Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoCsp/53/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Karola Krochtu s JUDr. Eduarda Valenčina v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1.) P. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, XXX XX X. Š., 2.) K. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, XXX XX X. Š., obaja právne zastúpení: Mgr. Ondrej Barna, advokát, so sídlom Zámocká 529/37, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 27.449,72 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -76 zo dňa 28.08.2020, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovaným v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že I. žalobu zamietol, II. uložil povinnosť žalobcovi nahradiť žalovaným v 1.) a 2.) rade trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých sa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , , , , , , (ďalej len ,Z“); , , , , , o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ,Ú“); .

3. Strany sporu uzavreli dňa 29.07.2014 Zmluvu o úvere. V zmysle predmetnej zmluvy poskytol žalobca žalovaným v 1. a 2. rade na preklenutie obdobia, kým splnia všetky podmienky na pridelenie cieľovej sumy a poskytnutie stavebného úvere, medziúver pod číslom XXXXXXX X XX vo výške 28.000,- Eur. Výška úrokovej sadzby medziúveru bola dohodnutá na 6,69 % ročne ku dňu uzavretia zmluvy. Predmetný úver sa žalovaní zaviazali splácať v 257 mesačných splátkach po 156,10 Eur. Ročná percentuálna miera nákladov medziúveru bola 7,05 % ročne a priemerná RPMN 17,99 %.

4. Čerpanie finančných prostriedkov medziúveru sa uskutočnilo dňa 06.08.2014 v sume 9.350,- Eur, dňa 06.08.2014 v sume 1.900,- Eur, dňa 18.09.2014 v sume 11.150,- Eur, dňa 01.04.2015 v sume 5.264,- Eur. Spolu vo výške 27.664,- Eur.

5. Podľa čl . VIII . bod 8.1. zmluvy - „Poplatok za spracovanie úveru, ktorý si veriteľ zúčtuje pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov

úveru bude znížená o výšku tohto poplatku. V súlade s týmto článkom bola z medziúveru stiahnutá suma 336,- Eur.

6. Posudzovaný právny vzťah strán je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Žalobcu bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaní v postavení spotrebiteľov, preto uvedený právny vzťah je v režime spotrebiteľského práva.

7. Súd prvej inštancie nárok žalobcu z medziúveru posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa osobitného právneho predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy a všeobecného právneho predpisu . V danom prípade sa síce medziúver zmení na stavebný úver, ktorého náležitosti sú uvedené v zákone o stavebnom sporení, to ale nič nemení na tom, že podmienky pri uzavretí zmluvy o úvere (medziúvere) a náležitosti zmluvy, musia byť splnené podľa ZoSÚ. Navyše aj účastníci zmluvy si zvolili použitie ZoSÚ (čl. XI. Záverečné ustanovenia bod. 11.1.)

8. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovanými bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere. S poukazom na ustanovenie § 7 a § 11 ods. 2 ZoSÚ súd vyzval žalobcu, aby preukázal, akým spôsobom bola zisťovaná bonita žalovaných pri uzatvorení zmluvy o úvere. Žalobca uviedol, že žalovaným poskytol úver na základe preverenej bonity z úveru. Novým úverom, ktorý je predmetom žaloby, žalobca refinancoval dva úvery žalovaných v Prima banke, a. s. Podmienky poskytnutia úveru na refinancovanie boli, že klient splácal úvery, mal vyhovujúcu platobnú disciplínu a zároveň splátka nového úveru ( na refinancovanie) nemohla byť vyššia ako splátka, resp. súčet splátok refinancovaných úverov. Zároveň bolo potrebné preveriť zdroj príjmov klientov (aspoň jedného z účastníkov úverového vzťahu, nakoľko boli manželia). Keďže boli všetky vyššie uvedené podmienky dodržané, klienti mali nárok na poskytnutie nového úveru na základe preverenej bonity z úverov, t. j. bonita bola preverená a posudzovaná..

9. Žalobca si uplatnil právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. a nasl. , a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovaných náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. . Žalobca bol súdom vyzvaný na predloženie dôkazov, žiadne dôkazy však vo vzťahu k otázke skúmania bonity žalovaných nepredložil. Žalobca iba uviedol všeobecné údaje o skúmaní bonity žalovaných bez toho, aby uvedené aj preukázal. Ak žalobca nepredložil žiadne dôkazy o tom, že skúmal bonitu žalovaných, neuniesol dôkazné bremeno v tom, či postupoval s odbornou starostlivosťou. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca hrubo porušil povinnosť podľa ZoSÚ, čoho dôsledkom je, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a zároveň je dôvodom pre nemožnosť predčasného zosplatnenia úveru (prvá veta ZoSÚ).

