Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/111/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004 zastúpený: KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Skuteckého 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 851 574 proti žalovaným: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., 2. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C. a 3. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., všetci žalovaní zastúpení: Advokátska kancelária Mgr. Ondrej BARNA, so sídlom Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov o zaplatenie 9.118,87 eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný v 1. rade, žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade majú nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa dňa 29.12.2022 podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu vo výške 9 490,51 EUR, spolu so 6,59 % úrokom za úver zo sumy 9 010,72 EUR (istina) od 25.02.2020 do zaplatenia, najviac do 31.12.2043 a 5,00 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 9 359,96 EUR (istina+úroky+poplatky) od 25.02.2020 do zaplatenia a trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 2916606 0 01 bola so žalovanými uzatvorená Zmluva o úvere č. 2916606 0 01 zo dňa 16.12.2013 v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver č. 2916606 8 02 vo výške 10 300,00 EUR. V zmysle čl. VIII. bod 8.1. zmluvy o úvere, poplatok za medziúver sa zaúčtoval pri prvej výplate medziúveru tak, že celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o výšku tohto poplatku. Žalovaní sa zaviazali splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami jednou sumou vo výške 72,09 EUR, ktoré boli povinní uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu tvoria vklady na konto sporenia vo výške 10,37 EUR, 6,59 % p. a. úrok za medziúver vo výške 56,57 EUR a poplatok za poistenie typu vo výške 5,15 EUR, pričom sa uspokojovali v poradí: úroky za medziúver, poplatok za poistenie typu A a vklady na konto sporenia. Žalobca vklad prijatý na konto stavebného sporenia, ako splátku úroku z medziúveru a poplatok za poistenie typu A, preúčtoval na konto medziúveru. Uvedené preúčtovanie sa vykonávalo v súlade so zásadou poradia uspokojovania v súlade s čl. V., bod 5. 3. zmluvy o úvere. Splátky sú splatné k 15. dňu mesiaca. Suma poskytnutého medziúveru bola základom pre výpočet úrokov medziúveru. V súlade s čl. II., čl. V. a VI. zmluvy o úvere žalovaný I. sa zaviazal platiť poplatok za rizikové životné poistenie pravidelnými mesačnými platbami vo výške 5,15 EUR. Žalovaný I. prehlásil a svojim podpisom potvrdil prijatie do poistenia ako poistená osoba. Žalovaní porušili zmluvne

dohodnuté podmienky a úver prestali riadne a včas splácať. Žalovaní boli v omeškaní so splácaním v zmysle zmluvy o úvere. Žalobca listom zo dňa 24.10.2019 vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovaných zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené, žalobca dňa 10.01.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Žalobca listom zo dňa 04.08.2022 vyzval žalovaného na plnenie, no žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca zúčtoval nasporenú sumu vo výške 1 289,12 EUR so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 10 300,00 EUR (poskytnuté úverové prostriedky), čo predstavuje po započítaní sumu 9 010,88 EUR (istina). Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (10.01.2020), predstavuje sumu vo výške 9 360,12 EUR, pričom pozostáva z istiny vo výške 9 010,88 EUR, z nezaplatených 6,59 % p. a. úrokov za medziúver zo sumy 10 300,00 EUR do 10.01.2020 spolu vo výške 241,09 EUR a z nezaplatených poplatkov za poistenie vo výške 108,15 EUR. Žalobca si týmto dovoľuje uviesť, že si v žalobe neuplatňuje sumu nezaplatených poplatkov za upomínanie ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celkovo vo výške 350,00 EUR. Uvedené poplatky boli súčasťou vyčíslenia dlžnej sumy ku dňu 10.01.2020 v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 10.01.2020. (9 710,12 EUR - 350,00 EUR = 9 360,12 EUR, t. j. dlžná suma k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti podľa Výpisu z účtu medziúveru). Požadovaním predčasného splatenia úveru, úverová zmluva nezaniká, žalobca v zmysle úverovej zmluvy úročí istinu dohodnutým 6,59 % p. a. úrokom za úver a v zmysle čl. IX. bod 9.2. zároveň celý zostatok dlhu, vyčíslený ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, 5,00 % p. a. úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (t. j. od 11.01.2020). Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalobca zaúčtoval čiastočné vyrovnanie medziúveru a to prednostne na istinu pohľadávky: 24.02.2020 čiastočné vyrovnanie medziúveru 0,16 EUR. Žalovaná suma vo výške 9.490,51 EUR vyčíslená k 24.02.2020 pozostáva z: istiny 9 010,72 EUR - istina vo výške 9 010,88 EUR znížená o čiastočné vyrovnanie medziúveru vo výške 0,16 EUR, nezaplatených úrokov za úver ku dňu splatnosti vo výške 241,09 EUR, nezaplatených poplatkov za poistenie vo výške 108,15 EUR, 6,59 % p. a. úroku za úver od 11.01.2020 do 24.02.2020 vo výške 73,01 EUR, 5,00 % p. a. úroku z omeškania od 11.01.2020 do 24.02.2020 vo výške 57,54 EUR. V súvislosti s nárokom na úrok za úver po vyhlásení splatnosti, žalobca si dovoľuje poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.07.2019, spis. zn. , kde NS SR dal do pozornosti odvolaciemu súdu „....rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 07.09.2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankciovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej splatenia. Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.06.2020, spis. zn. , kde NS SR zdôrazňuje, že žiadna zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná. NS SR ďalej uvádza: „...neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva tak nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t. j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo...“ NS SR ako dovolací súd tak dospel k záveru, že ,,....v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ Predmetné rozhodnutie aplikoval do praxe aj Krajský súd v Bratislave, ktorý rozhodnutím zo dňa 30.06.2020, spis. zn. , zmenil rozhodnutie Okresného súdu Malacky zo dňa 12.07.2019, spis. zn. kde Okresný súd Malacky nepriznal žalobcovi nárok na riadny úrok po splatnosti tak, že Krajský súd v Bratislave s odkazom na predmetné rozhodnutie NS SR zo dňa 16.06.2020, tento nárok na úrok za úver po splatnosti žalobcovi riadne priznal. Žalobca si uplatňuje sumu vo výške 9 490,51 EUR, spolu so 6,59 % úrokom za úver zo sumy 9 010,72 EUR (istina) od 25.02.2020 do zaplatenia, najviac do 31.12.2043 a 5,00 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 9

359,96 EUR (istina+úroky+poplatky) od do zaplatenia, ako aj trovy konania, a to všetko do 15 dní po doručení platobného rozkazu na účet žalobcu.

3. Žalovaní so žalobou nesúhlasili uviedli, že ide o spotrebiteľskú právnu vec, preto je potrebné použiť všetky právne normy tykajúce sa spotrebiteľského práva. Podľa ich názoru nie je možné žalobcom uplatnený návrh považovať za oprávnený z dôvodu, že žalobca nesplnil podmienky stanovené a teda nedošlo k platnému zosplatneniu pohľadávky. Samotné úkony veriteľa smerujúce k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru jednorazovo nemožno považovať za platné, lebo sú nejasné a neurčité ( ). Z obsahu žaloby ani nie je možné zistiť, koľko na predmetný úver už uhradili celkovo, koľko z toho započítal veriteľ na istinu, úver, poplatky. Nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi ( ). Zmluva taktiež obsahuje zmluvne podmienky, ktorá svojim obsahom vytárajú hrubú nerovnováhu medzi stranami zmluvy v ich neprospech, čo by súd mal ex offo zohľadniť:. V ďalšom konaní budú navrhovať určiť neprijateľné zmluvné podmienky (napr. poplatky za upomienky...). Za povšimnutie stojí aj celková suma, ktorú by mali uhradiť ako odplatu za úver, ktorá vysoko presahuje poskytnutú istinu. Poukazujú aj na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-448/17, z 20.19.2018 podľa ktorého: „Smernica 93/13 sa ma vykladali v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá, napriek tomu, že v štádiu vydania platobného rozkazu proti spotrebiteľovi stanovuje preskúmanie nekalej povahy podmienok uvedených v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom, na jednej strane priznáva právomoc vydať tento platobný rozkaz súdnemu úradníkovi, ktorý nemá postavenie sudcu, a na druhej strane stanovuje pätnásťdňovú lehotu na podanie odporu a vyžaduje, aby bol tento odpor vecne odôvodnený za predpokladu, že takéto ex offo preskúmanie nie je stanovene v štádiu výkonu uvedeného platobného rozkazu, čo musí preverili vnútroštátny sud. Z uvedeného vyplýva jasný rozpor vydaného platobného rozkazu s právom EU. Podľa Súdneho dvora EU vyšší súdny úradník nemôže vydať platobný' rozkaz, keďže nebola nijako zohľadnená neprijateľnosť zmluvných podmienok a nezákonnosť plnení, ktorá si žalobca z neprijateľných zmluvných podmienok uplatňuje v tomto konaní. Spravodlivosť v tomto type súdneho konania je závislá na odbornom posúdení veci sudom a odmietnutí uplatňovaných nárokov, ktorá majú podklad v neprijateľnom zmluvnom dojednaní. Keďže sa v tomto konaní nezohľadňuje neprijateľnosť poplatkov, lebo sa neskúma pôvod čiastkových plnení, ktorá tvoria výšku celkovej uplatňovanej sumy, nie je možne takýto platobný' rozkaz považovať za vydaný v súlade so smernicou 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Neuznávajú preto peňažný nárok uvedený v platobnom rozkaze v celom rozsahu. Navrhujú platobný' rozkaz Okresného sudu Banská Bystrica, sp. zn. , zrušiť a priznali nám náhradu trov upomínacieho konania, v prípade zastavenia konania. V prípade návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní navrhujem vec postúpiť na civilné konanie Okresným súdom Vranov nad Topľou.

4. Rozsudkom zo dňa 31.05.2023 č.k. -170 súd vo veci rozhodol a to tak, že žalobu zamietol a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania.

