Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoE/197/2012

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, Údernícka 5, Bratislava, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, proti povinnému: T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Y., L. W. XX/X, pre vymoženie 362,46 Eur s príslušenstvom, exekučné konanie vedené pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, A. XX, F., pod EX 3919/11u, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin, č.k. -23, zo dňa 26.06.2012, takto jednomyseľne

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením prvostupňový súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom tu bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2010-5123, ktorý vydal dňa 31.12.2010 rozhodca Mgr. Ing. Bohumil Kuhajda. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.02.2011 a vykonateľnosť dňa 20.02.2011. Prvostupňový súd vychádzal z toho, že podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol s poukazom na Exekučného poriadku. Poukázal aj na ust. a , Zákona o rozhodcovskom konaní, , , a Zákona o spotrebiteľských úveroch a tiež na ust. až 3, a na Smernicu Rady Európskej únie č. 93/13/EHS. Prvostupňový súd vyhodnotil zmluvu o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú musia byť aplikované ustanovenia na ochranu spotrebiteľa - normy spotrebiteľského práva, ktoré sú špeciálnymi ustanoveniami aj vo vzťahu k . Tiež poukázal na bod 4.9 Všeobecných obchodných podmienok, označených ako rozhodcovská doložka a riešenie sporov, ktoré obsahujú ustanovenie, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní bankových obchodov a v súvislosti s nimi, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom, Asociácie bánk v Bratislave a to podľa štatútu a rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Rozhodnutie rozhodcovského súdu bude záväzné pre banku aj pre klienta, pričom banka a klient sa zaväzujú v stanovených lehotách splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom náleze. Prvostupňový súd zdôraznil, že dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou zmluvou podmienkou v spotrebiteľských zmluvách. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom vedie k tomu, že spotrebiteľovi je odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia a nasl. v nadväznosti na Smernicu č. 93/13/EHS. Záver o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky možno vyvodiť aj zo stanoviska Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04. júna 2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Gyöfri bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle Smernice 93/13/EHA, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy

súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť kvalifikovaná ako nekalá. Takisto poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora v rozsudku C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL zo dňa 06.10.2009.

Proti predmetnému rozhodnutiu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, prostredníctvom právneho zástupcu. Domáhal sa zrušenia uznesenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukázal na nesprávne právne posúdenie veci s tým, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktoré mu zveruje Exekučný poriadok. Zároveň poukázal aj na o rozhodcovskom konaní a taktiež na . Z uvedených ustanovení vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté účinky ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Taktiež poukázal aj na ust. a Zákona o rozhodcovskom konaní, pričom z Zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že ak sú splnené dôvody podľa Zákona o rozhodcovskom konaní exekučný súd je oprávnený a povinný konanie len zastaviť a nie nevydať poverenie. Exekučný súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Pokiaľ ide o dôvody podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, tieto dôvody sa týkajú zastavenia exekučného konania, ak sa výrokom rozhodcovského rozsudku ukladá povinnosť uskutočniť plnenie, ktoré je buď objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Zdôraznil, že exekučný súd pri zastavení exekučného konania nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Cieľom tohto prieskumu je zistiť, či povaha samotného plnenia je v súlade s právom. Dôvodom na zastavenie exekučného konania v zmysle uvedeného ustanovenia by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom. Existencia, resp. neexistencia takéhoto dôvodu pre zastavenie exekučného konania je pritom priamo zistiteľná z výroku rozhodcovského rozsudku. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.10.2009 sp. zn. . Ďalej tiež poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora (ES) C-40/08, kde v bode 37 sa uvádza, že ak sa má zabezpečiť stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. Taktiež poukázal aj na rozsudky C-224/01, C-234/04 z 03.09.2009 a C-2/08. Podľa Súdneho dvora zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva a taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Ochrana garantovaná spotrebiteľovi pri posudzovaní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v rámci exekučného konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou mu vnútroštátnym právom v rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí. Z európskeho práva podľa názoru oprávneného nie je možné vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti. Zároveň poukázal na to, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia až len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v ôsmej časti , ako aj na zmluvu podľa . Zmluva o úvere bola upravená len v . V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení . Novelizovaným ustanovením sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01.01.2008. To znamená, že pokiaľ pred dňom 01.01.2008 bola zmluva o úvere uzavretá nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa až . Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa v súlade s spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov. Ak je účastníkom spotrebiteľ je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch lex specialis, práva a povinnosti, ktoré nie sú v tomto zákone tak a to podľa . Právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi môžu byť posudzované len podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia zmluvy.

