Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/88/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobkyne: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpenej JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenej JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 1.334,40 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. -135 zo dňa 17. marca 2021 takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. -135 zo dňa 17. marca 2021 p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým meritórnym rozhodnutím zo dňa 17. marca 2021 súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom priznal žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.334,40 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.334,40 EUR od 20.10.2017 do zaplatenia, s poukazom na ust. , , a (ďalej len „“), nariadenia vlády Slovenskej republiky č. (ďalej len „“), , , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Druhým výrokom zaviazal žalovanú na povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, s poukazom na ust. a (ďalej len „“).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa návrhom domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 1.334,40 EUR s príslušenstvom a náhrady trov konania. V návrhu uviedla, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovanej, došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovanej. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobkyne. Po ukončení nájmu žalobkyňa vystavila poškodenému faktúru, ktorú si poškodený uplatnil u žalovanej. Oznámením o poistnom plnení žalovaná oznámila poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznala uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobkyňou zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej

z poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanej. Žalovaná na výzvu nereagovala, a preto si žalobkyňa svoj nárok uplatnila na súde.

3. V prvom rade súd uviedol, že nezistil žalovanou namietané porušenie , čo je zrejmé už z toho, že v konaní pokračoval a vec meritórne prejednal. Odhliadnuc od evidentnej nekonzistentnosti postupu žalovanej v rámci vybavovania celej záležitosti, keď primárne poskytla čiastočné plnenie nákladov za použitie náhradného motorového vozidla, následne však modifikovala svoj postoj tak, že aktuálne namietala neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa súd najskôr zaoberal, či žalobkyňa má aktívnu vecnú legitimáciu. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky (bod 1., bod 2., bod 3. prvá veta, bod 4. a bod 5.) z 08.09.2017 uzavretej medzi poškodeným ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom postupca má peňažnú pohľadávku voči žalovanej, ako likvidačný zástupca, ktorý rieši škodu spôsobenú vozidlom Audi A3 EČV: L. vo výške 1.814,40 EUR z titulu jeho nároku voči žalovanej podľa .

4. Súd ustálil, že z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobkyňou a poškodeným vyplýva, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči žalovanej spočívajúci v náhrade nákladov za prenájom vozidla, a práve tento nárok bol zmluvou postúpený žalobkyni. Predmetom postúpenia teda nebol dlh poškodeného voči žalobkyni z titulu nájmu náhradného vozidla. Uviedol, že pohľadávku poškodeného na poistné plnenie nemožno zamieňať so záväzkom poškodeného, ktorý vznikol zo samostatného zmluvného vzťahu v súvislosti s nájmom náhradného motorového vozidla. Nesúhlasil preto s tvrdením žalovanej, že žalobkyňa nemá aktívnu legitimáciu z dôvodu, že by predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky mal byť dlh poškodeného voči žalobkyni z titulu nájmu náhradného vozidla. Bol postúpený konkrétny nárok na náhradu škody v presne stanovenej výške. V rámci zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobkyňou a poškodeným, a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním, nespôsobuje rozpor s ustanovením , či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky tak mala spôsobilý predmet postúpenia a išlo o platný právny úkon a práve touto zmluvou preukázala žalobkyňa aktívnu vecnú legitimáciu.

5. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že zmluva o postúpení pohľadávky nie je neplatná ani s ohľadom na námietku žalovanej, že žalobkyňa nemá ako predmet svojho podnikania v obchodnom registri zapísané činnosti ako faktoring, forfaiting, či nadobúdanie pohľadávok. Uvedené nemožno v tomto, ani v obdobných prípadoch považovať za neoprávnené podnikanie žalobkyne, pretože žalobkyňa nepodniká za týmto účelom. V danom prípade ide iba o štandardné postúpenie pohľadávky.

6. Pokiaľ ide o primeranosť sumy 54,- EUR bez DPH, súd ustálil, že poškodený si prenajal auto rovnakej triedy (Kia Sportage - Kia Sportage), a preto možno konštatovať primeranosť a účelnosť vynaloženého nákladu na jeho prenájom. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovanej, že náklady na prenájom náhradného vozidla nevyplývajú z a ani zo . Poukázal na to, že poškodený, t.j. právny predchodca žalobkyne nemohol z titulu poistnej udalosti užívať svoje motorové vozidlo, a preto bolo dôvodné, aby si zabezpečil náhradné vozidlo a náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla v podobe nájomného tak patria do oprávneného nároku poškodeného. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. K nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov so zabezpečením náhradného motorového vozidla pristupuje samotná skutočnosť, že poškodenému z titulu škodovej udalosti bol nanútený skutkový a právny stav, kedy nemohol užívať svoje motorové vozidlo, a tým sa ocitol v stave nutnosti zabezpečenia si náhradného motorového vozidla počas opravy svojho vozidla. Súd konštatoval, že suma 54,- EUR bez DPH (64,80 EUR s DPH) za deň nájmu motorového vozidla celkom zjavne z cenového pásma nevybočuje a nemožno ju považovať za neprimeranú alebo celkom premrštenú. Čo sa týka počtu dní nájmu náhradného vozidla, súd poukázal na to, že k poškodeniu motorového vozidla došlo 12.08.2017, čo vyplýva aj z dokumentu predloženého žalovanou

- hlásenia škody a v ten istý deň došlo aj k uzavretiu zmluvy o nájme č. 350 z 12.08.2017. Podľa faktúry SLOV TAIN, s. r. o. č. 61170273 (spoločnosti, ktorá poškodené motorové vozidlo opravovala) bola služba dodaná 08.09.2017, teda v deň, ktorý bol podľa faktúry žalobkyne č. 170391 zároveň posledným dňom

prenájmu náhradného motorového vozidla. Poškodený tak mal náhradné vozidlo prenajaté v čase od 12.08.2017 do 08.09.2017, teda v čase vykonávania opravy jeho motorového vozidla. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že nakoľko žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti 03.10.2017, v súlade s bodom 26. bola povinná poskytnúť plnenie do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti, a keďže tak neurobila, je od 19.10.2017 v omeškaní s plnením sumy 1.334,40 EUR. Súd preto zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania v žalobkyňou požadovanej výške 5% (vo výške zodpovedajúcej nariadeniu podľa bodu 11. rozsudku) zo sumy 1.334,40 EUR od žalobkyňou požadovaného dňa 20.10.2017 do zaplatenia. Súd záverom konštatoval, že žalobkyňa bola vo veci v celom rozsahu úspešná, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%.

7. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktoré odôvodnila s poukazom na ust. a . Žalovaná považuje rozsudok súdu za nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny. Podľa jej názoru, je rozsudok výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou. Mala za to, že súd vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol, podľa jej názoru, na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Pritom porušenie právnych noriem v dôsledku svojvôle (napr. nerešpektovaním kogentnej normy) alebo v dôsledku interpretácie, ktorá je v zjavnom rozpore s princípom spravodlivosti, potom zakladá porušenie základných práv a slobôd.

8. Žalovaná mala za to, že žalobkyňa nebola vo vedenom súdnom konaní aktívne vecne legitimovaná. Zo súdom uvádzaného zisteného skutkového stavu (ktorý vychádza a súčasne ho potvrdzujú aj dôkazy predložené žalobkyňou) vyplýva, že poškodený mal voči žalobkyni záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobkyne. Uvedené preukazuje faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený, a nie žalovaná. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobkyne, nemohol s ňou platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením zmluvy o postúpení nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobkyňu (nakoľko jej pohľadávku pred jej cesiou poškodený žalobkyni neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobkyne. K úhrade faktúry, v uvedených súvislostiach, logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v zmluve o postúpení, ako to tvrdí súd v rozsudku. Vychádzajúc zo zmluvy o postúpení totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (v zmysle vyššie uvedeného podľa jej názoru, neexistujúcej) a až následne k započítaniu vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobkyne. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobkyni pred jej postúpením, nemohla túto pohľadávku postúpiť na žalobkyňu a kauzálne žalobkyni následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobkyňa mienila použiť na započítanie. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobkyňa nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v súdnom konaní.

9. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. januára 2008. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení medzi poškodeným ako postupcom a žalobkyňou ako postupníčkou, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení malo byť postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobkyňa ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), je takýto právny úkon podľa ustanovenia zjavne absolútne neplatný. Poukázala aj na skutočnosť, že súd rozsudkom priznal žalobkyni aj úroky z omeškania, a to v rozpore s ustálenou judikatúrou. V tejto súvislosti poukázala na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018, sp. zn. .

10. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a skutočnosti navrhla, aby Krajský súd v Bratislave vydal rozhodnutie, ktorým zruší rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. zo dňa 17.03.2021 a vec vráti Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

11. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený. Súčasne podotkla, že aj naďalej zotrváva na všetkých svojich doterajších tvrdeniach a stanoviskách.

12. Tvrdenia žalovanej, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj tvrdenia o neexistencii uplatnenej pohľadávky, považovala za neopodstatnené. Nesprávne a zavádzajúce je aj tvrdenie žalovanej, uvedené v podanom odvolaní, že predmetom zmluvy o postúpení malo byť postúpenie pohľadávky, ktorú žalobkyňa ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. V čase pred podaním žaloby tak žalovaná nemala najmenšiu pochybnosť o postúpení pohľadávky. Keďže zo strany žalovanej bolo poskytnuté čiastočné poistné plnenie, nemôže byť sporné ani to, že poškodenému vznikol nárok na preplatenie účelne vynaložených nákladov za nájom náhradného vozidla. Prenájom náhradného vozidla je totiž súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Túto skutočnosť napokon obsahuje aj samotné usmernenie členov SKP č. 17/2002, z ktorého žalovaná vychádza pri šetrení poistných udalostí.

13. K namietanej arbitrárnosti a svojvôle súdu prvej inštancie poukázala na základné princípy , predovšetkým na čl. 4, čl. 5, čl. 15 a čl. 17. Aj rozhodnutia, na ktoré žalovaná odkazuje vo svojom odvolaní uvádzajú, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutia nemožno chápať tak, že sa vyžaduje, aby na každý argument bola daná podrobná odpoveď. V danom smere sa totiž kladie dôraz predovšetkým na jednoduchosť a zrozumiteľnosť rozhodnutia. Poukázala na nález Ústavného súdu sp. zn. -30. To, že sa žalovaná nestotožňuje s názorom súdu riadne odôvodneným v napadnutom rozsudku ešte neznamená, že tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces.

14. Pokiaľ ide o namietanú absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobkyňou a poškodeným, a súčasne k úhrade predmetnej faktúry, nespôsobuje rozpor s ustanovením , či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Uvedené zastrešuje jeden dokument, a to predložená zmluva o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorého došlo k úhrade faktúry, a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených za prenájom náhradného vozidla voči žalovanej tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Akékoľvek tvrdenia žalovanej o neexistencii pohľadávky, neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a rozpore s ust. sú preto neopodstatnené. Poznamenala, že poškodený má v zmysle nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla od žalovaného, a nie od žalobcu (prenajímateľa vozidla). Dlžníkom tak v tomto prípade je práve žalovaná a nie poškodený. V čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry, a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR neodporuje zákonu. Tvrdenie žalovanej ohľadne postúpenia pohľadávky považuje za nesprávne a zavádzajúce, nakoľko ide odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Rovnako tak tvrdenie, že prejav vôle účastníkov smeroval najprv k cedovaniu pohľadávky, a až následne k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobkyne a poškodeného, považuje za ničím nepodložené a zjavne účelové. Podotkla, že v zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil faktúru za nájom a súčasne postúpil žalobkyni za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanej, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobkyne.

15. Žalobkyňa v tejto súvislosti odkázala na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 30.05.2019, ako aj na ďalšie rozhodnutia odvolacieho súdu v skutkovo a právne obdobných veciach (sp. zn. zo dňa 27.06.2019, sp. zn. zo dňa 20.06.2019, sp. zn. z 21.08.2019, sp. zn. z 26.09.2019, sp. zn. zo dňa 21.08.2019, sp. zn. z 21.08.2019, sp. zn. zo dňa 25.09.2019, sp. zn. zo dňa 26.09.2019), v ktorých Krajský súd v Žiline zaujal podobné stanovisko.

16. Mala za to, že na základe uvedeného nie je možné hľadieť na skutočnosť vzniku škody tak formalisticky, že poškodený neuhradil predmetnú faktúru, dokým nedošlo k fyzickému prevodu finančných prostriedkov z majetkovej sféry poškodeného do majetkovej sféry žalobkyne (prenajímateľa). Neexistuje predsa rozdiel v tom, či poškodený uhradí žalobkyni v hotovosti nájomné a následne žalobkyňa zaplatí tú istú sumu ako odplatu za postúpenie pohľadávky späť poškodenému, alebo sa toto zrealizuje vzájomným zápočtom. V zmysle rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. -186 zo dňa 25.06.2019 to, že uvedený záväzok postupca priamo nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto záväzku uplatnil započítanie, ktoré predstavuje tiež jeden zo spôsobov zániku dlhu, nemôže mať vplyv na vznik pohľadávky z titulu náhrady škody. Žalobkyňa tak na základe zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudla existujúcu pohľadávku, ktorá zakladá jeho aktívnu vecnú legitimáciu v prejednávanom spore. Obdobný názor je možné nájsť aj v iných rozsudkoch Krajského súdu Žilina, konkrétne - 163 zo dňa 24.09.2019, - 113 zo dňa 24.09.2019, zo dňa 26.11.2019, zo dňa 25.04.2019, zo dňa 21.08.2019, zo dňa 29.10.2019, či uzneseniach Krajského súdu Žilina sp. zn. z 27.08.2019. Poukázala aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 17.01.2018.

17. Žalobkyňa považovala tvrdenia žalovanej ohľadne úrokov z omeškania za nesprávne a irelevantné. Zdôraznila, že rozhodovacia prax dovolacieho súdu v otázke priznania úrokov z omeškania v obdobných prípadoch nie je jednotná. Opačné stanovisko ako uvádza žalovaná zaujal Najvyšší súd SR napr. v rozsudku sp. zn. zo dňa 25.03.2009. Z rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. -186 zo dňa 25.06.2019 zasa vyplýva, že sa nemožno stotožniť s názorom, že oznámením o poistnom plnení si poisťovateľ splnil podmienku v zmysle citovaného zákona, ktorá ho v zmysle citovaného zákona v celosti zbavuje povinnosti platiť úroky z omeškania, nakoľko ide o špeciálnu úpravu platenia úroku z omeškania vo vzťahu k . Otázka splatnosti poistného plnenia je upravená v citovaného zákona. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne poistné plnenie v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v . Ust. citovaného zákona upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6 citovaného zákona, t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa . V prípade prijatia výkladu zachyteného v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. by tak vôbec nebolo možné v prípade uplatnenia si poistného plnenia priznať v takomto konaní úrok z omeškania. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodeného. Práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti. Žalovaná bola v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku v rovine náhrady škody, v dôsledku čoho bol dôvodne uplatnený úrok z omeškania podľa 517 ods. 2 v spojení s Nariadenia vlády SR č. (rozsudok Krajského súdu Žilina sp.zn. z 30.10.2019).

18. Žalobkyňa dala do pozornosti ust. a , v zmysle ktorých sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Žalovaná sa v priebehu konania do ukončenia dokazovania vôbec nevyjadrila k opodstatnenosti uplatnených úrokov z omeškania, a za týmto účelom neposkytla súdu žiadne dôkazy. Naproti tomu až v odvolacom konaní poukázala na viac ako rok a pol staré rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.11.2018, ktoré muselo byť žalovanej známe už predtým. Navyše podľa tohto rozhodnutia by pre úplné vylúčenie povinnosti poisťovateľa nahradiť vzniknutú škodu (resp. poskytnúť poistné plnenie) postačovalo uviesť akékoľvek dôvody odmietnutia plnenia, bez ohľadu na ich kvalitu a opodstatnenosť nároku poškodeného, čo je neprijateľné.

19. Záverom uviedla, že všetky námietky žalovanej uvedené v predloženom odvolaní zo dňa 21.04.2021 považuje za neopodstatnené a preto navrhuje, aby odvolací súd postupoval podľa a rozsudok súdu prvej inštancie č. k. zo dňa 17.03.2021 potvrdil ako vecne správny. Súčasne žiada priznať náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade

s ust. oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovanej, vyjadrením žalobkyne k odvolaniu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, a je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne v súlade ust. .

21. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Odvolací súd sa v zmysle stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaná neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany v zmysle , s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. Podľa , poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do 3 mesiacov odo dňa oznámenia škodovej udalosti. a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia, písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. Podľa , poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Podľa , ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Podľa ustanovenia , náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

22. Podľa ustanovenia , (1) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa , prvá veta , plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.

24. Podľa , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

25. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovanej dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.

26. Odvolací súd mal zo spisu vo veci samej riadne preukázané, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 1.334,40 EUR. V danej veci ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou z 12.08.2017 na vozidle Kia Sportage EČV: L.. Postupca zmluvou v zmysle postúpil žalobkyni pohľadávku a žalobkyňa sa zaviazala uhradiť za postúpenie pohľadávky odplatu. Postupca súčasne postúpil s postúpenou pohľadávkou žalobkyni všetko príslušenstvo a všetky práva súvisiace s touto pohľadávkou. Zmluvné strany sa dohodli, že postúpenie pohľadávky je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 1.814,40 EUR, ktorá zodpovedá faktúre č. 170391 vystavenej žalobkyňou ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla Kia Sportage EČV: X.. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto zmluvy započítavajú, pričom žalobkyňa si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.

27. Žalovaná v odvolaní namietala nesprávnosť a nezákonnosť rozsudku súdu prvej inštancie, mala za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytkla súdu, že sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s namietanou aktívnou legitimáciou žalobkyne v súdnom spore, a zároveň vytýkala rozhodnutiu, že súd priznal žalobkyni aj úroky z omeškania, a to v rozpore s ustálenou judikatúrou. K námietke žalovanej, že rozsudok súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú námietku žalovanej, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s namietanou aktívnou vecnou legitimáciu žalobkyne vo vedenom spore a nestotožnil sa s jeho názorom, že žalobkyňa nebola vo vedenom súdnom konaní aktívne vecne legitimovaná. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky bola platne uzavretá a žalobkyňa bola na podanie žaloby aktívne legitimovaná a svoj názor dostatočne odôvodnil v bodoch 19., 20., 21., na ktoré odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje. Odvolací súd dopĺňa a vo všeobecnosti uvádza, že podľa , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Postupca stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Pohľadávku po jej postúpení nie je oprávnený vymáhať a nie je ani oprávnený prijať plnenie od dlžníka. Keďže postúpením pohľadávky postupca prestal byť veriteľom, je povinný postupníkovi vydať alebo na neho previesť všetky prostriedky právnej ochrany, zabezpečovacie prostriedky, ktoré sa viažu k pohľadávke. Platná zmluva o postúpení pohľadávky má za následok zmenu v osobe veriteľa, keď nový veriteľ nadobúda nielen postupovanú pohľadávku, ale spolu s ňou tiež aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatnenie a úplný výkon. Súd prvej inštancie správne ustálil skutkový stav poukázaním na to, že došlo k prevodu práva medzi žalobkyňou a poškodeným a súčasne k úhrade faktúry započítaním, ktoré nespôsobuje rozpor s ustanovením , či neexistenciu nároku na náhradu škody, spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky mala spôsobilý predmet postúpenia, a išlo o platný právny úkon, a práve touto zmluvou preukázala žalobkyňa aktívnu vecnú legitimáciu.

28. K porušeniu práva žalovanej na spravodlivý súdny proces odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil

svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa súd prvej inštancie neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Preskúmaním obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť vyššie uvedenej námietky žalovanej, keď odôvodnenie napadnutého rozhodnutia netrpí žalovanou namietanými nedostatkami. V predmetnej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal dostatočnú odpoveď na všetky zásadné právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany a obrany proti nej v parametroch daných ust. . Skutočnosť, že odvolateľka sa s názormi súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže sama o sebe viesť k záveru o neodôvodnenosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, jeho arbitrárnosti, svojvôli, či v konečnom dôsledku namietanému ústavne nekonformnému výkladu. Všeobecný súd totiž nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam.

29. Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú aj námietku žalovanej v súvislosti s priznanými úrokmi z omeškania, ktoré poľa jej názoru prvoinštančný súd priznal žalobkyni v rozpore s ustálenou judikatúrou. V tejto súvislosti poukázala na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018 sp. zn. . Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyhodnotil nárok na úroky z omeškania za dôvodný a odkazuje v plnom rozsahu na bod 26. a 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku.

30. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že Ústavný súd Slovenskej republiky v Nálezoch Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. a zo 14. októbra 2021 a sp. zn. z 28. októbra 2021 zhodne skonštatoval, že výklad ust. až 8 prijatý všeobecnými súdmi v zrušovaných rozhodnutiach vylučuje poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody a dostáva sa tak do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy. Súdy zároveň neaplikovali eurokonformný výklad v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (kodifikované znenie), keď všeobecné súdy sú zároveň súdmi Európskej únie, ktoré sú povinné aplikovať úniové právo (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-106/77 vo veci Simmenthal). Ústavný súd Slovenskej republiky v odôvodnení nálezu z 28. októbra 2021 uviedol, že poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.02.2022 ako súdu dovolacieho, ktorý v odôvodnení rozhodnutia poukazuje na citované nálezy ústavného súdu a konštatuje, že ak súdy pri výklade ustanovenia až 8 vychádzali výlučne z gramatického výkladu uvedených ustanovení, nezohľadnili účel prijatej právnej normy a výklad neuskutočnili eurokonformným spôsobom. Prijatým nesprávnym výkladom následne spôsobili, že žalobcovi odopreli časť uplatneného nároku (úrok z omeškania), a to s odôvodnením, ktoré nedalo logické a udržateľné odpovede na podstatné otázky výkladu predmetných ustanovení. Preto pokiaľ bol Ústavným súdom SR označený ako ústavne nesúladný spôsob, akým všeobecné súdy dospeli k záveru o vzniku práva poškodeného na úrok z omeškania až po uplynutí lehoty na plnenie určenej súdom po právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške škody, je potrebné rovnaký záver prijať aj v tejto veci. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené poukazuje na citované zákonné ust. , ktoré upravuje povinnosť poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie do 15 dní a to jednak po doručení mu právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, alebo do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie.

31. Odvolací súd má za to, že zo žiadneho zákonného ustanovenia nemožno vyvodiť, že sankcia v prípade omeškania s poskytnutím poistného plnenia v zmysle , v spojení s je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v alebo b) . Zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania, vyplývajúce z ust. vzniká pri omeškaní s plnením, a nie je podmienená ďalším zákonným ustanovením.

Preto, ak poisťovateľ neposkytne poistné plnenie v lehote podľa , a to bez ohľadu na to, či porušil, alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z ust. , vznikne mu zákonná povinnosť zaplatiť poškodenému úroky z omeškania. Poisťovňa je tak v prípade nesplnenia si nepeňažnej povinnosti sankcionovaná úrokom z omeškania podľa , a v prípade omeškania s nesplnením peňažnej povinnosti podľa je sankcionovaná úrokom z omeškania podľa . Obidve sankcie preto existujú vedľa seba, nie sú podmienené a každá z nich má svoj samostatný skutkový a právny základ.

32. Vzhľadom na to, že žalovaný bol stranou sporu v konaní o náhradu škody, do úvahy prichádza jeho prípadné omeškanie s poskytnutím poistného plnenia v lehote do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Z citovaného zákonného ust. možno vyvodiť záver, že prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie je skončené oznámením poškodenému výšky poistného plnenia, prípadne poskytnutím mu písomného vysvetlenia dôvodov, pre ktoré poisťovateľ odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytol poškodenému písomné vysvetlenie. Najneskôr však uplynutím troch mesiacov odo dňa oznámenia mu škodovej udalosti. Následne po skončení prešetrovania vzniká povinnosť poskytnúť poistné plnenie do 15 dní ( ). Je teda zrejmé, že poisťovateľ nie je v omeškaní v lehote troch mesiacov a 15 dní, ak vykonáva svoje oprávnenie podľa a .

33. Ak teda poisťovateľ v lehote do 15 dní po skončení prešetrovania neposkytne poistné plnenie, dostáva sa do omeškania. Keďže dôsledok omeškania v súvislosti s povinnosťou poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie nie je riešený ust. , ale ani iným ustanovením zákona o povinnom zmluvnom poistení, je preto nevyhnutné na dôsledky omeškania poisťovateľa s poskytnutím poistného aplikovať všeobecný právny predpis, ktorým je ust. . Odvolací súd je toho názoru, že nesplnením právnej povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie riadne a včas, dostáva sa s plnením tejto povinnosti do omeškania a poškodenému vzniká nárok uplatňovať si voči poisťovateľovi aj úroky z omeškania v zmysle a to bez ohľadu na to, či poisťovateľ riadne a včas splnil aj inú svoju právnu povinnosť podľa .

34. Súd prvej inštancie preto správne skonštatoval, že nemožno sa stotožniť s takým výkladom , že oznámením o poistnom plnení, v rámci ktorého poisťovňa (žalovaná) krátila plnenie, splnila podmienky v zmysle . Otázka splatnosti poistného plnenia je upravená v , pričom druhá časť tohto ustanovenia sa uplatní len vtedy, ak je v súdnom rozhodnutí zaviazaný na zaplatenie náhrady škody poistený škodca. Opačný výklad by znamenal obsolentnosť PZP, pretože právo poškodeného uplatňujúceho priamy nárok voči poisťovni je predsa dané inštitútom vykonateľnosti rozhodnutia, a to uplynutím lehoty na plnenie, ktorá je viazaná na právoplatnosť rozhodnutia a nie na doručenie právoplatného rozhodnutia.

34.1. Pokiaľ teda poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne poistné plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo poškodeného, príp. jeho právneho nástupcu (aktuálne žalobkyne) popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v . v upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6 , t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu (žalovanú) povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa v spojení s . Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné zo strany poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu, v prípade uplatnenia si skráteného poistného plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal zmyslu a účelu . Zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase.

34.2. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného (a tým pádom neúplného) plnenia dostane do omeškania. Obdobný záver vyplýva aj z rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 21.05.2020 a sp. zn. z 29.09.2020.

35. Za nesprávny považuje odvolací súd poukaz žalovanej na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Najvyšší súd SR v rozhodnutí konštatuje, že „žalovaná do omeškania by sa dostala s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradila v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa “ Výkladom poskytnutým v uvedenom rozhodnutí dochádza k záveru, že poisťovňa sa dostáva do omeškania a je povinná platiť úrok z omeškania, nie potom, ako uplynula lehota podľa , ale až potom, ako jej bol doručený rozsudok v spore, v ktorom vystupovala ako žalovaná, pričom tento rozsudok stotožnil s právoplatným rozhodnutím súdu o výške náhrady škody podľa . Z rozhodnutia je zrejmé, že v nich nebola Najvyšším súdom SR riešená zásadná právna otázka pre rozhodnutie v tejto veci, a to dôsledok omeškania poisťovateľa s poskytnutím poistného plnenia v lehote do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie.

36. K žalovanou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/> 365 ods. 1 písm. f) , vyplývajúcemu z obsahu odvolania, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/ > 191 , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení a <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/> 193 . Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia a <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/> 193 , alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

37. Ďalšie argumenty žalovanej v odvolacom konaní odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vyporiadavať. Podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku nastolenú stranou, je potrebné, aby bolo reagované len na podstatné a relevantné argumenty strán konania (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími irelevantnými okolnosťami prejednávanej veci, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

38. Obsah odvolania žalovanej nebol spôsobilý spochybniť vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v nich uvedených ( a ; a odvolací dôvod podľa vyplývajúci z textu odvolania), pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by túto vecnú správnosť spochybňovali. Odvolací súd za daného stavu preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa a ako vecne správny potvrdil.

39. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s . Keďže v odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, súd jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti žalovanej.

40. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).