5. Po podaní odvolania zo strany žalobcu KS Prešov uznesením zo dňa 04.04.2024 rozsudok súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo svojom odôvodnení uviedol, že základným právnym problémom v danej veci je otázka platnosti, či neplatnosti právneho úkonu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Rozhodujúcou okolnosťou je, že medzi veriteľom a dlžníkmi bola uzatvorená zmluva o úvere a pre posúdenie jednorazového predčasného zosplatnenia celého dlhu bolo potrebné zohľadniť i špeciálne ustanovenie k ustanoveniu , ktorým je ustanovenie upravujúce osobitné podmienky pre možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh. V zmysle ust. ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ustanovenie je prvým predpokladom riadneho zosplatnenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy. Upozornenie dodávateľa pre spotrebiteľa musí, okrem náležitostí jednoznačného platného právneho úkonu, byť aj doručené do dispozičnej sféry spotrebiteľa. V prejednávanej veci žalobca preukázal vyhotovenie hmotnoprávneho úkonu podľa , za ktoré považoval upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 24.10.2019 (č.l. 22,23,24 spisu ). Ostalo však sporné doručenie týchto úkonov do dispozičnej sféry žalovaného v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade. Na všetkých troch doručenkách priložených k upozorneniu sa nachádza podpis žalovanej v 3/ rade. Túto skutočnosť potvrdila sama žalovaná v 3/ rade na pojednávaní

dňa 19.04.2023 (č.l. 152). Rovnako uviedla, že na preberanie písomností jej príbuzných nemala žiadne splnomocnenie. Vzhľadom na to, že ide o hmotnoprávny úkon, ktorým sa v spotrebiteľských veciach preukazuje splnenie prvej podmienky pred aplikáciou ust. o zosplatnení dlhu, je požiadavka, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú, aby sa adresát, teda žalovaní mali objektívnu možnosť sa s touto listinou oboznámiť. Takáto situácia nastane v prípade, pokiaľ sa zásielka doručí žalovanému a tento ju prevezme, ale aj vtedy, pokiaľ žalovaný bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle veriteľa v ňom vyjadrenej, to znamená, akonáhle sa dostane prejav tejto vôle do sféry dispozície žalovaných. Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime , resp. celkovo v oblasti súkromného práva predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, tj. že sa dostane do sféry jeho dispozície

- už tým okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , R4/2021, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , R 27/2011). Dispozičná sféra adresáta je vymedzená zmluvne dohodnutým doručovacím režimom, t.j. kontaktnými adresami účastníkov alebo určením kontaktnej osoby (spravidla v záhlaví zmluvy) s tým, že doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého miesta alebo určenej osobe. V danom prípade má odvolací súd za to, že upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaného v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade doručením zásielky do miesta ich bydliska, ktorá bola u všetkých troch žalovaných rovnaká. Odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku žalobcu o tom, že upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti bolo doručované všetkým trom žalovaným, ktorí majú rovnakú adresu trvalého pobytu a všetci mali objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom upozornenia ako dôvodnú. Odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, než napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa , v spojení s ust. zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu čo sa týka otázky doručovania upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti.

6. Krajský súd uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní opätovne skúmať zákonné podmienky pre platné vyhlásenie predčasnej splatnosti so zreteľom na obsah upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a oznámenia vyhlásenia mimoriadnej splatnosti.

7. V rámci nového prejednania veci žalovaní namietali naďalej neplatnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti z dôvodu, že obsah je v rozpore so zákonom. Rozpor so zákonom spočíva v tom, že upozornenie na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru neobsahuje uvedenie konkrétnej splátky s ktorou sa dostal dlžník do omeškania. Ďalej namietali, že úver je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu vyúčtovania poplatku za spracovanie úveru a že veriteľ hrobu porušil svoju povinnosť preveriť schopnosť dlžníka splácať úver, jeho bonitu, čo tiež má za následok bezúročnosť úveru.

8. Právny zástupca žalovaných žiadal, aby žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá a to na základe síce iných právnych záverov, ale podľa ich názoru s rovnakým výsledkom, teda tak ako definoval odvolací súd pokiaľ je potrebné sa zaoberať obsahom jednostranných právnych úkonov veriteľa, poukázal najmä na nedostatočne vymedzené alebo teda neurčité vymedzenie splátky, pre ktorú má nastať predčasná splatnosť úveru, teda v jednostranných právnych úkonoch veriteľa, konkrétne v oznámení o vyhlásení predčasnej splatnosti sa žiadnym spôsobom nenachádza informácia pre ktorú konkrétnu splátku má nastať samotné zosplatnenie úveru. V praktickom prevedení teda spotrebiteľa nemá možnosť žiadnym spôsobom si preveriť, či napr. túto splátku už zaplatil ale chybne, alebo uviedol napr. iný variabilný symbol a podobne a teda tento jednostranný právny úkon je neurčitý, pričom v tejto otázke už zaujal stanovisko aj Najvyšší súd SR vo veci sp.zn. z 25.1.2024, kde práve tento nedostatok považoval za taký, ktorý má za následok neplatnosť zosplanenia úveru a teda aj žaloba, ktorá je založená na takomto zosplatnení úveru, nemá v podstate šancu na úspech, keďže takto neplatne zosplatnený úver nemôže byť ako nárok uplatnený na súde riadne. Zároveň poukázal na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a to na základe inkasovania poplatku za spracovanie úveru, ktorý je definovaný aj v amortizačnej tabuľke žalobcu a tento taktiež najvyšší súd senát 9Cdo považuje za taký nedostatok, ktorý má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, teda pokiaľ v danej veci bol takýto poplatok inkasovaný a došlo k zníženiu istiny, istina úveru teda nebola poskytnutá v riadnej výške, čo skresľuje všetky ďalšie náležitosti, ktoré sú v zmysle zákona potrebné na to, aby spotrebiteľ vyhodnotil rozsah svojho záväzku. Uviedol, že problém a to je samotná schéma alebo teda modus operandy žalobcu pri týchto úveroch, kedy tento dlhodobo inkasuje len príslušenstvo z úveru a nespláca alebo teda neumožňuje spotrebiteľovi

ako jeho klientovi splácať samotnú istinu úveru. Túto podľa zmluvy môže zaplatiť až potom, čo zaplatí príslušenstvo úveru v časovo, radovo v rokoch. Konkrétne v týchto prípadoch je to tak dlhý čas, že sa medzi tým môže zmeniť aj platobná schopnosť alebo teda neschopnosť spotrebiteľa, čo taktiež podľa môjho názoru má žalobca vyhodnocovať a ako je známe aj z iných konaní plošne žalobca toto nedodržiava, len sa teda vrátim k myšlienke, že pokiaľ nie je umožnená, umožnené splácanie istiny tak dlhý čas, ide o priamy rozpor s , ktorý hovorí, že pri peňažných záväzkoch je potrebné, aby bolo splácané prioritne na istinu a až následne na úroky a poplatky a čiže je to aj v priamom rozpore vôbec s filozofiou spĺňania peňažných záväzkov a poukazujem aj na právoplatný rozsudok tunajšieho súdu vo veci žalobcu, kde sp. zn. zo dňa 10.6.2024 v ktorom tunajší súd pomerne výstižne a vyčerpávajúco sa zaoberal všetkými otázkami alebo teda argumentmi, ktoré aj v tomto konaní ako žalovaná strana produkujeme a žalobu v celom rozsahu zamietol. Preto navrhuje, aby súd po vyhodnotení tejto argumentácií, žalobu taktiež zamietol v celom rozsahu.

9. Z rozsiahleho vyjadrenia žalobcu na pojednávaní vyplýva, že sa tento podrobne vyjadril k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, ku skúmaniu bonity a k ďalším námietkam žalovaných. Poukázal na rôzne súdne rozhodnutia súdov SR ako aj ÚS SR , no tie boli staršieho dáta.

10. Na základe vyššie uvedeného, preto súd vec opätovne v zmysle pokynu KS Prešov prejednal.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to zmluvou o úvere č. 2916606001 na čl. 6-11, všeobecnými podmienky na čl. 11-15,tarifou sporenia na čl. 16, sadzobníkom poplatkov, amortizačnou tabuľkou, predpokladmi pre výpočet RPMN, súhlasom s prijatím do poistenia na čl. 21, upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 24.10.2019 na čl. 22 adresované A. B., doručenkou, upozornenie na vyhlásením mimoriadnej splatnosti adresované D. B. zo dňa 24.10.2019 na čl. 23, vrátane doručenky na druhej strane, upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti adresované E. B. zo dňa 24.10.2019 na čl. 24 vrátane doručenky na druhej strane, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 10.1.2020 adresované A. B. na čl. 25, neprevzatou zásielkou na čl. 26, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 10.1.2020 adresovaným D. B. vrátane doručenky na druhej strane oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 10.1.2020 adresované E. B. na čl. 28, vrátane doručenky na čl. 28, predžalobnou výzva na zaplatenie zo dňa 4.8.2022 na čl. 30, vrátane doručenky, predžalobnou výzvou adresovanou D. B. na čl. 30 vrátane doručenky, predžalobnou výzvou adresovanou E. B. na čl. 31, vrátane doručenky, výpisom z účtu stavebného sporenia, doplnenie žaloby na čl. 45, prílohou- výpisom na čl. 46-49, odporom žalovaných, písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaných a výsluchom žalovaných, doplneným dokazovaním a to doplnením písomných a ústnych vyjadrení žalobcu a žalovaných.

12. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

13. Medzi žalobcom Prvou stavebnou sporiteľňou a.s., ako veriteľom a žalovaným v 1.rade ako dlžníkom a žalovanou v 2.rade a žalovanou v 3.rade ako spoludlžníkmi došlo dňa 12.12.2013 k uzatvoreniu Zmluvy o úvere EČÚ 0753888 7 01, na základe ktorej sa spoločnosť Prvá stavebná sporiteľňa a.s., zaviazala poskytnúť medziúver pod č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 10.300 eur, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok zmení na stavebný úver pod č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške cca 6132 eur. Zmluva bola podpísaná všetkými účastníkmi zmluvného vzťahu.

