Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 5 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (16)Rozsudok_2CoCsp-51-2021.pdf
PDF · 92.07 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/51/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: V.. W. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, XXX XX C., t. č. A., so sídlom R., priečinok XX, XXX XX Y. - D., za účasti spotrebiteľského združenia: Právna pomoc poškodeným, so sídlom Janka Kráľa 12, 082 71 Lipany, IČO: 50 951 947, o zaplatenie 3.431,72 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 19Csp/220/2018-135 zo dňa 30.09.2021, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III.
Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol: I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2 671,74 Eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 21.08.2021 do zaplatenia a poplatky za poistenie vo výške 5,18 eur všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a. III. P r i z n á v a žalobcovi vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 45,6 %, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom 1. inštancie samostatným uznesením.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako spotrebiteľskú podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z.., ďalej podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka a podľa ust. § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z. z..
3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.431,72 eur, úroku 119,04 eur, úrokov z omeškania 2,81 eur, úroku 9,90 % ročne z nezaplatenej istiny 3.431,72 eur od 25.10.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 3.431,72 eur od 25.10.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 119,04 eur od 25.10.2018 do zaplatenia, a nezaplatených poplatkov za poistenie vo výške 5,18 eur, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 07.09.2016 uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 5.000 eur, pričom poskytnutý úver a úroky sa žalovaný sa zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom splatiť do 20.08.2021. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas, preto žalobca na základe výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 24.10.2018 v súlade s § 565 OZ aj úverovou zmluvou a Obchodnými
podmienkami pre úvery občanov a to po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného zosplatenia druhou upomienkou/Opakovaným upozornením zo dňa 21.08.2018. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému ku dňu predčasného zosplatnenia k 24.10.2018 predstavovala 3.631,93 eur a pozostávala z istiny poskytnutého úveru vo výške 3.431,72 eur, keďže žalovanému bol na základe zmluvy poskytnutý úver vo výške 5.000 eur a do dňa zosplatnenia uhradil na istinu 1.568,28 eur; úrokov 119,04 eur, ktoré predstavujú dohodnutý úrok v zmysle zmluvy a úroková sadzba vo výške 9,90 % ročne vyplýva zo zmluvy; úrokov z omeškania 2,81 eur s tým, že každá omeškaná splátka je odo dňa nasledujúceho po splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne; poplatkov za poistenie schopnosti splácať úver 5,18 eur, ktoré poplatky predstavujú súčet omeškaných poplatkov za poistenie, ktoré sa popri anuitných splátkach úveru žalovaný zaviazal hradiť mesačne v zmysle bodu 1.2 zmluvy, keďže vznikom poistenia vznikla žalovanému v zmysle článku 8 Obchodných podmienok pre úvery občanom, povinnosť platiť poplatok za poistenie schopnosti splácať úver splatný spolu s príslušnou splátkou úveru.
4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že keďže celková výška úveru teda nie je v zmluve uvedená správne a z predloženej žiadosti o poskytnutie úveru a predloženého analytického materiálu žalobcu je zrejmé hrubé porušenie odbornej starostlivosti pri poskytnutí úveru, keďže nebola zisťovaná ani výška skutočného príjmu žalovaného, ani jeho osobné a finančné výdavky a obligatórne náležitosti musia byť uvedené správne, je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) a ods. 2 ZoSÚ. Nárok žalobcu tak predstavuje sumu rozdielu medzi poskytnutou sumou 5.000 eur a sumou uhradenou na istine a úrokoch 2.328,26 eur a preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.671,74 eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne podľa § 517 ods. 2 OZ s prihliadnutím na vládne nariadenie č. 87/1995 Zb., ale splatnosť úrokov určil až odo dňa splatnosti samotného úveru, t.j. 21.8.2021, keďže žalobca nepredložil dôkazy o doručení upomienky, ani o jej zaslaní, ani dôkaz o doručovaní Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti. O trovách konania rozhodol podľa § 255 a 262 CSP.
