Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/332/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Márie Klepancovej v právnej veci žalobcu: SV - Centrum, s.r.o., so sídlom Trnava, Hlavná 34/2, IČO: 36 779 296, zastúpený advokátom: Mgr. Juraj Kindl, Bratislava, Krížna 21, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobcu: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., Ľ. C. X, proti žalovaným: 1. Privatbanka, a.s., so sídlom Bratislava, Einsteinova 25, IČO: 31 634 419, 2. Dražobná spoločnosť, a.s., so sídlom Bratislava, Gunduličova 3, IČO: 35 849 703, zastúpená: STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vlčkova 18, IČO: 36 795 038 a 3. Panoramis, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ulica 29. augusta 32/B, IČO: 45 892 385, zastúpený: Vivid Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Plynárenská 7/A, IČO: 36 807 915, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -723 zo dňa 31. mája 2012, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému v 1. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania vo výške 79,58 eur k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v 3. rade náhradu trov odvolacieho konania vo výške 205,06 k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh žalobcu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby uskutočnenej dňa 16.12.2010 zamietol. Žalovanému v 1. rade náhradu trov konania nepriznal a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu trov konania vo výške 738,45 eur a žalovanému v 3. rade vo výške 827,54 eur. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa návrhom zo dňa 15.03.2011 domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej dňa 16.12.2010, ktorej navrhovateľom bol žalovaný v 1. rade, ako záložný veriteľ, dražobníkom bol žalovaný v 2. rade a vydražiteľom sa stal žalovaný v 3. rade. Predmetom dražby boli nehnuteľnosti, a to byty, nebytové priestory a s nimi nerozlučne spojené spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX a spoluvlastnícke podiely na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX zapísané Správou katastra Trnava na LV č. XXXXX, pre kat. úz. U.. Žalobca svoj návrh odôvodnil rozporom konanej dražby so zákonom, a to tým, že špecifikácia predmetu dražby uvedená v oznámení zo dňa 12.11.2010 a v notárskej

zápisnici osvedčujúcej priebeh dražby č. N 1842/2010 vyhotovenej 16.12.2010 notárkou JUDr. Martou Pavlovičovou, nekorešpondovali so skutočnosťou, keďže medzi práva a záväzky viaznúce na predmete dražby bolo aj záložné právo Ing. T. U.. Poukázal ďalej na to, že dokumenty o dražbe neboli doručené súdnemu exekútorovi a dražba neprebehla tak, ako je uvedené v notárskej zápisnici. Súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov mal osvedčené tie skutkové okolnosti, ktoré potvrdzovali konanie napadnutej dražby dňa 16.12.2010 v sídle dražobníka, a to, že predmetom dražby boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX pre kat. úz. U., pričom vydražiteľom predmetu dražby sa stal žalovaný v 3. rade. Z notárskej zápisnice súd prvého stupňa zistil, že predchádzajúcimi vlastníkmi predmetu dražby boli okrem žalobcu ku dňu udelenia príklepu aj osoby B. M., I. M. a N. I.. Tieto osoby boli vlastníkmi bytov č. XX, č. XX, č. XX a nebytových priestorov, ako aj k nim prislúchajúcich spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a príslušných pozemkov. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil poukazom na ust. a Zákona o dobrovoľných dražbách, , , a a nasl. Zákona o dobrovoľných dražbách, ako aj a nasl. . Uviedol, že dobrovoľnou dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho alebo iného práva k predmetu dražby na osobu, ktorá spomedzi vopred neurčeného okruhu osôb prítomných na dražbe urobí najvyššiu ponuku. Osoba, ktorá tvrdí, že porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách (ďalej texte „ZoDD“) bola dotknutá na svojich právach, môže požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby, a to najneskôr v posledný deň 3-mesačnej prekluzívnej lehoty plynúcej odo dňa príklepu. Účastníkmi súdneho konania musia byť povinne všetky subjekty uvedené v ust. ZoDD, a to navrhovateľ dražby, ktorým je vždy vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo alebo iná osoba oprávnená navrhnúť vykonanie dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník predmetu dražby a osoba dotknutá na svojich právach porušením zákona. Súd môže určiť neplatnosť dobrovoľnej dražby len v samostatnom konaní o jej neplatnosti, pričom v súvislosti s vymedzením okruhu osôb, proti ktorým má žaloba smerovať, je nevyhnutné vychádzať z ZoDD. V tomto ustanovení je obsiahnutý taxatívny výpočet účastníkov konania a pokiaľ niektorá z týchto osôb nie je žalobcom alebo jedným zo žalobcov, musí byť nevyhnutne žalovaným subjektom. Súd prvého stupňa výkladom ust. ZoDD a povahou spoločenstva účastníkov konania o určenie neplatnosti dražby poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2009, sp. zn. , s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil. Dospel k záveru, že pokiaľ osoba patriaca do okruhu osôb vymedzených ZoDD nevystupuje na strane žalobcu, musí vystupovať na strane žalovaných subjektov, ktorí predstavujú nerozlučné procesné spoločenstvo účastníkov konania. V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vyplýva nerozlučnosť spoločenstva účastníkov konania z právnej povahy dobrovoľnej dražby. Všetky osoby patriace do okruhu osôb taxatívne vymedzených v citovanom ustanovení v prejednávanej veci účastníkmi konania neboli a ide o taký závažný nedostatok konania, ktorý vedie k zamietnutiu žaloby, a to z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania preukázané, že účastníkmi súdneho konania sú žalobca, ako bývalý vlastník časti predmetu dražby, žalovaný v 1. rade, ako navrhovateľ dražby, žalovaný v 2. rade, ako dražobník a žalovaný v 3. rade, ako vydražiteľ. Pritom však predchádzajúcimi vlastníkmi časti predmetu dražby boli B. M., I. M. a N. I. (vlastníci bytov č. XX, XX, XX a nebytových priestorov, ako aj spoločných častí a pozemkov). Výsledok dobrovoľnej dražby by mal priamy vplyv na všetky osoby patriace do okruhu osôb vymedzených v ust. ZoDD. V prípade, ak predchádzajúcimi vlastníkmi predmetu dobrovoľnej dražby boli viaceré osoba, všetky tieto osoby musia byť účastníkmi súdneho konania, či už na strane žalobcu alebo žalovaných, keďže výsledok súdneho konania by sa vzťahoval na všetkých predchádzajúcich vlastníkov predmetu dražby. Na strane žalujúceho subjektu vystupoval výlučne žalobca ako predchádzajúci vlastník, ostatní predchádzajúci vlastníci predmetu dražby mali teda v súdnom konaní vystupovať ako žalovaní. Súd prvého stupňa vzhľadom na tento nedostatok uzavrel, že neboli žalované všetky subjekty, ktoré žalované byť mali a je teda dôvodné žalobu zamietnuť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní zaviazal tohto na náhradu trov konania všetkým žalovaným.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa sa včas odvolal žalobca. Žalobca podal vo veci niekoľko podaní označených ako odvolanie a spresnenie odvolania, pričom dve podania sú riadne a včas podaným odvolaním, ku ktorým sa vyjadrili aj ostatní účastníci konania a ktorých odvolacími námietkami (daným rozsahom odvolania) sa odvolací súd zaoberal. Žalobca podal odvolanie elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu dňa 12.07.2012, ktoré doplnil dňa 16.07.2012, teda v lehote (posledný deň procesnej lehoty bol nedeľou), a teda podanie dňa 16.07.2012, ktoré je doplnením elektronického podania zo dňa 12.07.2012 (posledný deň lehoty), je doplnené riadne a včas, a teda takéto odvolanie

odvolací súd posúdil ako podané včas a doplnené v lehote. Ďalšie odvolanie podal na poštovú prepravu dňa 12.07.2012, teda tiež včas. Ostatné doplnenia odvolaní, ktoré boli odosielané po poslednom dni na podanie odvolania (12.07.2012), ako aj elektronicky zasielané podania bez zaručeného elektronického podpisu a v lehote nedoplnené, odvolací súd za odvolania nepovažoval, išlo vždy o rozšírenie už podaného odvolania, ktoré však neobsahovali žiadne ďalšie odvolacie dôvody a išlo vždy len o minimálne rozšírenie obsahu odvolania, ktoré odvolací súd vyhodnotil ako riadne odvolanie.

Vo svojom odvolaní žalobca uvádza, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nedostatočne zistil skutkový stav a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci. Rozhodnutie napádal aj z dôvodu, že nebol úplne zistený skutkový stav a neboli vykonané navrhnuté dôkazy. Zamietajúce rozhodnutie postavené na nedostatku vecnej legitimácie na strane žalovaných nepovažuje žalobca za správne. Podľa názoru odvolateľa je nerozlučné spoločenstvo tvorené výlučne medzi navrhovateľom dražby, dražobníkom a vydražiteľom a následok nežalovania výlučne jedného z týchto subjektov môže byť dôvodom zamietnutia žaloby. Nepovažuje za nerozlučné spoločenstvo to, že majú byť zároveň žalovaní aj všetci vlastníci predmetu dražby. Za rozhodujúce považuje posúdenie údajov uvedených v časti „predmet dražby“, kde sa uvádzajú postupne všetky parcely, pritom nie všetky sú zastavané bytovým domom a sú samostatnými pozemkami a sú tak samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov, ako aj označenie bytového domu spolu s bytmi a nebytovými priestormi. Z označenia nevyplýva jednoznačne, či išlo o dražbu súboru nehnuteľností, alebo o spoločnú dražbu viacerých nehnuteľností. Účelom zákona o dobrovoľných dražbách a úmyslom zákonodarcu bolo zabrániť dražbe súboru vecí, keď jednotlivé časti nepatria jednému vlastníkovi. Za súbor vecí nemožno považovať bytový dom, v ktorom sa nachádzajú byty a nebytové priestory, ktoré sú v katastri nehnuteľností zapísané ako samostatné nehnuteľnosti. Dražba mala prebehnúť samostatne na každú nehnuteľnosť, čím by sa dosiahol aj vyšší výťažok. Dražbu teda nemožno považovať za dražbu súboru vecí, ale išlo o spoločnú dražbu, ktorú zákon o dobrovoľných dražbách nepripúšťa. Ak by aj konajúci súd vychádzal z toho, že išlo o súbor nehnuteľností, nevysporiadal sa súd prvého stupňa dostatočne s nedostatok vecnej pasívnej legitimácie. Odvolateľ má za to, že o nerozlučné spoločenstvo pôjde vtedy, keď z hľadiska hmotného práva je predmetom konania právo alebo povinnosť nedielnej povahy, ktorého účinok sa vzťahuje spoločne na všetkých účastníkov. Pôvodné vlastnícke právo žalobcu sa vykonáva samostatne a na ochranu jeho vlastníckych práv nie je potrebný súhlas, či nesúhlas ostatných vlastníkov v bytovom dome. Úkony jedného vlastníka nemôžu mať vplyv na ostatných vlastníkov v bytovom dome. Žalobca teda nemohol ovplyvniť to, či sa budú jeho nehnuteľnosti dražiť ako súbor a nemohol ovplyvniť ohodnotenie iba jeho nehnuteľností. Uvádza, že súdu prvého stupňa malo byť zjavné z podania žalobcu a doplnenia žaloby to, že sa domáha určenia neplatnosti dražby aj ohľadne nehnuteľností, ktoré mu nepatria, a to vlastníkov, ktorých v žalobe neoznačil. Konajúci súd mal vyzvať žalobcu podľa na to, aby svoj návrh upravil. Žalobca nebol riadne poučený a vyzvaný na odstránenie vád návrhu, čo považuje za vadu konania. Žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne aby zrušil napadnutý rozsudok v časti, ktorá sa týka neplatnosti dražby nehnuteľností vlastníkov odlišných od žalobcu a v tejto časti, aby vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 1. rade. Vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobcom uvádzané dôvody na začatie dražby (to, že nebol realizovaný predaj bytov v spornom bytovom dome podľa predstáv žalovaného v 1. rade) nie sú totožné s tým, čo bol podľa žalovaného v 1. rade skutočný dôvod dražby, a to viacnásobné a dlhodobé porušovanie podmienok Zmluvy o úvere č. 3/2008 uzatvorenej medzi žalobcom, ako dlžníkom a žalovaným v 1. rade ako veriteľom. Žalovaný v 1. rade sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, ktoré sú v súlade s konštantou judikatúrou Najvyššieho súdu SR týkajúcou sa taxatívneho vymedzenia okruhu účastníkov konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Dotknutými osobami sú nepochybne všetci vlastníci predmetu dražby a nedostatok pasívnej legitimácie musí vždy viesť k zamietnutiu žaloby. To, že súd prvého stupňa nevypočul žalobcom navrhovaných svedkov, a to vlastníkov nehnuteľností realizovaných v dražbe, nemôže byť vadou konania, keďže o dôveryhodnosti týchto svedkov sú dôvodné pochybnosti s ohľadom na ich pomer k veci. Napokon vo svojom vyjadrení uviedol, že sa nezakladá na správnej právnej úvahe odvolateľovo tvrdenie, že predmet dražby nemohol byť dražený ako súbor vecí. Zo samostatného charakteru bytového domu vyplýva, že ide o súbor vecí, ktorými sú byty a nebytové priestory a s nimi nerozlučne spojené spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemkami. Vo svojom vyjadrení navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný v 2. rade. V súvislosti s právnymi závermi súdu prvého stupňa ohľadne nedostatku pasívnej vecnej legitimácie uviedol, že tieto závery sú nesporne vychádzajúce zo zákona, ako aj z judikatúry Najvyššieho súdu a takáto úvaha súdu prvého stupňa je správna. Keďže v čase vyhlásenia rozhodnutia súdom prvého stupňa neexistovalo nerozlučné procesné spoločenstvo osôb, či už na strane žalobcov alebo žalovaných, vychádzajúc z ust. § 21 ods. 4 ZoDD, bolo povinnosťou súdu prvého stupňa žalobu zamietnuť. Samotný žalobca si je vedomý, že popri ňom boli vlastníkmi predmetu dražby aj ďalšie osoby a napriek tomuto vedomiu ich ako dominus litis neurobil účastníkmi konania. V súvislosti s námietkou odvolateľa týkajúcou sa tvrdeného nesprávneho procesného postupu súdu prvého stupňa a jeho poučovacej povinnosti ohľadne pasívnej legitimácie žalovaný v 2. rade zdôraznil, že takýto postup súdu prvého stupňa by bol v rozpore so zákonom. Nálezy Ústavného súdu, ktoré vo svojom odvolaní žalobca uvádza, sa zakladajú na podstatne odlišných skutkových okolnostiach. Žalobca bol pred súdom prvého stupňa zastúpený advokátom a okruh účastníkov konania o neplatnosť dražby je vymedzený priamo v zákonom ustanovení, pričom identifikácia všetkých vlastníkov predmetu dražby bola obsiahnutá v notárskej zápisnici o priebehu dražby a žalobca o tomto okruhu vedel. Pokiaľ by súd prvého stupňa postupoval podľa žalobcovho názoru poučovaním a odstraňovaním nedostatkov návrhu podľa , dopustil by sa narušenia zásad spravodlivého súdneho konania, a to zásady kontradiktórnosti a rovnosti účastníkov konania. Takéto poučenie o možnosti doplniť žalobu o ďalších žalovaných by bolo v rozpore s judikatúrou, na ktorú žalovaný v 2. rade poukázal (napr. NS SR sp. zn. ; nález ÚS ČR 56/95). V súvislosti s námietkou, že súd prvého stupňa nevykonal dôkazy navrhované žalobcom, v tomto žalovaný v 2. rade nevidí pochybenie súdu prvého stupňa, keďže je výlučne na úvahe konajúceho súdu, ktorý z navrhovaných dôkazov vykoná. Vo svojom vyjadrení žalovaný v 2. rade popísal priebeh dobrovoľnej dražby a k tomu, že predmet dražby je potrebné posudzovať ako súbor vecí. V procese prípravy dobrovoľnej dražby žalovaný v 2. rade nezaznamenal žiadne sťažnosti od záujemcov o predmetnú dražbu, ktoré by mali poukazovať na neurčitosť v popise predmetu dražby. Podľa ust. a nasl. ZoDD je výlučne na navrhovateľovi dražby, čo učiní predmetom dražby a len tento sa môže rozhodnúť, či predmetom dražby bude jednotlivý byt, prípadne nebytový priestor, alebo celý súbor vecí, t.j. bytový dom s pozemkami. V žiadnom prípade nie je možné na predmetnú situáciu aplikovať ust. ZoDD. Skutočnosti uvádzané žalobcom sú neopodstatnené a žalovaný v 2. rade navrhoval odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako vecne správne potvrdiť.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný v 3. rade, pričom vo svojom vyjadrení sa stotožnil s právnou a skutkovou kvalifikáciou súdu prvého stupňa a jeho rozhodnutie žiadal v celom rozsahu potvrdiť. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že pokiaľ je žalobou napadnutá platnosť dobrovoľnej dražby, pri ktorej sa dražil súbor vecí patriacich do vlastníctva viacerých vlastníkov, všetci títo predchádzajúci vlastníci predmetu dražby musia byť účastníkmi konania, a to či už na strane žalobcov alebo na strane žalovaných, kde spolu s ostatnými žalovanými budú tvoriť nerozlučné spoločenstvo. Keďže súd prvého stupňa uzavrel vec zamietnutím z procesných dôvodov, bolo správne, že sa meritom veci nezaoberal. V súvislosti s námietkou žalobcu o nedostatku poučenia zo strany konajúceho súdu, žalovaný v 3. rade zdôraznil, že pokiaľ by došlo k poučeniu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie a o spôsobe odstránenia tohto nedostatku, išlo by zo strany súdu prvého stupňa o nezákonné konanie, keďže by sa poučoval taký účastník, ktorý bol počas celého konania zastúpený advokátom a išlo by o poučenie o hmotnom práve a nie o procesných právach a povinnostiach. Takýto postup by bol v rozpore s princípom rovnosti zbraní účastníkov konania. Ďalej vyjadril svoje pochybnosti o včasnosti odvolania žalobcu, keďže tento doručoval odvolanie viacerými spôsobmi a vo viacerých termínoch, pričom je obtiažne ustáliť, ktoré z daných odvolaní je skutočne včas podaným. V súvislosti s argumentáciou odvolateľa žalovaný v 3. rade zdôraznil, že odvolateľ vo svojom odvolaní poukazuje na neaplikovateľné nálezy Ústavného súdu SR a účelovo zavádza. Čo sa týka nevykonania navrhovaných dôkazov, je výlučne na úvahe súdu, ktoré dôkazy vykoná, a keďže došlo k zamietnutiu žaloby pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, nebolo možné vykonávať dokazovanie súvisiace s meritom veci, a teda postup súdu prvého stupňa bol správny. Čo sa týka námietky ohľadne predmetu dražby, ako súboru vecí žalovaný v 3. rade nesúhlasí s názorom žalobcu, keďže od dražby súboru vecí je potrebné odlíšiť spoločnú dražbu podľa § 23 ZoDD, čo je však na prebiehajúce konanie neaplikovateľné. Bytový dom a spoluvlastnícke podiely na pozemku sú súborom vecí, čo vyplýva aj zo záložných zmlúv a nebolo potrebné, aby sa znaleckým posudkom oceňoval každý jednotlivý byt, či nebytový priestor, ale celý predmet dražby sa oceňoval ako celok. Napadnuté rozhodnutie žiadal potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( - ďalej len ), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (, 204 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne ( posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, ako aj vec správne právne posúdil.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd len dodáva, že závery súdu prvého stupňa týkajúce sa nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, majú pevnú oporu ako v dikcii ust. § 21 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách, tak v konštantnej judikatúre. V citovanom ustanovení zákona je jednoznačným a taxatívnym spôsobom daný okruh účastníkov dražby, pričom je na ťarchu žalobcu (ktorý je dominus litis, a teda výlučne on určuje okruh účastníkov) to, že takéto zákonné ustanovenie si vyložil nesprávnym spôsobom napriek existujúcej širokej judikatúre, obsahujúcej aj detailný výklad tohto ustanovenia. Je nesporné, že účastníci tohto špecifického konania tvoria nerozlučné spoločenstvo, a keďže ide o závažný zásah do vlastníckych práv, je nevyhnutné, aby boli rozhodnutím dotknuté všetky v zákone určené strany. V tomto odvolací súd už len poukazuje na konštantnú judikatúru, a to najmä v rozhodnutí súdu prvého stupňa citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , s ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje. Nedostatok vecnej pasívnej legitimácie musí vždy viesť k zamietnutiu návrhu a súd prvého stupňa tak rozhodol správne a svoje rozhodnutie veľmi precízne a logicky odôvodnil a odvolaciemu súdu nezostáva iné, ako naň v celom rozsahu poukázať.

V zmysle dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci ( ). Každého z účastníkov teda zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod následkom neunesenia dôkazného bremena. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia ( a ). Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V sporovom konaní platí

dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci (na oboch procesných stranách) sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (viď ). Súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď ) a nie účastníkov konania. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, Najvyšší súd toto vyjadril už v R 37/1993, v ktorom zaujal názor, že prípadné nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení, nie však procesnú vadu v zmysle . K rovnakému záveru dospel v R 125/1999, v ktorom uviedol, že ak súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom v zmysle .

S poukazom na uvedené v súvislosti s tvrdeným odňatím práva konať pred súdom tým, že súd prvého stupňa nevypočul svedkov navrhovaných žalobcom, odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa nepochybil. Čo sa týka napadnutého rozhodnutia v súvislosti s nevykonaním navrhovaných dôkazov, odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ dôjde k zamietnutiu žaloby z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie, súd nerieši merito veci, a teda nebolo potrebné ani žiadne dokazovanie vykonávať. Je výlučne v dispozícii súdu, ktoré dôkazy vykoná a ďalšie dokazovanie by vzhľadom na procesné nedostatky návrhu nemalo pre závery súdu žiaden význam.

Čo sa týka námietok žalobcu ohľadne zanedbania manudukčnej povinnosti súdu pri ustaľovaní okruhu účastníkov odvolací súd len zdôrazňuje, že prípadná poučovacia činnosť konajúceho súdu týkajúca sa hmotného práva (o čo v prípade poučovania týkajúceho sa okruhu účastníkov nesporne ide) by bola nad rámec jeho povinností a zároveň by narušila procesnú rovnováhu. Takéto konanie by bolo v rozpore so základnými procesnými zásadami, ako vyplýva z ustálenej judikatúry (R 37/2003). Tu odvolací súd poukazuje aj na ustálený názor Najvyššieho súdu (formulovaný napr. v rozhodnutí sp. zn. ), podľa ktorého nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť z úradnej povinnosti a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť v zmysle . Takýmto postupom súd neodníme žalobcovi možnosť pred súdom konať ( ), pretože by išlo o poučenie o tzv. vecnej legitimácii, t.j. o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania, a nie o poučenie o procesných právach a povinnostiach účastníkov. Poučenie žalobcu o tom, koho by podľa hmotného práva mal žalovať totiž presahuje poučovaciu povinnosť súdu podľa a je v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania.

S poukazom na ust. svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením . Náhrada trov konania patrí všetkým v odvolaní úspešným žalovaným.

Keďže žalovaný v 1. rade si ich náhradu návrhom v zmysle neuplatnil, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Žalovaný v 2. rade si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúceho z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu žalobcu vo výške 79,58 eur, vrátane režijného paušálu 7,63 eur a zákonnej DPH, ktorú mu odvolací súd priznal.

Žalovaný v 3. rade si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu prevyšujúcom zákonnú úpravu náhrady trov konania, odvolací súd tak pristúpil k úpravám smerujúcim k rešpektovaniu zásady účelnosti vynaložených trov ( ).

Žalovaný v 3. rade si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za nasledovné úkony právnej služby:

- nahliadanie do súdneho spisu dňa 17.07.2012 s cieľom zistenia dňa doručenia rozsudku súdu prvého stupňa žalobcovi za účelom posúdenia včasnosti podania odvolania - 79,58 eur,

- nahliadanie do súdneho spisu dňa 23.07.2012 za účelom zistenia obsahu súdneho spisu a včasnosti podania odvolania žalobcu - 79,58 eur,

- porada s klientom v trvaní 65 min. dňa 24.07.2012 vo výške 2/3 základnej sadzby tarifnej odmeny - 56,11 eur,

- písomné podanie doručené súdu prvého stupňa dňa 27.07.2012 uvádzajúce výhrady žalovaného v 3. rade ohľadom podaní žalobcu označovaných ako odvolania - 79,58 eur,

- nahliadanie do spisu dňa 09.08.2012 za účelom zistenia, či sa nachádzajú v spise žalobcom predložené listiny - 79,58 eur,

- porada s klientom v trvaní 85 min. dňa 16.08.2012 vo výške 2/3 základnej sadzby tarifnej odmeny - 56,11 eur,

- písomné podanie doručené súdu prvého stupňa dňa 03.09.2012 - Vyjadrenie k odvolaniu žalobcu - 79,58 eur,

- písomné podanie odvolacieho súdu so žiadosťou o urýchlené rozhodnutie vo veci - 79,58 eur,

- účasť na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 16.04.2013 vo výške 1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny

- 27,40 eur.

Spolu za 9 úkonov právnej služby vrátane režijného paušálu a zákonnej DPH vo výške 617,10 eur,

Ďalej žiadal náhradu cestovných nákladov podľa ust. vyhlášky č. v spojení s o cestovných náhradách nasledovne:

- cesta na nahliadanie do spisu 17.07.2012 a späť - osobný automobil Peugeot Bratislava - Trnava a späť - 112 km, spotreba 5,9 l/ 100 km - 6,61 l, cena PHM 1,515 eur, základná náhrada - 0,183 eur/ 1 km; požadovaná náhrada za spotrebované PHM 10,01 eur + DPH činí 12,01 eur, základná náhrada za 1 km jazdy spolu s DPH 24,60 eur.

- nahliadanie do súdneho spisu 23.07.2012 v požiadavke totožnej ako nahliadanie dňa 17.07.2012, náhrada za PHM 12,12 eur a základná náhrada 24,60 eur,

- cesta na nahliadanie do spisu 09.08.2012 v požiadavke totožnej ako nahliadanie dňa 17.07.2012, náhrada za PHM 12,25 eur a základná náhrada 24,60 eur,

- cesta na verejné vyhlásenie rozsudku 16.04.2013 - osobný automobil Honda, vzdialenosť Bratislava - Trnava a späť, spotrebované palivo 6,50 l, cena PHM 1,414 eur/ l, náhrada za spotrebované PHM 11,03 eur a základná náhrada 24,60 eur.

Spolu požadoval žalovaný v 3. rade náhradu cestovných nákladov vo výške 145,81 eur.

Ďalej si uplatnil náhradu za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky:

- cesta na nahliadanie do súdneho spisu 17.07.2012 v trvaní 1 hod. 40 min. - 4 začaté polhodiny krát 12,71 eur/ 1 polhodina, spolu 61,01 eur,

- cesta na nahliadanie do spisu 23.07.2012 - 61,01 eur,

- cesta na nahliadanie do spisu dňa 09.08.2012 - 61,01 eur,

- cesta na verejné vyhlásenie rozhodnutia dňa 16.04.2013 (už v roku 2013, t.j. 4 krát 13,01 eur) - 62,45 eur,

Spolu náhrada za stratu času stráveného cestou uskutočnenou za účelom vykonania právnych úkonov 245,48 eur.

Celkovo si vyčíslil právny zástupca žalovaného v 3. rade náhradu trov odvolacieho konania vo výške 1.008,39 eur.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalovaným v 3. rade je spol. Panoramis, s.r.o., ktorej konateľom je Mgr. Dušan Mihaleje. Právnym zástupcom žalovaného v 3. rade je spol. Vivid Legal, s.r.o., ktorého spoločníkom a konateľom je Mgr. Dušan Mihaleje (a Mgr. Miroslava Budinská). K uplatneným trovám odvolacieho konania priložil právny zástupca žalovaného v 3. rade spol. Vivid Legal, s.r.o. záznamy z porady s klientom, pričom osobami prítomnými na porade boli vždy Mgr. Dušan Mihaleje uvádzaný ako konateľ žalovaného v 3. rade a advokátski koncipienti Mgr. W. H. a Mgr. Z. K.. Z obsahu priebehu porady vyplývalo, že predstavitelia advokátskej kancelárie, a to advokátski koncipienti, sa s klientom stretli a prejednali ďalší postup vo veci a oboznámili ho s priebehom vykonaných nahliadaní do spisu, resp. s ďalšími úkonmi. Odvolací súd vychádzajúc zo základného účelu náhrady trov konania dospel k záveru, že nemôže byť považovaný za účelný úkon porady s klientom taký úkon, kedy samotná osoba advokáta je súčasne konateľskou osobou subjektu, ktorý je zastúpený danou advokátskou kanceláriou (a radí sa s vlastnými koncipientmi). Takýto postup sa prieči aj etike právnického povolania, kedy ide v podstate o poradu advokáta so sebou samým, a to bez ohľadu na to, že sa porady zúčastnili jeho koncipienti, ktorí nenesú v konaní žiadnu zodpovednosť (takéto konanie advokáta pôsobí ako účelové vytváranie úkonov). Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd nepriznal uplatnenú náhradu trov konania za porady s klientom, ktoré sa navyše javia byť absolútne neúčelnými, keďže v odvolacom konaní sa nepojednávalo a odvolací súd na žiadne úkony žalovaného v 3. rade nevyzýval. To, že sa rozhodol nahliadať priebežne do spisu nijako priebeh ďalšieho konania neovplyvnilo a bolo len jeho rozhodnutím, že sa snažil ustáliť, či v konaní bolo podané odvolanie včas a riadne, hoci toto je výlučne na úvahe odvolacieho súdu a tento sa nijako nemohol riadiť názorom žalovaného v 3. rade. Odvolací súd považoval za účelné úkony vyjadrenie k odvolaniu žalobcu vo výške 79,58 eur a úkon účasti na verejnom vyhlásení rozhodnutia dňa 16.04.2013 vo výške 27,40 eur a s týmto úkonom súvisiaca náhrada cestovných nákladov vo výške 11,03 eur + 24,60 eur a náhrada za stratu času vo výške 62,45 eur, ktoré žalovanému v 3. rade odvolací súd priznal (spolu 205,06 eur).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.