14. Podľa ust. čl. II. Základné úverové podmienky Druh úveru: medziúver, Číslo účtu medziúveru:/ spotrebiteľský na dobu určitú XXXXXXXXXX/XXXX 10 300,00 EUR Výška medziúveru/celková výška úveru: 61,72 EUR Úroková sadzba medziúveru: 6,59 % p. a. Výška mesačnej splátky úrokov z medziúveru vrátane poplatku za prijatie do poistenia: Splatnosť splátok úrokov z medziúveru: 15. deň mesiaca. Počet splátok úrokov z medziúveru do pridelenia cieľovej sumy (ďalej aj CS): 247 Úroková sadzba úroku z omeškania z omeškaných splátok medziúveru maximálne vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, aktuálne vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 5 percentuálnych bodov. Medziúver je poskytnutý dlžníkovi, ktorý má uzatvorenú existujúcu zmluvu o stavebnom sporení číslo XXXXXXXXXX/XXXX. Počiatočný vklad na účet tejto zmluvy je 0 % CS, Výška mesačného vkladu, ktorý má dlžník realizovať je 10,37 EUR, pričom splatnosť tohto vkladu je 15. deň mesiaca. Počet mesačných vkladov, ktoré je potrebné uskutočniť na splnenie podmienky pridelenia CS je 247. Číslo

účtu stavebného úveru: XXXXXXXXXX/XXXX Výška stavebného úveru po pridelení cieľovej sumy: 6 132,56 EUR. Úroková sadzba stavebného úveru: 4,75 % p. a. Výška mesačnej splátky vrátane úrokov stavebného úveru a poplatku za prijatie do poistenia: 72,09 EUR. Splatnosť splátok stavebného úveru: 15. deň mesiaca Počet splátok istiny stavebného úveru : 113 Počet splátok úrokov stavebného úveru: 113. Úroková sadzba úroku z omeškania z omeškaných splátok stavebného úveru: maximálne vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, aktuálne vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 5 percentuálnych bodov. Úroková sadzba úroku z omeškania po vyhlásení mimoriadnej splatnosti, resp. po odstúpení od zmluvy z celého zostatku dlhu: maximálne vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, aktuálne vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 5 percentuálnych bodov. Doba trvania medziúveru/stavebného úveru (v rokoch): 30,00. Konečná splatnosť medziúveru/stavebného úveru: do 15. 12. 2043 (za predpokladu , že si bude dlžník plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách uvedených v tejto zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach). Ročná percentuálna miera nákladov pri stavebnom úvere (RPMN): 6,62 % p. a.. Ročná percentuálna miera nákladov pri medziúvere (RPMN): 7,60 % p. a.. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) je vypočítaná na základe údajov platných v Čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Predpoklady použité na výpočet RPMN sú uvedené v prílohe č. 2 k tejto zmluve. Amortizačná tabuľka, ktorá obsahuje súhrnný prehľad o výške jednotlivých splátok, o lehotách a podmienkach splácania istiny, úrokov a súvisiacich poplatkov, je prílohou č. 1 k tejto zmluve. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov spotrebiteľských úverov za predchádzajúci kalendárny štvrťrok v SR stanovená MF SR platná ku dňu podpisu tejto zmluvy: 18,05 % p. a.. Celková výška medziúveru v mene euro: 10 300,00 EUR. Celkové čiastka medziúveru, ktorú musí dlžník zaplatiť 27 681,95 EUR- Všetky údaje a náležitosti uvedené v Základných úverových podmienkach tejto zmluvy sú platné ku dňu uzatvorenia zmluvy, ich zmeny sa riadia zmluvou a Všeobecnými obchodnými podmienkami.

15. Upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 24.10.2019 na čl. 22 adresované A. B., mal žalobca, veriteľ upozorniť uvedeného žalovaného na to, že neuhrádzal vklad na účet stavebného sporenia respektíve omeškaných splátok úrokov z medziúveru, vrátane splátka na mesiac október 2019 spolu vo výške 179,46 eur. Z priloženej doručenky vyplýva, že žalovaný si uvedené upozornenie osobne neprevzal. Na doručenke sa nachádza podpis B. matka.

16. Upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 24.10.2019 na čl. 23 adresované D. B., mal žalobca, veriteľ upozorniť uvedeného žalovanú na to, že neuhrádzal vklad na účet stavebného sporenia respektíve omeškaných splátok úrokov z medziúveru , vrátane splátka na mesiac október 2019 spolu vo výške 179,46 eur. Z priloženej doručenky vyplýva, že uvedené upozornenie si žalovaná v 2.rade osobne neprevzala. Na doručenke sa nachádza podpis B. svokra.

17. Upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 24.10.2019 na čl. 24 adresované E. B., mal žalobca, veriteľ upozorniť uvedeného žalovaného na to, že neuhrádzal vklad na účet stavebného sporenia respektíve omeškaných splátok úrokov z medziúveru, vrátane splátka na mesiac október 2019 spolu vo výške 179,46 eur. Z priloženej doručenky vyplýva, že žalovaná v 3.rade si list prevzala.

18. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 10.01.2020 adresované A. B. na čl. 25 bolo žalovanému oznámené, že došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru k 10.01.2020 . Z neprevzatej zásielky na čl. 26 vyplýva, že zásielku si žalovaný v l. rade neprevzal.

19. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 10.1.2020 adresovaným D. B. na čl. 27 bolo žalovanému oznámené, že došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru k 10.01.2020 . Z doručenky vyplýva, že žalovaný v 2.rade si list neprevzal.

20. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 10.1.2020 adresovaným E. B. na čl. 28 bolo žalovanému oznámené, že došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru k 10.01.2020. Z doručenky vyplýva, že žalovaný v 3.rade si list neprevzal.

21. Z výpovede žalovaného v 1.rade vyplýva, že zmluvu od ktorej si žalobca odvádza svoj nárok podpísal, finančný úver im bol poskytnutý. Koľko reálne uhradil nevie. Žalovaný ďalej na otázku súdu, po nahliadnutí do spisu, aby sa vyjadril k doručovaniu upozornenia na vyhlásenie predčasnej splatnosti

a samotného zosplatnenia, či sa na doručenke nachádza jeho podpis, či uvedenú listinu prevzal uviedol podpis to jeho asi nie je. Listinu zo dňa 10.1.2022 - oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nedostal. Jeho mama sa volá E. B. a je to žalovaná v 3. rade. Žalovaný v 1. rade na otázku svojho práv. zástupcu, aby uviedol, ako prebehlo uzavretie zmluvy, čo od neho chceli, čo nechceli uviedol, že najskôr zobrala manželka úver, asi rok sme platili, oni nám poslali ďalšiu ponuku, tak sme ju zobrali, na seba. Na dotaz súdu, ako prebiehalo uzavretie zmluvy žalovaný v 1. rade uviedol, že sa nepamätá.

22. Z výpovede žalovanej v 2.rade vyplýva, že zmluvu so žalobcom uzavrela, úver bol poskytnutý. Koľko uhradila nevie. Žalovaná v 2. rade na dotaz súdu, po nahliadnutí do spisu, či si prevzala, či jej boli doručené listiny - upozornenia na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a vyhlásenie - samotné predčasnej splatnosti úveru, nachádzajúce sa v spise na čl. 23.Uviedla, že upozornenie jej doručené nebolo , na doručenke nie je jej podpis. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 10.1.2022 jej bolo doručené.

23. Žalovaná v 2. rade na otázku práv. zást. žalovaných, aby uviedla okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu zmluvy uviedla, že u nich v C. boli viacerí brali v Prvej stavebnej sporiteľni, povedali jej, že nech si sporí rok a dostane úver. Išla preto na stavebnú, povedali jej, že keď bude rok sporiť, dajú jej úver vo výške 5.000 eur, zobrala to. Povedali im, že keď bude ďalší rok sporiť, môže uzavrieť zmluvu na manžela, svokra aj ona mu budem ručiť, tak to prijali. Mali také životné podmienky, že to museli prijať.

24. Na otázku práv. zást. žalovaných, žalovaná v 2. rade aby konkretizovala podmienky za ktorých žili, aké to majú byť uviedla, že nemali posteľ na spanie, nemali pec, nemali na čom spať, keď im to ponúkli, s radosťou to zobrali, kúpili sme si posteľ, pec, chladničku, práčku, potom keď im ponúkli druhý úver, urobili si kúpeľňu, lebo sa nemali kde umývať, nemali vodu, nič. Kúpali sa v detskej vaničke. Žalovaná v 2. rade na otázku svojho práv. zástupcu, aby ozrejmila, aké mali finančné prostriedky a možnosti v tomto čase uviedla, že mali sociálne dávky, nepamätá sa, tak do 300 eur. Mala 3 maloleté deti. Na dotaz súdu žalovanej, s kým žijú v spoločnej domácnosti uviedla, že žijú so svokrou, nie spolu, nevychádzajú spolu dobre, ona má svoju kuchyňu, a aj oni.

25. Z výpovede žalovanej v 3.rade vyplýva, že zmluvu o úvere na základe ktorého bol poskytnutý medziúver a stavebný úver č. 2916606001 podpísala a peniaze dostali. Na otázku súdu, či jej bolo doručené upozornenie na možnosť vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru a samotné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, po nahliadnutí do spisu uviedla, že áno, je tam jej podpis. Na otázku v akom je príbuzenskom vzťahu je so žalovanými 1,2/ žalovaná v 3.rade uviedla, že žalovaný je jej syn, D. B. je jej nevesta. Žalovaná v 3. rade ďalej na výzvu súdu po nahliadnutí do spisu na čl. 23, či podpísala za žalovanú D. B. písomnosť uviedla, že keď je to tam uvedené, áno, je to jej podpis.

26. Žalovaná v 3. rade na otázku súdu, aby ozrejmila súdu okolnosti, za ktorých bola uzavretá úverová zmluva uviedla, že stavebnú chcela moja nevesta, ona poberá invalidný dôchodok.

27. Žalovaná v 3. rade na otázku súdu, kde podpisovala zmluvu uviedla, že u nich. Kde to má na mysli, či F. E. alebo Soľ uviedla, že v Soli. S papiermi, ktoré vypísali, následne išli do Vranova n.T. Už nevie, nepamätá sa na to. Na otázku súdu, aby bližšie sa vyjadrila k okolnostiam uzavretia zmluvy, či dopísala najskôr žiadosť, následne zmluvu, ako to bolo uviedla, že nepamätá sa.