5. Proti rozsudku vo výrokoch II. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie včas žalobca v súlade s § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Uviedol, že z odôvodnenia súdu prvej inštancie nie je zistiteľné, ktoré konkrétne zákonné ustanovenie a akého právneho predpisu sa stalo základom záveru súdu, keď súd priznal žalobcovi úroky z omeškania až od 21.08.2021 a teda prečo pri tomto určení vychádzal zo splatnosti úveru podľa zmluvy, hoci úver bol predčasne zosplatnený dňa 24.10.2018, o čom žalobca doložil dôkaz - doručenky k opakovanému upozorneniu a výzve na predčasné splatenie úveru. Žalobca ďalej uviedol, že z listiny „CREDIT REPORT - ANALYTIC“ vyplynulo, že žalovaný mal iba jeden existujúci úver zo dňa 08.12.2015 so zostatkom 22.241 eur, ktorý splácal riadne a včas a nemal na tomto úvere žiadne omeškané platby. Žalobca riadne vykonal dopyt do úverového registra, čím si splnil zákonom stanovenú povinnosť podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z .z. a v žiadnom prípade sa nemôže jednať o hrubé porušenie povinnosti z jeho strany. Ďalej poukázal, že zmluva obsahuje údaj o celkovej výške úveru podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 z. z., pričom tento údaj je uvedený v správnej výške. Žalovaný bol s poplatkom za poskytnutie úveru riadne a preukázane oboznámený a uzrozumený a vyjadril s ním podpisom na úverovej zmluve súhlas. Súd pri výpočte náhrady trov konania postupoval nesprávne, keď pri určení hodnoty sporu neprihliadal iba na žalovanú istinu. Súd mal dospieť k záveru, že žalobca bol úspešný v rozsahu 50,70 %. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel žalobe v celom rozsahu a priznal žalobcovi náhradu trov konania a aj náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % vo výške zaplatených súdnych poplatkov za konania na oboch inštanciách.
6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v súlade s § 34 zákona č. 160/ 2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
9. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.
10. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
11. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené nároky je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ZoSÚ a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z § 7 ods. 1 ZoSÚ.
13. Žalobca tvrdil a v konaní aj preukazoval, že bonitu klienta zisťoval na základe údajov poskytnutých mu žalovaným v žiadosti o úver a predloženého analytického materiálu žalobcu („CREDIT REPORT - ANALYTIC“). Žalovaný v žiadosti uviedol, že je zamestnancom v automobilovom priemysle v pracovnej pozícii stredný manažment, priemerný čistý príjem uvedený nebol. Bol ženatý s troma vyživovanými deťmi. Z listiny „CREDIT REPORT - ANALYTIC“ vyplynulo, že ku dňu poskytnutia úveru bol žalovaný evidovaný ako dlžník u 91 operácii so zostávajúcimi splátkami vo výške 22.241 eur. Celkový počet kontraktov predstavoval 16, žiadaných existujúcich odmietnutých odvolaní ukončených a ukončených predčasne, žiadne ďalšie doklady k splneniu odbornej starostlivosti predložené neboli. Odvolací súd uvádza, že žalobca neuviedol žiadne iné údaje umožňujúce vyhodnotiť schopnosť splácať úver žalovaným, dokonca ani len výška príjmu či zamestnávateľa.
14. Odvolací súd má za to, že žalobca síce zhromaždil o žalovanom isté množstvo informácií, tieto však dostatočne nevyhodnotil. Žalobca si na základe získaných informácií nemohol vytvoriť dostatočný obraz o platobnej schopnosti žalovaného, nakoľko vôbec nepoznal jeho pravidelný mesačný príjem ani výšku jeho výdavkov. Zákon účinný v čase uzatvorenia zmluvy síce vyslovene neustanovoval, že dodávateľ je povinný skúmať aj výdavky žiadateľa o úver, avšak z dikcie: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z § 7 ods. 1 ZoSÚ. Bez toho, aby žalobca skúmal aj
iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalovaného splácať dlh zo zmluvy. Takýto spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať len ako posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa (bez zistenej výšky či samotnej existencie pravidelného mesačného príjmu žalovaného a jeho výdavkov), spôsobujúci bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (§ 11 ods. 2 ZoSÚ). Za tohto stavu je nutné konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu § 7 ods. 1 ZoSÚ. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v 7 ods. 1 ZoSÚ nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.
15. Podľa § 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: celkovú výšku a konkrétne menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie.
16. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov: ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).
17. S nesprávne uvedenou celkovou výškou úveru je spojená sankcia v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v súlade s § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.
18. Podľa odvolacieho súdu na základe vyššie uvedených ustanovení, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o nesprávne uvedenej výške poskytnutého úveru. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému v skutočnosti nebola poskytnutá suma 5.000,- eur, ale suma 4.750,- eur, nakoľko žalovaný sumou 5.000,- eur nedisponoval.
19. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie tiež vyplynulo, že žalobca v priebehu prvoinštančného konania nepredložil žiaden dôkaz o tom, že opakované upozornenia a Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru boli žalovanému doručené. Odvolací súd uvádza, že v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno a preto súd prvej inštancie opodstatnene nemal za preukázané splnenie podmienok pre platné zosplatnenie úveru a splatnosť úrokov správne určil odo dňa splatnosti samotného úveru, t. j. od 21.08.2021.
20. So zreteľom na všetky tieto dôvody hodnotí odvolací súd preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny, v dôsledku čoho bol potvrdený postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, pričom správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj výrok o trovách konania.
21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol úspešný, no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie