Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-64-2021.pdf
PDF · 189.68 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/64/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej veci žalobcu: VJ control, s.r.o., so sídlom 010 01 Mojš 139, IČO: 47 225 432, právne zastúpený: Burian & partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Vojtecha Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254 483, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100369263/2021 zo dňa 02.03.2021, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100369263/2021 zo dňa 02.03.2021 a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konani
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Žilina, pobočka Dolný Kubín (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“ alebo „správca dane“) na základe zákona č. 35/2019 Z.z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok “) a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z. “) vydal rozhodnutie č. 101490729/2020 zo dňa 28.09.2020 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil daňovému subjektu VJ control, s.r.o. (ďalej aj ako „daňový subjekt“, 2 ZA-30S/64/2021 „odvolávajúci sa“ alebo žalobca) rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 12.683,42 Eur za zdaňovacie obdobie august 2019. Správca dane preveroval nárok žalobcu na odpočítanie DPH v označenom zdaňovacom období (okrem iného) aj z faktúry č. 2019082101 (int. č. 399/19) vystavenej spoločnosťou LYKOS, s.r.o., s dátumom zdaniteľného plnenia 21.08.2019 v cene celkom 74.646,00 Eur, z toho základ dane 62.205,00 Eur a DPH v hodnote 12.441,00 Eur za poskytnuté služby - počítačové programovacie práce, programovacie práce automatizačné, pomocné programovacie práce, úprava nastavení PLC, programovanie modulov. Podľa protokolu o odovzdaní prác č. 19008012/2019 zo dňa 21.08.2019 sú pracovníci uvedení ako zodpovedné osoby splnomocnené rokovať za svoju organizáciu vo veci odovzdania a prevzatia vykonaných prác na stavbách s predmetom odovzdania Veracomp, K plusK, Lokca, Terchová, DSi Data. Za osobu oprávnenú konať za spoločnosť LYKOS, s.r.o. bol uvedený A. B.. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia ďalej vyplýva, že odberatelia spoločnosti VJ control, s.r.o. (Veracomp Slovakia s. r. o., K plus K, s.r.o., DSi DATA, a.s.; C. D. a Obec Lokca) potvrdili v zdaňovacom období august 2019 dodávky zdaniteľných obchodov touto spoločnosťou (odpoveď č. 157403/2020 doručená dňa 30.03.2020, č. 159643/2020 doručená dňa 31.03.2020, odpoveď č. 179316/2020 doručená dňa 06.04.2020, odpoveď č. 6/4677333/2020 doručená dňa 12.05.2020, odpoveď č. 6/051004507/2020 doručená dňa 26.05.2020). E. F. (konateľ žalobcu) na ústnych pojednávaniach uviedol, že ku vzniku obchodnej spolupráce so spoločnosťou LYKOS,
s.r.o. došlo v ČR, asi v Olomouci, kedy sa stretol s obchodným zástupcom tejto spoločnosti s p. G.. Spolupráca trvá približne 2 roky, komunikujú telefonicky väčšinou, v nutných prípadoch mailom alebo cez sociálne siete. LYKOS, s.r.o. robí pre žalobcu programovacie práce, a to vzdialene cez sieť. Výstupom poskytnutých služieb od spoločnosti LYKOS, s.r.o. je prístup občanov z obce na wifi sieť. Obchody dojednával E. F. s p. G., zmluvu podpísala p. F. a za LYKOS, S.r.o. konateľ B., s ktorým sa stretol asi jeden krát, kedy mu ho p. G. predstavoval, nevedel kde to bolo. E. F. si spôsobilosť spoločnosti L YKOS, s.r.o. neoveroval, stačilo mu dodanie pre obec F., preto dalej pokračovali v spolupráci. Prístup k jednotlivým wifi krabiciam zamestnanci odfotia, pošlú cez siete E. F., ktorý odošle fotku v zmysle zmluvy spoločnosti LYKOS, s.r.o. a doručenie fotky mu potvrdí mailom alebo telefonicky. E. F. nevedel kto a kde práce za LYKOS, s.r.o. vykonával, či zamestnanci alebo subdodávateľ. E. F. si neoveroval osobu G., pretože ani jeho obchodníkov nekontrolujú, ani on nemal potrebu kontrolovať G., podmienky ku zmluve dohodli spolu, pričom aj každý z konateľov mal možnosť sa k tomu vyjadriť. E. F. nemal dôvod pochybovať o spoločnosti LYKOS, s.r.o., keďže objednané práce a dodávky boli skutočne plnené. Správca dane zistil, že majiteľom účtu, ktorý je uvedený na došlej faktúre od LYKOS, s.r.o. je spoločnosť KAproperties, ktorého disponentom je H. I.. Dňa 19.09.2019 bola z účtu žalobcu odoslaná platba v sume 37.798 Eur a dňa 17.10.2019 platba v sume 36.848 Eur. Spoločnosť LYKOS, s.r.o. nepodala za III. Q 2019 daňové priznanie k DPH. Naposledy bolo podané daňové priznanie k DPH za II. Q 2019 a k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2017. Spoločnosť LYKOS, s.r.o. nepredložila správcovi dane žiadne doklady súvisiace so spoločnosťou VJ control, s.r.o. (výzva č. 100130726/2020). Spoločnosť na adrese J., A. XXX, uvedenej ako sídlo, sa nenachádza (úradný záznam č. 100282822/2020 a Protokol č. 102790325/2019. Na základe žiadosti o MVI č. 13*28516/19 (úradný záznam č. 100599093/2020) bola dňa 25.02.2020 doručená odpoveď (ev. č. 107497/2020), z ktorej je zrejmé, že Finančným úradom pre Zlínsky kraj, územné pracovisko v Uherskom Brode bol 3 ZA-30S/64/2021 spísaný dňa 04.02.2020 protokol o výsluchu svedka č. 198098/20/3308-60564-704242 so svedkom A. B., ktorý je podľa výpisu z obchodného registra konateľom spoločnosti LYKOS, s.r.o., ktorý sa vyjadril, že nikdy na Slovensku nepodnikal a nebol nikdy konateľom žiadnej spoločnosti, nebol ani konateľom spoločnosti LYKOS, s.r.o. a o tejto spoločnosti nepočul do doby, kým nedostal predvolanie z Daňového úradu Bratislava. A. B. nepotvrdil, že spolupracoval so spoločnosťou LYKOS, s.r.o., nevie aký predmet podnikania má túto spoločnosť, nikdy nepodnikal ako fyzická osoba na Slovensku, nepozná osobu s menom G., nikdy nevidel rámcovú kúpnu zmluvu z 31.03.2017, faktúru č. 2019072201, objednávku č. NOT190043-0207209 zo dňa 02.07.2019, ktorých fotokópie mu boli predložené k nahliadnutiu. Uvedené doklady nevystavil, ani nepodpísal. A. B. sa vyjadril, že s uvedenou firmou nemá nič spoločné, po strate dokladu, čo zneužil neznámy páchateľ, došlo ku zápisu jeho osoby do obchodného registra. A. B. sa dostavil na políciu, kde riadne stratu dokladov oznámil a bolo podané trestné oznámenie na neznámeho páchateľa na polícii na Slovensku. Za žalobcu sa dňa 04.02.2020 ústneho pojednávania zúčastnil p. E. F., ktorý na výzvu finančného úradu, aby položil svedkovi otázky uviedol, že nemá otázky a jeho firma sa stala obeťou podvodu. Správcovi dane sa s K. G. nepodarilo skontaktovať. Dňa 09.03.2020 bolo zaslané žalobcom správcovi dane vyjadrenie, v ktorom uvádza, že programovacie a ostatné práce spoločnosti LYKOS, s.r.o. skutočne odviedli ľudia, ktorý sú uvedení na priložených dokumentoch. Podľa vyjadrenia E. F., ktoré mu prišlo od G., keď žiadal potvrdenie o ľuďoch, ktorí pracovali na ich zákazkách. Prílohou sú fotokópie vyhlásenia o mlčanlivosti o dôverných obchodných informáciách, ktoré majú overený podpis 18.02.2020 notárom v Uherskom Hradišti, ČR. Na vyhláseniach sú na mená: K. K., nar. XX.XX.XXXX, J., F. XX/X, L., F. F. J., nar. XX.XX.XXXX, J., M. XX/XX, L., M. N. I., nar. XX.XX.XXXX, J., O. X/XX, L., P. M. Q., nar. XX.XX.XXXX, J., L. XX/X, L.. K oboznámeniu sa s výsledkami daňovej kontroly podal žalobca rozsiahle vyjadrenie, v ktorom akcentoval zásadu prednosti komunitárneho práva a zásadu daňovej neutrality. Správca dane v nadväznosti na vyjadrenie žalobcu uviedol, že neutralita nebola dosiahnutá, spoločnosť LYKOS, s.r.o. daň z pridanej hodnoty nepriznala (úradný záznam č. 100990990/2020). Správca dane posúdením obchodného vzťahu LYKOS, s.r.o. -? VJ control, s.r.o. zistil: l. Z posudzovaných zdaniteľných obchodov vznikol daňový únik, spoločnosť LYKOS, s.r.o. nepriznala daň z obchodu fakturovaného faktúrou 2019082101 (int. č. 399/19). 2. Daňový únik je dôsledkom podvodného konania spojeného s nepriznaním dane z pridanej hodnoty spoločnosťou L YKOS, s.r.o. na základe vystavenej faktúry pre spoločnosť VJ control, s.r.o. 3. Posudzovaný zdaniteľný obchod boj spojený s podvodným konaním, nakoľko sa podľa faktúry fakturovali práce, pri ktorých nebolo preukázané, že ich vykonávala práve spoločnosť LYKOS, s.r.o. 4. Daňový subjekt VJ control, s.r.o. vedel alebo mohol vedieť o tom, že fakturované služby pre spoločnosti L YKOS, s.r.o. sú spojené s nedovoleným daňovým únikom, pretože: - dobrovoľne uzatvára zmluvu so spoločnosťou LYKOS, s.r.o., pritom si neoverí na verejne dostupných internetových stránkach, kto je oprávnený konať za túto spoločnosť a že touto osobou dňa 31.03.2017 nebol A. B., - na uvedenej zmluve z 31.03.2017 je