Zároveň dal do pozornosti aj dôvodovú správu k , z ktorej vyplýva, že úvahy a postupy súdu nie sú správne. Taktiež poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.09.2011.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Zákonný sudca podal k odvolaniu oprávneného písomné vyjadrenie s tým, že poukázal na to, že dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s uvedeným korešponduje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 21.03.2012 č.k. , ktoré je prelomovým rozhodnutím, kde Najvyšší súd SR judikuje, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľských veciach je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Neprijateľná rozhodcovská doložka je vždy dôvodom na odmietnutie vykonania exekúcie, a to aj v štádiu poverovania súdneho exekútora na výkon exekúcie. Z týchto dôvodov zákonný sudca nemienil odvolaniu oprávneného vyhovieť.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania ( , Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť takýmto opravným prostriedkom, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa a .

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vec správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s . Rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu krajský súd s ohľadom na odvolacie námietky oprávneného dodáva:

Exekučným titulom bol v predmetnej veci rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, sp. zn. II/2010/5123, ktorý vydal dňa 31.12.2010 rozhodca Mgr. Ing. Bohumil Kuhajda, tento mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 17.02.2011 a vykonateľnosť dňa 20.02.2011. Dôvodom konania pred rozhodcovským súdom bolo neplnenie si záväzkov povinným zo zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby a poskytovanie ďalších produktov a služieb k tomuto účtu, ktorá bola uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného (Tatra banka a.s. Bratislava) a povinným a to dňa 05.08.2004 pod č. 2618226086. Z obsahu predmetnej zmluvy vyplýva, že predmetný právny vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským právnym vzťahom, na ktorý je potrebné aplikovať právne normy spotrebiteľského práva. Nebolo sporné, že predmetná zmluva o bežnom účte bola uzatvorená medzi osobou, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti v čase uzavretia zmluvy poskytovala úvery a fyzickou osobou, v prospech ktorej bol poskytnutý úverový rámec na iný účel ako je výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Odvolací súd zdôrazňuje, že ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Oprávnenie súdov v exekučnom konaní je skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia o rozhodcovskom konaní, napr. alebo tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty, než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická právna zásada (princíp) vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým alebo nech si každý stráži svoje práva, lebo zákony sú písané pre bdelých). Princíp v spotrebiteľských veciach, v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužil možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený, zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zistenia nedostatku

v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. 3. 2012 sp. zn. ). Súd teda považuje za nedôvodnú námietku oprávneného, že exekučný súd presiahol rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súd v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnene posúdiť, či tento exekučný titul je, resp. nie je v rozpore so zákonom.

V čl. 4.9 Všeobecných obchodných podmienok je obsiahnuté dojednanie rozhodcovskej doložky, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní bankových obchodov a v súvislosti s nimi, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom asociácie bánk v Bratislave a to podľa štatútu a rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Rozhodnutie rozhodcovského súdu bude záväzné pre banku aj pre klienta, pričom banka a klient sa zaväzujú v stanovených lehotách splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom náleze. Zároveň je tu uvedené, že klient má právo odmietnuť rozhodcovskú doložku uvedenú v bode 4.9.1 (čl. 4.9.2) do 30 dní odo dňa účinnosti týchto obchodných podmienok alebo do 30 dní odo dňa uzatvorenia zmluvného vzťahu s bankou.

Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvostupňový súd aj bez návrhu prioritne riešil je, resp. bola otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie , kde najvyšší súd judikoval, pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takomto prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. „Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti so zreteľom, na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“ (obdobne porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci , , uznesenia Ústavného súdu SR vo veciach , a Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 01.11.2011.

Oprávnený ako odvolateľ ďalej namieta, že ustanovenia až sa nevzťahujú na súdenú vec, nakoľko daná zmluva bola upravená len v a v zákone o spotrebiteľských úveroch, nakoľko táto bola uzatvorená ešte pred 01.01.2008. Uvedená argumentácia je nepresná vo svojich dôsledkoch, zo strany oprávneného tiež účelová. Právna ochrana spotrebiteľa bola poskytovaná nielen v zmysle ustanovení (ktorej súčasťou sa výslovná právna úprava spotrebiteľských vzťahov stala k 01.04.2004), ale dlhodobo aj na základe . V zmysle jeho ustanovenia o typovej zmluve (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pôžičke v súdenom prípade, t.j. 5.8.2004) je nepochybné, že spotrebiteľskými zmluvami sú aj zmluvy uzavreté podľa . Inými slovami, ochrana spotrebiteľovi musí byť poskytnutá aj v prípade, že vzťahy sú založené právnymi úkonmi, ktorých úprava je obsiahnutá v . Z tohto dôvodu je aj táto námietka oprávneného bezpredmetná. Medzi základné charakteristiky spotrebiteľských zmlúv (ochrany spotrebiteľa v nich), pritom patria práve neprípustnosť ustanovení spôsobujúcich výraznú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov vzťahu v neprospech spotrebiteľa.

Odvolací súd nemohol dospieť k inému záveru, než k tomu, ku ktorému dospel súd prvého stupňa, čiže k záveru o potrebe vyhodnotenia rozhodcovskej doložky tvoriacej podklad pre vydanie rozhodcovského rozsudku slúžiaceho k exekučnému titulu za neprimeranú - neprijateľnú a preto neplatnú zmluvnú podmienku. Logickým dôsledkom toho však musel byť ďalší záver, podľa ktorého neplatná rozhodcovská doložka nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo používať tiež náležitú ochranu v procese exekučného konania vymáhania ním priznanej pohľadávky.

Vo vzťahu k argumentácii odvolateľa, ktorý argumentuje rozhodnutiami Súdneho dvora EU - C-40/08 tu odvolateľ do určitej miery účelovo a v rozpore s jeho podstatou argumentuje týmto rozhodnutím. Predmetné rozhodnutie totiž priznáva exekučnému súdu oprávnenie vykonať vecný prieskum. Formulácia po oboznámení sa s právnymi a skutkovými okolnosťami zodpovedá vecnému prieskumu exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku; hoci v dotknutom komunitárnom rozhodnutí iba v súvislosti s rozhodcovskou doložkou (čo je však práve prípad súdenej veci). Predovšetkým v bode 34 stanovuje súdu poverenému vykonaním právoplatného rozhodnutia povinnosť zabezpečiť absolútnu ochranu spotrebiteľa a to aj v prípade, že uvedený spotrebiteľ nepodal nijaký opravný prostriedok na účely uplatnenia svojich práv. O tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvou stranou, či už z dôvodu informovanosti alebo slabšej vyjednávacej pozície judikoval vo viacerých svojich rozhodnutiach Súdny dvor EU (rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 168/05 Mostaza Claro). Na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá ochranný režim zákazu neprijateľných podmienok. Záver o neprimeranej a nekalej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky je možné vyvodiť tiež zo stanoviska Súdneho dvora vo veci C - 243/08 zo dňa 04.07.2009 bod 40, v ktorom konštatuje, že bola predstanovená podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť kvalifikovaná ako nekalá. Podmienky nekalosti teda spĺňa už (len) dojednanie s príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo; a nie všeobecný súd spotrebiteľa. Ak úver bol poskytnutý na základe štandardnej formulárovej zmluvy, povinný ju mohol brať ako celok vrátane obchodných podmienok a v nich obsiahnutej rozhodcovskej doložky alebo ju odmietnuť ako celok. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Formálna vykonateľnosť sa posudzuje podľa procesných predpisov upravujúcich vydávanie rozhodnutí obsahujúcich právo na plnenie. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosť spôsobuje neprípustnosť vykonania exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu.