28. Žalovaná v 3. rade na otázku práv. zástupcu, pokiaľ ide o doručovanie písomnosti pre jej príbuzných, či má nejaké splnomocnenie žalovaná v 3. rade uviedla, že nie.

29. Žalovaná v 3. rade ďalej uviedla, že poštárka jej riadne dala mi podpísať a dala mi obálku. Keď dostala ona obálku, napísala tam svoje meno a svokra, ona jej riadne vydala, aj keď syn dostal. Ona jej ich vydať toto nemala. Na otázku, prečo jej listiny vydala uviedla, že nevie. Povedala jej , že tu má syn a nevesta a že tu má podpísať. Podpísať jej nemala dať, no dala mi. Na otázku súdu, prečo podpísala, uviedla, že povedala jej, že sa má podpísať, pre nevestu, ona to podpísala , uviedla svoje meno s označením svokra, keď dostala nevesta a keď syn, napísala som tam mama.

30. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaných vyplýva, že žaloba je nedôvodná a žiada ju zamietnuť a to hneď z niekoľkých dôvodov. Uviedol, že pokiaľ ide o samotné splnenie podmienok pre žiadanie nároku, teda žalovanej sumy tak, ako to vymedzuje žalobca, je už pomerne známou praxou, že je potrebné

splniť podmienky podľa ust. , teda jednak vyzvať žalovaných, teda potencionálnych žalovaných v tom čase ešte na zaplatenie dlžnej sumy a jednak pri vyhlásení okamžitej splatnosti rovnako ich vyzvať na zaplatenie celého úveru aj predčasne zosplatneného. Toto musí byť preukázané reálnym doručením konkrétnym dlžníkom. V tomto smere, pokiaľ zlyhá poštový podnik, rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré by som neskôr citoval, hovorí o tom, že je zodpovedný poštový podnik, ak takúto zásielku nejakým spôsobom nedoručí tak, ako by mal. V spise sa nachádzajú doručenky, ktoré mala prevziať mama, resp. svokra žalovaných, ktorá nemala žiadne splnomocnenie na takéto preberanie a v tomto smere teda, tieto jednostranné právne úkony, podľa nášho názoru nie sú riadne doručené žalovaným, to by mala za následok nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na podanie takejto žaloby. Zároveň, ak by takýto argument nebol priechodný, alebo teda súd by mal iný názor, poukazujeme na právoplatné rozhodnutie, ktorým je rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa v ktorom je žalobca totožný so žalobcom v tomto konaní a vo veci o zaplatenie viac ako 51.000 eur s príslušenstvom, okresný súd žalobu zamietol a krajský súd potvrdil tento rozsudok z dôvodu, že totožné vyhlásenie predčasnej splatnosti, ako je aj v tomto prípade, neobsahovalo zásadné skutočnosti, resp. zásadné informácie, ktorými možno dedukovať alebo vyvodiť začiatok plynutia premlčacej doby a v tomto smere z dôvodu neurčitosti takéhoto právneho úkonu a teda jeho neplatnosti, súd žalobu zamietol. Krátkou cestou v jednom vyhotovení súdu predkladám takýto rozsudok. Pokiaľ ide o ďalšie argumenty, ak by toto taktiež má za následok nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na podanie takejto žaloby. Pokiaľ ide o iné argumenty, rozpor s dobrými mravmi vidíme v samotnej zmluve a v jej koncepcii, ako takej, v ktorej táto zmluva, ktorá poskytuje 10.300 eur je nastavená takým spôsobom, že 247 splátok vo výške 61,72 eur, čo je v podstate celá suma + sporenie, ktoré teda malo by sa a poplatok za poistenie je 72,09 eur, tak suma zo 72,09 eur - 61,72 eur ide na úrok, 247 x po zaplatení týchto 247 splátok, nie je žiadna suma zaplatená na istinu. Táto istina je v celom rozsahu nezaplatená a suma, ktorá predstavuje akési sporenie, teda spotrebiteľ má dojem, že si nejakým spôsobom popri platení na úver aj sporí, tak nasporená suma je potom započítaná na istinu a následne parametre tejto zmluvy nedovoľujú zaplatiť istinu celkom, ale len čiastočne, to znamená, žalobca nastavil celú zmluvu tak, aby na začiatku bolo v drvivej väčšine platené len na príslušenstvo a následne po mnohých splátkach 247 mesiacov, sa má nasporená suma započítať na istinu poskytnutého úveru a táto istina nie je splatená. V takom prípade potom, podľa tejto zmluvy sa má ďalej platiť aj úrok, aj istina a tým pádom, dochádza k doslova nekonečnému splácaniu, kedy na sumu 10.300 eur v podstate sa má zaplatiť 27.681,95 eur. Podľa nášho názoru je takáto zmluva v rozpore s dobrými mravmi a keďže základné parametre tejto zmluvy nastavil priamo žalobca a tento chce navodiť dojem, že si spotrebiteľ sporí, nakoniec, táto suma je započítaná na istinu a ďalej má platiť, takéto zmluvy by mali byť považované za rozporné s dobrými mravmi, v celom ich rozsahu. Pokiaľ ide o neprijateľné zmluvné podmienky, v tomto smere poukazujem na poplatky uvedené v časti 8 - poplatky a náklady, kde tieto poplatky už len v bode 8.1. sú neurčité, pretože poplatok za spracovanie úveru, ktorý má byť inkasovaný, nie je ani uvedený v tejto zmluve, má sa z istiny poskytnutého úveru odpočítať a okrem toho, sú tam uvedené teda aj ďalšie skutočnosti, ktoré by mohli byť posudzované za neprijateľné. Existuje vyjadrenie Národnej banke k obdobnej zmluve tohto žalobcu, kde sa našlo alebo definovala Národná banka minimálne 15 neprijateľných zmluvných podmienok, ak to bude potrebné, vie takéto vyjadrenie súdu doručiť, resp. odkázať ho v kontexte s touto zmluvou, čiže pre tieto dôvody navrhuje žalobu zamietnuť.

31. Zo žiadosti o úvere na čl. 119-127 a jej príloh, ktoré súdu predložil vyplýva, že žalobca mal k dispozícii žiadosť žalovaných o úver, rozhodnutie Sociálnej poisťovne o výške dôchodku E. B. v sume 106 eur, sobášny list žalovaného v 1.rade a žalovanej v 2.rade, stav konta stavebného sporenia. Žalobca žiadne ďalšie doklady o skúmaní reálnych výdavkov žalovaných nedoložil. V žiadosti o úver ( čl. 119) nie je uvedená ani výška príjmu žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade len dôchodok žalovanej v 3. rade vo výške 106 eur, dokonca sa tam nachádza rukou písaná poznámka o iných záväzkoch žalovaných voči žalobcovi v sume 35,44 eur a 67 eur, suma 35,44 eur je škrtnutá.

32. Uvedenú vec súd takto právne posúdil:

33. Podľa ust. stavebným sporením sa rozumie prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov, poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely uvedené v (ďalej len „stavebný úver“).

34. Podľa ust. Zb v znení účinnom v rozhodnom období zmluva o stavebnom sporení musí obsahovať a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi, b) výšku dohodnutej sumy, na ktorú sa stavebné sporenie uzatvára (ďalej len „"), a podmienky, za ktorých môže byť zvýšená alebo znížená , c) výšku a časovú postupnosť vkladov stavebného sporiteľa, d) úrokové sadzby vkladov, e) podmienky a postup pri výplate vkladov, f) podmienky poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia vrátane podmienok poskytnutia stavebného úveru pri zvýšení alebo znížení cieľovej sumy, postup pri určení poradia poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia, ako aj podmienky a postup pri výplate vkladov, g) podmienky, za ktorých môžu byť práva zo zmluvy o stavebnom sporení rozdelené alebo zlúčené s právami z inej zmluvy o stavebnom sporení, h) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom sporení, i) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom sporení, j) vyhlásenie stavebného sporiteľa o uplatnení alebo neuplatnení nároku na poskytnutie štátnej prémie v rámci tejto zmluvy.

35. Podľa ust. , v znení účinnom v rozhodnom období zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi,3c) b) úrokovú sadzbu stavebného úveru, c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru, d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru, e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere, f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere. Zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o stavebnom úvere môžu obsahovať aj ďalšie náležitosti dohodnuté medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným sporiteľom.

36. Podľa ust. , účinnom v čase uzavretie zmluvy tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

37. Podľa ust. , b účinnosť v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

38. Podľa ust. , veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

39. Podľa ust. účinnom v čase uzavretie zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a)druh spotrebiteľského úveru,

b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d)meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m)súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n)prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p)upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r)výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s)informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t)právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w)právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x)názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

40. Podľa ust. , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a)zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až k), a , zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa alebo d)v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

41. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

42. V zmysle o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa až .

43. Podľa a ,, platného a účinného v rozhodnom období spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

44. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

45. Podľa a , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

46. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

47. Podľa a , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

48. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

49. Podľa a nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

50. Podľa ust. ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

51. Podľa ust. ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

52. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že je nesporné, že medzi žalobcom a žalovanými došlo k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na základe uzavretej zmluvy žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným ako dlžníkom mimoriadny medziúver vo výške 10300 eur, ktorý sa mal neskôr zmeniť na stavebný úver vo výške 6132,56 eur. Dlžníci, žalovaní čerpali, čo vyplýva z predložených listín. Z obsahu zmluvy vyplýva že išlo o spotrebiteľský úver žalobca vystupoval ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia. Spotrebiteľský charakter tohto zmluvného vzťahu bol niekoľkokrát potvrdený odvolacími súdmi v obdobných právnych veciach, kde ako žalobca vystupovala Prvá stavebná sporiteľňa, a.s..

53. Z výpisu z úverového účtu žalovaných vyplýva, celkový stav dlžnej sumy.

54. Z amortizačnej tabuľky pre medziúver a stavebný úver na čl. 17-18, vypracovanej samotným žalobcom vyplýva, že od roku 2013 až do roku 2033 istina v splátke nebola splatná. Celá splátka predstavovala len úroky.

