Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_B1-35Cb-83-2022.pdf
PDF · 125.6 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-35Cb/83/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III sudcom Mgr. Radimom Hudecom v spore žalobcu: H Point, s.r.o., so sídlom Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice-Staré Mesto, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 208,15 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 208,15 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 208,15 eura od 21.04.2022 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 09.08.2022 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 208,15 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania. V návrhu uviedol, že 30.11.2022 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle JAGUAR XFR 3.0 AWD CC9/K/502, EČV: M. (ďalej aj „motorové vozidlo“), ktoré v tom čase patrilo spoločnosti G. XX, F.. E.. D.., F. F. M. XXX/XX, XXX XX M. X (ďalej aj „poškodený“). Škodu spôsobil vodič motorového vozidla, ktoré v čase škodovej udalosti bolo havarijne poistené u žalovaného. Opravu poškodeného motorového vozidla vykonal žalobca. Za opravu vystavil faktúru č. 2022096 znejúcu na sumu 2.048,83 eura. Oznámením o poistnom plnení z 06.04.2022 bolo žalovaným oznámené ukončenie šetrenia škodovej udalosti a bola priznaná náhrada škody znížená o sumu 208,15 eura z dôvodu neprimerane účtovanej normohodiny práce pre neautorizovaný servis a z dôvodu neprimeraných nákladov na lakovací materiál. Nepriznaná suma bola zo strany poškodeného zmluvou o postúpení pohľadávky z 14.04.2022 postúpená na žalobcu. Podľa žalobcu skutočnosti uvedené žalovaným v oznámení o poistnom plnení nemajú zákonný podklad a ich cieľom je vyhnúť sa vyplateniu celého nároku na náhradu škody. Žalobca pri oprave motorového vozidla postupoval tak, aby toto bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzkyschopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou udalosťou. Náklady na prácu nemajú prevyšovať sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. Poukázal na cenníky mechanických a lakovacích prác Moris Slovakia s.r.o. - 55 eur bez DPH mechanické práce, 61 eur bez DPH lakovacie a klampiarske práce za normohodinu, Todos Košice s. r. o. - 85 eur bez DPH. Žalobca si uplatnil za normohodinu práce sumu 57,50 eura bez DPH, čo je v porovnaní s inými autoservismi porovnateľná suma. Samotná skutočnosť, že oprava bola vykonaná neautorizovaným servisom nepredstavuje dôvod na zníženie náhrady škody. Poukázal aj na
to, že žalovaný neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré mal byť použitý iný lakovací koeficient ako ten, ktorý použil žalobca. Uplatnil si preto nárok na náhradu škody v sume 208,15 eura súdnou cestou, pričom požadoval aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 208,15 eura od 21.04.2022 do zaplatenia. Tvrdenia preukazoval kalkuláciou č. ZP001766, oznámením o poistnom plnení z 06.04.2022, záznamom o poškodení motorového vozidla, faktúrou č. 2022096, zmluvou o postúpení pohľadávky z 14.04.2022, listinou „registrácie nových osobných automobilov v SR“, cenníkmi servisov. Na základe tvrdení žalobcu a predložených listinných dôkazov Okresný súd Banská Bystrica vydal 31.08.2022 platobný rozkaz sp. zn. 37Up/1130/2022, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
2. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor. Namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu absolútne neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky. V zmluve totiž nebola dohodnutá výška odplaty za postúpenie pohľadávky a ani spôsob jej určenia. K poskytnutej náhrade škody uviedol, že postupoval správne, keď žalobcovi poskytol primerané náklady na opravu motorového vozidla v rozsahu zodpovedajúcom skutočnej škode. Žalobca je neautorizovaným servisom, a preto náhrada škody zodpovedá obvyklým cenám normohodín neautorizovaných servisov v danom regióne. Na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu cenníky iných autoservisov. Namietal aj požadované úroky z omeškania, pretože si svoju zákonnú povinnosť splnil, a teda sa do omeškania nedostal. K odporu priložil kalkuláciu č. 9570566912.
3. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 22.09.2022, v ktorom zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. K námietke žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že zákon nepožaduje dohodu o odplate na tej istej listine, explicitne vyjadrená odplata nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o postúpení pohľadávky a odplata je relevantná len medzi postupcom a postupníkom. Súdu predložil zmluvu o postúpení pohľadávky z 21.09.2022, v ktorej je odplata vyjadrená. Ďalej argumentoval tým, že žalovaný nemôže podmieňovať poskytnutie náhrady škody tým, kde je motorové vozidlo opravené. Bol toho názoru, že v prípade, ak žalovaný ako poisťovňa vo svojich všeobecných poistných podmienkach rozdeľuje autoservisy na 2 skupiny, t. j. na tie, kde poisťovňa prepláca poistným plnením celú sumu opravy (tzv. zmluvné servisy poisťovne) a na tie, kde poisťovňa vypláca poistné plnenie obmedzené maximálnou výškou normohodiny uvedenej vo všeobecných poistných podmienkach, je takéto obmedzenie výšky poistného plnenia ex lege neplatné. Uviedol, že je len na poistenom, či si nechá svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v autorizovanom, alebo neautorizovanom, zmluvnom alebo nezmluvnom autoservise. Aj neautorizovaný autoservis dokáže zabezpečiť rovnako kvalitnú opravu poškodeného motorového vozidla ako autorizovaný.
4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 03.02.2023, v ktorom zotrval na vznesenej námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Ďalej uviedol, že čo sa týka výšky poukázaného poistného plnenia, žalovaný postupoval výlučne v súlade so znením zmluvných dojednaní, s ktorými právny predchodca žalobcu vyjadril súhlas pri uzatváraní poistnej zmluvy, kde podľa čl. IX ods. 2 písm. c): „Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: Pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla budú považovať náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla. O týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná výška normohodiny na 25 EUR bez DPH.“ V zmysle citovaných Zmluvných dojednaní žalovaný priznal výšku normohodiny 21 EUR bez DPH, čo bolo plne v súlade so znení predmetných Zmluvných dojednaní, s ktorými právny predchodca vyjadril súhlas, nakoľko v zmysle Zmluvných dojednaní žalovaný pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných servisoch akceptuje výšku normohodiny maximálne v rozsahu 25 EUR bez DPH. Zároveň uviedol, že žalobca nepreukázal ani dôvodnosť zvýšenia lakovacieho materiálu nad 100% priznaných žalovaným.
5. Žalobca sa ďalej vo veci vyjadril podaním zo dňa 18.05.2023. So vznesenou námietkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore nesúhlasil a bol toho názoru, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 14.04.2022 je platná a žalobca je aktívne vecne legitimovaný. K limitácii výšky normohodín uviedol, že žalovaný ani v podanom vyjadrení neuviedol žiadne odôvodnenie skutočnosti, prečo žalovaný považuje účtovanú cenu za prácu na normohodinu za neprimeranú. Žalobca má za to, že ak si žalovaný v Zmluvných dojednaniach stanovil, že bude akceptovať 25,00 € bez DPH ako maximálnu hodinovú sadzbu (NH) a tým si vyhradil posúdenie stanovenia maximálnych nákladov na opravu, bez ohľadu na vývoj trhových cien a reálne oveľa vyššie náklady na opravu, než sú na trhu poskytované služby pre danú
značku a typ motorového vozidla a bez ohľadu na akúkoľvek bližšiu špecifikáciu tohto postupu, mal teda žalovaný žalobcovi určiť opravovňu, ktorá by vykonala opravu v rámci danej limitácie/rozsahu, nakoľko to vyplýva zo samotných Zmluvných dojednaní žalovaného, čl. 9 bod 4. Žalovaný však neurčil opravovňu, ktorá má vykonať opravu a ani žalobcovi neposkytol zoznam zmluvných servisov poisťovne, preto bolo právom žalobcu vybrať si servis, ktorý vykoná opravu. Žalobca má za to, že krátenie normohodiny z dôvodu predmetnej limitácie nemôže v zmysle § 265 Obchodného zákonníka požívať právnu ochranu a samotné ustanovenie Zmluvných dojednaní, v ktorom je táto limitácia zakotvená, je v dôsledku rozporu s dobrými mravmi (zásadou poctivého obchodného styku) absolútne neplatným v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. V danom prípade nemožno hovoriť ani o zmluvnej voľnosti pri uzatváraní poistnej zmluvy, vzhľadom na trhovú silu poisťovne, žalobca nemá na výber neakceptovať poistné podmienky alebo si vybrať iné poistné produkty, nakoľko aj v iných poisťovniach dochádza k takémuto postupu. Preto sú poistení nútení akceptovať takéto poistné podmienky a akceptovať maximálnu cenu normohodiny pri neautorizovanom servise. Nejde teda o zmluvnú voľnosť, ale o akceptovanie nemenných poistných podmienok.
6. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 18.05.2023 bolo doručené žalovanému na vedomie a tento sa k nemu nevyjadril.
7. Na pojednávaní konanom 24.08.2023 strany sporu zotrvali na písomných podaniach. Strany neurobili spornými skutkové okolnosti vedúce ku vzniku skutočnej škody na strane poškodeného, t. j. vlastníka motorového vozidla poškodeného v dôsledku škodovej udalosti zavinenej motorovým vozidlom poisteným u žalovaného na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Spornosť spočívala v tom, či žalovaný postupoval správne, keď znížil požadovanú náhradu škody. Spornou bola aktívna vecná legitimácia žalobcu, ako aj nárok žalobcu na úroky z omeškania.
8. Súd právne posúdil vec na základe týchto zákonných ustanovení:
9. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
10. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
11. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
12. Podľa § 788 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka sa poistnou zmluvou poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
13. Podľa § 797 ods. 3 prvá veta Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
14. Podľa § 799 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalostí, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
15. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
16. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
17. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
18. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. V prvom rade sa súd zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky z 14.04.2022 uzavretou medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, postupca prehlasuje, že má voči žalovanému pohľadávku z poistnej udalosti č. 9570566912 vo výške 208,15 eura. Predmetom tejto zmluvy je postúpenie tejto pohľadávky z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou. Odplata za postúpenie je predmetom osobitnej dohody. Postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna.
20. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným tak plynie, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči žalovanému spočívajúci v doplatení zníženej náhrady škody, a práve tento nárok bol predmetnou zmluvou postúpený žalobcovi. Predmetom postúpenia nebol dlh poškodeného voči žalobcovi z titulu opravy poškodeného motorového vozidla. Bol postúpený konkrétny nárok na náhradu škody v presne stanovenej výške. Zmluva o postúpení pohľadávky tak mala spôsobilý predmet postúpenia. Zároveň účastníci zmluvy sú riadne označení; postúpená pohľadávka je jednoznačne identifikovateľná; predmet zmluvy je riadne určený. Z obsahu zmluvy vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Postupca (poškodený) v uvedenom prípade vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka (žalobkyňu), a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Taktiež v článku III predmetnej zmluvy zmluvné strany (teda postupca a postupník) vyhlásili, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť. Išlo teda o platný právny úkon a práve touto zmluvou žalobca preukázal aktívnu vecnú legitimáciu (pozri napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/156/2019 z 19.05.2020). Možno preto uzavrieť, že samotná škoda vznikla momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra vystavená žalobcom slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody. Právo na náhradu škody vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonané a fakturované opravy. Zmluva je platná a jej predložením žalobca preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Súd považuje za potrebné tiež doplniť, že platnosti zmluvy nebráni, že odmena za postúpenie je predmetom osobitnej dohody (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/156/2021 z 15.02.2023). Okrem toho pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku. V čase vyhlásenia rozsudku žalobca disponuje aktívnou vecnou legitimáciou, čo potvrdil aj zmluvou o postúpení pohľadávky z 21.09.2022, v ktorej odplatu za postúpenie už špecifikoval. Námietka žalovaného je preto nedôvodná.
21. Súd dáva do pozornosti aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2008 I. ÚS 242/07, podľa ktorého základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z čl. 1 ústavy je taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim. Súd zdôrazňuje, že vôľa
účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky zohráva pri jej vytváraní a jej interpretácii zásadnú úlohu; právny formalizmus a ním vnášané prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody osoby v zmysle čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Nie je teda ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu taká prax, kedy by súd uprednostnil výklad vedúci k neplatnosti zmluvy. Civilné súdy musia brať zreteľ na (súkromnú) autonómnu vôľu zmluvných strán, posudzovanú ako ústavnú hodnotu, lebo aj Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane uvádza (porovnaj: I. ÚS. 640/2014, II. ÚS 294/2018, II. ÚS 461/2013, II. ÚS 299/2019), že ide o všeobecnú zásadu, ktorá je súčasťou princípov právneho štátu, resp. zmluvnej autonómie, ktorá medzi tieto princípy patrí. To, že zásada „actus interpretandus est potius, ut valeat quam, ut pereat“ (úkon treba vykladať skôr tak, aby platil, ako by neplatil - Ulpianus, Digesta, kniha 45, titul 1, fragment 80) je jednou zo základných zásad súkromného práva konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 6MCdo/21/2011. Uvedené potvrdil aj Ústavný súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. III.ÚS 129/21 z 02.08.2022 „Právní jednání je určité tehdy, má-li jistý minimální obsah a může-li být zjištěn jeho smysl. Podstatné je, aby obsah právního jednání byl v okamžiku uzavření smlouvy zřejmý především smluvním stranám. Je povinností soudů volit přednostně takový výklad právního jednání, který zakládá jeho platnost, a nikoliv jeho neplatnost nebo zdánlivost. Odepřou- li soudy formalistickým výkladem smlouvy autonomnímu projevu vůle smluvních stran důsledky, které zamýšlely právním řádem nezakázaným právním jednáním ve své právní sféře vyvolat, poruší tím jejich právo na soudní ochranu podle čl. 36 odst. 1 Listiny základních práv a svobod.“.
22. Následne sa súd zaoberal uplatneným nárokom. Na základe oznámenia o poistnom plnení z 06.04.2022 bola poškodenému poskytnutá náhrada škody v sume 1.738,24 eura. Nepriznaná časť 208,15 eura predstavovala neprimerane účtovanú cenu za prácu po odpočítaní spoluúčasti. Žalovaný priznal náklady na cenu práce len v sume 21 eur bez DPH / normohodina práce pre neautorizovaný servis. Hoci žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol, že priznáva náklady na lakovací materiál
- výška lakovacej konštanty 100%, toto sa nijako nepremietlo do zníženia náhrady škody, keďže podľa spomenutej listiny suma 208,15 eura predstavuje po odpočítaní spoluúčasti len neprimerane účtovanú cenu za prácu.
23. Skutočnou škodou na veci je taká ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou, a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je treba vynaložiť na uvedenie veci do predošlého stavu. Poškodenie motorového vozidla preto predstavuje skutočnú škodu, pretože majetkový stav poškodeného sa znižuje práve o hodnotu, ktorú v dôsledku poškodenia vozidla stráca. Na náhradu škody má poškodený právo bez ohľadu na to, ako s poškodeným vozidlom naloží, teda či ho opraví alebo nie, pretože účelom náhrady škody je reparovať zníženie majetkového stavu. Spôsob akým poškodený reaguje na poškodenie motorového vozidla je okolnosťou so škodovou udalosťou nesúvisiacou, a preto sa do náhrady škody nepremieta. Výnimkou je situácia, kedy si poškodený nechá vozidlo opraviť, vtedy sa poškodenému umožňuje vyčísliť výšku škody cenou opravy. Uplatňuje sa reparačný charakter náhrady škody, keďže náhrada má smerovať primárne ku kompenzácii vzniknutej ujmy.
24. K nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov na opravu motorového vozidla pristupuje samotná skutočnosť, že poškodenému z titulu škodovej udalosti bol nanútený skutkový a právny stav, kedy nemohol užívať svoje motorové vozidlo, pretože si vyžadovalo opravu. Koncepcia náhrady škody ale vychádza zo záverov, že má byť nahradená cena opravy, ktorá je obvyklá, teda nie cena najnižšia alebo cena podľa individuálnych výpočtov zamestnanca žalovaného, pretože v dôsledku poškodenia motorového vozidla dochádza k závažnému zásahu do vlastníckeho práva vlastníka poškodeného vozidla v podobe straty možnosti jeho riadneho užívania. Pokiaľ ide o cenu opravy poškodeného motorového vozidla, túto je možné považovať za neprimerane vysokú vtedy, ak výrazne vybočuje z cenového pásma v danom mieste a čase. Pri posudzovaní ceny obvyklej je potrebné vychádzať z celého cenového pásma, teda aj najnižších ako aj najvyšších cien. Preto pokiaľ cena opravy z tohto pásma výrazne nevybočuje je potrebné ju akceptovať ako cenu obvyklú. Poškodený navyše nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode (škodovej udalosti) hľadať najlacnejší servis a podrobne skúmať podmienky opravy. Predsa poškodený bol obmedzený už samotným poškodením vozidla, nie je dôvod, aby zavinením inou osobou bol obmedzovaný ešte o to viac, aby hľadal a porovnával autoservisy.
25. Žalobca predložil faktúru č. 2022096 z 16.03.2022 znejúcu na sumu 2.458,60 eura s DPH a k nej prislúchajúcu kalkuláciu č. ZP001766, podľa ktorej účtoval za normohodinu práce sumu vo výške 57,50 eura bez DPH. V zmysle oznámenia o poistnom plnení z 06.04.2022 žalovaný priznal len normohodinu v sume 21 eur bez DPH. Žalobca predložil listinu o registrácii nových automobilov v SR, podľa ktorej poškodené motorové vozidlo patrí do kategórie F. Podľa predloženého cenníka Moris Slovakia s. r. o. je výška normohodiny pri vozidlách kategórie F 55 eur bez DPH / 61 eur bez DPH. Podľa cenníka Todos Košice s.r.o. je výška normohodiny pri vozidlách kategórie F 85 eur bez DPH. Žalobca bol povinný preukázať, že ním účtovaná suma za normohodinu práce 57,50 eura bez DPH je sumou obvyklou nevybočujúcou z cenového pásma. Na základe uvedených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalobcom účtovaná cena za normohodinu práce nijako nevybočuje z cien iných opravovní opravujúcich motorové vozidlá spadajúce do rovnakej kategórie. Žalovaný preto neoprávnene znížil žalobcom požadovanú náhradu škody, keďže do úvahy nezobral cenové pásmo normohodiny za prácu od najnižších po najvyššie.
26. Žalovaný sporoval nárok na poistné plnenie v uplatnenej výške s poukazom na znenie zmluvných podmienok. Žalovaný ako obranu poukázal na znenie dohodnutých zmluvných podmienok pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 913 č. l. 69-75.
27. Podľa znenia článku IX ods. 3 dohodnutých podmienok - Havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 913 na str. 5 (č. l. 71) sa strany dohodli, že primeranými nákladmi na opravu nie sú zmluvné ceny dohodnuté medzi opravovňou a poisteným okrem prípadov, ak zmluvná cena za opravu vozidla v autoopravovni neprekročí podmienky dohodnuté v týchto zmluvných dojednaniach. Ďalej sa v dohodnutých podmienok - Havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 913 uvádza, že poisťovňa si vyhradzuje právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. Ak oprava nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňa pri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v určenej opravovni. (článok IX ods. 4). Podľa znenia článku IX ods. 2 písm. c) dohodnutých podmienok - Havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 913 sa pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla budú považovať náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla. O týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná výška normohodiny na 25 EUR bez DPH.
28. Súd dospel k záveru, že žalovanému sa v konaní nepodarilo preukázať dôvodnosť neposkytnutia plnenia v žalobcom uplatnenej výške. Súd prisvedčil argumentácii žalobcu, že žalovaný nepreukázal v konaní, že by nejakú opravovňu žalobcovi pri oprave určil, preto nie je možné aplikovať zmluvne dohodnutú sadzbu, ktorá sa vzťahovala na predmetnú podmienku. Žalovaný nepreukázal ani to, že by žalobcom uplatnená výška plnenia nebola v súlade s dohodnutým znením podmienok, a teda, že by výška normohodiny nezodpovedala časovým normám technologických postupov určených výrobcom danej značky a typu vozidla. Žalobca preukazoval cenu obvyklú predloženými cenníkmi, z ktorých vyplýva, že ním uplatnenú výšku normohodiny možno považovať za obvyklú v danom regióne. Súd preto dospel k záveru, že žalobca výšku škody dostatočne preukázal.
29. Súd zdôrazňuje, že akákoľvek kalkulácia žalovaného, z ktorej vychádzal nie je preukázaním dôvodnosti zníženia náhrady škody, pretože kalkulácia poistného plnenia môže paušálne (odhadom) podľa nastavenia systému stanoviť predpokladanú cenu opravy, avšak nemôže zohľadniť všetky rozhodné skutočnosti k výslednej skutočnej (primeranej a účelnej) cene realizovanej opravy poškodeného vozidla. Podľa názoru súdu kalkulácia nie je bez ďalšieho objektívnym a už vôbec nie jediným nástrojom pre výpočet - zistenie výšky reálnej ceny uskutočnenej opravy a v podstate má poisťovni slúžiť ako porovnávacia pomôcka. Kalkuláciou žalovaného je určená potencionálna škoda, nie však skutočná škoda, pretože kalkulačný program nemôže premietnuť všetky okolnosti konkrétnej opravy poškodeného vozidla. Zníženie poistného plnenia len podľa kalkulácie je bez ďalšieho neoprávnené.
30. Súd považuje za potrebné uviesť, že ak má opravovňa (v danom spore žalobca) zapísaný ako predmet podnikania opravy cestných motorových vozidiel, čo v danom prípade žalovaný nespochybňoval, neprináleží jej potom členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Ak sa poškodený rozhodol realizovať opravu vozidla v servise žalobcu, neznamená to, že náklady ktoré boli vynaložené predstavujú
náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie vozidla do pôvodného stavu. Podľa súdu neexistuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných a neautorizovaných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o (ne)autorizovaný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na zníženie ceny za normohodinu práce.
31. Priznaná náhrada škody, ktorá bola zo strany žalovanej neoprávnene znížená je tak v sume 208,15 eura. Možno preto uzavrieť, že žalobca dostatočne preukázal nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov na opravu motorového vozidla, a to predloženou faktúrou v spojení s kalkuláciou a cenníkmi iných servisov. V konaní tak bola spoľahlivo zistená výška škody, pričom v žiadnom prípade nemôže ísť o sumu, ktorú určí zamestnanec žalovaného. V nadväznosti na uvedené preto súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 208,15 eura žalobcovi.
32. Vzhľadom na uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania sa nemožno stotožniť s takým výkladom žalovaného, že oznámením o poistnom plnení, v rámci ktorého poisťovňa (žalovaný) nepriznala plnenie splnila podmienky v zmysle § 797 ods. 3 prvá veta Občianskeho zákonníka, a teda nenesie nijakú zodpovednosť za nesprávne zistenie rozsahu plnenia a jeho poskytnutie. Takýto výklad odporuje účelu zakomponovania priameho nároku poškodeného voči poisťovateľovi do vnútroštátnej právnej úpravy. Pripustením tohto výkladu by poisťovne mohli neplniť v podstate bez akéhokoľvek rizika, pretože ak ich dotknuté subjekty (spravidla po opakovanej vzájomnej komunikácii) aj zažalujú, v zmysle nimi prezentovaného výkladu by sa v omeškaní mohli/mali ocitnúť až právoplatnosťou súdneho rozhodnutia. Ide však o maximálne účelovú argumentáciu. Pokiaľ teda poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo žalobcu popri plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka. Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné zo strany poškodeného v prípade uplatnenia si skráteného plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal zmyslu a účelu zákona. Zmyslom poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného neúplného plnenia dostane do omeškania. Obdobný záver vyplýva aj z rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/100/2019 z 21.05.2020, sp. zn. 2Cob/200/2019 z 29.09.2020, sp. zn. 4Cob/88/2021 z 29.09.2022. Poisťovne ako právnické osoby súkromnoprávnej povahy majú totiž všetky kapacity na to, aby dokázali preukázaný nárok riadne a včas prešetriť a poskytnúť odborné stanovisko. Je rovnako dôležité zdôrazniť, že poškodení budú mať voči poisťovateľom v drvivej väčšine prípadov postavenie de facto slabšej strany. Je preto nevyhnutné trvať na oprávnenosti nároku poškodeného na úroky z omeškania v prípade nesprávneho posúdenia plnenia zo strany poisťovne, pretože v opačnom prípade by v súvislosti s plnením poškodenému bol nastolený taký stav, že poisťovateľ, v značnej personálnej aj finančnej presile, by sa svojej povinnosti mohol vyhnúť prostredníctvom vágnej odpovede poškodenému bez hrozby sankcionovateľnosti tohto konania. Nemožno potom hovoriť o preventívnej, represívnej ani satisfakčnej funkcii úrokov z omeškania, pokiaľ pre úplné vylúčenie ich hradenia poisťovateľovi postačuje uviesť dôvody odmietnutia plnenia, a to bez ohľadu na ich kvalitu či opodstatnenosť nároku poškodeného. Akceptáciou stavu tvrdeného poisťovňami by poisťovatelia nemuseli pristupovať k prešetrovaniu poistných udalostí zodpovedne a kvalifikovane a mohli by sa pokúsiť vyhnúť svojej povinnosti poskytnúť plnenie aj v riadne preukázaných prípadoch. Takýto status narúšajúci rovnosť medzi subjektmi súkromnoprávnych vzťahov nemôže byť v právom štáte za žiadnych okolností akceptovaný. Napokon súd dodáva, že rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorými svoju argumentačnú líniu podporovali poisťovne boli zrušené rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 214/2020 (zrušené rozhodnutie 1Cdo/212/2017) a sp. zn. III. ÚS 309/2020 (zrušené rozhodnutie 3Cdo/145/2017).
33. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti č. 9570566912 dňa 05.04.2022 - tento deň oznámil listom adresovaným poškodenému, že plniť v celom uplatnenom rozsahu nebude. V súlade s predchádzajúcim bodom bol povinný poskytnúť plnenie do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti a keďže tak neurobil, je od 21.04.2022 v omeškaní s plnením sumy 208,15 eura. Súd preto zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania žalobcovi v žalobcom požadovanej výške 9 % ročne (vo výške zodpovedajúcej nariadeniu podľa bodu 11. tohto rozsudku) zo sumy 208,15 eura od 21.04.2022 do zaplatenia.
34. Podľa ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
35. Podľa ustanovenia § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
36. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v časti uplatneného nároku (v časti žalovanej istiny) úspešný, súd mu priznal podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. aj právo na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojenej s uplatnením pohľadávky od žalovaného, ktorú si uplatnil v žalobe.
37. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa zásady úspechu v spore. Žalobca mal v spore plný úspech, súd mu preto priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1C. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.