Vzhľadom na uvedené závery správne prvostupňový súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Odvolaniu nebolo možno vyhovieť ani s odkazom na ust. o bankách.

Hoci odvolateľom spomínaný zákon o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ukladal bankám

- teda aj právnemu predchodcovi oprávneného povinnosť ponúknuť ( nie nanútiť - poznámka odvolacieho súdu ) svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, v zmysle tejto právnej úpravy klient nebol povinný tento návrh rozhodcovskej zmluvy predložený bankou prijať.

Neskoršia právna úprava hovorí : podľa § 93b ods. 1 zákona o bankách banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov (§ 5 písm. i) budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadením podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či príjme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov.

Uvedené ustanovenie vyžaduje pre platné dojednanie rozhodcovského konania individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľne poučenie spotrebiteľa, jeho voľba nenapĺňa taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných podmienok. Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že sú všeobecné a buď záujemca o službu tieto príjme alebo zmluva nevznikne. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak, čo do vyjednávacej pozície, ako aj do informovanosti v nevýhodnejšom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro - 168/05 bod. 25-28, uznesenie Pohotovosť C-76/10 bod 37 a iné).

Pokiaľ Najvyšší súd SR v obdobnej veci v rámci mimoriadneho dovolania z dôvodov nepreskúmateľnosti zrušil uznesenia nižších súdov v súvislosti s nevyrovnaním sa s možnosťou spotrebiteľa odstúpiť od rozhodcovskej doložky, Najvyšší súd neuviedol právny názor na otázku významu neodstúpenia spotrebiteľa od neprijateľnej rozhodcovskej doložky a odvolaciemu súdu nie je známe ani iné rozhodnutie súdu na danú právnu otázku. Generálny prokurátor považuje uvedenú právnu otázku za relevantnú. Odvolací súd v tejto právnej otázke predovšetkým poukazuje na možnosť odstúpenia od zmluvy iba v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od počiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Taktiež súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku sa nepovažuje podmienka, ktorá bola vopred dodávateľom naformulovaná v rámci typovej zmluvy a je obvyklé, že spotrebiteľ jej obsah nemení. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve sa nestáva individuálne dohodnutou podmienkou len tým, že od nej spotrebiteľ neodstúpi. Inak by to bolo popretie celej filozofie ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podstata nekalej podmienky podľa Súdneho dvora vyžaduje, aby sa za žiadnych okolností neuplatnila a na to súd prihliada aj bez návrhu (rozsudok C-618/2010 Banco Espanol, rozsudok C-168/05, rozsudok C-243/08 Pannon a iné). Tak, ako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalú rozhodcovskú doložku a nenamietne ju v súdnom konaní, tak ako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na nekalú rozhodcovskú doložku v rozhodcovskom konaní, a preto je treba na ňu treba brať ohľad v konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku (Mostaza Claro - 168/05) tak, ako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že ani v exekučnom konaní spotrebiteľ nepoukáže na nekalú rozhodcovskú doložku, a preto treba spotrebiteľa zbaviť jej účinkov v súlade s vnútroštátnymi procesnými predpismi (Asturcom C-40/98), tak o nič menej existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalú rozhodcovskú doložku a neodstúpi od nej v rámci kontraktácie, ak nie je zastúpený v rámci kontraktácie advokátom. Právo, ktoré by neumožňovalo zbaviť neinformovaného spotrebiteľa účinkov nekalej rozhodcovskej doložky len preto, že od nej neodstúpil (neodmietol ju) a pritom nebolo zastúpené v rámci kontraktácie advokátom, aby odporovalo zásade efektivity unijného práva.

Spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde.

Kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné jeho mlčanie považovať ani za súhlas, ani za nesúhlas. Dodávateľ núti spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať s cieľom obchádzania ustanovenia . Znenie rozhodcovskej doložky nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia (dlžník má právo odmietnuť rozhodcovskú doložku do 30 dní odo dňa účinnosti tohto ustanovenia alebo do 30 dní odo dňa uzavretia zmluvného vzťahu s bankou), avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 24.05.1995).

Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení právne záväzného pravidla správania sa zámerným použitím prostriedkov, ktoré samy o sebe nie sú zákonom zakázané, v dôsledku čoho sa nastolený stav javí z hľadiska pozitívneho práva ako nenapadnuteľný. Konanie in fraudem legis predstavuje postup, keď sa niekto chová formálne podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou zakázaný alebo nepredvídaný a nežiaduci (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16.12.2008). Rozhodcovská doložka je neprijateľná, nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a je dodávateľom pripravená ako súčasť vopred pripravenej zmluvy, ktorého predmetom je primárne dohoda strán na poskytnutí úveru a nie dojednanie rozhodcovskej zmluvy (doložky). Zmluvná podmienka núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch, ak sa dodávateľ bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv pred rozhodcovským súdom, pokiaľ neodmietne dodávateľom pripravený návrh rozhodcovskej zmluvy (doložky). Rozhodcovský súd je súkromnoprávnym orgánom, ktorý neoplýva atribútmi nositeľa verejnej moci. Vychádzajúc z rozhodcovskej doložky je zrejmé, že oprávnený už od počiatku sleduje jej koncipovaním riešenie prípadných sporov na rozhodcovskom súde

a je pravidlom, že sporové konanie vyvoláva dodávateľ. Rozhodcovská doložka je súčasťou vopred pripravených zmluvných podmienok a tiež duplicitne resp. všeobecných obchodných podmienkach. Vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nenamietne nekalú povahu rozhodcovskej doložky. V rámci ochrany spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, ak si rozhodcovský súd osobitne nevyjednal. Zmluva je dvojstranným právnym úkonom, ktorý vzniká konsenzom, t.j. úplným a bezpodmienečným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy. Návrh zmluvy a jeho prijatie sú jednostranne adresované úkony. Až na základe zmluvného konsenzu vzniká medzi voľnými stranami zmluvné právo.

Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec banky najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienkou je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Takže aj v predmetnej veci v celom rozsahu je súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok vrátane rozhodcovskej doložky opodstatnená.

Za určitých okolností by sa síce dalo už uvažovať o odlišnom postupe, ak by informovaný spotrebiteľ netrval na ochrane pred neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ale predmetná vec to rozhodne nie je. Predmetná vec je zjavne sofistikovanou právnou konštrukciou, ktorou banka vyvoláva zdanlivo dojem, že si arbitráž si vymienil spotrebiteľ. Rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch je zásadná vec a arbitráž typická pre podnikateľské prostredie, v ktorom sa podnikatelia rozhodnú uprednostniť arbitráž oproti všeobecnému súdu. V spotrebiteľských vzťahoch je však evidentná nadvláda dodávateľa a spotrebiteľ je tak, čo do informovanosti, ako aj čo do vyjednávacej pozície v nevýhodnejšom postavení. Existuje nebezpečenstvo, že spotrebiteľ pristúpi v rámci formulárovej zmluvy na arbitráž alebo od nej z dôvodu neinformovanosti neodstúpi.

Vnútroštátnemu súdu teda prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritéria požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon, rozsudok C-40/08 Asturcom).

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd potom nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné rozhodnutie, ale je len podkladom pre následné zastavenie exekúcie s povinnosťou vyporiadania sa s otázkou trov až v takomto rozhodnutí (§ 57 ods. 2 a EP). Práve absencia rozhodnutia o trovách konania v rozhodnutí súdu prvého stupňa je potom dôvodom, pre ktoré je súd prvého stupňa povolaný rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania skončeného týmto uznesením ( per analogiam).

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.