nesprávne uvedené sídlo, spoločnosť od 15.12.2010 do 01.02.2019 mala sídlo Bratislava - Betliarska 12 a nie Bratislava - Račianska 88B, 4 ZA-30S/64/2021 - na predloženej Dohode o mlčanlivosti o dôverných obchodných informáciách zo dňa 01.04.2019 medzi VJ control, s.r.o. a LYKOS, s.r.o. je nesprávne uvedený názov spoločnosti L YKOS, s.r.o. ktorej názov v tom čase bol Ideal Cars s.r.o., - na predmetnej dohode z 01.04.2019 je uvedený konateľ A. B., ktorý bol konateľom tejto spoločnosti od 23.01.2018 do 01.02.2019 a od 03.07.2019. Dňa 01.04.2019 bol konateľom M. C., - spoločnosť VJ control, s.r.o. sa nezaujíma, prečo sú na predkladaných zmluvách nesprávne uvedené obchodné názvy spoločnosti, sídlo a konatelia. Názov spoločnosti LYKOS, s.r.o. na pečiatke je iý ako v obchodnom registri. Už tieto skutočnosti indikovali nesúlad v registračných údajoch, napriek tomu podľa vyjadrenia E. F. obchodujú spolu 2 roky, - spoločnosť VJ control, s.r.o. nezaujíma, prečo komunikuje s K. G. na inej mailovej adrese a s inou osobou ako je uvedená v zmluve, - spoločnosť VJ control, s.r.o. poukazuje platby na účet spoločnosti KAproperties, s.r.o., - vyhlásenia o mlčanlivosti o dôverných obchodných informáciách, majú overený podpis 18.02.2020 notárom v Uherskom Hradišti, ČR, to znamená až počas vykonávania daňovej kontroly, - konateľ spoločnosti VJ control, s.r.o., ktorý sa vyjadril, že obchodujú spolu 2 roky sa ani raz pri ústnom pojednávaní dňa 18.02.2020, ani dňa 10.12.2019 nezmienil, že boli podpisované dohody o mlčanlivosti, a že na týchto dohodách sú uvedené mená osôb, ktoré mali práce pre LYKOS, s.r.o. vykonávať, práve naopak vyjadril sa, že nevie kto práce pre LYKOS, s.r.o. vykonával. - aj napriek tomu, že spoločnosť VJ control, s.r.o. sa vyjadrila, že spolupracuje s K. G. 2 roky, nevie získať kontaktné údaje na K. G., aby mohli byť predložené dôkazy a doklady, na základe akého vzťahu mal zastupovať spoločnosť LYKOS, s.r.o., na základe akého vzťahu mali práce vykonávať osoby uvedené vo vyhlásení o mlčanlivosti o dôverných obchodných informáciách, ako im bolo vyplatené. Šetrenie správcu dane nepotvrdilo vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v spoločnosti LYKOS, s.r.o., a preto správca dane nepriznal žalobcovi odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. z došlej faktúry č. 2019082101 (int. č. 399/19) vystavenej spoločnosťou LYKOS, s.r.o., Bratislava - Račianska 88B, IČO 45922446, lČ DPH: F., s dátumom zdaniteľného plnenia 21.08.2019 v cene celkom 74.646 Eur, z toho základ dane 62.205 Eur a DPH v hodnote 12.441 Eur za počítačové programovacie práce, programovacie práce automatizačné, pomocné programovacie práce, úprava nastavení PLC, programovanie modulov. 2. Žalovaný rozhodnutím č. 100369263/2021 zo dňa 02.03.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Žalovaný preskúmaním napadnutého rozhodnutia mal za preukázané, že správca dane v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, vykonal rozsiahle dokazovanie a mal k dispozícii všetky podklady potrebné na vydanie zákonného rozhodnutia. Nosnými dôkazmi, ktoré boli podkladom, a z ktorých správca dane vychádzal pri vylúčení faktúry č. 2019082101 zo dňa 21.8.2019 z nároku na odpočítanie dane od dodávateľa LYKOS, s.r.o., boli skutočnosti, že dodávateľ služieb nepredložil žiadne doklady, ktoré by preukazovali ich realizáciu v zdaňovacom období august 2019, u dodávateľa bolo preukázané, že nemá technické ani personálne podmienky na výkon predmetných služieb. Správcom dane bolo zistené, že spoločnosť na adrese J., A. XXX uvedenej ako sídlo sa nenachádza, ďalej bolo zistené, že spoločnosť LYKOS, s.r.o. nepodala za III. štvrťrok 2019 daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty, dodávateľ správcovi dane nepredložil žiadne doklady týkajúce sa zdaniteľného obchodu podľa predloženej faktúry. Naopak, osoba oprávnená konať za dodávateľa p. A. B. sa 5 ZA-30S/64/2021 opakovane správcovi dane vyjadril, že nikdy nemal obchodný vzťah so spoločnosťou LYKOS, s.r.o., ani žiadnou spoločnosťou na území SR a uviedol, že jeho identita bola zneužitá na základe odcudzenia jeho osobných dokladov, k čomu preukázal kópiu trestného oznámenia č. ČVS.ORP-140/SMV-B1- 2019 MV SR, OR PZ Bratislava 1 zo dňa 23.12.2019. Svoje tvrdenia, že nie je konateľom spoločnosti LYKOS, s.r.o. potvrdzuje aj skutočnosť, že je zamestnaný ako vodič v spoločnosti Benke s.r.o., ktorú vykonáva v zahraničí. Taktiež uviedol, že žiadnu osobu nesplnomocnil na konanie za spoločnosť LYKOS, s.r.o. V konaní nebolo žiadnymi dokladmi preukázané, na základe ktorých bol oprávnený za dodávateľa konať obchodný zástupca p. K. G.. Žalovaný uviedol, že ani zástupca odvolávajúceho sa, ktorý predmetný obchod zabezpečoval, p. E. F., nevedel relevantnými dôkazmi preukázať komunikáciu s dodávateľskou spoločnosťou LYKOS, s.r.o., uviedol len, že rokoval s obchodným zástupcom spoločnosti p. G., pričom si ani nepamätal ako p. G. vyzerá, pri dojednaní obchodu si svojho partnera neoveroval, pretože nemal dôvod pochybovať o spoločnosti LYKOS, s.r.o., keďže objednané práce a dodávky boli skutočne dodané. Nevedel preukázať, akým spôsobom sa na spoločnosť nakontaktoval, uviedol len, že spoločnosť mu doporučil nejaký kamarát, ktorého meno si už nepamätá. S konateľom spoločnosti p. A. B. sa pred podpisom zmluvy nestretol. Jeho stretnutie s menovaným bolo len na Finančnom úrade v Uherskom Brode dňa 04.02.2020 a jeden krát sa stretli spolu s p. G. – obchodným zástupcom LYKOS, s.r.o., avšak miesto stretnutia nevedel konkretizovať. Spôsobilosť dodávateľa na vykonanie IT prác si neoveroval, stačilo mu dodanie prác pre obec Stankovany, preto pokračovali v spolupráci. Konateľ odvolávajúceho
