Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoCsp/7/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Evy Dzúrikovej v právnej veci žalobcu: smartown s.r.o., so sídlom Bratislava, Seberíniho 1, IČO: 46 754 466, právne zastúpený: verita, s.r.o., so sídlom Bratislava, Miletičova 5B, IČO: 35 940 875, proti žalovanej: A. B., nar. XX. XXXXXX XXXX, bytom C., D. E. XXXX/ X, právne zastúpená: Advokátska kancelária SEMANČÍN & PARTNERS s.r.o., so sídlom Bratislava, Bottova 2A, IČO: 50 567 942, o zaplatenie 15 000,- eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -124 zo dňa 3. novembra 2023, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -124 zo dňa 3. novembra 2023 p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej u k l a d á povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) výrokom I. rozhodol, že „Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 15.000,- Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku“, výrokom II. „Žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v plnom rozsahu“. 1.1 Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , , , , až 3 v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). 1.2 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (v zmysle o upomínacom konaní) dňa 14. októbra 2022 domáhal zaplatenia sumy 15 000,- eur, z titulu zmluvy o pôžičke. 1.3 Súd prvej inštancie mal za nesporné, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej dňa 25. októbra 2019 peňažné prostriedky vo výške 15 000,- eur a žalovaná sa zaviazala pôžičku vrátiť (ďalej len „zmluva o pôžičke“). Ďalšie dojednania týkajúce sa pôžičky neboli tvrdené ani preukázané, preto súd prvej inštancie vychádzal z toho, že zmluvné strany sa nedohodli na žiadnych ďalších zmluvných dojednaniach, predovšetkým na spôsobe a termíne vrátenia pôžičky. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že posudzovaný záväzkový vzťah nie je obchodnoprávnym vzťahom a preto na predmetnú vec aplikoval ustanovenia . 1.4 Súd prvej inštancie uviedol, že keďže čas vrátenia pôžičky nebol dohodnutý, ustanovený právnym predpisom ani určený v rozhodnutí, žalovaná bola povinná pôžičku vrátiť prvého dňa po tom, čo ju žalobca o plnenie požiadal. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že výzvou zo dňa 16. mája

2022 vyzval žalobca žalovanú na vrátenie pôžičky vo výške 15 000,- eur do 7 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy. Keďže bolo preukázané, že žalobca zasielal výzvu na jemu známe adresy pobytu žalovanej, vrátením nedoručených zásielok dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca žalovanú na plnenie vyzval. Žalovaná tak bola povinná vrátiť pôžičku vo výške 15 000,- eur do 7 kalendárnych dní po vyzvaní, teda dňa 27. mája 2022, čo žalovaná neurobila. Vzhľadom na uvedené považoval súd prvej inštancie žalobu za dôvodnú, a rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 15 000,- eur. 1.5 Žalovaná sa v konaní bránila tvrdením, že jej záväzok vrátiť pôžičku zanikol započítaním jej pohľadávok voči žalobcovi, teda že v súčasnosti nie je povinná žalobcovi uhradiť žalovanú sumu. K tomu súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o unesenie dôkazného bremena na preukázanie tvrdenia o zániku záväzku započítaním, preukázané musia byť všetky rozhodujúce skutočnosti tohto zániku, teda nie len existencia pohľadávky žalovanej voči žalobcovi, ale aj to, že ide o pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, ktoré sa vzájomne kryjú, sú spôsobilé na započítanie a niektorý z účastníkov záväzkového vzťahu urobil voči druhému účastníkovi prejav smerujúci k započítaniu. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná, preto dôkazné bremeno v prípade započítania sa týka i splatnosti pohľadávok. 1.6 Žalovaná tvrdila, že poskytovala žalobcovi služby, za ktoré mu fakturovala cenu a započítaním jej pohľadávky na cenu poskytnutých služieb a pohľadávky z pôžičky predmetný záväzok zanikol. K tomu súd prvej inštancie uviedol, že nebolo preukázané, že žalovaná poskytovala žalobcovi nejaké služby, že bol žalobca povinný jej za poskytnuté služby zaplatiť určitú cenu a akú, že táto cena bola žalovanou žalobcovi fakturovaná, že cena poskytnutých služieb sa stala splatnou, a že po splatnosti oboch pohľadávok žalovaná urobila voči žalobcovi prejav smerujúci k započítaniu. Žalovaná v tejto súvislosti nepredložila ani nenavrhla vôbec žiaden dôkaz. Uvedené tvrdenie žalovanej tak považoval súd prvej inštancie za nepreukázané. 1.7 Žalovaná tiež tvrdila, že predmetný záväzok zanikol započítaním predmetnej pohľadávky žalobcu a jej pohľadávky vo výške 16 500,- eur voči žalobcovi, z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 25. marca 2014, ktorá na ňu bola v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky postúpená. K tomu súd prvej inštancie uviedol, že na základe vykonaného dokazovania bola existencia postúpenej pohľadávky preukázaná. Žalovaná predložila súdu okrem zmluvy o postúpení pohľadávky i potvrdenia o platbách žalobcu žalovanej z titulu úrokov z pôžičky. Týmto spôsobom bolo dostatočne preukázané, že žalobca mal dlh vo výške 15 000,- eur s príslušenstvom voči F. F., nar. XX. XXXXXXX XXXX, z titulu zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 25. marca 2014, pričom táto pohľadávka (F. F.) bola postúpená na žalovanú, čím na ňu prešla pohľadávka i práva s ňou spojené. Nebolo však preukázané, že postúpená pohľadávka žalovanej voči žalobcovi sa stala splatnou, že uplynula dojednaná doba vrátenia pôžičky, resp. že žalovaná alebo jej právna predchodkyňa vyzvala žalobcu na vrátenie pôžičky, že lehota na plnenie uplynula, a že žalovaná po splatnosti oboch pohľadávok urobila voči žalobcovi prejav smerujúci k započítaniu. Uvedené tvrdenie žalovanej o zániku predmetnej pohľadávky započítaním postúpenej pohľadávky teda nebolo preukázané. 1.8 Žalovaná ďalej tvrdila, že predmetný záväzok zanikol započítaním predmetnej pohľadávky žalobcu a jej pohľadávky voči žalobcovi, ktorá vznikla tým, že zaplatila za žalobcu kúpnu cenu motorového vozidla vo výške 6 800,- eur. K tomu súd prvej inštancie uviedol, že z listinných dôkazov predložených žalovanou bolo preukázané, že žalobca bol povinný do 20. mája 2021 zaplatiť spoločnosti G., H., IČO: XX XXX XXX na základe kúpnej zmluvy kúpnu cenu motorového vozidla vo výške 6 800,- eur, pričom túto uvedenej spoločnosti zaplatila žalovaná dňa 6. mája 2021. Ani jedna zo zmluvných strán však neuviedla, z akého dôvodu platila kúpnu cenu práve žalovaná. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žalovaná plnila za žalobcu, čo mal plniť sám, čím sa žalobca na úkor žalovanej bezdôvodne obohatil. Nebolo však preukázané, že pohľadávka žalovanej voči žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia sa stala splatnou, že žalovaná vyzvala žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, že lehota na plnenie uplynula, a že žalovaná po splatnosti oboch pohľadávok urobila voči žalobcovi prejav smerujúci k započítaniu. Uvedené tvrdenie žalovanej o zániku predmetnej pohľadávky započítaním tak tiež nebolo preukázané. 1.9 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech v celosti, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná (ďalej aj len ako „odvolateľka“) prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie z dôvodov podľa , , pričom uviedla, že rozsudok napáda v celom rozsahu a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

zmenil a žalobu zamietol. V odvolaní žalovaná tvrdila, že záväzok vrátiť pôžičku zanikol započítaním, s poukazom na skutočnosť, že poskytovala žalobcovi služby, ktoré mu následne aj fakturovala. Tiež poukázala na skutočnosť, že dňa 24. júna 2016 jej bola postúpená pohľadávka voči žalobcovi z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 25. marca 2014. Poukázala tiež na ďalší peňažný nárok voči žalobcovi, a to v súvislosti s kúpou motorového vozidla, keď za žalobcu uhradila kúpnu cenu. Žalovaná tvrdila, že kompenzačný prejav vôle uskutočnila v civilnom súdnom konaní, ktorý bol dostatočne určitý. Namietla, že súd prvej inštancie tento prejav vôle vôbec neposúdil a vôbec sa touto skutočnosťou nezaoberal. Dodala, že o kompenzáciu ako formu procesnej obrany by išlo v prípade, ak by sa započítavala pohľadávka v menšom rozsahu než vymáha žalobca. V prípade, ak jej pohľadávky predstavujú vyššiu čiastku ako pohľadávky žalobcu, mal sa tento stav posúdiť ako vzájomná žaloba. Podľa názoru žalovanej tak súd prišiel na základe nevykonaného dôkazu k nesprávnym skutkovým zisteniam vo veci. Súd prvej inštancie sa mal tiež dopustiť nesprávneho právneho posúdenia veci, keď vychádzal zo skutočnosti, že neuplatnila kompenzačný prejav vôle.

3. K odvolaniu žalovanej sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že považuje odvolanie žalovanej za nedôvodné a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. K tvrdeniu žalovanej týkajúc sa existencie ďalšej pohľadávky uviedol, že pokiaľ by sa aj jej existencia potvrdila, došlo by k premlčaniu nároku. Poznamenal, že zo strany žalovanej nebol kvalifikovaným spôsobom vykonaný kompenzačný prejav ani z pohľadu hmotnoprávnych ustanovení . Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, resp. nepreukázala existenciu tvrdených nárokov, ani ich oprávnenosť.

4. K vyjadreniu žalobcu sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila žalovaná („odvolacia replika“), ktorá nad rámec tvrdení produkovaných v odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s podstatnou skutočnosťou, a to započítaním jej pohľadávky voči žalobcovi, ktorú nadobudla na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Dala do pozornosti, že napriek tomu, že súd prvej inštancie mal za preukázanú existenciu tejto pohľadávky, sa súd s uplatnenou námietkou započítania nevysporiadal, resp. že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jej úkonom uplatneným v bode 7. a 9. odporu. K tomu poznamenala, že si uplatnením svojej pohľadávky vo výške 16 500,- eur nielenže uplatnila sumu rovnajúcu sa sume uplatnenú žalobcom vo výške 15 000,- eur, ale túto sumu presiahla, keď si uplatnila celú sumu svojej pohľadávky. To znamená, že v prevyšujúcej časti je možné návrh považovať za vzájomný návrh, s čím sa súd prvej inštancie nevysporiadal. 4.1 Opätovne žalovaná uviedla, že titulom poskytovania služieb žalobcovi, a to napr. zabezpečenie chodu spoločnosti, komunikácia s klientmi, tvorba cenových ponúk (ďalej len „administratívne služby“), mala každý mesiac finančnú pohľadávku voči žalobcovi, pričom sa dohodli, že si nebudú vzájomne posielať finančné prostriedky týkajúce sa predmetných pohľadávok, t. j. že nebude posielať žalobcovi peňažné prostriedky vo výške splátky pôžičky, ale žalobca uhradí svoj záväzok voči nej titulom uskutočnených prác poníženú o výšku príslušnej splátky. A takto to medzi nimi bolo dohodnuté v mesiacoch september 2019 až jún 2021, a to v nižšie uvedených sumách (pozn. odvolacieho súdu: žalovaná v bode 9. odvolacej repliky detailne rozpísala jednotlivé čiastky). Žalovaná dodala, že predmetná skutočnosť je zrejmá z prehľadov, ktoré jej žalobca zasielal za účelom fakturácie za administratívne služby, kde je zrejmé, že mala žalobcovi vystaviť faktúru o konkrétnu poníženú sumu (pozn. odvolacieho súdu: žalovaná odkázala na prílohy priložené v odvolacej duplike, vid. č. l. 163 až 188). Žalovaná dodala, že takéto fakturácie uskutočňovala prostredníctvom svojej spoločnosti I. H. H., a to v období 2019 až 2020. V súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami uviedla, že v čase pandémie SARS – COVID 19 bola medzi nimi ústna dohoda o tom, že všetky činnosti súvisiace s chodom spoločnosti, t. j. administratívne služby bude vykonávať, bez nároku na odmenu, avšak za podmienky započítania na jednotlivé splátky pôžičky. Táto skutočnosť je preukázateľná prostredníctvom užívateľského konta žalovanej v objednávkovom systéme žalobcu, externom sklade J., fakturačnom systéme idoklad, ako aj z pracovnej e-mailovej schránky, a to A.. S prihliadnutím na skutočnosti uvedené vyššie bolo podľa žalovanej zrejmé, že splácala svoj záväzok voči žalobcovi titulom pôžičky pravidelne, mesačne v splátkach, v období od septembra 2019 do augusta 2021, a to spolu vo výške 6 982,86 eur. Aj z tohto pohľadu bolo podľa názoru žalovanej zrejmé, že nemala voči žalobcovi titulom zmluvy o pôžičke ku dňu podania žaloby dlh vo výške 15 000,- eur, ale len vo výške 8 017,14 eur. Ani s touto skutočnosťou, resp. argumentáciou sa súd prvej inštancie nevysporiadal riadne.

5. K vyjadreniu žalovanej sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril žalobca („odvolacia duplika“), ktorý nad rámec tvrdení produkovaných vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nie je prípustné, aby

žalovaná uplatňovala nové tvrdenia a ďalšie okolnosti po vyhlásení uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. V tomto smere namietol, že tvrdenia žalovanej v odvolacej replike sú neprípustnými novotami.

6. K odvolacej duplike sa už žalovaná ďalej nevyjadrila i napriek tomu, že jej na to bol vytvorený procesný priestor.

7. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa , po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou, (, ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), vec preskúmal v medziach daných ustanovením a a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením „a contrario“ rozsudok okresného súdu vo výroku I. a II. podľa potvrdil ako vecne správny.

8. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu dôvodov podaného odvolania ( a ), po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci samej na základe riadne vykonaného dokazovania ( ) v dostatočnej miere zistil skutkový stav veci, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle ustanovenia je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

9. Odvolací súd však v tejto súvislosti poukazuje na to, že rozhodná úprava procesného práva poskytuje odvolacím súdom možnosť potvrdenia nimi preskúmavaných rozhodnutí súdov prvej inštancie podľa nielen v prípade možnosti stotožnenia sa so spôsobom rozhodnutia v prvej inštancii (rozumej s výrokom rozhodnutia, poskytujúcim odpoveď na otázku majúcu sa vyriešiť) aj s jeho odôvodnením, ale tiež v tých prípadoch, v ktorých odvolací súd považoval za vecne správny (akceptovateľný) iba výrok rozhodnutia prvoinštančného súdu. O druhý z práve spomenutých prípadov šlo (a naďalej pôjde) spravidla vtedy, keď odvolací súd mal (bude mať) za to, že dôvody vedúce súd prvej inštancie k vydaniu inak správneho rozhodnutia (opäť rozumej vo výroku) neobstoja vôbec, alebo tieto najmä v svetle odvolacích námietok nemusia byť postačujúcimi. Práve v objektívnej zrozumiteľnosti argumentácie súdu prvej inštancie potom treba hľadať kľúč ku korektnej odpovedi na otázku, dokedy ešte má odvolací súd dopĺňať (resp. nahrádzať) dôvody na podporu rozhodnutia súdu prvej inštancie sám, a v ktorých prípadoch už bude namieste, aby príležitosť na reparát poskytol tomu, na strane koho chyba nastala (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22. februára 2017).

10. Odvolací súd v zmysle vyššie uvedeného, po vykonaní meritórneho odvolacieho prieskumu dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, avšak dôvody uvedené v odôvodnení, ktoré viedli súd prvej inštancie k vydaniu vo výroku vecne správneho rozhodnutia, je vo svetle podaných odvolacích námietok potrebné korigovať.

11. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej dňa 25. októbra 2019 peňažné prostriedky vo výške 15 000,- eur, čo bolo medzi stranami nesporné. Splatnosť dlhu nastala dňa 27. mája 2022. Žalovaná v rámci odporu vzniesla kompenzačnú námietku, z titulu troch pohľadávok voči žalobcovi, a to z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 25. marca 2014 vo výške 16 500,- eur, z titulu zaplatenia kúpnej ceny za žalobcu vo výške 6 800,- eur, z titulu fakturovaných služieb. Spornou otázkou v konaní bol zánik nároku (pohľadávky) žalobcu z dôvodu započítania pohľadávok žalovanej. Súd prvej inštancie posúdil procesnú obranu žalovanej v odpore ako kompenzačnú námietku. V tomto smere súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná nepreukázala existenciu kompenzabilnej pohľadávky, a preto kompenzačnú námietku žalovanej vyhodnotil ako nedôvodnú a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

12. Odvolací súd na úvod konštatuje, že procesná obrana žalovanej v odvolaní sa kumulovala do týchto zásadných námietok. V prvom rade žalovaná tvrdila, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil jej prejav vôle smerujúci k započítaniu pohľadávky (v odpore) ako kompenzačnú námietku, pretože o kompenzačnú námietku by sa jednalo len v prípade, ak by sa započítavala pohľadávka v menšom alebo v rovnakom rozsahu než vymáha žalobca. V druhom rade namietla správnosť záveru súdu prvej inštancie o nepreukázaní prejavu vôle smerujúci k započítaniu a tvrdila, že kompenzačný prejav vôle uskutočnila v civilnom súdnom konaní. Žalovaná až v rámci odvolacej dupliky produkovala nové

skutkové tvrdenia a dôkazné prostriedky v rozsahu preukázania existencie a výšky pohľadávky z titulu poskytovaných služieb, ktorými tak mienila žalovaná preukázať nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie.

13. Odvolací súd, v nadväznosti na konštatovanú procesnú obranu žalovanej v štádiu prvoinštančného konania, zdôrazňuje, že v štádiu odvolacieho konania žalovaná produkovala, okrem niektorých prostriedkov procesnej obrany v rámci prvoinštančného konania, navyše aj ďalšie (nové) prostriedky procesnej obrany, ktoré však v štádiu prvoinštančného konania nepoužila. Žalovaná až v štádiu odvolacieho konania tvrdila nové skutkové tvrdenia o existencii a výške pohľadávky z titulu fakturovaných služieb žalobcovi, vo vzťahu k čomu predložila dôkazné prostriedky (vid. č. l. 163 až 188).

14. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

15. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

16. Podľa , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

17. Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

18. Odvolací súd poukazuje na to, že v rámci odvolacieho konania sa uplatňuje zákonná koncentrácia konania, ktorá sa dotýka aj lehoty na podanie odvolania. Lehota na podanie odvolania pritom neohraničuje len samotné podanie odvolania (t. j. iniciovanie opravného konania), ale aj vymedzenie programu odvolacieho konania (určenie rozsahu v akom sa rozhodnutie napáda) a argumentáciu tvrdenej vadnosti rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo. Po uplynutí lehoty na podanie odvolania tak nemožno rozširovať ani meniť odvolacie dôvody, ani navrhované dôkazy.

19. Z obsahu súdneho spisu nesporne vyplýva, že žalovanej bol napadnutý rozsudok doručený dňa 15. novembra 2023, odvolacia lehota uplynula dňa 30. novembra 2023, a keďže odvolacia replika bola okresnému súdu doručená 1. februára 2024, boli odvolacie argumenty a dôkazné prostriedky podané po uplynutí odvolacej lehoty, a preto na túto formu procesnej obrany žalovanej odvolací súd v rámci odvolacieho prieskumu nemohol s poukazom na ust. prihliadať.

20. Odvolaciu námietku žalovanej, v rámci ktorej tvrdila, že prejav započítania mal súd prvej inštancie posúdiť ako vzájomnú žalobu, hodnotí odvolací súd ako nedôvodnú. K tomu odvolací súd uvádza, že z procesného hľadiska platí, že námietka započítania zo strany žalovanej nie je vzájomnou žalobou pokiaľ je takýmto spôsobom uplatňovaná nižšia alebo rovnaká pohľadávka, ako je pohľadávka žalobcu. Na to, aby sa kompenzačný úkon žalovanej posudzoval ako vzájomná žaloba, musí z tohto návrhu (prejavu vôle) vyplývať, že žalovaná si voči žalobcovi uplatňuje nárok na zaplatenie svojej pohľadávky/pohľadávok v prevyšujúcej časti, resp. v časti, ktorá presahuje výšku vzájomného krytia pohľadávok. Z prejavu vôle žalovanej (v odpore) podľa názoru odvolacieho súdu vôbec nevyplýva, že by žalovaná žiadala, aby jej bolo v rámci konania prisúdené viac, než si uplatnil žalobca. Procesná obrana žalovanej v prvoinštančnom konaní smerovala len do roviny preukázania zániku žalovanej pohľadávky žalobcu z dôvodu započítania, keď nadväzujúc na túto skutočnosť žiadala, aby súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. Opak prejavu vôle žalovanej nevyplýva ani z podaného odvolania, keď žalovaná z hľadiska odvolacieho petitu žiadala odvolací súd, aby napadnutý rozsudok podľa zmenil a rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Z obsahu prejavu vôle žalovanej v podanom odpore tak podľa názoru odvolacieho súdu nevyplýva, že by žalovaná z titulu započítania pohľadávok požadovala od žalobcu zaplatenie sumy prevyšujúcej pohľadávku žalobcu (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 1. septembra 2003 a sp. zn. zo dňa 30. novembra 2010). Preto, ak súd prvej inštancie posúdil prejav vôle žalovanej vyjadrený v podanom odpore ako kompenzačnú námietku v zmysle a zameral

sa na zistenie hmotnoprávnej prípustnosti kompenzačnej námietky, postupoval v súlade so zákonom. Predmetnú námietku žalovanej tak v tomto smere hodnotí odvolací súd ako účelovú a nedôvodnú.

21. Odvolaciu námietku žalovanej, v rámci ktorej namietla nesprávne vyhodnotenie podmienok pre započítanie, hodnotí odvolací súd ako nedôvodnú. K tomu odvolací súd uvádza, že v prípade vznesenia kompenzačnej námietky je súd povinný posúdiť hmotnoprávnu prípustnosť takejto kompenzačnej námietky. V posudzovanom prípade cez spektrum ustanovení a nasl. . Súd tak v prvom rade skúma, či boli splnené všetky zákonom prezumované podmienky pre nástup účinkov započítania pohľadávky. Odvolací súd konštatuje, že kompenzačná námietka ( ) musí byť rovnako ako žaloba vymedzená opisom rozhodujúcich skutočností (tvrdeniami) tak, aby úkon započítania spĺňal z hľadiska hmotného práva požiadavku určitosti (). Z hľadiska procesného práva nestačí pohľadávku, ktorou sa započítava len označiť, ale je potrebné uviesť o nej skutkové tvrdenia. Bremeno tvrdenia o pohľadávke, ktorou sa započítava zaťažuje žalovanú. Súd prvej inštancie tak správne posudzoval skutkovú i právnu dôvodnosť pohľadávok, ktoré sa mali započítať (pozri bod 1.5 odôvodnenia tohto rozsudku). Jednou z esenciálnych podmienok účinnosti započítania je preukázanie prejavu vôle smerujúceho k započítaniu pohľadávok voči žalobcovi. Tento prejav vôle môže oprávnená strana realizovať buď pred súdnym konaním (existenciu ktorého je povinná následne preukázať) alebo môže prejav vôle smerujúci k započítaniu realizovať aj priamo v súdnom konaní. V takom prípade má podanie oprávnenej strany (žalovanej) povahu hmotnoprávneho úkonu, ktorý zakladá svoje účinky voči žalobcovi dňom doručenia. Avšak, bez ohľadu na to, či bol prejav vôle realizovaný pred súdnym konaním alebo až v rámci súdneho konania, právne následky takéhoto prejavu vôle podliehajú rovnakému právnemu posúdeniu hmotnoprávnej prípustnosti ( a nasl. ). V posudzovanej veci súd prvej inštancie individuálne posudzoval hmotnoprávnu prípustnosť pohľadávok žalovanej, pričom vo vzťahu ku každej jednej pohľadávke skonštatoval súd prvej inštancie jej hmotnoprávnu neprípustnosť.

22. Odvolací súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že v zmysle je aspekt splatnosti pohľadávky, ktorá sa má započítať, tiež jednou z esenciálnych hmotnoprávnych podmienok, bez splnenia ktorej nemôže dôjsť k účinnému započítaniu. Vychádzajúc z tohto aspektu súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná vo vzťahu ani k jednej z pohľadávok, ktoré žiadala započítať, nepreukázala, že by išlo o pohľadávky splatné a ani v tomto smere nepredložila, ani nenavrhla vykonať akýkoľvek dôkaz. Pritom ako správne súd prvej inštancie skonštatoval, dôkazné bremeno v tejto otázke ťažilo žalovanú. Žalovaná v podanom odvolaní uvedený záver súdu prvej inštancie ani účinne nespochybnila. Žalovaná v tomto smere v podanom odvolaní vôbec netvrdila, že by súd prvej inštancie v otázke (ne)preukázania splatnosti pohľadávok dospel k nesprávnym záverom a ani za týmto účelom nepredložila a ani nenavrhla vykonať žiadne dôkazy. Nepreukázanie splatnosti pohľadávok, ktoré sa majú započítať, má pritom za následok nedôvodnosť vznesenej kompenzačnej námietky. Z uvedeného dôvodu tak odvolací súd, po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích dôvodov, zhodne s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná v konaní nepreukázala existenciu akejkoľvek kompenzabilnej pohľadávky, v dôsledku čoho hodnotí odvolací súd kompenzačnú námietku žalovanej tiež ako nedôvodnú.

23. K námietke žalovanej, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru ohľadom nepreukázania prejavu vôle smerujúceho k započítaniu pohľadávok, odvolací súd uvádza, že predmetná skutočnosť, vzhľadom na nepreukázanie ďalších esenciálnych hmotnoprávnych podmienok prípustnosti započítania, pre posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie stráca už relevantný význam a stáva sa tak len otázkou akademickou, bez reálneho dopadu na prejednávanú vec, resp. bez právnej sily spôsobilej zmeniť záver o hmotnoprávnej neprípustnosti započítania, a preto sa odvolací súd s touto formou procesnej obrany žalovanej ďalej už v konaní nezaoberal.

24. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že postup súdu prvej inštancie bol plne v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a nevykazuje znaky procesnej nesprávnosti. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nevyplývajú žiadne deficity v dokazovaní. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie celkom jasne a zrozumiteľne vyplýva, ako a na základe akých dôkazov dospel súd prvej inštancie k záveru o nepreukázaní prípustnosti

započítania, resp. k záveru o dôvodnosti žaloby. Prijaté závery tak v týchto súvislostiach nemožno hodnotiť ako odporujúce výsledkom vykonaného dokazovania, či rozporné so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Len skutočnosť, že súd prvej inštancie neprijal pri svojom rozhodovaní do úvahy skutkové okolnosti, ktoré podľa žalovanej vyplývajú z vykonaného dokazovania a nestotožnil sa s jej tvrdeniami a vidinou skutkového stavu, nemá za následok upretie či porušenie práva na spravodlivý proces.

25. Odvolací súd tak v závere konštatuje, že žalovaná v podanom odvolaní neprodukovala žiadne také tvrdenia či dôkazy, ktoré by spochybnili vecnú správnosť záverov súdu prvej inštancie, pre ktoré súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, a preto postupom podľa rozsudok súdu prvej inštancie v meritórnom výroku (I.) potvrdil ako vecne správny.

26. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd i výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorým súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v plnom rozsahu, podľa ustanovenia . Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, procesný úspech v konaní v celom rozsahu prináležal žalobcovi, a preto odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj závislý výrok o trovách prvoinštančného konania.

27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , a . V odvolacom konaní vedenom v dôsledku odvolania žalovanej táto nebola úspešná ani čiastočne, keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Procesný úspech v odvolacom konaní tak v celom rozsahu prináleží žalobcovi, a preto odvolací súd priznal procesne úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní voči žalovanej ako procesne neúspešnej strane náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne samostatným uznesením súd prvej inštancie.

28. Odvolací súd v závere poznamenáva, že s ďalšími námietkami, resp. argumentmi žalovanej uvedeným, v odvolaní sa nezaoberal, nakoľko pre rozhodnutie v intenciách zabezpečenia práva na spravodlivý súdny proces sa jedná o argumenty, ktoré nemajú pre spravodlivé rozhodnutie v predmetnej veci už rozhodujúci význam (m. m. rozhodnutia Ústavného súdu; , , , , , , , ).

29. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).