Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Ek-353-2020.pdf
PDF · 108.66 KB
Case nature
Subarea
18Ek/353/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnených: 1/ V.. S. W., N.. XX. XX. XXXX, C. A. XX, XXX XX M. S., 2/ J.. F. W., N.. XX. XX. XXXX, C. A. XX, XXX XX M. S., obaja práv. zast.: JUDr. Martina Gombosová, advokátka so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice-Staré Mesto, IČO: 35 563 079, proti povinným: 1/ Q. M., N.. XX. XX. XXXX, C. A. C. XXX/XX, XXX XX K., X/ V. M., N.. XX. XX. XXXX, C. A. XX, XXX XX M. S., X/ V. A., N.. XX. XX. XXXX, C. A. XX, XXX XX A. P. X/ J. B., N.. XX. XX. XXXX, C. A. XXX, XXX XX M. S., všetci práv. zast.: JUDr. Jana Šándorová, advokátka so sídlom Kuzmányho 57, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 35 570 415, o vymoženie nepeňažného plnenia a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Michal Mazúr, so sídlom exekútorského úradu Štúrova 17, 040 01 Košice, sp. zn. 111EX 401/20, o sťažnosti oprávnených 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/353/2020 zo dňa 22. 05. 2023, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávnených 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/353/2020 zo dňa 22. 05. 2023 z a m i e t a.
II. Oprávnení 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť povinným 1/ až 4/ trovy konania o sťažnosti oprávnených proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/353/2020 zo dňa 22. 05. 2023 spolu v sume 108,83 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia k rukám právnej zástupkyne povinných.
odôvodnenie:
1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/353/2020 zo dňa 22. 05. 2023 vyššia súdna úradníčka vyhovela návrhu povinných na zastavenie exekúcie a exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavila. Svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie odôvodnila tým, že v danej veci sa oprávnení domáhali vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým žalovaní 1/ až 4/ (povinní 1/ až 4/) boli povinní sa zdržať zásahov do celistvosti fasády stavby rodinného domu súpisné č. 88 postavenej na parcele č. 183 (pôvodne parcela č. 93/2) zapísanej na LV č. XX v kat. území Vyšná Hutka, obci Vyšná Hutka, okrese Košice - okolie ako aj celistvosti a funkčnosti rigolu pozdĺžne sa tiahnuceho popri stavbe rodinného domu súpisné č. 88 postavenej na parcele č. 183 (pôvodne parcele č. 93/2). Daný exekučný titul predložený oprávnenými bol opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorou bolo potvrdené, že exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 21. 03. 2019 a vykonateľnosť dňa 04. 03. 2019. Z predloženého exekučného titulu vyplýva, že povinnosť, ktorá bola povinným uložená neodkladným opatrením je nepeňažnou povinnosťou špecifikovanou vo výroku rozhodnutia, pričom ide o povinnosť trvalého omisívneho charakteru. Z daného dôvodu preto oprávnený nemusí pri návrhu na vykonanie exekúcie preukazovať stále porušovanie tejto povinnosti, ale stačí, že pri návrhu na vykonanie exekúcie preukáže čo i len jediné porušenie povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu. Je potrebné uviesť, že exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie
exekúcie. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. V danom prípade povinní nemajú dôkaznú povinnosť preukazovať, že si plnia povinnosti vyplývajúce z exekučného titulu, práve naopak, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno spočíva na oprávnených. Ide o tzv. negatívnu dôkaznú teóriu v zmysle ktorej sa neexistencia určitej právnej skutočnosti majúca trvajúci charakter zásadne nepreukazuje, teda že určité negatívne skutočnosti nie je možné dokázať, ako je v danom prípade neporušovanie povinností povinnými. Vyššia súdna úradníčka preskúmala návrh na vykonanie exekúcie spolu s vyjadreniami účastníkov konania a predložených listinných dokumentov a zistila, že oprávnení nepreukázali porušenie exekučného titulu zo strany povinných. Oprávnení nepreukázali, že by v čase od vydania exekučného titulu do podania návrhu na vykonanie exekúcie sa povinní nezdržali zásahov do celistvosti fasády stavby rodinného domu súpisné č. 88 postavenej na parcele č. 183 (pôvodne parcela č. 93/2) zapísanej na LV č. 77 v kat. území Vyšná Hutka, obci Vyšná Hutka, okrese Košice - okolie ako aj celistvosti a funkčnosti rigolu pozdĺžne sa tiahnuceho popri stavbe rodinného domu súpisné č. 88 postavenej na parcele č. 183 (pôvodne parcele č. 93/2). K návrhu na vykonanie exekúcie oprávnení pripojili Zápisnicu o obhliadke miesta priestupku zo dňa 03. 07. 2019, ktorú vykonalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach - okolie, Odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru vo Vyšnej Hutke, RD č. 71 Vyšná Hutka - pozemok. Z danej zápisnice však nie je možné určiť, či v čase od vydania exekučného titulu do podania návrhu na vykonanie exekúcie došlo zo strany povinných k zásahom do celistvosti fasády rodinného domu č. 88 ako aj celistvosti a funkčnosti rigolu tiahnuceho popri stavbe rodinného domu súpisné č. 88, nakoľko daná zápisnica neobsahovala fotodokumentáciu miesta obhliadky, a preto nebolo možné posúdiť či zo strany povinných došlo k porušeniu povinností. Sporné v danom konaní boli aj hranice samotných pozemkov, t.j. na koho pozemku sa rigol nachádza. Táto otázka je však riešená v súdnom konaní Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 16C/431/2016, preto sa ňou súd nebude zaoberať, nakoľko vo veci meritórne rozhodnuté nebolo. Avšak v bode 16. exekučného titulu súd poznamenal, že je irelevantné kto je vlastníkom predmetného rigolu pre zabezpečenie aby tento slúžil účelu, na ktorý bol zhotovený. Samotný súd v tomto bode uviedol, že aj keď žalobcovia neosvedčili zásah žalovaných do celistvosti rigolu, súd z preventívnych dôvodov uložil žalovaným aj povinnosť zdržať sa takýchto zásahov zohľadniac narušené vzťahy medzi stranami. Súd ohľadne fasády rodinného domu v bode 16. exekučného titulu uviedol, že pokiaľ súd uložil žalovaným zdržať sa zásahov do fasády rodinného domu žalobcov, pri svojom rozhodnutí vychádzal z fotodokumentácie nehnuteľnosti predloženej žalobcami, z ktorej je zrejmé, že o fasádu rodinného domu žalobcov boli opreté hnuteľné veci, a nie je dôvod, aby tak žalovaní činili, avšak súd takisto dodal, že fotodokumentácia predložená žalobcami nepreukazovala poškodenie fasády domu. Z bodu 16. exekučného titulu potom exekučný súd vyvodil záver, že už v základnom konaní, pri vydávaní neodkladného opatrenia nebolo preukázané poškodenia fasády rodinného domu oprávnených ani narušenie celistvosti rigolu povinnými, pričom preukázané fotodokumentáciou bolo zloženie hnuteľných vecí v rigole a taktiež opretie hnuteľných vecí o fasádu domu. Po opätovnom preskúmaní celého spisového materiálu v súvislosti s posudzovaním návrhu povinných na zastavenie exekúcie tak vyššia súdna úradníčka uviedla, že nemala zo strany oprávnených za dostatočne preukázané, že by povinní 1/ až 4/ porušili povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu, naopak z fotodokumentácie predloženej povinnými pri návrhu na zastavenie exekúcie bolo preukázané, že celistvosť fasády stavby rodinného domu súpisné č. 88 postavenej na parcele č. 183 (pôvodne parcela č. 93/2) zapísanej na LV č. 77 v kat. území Vyšná Hutka, obci Vyšná Hutka, okrese Košice - okolie nebola poškodená a takisto ani do celistvosti a funkčnosti rigolu pozdĺžne sa tiahnuceho popri stavbe rodinného domu súpisné č. 88 postavenej na parcele č. 183 (pôvodne parcele č. 93/2) nebolo zo strany povinných zasiahnuté. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu tak dospela k právnemu názoru, že návrh povinných na zastavenie exekúcie bol dôvodný, nakoľko oprávnení nepreukázali, že by v čase po vydaní exekučného titulu došlo zo strany povinných k porušeniu exekučného titulu a oprávnení
tak návrh na vykonanie exekúcie podali nedôvodne, preto exekúciu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavila.
2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podali v zákonom stanovenej lehote oprávnení sťažnosť, ktorú odôvodnili tým, že ak by povinní nikdy, ani pred vydaním exekučného titulu neporušovali práva oprávnených, spočívajúce v poškodzovaní ich majetku, súd by iste nevydal neodkladné opatrenie, ktoré je exekučným titulom v tomto konaní. Zásah, kvôli ktorému súd vydal neodkladné opatrenie je stav, ktorý trvá. Majú za to, že povinní nepreukázali zmenu stavu oproti stavu, kedy bolo neodkladné opatrenie vydané. Rovnako majú za to, že exekučný súd, ktorý rozhoduje v exekučnom konaní nie je oprávnený skúmať exekučný titul, na základe ktorého sa exekučné konanie vedie, v tomto prípade neodkladné opatrenie. Napriek tomu konajúci súd exekúciu zastavil podľa ust. § 61k ods.1 písm. d) Ex. poriadku z dôvodu existencie iných skutočností. Za takéto iné skutočnosti, ktoré viedli k zastaveniu exekučného konania podľa bodu 14 uznesenia súd považuje tú skutočnosť, že podľa neho už v základnom konaní pri vydávaní neodkladného opatrenia nebolo preukázané poškodenie fasády ani narušenie celistvosti či funkčnosti rigolu. Odhliadnuc od toho, že narušenie celistvosti aj funkčnosti rigolu bolo v konaní o vydanie neodkladného opatrenia preukázané, majú za to, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať dôvodnosť a skutkový základ vydaného neodkladného opatrenia. Ak mali povinní ako odporcovia za to, že celistvosť a funkčnosť rigolu či fasády domu nebola narušená ani pred vydaním neodkladného opatrenia ani potom, mali dať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku. Jedine takýto postup sa oprávneným javí ako zákonný. Okrem toho v exekučnom titule je uvedené, že povinní sa musia zdržať aj zásahov do funkčnosti rigolu. Rigol alebo tiež odvodňovací kanál na odvod povrchovej vody je nielen v prípade domu oprávnených, ale v zásade vždy pri každom rodinnom dome postavený tak, že sa nachádza bezprostredne pri stene domu a je tomu tak z dôvodu, že slúži na odvod povrchovej vody z pozemku tak, aby nedošlo k zatekaniu pod ten rodinný dom, pri ktorom sa nachádza. Je preto podľa oprávnených súčasťou domu, pri ktorom je postavený a nachádza sa na parcele 183 Túto ani nie je potrebné dokazovať je všeobecne známa a je zrejmá. Rigol je pritom funkčný len vtedy, ak buď je celistvý a/alebo sa v ňom/na ňom nenachádzajú predmety, ktoré bránia odtekaniu vody, čo je primárnou funkciou rigolu. Ak sú také predmety, a to aj hnuteľné veci, v/na rigole umiestnené, voda nemôže cez rigol po celej jeho dĺžke odtekať a zhromažďuje sa na mieste, kde je narušený jeho odtok a tým jeho funkčnosť. Takto nahromadená voda potom zateká pod dom oprávnených a poškodzuje ho. Teoreticky aj prakticky potom je možné predmet z rigolu odstrániť, vyhotoviť fotodokumentáciu, túto doložiť do spisu a vzápätí predmet brániaci funkčnosti rigolu do neho opäť umiestniť.