si nepreveroval ani osobu p. G., pretože ako uviedol ani jeho obchodníkov nekontrolujú a ani on nemal potrebu kontrolovať p. G.. Odvolávajúci sa nevedel preukázať totožnosť zástupcu spoločnosti LYKOS, s.r.o. p. G.. Zmluvné podmienky boli dohodnuté prostredníctvom e-mailovej komunikácie resp. telefonicky. V konaní tiež bolo preukázané, že úhrada za poskytnuté služby bola realizovaná na účet, ktorého vlastníkom nebola spoločnosť LYKOS, s.r.o., ale spoločnosť KAproperties, s.r.o. Správca dane za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu preveroval aj následne dodanie služieb odvolávajúcim sa svojim odberateľom. Odberatelia, ktorým služby boli následne dodávané (Obec D., Obec Lokca, DSi Dáta, a.s., K plus K, s.r.o., Veracomp Slovakia s.r.o.) potvrdili prijatie služieb od spoločnosti VJ control, s.r.o., avšak ani jeden nepotvrdil ich skutočnú realizáciu spoločnosťou LYKOS, s.r.o. Priamy dodávateľ IT služieb nepreukázal ich dodanie ani predložením žiadnych účtovných a daňových dokladov, pričom správca dane využil všetky zákonné možnosti na preverenie týchto skutočností. Správca dane za účelom zistenia objektívneho skutkového stavu veci preveroval celý obchodný reťazec nadobudnutia služieb ako aj ich následné dodanie, pričom zistil, že osoba uvedená na spornej faktúre t.j. spoločnosť LYKOS, s.r.o. nedisponovala technickými, materiálnymi a personálnymi podmienkami na ich realizáciu, nebolo preukázané vykonávanie ekonomickej činnosti dodávateľa, a preto ich nemohla následne dodať žalobcovi. Žalovaný k uvedenému uviedol, že zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnenia prijatá od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. V predmetnom prípade ekonomická podstata daňových transakcii od platiteľov, ktorí fakturovali zdaniteľné plnenia, preukázaná nebola. K námietke odvolávajúceho, ktorou je poukazované na prednosť komunitárneho práva pred vnútroštátnym právom členských štátov Európskych spoločenstiev žalovaný uviedol, že všetky krajiny Európskej únie vrátane Slovenskej republiky majú zavedenú daň z pridanej 6 ZA-30S/64/2021 hodnoty. Slovenská úprava dane z pridanej hodnoty je obsiahnutá v zákone č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Základným právnym normatívom citovaného zákona o dani z pridanej hodnoty bola Šiesta smernica Rady 77/388/ EHS v znení jej zmien a doplnkov. Táto smernica tvorí právny základ pre koncepciu harmonizácie legislatívy členských štátov EÚ o dani z pridanej hodnoty. Žalovaný súhlasil s odvolávajúcim sa, že Smernica ako právny akt EÚ má prednosť pred zákonom SR (čl. 7 Ústavy SR). Je záväzná pre každý členský štát, pokiaľ ide o dosiahnutie výsledku, ale voľba formy alebo metód na dosiahnutie výsledku sa ponecháva na vnútroštátne orgány. Článok 24 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 bol do zákona o DPH č. 222/2004 Z.z. implementovaný v ustanovení § 9 - dodanie služby. Žalovaný tak ako správca dane uviedol, že šiesta smernica je súčasťou zákona o dani z pridanej hodnoty ako bod č. l prílohy č. 6 zákona o DPI. Šiesta smernica okrem toho, že bola transponovaná do jednotlivých ustanovení zákona o DPH, bola aj osobitným ustanovením - prílohou č. 6, bodom l zákona o DPH prevzatá ako celok. Príloha č. 6 je súčasťou zákona o DPH, preto je právne záväzná (nález Ústavného súdu SR sp: zn. II. US 440/2011 ), na základe čoho sa nemôže jednať o rozpor s účinkami komunitárneho práva. Správca dane správne postupoval, keď na predmetný prípad aplikoval porušenie vnútroštátneho predpisu t.j, porušenie ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na § 19 ods. 2 cit. zákona. V súvislosti s námietkou, že správca dane nesprávne aplikoval zákon, pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, pretože on disponoval existenciou materiálneho plnenia o dodaní služby od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, žalovaný uviedol, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý je povinný preukázať splnenie všetkých zákonných podmienok za súčinnosti správcu dane nielen u seba, ale aj u svojho dodávateľa. Pokiaľ by žalobca vykonával svoje podnikateľské činnosti s potrebnou starostlivosťou, dôslednosťou a zodpovednosťou, riadne si overil u dodávateľa predpoklady pre poskytnutie služieb, mohol daňový subjekt disponovať informáciami o osobách, ktoré dodávali službu, ako aj o ich vzťahu k dodávateľovi. Tým, že si potrebné informácie nezabezpečil, sám sa vystavil riziku, že dôkazné bremeno neuniesol. Vyjadrenia odvolávajúceho sa týkajúce sa prenášania neprimeraného dôkazného bremena na odvolávajúceho považoval preto žalovaný za neopodstatnené. Správca dane v dokazovaní akceptoval doklady a dôkazy predložené odvolávajúcim a aj jeho vyjadrenia. Predložené doklady preveroval v nadväznosti na dodávateľa a hodnotil ich vo vzájomnej súvislosti. Žalobca mal možnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť. Pokiaľ odvolávajúci sa namietal, že správca dane nezobral do úvahy skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane t.j. skutočnosti, ktoré svedčia v prospech odvolávajúceho sa - potvrdenie vykonávania prác programovania programátorov menovite uvedených na strane 10 rozhodnutia (pozn. súdu, jedná sa v skutočnosti o stranu 6), uvedení svedkovia neboli správcom dane predvolaní, pričom by mohli potvrdiť vykonanie prác pre spoločnosť LYKOS,
s.r.o., žalovaný uviedol, že vykonaným dokazovaním bol správcom dane dostatočne zistený skutkový stav, Odvolávajúcim sa predložené Vyhlásenia o mlčanlivosti o dôverných obchodných informáciách správca dane vzal na vedomie a použil ako podporné dôkazy pri svojom rozhodovaní. Taktiež odvolací orgán zistil, že odvolávajúci sa v priebehu výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nenavrhol vypočutie osôb označených v predložených vyhláseniach. Správcom dane boli zistené také závažné skutočnosti o vykonávaní ekonomickej činnosti spoločnosti LYKOS, s.r.o. a o osobách oprávnených konať za túto spoločnosť, že vypočutie osôb podľa predložených vyhlásení by nemalo vplyv na merito veci t.j. zmenu prijatého záveru správcom dane, predmetnú odvolaciu námietku žalovaný považoval za neopodstatnenú. Žalovaný považoval za neopodstatnenú aj námietku, že odvolávajúci predložil k výkonu daňovej kontroly všetky doklady týkajúce sa predmetného zdaniteľného obchodu. Úlohou 7 ZA-30S/64/2021 správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom ako formálnej podmienky pre odpočítanie dane, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa daňový subjekt tovar alebo služby v skutočnosti prevzal alebo akým spôsobom ich tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú tvrdenia daňového subjektu o tom, že predmetný tovar a služba bol dodaný spoločnosťou, ktorá je uvedená na faktúre. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie jej zaplatenia nie sú predpokladom pre odpočítanie dane. Žalovaný potvrdil správcom dane prijatý záver, že vykonané dokazovanie nepotvrdilo vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. , pretože nebolo relevantnými dôkazmi preukázané dodanie služby osobou uvedenou na faktúre a následne žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane. Záverom žalovaný uviedol, že samotná existencia poskytnutia služby odberateľom ešte nepreukazuje skutočnosť, že táto služba bola dodaná daňovému subjektu VJ control práve spoločnosťou LYKOS, s.r.o. Konanie pred správnym súdom 3. Žalobou zo dňa 12.04.2021 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia a ich zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca mal za to, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP , zistenie skutkového stavu správcom dane, resp. žalovaným správnym orgánom je nedostačujúce na riadne posúdenie veci v zmysle § 191 ods. 1 písm. e) SSP , skutkový stav, ktorý vzal žalovaný správny orgán za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom a zároveň v dôkazoch v ňom nemá oporu v zmysle § 191 ods. 1 písm. f) SSP a zároveň došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP , a tým sú dané dôvody na podanie všeobecnej správnej žaloby. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane a následne i potvrdzujúceho rozhodnutia žalovaného správneho orgánu vyplýva, že žalovaný opiera svoje závery z daňového konania prevažne o nedostatky v prostredí dodávateľa žalobcu (spoločnosti LYKOS, s.r.o.) – spoločnosti, ktorá však nepatrí do sféry vplyvu žalobcu, a teda ani do jeho zodpovednosti. Žalobca namietal, že ak mal správca dane či žalovaný správny orgán pochybnosti o dodávateľoch žalobcu, nemohol tieto prenášať na žalobcu bez preukázania dôkazných prostriedkov, ktoré by utvrdzovali v názore správcu dane a žalovaného správneho orgánu a ktoré by tvrdenia žalobcu vyvracali a ktoré by boli navyše získané v súlade so zákonom. Podľa žalobcu nemožnosť overenia určitej skutočnosti u iného subjektu predsa nie je dôkazom o tom, že k tejto skutočnosti nedošlo. Nemožnosť overenia preverovanej skutočnosti určitým spôsobom má za následok len to, že týmto spôsobom nebolo možné predmetnú skutočnosť ani potvrdiť ani vyvrátiť. Správca dane na takúto skutočnosť nemôže prihliadať ako na dôkaz spochybňujúci dôkazy predložené kontrolovaným daňovým subjektom. Žalovaný poukazuje na skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že v prípade dodávateľa ide o problematický daňový subjekt, avšak v rozhodnutí absentujú následné presvedčivé a konkrétne úvahy žalovaného správneho orgánu, ako tieto skutočnosti zaťažujú žalobcu, v akej miere a z akých konkrétnych dôvodov by bolo možné pričítať na vrub žalobcu, že si zvolil tohto dodávateľa. Žalobca mal za to, že konal s dostatočnou starostlivosťou pri výbere obchodného partnera. Žalobca však nemá zákonné možnosti preverovať konkrétne fyzické osoby konajúce za uvedenú spoločnosť. Žalobca nemá dôvod ani kompetenciu preverovať prostredie dodávateľa (napr. či vedie účtovníctvo, či má zmluvné 8 ZA-30S/64/2021 a právne predpoklady dodať plnenie). Žalobca s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 3 Sžf 1/2011 , 8 Sžf 5/2012 , 6 Sžf 10/2012 ), v ktorých bolo NS SR vyslovené, že na daňovom subjekte neleží dôkazné bremeno v absolútnom rozsahu, bol preto toho názoru, že žalovaný pochybil, keď pričítal žalobcovi existenciu dôkaznej núdze ohľadom skutočností, ktoré netvorili dôkazné bremeno žalobcu, pričom uvedené skutočnosti označuje za „hlavné dôkazy“ na základe ktorých rozhodol v neprospech daňového subjektu, čím na žalobcu tak
preniesol nedostatky iného daňového subjektu. V zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné a obstarávacie procesy u iných subjektov pred a po uskutočnení zdaniteľných plnení. Žalobca mal za to, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly nesprávne posúdil rozloženie dôkazného bremena. Pokiaľ žalovaný správny orgán v rozhodnutí uvádza, že „Správca dane nespochybnil fyzickú existenciu služieb, ani skutočnosť, že odvolávajúci následne dodal svojim odberateľom prijatú službu.“, čím nespochybňuje samotné zdaniteľné plnenie, ktoré je predmetom faktúr, bez ďalšieho nemožno konštatovať, že toto zdaniteľné plnenie nebolo dodané spoločnosťou uvedenou na faktúre. Toto zdaniteľné plnenie musel kontrolovaný daňový subjekt od niekoho získať. Potom je logické, že zdaniteľné plnenie muselo byť uskutočnené a dodané spoločnosťou, od ktorej si toto objednal a ktorá vystavila predmetnú faktúru a ktorá táto spoločnosť potvrdila, pričom aj samotní odberatelia žalobcu potvrdili prijatie služieb od žalobcu, čo sám žalovaný správny orgán v rozhodnutí potvrdzuje a nespochybňuje. V súvislosti s uvedeným žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR 3 Sžf/1/2011 , z ktorého vyplýva, že ak je nesporná existencia nakúpeného materiálneho plnenia tovaru alebo služby a toto je štandardne preukázané prijatou faktúrou, potom daňový subjekt vyčerpal svoje dôkazné bremeno, nakoľko dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Žalobca mal za to, že v konaní jednoznačne preukázal existenciu zdaniteľných plnení a ich vykonanie LYKOS, s.r.o. – ktoré bolo potvrdené nielen písomnými dokladmi v administratívnom spise vzťahujúcimi sa na vykonanie prác, ale aj vyjadrením samotného žalobcu a vyjadrením spoločnosti LYKOS, s.r.o. o potvrdení vykonania služieb s uvedeným menným zoznamom ľudí, ktoré bolo zaslané žalobcovi a taktiež bola táto skutočnosť priamo potvrdená odberateľmi žalobcu, ktorí vo svojich výpovediach priamo potvrdili spoluprácu so žalobcom a vykonanie jednotlivých služieb v zmysle faktúry, čo deklaruje aj sám správca dane a žalovaný správny orgán, keď v rozhodnutí uvádza, že „Odberatelia spoločnosti VJ control, s.r.o., ktorým boli následne prijaté služby faktúrované (Veracomp Slovakia s.r.o., DSi DATA, a.s., C. D. a Obec Lokca) potvrdili v zdaňovacom období august 2019 dodávky zdaniteľných obchodov tuto spoločnosťou (odpoveď č. 157403/2020 doručená dňa 30.03.2020, č. 159643/2020 doručená dňa 31.03.2020, odpoveď č. 179316/2020 doručená dňa 16.04.2020, odpoveď č. 6/4677333/2020 doručená dňa 12.05.2020, odpoveď č. 6/051004507/2020 doručená dňa 26.05.2020).“ Ďalším dôkazom, ktorý podľa názoru žalobcu deklaruje existenciu obchodnoprávneho vzťahu medzi daňovým subjektom a spoločnosťou LYKOS, s.r.o., sú dokumenty uzatvorené medzi žalobcom a spoločnosťou LYKOS,. s.r.o. a to Rámcová zmluva zo dňa 31.03.2017 či Dohoda o mlčanlivosti o dôverných obchodných informáciách zo dňa 01.04.2019. Žalovaný správny orgán svoje závery zakladá tiež na skutočnosti, že „osoba uvedená na spornej faktúre t.j. spoločnosť LYKOS, s.r.o. nedisponovala technickými, materiálnymi a personálnymi podmienkami na ich realizáciu, nebolo preukázané vykonávanie ekonomickej činnosti dodávateľa, a preto ich nemohla následne dodať odvolávajúcemu sa.“ Žalobca uvádza, že žalovaný správny orgán na základe uvedeného automaticky vylúčil poskytnutie služieb spoločnosťou LYKOS, s.r.o., a teda aj následne dodanie týchto služieb žalobcovi. Žalobcovi nie je jasné, prečo správca dane ako aj žalovaný správny orgán len na základe uvedených zistení odmieta skutočnosť, že služby boli žalobcovi skutočne dodané. Žalobca 9 ZA-30S/64/2021 však dáva do pozornosti, že vo vyjadrení, ktoré mu bolo zo strany LYKOS, s.r.o. zaslané a ktoré predložil správcovi dane, spoločnosť LYKOS, s.r.o. uvádza menný zoznam ľudí, ktorí pracovali na uvedených zákazkách, čím spoločnosť LYKOS, s.r.o. zároveň vykonanie a dodanie služieb žalobcovi potvrdila. Žalobca mal za to, že práce mu boli riadne spoločnosťou LYKOS, s.r.o. dodané, pričom tieto boli následne dodané aj jeho odberateľom, ktorí uvedené potvrdili a nijako túto skutočnosť nerozporujú. Ak správca dane a následne žalovaný správny orgán zistil, že spoločnosť LYKOS, s.r.o. nemala v danom období personálne podmienky na uskutočnenie zdaniteľného plnenia, musela táto spoločnosť týchto ľudí zamestnávať nelegálne alebo vykonávať práce prostredníctvom samostatne zárobkovo činných osôb. Avšak tieto záležitosti už nie sú vecou daňového subjektu a ani predmetom uvedeného konania. Žalovaný správny orgán však napriek potvrdeniu zdaniteľného plnenia zo strany dodávateľa a odberateľov, toto zdaniteľné plnenie spochybňuje, pričom svoje závery zakladá aj na skutočnostiach, že v dokumentoch uzatváraných medzi žalobcom a spoločnosťou LYKOS, s.r.o. boli v identifikačných údajoch chyby v písaní, či mylne uvedené údaje. Tieto skutočnosti však žiadnym spôsobom nie sú dôkazom o tom, že k dodaniu zdaniteľného plnenia nedošlo a nemôžu byť tak základom pre nepriznanie práva žalobcovi. Žalobca zdôraznil, že uvádzané skutočnosti žalovaným správnym orgánom, nemôžu byť dôvodom pre nepriznanie práva žalobcovi, pričom zastáva rovnaký názor, aký Súdny dvor Európskej únie vyslovil v Rozsudku C-285/11, bod 42, a to, že nemožno zamietnuť odpočítanie dane z dôvodu, že na inom stupni obchodu sú prípadné podvody alebo nezrovnalosti spochybňujúce samotné dodanie, ak sa adresne nepreukáže, že kontrolovaná osoba o tom vedela alebo vedieť mala. Žalobca uviedol, že k takémuto podvodnému konaniu z jeho strany v takomto prípade nedošlo a o vyššie uvedených skutočnostiach súvisiacich so spoločnosťou LYKOS, s.r.o. nemal
vedomosť, čo nebolo ani správnymi orgánmi žiadnymi dôkazmi spochybnené. V čase uskutočnenia zdaniteľného plnenia nebola spoločnosť LYKOS, s.r.o. na zozname rizikových subjektov, táto spoločnosť so žalobcom riadne komunikovala a za žiadnych okolností nevyplývalo, že by išlo o rizikový alebo nedôveryhodný subjekt. Žalobca si nie je vedomý skutočností, že by bol súčasťou fakturačného reťazca, ktorého úlohou by bolo zabezpečiť obchodnú transakciu, ktorá nemá ekonomické opodstatnenie a ktorej výsledkom by bolo účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by žalobca ako daňový subjekt nebol oprávnený, alebo ktorých výsledkom by bolo účelové zníženie daňovej povinnosti alebo zabezpečenie inej neprimeranej finančnej výhody. Všetky jeho obchodné transakcie spochybňované správnymi orgánmi mali ekonomické a hospodárske opodstatnenie, mali primeranú výšku zisku, ktorý bol predmetom dane z príjmov právnických osôb a všetky tieto obchodné transakcie priznal. Žalovaný správny orgán pritom nepredložil v konaní nijaký tzv. dôkaz z opaku, ktorý by tvrdenia žalobcu vyvracali, ale stále svoje zamietajúce rozhodnutia opiera iba o svoje pochybnosti. Odôvodnenia žalovaného správneho orgánu sú v zjavnom rozpore s obsahom administratívneho spisu, dôkazmi, ktoré sú v tomto spise obsiahnuté i svedeckými výpoveďami. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný správny orgán nehodnotil dôkazy každý jednotlivo a následne spolu vo vzájomnej súvislosti, ale bral do úvahy iba niektoré z dôkazov a na iné neprihliadol. Takýto postup žalovaného správneho orgánu je v rozpore so zásadou zákonnosti výkonu daňovej kontroly a vedie k vydaniu nezákonného rozhodnutia v tejto veci, ktorým došlo k ukráteniu na právach a právom chránených záujmoch žalobcu. Ďalej žalobca v žalobe namietal, že námietku žalobcu o nepredvolaní svedkov žalovaný správny orgán nesprávne vyhodnotil, keď uviedol, že dôkazy, ktoré ešte z dôkazných prostriedkov – výsluchov svedkov, nezískal a ktoré mu teda nie sú známe, by nemali vplyv na merito veci. Správca dane ako aj žalovaný správny orgán si podľa žalobcu vopred stanovili cieľ, nepriznať právo daňovému subjektu, pričom tomu prispôsobujú celú argumentáciu a 10 ZA-30S/64/2021 vykonávanie dôkazov. Žalobca mal za to, že uvedeným postupom došlo zo strany správnych orgánov k porušeniu Daňového poriadku, keď svojou vlastnou nečinnosťou znemožňujú žalobcovi preukázanie, resp. potvrdenie skutočností, že služba, ktorá bola predmetom faktúry od spoločnosti LYKOS, s.r.o., bola naozaj touto spoločnosťou aj dodaná. Žalobca ako daňový subjekt nedisponuje oprávneniami ako správca dane a nie je v jeho možnostiach nijakým spôsobom získať od určitých osôb požadované vyjadrenia či údaje. Správca dane však týmito oprávneniami disponuje, avšak vedome ich nevyužíva, čím z jeho strany došlo k podstatnému porušeniu ustanovení Daňového poriadku, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 07.12.2021 zopakoval podstatnú argumentáciu prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia. Ďalej uviedol, že z judikatúry SD EÚ vyplýva, že pri uplatnení odpočítania dane znáša dôkazné bremeno daňový subjekt, ktorý musí preukázať, že zákonom stanovené podmienky odpočítania dane boli splnené. Správcovi dane vznikli počas výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania pochybnosti o dodávke tovaru, a to, že obchod neprebehol tak, ako bol deklarovaný medzi osobami uvedeným na faktúrach. Dôkazná povinnosť, aby tieto pochybnosti žalobca vyvrátil, je na strane daňového subjektu, ktorý musí dokázať, že tovar prevzal od toho, kto je označený na faktúre, musí predložiť dôkazy, že obchod sa reálne uskutočnil. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Žalovaný poukazuje na to, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie dane, je jeho základnou povinnosťou preukázať, že má naň právny nárok. Preukázať to môže len na základe nespochybniteľných dôkazov, preukazujúcich splnenie zákonom stanovených podmienok pre priznanie uplatneného nároku. Ak správca dane spochybní na základe vykonaných dôkazov deklarované zdaniteľné obchody, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nie je možné priznať nárok na odpočítanie dane. K žalobnými námietkam uviedol, že nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalobca má za to, že splnil všetky podmienky pre uplatnenie si práva na odpočítanie dane. Tiež za neopodstatnenú námietku považoval žalovaný, že žalobca predložil k výkonu daňovej kontroly všetky doklady týkajúce sa predmetných zdaniteľných obchodov. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom ako formálnej podmienky pre odpočítanie dane, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa daňový subjekt tovar alebo služby v skutočnosti prevzal alebo akým spôsobom ich tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú tvrdenia daňového subjektu o tom, že predmetný tovar resp. služba bol dodaný spoločnosťou, ktorá je uvedená na faktúre. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie je zaplatenia nie sú predpokladom pre odpočítanie dane podľa zákona o DPH. Obchodné transakcie na všetkých stupňoch reťazca neboli preukázané a správca dane na túto
skutočnosť pri svojom rozhodovaní prihliadal. Žalovaný mal za to, že postup správcu dane počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania bol v súlade so zásadami daňového konania podľa § 3 Daňového poriadku. Žalovaný zotrval na svojom stanovisku, že žalobca nepreukázal, že zo strany dodávateľov bolo uskutočnené dodanie služieb, pri ktorých podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH vznikla daňová povinnosť, a preto následne mu podľa predložených faktúr nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Navrhol, aby súd žalobu zamietol a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. 11 ZA-30S/64/2021 5. Žalobca právo podať repliku nevyužil. 6. Zákonom č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/64/2021 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-30S/64/2021 . 7. Správny súd bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP “) v spojení s úpravou podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario, keď žalobca ani žalovaný jeho nariadenie nežiadal a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, pričom deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP ) napadnuté rozhodnutie, prvostupňové rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP ), rešpektujúc nastúpené účinky koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy § 183 SSP a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná z nasledujúcich dôvodov: Právny rámec 8. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „Daňový poriadok “) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 9. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 10. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 11. Podľa § 3 ods. 5 Daňového poriadku správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. 12 ZA-30S/64/2021 12. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. 13. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 14. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 15. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 16. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 17. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z. ") právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 18. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 19. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 20. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 . 13 ZA-30S/64/2021 Posúdenie veci správnym súdom 21. Vo vzťahu k zdaniteľným obchodom uskutočneným medzi žalobcom a dodávateľom LYKOS s.r.o. správca dane dôvodil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v daňovom konaní, keď nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky odpočtu DPH spočívajúcej v dodaní služieb dodávateľom deklarovaným na faktúre - spoločnosťou LYKOS s.r.o., a tým porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. , v dôsledku čoho mu odmietol právo na odpočet DPH. 22. V súvislosti s posudzovaným zdaniteľným obchodom žalobcu s dodávateľom LYKOS, s.r.o. mal žalovaný za to, že správca dane správne identifikoval, že nebolo preukázané splnenie hmotnoprávnej podmienky odpočtu DPH spočívajúcej v preukázaní, že deklarované služby dodal dodávateľ uvedený na faktúre. Žalobcom predložené formálne listinné dôkazy - faktúra, rámcová kúpna zmluva z 01.03.2017, Dohoda o mlčanlivosti o dôverných obchodných informáciách zo dňa 01.04.2019, nepovažoval žalovaný za dôkazy, že fakturované práce uvedené na faktúre č. 2019082101 (int č.399/19) vykonala spoločnosť LYKOS, s.r.o. Ani vykonané dokazovanie správcom dane nepotvrdilo vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v spoločnosti LYKOS, s.r.o. Deklarovaný dodávateľ LYKOS, s.r.o je nekontaktný a zároveň nedisponoval materiálnymi, technickými a ani personálnymi predpokladmi na realizáciu dodaných služieb. Konateľom je český občan- A. B., ktorému občiansky preukaz bol odcudzený a ktorý poprel akúkoľvek obchodnú činnosť a nemal vedomosť o funkcii konateľa. 23. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112"). V zmysle uvedenej smernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou: - musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240 smernice 2006/112 (formálna podmienka) a - materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky: a) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), b) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa), c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. 24. Vyššie uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 preberá aj slovenská vnútroštátna právna úprava. Platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň: a) dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH), b) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH), c) daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH), d) zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH). 14 ZA-30S/64/2021 25. Dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt, ktorý musí byť schopný preukázať ním tvrdené skutočnosti, teda že splnil podmienky a nárok na odpočet DPH mu skutočne vznikol. Dokazovanie, ktoré vykonáva správca dane následne slúži na verifikáciu skutočností a dokladov predložených daňovým subjektom. Správca dane sa však musí vyvarovať jednoduchých a nepodložených spochybnení pokiaľ ide o reálnosť uskutočnenia obchodných transakcií, ktoré viedli k vystaveniu daňovej faktúry. Správca dane musí teda dôvodne spochybniť tvrdenia a dôkazy predostreté daňovým subjektom za účelom odpočítania DPH. V opačnom prípade by bola narušená zásada daňovej neutrality a právnej istoty. 26. Správny súd dospel k záveru, že žalobca v žalobe dôvodne namietal, že pokiaľ tak ako uviedol žalovaný v napadnutom rozhodnutí, služby (programátorské práce) boli reálne vykonané a platiteľ ich ďalej fakturoval svojim odberateľom, bola splnená podmienka práva na odpočítanie dane - reálne plnenie a existencia priamej súvislosti medzi prijatými a poskytnutými plneniami. Dôkazné bremeno zo strany platiteľa dane bolo týmto vyčerpané, nakoľko toto nie je absolútne, pochybnosti správcu dane boli založené na tom, že dodávateľ LYKOS s.r.o. nepredložil doklady správcovi dane v procese výkonu daňovej kontroly (bol nekontaktný). Samotná nekontaktnosť platiteľa v súčasnosti neumožňuje automaticky dospieť k
záveru správcu dane o neexistencii dodania tovaru a služieb v danej veci a v čase dodania. 27. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že žalobca nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ zabezpečil dodanie prostredníctvom subdodávateľských subjektov, respektíve tieto subjekty stotožniť, k čomu však vedú závery správcu dane aj žalovaného v súdenej veci. K uvedenému správny súd poukazuje na uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“ 28. Správny súd v tejto otázke poukazuje na európsku judikatúru (rozsudok SD EÚ vo veci C-277/14, C-28/11 Bonik, C-610/19 Vikingo), v zmysle ktorej prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom, aby zamietli priznanie práva na odpočet, ak sa vzhľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Ide o prípady, keď daňový podvod spácha samotná zdaniteľná osoba, ale aj vtedy, aj zdaniteľná osoba vedela alebo mohla vedieť, že sa svojím nadobudnutím zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Len v takom prípade sa zdaniteľná osoba musí považovať za účastníka na takomto podvode bez ohľadu na otázku, či má alebo 15 ZA-30S/64/2021 nemá prospech z opätovného predaja tovaru alebo využitia služieb v rámci zdaniteľných plnení. V prípade, ak sú splnené vecné a formálne podmienky k vzniku a výkonu práva na odpočet, nie je v súlade s režimom práva na odpočet, aby sa zamietnutím postihla zdaniteľná osoba, ktoré nevedela a nemohla vedieť, že dotknuté plnenie je zapojené do podvodu spáchaného dodávateľmi alebo, že dotknuté plnenie je zapojené do podvodu spáchaného dodávateľom, alebo že podvodom na DPH bolo poznačené iné plnenie tvoriace súčasť dodávateľského reťazca, ktoré predchádzalo plneniu uskutočnenému uvedenou zdaniteľnou osobou alebo po ňom nasledovalo. 29. Z rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu a predtým Najvyššieho súdu SR vyplýva, že základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu DPH zo zdaniteľného obchodu je vznik daňovej povinnosti. Daňová povinnosť vo všeobecnosti znamená, že štátu vzniká právo žiadať daň od osôb, ktorým to zákon vymedzuje. Nepostačuje len samotné uvedenie DPH na faktúre, podstatné je, aby došlo k vzniku daňovej povinnosti v intenciách ustanovenia § 19 zákona o DPH, t. j. z titulu skutočného dodania tovaru alebo poskytnutia služby. Táto podmienka vyplýva z § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. Samotný vznik daňovej povinnosti a uvedenie DPH na faktúre vo väzbe na nárok na odpočítanie DPH u kupujúceho však nestačí, pretože na strane platiteľa ako príjemcu zdaniteľného plnenia musí byť preukázané, že prijaté plnenia obstaral na účely uskutočňovania svojich vlastných zdaniteľných plnení (na účely svojho podnikania). V priebehu daňového konania musí byť preukázaný jednak obsah, ale aj skutočný význam plnení deklarovaných daňových subjektom prostredníctvom relevantného daňového dokladu. Samotná existencia faktúry však určite nie je postačujúcim, relevantným dôkazom toho, že k dodaniu tovaru skutočne došlo. Zaúčtovanie daňových dokladov v súlade so zásadami účtovníctva ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných dodávok (tovarov a služieb). Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t. j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. 30. Uvedené závery často vyžadujú okrem iného stotožnenie dodávateľa ako podmienku pre odpočet DPH, pričom v prípade odôvodnených pochybností na strane dodávateľa, bez ohľadu na dobromyseľnosť daňového subjektu, vylučujú nárok daňového subjektu na odpočet DPH. 31. Je však nutné konštatovať, že uvedené závery vychádzajúce z doterajšej judikatúry Najvyššieho súdu SR, resp. Najvyššieho správneho súdu sa niekedy dostávajú do rozporu s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ktorá pripúšťa vznik nároku na odpočet u dobromyseľného daňového subjektu aj v prípade, ak existujú pochybnosti na strane dodávateľa, resp. aj v prípade, ak dodávateľ nie je stotožnený. Tu je na mieste poukázať na