55. Súd v prvom rade vzhľadom na opätovne námietky žalovaných a pokyn KS Prešov sa opätovne zaoberal tým, či došlo k platne k vyhláseniu predčasnej splatnosti dlhu a či je žalobca aktívne legitimovaný na podanie žaloby ohľadom celej žalovanej sumy.

56. Pri novom prejednaní veci právny zástupca žalovaných uviedol v súlade s odôvodnením KS, iný dôvod neplatnosti predčasného zosplatnenia úveru a to z dôvodu že jednostranný úkon neobsahuje konkrétnu splátku s ktorou sa dlžník dostal do omeškania. Na podporu tohto názoru poukázal na rozhodnutie NS SR z 25.01.2024 sp.zn. a Namietal aj bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru z dôvodu, že so sumy úveru pri jeho poskytnutí bol účtovaný poplatok za spracovanie úveru. Na podporu tohto názoru poukázal na rozhodnutie NS SR zverejnené z zbierke súdnych rozhodnutí pod č. R49/2022. Odkázal aj na rozhodnutie OS Vranov nad Topľou v totožnej právnej veci z 10.06.2024.

57. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že medzi veriteľom a žalovanými bola uzavretá zmluva, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

58. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

59. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.“

60. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledkom konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

61. Podľa strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

62. Podľa súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

63. Podľa ust. , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

64. Podľa ust. § 151 ods. 1, 2 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

65. Keďže žalovaní sa pôvodne bránili tým, že upozornenie na vyhlásenie predčasnej splatnosti nebolo doručené všetkým žalovaným a že vyhlásenie predčasnej splatnosti nie je platné. Súd sa v prvom rade zaoberal a skúmal platnosťou vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a tým, či došlo platne k zosplatneniu dlhu ako aj to, či zosplatnenie dlhu bolo vykonané v súlade so zákonom a teda či je platné, či má právne účinky predpokladané zákonom.

66. S poukazom na stanovisko, právny názor KS Prešov uvedenom v zrušujúcom rozhodnutí mal súd za to, že žalobca preukázal súdu doručenie upozornenia na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru osobne do rúk všetkým žalovaným s tým, že u všetkých, ktorí si ich osobne neprevzali sa listiny dostali do dispozičnej sféry. Z tohto dôvodu, preto vyhlásenie predčasnej splatnosti nebolo neplatné.

67. Vzhľadom na potrebu ďalšieho skúmania obsah týchto jednostranných právnych úkonov a vznesené námietky žalovaných súd zistil, že tieto jednostranné úkony sú naďalej v rozpore so zákonom a to z iného dôvodu a to z dôvodu, že neobsahujú uvedenie konkrétnej splátky s ktorou s dlžník dostal do omeškania v súlade s ..

68. Vo výzvach žalobcu z 24.10.2019 sa uvádza len to, že dlžník sa dostal do omeškania s úhradou splátok vrátane splátky za mesiac október 2019. Zo slovného výkladu nemožno v žiadanom prípade povedať, že táto splátka je definovaná jednoznačne a konkrétne. Pomerne rozsiahle námietky žalobcu uvedené na pojednávaní dňa 31.07.2024 a poukázanie na staršiu judikatúru súdov SR je preto bez

významu, nakoľko rozhodovacia prax súdov sa mení a vyvíja a posledné rozhodnutia súdov SR a hlavne NS SR sa od nich už odklonila.

69. Súd sa preto zaoberal a skúmal ďalej jednak na námietku žalovaného ako aj ex offo vzhľadom na to, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere platnosťou vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a tým, či došlo platne k zosplatneniu dlhu ako aj to, či zosplatnenie dlhu bolo vykonané v súlade so zákonom a teda či je platné, či má právny účinky predpokladané zákonom a to pokiaľ ide o obsahovú stránku týchto jednostranných právnych úkonov.

70. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledkom konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

71. Podľa strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

72. Podľa súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

73. Podľa ust. , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

74. Podľa ust. § 151ods, 1,2 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

75. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že jednostranné úkony realizované právnym predchodcom žalobcu nie sú v súlade so zákonom z dôvodov, tak ako je to vyššie uvedené.

76. V tomto smere súd poukazuje na rozhodovaciu súdnu prax. Súd dáva do pozornosti rozhodnutie NS SR zo dňa 25.01.2024, č.k. . Cit: „ 14.2 Dovolací súd uvádza, že pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z veta druhá vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky ( ). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením a , pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“

77. Súd poukazuje aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.11.2021, sp. zn. , kde aj v tomto súdnom rozhodnutí sa uvádza, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný a to v súlade s ust. a , pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu

splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. prípade, že takto veriteľ neurobí, ide o neurčitý právny úkon a takýto právny úkon je absolútne neplatný podľa ..

78. Zo strany žalobcu došlo k absolútne neplatnému zosplatneniu celého úveru. V zosplatnení úveru liste zo dňa 10.01.2020 absentuje špecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru. Ani v liste zo dňa 24.10.2019, ktorým upozornil žalovaných dlžníka na omeškanie nie je uvedené s ktorou splátkou sa mal dlžník dostať do omeškania.

79. Rozhodovacia prax súdov sa v súvislosti s posudzovaním platnosti týchto jednostranných právnych úkonov menila. Ako je to vyššie citované v najnovších súdnych rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR ako odvolacích súdov aktuálna súdna prax považuje za nevyhnutné pre platne právne zosplatnenie špecifikáciu konkrétnej splátky, pre ktorú k zosplatneniu došlo. Takto tomu v danom prípade podľa súdu nebolo. Z obsahu úkonov, kde je uvedené, že dlžník sa dostal do omeškania s úhradou splátok vrátane splátky za mesiaca október nemožno jednoznačne vyvodiť to, s akou splátkou sa dostal do omeškania. Jej uvedenie je nevyhnuté aj pre počítanie lehôt podľa ust. . To tiež nie je možné preskúmať.

80. Z výpisu z úverového účtu žalovaných vyplýva, celkový stav dlžnej sumy.

81. Z amortizačnej tabuľky pre medziúvere a stavebný úver na čl. 17-18, vypracovanej samotným žalobcom jednoznačne vyplýva, že od roku 2013 až do roku 2033 istina v splátke nebola splatná. Celá splátka predstavovala len úroky. V čase rozhodnutia súdu, istina tak nebola splatná.

82. Na základe vyššie uvedeného, keďže mal súd aj pri opätovnom prejednaní veci za to, že vyhlásenie predčasnej splatnosti je neplatné z iného dôvodu ako pri prvom rozhodovaní. Tento dôvod neplatnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru je v súlade s vyššie citovanými rozhodnutiami NS SR a KS Prešov ako aj rozhodnutím OS Vranov nad Topľou sp.zn. z 10.06.2024 na ktoré poukázal právny zástupca žalovaných a tiež v súlade s rozhodnutím OS Vranov n/T sp.zn. .

83. Súd ohľadom rozhodnutí OS Vranov n/T zdôrazňuje, že v týchto konaniach vystupoval ten istý žalobca, PSS, a.s. ktorá sa proti rozhodnutiam súdu neodvolala.

84. Obrana a vyjadrenia žalobcu ako ich prezentoval právny zástupca žalobcu na poslednom pojednávaní sú bez významu, súdne rozhodnutia na ktoré poukázal boli novšími vyššie citovanými súdnymi rozhodnutiami prekonané a súd s nimi a právnymi závermi v nich uvedené plne stotožňuje.

85. Žalovaní vo svojom vyjadrení k žalobe namietali, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Ide o spotrebiteľskú právnu vec, preto je potrebne použiť všetky právne normy tykajúce sa spotrebiteľského práva. Podľa ich názoru nie je možné žalobcom uplatnený návrh považovať za oprávnený z dôvodu, že žalobca nesplnil podmienky stanovené a teda nedošlo k platnému zosplatneniu pohľadávky. Samotné úkony veriteľa smerujúce k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru jednorazovo nemožno považovať za platné, lebo sú nejasné a neurčité ( ). Z obsahu žaloby ani nie je možné zistiť, koľko na predmetný úver už uhradili celkovo, koľko z toho započítal veriteľ na istinu, úver, poplatky.

86. Nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi ( ). Zmluva taktiež obsahuje zmluvné podmienky, ktorá svojim obsahom vytvárajú hrubú nerovnováhu medzi stranami zmluvy v náš neprospech, čo by sud mal ex offo zohľadniť. V ďalšom konaní bude navrhovať určiť neprijateľné zmluvné podmienky (napr. poplatky za upomienky...). Za povšimnutie stojí aj celková suma, ktorú by mali uhradiť ako odplatu za úver, ktorá vysoko presahuje poskytnutú istinu. Poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-448/17, z 20.19.2018 podľa ktorého: „Smernica 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá, napriek tomu, že v štádiu vydania platobného rozkazu proti spotrebiteľovi stanovuje preskúmanie nekalej povahy podmienok uvedených v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom, na jednej strane priznáva právomoc vydať tento platobný rozkaz súdnemu úradníkovi, ktorý nemá postavenie sudcu, a na druhej strane stanovuje pätnásťdňovú lehotu na podanie odporu a vyžaduje, aby bol tento odpor vecne odôvodnený za predpokladu, že takéto ex offo preskúmanie nie je stanovené v štádiu

výkonu uvedeného platobného rozkazu, čo musí preveriť vnútroštátny súd. Z uvedeného vyplýva jasný rozpor vydaného platobného rozkazu s právom EU. Podľa Súdneho dvora EU vyšší súdny úradník nemôže vydať platobný rozkaz, keďže nebola nijako zohľadnená neprijateľnosť zmluvných podmienok a nezákonnosť plnení, ktoré si žalobca z neprijateľných zmluvných podmienok uplatňuje v tomto konaní. Spravodlivosť v tomto type súdneho konania je závislá na odbornom posúdení veci súdom a odmietnutí uplatňovaných nárokov, ktoré majú podklad v neprijateľnom zmluvnom dojednaní. Keďže sa v tomto konaní nezohľadňuje neprijateľnosť poplatkov, lebo sa neskúma pôvod čiastkových plnení, ktoré tvoria výšku celkovej uplatňovanej sumy, nie je možné takýto platobný rozkaz považovať za vydaný v súlade so smernicou 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Neuznáva preto peňažný nárok uvedený v platobnom rozkaze v celom rozsahu.

87. Žalovaní ďalej namietali, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov z viacerých dôvodov a to, že obsahuje poplatok za spracovanie úveru a že žalobca hrubo porušil svoju povinnosť overiť schopnosť dlžníka splácať úver.

88. Z čl. VIII bod 8 zmluvy vyplýva, že dlžník je povinný uhradiť veriteľovi poplatky a náklady súvisiace s úverom podľa platného Sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby, ktorý je prílohou tejto zmluvy, predovšetkým: 8.1 Poplatok za spracovanie úveru, ktorý si veriteľ zúčtuje pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov úveru bude znížená o výšku tohto poplatku. 8.2.Poplatok za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení, ktorý je dlžník povinný uhradiť najneskôr ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy. Pokiaľ dlžník neuhradí tento poplatok najneskôr ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy, je veriteľ oprávnený zúčtovať tento poplatok pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov úveru bude znížená o výšku tohto poplatku. Dlžník týmto dáva veriteľovi súhlas s uhradením tejto pohľadávky z účtu medziúveru a jej zaúčtovaním v prospech prislúchajúceho účtu sporenia podľa tejto zmluvy. Poplatok za vedenie účtu stavebného sporenia, ktorý bude účtovať veriteľ mesačne, pričom splatnosť tohto poplatku je 15. deň mesiaca.

89. Pokiaľ ide o poplatok za poskytnutie úveru zo zmluvy čl. VIII bodu 8 vyplýva, že bol medzi pôvodným veriteľom a žalovanými dohodnutý takýto poplatok a z výpisu z účtu, že bol stiahnutý na úkor žalovaných.

90. Ak na účet žalovaných bola pripísaná suma medziúveru, vzápätí z nej žalobca zinkasoval, ihneď vzal späť sumu poplatku 123,60 eur, teda reálne žalovaní disponovali nie istinou úveru 10300,- eur, ale sumou krátenou o zinkasovaný poplatok. Uvedené je zrejmé aj z výpisu z účtu medziúveru a z obsahu zmluvy. Takýto postup žalobcu rozhodne nepotvrdzuje, že žalovaným žalobca úver reálne poskytol vo výške dohodnutej sumy v zmluve o to viac, keď uvedený postup iba potvrdzuje, že prioritným záujmom dodávateľa ( veriteľa ) bol ekonomický profit, prioritne a ihneď získať poplatok, ktorý sa ale mal splácať v rámci nákladov spotrebiteľa súvisiacich s poskytnutím úveru v priebehu trvania celého zmluvného vzťahu.

91. Za tejto situácie je preukázané, že žalovaní disponovali reálne sumou úveru iba vo výške 10.176,40 eur ( 10300- 123,60 eur ) Ak v zmluve bola výška úveru uvedená sumou 10300,- eur, bola uvedená nesprávne. Pre absenciu tejto obligatórnej náležitosti zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. g) je potrebné považovať tento spotrebiteľský úver za úver bez poplatkov a bez úrokov, ako to vyplýva z cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b) zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy (v obdobnej veci žalobcu v súvislosti poplatkom za poskytnutie úveru porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. z 24. 02. 2022, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.15CoCsp/4/2024 z 28. 02. 2024 v prípade iných dodávateľov porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. z 20. 04. 2022, porovnaj tiež rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. z 27. 10. 2021).

92. V súlade s súd zohľadňuje aj ustálenú rozhodovaciu prax súdov a poukazuje na vyššie cit. ust. a najmä na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa.“

93. Súd sa z dôvodu predošlej odlišnej judikatúry vyšších súdov ohľadne poplatku obdobného typu (za spracovanie úveru, poskytnutie úveru) vždy priklonil k judikatúre uprednostňujúcej výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa. Tu je však potrebné poukázať na tú skutočnosť, že napriek predošlej odlišnej aplikačnej praxi, došlo už v súčasnosti k zjednocujúcemu záveru publikovanému dokonca vo forme stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

94. Zásadné stanovisko vo vzťahu k otázke, čo tvorí celkovú výšku spotrebiteľského úveru, vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku zo dňa 30.06.2022 sp. zn. publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 49/2022. Podľa tohto rozhodnutia, celkovú výšku spotrebiteľského úveru podľa o spotrebiteľských úveroch predstavuje suma finančných prostriedkov reálne poskytnutá spotrebiteľovi veriteľom. Poplatok za poskytnutie úveru zrazený z istiny hneď pri uzavretí zmluvy nemožno zahrnúť do celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Navýšenie celkovej výšky úveru o poplatok za poskytnutie úveru má zároveň aj následok, že sa bude úročiť nielen poskytnutý úver, ale aj poplatok za jeho poskytnutie a tým pádom dôjde k zvýšeniu celkovej splatnej čiastky a mení sa tým výška hlavného predmetu zmluvy. Zmluvné dojednanie umožňujúce veriteľovi hneď pri uzavretí zmluvy zraziť poplatok za poskytnutie úveru z istiny, je okolnosťou vyvolávajúcou nielen sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ale zároveň predstavuje aj neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach ha povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ).

95. Vo vzťahu k poplatku za poskytnutie úveru je potrebné poukázať na ust. účinného v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Žalobca bližšie nešpecifikoval, aké skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, keď zaň má zaplatiť poplatok 123,60 eur pri poskytnutom úvere 10300,- eur, nakoľko za poskytnutie úveru spotrebiteľ zaplatí odmenu v podobe úrokov. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Dá sa len predpokladať, že poplatok za poskytnutie úveru je zrejme poplatkom za akúsi administratívnu agendu s tým spojenú. Aj keby sa pripustil takýto vedľajší predmet plnenia, súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Súd poukazuje na argumentáciu Vrchného Krajinského súdu Karlsruhe z 3.mája 2011 (), v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene“. Pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Ak dodávateľ využíva spoplatnenie konkrétnych úkonov alebo služieb, môže na spotrebiteľa prenášať len také nákladové bremeno, ktoré bude sledovať prospech spotrebiteľa v prevažnej miere. Ak poskytovateľ úveru má riadne s odbornou starostlivosťou poskytovať úvery, teda podnikať podľa svojho licencovaného predmetu podnikania, nemôže poskytnúť úver bez toho, aby so spotrebiteľom uzatvoril zmluvu, ktorá v prípade spotrebiteľského úveru musela mať pod sankciou neplatnosti písomnú formu. Ide teda o činnosť, ktorá je pre poskytovateľa úveru nevyhnutná na to, aby mohol spotrebiteľom poskytovať úvery a spotrebitelia sú za poskytnuté úvery povinní zaplatiť odmenu. Samotné spoplatnenie úkonu uzatvorenia zmluvy v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, a preto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pokiaľ ide o dojednanie poplatku za poskytnutie úveru vo výške 420 eur, súd uvádza, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná.

96. V prípade úveru vo výške 10300,- eur suma 123,60- eur predstavujúca poplatok za poskytnutie úveru, mala byť uhradená započítaním pri poskytnutí úveru. Je teda nepochybné, že žalobca do spotrebiteľského úveru zahrnul i poplatok za jeho poskytnutie. Súčasťou celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je poplatok za poskytnutie úveru, pretože uvedený poplatok, ktorý má charakter odmeny

poskytovateľovi služby, treba považovať len za náklady spotrebiteľského úveru. Je to zrejmé z ust. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumeli všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.

97. Ak žalobca do celkovej výšky spotrebiteľského úveru zahrnul poplatok za poskytnutie úveru, ide o postup v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti veriteľa, ktorý mohol podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytnutiu úveru, pričom takéto konanie zákonodarca považuje za nekalú obchodnú praktiku a súčasne ju zakazuje. Žalovanému bol teda poskytnutý úver v skutočnosti nie vo výške 10300,- eur, ale vo výške 10176,40 eur. Ak žalobca pri výpočte RPMN do celkovej výšky úveru zahrnul aj poplatok za jeho poskytnutie, bez akýchkoľvek pochybností došlo k podhodnoteniu RPMN, ktorej výpočet je závislý od celkovej výšky úveru. Nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa je sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru v súlade s ust. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (porovnaj v obdobnej veci žalobcu rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. z 24. 02. 2022).

98. Súdny dvor Európskej únie vo veci C-377/14 svojim rozsudkom zo dňa 21.04.2016 vyslovil, že čl. 3 písm. l) a čl. 10 ods. /EHS, ako aj bod I prílohy 1 tejto Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. V tomto rozsudku Súdny dvor Európskej únie skonštatoval, že ak pojem „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ je vymedzený v čl. 3 písm. h) Smernice 2008/48 ako „súčet celkovej výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom“ vyplýva z toho, že pojmy „celková výška úveru“ a „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ sa vzájomne vylučujú a celková výška úveru preto nemôže zahrňovať sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa. Do celkovej výšky úveru v zmysle čl. 3 písm. l) a čl. 10 ods. nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť.

99. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, do celkovej výšky úveru nemala byť zahrnutá suma 123,60 eur predstavujúca poplatok za poskytnutie úveru. Žalobca tak poskytol žalovaným úver iba vo výške 10176,40 eur a nie vo výške 10300,- eur. Celková výška spotrebiteľského úveru ako náležitosť vyplývajúca z ust. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, nebola uvedená správne a teda tiež pre absenciu tejto náležitosti je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bezpoplatkový podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.

100. Pokiaľ by žalobca poukázal na ust. , toto je aplikovateľné v prípade uzavretia zmlúv podľa , pokiaľ tieto zmluvy nie sú posudzované ako spotrebiteľské zmluvy. Pri spotrebiteľských zmluvách (ako je to aj v tomto prípade) je potrebné do úvahy vziať už ochranu spotrebiteľa pri posudzovaní, či veriteľ pri dojednaní záväzku poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky spotrebiteľovi, môže dojednať odplatu v zmysle . Napriek tomu, že ide o priamo dojednanie v zmluve, takáto zmluvná podmienka, vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľský úver, podlieha súdnemu prieskumu v zmysle generálnej klauzuly . V zmysle , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak spotrebiteľské zmluvy v zmysle nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné podmienky), potom vyžadovanie poplatku za spracovanie

medziúveru, na základe zmluvného dojednania, je neprijateľnou podmienkou, pretože žalobca (banka) koná v rámci svojej obchodenej a podnikateľskej činnosti, keď na jednej strane vykonáva bankové činnosti priamo v zmysle zákona o stavebnom sporení aj s poskytovaním stavebných úverov, ale na druhej strane, v neprospech spotrebiteľa vyžaduje za vykonávanie takejto bankovej činnosti vyplývajúcej priamo zo zákona nielen samotný poplatok za spracovanie úveru (medziúveru), čím dochádza k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pojem „značná nerovnováha“ je potrebné chápať aj v zmysle záverov Súdneho dvora EÚ v rozsudku vo veci C-226/12, Constructora Principado, že čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia značnej nerovnováhy nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv, vzhľadom na hodnotu predmetnej transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti - dostatočne závažného narušenia právneho postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza, na základe platných vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú zo zmluvy, alebo prekážky v ich výkone, alebo tiež formou prenesenia dodatočnej povinnosti, ktoré vnútroštátne predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa. Pri poplatku za spracovanie úveru má spotrebiteľ platiť dodávateľovi za to, že tento v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonáva konkrétny úkon, ktorý práve vyplýva z jeho obchodnej a podnikateľskej činnosti a prenáša tak nákladové bremeno za samotné spracovanie úveru a následne vedenie účtu na spotrebiteľa, pričom takýto účet ani nie je platobným účtom regulujúcim platobné služby. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že žalobca poplatok za spracovanie medziúveru zaúčtoval už pri prvej výplate mimoriadneho medziúveru, takže celková výška vyplateného mimoriadneho medziúveru bola znížená o výšku týchto poplatkov, čo žalobca priamo uviedol aj v zmluve v čl. VIII. Pokiaľ je teda predmetom posúdenia poplatok za poskytnutie úveru, ktorý je bez pochýb nákladom spotrebiteľa súvisiacim s úverom, potom je pojmovo vylúčené, aby bol zároveň považovaný za finančné prostriedky poskytnuté na základe úverovej zmluvy. Žalobca tak síce formálne poskytol žalovanej finančné prostriedky, avšak v dôsledku následného odpočítania poplatku za poskytnutie úveru s týmito finančnými prostriedkami spotrebitelia nemohli disponovať a v skutočnosti im bola ako úver poskytnutá suma nižšia, než bola deklarovaná v zmluve o úvere. Navýšenie celkovej výšky úveru o poplatok za poskytnutie úveru má zároveň aj ten následok, že sa bude úročiť nielen poskytnutý úver, ale aj poplatok za jeho poskytnutie, tým pádom dôjde k zvýšeniu celkovej splatnej čiastky a mení sa tým výška hlavného predmetu zmluvy. Zmluvná podmienka stanovujúca povinnosť platiť poplatok za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru je neprijateľná, a teda voči spotrebiteľom neúčinná. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa (pozri aj rozsudok NS SR , rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.15CoCsp/4/2024 z 28. 02. 2024).

101. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, -19).

102. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je potrebné úver z predmetnej zmluvy považovať za bezúročný a bez poplatkov, a preto je treba vychádzať z toho, že žalovaní by mali žalobcovi hypoteticky vrátiť, len sumu skutočne poskytnutého úveru.

103. V danom prípade však istina úveru nebola ako je to vyššie uvedené, ku dňu rozhodnutia súdu splatná, čo vyplýva z obsahu amortizačnej tabuľky, rozpisu splátok, kde je uvedené že sa splácajú najprv úroky ( čl. 17-18) a to až do roku 2033.

104. Pokiaľ ide o námietku na nedostatočné skúmanie bonity žalovaných a že hrubé porušenie povinnosti s odbornou starostlivosťou preskúmať schopnosť spotrebiteľa splácať úver spôsobuje jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Súd sa touto námietkou zaoberal.

105. Skutočnosť, že sa jednalo o spotrebiteľský úver nebola medzi stranami sporná. Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou, podliehajúcou o spotrebiteľských úveroch

106. Súd sa preto zaoberal tou skutočnosťou, či predmetný spotrebiteľský úver spĺňa všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch.

107. Odplata za poskytnutie úveru musí byť úmerná okrem iného aj bonite klienta, pričom vzhľadom na nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. a nasl. , zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovanej náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. zákona o spotrebiteľských úveroch.

108. Z vykonaného dokazovania súdu je zrejmé, že pri overovaní bonity žalovaných, žalobca nemal takmer žiadne údaje preukazujúce skutočnú výšku výdavkov žalovaných, nebolo preto preukázané či s odbornou starostlivosťou pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

109. Žalobca uviedol, že pokiaľ ide o splnenie požiadavky na skúmanie bonity, táto bola do zákona o spotrebiteľských úveroch prijatá až s účinnosťou od 30.6.2013. Má za to, že pokiaľ súd má skúmať, teda či boli splnené podmienky na skúmanie bonity, musí prihliadať aj na to, aká v danom čase bola úprava a aké boli povinnosti samotného žalobcu vo vzťahu k skúmaniu tejto bonity. Poukazuje na tú skutočnosť, že keďže požiadavka skúmania bonity bola do zákona daná s účinnosťou od 30.06.2013 a samotná zmluva o úvere bola podpísaná dňa 16.12.2013, v danom čase ešte neexistovali akékoľvek priame alebo konkrétnejšie usmernenia na to, akým spôsobom by mal vlastne žalobca postupovať pri skúmaní bonity a čo sa rozumie vlastne tou konkrétnou odbornou starostlivosťou. Zákon pod odbornou starostlivosťou rozumel vlastne to, že má možnosť žalobca preskúmať bonitu vo vzťahu k žalovaným prostredníctvom určitých databáz, ku ktorým mal samotný žalobca prístup, to znamená, že vlastne databázu SRBI, pričom takýto prieskum aj vykonal. Rovnako tak vykonal aj prieskum prostredníctvom teda vyplnenej žiadosti o poskytnutie úveru a zároveň aj dopytom na Sociálnu poisťovňu. Podotýka, že žalobca nemá žiadne iné zákonné možnosti, ako by mal preskúmať bonitu alebo majetkové pomery samotných žalovaných, pretože ani samotný žalobca nemôže ísť nad rámec zákonom stanovených usmernení. Má taktiež za to, že pokiaľ by aj vykonal nejakú inú alebo vlastné šetrenie, cez nejaké iné inštitúcie, tieto by mu žiadnu súčinnosť neposkytli, pretože nie sú tieto inštitúcie povinné takéto niečo zo zákona žalobcovi poskytnúť pri skúmaní bonity. Rovnako tak poukazuje aj na to, že pokiaľ by išiel nad rámec samotného zákona, zasiahol by do súkromia žalovaných, prípadne tým by porušil aj samotný zákon o ochrane osobných údajov. V tomto smere teda má za to, že žalobca si splnil všetky zákonné náležitosti pri skúmaní bonity, kedy okrem teda prieskumov v SRBI vykonal aj iné prieskumy, teda dopytom na žalovaných. Zároveň dáva do pozornosti súdu, že aj žalovaní ako spotrebitelia majú v zmysle zákona povinnosť poskytnúť pravdivo, úplne a korektne, všetky informácie, ktoré sa týkajú ich príjmov, ich výdavkov, ako aj prípadného nejakého rodinného stavu, pretože tieto informácie žalobca bez poskytnutia súčinnosti žalovaných, nemá akýmkoľvek spôsobom možnosť získať. Taktiež dáva do pozornosti súdu, že podľa šetrenia SRBI títo žalovaní mali síce poskytnutý úver, ale ich platobná disciplína bola korektná, nemali omeškané splátky a zároveň vlastne už mali konkrétny produkt práve u žalobcu. Žalobca preto nemal žiadnu pochybnosť o tom, že by boli schopní splácať úver a to po dobu tých 30 rokov, keďže išlo v tom čase, kedy sa podpisovala samotná zmluva o mladých ľudí, ktorých potencionalita príjmu mohla v rámci teda budúcnosti aj rásť, prípadne sa mohli zamestnať alebo zmeniť zamestnanie a ich príjem sa mohol aj zvýšiť. Žalobca teda má možnosť skúmať bonitu klientov, len v čase, kedy sa podpisuje samotná úverová zmluva a nemôže predpokladať aj všetky nejaké následky, ktoré nastanú napr. o 15 rokov. Zároveň podotýka, že žalobca si všetky teda povinnosti v tomto prípade splnil. Pokiaľ ide o bezúročnosť a bezpoplatkovosť, samotný zákon o spotrebiteľských úveroch hovorí, že takáto sankcia nastupuje len v prípade, ak by išlo o hrubé porušenie povinnosti zo strany žalobcu, pričom hrubým porušením povinnosti sa v zmysle zákona rozumie to, že takúto bonitu alebo šetrenie by vôbec nevykonal. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca tieto šetrenia vykonal, neporušil hrubým spôsobom svoju povinnosť a teda nie je naplnená samotná zákonná doktrína na to, aby bol úver vyhlásený za bezúročný a bezpoplatkový. Všetky teda tieto skutočnosti na ktoré som poukázala, svedčia o tom, že žalobca splnili zákonom stanovené požiadavky a zároveň poukazujeme aj na samotné vyjadrenia a výsluchy žalovaných na

predchádzajúcich pojednávaniach, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že žalovaní peňažné prostriedky od žalobcu prijali a tieto riadnym spôsobom aj spotrebovali. Taktiež je potrebné podotknúť, že samotný žalovaní uhrádzali jednotlivé splátky, pričom poslednú splátku uhradili v roku 2019 konkrétne v mesiaci október 2019. To znamená, že po túto dobu si plnili svoje povinnosti, aj keď s miernym omeškaním. Pokiaľ ide o samotnú výzvu a to, že či by žalovaní vedeli alebo nevedeli s ktorými splátkami sú v omeškaní, podotýka, že v samotnej výzve je uvedené alebo uvedená výška, ktorá predstavuje ako keby ich omeškanie, to znamená, že v prípade, ak by na základe výzvy veriteľa alebo žalobcu žalovaní zareagovali a doplatili by dlžnú sumu, ktorá bola uvedená v rámci tejto výzvy, v tom prípade, by žalobca už nemal možnosť odstúpiť od zmluvy, resp. zosplatniť úver.

110. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch totiž nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa, nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú, napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime podľa a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ). Overovanie bonity žalovaného iba na podklade informácií poskytnutých žalovaným v žiadosti o poskytnutie úveru a z reportu zo Sociálnej poisťovne a prostredníctvom Spoločného registra bankových informácií, nemožno považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver s odbornou starostlivosťou (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. z 23. 09. 2020).

111. Postup žalobcu pri skúmaní bonity spotrebiteľa preukázaný v konaní sa javí iba formálny a nezodpovedajúci odbornej starostlivosti. S odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Takýto spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať ako posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa (bez zistenej výšky či samotnej existencie pravidelného mesačného príjmu žalovaného a jeho výdavkov) a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

112. Žalobca v danom prípade tvrdí, že preveroval úverové zaťaženie žalovaných výpočtom primárnej návratnosti dopytom na SRBI. Uviedol, že keďže požiadavka skúmania bonity bola do zákona daná s účinnosťou od 30.06.2013 a samotná zmluva o úvere bola podpísaná dňa 16.12.2013, v danom čase ešte neexistovali akékoľvek priame alebo konkrétnejšie usmernenia na to, akým spôsobom by mal vlastne žalobca postupovať pri skúmaní bonity a čo sa rozumie vlastne tou konkrétnou odbornou starostlivosťou. Zákon pod odbornou starostlivosťou rozumel vlastne to, že má možnosť žalobca preskúmať bonitu vo vzťahu k žalovaným prostredníctvom určitých databáz, ku ktorým mal samotný žalobca prístup, to znamená, že vlastne databázu SRBI, pričom takýto prieskum aj vykonal. Rovnako tak vykonal aj prieskum prostredníctvom teda vyplnenej žiadosti o poskytnutie úveru a zároveň aj dopytom na Sociálnu poisťovňu. Podotýkam, že žalobca nemá žiadne iné zákonné možnosti, ako by mal preskúmať bonitu alebo majetkové pomery samotných žalovaných, pretože ani samotný žalobca nemôže ísť nad rámec zákonom stanovených usmernení. Máme taktiež za to, že pokiaľ by aj vykonal nejakú inú alebo vlastné šetrenie, cez nejaké iné inštitúcie, tieto by mu žiadnu súčinnosť neposkytli, pretože nie sú tieto inštitúcie povinné takéto niečo zo zákona žalobcovi poskytnúť pri skúmaní bonity. Rovnako tak poukázal aj na to, že pokiaľ by išiel nad rámec samotného zákona, zasiahol by do súkromia žalovaných, prípadne tým by porušil aj samotný zákon o ochrane osobných údajov. V tomto smere teda máme za to, že žalobca si splnil všetky zákonné náležitosti pri skúmaní bonity, kedy okrem teda prieskumov v SRBI vykonal aj iné prieskumy, teda dopytom na žalovaných. Zároveň dávam do pozornosti súdu, že aj žalovaní ako spotrebitelia majú v zmysle zákona povinnosť poskytnúť pravdivo, úplne a korektne, všetky informácie, ktoré sa týkajú ich príjmov, ich výdavkov, ako aj prípadného nejakého rodinného stavu, pretože tieto informácie žalobca bez poskytnutia súčinnosti žalovaných, nemá akýmkoľvek spôsobom možnosť získať.

113. Z dôkazov predložených žalobcom ohľadom skúmania bonity vyplýva, že tento mal k dispozícii žiadosť žalovaných o úver, rozhodnutie Sociálnej poisťovne o výške dôchodku E. B. v sume 106 eur, sobášny list žalovaného v 1.rade a žalovanej v 2.rade, stav konta stavebného sporenia. Žalobca žiadne ďalšie doklady o skúmaní reálnych výdavkov žalovaných nedoložil. V žiadosti o úver ( čl. 119) nie je uvedená ani výška príjmu žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade, len dôchodok žalovanej v 3. rade

114. S prihliadnutím na jeho rodinný stav, výšku príjmu len žalovaného v 3.rade (čl.19) , životné potreby, výšku nevyhnutných výdavkov na živobytie bolo skúmanie schopnosti splácať úver riadne a včas nedostatočné.

115. V danom prípade nebolo žalobcom preukázané, aby žalobca mal k dispozícií doklady o výdavkoch žalovaných najmä nákladoch na bývanie, doklady SIPO, prípadne výpisy z bežného účtu všetkých žalovaných pri uzatváraní zmluvy. Uvádzaný príjem, len jedného žalovaného je nedostatočný.

116. Súd tak nemá za preukázané, že by mal žalobca v čase poskytnutia úveru vedomosť o majetkových pomeroch všetkých žalovaných, teda kde bývali, či vlastnili nehnuteľnosť alebo či bývali v podnájme, aké výdavky spojené s ubytovaním uhrádzali a taktiež nepreukázal ani iné doklady, resp. zistenia o ich výdavkoch predstavujúcich uspokojovanie základných životných potrieb. Bez toho, aby žalobca preukázal, že skúmal aj výdavky na strane žalovaných, nemohol mať reálny obraz o majetkovej situácii spotrebiteľa potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať poskytnutý úver (porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.14CoCsp/3/2021 z 14. 10. 2021).

117. Žalobca vôbec podľa súdu neskúmal skutočné príjmy a výdavky všetkých žalovaných a to predložením prislúchajúcich listín. Žiadne iné listiny preukazujúce príjmy hlavne mesačne výdavky a teda riadne skúmanie bonity súdu nepredložil.

118. Náklady na bývanie a ďalšie nevyhnutné výdavky a ani úverové zaťaženie žalobca preukázateľne neskúmal u všetkých žalovaných, preto uvedené minimálne nezodpovedá odbornej starostlivosti dodávateľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo sa týka skúmania pravidelných výdavkov žalovaného pred samotným uzavretím uvedenej úverovej zmluvy.

119. Pre účely skúmania bonity spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou nepostačuje, ak dodávateľ vychádza iba z tvrdení spotrebiteľa bez toho, aby žiadal aj preukázanie tvrdených skutočností príslušnými listinami. Skúmanie bonity žalovanej v žalobcom uvedenom rozsahu (potvrdenie o príjme), v zmysle uvádzanej judikatúry, nemožno považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver s odbornou starostlivosťou.

120. Nahliadnutie do databáz úverových registrov a databáz bánk za účelom skúmania výdavkov žalovaného (čo ani nebolo žalobcom preukázané), samo o sebe taktiež nie je možné považovať za dostatočné. Výpisy z týchto databáz nepodávajú kompletný obraz o výdavkoch žiadateľa, nakoľko výdavkami klienta sú aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ žalobca nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či žalovaný je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. z 28.06.2022 obdobne tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. z 24. 11. 2022).

121. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaných, potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Ani prípadné skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz bánk nie je postačujúce, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z verejných databáz, môže sa jednať o súkromné pôžičky. Tieto databázy nemôžu dať obraz ani o výdavkoch klienta. Pri overovaní bonity žalovaných nemal žalobca k dispozícii údaje o jeho výdavkoch, čo vedie k záveru, že pri uzatváraní zmluvy nemal k dispozícii všetky relevantné údaje. Z dikcie zákona: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.18Co/144/2019 z 27. 05. 2020)

122. Porovnanie príjmov a výdavkov žalovaných nevyplynulo zo žiadneho z predložených dôkazov žalobcom, nevedno tiež ako bola zohľadnená skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy boli žalovaní v 1. a v 2.rade manželia.

123. Tvrdenie žalobcu, že tak nemohol urobiť nakoľko by zasiahol do súkromia žalovaných a že mu to žiadne ustanovenie zákona neukladá a jeho tvrdenia v tomto smere irelevantné a bez významu.

124. Uvedené je možné považovať iba za formálne overenie bonity žalovaných, nie však skutočné overenie bonity s odbornou starostlivosťou, ako to vyžaduje § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

125. Povinnosť súdu ex offo zisťovať, či došlo k skúmaniu bonity spotrebiteľa vyplýva z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-679/18, podľa ktorého články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe.

126. Podľa Rozsudku Súdneho dvora (šiesta komora) z 10. júna 2021 C 303/20, Ultimo Portfolio Investment (Luxembourg) SA proti KM, za účasti: Prokuratura Okręgowa w Kielcach. Článok 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že preskúmanie účinnej, primeranej a odrádzajúcej povahy sankcií ustanovených v tomto článku za porušenie najmä povinnosti posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa uloženej v článku 8 tejto smernice sa musí vykonať tak, že sa v súlade s článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ zohľadní nielen ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré bolo prijaté osobitne na účely prebratia uvedenej smernice, ale takisto všetky iné ustanovenia tohto práva, pričom sa musia vykladať v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a ciele tejto smernice tak, aby uvedené sankcie splnili požiadavky stanovené v článku 23 tejto smernice.

127. Pri poskytnutí úveru za situácie, keď bol poskytnutý spotrebiteľovi úver bez náležitého posúdenia jeho bonity, nemožno žalobcovi priznať okrem istiny iný nárok z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.

128. Ako už súd vyššie uviedol, z dôvodu neplatného vyhlásenia predčasnej splatnosti a to, že ku dňu rozhodnutia súdu nebola istina splatná, súd žalobu zamietol.

129. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že vychádzal zo skutočností a dôkazov žalobcom predložených, pričom v súlade s ( ďalej len ,,CSP“) prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Toto ustanovenie sa použije vo vzťahu k dodávateľovi aj v spotrebiteľskej veci.

130. Podľa (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

131. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

132. Súd žalobu zamietol, úspešní tak boli žalovaní. Súd preto rozhodol, že ako úspešní majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť ( ) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.