10. Taktiež mal za to, že zmluva neobsahuje údaj o celkovej výške úveru (medziúveru) podľa § 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ. Poukázal na výklad pojmu celková výška úveru, ktorú podal Súdny dvor EÚ v rozsudku C-377/14. V zmysle tohto rozsudku sa celkovou výškou úveru myslí suma, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Ak žalovaní na základe zmluvy o splátkovom úvere reálne čerpali sumu 27.664,- Eur, pričom v zmluve je uvedený údaj 28.000,- Eur, má to rovnaké následky ako keby v zmluve tento údaj nebol uvedený vôbec. Takáto nesprávna celková výška úveru má v konečnom dôsledku za následok, že v zmluve je uvedená nesprávna výška RPMN a to v neprospech spotrebiteľa, keďže výpočet RPMN závisí od celkovej výšky úveru.

11. Na základe uvedeného súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca môže od žalovaných požadovať iba sumu poskytnutých finančných prostriedkov a predmetný úver (medziúver) je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň žalobca nemohol vyhlásiť mimoriadnú splatnosť úveru. Žalobca teda môže požadovať od žalovaných iba zaplatenie splátok istiny ku dňu vyhláseniu rozsudku. Ako vyplýva z predloženej amortizačnej tabuľky ku dňu vyhláseniu rozsudku bola splatná istina vo výške 0,- Eur. Súd prvej inštancie preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

12. Výrok o trovách strán súd prvej inštancie odôvodnil v zmysle ust. , keďže žalovaní mali v konaní plný úspech, a preto im súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

13. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje odvolanie odôvodnil ust. , , . Namietal, že na podklade výzvy súdu zo dňa 05.08.2020 uviedol, akým spôsobom bola zisťovaná bonita žalovaných pri uzatvorení zmluvy o úvere, pričom podrobne vysvetlil, že v danom úverovom prípade sa jedná o refinancovanie dvoch úverov žalovaných v Prima banke, a. s. s tým, že splátka úveru v PSS, a. s. nesmela byť vyššia ako súčet splátok refinancovaných úverov. Rovnako bola dodržaná aj platobná disciplína na splácaných úveroch v Prima banke, a. s. Na základe dodržaných uvedených podmienok nebol dôvod na neposkytnutie nového úveru. Tvrdenie súdu, že pri posudzovaní bonity žalovaných nepostupoval s odbornou starostlivosťou, čím hrubo porušil povinnosť podľa ZoSÚ považoval žalobca za nesprávne. Zdôraznil, že spôsob určenia výšky RPMN vychádza zo základnej rovnice, kde na jednej strane rovnice sa nachádza celková hodnota čerpaných prostriedkov a na druhej strane rovnice sa nachádzajú všetky náklady spojené s uhradením úveru, t. j. celkové náklady, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť a sú spojené so spotrebiteľským úverom. Skutočnosť, že poplatok 336,- Eur bol zahrnutý do nákladov vyplýva z amortizačnej tabuľky pre medziúver a stavebný úver, ktorá je súčasťou zmluvy. Uvedený výpočet RPMN je z matematického pohľadu vzhľadom na zákonom určenú rovnicu rovnaký za situácie, pokiaľ na jednej strane rovnice bola uvedená výška úveru 28.000,- Eur a na druhej strane rovnice bol okrem iného aj náklad za spracovanie medziúveru 336,- Eur, ako aj v prípade, keby na jednej strane rovnice bola uvedená suma 28.336,- Eur, avšak na druhej strane rovnice by už absentoval poplatok za poskytnutie úveru vo výške 336,- Eur ( ktorý záväzok zanikol zápočtom pri vyplatení úveru). Matematicky by na výpočet RPMN uvedené rozdielne údaje na strane výšky úveru a na strane nákladov nemali žiaden vplyv. Uviedol, že RPMN bola určená správne, keď žalobca vychádzal zo vstupných údajov 28.000,- Eur, pričom na strane nákladov zároveň zahrnul aj poplatok za spracovanie medziúveru 336,- Eur. Započítanie je zákonom dovolený legálny prostriedok zániku peňažného záväzku iným spôsobom ako reálnou úhradou a v danom prípade výška poplatku 336,- Eur nie je neprimerane vysoká a neodporuje dobrým mravom. Tento poplatok bol účtovaný oprávnene, v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami a s prejavenou vôľou strán sporu. Namietal, že súd žalobu zamietol, nakoľko z amortizačnej tabuľky ku dňu vyhlásenia rozsudku vydedukoval, že splatná istina predstavuje 0,- Eur. Záver súdu prvej inštancie považoval za zmätočný a nejasný, keď na jednej strane uvádza, že predmetný medziúver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a na strane druhej žalobu zamietol z dôvodu výšky istiny 0,- Eur. Poznamenal, že výška istiny pohľadávky ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje sumu 27.449,72 Eur, a teda výpočet istiny vo výške 0,- Eur nie je správny. Mal za to, že na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru boli splnené všetky zákonné podmienky, nakoľko žalovaní porušili dohodnuté povinnosti splácať úver riadne a včas po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 27.449,72 Eur, spolu s úrokom vo výške 6,69 % ročne zo sumy 26.279,33 Eur od 06.12.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 27.449,72 Eur od 06.12.2018 do zaplatenia a nahradil trovy konania, alternatívne vrátil vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie veci.

14. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.

15. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 18.02.2022 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

16. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie súdu prvej inštancie vo veci samej v celom rozsahu v zmysle a na potvrdenie správnosti rozsudku a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa.

17. Podľa ust. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovými veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere

alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľov splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

18. Podľa ust. veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

19. Podľa ust. vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa , banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa , ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa , banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

20. Podľa ust. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

21. Z.z o spotrebiteľských úveroch je transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008, ktorou sa v čl. 8 uložilo členským štátom zabezpečiť, aby veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdil úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Zmyslom právnej úpravy je predovšetkým ochrana spotrebiteľa, vychádzajúc z cieľov smernice sa touto úpravou ale sleduje aj širšia spoločenská ochrana. Povinnosť veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy bonitu spotrebiteľa predstavuje pre spotrebiteľa aj určitú záruku, že veriteľ bude pri poskytovaní úveru postupovať tak, aby ho do určitej miery chránil pred neschopnosťou splácať. Primárnym chráneným záujmom je tu ochrana spotrebiteľa pred nezodpovedným poskytnutím úveru, ktoré by viedlo k jeho insolvencii so všetkými negatívnymi následkami, a to ako ekonomickými v podobe straty majetku, tak spoločenskými v podobe spoločenskej stigmatizácie (Wachtlová, Slanina: Zákon o spotřebitelském úvěru, Komentář, Praha, C.H.Beck, 2011, s. 99). Sekundárne sa ochranou spotrebiteľa dosiahne aj ochrana veriteľa a docieli sa tým želaný stav zodpovedného úverovania.

22. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci C-449/13, CA Consumer Finance/Ingrid Bakkaus et all z 18.12.2014 uviedol, vykladajúc čl. 8 Smernice 2008/48/ES okrem iného to, že poskytovateľ úveru musí v každom jednotlivom prípade s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam zvážiť, či sa jedná o príslušné informácie a či sú tieto informácie dostatočné pre posúdenie úveru schopnosti spotrebiteľa. V tomto ohľade sa dostatočnosť uvedených informácií môže líšiť podľa okolností, za ktorých dôjde k uzavretiu úverovej zmluvy podľa osobnej situácie spotrebiteľa alebo podľa čiastky úveru uvedenej v tejto zmluve. Toto posúdenie je možné vykonať pomocou dokladov o finančnej situácii spotrebiteľa, ale nie je možné vylúčiť, aby poskytovateľ úveru zohľadnil prípadne skôr získané znalosti o finančnej situácii záujemcu o úver. Avšak len ničím nepodložené prehlásenia spotrebiteľa nemôžu byť samé o sebe kvalifikované ako dostatočné, pokiaľ nie sú podopreté žiadnymi dokladmi.

23. Zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie písomnosťou z 05.08.2020 vyzval žalobcu, aby preukázal, akým spôsobom skúmal schopnosť žalovaných splácať úver a tiež k predloženiu všetkých dokladov. Písomnosť bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená 06.08.2020. Reakciou bolo iba uvedenie všeobecných údajov a skúmaní bonity, bez preukázania jeho skutočného skúmania. Žalobca uviedol, že žalovaný poskytol úver na základe preverenej bonity z úveru. Novým úverom, ktorý je predmetom

žaloby žalobca refinancoval dva úvery žalovaných v Prima banke a.s. Podmienky poskytnutia úveru na refinancovanie boli tie, že klient splácal úvery, mal vyhovujúcu platobnú disciplínu a zároveň splátka nového úveru ( na refinancovanie) nemohla byť vyššia ako splátka, resp. súčet splátok refinancovaných úverov. Zároveň bolo potrebné preveriť zdroj príjmov klientov (aspoň jedného z účastníkov úverového vzťahu, nakoľko boli manželia). Keďže boli všetky vyššie uvedené podmienky dodržané, klienti mali nárok na poskytnutie nového úveru na základe preverenej bonity z úveru, t.j. bonita bola preverená a posudzovaná.