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C- 80/11 a C-142/11, resp. v spojených veciach C-354/03, C?355/03 a C-484/03. Judikatúra Súdneho dvora EÚ tiež ustálila, že založením systému zodpovednosti bez zavinenia sa prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií (C-384/04, C-271/06). Možno zhrnúť, že Súdny dvor EÚ dlhodobo judikuje, že samotná skutočnosť, že plnenie nebolo skutočne vykonané dodávateľom uvedeným na faktúrach alebo jeho subdodávateľom, nepostačuje na vylúčenie práva na odpočet; pričom právo na odpočet DPH, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom, možno zamietnuť jedine pod dvojitou podmienkou, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne 16 ZA-30S/64/2021 skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť (C-18/13). 32. Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku v spojených veciach „Italmoda“, C-131/13, C?163/13 a C-164/1313 (body 56 až 59 a 62) zdôraznil, že zamietnutie práva na odpočítanie dane alebo práva na oslobodenie od dane z dôvodu vedomosti o účasti na plnení poznačenom podvodom na DPH zodpovedá všeobecnej zásade zákazu podvodu a zneužitia práva, podľa ktorej sa „nikto nemôže dovolávať noriem práva EÚ podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom a uplatňovanie týchto noriem nemožno rozšíriť natoľko, aby pokrylo zneužívajúcu či dokonca podvodnú prax“. Súdny dvor EÚ ďalej dodáva: „keďže podvodné alebo zneužívajúce skutočnosti nemôžu zakladať právo upravené právnym poriadkom EÚ, zamietnutie výhody na základe… smernice o DPH neznamená uloženie povinnosti dotknutému jednotlivcovi podľa tejto smernice, ale je len jednoduchým dôsledkom konštatovania, že objektívne podmienky vyžadované na účely získania sledovanej výhody, upravené uvedenou smernicou v súvislosti s týmto právom, nie sú v skutočnosti splnené… Preto ide v tomto prípade skôr o nemožnosť zdaniteľnej osoby dovolávať sa práva upraveného v smernici o DPH, pričom nie sú splnené objektívne kritériá priznania tohto práva buď z dôvodu podvodu týkajúceho sa transakcie uskutočnenej samotnou zdaniteľnou osobou alebo z dôvodu podvodnej povahy reťazca transakcií posudzovaného ako celok, na ktorom sa táto zdaniteľná osoba zúčastnila…V takomto prípade teda nemožno vyžadovať výslovné povolenie na to, aby mohli vnútroštátne orgány a súdy odmietnuť výhodu na základe spoločného systému DPH, pretože tento dôsledok treba považovať za nevyhnutnú súčasť uvedeného systému… Vzhľadom na predchádzajúce úvahy… sa smernica o DPH má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnym orgánom a súdom prináleží zamietnuť zdaniteľnej osobe… uplatnenie práva na odpočet DPH, práva na oslobodenie od DPH alebo práva na vrátenie DPH, a to aj ak neexistujú ustanovenia vnútroštátneho práva upravujúce takéto zamietnutie, ak sa na základe objektívnych okolností preukázalo, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že transakciou uvedenou ako základ dotknutého práva sa podieľala na podvode v oblasti DPH, ku ktorému došlo v rámci reťazca dodaní.“ 33. Zo záverov vykonaného dokazovania obsiahnutom v napadnutom rozhodnutí podľa správneho súdu možno konštatovať, že žalovaný ako aj správca dane aj napriek tomu, že tvrdili, že v predmetnom prípade sa nejednalo o daňový podvod, správca dane uvádzal objektívne skutočnosti, ktoré sú práve typické a vedúce k záveru, že právo uplatňované žalobcom je nárokované podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Štruktúra odôvodnenia správcu dane ako aj žalovaného sa podobá tzv. Axel Kittel testu existencie daňového podvodu, keď správca dane musí v rámci svojho dôkazného bremena (rozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-436/04 zo dňa 06.07.2006 vo veci Axel Kittel proti Belgickému kráľovstvu): 1. preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň), a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca) 2. následne preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na prechádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, teda minimálne nevedomú nedbalosť (vedomostný test konkrétno subjektu) 3. posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré po ňom je možné rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence). 17 ZA-30S/64/2021 34. Materiálna existencia plnenia a preukázanie reálneho dodania tovaru alebo služby je najpodstatnejšou hmotnoprávnou podmienkou pre priznanie práva na odpočítanie DPH. Dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si odpočítanie dane uplatňuje. Možnosť odopretia nároku na odpočítanie dane z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH alebo daňového podvodu alebo zneužitia práva, sú zásadne odlišné prípady, pri ktorých je rozličný obsah a rozsah dôkazného bremena daňového subjektu a správcu dane, uvedené prípady sa nesmú miešať. 35. Rozhodujúcim faktorom pre správne posúdenie nároku na odpočet DPH v kontexte odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a žalobných námietok žalobcu je správne určenie a stotožnenie predmetu plnenia, keď vychádzajúc z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného možno konštatovať, že správca dane nepresvedčivo uvádzal tvrdenia o preukázaní existencie plnenia, keď na strane 3 prvostupňového rozhodnutia posledný odsek uviedol:
„Odberatelia spoločnosti VJ control, s.r.o., ktorým boli následne prijaté služby faktúrované (Veracomp Slovakia s.r.o., DSi DATA, a.s., C. D. a Obec Lokca) potvrdili v zdaňovacom období august 2019 dodávky zdaniteľných obchodov tuto spoločnosťou (odpoveď č. 157403/2020 doručená dňa 30.03.2020, č. 159643/2020 doručená dňa 31.03.2020, odpoveď č. 179316/2020 doručená dňa 16.04.2020, odpoveď č. 6/4677333/2020 doručená dňa 12.05.2020, odpoveď č. 6/051004507/2020 doručená dňa 26.05.2020).“; keď na strane 19 napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol: „Správca dane nespochybnil fyzickú existenciu služieb, ani skutočnosť, že odvolávajúci následne dodal svojim odberateľom prijatú službu“), avšak zároveň tvrdil, že obchodná transakcia deklarovaná na faktúre sa neuskutočnila práve osobou na nej uvedenou, zatiaľ čo žalobca v žalobe konštatoval, že existencia plnenia bola v konaní nesporná, spornými boli len okolnosti na strane dodávateľa. 36. Správny súd považuje za nevyhnutné, aby za účelom možnosti správneho právneho posúdenia veci mal žalovaný zodpovedanú túto zásadnú otázku, a teda, či existencia materiálneho plnenia je v konaní sporná. V prípade, že sa preukáže existencia služieb, v zmysle citovanej judikatúry Súdneho dvora EÚ potom žalovaný môže zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dôvodu podvodného konania len za predpokladu, že preukáže, že sa daňový subjekt vedome podieľal na podvodnom konaní, resp. že z dôvodu zanedbania jeho povinností - primeranej ostražitosti (due diligence) mohol, resp. mal vedieť, že sa na podvodnom konaní podieľa. Vyžadovanie a zohľadňovanie primeranej obozretnosti žalobcu vo vzťahu k požiadavke prijímať rozumne očakávateľné opatrenia na prechádzanie účasti na daňovom podvode je typické práve pre dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosti, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode. V správnej žalobe žalobca rozporuje viaceré tvrdenia správcu dane resp. žalovaného, ktorými poukazovali na konanie žalobcu v rozpore s požiadavkou primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu. Vzhľadom na to, že v tomto štádiu konania nie je zrejmé, či žalovaný príjme záver o nesplnení nároku na odpočítanie dane z dôvodu účasti alebo vedomosti žalobcu na daňovom podvode, resp. ako ďalej dokazovanie prípadne doplní, vyhodnocovanie dielčich námietok žaloby by bolo predčasné. 