3. Povinní 1/ - 4/ vo vyjadrení k podanej sťažnosti uviedli, že považujú rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie za vecne správne a náležite odôvodnené. Ku dňu podania návrhu na začatie exekúcie neboli splnené zákonné podmienky pre začatie exekúcie a to z toho dôvodu, že povinní rešpektovali a rešpektujú súdne rozhodnutie a z ich strany nedošlo k jeho porušeniu t.j. nijakým spôsobom nezasiahli do fasády rodinného domu oprávnených. Čo sa týka zdržania sa zásahov do funkčnosti rigolu tu povinní uvádzajú, že do jeho funkčnosti taktiež nezasahujú a ani nezasahovali a to z toho dôvodu, že rigol je ich vlastníctvom. Vybudovali ho povinná Margita Vargová a jej nebohý manžel na svojom pozemku a to z dôvodu, že dom vo vlastníctve oprávnených nemal odkvapové rúry a voda stekala zo strechy domu na pozemok povinných. Oprávnení pri rekonštrukcii rodinného domu konkrétne pri zatepľovaní fasády zo strany povinných časť tohto rigolu zničili z dôvodu drenáže pre ich dom a nahradili im ho novou časťou rigolu, ktorý už nie je takej kvality ako starý rigol. Zároveň oprávnení pri rekonštrukcii rodinného domu vybudovali aj už aj odkvapové rúry. To všetko realizovali oprávnení na základe písomných podmienok, ktoré si odsúhlasili s povinnými s vedomím, že zasahujú do vlastníctva povinných. Povinní trvajú na to, že rigol je ich vlastníctvom, je vybudovaný na ich pozemku a nie na pozemku oprávnených a teda ani nemajú žiadny dôvod na to, aby ho znečisťovali, pretože slúži výlučne im a ich pozemku a od jeho vybudovania kedy oprávnení neboli vlastníkmi susedných nehnuteľností. Predmetný rigol neplní žiadnu funkciu pre oprávnených z dôvodu, že si vybudovali vlastné odkvapy a sú zvedené na ich pozemok spredu aj vzadu. Zároveň povinní poukazujú na to, že práve oprávnení účelovo zneužili fotodokumentáciu a to fotografiu plechu na podanie návrhu na neodkladné opatrenie s tým, že oprávnená Margita Vargová vyše 80 ročná žena týmto plechom mala poškodiť celistvosť ich fasády rodinného domu. Pre rozhodovanie súdu bola rozhodujúcou skutočnosťou, že povinní neporušovali ani neporušujú súdne rozhodnutie a v čase podanie návrhu na začatie exekúcie podmienky na jej začatie v zmysle exekučného poriadku splnené neboli. Na základe vyššie uvedeného navrhujú súdu, aby Uznesenie o zastavení exekúcie potvrdil ako vecne správe a priznal povinným trovy konania o sťažnosti.
4. Dňa 14. 07. 2023 doručila súdu podanie povinná 3/, v ktorom žiadala o zastavenie exekúcie.
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.
11. Treba konštatovať, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnila. Odôvodnenie napadnutého uznesenia súd považuje za dostatočné, jasné a za vecne správne. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, sťažnostný súd musel sťažnosť oprávnených ako nedôvodnú zamietnuť, keď oprávnení v podanej sťažnosti v podstate zopakovali len tie isté argumenty, ktoré uviedli aj vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie.
12. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie dopĺňa, že exekučným titulom je v tomto konaní vykonateľné uznesenie Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 7C/153/2017 zo dňa 28.02.2019 o neodkladnom opatrení (ďalej aj „exekučný titul“), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 03. 2019. Exekučným titulom bola povinným 1/ až 4/ uložená povinnosť presne špecifikovaná vo výroku rozhodnutia, a to povinnosť zdržať akýchkoľvek zásahov do celistvosti fasády stavby rodinného domu súpisné č. 88 postavenej na parcele č. 183 (pôvodne parcela č. 93/2) zapísanej na LV č. 77 v kat. území Vyšná Hutka, obci Vyšná Hutka, okrese Košice - okolie ako aj do celistvosti a funkčnosti rigolu pozdĺžne sa tiahnuceho popri stavbe rodinného domu súpisné č. 88 postavenej na parcele č. 183 (pôvodne parcele č. 93/2). Oprávnení sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 11. 12. 2020 domáhali od povinných vymoženia vyššie uvedenej povinnosti. Na preukázanie dôvodnosti podaného návrhu oprávnení predložili Zápis o obhliadke miesta priestupku zo dňa 03. 07. 2019, ktorý spísalo OR PZ v Košiciach - okolie, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Bohdanovce. Z obsahu exekučného spisu je ďalej zrejmé, že návrhom na zastavenie exekúcie sa povinní domáhali zastavenia exekúcie z dôvodu, že z ich strany nedošlo k porušeniu povinnosti uloženej exekučným titulom, a teda exekúcia je vedená nedôvodne. Oprávnení mali naopak za to, že exekúcia sa začala a je vedená dôvodne, poukázali pri tom na to, že povinní nepreukázali zmenu stavu oproti stavu, kedy bol exekučný titul vydaný.
13. Po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia a po oboznámení sa s ďalším obsahom exekučného spisu sťažnostný súd rovnako ako vyššia súdna úradníčka dospel k záveru o dôvodnosti návrhu povinných na zastavenie exekúcie. V prvom rade treba poukázať, že exekučným titulom je v tomto konaní vykonateľné uznesenie súdu o neodkladnom opatrení, ktorým bola povinným 1/ až 4/ uložená povinnosť špecifikovaná vo výroku rozhodnutia. Oprávnenými predložené uznesenie predstavuje materiálne i formálne vykonateľný exekučný titul, ktorý je zmysle § 228 CSP záväzný
pre strany ako aj pre všetky orgány verejnej moci nehovoriac o exekučnom súde. Ďalej je potrebné poukázať na to, že v exekučnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, ktorá znamená, že strana (účastník exekučného konania) má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Teória procesného práva totiž podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien, jednak bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremena tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie čl. 8 CSP, v zmysle ktorého sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov.
14. Ako z predloženého exekučného titulu vyplýva, a ako to správne uviedla aj vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení, povinnosť, ktorá bola povinným 1/ až 4/ uložená neodkladným opatrením, je nepeňažná povinnosť špecifikovaná vo výroku rozhodnutia a ktorej znenie je uvedené v bode 12 odôvodnenia tohto uznesenia. Zo znenia uloženej povinnosti je nespochybniteľné, že sa jedná o časovo neobmedzenú povinnosť (plnenie) trvalého omisívneho charakteru s účinkami do budúcnosti. Inak povedané, pre úspešné iniciovanie exekúcie oprávnení museli dôkazmi preukázať, že povinní po vydaní exekučného titulu porušili uloženú povinnosť, t.j. že práve povinní po vydaní exekučného titulu zasiahli do celistvosti fasády rodinného domu so súp. č. 88, ako aj do celistvosti a funkčnosti rigolu pozdĺžne sa tiahnuceho popri stavbe rodinného domu súpisné č. 88 postavenej na parcele č. 183 (pôvodne parcele č. 93/2). Takýto dôkaz však oprávnení v konaní nepredložili, pričom treba tiež zdôrazniť, že v tomto smere povinní nemali dôkaznú povinnosť preukazovať, že si plnia túto povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu, ale dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno ohľadom skutočnosti o porušení povinnosti spočívala práve na oprávnených, a to v súlade s tzv. negatívnou dôkaznou teóriu, v zmysle ktorej sa neexistencia určitej právnej skutočnosti majúca trvajúci charakter zásadne nepreukazuje, resp. inými slovami povedané, ktorá hovorí, že určité negatívne skutočnosti (teda aj neporušovanie povinnosti) nie je možné dokázať. Treba si uvedomiť, že exekúcia predstavuje významný zásah do práv povinných a hoci je tento zásah právnym poriadkom predvídaný a ospravedlnený, exekúcia musí prebiehať v súlade s pevne určenými pravidlami a v rozsahu zabezpečujúcom pre oprávneného a povinného uplatnenie rovnakých práv a plnenie len zákonom vyžadovaných povinností.
15. Z dôkazu - Zápis o obhliadke miesta priestupku zo dňa 03. 07. 2019, ktorý oprávnení predložili spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, síce vyplýva, že na fasáde rodinného domu so súp. č. 88 sa nachádzajú trhliny, ďalej však oprávnení nepreukázali (a ani netvrdili), kedy tieto trhliny vznikli a že ich spôsobili povinní svojou nejakou konkrétnou činnosťou. Trhliny na fasáde rodinného domu totiž mohli vzniknúť aj v dôsledku objektívnej skutočnosti (napr. zemské otrasy, vplyv času, atď.), resp. tam mohli byť už v čase vydania exekučného titulu. Bolo teda na oprávnených, aby v rámci sporu o dôvodnosť začatia exekúcie preukázali, že zo strany povinných skutočne došlo k nerešpektovaniu exekučného titulu a v dôsledku ich nejakej konkrétnej činnosti došlo po vydaní exekučného titulu k porušeniu fasády rodinného domu so súp. č. 88 alebo k porušeniu celistvosti a funkčnosti rigolu (napr. fotodokumentáciou preukazujúcou umiestnenie predmetu do rigolu). Exekučný súd tak v danej veci v žiadnom prípade neskúmal podmienky, za ktorých bol vydaný exekučný titul, naopak vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení vychádzala práve zo skutkových a právnych záverov, ktoré sa uvádzali v odôvodnení exekučného titulu.
16. Pokiaľ oprávnení v rámci podanej sťažnosti poukazovali teda na to, že protiprávny stav spred vydania exekučného titulu je nezmenený a trvá, o uvedenom nepredložili žiadny dôkaz, dokonca ani neuviedli, v čom má spočívať tvrdený pretrvávajúci zásah zo strany povinných do práv oprávnených. Protiprávne konanie povinných bolo v podstate sankcionované vydaním exekučného titulu, čo znamená, že pre úspešné iniciovanie exekúcie povinní museli buď ďalej pokračovať v protiprávnom konaní, ktoré bolo dôvodom vydania exekučného titulu, alebo sa museli dopustiť nového protiprávneho konania, ktoré možno podradiť pod porušenie exekučného titulu. Ani jedno z uvedeného však v tejto veci nebolo preukázané a ani tvrdené zo strany oprávnených. Možno tiež doplniť, že na odstránenie protiprávneho stavu (zásahu) slúži neodkladné opatrenie, ktoré ukladá povinnosť komisívneho charakteru, t.j. povinnosť spočívajúcu v aktívnom konaní, teda najmä povinnosť niečo vykonať alebo odstrániť. Predložený exekučný titul však takúto povinnosť povinným neukladal, a teda sťažnostnému súdu nie je zrejmé, akým spôsobom na podklade predloženého exekučného titulu malo dôjsť k odstráneniu tvrdeného zásahu do práv oprávnených. Inak povedané, ak už v čase vydania exekučného titulu
bola fasáda domu poškodená alebo rigol bol nefunkčný v dôsledku umiestnenia predmetov, ktoré bránili odtekaniu vody, oprávnení sa mali domáhať opravy fasády domu alebo odstránenia predmetov, ktoré bránia odtekaniu vody. Totiž pre exekučné konanie platí, že exekučný súd nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré existovali už v čase vydania exekučného titulu, pretože tieto vydaním exekučného titulu stratili relevanciu (viď. napr. uznesenie Ústavného súdu SR z 05. 11. 2019, sp. zn. IV. ÚS 104/2019). Exekučný súd sa môže zaoberať len skutočnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Tiež je potrebné zdôrazniť, že v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, súd rozhodoval na základe návrhu podaného oprávnenými a v súlade s navrhovaným petitom tak, ako ho oprávnení naformulovali. Bolo teda na oprávnených ako presne svoje nároky v rámci tohto konania uplatnia. Pokiaľ teda bola povinným uložená povinnosť „zdržať akýchkoľvek zásahov do celistvosti fasády stavby rodinného domu...“ nemožno pod túto „nečinnosť“ podradiť aj „činnosť.“ Povinní sa tak po vydaní exekučného titulu museli zdržať akejkoľvek činnosti, v dôsledku ktorej by došlo k poškodeniu fasády rodinného domu so súp. č. 88 alebo k poškodeniu alebo znefunkčneniu rigolu.
17. V nadväznosti na uvedené a s poukazom na obsah exekučného spisu tak možno konštatovať len jediný záver, a to že oprávnení nepreukázali porušenie exekučného titulu zo strany povinných, keď do konania nepredložili relevantný dôkaz, ktorý by jednoznačne preukazoval, že v čase od vydania exekučného titulu do podania návrhu na vykonanie exekúcie povinní 1/ až 4/ „vykonali“ také úkony (činnosti), ktorými by došlo k poškodeniu fasády rodinného domu so súp. č. 88 alebo k poškodeniu alebo znefunkčneniu rigolu. Sťažnostný súd má za to, že od povinných nemožno spravodlivo žiadať, aby sa podrobili výkonu exekúcie za stavu, ak sami dobrovoľne plnia exekučný titul (resp. neporušili ho), pričom dosiaľ opak tejto skutočnosti preukázaný nebol.
18. Uvedenými úvahami tak sťažnostný súd dospel k záveru o dôvodnosti návrhu povinných na zastavenie exekúcie, pretože oprávnení nepreukázali, že by v čase po vydaní exekučného titulu došlo zo strany povinných 1/ a 4/ k porušeniu exekučného titulu (sťažnostný súd nepovažoval za preukázané, že by zo strany povinných došlo k poškodeniu fasády rodinného domu alebo k poškodeniu alebo k znefunkčneniu rigolu). Oprávnení tak návrh na vykonanie exekúcie podali nedôvodne, v čom aj sťažnostný súd vzhliadol iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, a preto potom sťažnosť oprávnených podanú proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/353/2020 zo dňa 22. 05. 2023 ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.
19. Záverom, sťažnostný súd ešte uvádza, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010).
20. Pre úplnosť sťažnostný súd napokon uvádza, že v danom prípade toto rozhodnutie v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/353/2020 zo dňa 22. 05. 2023 je procesnej povahy, a teda nezakladá prekážku rozhodnutej veci. Oprávneným tak nič nebráni v tom, aby návrh na vykonanie exekúcie podali opätovne v prípade, ak bude preukázané, že povinní 1/ až 4/ (prípadne niektorí z nich) dobrovoľne neplnia exekučný titul resp. že povinnosť uloženú exekučným titulom porušili.
21. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť oprávnených zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti súd priznal povinným 1/ až 4/ ako úspešnej strane, ktorí si nárok na náhradu trov uplatnili vo vyjadrení k sťažnosti zo dňa 17. 06. 2023. Pokiaľ ide o ich výšku, súd povinným priznal náhradu trov v sume 108,83 Eur spočívajúcu v odmene za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k sťažnosti zo dňa 17. 06. 2023 vo výške 96,31 Eur podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 2 , § 13a ods. 2 písm. c) a ods. 5 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v platnom znení, k tomu prislúchajúci režijný paušál za rok 2023 vo výške 12,52 Eur podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v platnom znení. Keďže právna zástupkyňa nepreukázala, že je platiteľom dane,
pričom súdom vykonaná lustrácia v zozname daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty zverejnenom Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky bola negatívna, nebola odmena právnej zástupkyne navýšená o daň z pridanej hodnoty. Oprávnení sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť povinným trovy konania spolu v sume 108,83 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia k rukám právnej zástupkyne povinných.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).