vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti o maloleté deti, zlepšenie vzájomného rešpektovania sa v roli rodiča maloletých detí, usmernenie rodičov ohľadom ich spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin maloletých detí a obnovenie vzťahu navrhovateľky s maloletým G. a maloletou V.. Súd nelimitoval trvanie poradenstva údajom v mesiacoch, keďže pre výsledky je dôležitý skutočný počet jednotlivých sedení, a preto ho určil počtom konzultácií, pričom počet 25 konzultácií považuje v prejednávanej veci za primeraný.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 144 OSP, účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 144 OSP v spojení s § 151 ods. 1 OSP, keď vo výroku X. rozhodol, že účastníci nemajú na náhradu trov konania právo, nakoľko išlo o konanie o rozvod manželstva, pričom priznanie náhrady trov neodôvodňovali okolnosti prípadu ani pomery účastníkov, keď zároveň žiaden z účastníkov náhradu trov konania ani nežiadal.

Podľa § 151 ods. 6 OSP, o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.

Podľa § 148 ods. 1 OSP, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Podľa § 160 ods. 1 veta prvá OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.

V konaní vznikli trovy štátu znaleckým dokazovaním znalkyňou J.., a to 1. za znalecký posudok vo výške 663,12 eura (č.l. 172), ktoré boli uhradené v sume 250,- eur z preddavku zaplateného navrhovateľkou (č.l. 73), v sume 7,50 eura z preddavku zaplateného odporcom (č.l. 170 a 171) a v sume 405,62 eura zo štátneho rozpočtu a 2. za účasť na pojednávaní vo výške 137,34 eura (č.l. 276), ktoré boli uhradené zo štátneho rozpočtu. Uznesením tunajšieho súdu č.k. -97 zo dňa 12.12.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v V. č.k. XXCoP/X/XXXX-XXX zo dňa 31.03.2015 bol odporca oslobodený od súdnych poplatkov v rozsahu 75%.

Pre rozhodovanie o náhrade trov štátu v zmysle § 148 OSP v zásade platia obdobné kritéria ako pri rozhodovaní o náhrade trov konania účastníkov. Rozhodujúci je výsledok vo veci samej, to znamená, že trovy štátu by mal nahradiť ten účastník konania, ktorý v konaní nedosiahol ním zamýšľaný výsledok. S prihliadnutím na výroky rozsudku je možné konštatovať, že výsledok bol pre oboch účastníkov približne rovnaký (bolo rozhodnuté o osobnej starostlivosti odporcu o dve staršie maloleté deti, o striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov o najmladšie dieťa, keď obaja rodičia žiadali o jeho zverenie do svojej osobnej starostlivosti, ako aj o uložení výchovného opatrenia rodičom aj starším deťom). Z uvedeného potom súd mal za to, že štát by mal voči obom rodičom právo na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením odmeny znalkyni J.. P. v rovnakom rozsahu, t.j. v polovici. Avšak voči odporcovi

má štát toto právo v súlade § 148 ods. 1 OSP iba v rozsahu 25% (100% mínus jeho oslobodenie v rozsahu 75%).

Keďže náklady na znalecké dokazovanie vykonané uvedenou znalkyňou boli vo výške 800,46 eura, polovica pripadajúca na navrhovateľku predstavuje sumu 400,23 eura. Keďže z uvedenej sumy uhradila navrhovateľka preddavok v sume 250,- eur, súd ju vo výroku XI. zaviazal k náhrade trov štátu vo výške 150,23 eura (400,23 - 250), pričom s prihliadnutím na výšku sumy jej s poukazom na § 160 ods. 1 OSP určil na zaplatenie primeranú dlhšiu lehotu 30 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorú sumu je potrebné uhradiť na účet Okresného súdu Trnava. Polovica pripadajúca na odporcu potom predstavuje rovnako sumu 400,23 eura. Keďže však odporcu z dôvodu jeho čiastočného oslobodenia od súdnych poplatkov je možné zaviazať iba v rozsahu 25%, pôjde o sumu 100,06 eura (25% zo sumy 400,23 eura). Z uvedenej sumy uhradil odporca podľa záznamov Justičnej pokladnice v súdnom registri preddavok celkom v sume 32,50 eura (24.08.2015 - 2,50 eura, 18.09.2015 - 5,- eur, 22.10.2015 - 5,- eur, 23.11.2015 - 5,- eur, 22.12.2015 - 5,- eur, 25.01.2016 - 5,- eur, 17.02.2016 - 5,- eur), súd ho preto vo výroku XII. zaviazal k náhrade trov štátu vo výške 67,56 eura (100,06 - 32,50), pričom s prihliadnutím na výšku sumy mu s poukazom na § 160 ods. 1 OSP určil na zaplatenie primeranú dlhšiu lehotu 30 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorú sumu je potrebné uhradiť na účet Okresného súdu Trnava.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti : Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na výkon exekúcie, podľa osobitného právneho predpisu.