37. Za situácie, kedy správny súd nemal ustálenú existenciu predmetného plnenia, je potom námietka žalobcu o nesprávnom prenášaní dôkazného bremena na žalobcu vo vzťahu k dodávateľovi LYKOS, s.r.o., síce dôvodná, ale predčasná. Na tomto mieste je nutné zdôrazniť, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí vo všeobecnosti odkazuje na zásady dokazovania v daňovom konaní a povinností daňovníka, avšak nesprávne právne vyhodnocuje skutočnosť dodania služby v nadväznosti na nemožnosť dodania služby 18 ZA-30S/64/2021 deklarovaným dodávateľom na faktúre z dôvodu nepreukázania dodania fakturovaných plnení, a preto správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného pri aplikácii § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 38. Argumentačná línia, o ktorú oprel svoje rozhodnutie správca dane ako aj žalovaný, tzv. koncept deklarovaného dodávateľa, je po prijatí dvoch zásadných rozhodnutí Súdneho dvora EÚ - uznesenia vo veci C-610/19 Vikingo Fővállalkozó Kft. proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága (ďalej iba „uznesenie Vikingo“) a rozsudku vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie s. r. o. proti Odvolacímu finančnímu ředitelství (ďalej iba „rozsudok Kemwater“), už neudržateľná a finančné orgány musia pristúpiť k odôvodneniu rozhodnutí, ktoré bude rešpektovať nazeranie Súdneho dvora EÚ k otázke práva na odpočítanie DPH. 39. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) zaplatenej na vstupe sa má nepriznať bez toho, aby daňový úrad musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu na DPH alebo že vedela, alebo mala vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa zakladá právo na odpočítanie dane, bolo súčasťou takéhoto daňového podvodu, ak v prípade, že tento skutočný dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služieb nebol identifikovaný, táto zdaniteľná osoba nepredloží dôkaz o tom, že tento dodávateľ alebo poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ vzhľadom na skutkové okolnosti a napriek dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné na overenie, či skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ mal toto postavenie. 40. V ďalšom konaní musí žalovaný jednoznačný záver, či došlo k porušeniu zákona č. 222/2004 Z.z. alebo došlo k daňovému podvodu alebo zneužitiu práva a dostatočne odôvodní svoje rozhodnutie. Ak žalobca splnil všetky podmienky v zákone č. 222/2004 Z.z. a preukázal reálne existenciu plnenia, avšak správca dane preukázateľne zistil, že dodanie programátorských služieb je spojené s daňovým podvodom, o ktorom daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, potom dôvodom pre neuznanie práva žalobcu na odpočítanie DPH nie je porušenie § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. , ale účasť na daňovom podvode. 41. Žalovaný sa zameria v dokazovaní na unesenie dôkazného bremena žalobcu, či došlo k dodaniu programátorských služieb, ktoré zaťažuje daňový subjekt. Nepostačuje, že správca dane len skonštatuje, že konkrétny dodávateľ nemohol určitú dodávku zrealizovať, ale musí byť ustálené, že dodávka skutočne nebola zrealizovaná (nikým). V prípade, že nie je sporné, že k dodaniu reálne došlo,
nastupuje aplikácia rozhodnutí E. a I. vo vzájomnej súvislosti. Ak správca dane nedokáže spochybniť dodávateľa do takej miery, aby na žalobcu opäť presunul dôkazné bremeno, teda v prípade, že dodávateľ je známy a je potvrdené, že uskutočnil dodanie, pri preverovaní oprávnenosti uplatnenia práva na odpočítania dane, resp. jeho spochybnení prichádza do úvahy iba aplikácia vedomostného testu podľa rozsudku SDEÚ vo veci C-439/04 Axel Kittel (podvod), resp. zneužitie práva podľa testu vo veci C? 255/02 Halifax. Pokiaľ deklarovaný dodávateľ nie je potvrdený - je správcom dane spochybnený do takej miery, že na daňový subjekt opäť prešlo dôkazné bremeno, pričom je nesporné, že k dodaniu reálne došlo, a dodanie javí známky podvodu, správca dane aplikuje závery rozsudku Kemwater bez nutnosti preukazovania podvodného konania alebo vedomosti o ňom. Z rozsudku Kemwater vyplýva, že upresňuje hmotnoprávnu podmienku statusu osoby dodávateľa. Je na zdaniteľnej osobe, aby preukázala, že dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služieb mal postavenie zdaniteľnej osoby. Zdaniteľná osoba je teda povinná predložiť 19 ZA-30S/64/2021 objektívne dôkazy o tom, že tovar bol skutočne dodaný resp. služby skutočne poskytnuté na vstupe zdaniteľnými osobami pre potreby vlastných plnení. V prípade, že odberateľ nevie preukázať, že mu tovar alebo službu dodávala zdaniteľná osoba, resp. platiteľ DPH, nárok na odpočítanie DPH mu môže byť zamietnutý, ak neexistujú osobitné skutkové okolnosti, ktoré preukazujú, že skutočný dodávateľ je inou zdaniteľnou osobou/ platiteľom. 42. V súvislosti s procesnou námietkou ohľadom vypočutia poľských občanov?programátorov, správny súd poukazuje na to, že obrana, resp. vysporiadanie sa s touto námietkou v napadnutom rozhodnutí nepovažuje za právne správne. Napriek tomu, že dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt, pri dokazovaní v rámci správy daní sa uplatňuje aj zásada vyhľadávacia. Správca dane, ktorý vedie dokazovanie je totiž povinný dbať na to, aby skutočnosti nevyhnuté pre účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Za tým účelom jednak môže daňový subjekt vyzvať na preukázanie skutočností, o ktorých má pochybnosti, ale Daňový poriadok mu priznáva aj iné oprávnenia. Správca dane za účelom zistenia skutočností nevyhnutných pre účely správy daní môže, i bez návrhu, vykonať napríklad i výsluch svedka podľa § 25 Daňového poriadku. Správcovi dane Daňový poriadok stanovuje povinnosť preukazovať skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane, a to nezávisle na dôkaznej iniciatíve účastníkov konania. V tejto súvislosti poukazuje správny súd na závery podľa rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 401/2009 alebo sp. zn. III. ÚS 93/2016 . Z uvedeného vyplýva, že správca dane i žalovaný pri ustálení svojho záveru o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnej podmienky odpočtu dane nevykonali dôkaz, ktorý mohol prispieť k náležitému objasneniu skutkového stavu argumentujúc dostatočne zistenými závažnými skutočnosťami o vykonávaní ekonomickej činnosti spoločnosti LYKOS, s.r.o. Rozhodnutie žalovaného pokiaľ ide o vymedzenie úvah pri hodnotení konkrétnych dôkazov produkovaných žalobcom, nie je preto dostatočné, čím bol daný aj ďalší dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP . Správny súd poznamenáva, že práve absencia dôsledného postupu správcu dane pri vedení dokazovania podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku i výsluchom svedkov- programátorov, a to i pri absencii návrhu zo strany účastníka konania na výsluch tohto svedka, obmedzuje východiská záverov správcu dane a následne i žalovaného. Ako vyplýva predovšetkým z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, uvedený postup pre správcu dane generoval otázky (vrátane pochybností o samotnej ekonomickej podstate daňovej transakcie), zodpovedanie ktorých svedecká výpoveď svedkov má potenciál relevantne ozrejmiť a doplniť. 43. Žalobca bol úspešným účastníkom v tomto konaní, a preto má podľa § 167 ods. 1 SSP právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439 , § 440 SSP ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. 20 ZA-30S/64/2021 V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a
iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.