24. Sporové konanie je ovládané princípom kontradiktórnosti, ktorý znamená, že strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky musí takúto skutočnosť tvrdiť a k tvrdenej skutočnosti predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. Žalobca k požiadavke súdu vo vzťahu k skúmaniu bonity žalovaných nepredložil dôkaz o náležitom skúmaní bonity s odbornou starostlivosťou pretože bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty a okolnosti na strane žalovaných ako napr. počet vyživovaných osôb, mesačný príjem, mesačné výdavky, výdavky na zabezpečenie ubytovania, stravy nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaných potrebnej pre posúdenie ich schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Pri neunesení dôkazného bremena k tvrdeniu o posudzovaní úverovej schopnosti žalovaných ako spotrebiteľov splácať úver je možné konštatovať, že žalobca pri poskytovaní úveru nekonal s odbornou starostlivosťou.

25. Odvolací súd tak na základe uvedených skutočností dospel k zhodnému záveru ako súd prvej inštancie o tom, že žalobca hrubo porušil svoje povinnosti, poskytol žalovaným úver bez toho, aby riadne posúdil s odbornou starostlivosťou ich schopnosť splácať spotrebiteľský úver preto v konkrétnych okolnostiach je možné hodnotiť podľa o spotrebiteľských úveroch, ako hrubé porušenie povinnosti veriteľa, s dôsledkami, ktoré z porušenia vyvodil súd prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

26. Odvolací súd súhlasí i so záverom súdu prvej inštancie, že z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere pritom vyplýva ďalšia podstatná skutočnosť majúca vplyv na správnosť v zmluve uvedenej RPMN. V prípade úveru vo výške 28.000,- Eur suma 336,- Eur predstavujúca poplatok za poskytnutie úveru, mala byť uhradená započítaním pri poskytnutí úveru. Je teda nepochybné, že žalobca do spotrebiteľského úveru zahrnul i poplatok za jeho poskytnutie. Súčasťou celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je poplatok za poskytnutie úveru, pretože uvedený poplatok, ktorý má charakter odmeny poskytovateľovi služby, treba považovať len za náklady spotrebiteľského úveru. Je to zrejmé z ust. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumeli všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.

27. Ak žalobca do celkovej výšky spotrebiteľského úveru zahrnul poplatok za poskytnutie úveru, ide o postup v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti veriteľa, ktorý mohol podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytnutiu úveru, pričom takéto konanie zákonodarca považuje za nekalú obchodnú praktiku a súčasne ju zakazuje. Žalovaným bol teda poskytnutý úver v skutočnosti nie vo výške 28.000,- Eur, ale vo výške 27.664,- Eur.

28. Ak žalobca pri výpočte RPMN do celkovej výšky úveru zahrnul aj poplatok za jeho poskytnutie, bez akýchkoľvek pochybností došlo k podhodnoteniu RPMN, ktorej výpočet je závislý od celkovej výšky úveru. Nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa je sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru v súlade s ust. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.

29. Súdny dvor Európskej únie vo veci C-377/14 svojim rozsudkom zo dňa 21.04.2016 vyslovil, že čl. 3 písm. l) a čl. 10 ods. /EHS, ako aj bod I prílohy 1 tejto Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. V

tomto rozsudku Súdny dvor Európskej únie skonštatoval, že ak pojem „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ je vymedzený v čl. 3 písm. h) Smernice 2008/48 ako „ súčet celkovej výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom“ vyplýva z toho, že pojmy „celková výška úveru“ a „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ sa vzájomne vylučujú a celková výška úveru preto nemôže zahrňovať sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa. Do celkovej výšky úveru v zmysle čl. 3 písm. l) a čl. 10 ods. nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť.

30. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, do celkovej výšky úveru nemala byť zahrnutá suma 336,- Eur predstavujúca poplatok za poskytnutie úveru. Žalobca tak poskytol žalovaným úver iba vo výške 27.664,- Eur a nie vo výške 28.000,- Eur. Celková výška spotrebiteľského úveru ako náležitosť vyplývajúca z ust. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, nebola uvedená správne a teda tiež pre absenciu tejto náležitosti je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bezpoplatkový ( o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy).

31. Odvolací súd sa tiež stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalobca mohol od žalovaných vyžadovať len splatnú istinu ku dňu vyhlásenia rozsudku. táto bola skutočne v amortizačnej tabuľke uvedená výška 0,- Eur.

32. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny súvisiaci výrok o trovách konania.

33. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. a tak, že priznal úspešným žalovaným v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ).