Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoR/2/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: F.. V. E., narodený XX.XX.XXXX, G. S. XXX/X, Ž., zastúpený: JUDr. Michalom Kováčom, advokátom, Sládkovičova 9, Žilina, IČO: 42 219 035 proti žalovanému: 1/ Benita trade s.r.o., Mikulášska 1, Bratislava, IČO: 35 761 326, 2/ P.T. Real s.r.o., Štefánikova 33, Bratislava, IČO: 51 766 311, o zrušenie predbežného opatrenia nariadeného v rozhodcovskom konaní, o odvolaní žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č.k. -40 zo dňa 18. novembra 2021, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V, č. k. -40 zo dňa 18. novembra 2021 p o t v r d z u j e . Žalobcovi súd priznáva proti žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením č. k. -40 zo dňa 18.11.2021 Okresný súd Bratislava V (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) zrušil uznesenie rozhodcovského súdu tvoreného jediným rozhodcom, Z. I., sp. zn. RS-15/01/2021 zo dňa 02.09.2021, o nariadení predbežného opatrenia v jeho druhom výroku, ktorým tretej osobe, záložnému veriteľovi F.. V. E., nar. XX.XX.XXXX, oprávnenému zo záložného práva I.-XXXXX/XXXX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava, pre obec Bratislava - m. č. Staré mesto, okres Bratislava I, katastrálne územie N. S., zakázal pokračovať vo výkone záložného práva formou dobrovoľnej dražby a vykonať toto záložné právo iným spôsobom, odlišným od dobrovoľnej dražby, až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Keďže žalobca mal proti žalovaným 1/ a 2/ plný úspech, súd mu podľa ust. (ďalej aj „“), priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o ich výške bude podľa ust. rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , , , , , , , , , Zákon o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „“ alebo „ZoRK“), a v skutkovom odôvodnení sa odvolal na zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam (ďalej aj „“) a dohodu o urovnaní, obe uzavreté dňa 06.07.2020. Zmluvou o zriadení záložného práva sa žalobca ako záložný veriteľ a žalovaný 2/ ako záložca, dohodli na zriadení záložného práva k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného 2/, pozemok parc. č. XXXX/X o výmere 162 m2 - zast. plocha, nádvorie a stavba - dom súp. č. XXXX na pozemku registra C, parc. č. XXXX/X v okrese Bratislava I, kat. úz. N. S., vedenej na LV č. XXXX, za účelom zabezpečenia nového peňažného záväzku vo výške 50.000,- EUR. Dohodou o urovnaní sa žalobca ako účastník 1/., K. Y. ako účastník 2/ a žalovaný 2/ ako účastník 3/ dohodli na mimosúdnom urovnaní vzájomných práv a povinností. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka ani v jednej zo zmlúv dohodnutá nebola.

3. Žalobu považoval súd prvej inštancie za dôvodnú. Konštatoval, že žalobca nie je účastníkom rozhodcovského konania sp. zn. RS-15/01/2021, keďže so žalovaným 1/ alebo žalovaným 2/ neuzavrel rozhodcovskú zmluvu ani žiadnu dohodu o tom, že niektoré alebo všetky spory, ktoré medzi nimi v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu vznikli alebo vzniknú, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní ( ). Z uvedeného je zrejmé, že rozhodcovský súd nemal vo vzťahu k žalobcovi právomoc rozhodovať spor viažuci sa k jeho záložnému, či akémukoľvek inému právu. Vzhľadom k tomu, že v rozhodcovskom konaní sa podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemôžu rozhodovať spory o vecných právach k nehnuteľnostiam, vrátane záložného práva ( ZoRK), nemohol rozhodcovský súd žalobcovi ako záložnému veriteľovi zakazovať vo výkone záložného práva a správa katastra nehnuteľností nepostupovala správne ak predbežné rozhodcovské uznesenie poznámkou zapísala.

4. Ďalším dôvodom vyhovenia žalobe prvoinštančným súdom bolo, že rozhodcovské uznesenie o predbežnom opatrení môže byť na návrh účastníka rozhodcovského konania nariadené voči druhému účastníkovi rozhodcovského konania (§ 22 ZoRK), nie však voči tretej osobe. Zákon o rozhodcovskom konaní pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe mimo rozhodcovského konania, výlučne všeobecným súdom a takého neodkladné opatrenie následne nemá žiaden vplyv na prebiehajúce rozhodcovské konanie (§ 2 ods. 2 ZoRK). Podľa platnej právnej úpravy teda rozhodcovský súd nemôže voči tretej osobe, t. j. osobe, ktorá nie je zmluvnou stranou rozhodcovskej zmluvy, predbežné opatrenie nariadiť. Zrušenie predbežného rozhodcovského opatrenia všeobecným súdom na základe žaloby síce dovoľuje, ale len účastníkovi rozhodcovského konania, ktorým žalobca nie je. Ten však okrem podania takejto žaloby, žiaden iný prostriedok nápravy svojich ohrozených subjektívnych práv ( ) nemá. Predbežné rozhodcovské opatrenie bolo voči nemu nariadené v rozpore s právnym poriadkom SR a vzhľadom k tomu súd aj s poukazom na dospel k záveru, že domáhať sa zrušenia rozhodcovského uznesenia o predbežnom opatrení (sp. zn. RS-15/01/2021 zo dňa 02.09.2021) je na ochranu svojich subjektívnych práv aktívne legitimovaný.

5. Toto uznesenie napadol odvolaním žalovaný 1/, z odvolacích dôvodov podľa ust. , , , t.j. že neboli splnené procesné podmienky, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnuté uznesenie žiadal zrušiť a žalobu (o.i. aj z dôvodu nesplnenia procesných podmienok) zamietnuť.

6. Súdu prvej inštancie vytkol nesprávne posúdenie právnej otázky, či je žalobca účastníkom rozhodcovského konania.

7. Poukázal na bod 27 uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. -28 zo dňa 13.09.2018: „...Ak súd nariadi neodkladné opatrenie, ktoré ukladá povinnosť alebo obmedzenie tretej osobe, je túto osobu nevyhnutné považovať za stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia... (viď komentár , Doc. JUDr. Marek Števček PhD. a kolektív, nakladateľstvo C. H. Beck, strana 1094 a 1095, vydaný v roku 2016) ...“ S odkazom na uvedené odvolateľ konštatoval, že tretia osoba sa nestáva stranou konania vo veci samej, ale len časti konania, ktorá sa týka neodkladného opatrenia. Podľa ust. 325 ods. 2 : „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä...,” z čoho je zrejmé, že tretia osoba sa logicky musí stať stranou v časti týkajúcej sa neodkladného opatrenia, aby ho voči nej bolo možné nariadiť. Vzhľadom k uvedenému sa F.. V. E., ktorý nie je účastníkom rozhodcovského konania vo veci samej, po prevzatí predbežného opatrenia rozhodcovského súdu stal stranou konania v časti týkajúcej sa nariadeného predbežného opatrenia, na základe čoho je v tejto časti konania oprávnený využiť všetky prostriedky strany, vrátane práva podať žalobu na všeobecný súd, ktorou sa bude domáhať zrušenia rozhodcovského uznesenia o nariadení predbežného opatrenia. Zákon o rozhodcovskom konaní upravuje práva tejto strany a poskytuje jej široké možnosti brániť sa. Nie je tak pravdivý záver Okresného súdu Bratislava V, že žalobca nemá okrem podania tejto žaloby žiaden iný prostriedok nápravy svojich ohrozených subjektívnych práv ( ), a na podanie žaloby domáhať sa zrušenia rozhodcovského uznesenia je aktívne legitimovaný. Súd sa v tomto nesprávnom právnom závere odvolal na a , ktoré sa však na tento prípad použiť nedajú. Podmienkou na uplatnenie postupu podľa je skutočnosť, že také ustanovenie, podľa ktorého by mal súd rozhodnúť, neobsahuje, čo v danom prípade splnené nie je, nakoľko žalobca sa v časti týkajúcej sa nariadeného predbežného opatrenia, stal účastníkom konania.

8. Ďalším odvolacím dôvodom je nesprávne posúdenie otázky, či rozhodcovský súd má oprávnenie nariadiť predbežné opatrenie voči tretej osobe.

9. Odvolateľ konštatoval viazanosť rozhodcovských súdov ustanoveniami Zákona o rozhodcovskom konaní a primerane aj ustanoveniami , čo majú vo svojom štatúte aj tzv. „Stále rozhodcovské súdy” a čo vyplýva aj z ust. ZoRK: „Ak niektorú otázku postupu konania nemožno riešiť podľa tohto zákona, použijú sa primerane ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi ak to povaha veci pripúšťa.” V poznámkach pod čiarou je uvedený „,“ z čoho je zrejmé, že práve tento predpis mal zákonodarca pod všeobecným predpisom na mysli. ZoRK upravuje v ust. situáciu, ak je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie voči tretej osobe ešte pred začatím rozhodcovského konania, alebo po jeho začatí, ale pred ustanovením rozhodcu, kedy nariaďuje neodkladné opatrenie všeobecný súd. Ak je ale potrebné nariadiť neodkladné opatrenie voči tretej osobe už počas rozhodcovského konania, teda v čase, kedy je rozhodca ustanovený, ZoRK už bližšie postup neupravuje, iba v ust. odkazuje, že v otázkach neupravených ZoRK majú rozhodcovské súdy postupovať podľa .

10. S poukazom na bod 14 napadnutého uznesenia: „Dňa 06.07.2020 došlo k uzavretiu dvoch zmlúv a to zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Dohody urovnaní ....V zmluve nie je dohodnutá rozhodcovská doložka...Dohoda o urovnaní neobsahuje žiadnu rozhodcovskú zmluvu resp. rozhodcovskú doložku,” odvolateľ vytkol súdu poukaz na nesprávne zmluvy, nakoľko rozhodcovská doložka bola dohodnutá v zmluve uzatvorenej medzi žalobcom v rozhodcovskom konaní a žalovaným v rozhodcovskom konaní, ktorá je v rozhodcovskom uznesení o nariadení predbežného opatrenia jasne identifikovaná a označená hneď v úvode textu. Zmluvy, na ktoré poukázal súd prvej inštancie, sú iné zmluvy a účastníkom rozhodcovského konania sú podpísané len na jednej strane. Na druhej strane ich podpísala tretia osoba, žalobca v tomto konaní. Z bodu 17 napadnutého uznesenia jednoznačne vyplýva, že súdu prvej inštancie bolo známe a zrozumiteľné, že predbežné opatrenie nebolo nariadené voči účastníkovi rozhodcovského konania, ale voči tretej osobe a teda, že rozhodcovská doložka je logicky uzatvorená medzi účastníkmi predmetného rozhodcovského konania a nie v zmluvách uzatvorených s touto treťou osobou. Prečo súd poukazuje na nesprávne zmluvy, ktoré rozhodcovskú doložku neobsahujú, nie je preto jasné. Rozhodcovský súd nariadil predbežné opatrenie voči tretej osobe na základe ustanovení , keďže otázka nariadenia predbežného opatrenia voči tretej osobe v ZoRK upravená nie je a je teda práve prípadom, kedy je dôvodný postup podľa ust. ZoRK.

11. Súd podľa odvolateľa porušil aj princíp spravodlivosti a rozumného usporiadania veci.

12. Konštatoval, že ak ZoRK priamo odkazuje na nutnosť postupu podľa v prípadoch, ktoré zákon o rozhodcovskom konaní neupravuje, napr. aj vo veci nariadenia predbežného opatrenia voči tretej osobe a zároveň platí, že túto problematiku tiež exaktne v konkrétnom ustanovení neupravuje, je to práve rozhodca, ktorý by sa v takomto prípade mohol odvolávať na . Ten sa vo svojom odôvodnení nepriamo „na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov, zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít," v zmysle aj odvolával.

13. Odvolateľ namietal aj nesprávny procesný postup Okresného súdu Bratislava V.

14. Žalobca má v tomto rozhodcovskom konaní podľa odvolateľa postavenie tretej osoby, ktorá sa stala stranou konania v časti týkajúcej sa predbežného opatrenia. Z ust. 21 ZoRK je zrejmé, že mohol vzniesť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a rozhodca by o nej musel podľa ods. 4 tohto ustanovenia rozhodnúť uznesením. Žalobca však námietku nevzniesol. V bode 4 napadnutého uznesenia prvoinštančný súd uviedol: „Domáhať sa zrušenia rozhodcovského uznesenia o nariadení predbežného opatrenia podľa § 22a sa môže účastník rozhodcovského konania, ak boli jeho námietky podľa 22a ods. 3 neúspešné.” Žalobca mohol v 15 dňovej lehote u rozhodcu vzniesť námietky voči predbežnému opatreniu, v ktorých mohol o.i. namietať aj nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, a rozhodca by musel do 30 dní rozhodnúť uznesením, ktoré ak by bolo v neprospech žalobcu, mohol by sa obrátiť na všeobecný súd so žiadosťou o preskúmanie uznesenia rozhodcu (§ 22a ods. 4 ZoRK). Konanie o námietkach o nedostatku právomoci je tak v časti týkajúcej sa predbežného opatrenia, potrebné najskôr uplatniť v rozhodcovskom konaní, teda na prvostupňovej inštancii, a až následne sa

so žalobou obrátiť na všeobecný súd, ktorý je podstatou konania súdom druhej inštancie. S dôrazom na druhú vetu ust. § 22d ZoRK: „Domáhať sa zrušenia rozhodcovského uznesenia o nariadení predbežného opatrenia podľa § 22a sa môže účastník rozhodcovského konania, ak boli jeho námietky podľa § 22a ods. 3 neúspešné...” odvolateľ konštatoval, že žalobu o zrušenie rozhodcovského uznesenia nie je možné podať na základe argumentov, ktoré neboli už skôr, neúspešne uplatnené u rozhodcu. Analógiou k uvedenému je postup, ktorým sa strana (riadny účastník rozhodcovského konania vo veci samej) môže brániť voči konečnému rozhodcovskému rozsudku vo veci samej. Obdobnou argumentáciou poukázal na ust. § 40 ZoRK so záverom, že ak žalobca v 15 dňovej lehote a ani neskôr nevzniesol u rozhodcu námietku o nedostatku právomoci, súd prvej inštancie ju vôbec nebol oprávnený posudzovať a žalobu mal zamietnuť.

15. Ako ďalšiu odvolaciu námietku vzniesol odvolateľ nesprávnu citáciu ustanovení zákona a nesprávne rozhodnutie v dôsledku takéhoto omylu.

16. Odvolateľ s poukazom na ust. § 1 ods. 3 ZoRK, podľa písm. a/ ktorého sa v rozhodcovskom konaní nemôžu rozhodovať spory o vzniku, zmene alebo zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, vytkol prvoinštančnému súdu konštatovanie, že podľa tohto ustanovenia sa v rozhodcovskom konaní nemôžu rozhodovať spory o vecných právach k nehnuteľnostiam, vrátane záložného práva. Predbežným opatrením, ktorým bolo žalobcovi prikázané zdržať sa (dočasne, do jeho zániku) výkonu záložného práva, predmetné záložné právo nevzniká, nezaniká a ani sa nijako nezmenilo, tak ako by to vyžadovalo citované ustanovenie. Predbežné opatrenie nie je rozhodnutím vo veci samej, ide o rozhodnutie dočasného charakteru, žiadne vecné právo k nehnuteľnosti sa ním nemení, nevzniká ani nezaniká, len sa ním dočasne upravujú pomery medzi stranami. Záložné právo teda žalobcovi naďalej zostáva zachované v nezmenenej podobe. Ustanovenie § 1 ods. 3 písm. a/ ZoRK má na mysli napr. rozhodcovské spory, ktoré by vo veci samej skončili rozhodcovským rozhodnutím (rozsudkom), v dôsledku ktorého by vecné právo k nehnuteľnosti napríklad vzniklo, alebo zaniklo, teda takýto rozhodcovský rozsudok by musel byť vo vzťahu k predmetnému vecnému právu konštitutívnym právnym aktom (a logicky by muselo ísť o konečné rozhodnutie vo veci samej). Súd predmetné ustanovenie naviac necitoval ani presne, zvolil skratkovitý opis jeho textu, na základe čoho potom rozhodol, že rozhodca nemohol vydať predbežné opatrenie lebo tým „konal o záložnom práve.

17. V replike podanej k odvolaniu, žiadal žalobca napadnuté uznesenie v celom rozsahu v zmysle ust. ako vecne správne potvrdiť. Konštatoval, že žalovaný 1/ uvádza skutočnosti a právne argumenty nespôsobilé v danej veci dosiahnuť zmenu či zrušenie napadnutého uznesenia, len „naťahuje čas,“ aby si on do právoplatnosti napadnutého uznesenia o zrušení predbežného opatrenia nemohol vykonať svoje záložné právo. Poukázal na množstvo odvolacích dôvodov a rôznych právnych konštrukcií so zvláštnou právnou logikou poskytnutých odvolateľom, ktorý však opomína najpodstatnejšiu a najzákladnejšiu vec, že v zmysle platnej právnej úpravy SR, rozhodcovský súd, resp. rozhodca, na ktorom sa dva subjekty, účastníci rozhodcovského konania, v zmysle rozhodcovskej zmluvy (doložky) na prejednaní sporu dohodli, nemôže a nie je bez akýchkoľvek pochybností oprávnený nariaďovať žiadne predbežné opatrenie voči tretej osobe, neúčastníkovi rozhodcovského konania, ktorý s rozhodcom či rozhodcovským konaním nemá nič spoločné. Tretej osobe, nespadajúcej pod právomoc rozhodcu, nie je možné ukladať žiadne povinnosti či obmedzenia ani rozhodcovským rozsudkom vo veci samej. 18. Poukázal na právnu úpravu zavedenú novelou , účinnú od 01.01.2015, v zmysle ktorej predbežné opatrenie môže za splnenia zákonných podmienok nariadiť rozhodcovský súd na návrh jedného účastníka rozhodcovského konania len voči druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ktorí sa na riešení ich sporu formou rozhodcovského konania v rozhodcovskej zmluve, resp. doložke výslovne dohodli a sú uzrozumení s tým, že v takomto konaní im za splnenia zákonných podmienok v zmysle ust. a nasl. môže byť rozhodcom nariadené i predbežné opatrenie. V takomto spore však nemôže byť nariadené predbežné opatrenie voči tretej osobe, ktorá o rozhodcovskom konaní nemá žiadnu vedomosť, rozhodcovskú zmluvu (doložku) neuzavrela, ani nepozná jej obsah. Žalobca ani s jedným z účastníkov rozhodcovského konania nikdy neuzavrel žiadnu rozhodcovskú zmluvu resp. doložku, oprávňujúcu rozhodcovský súd, resp. rozhodcu vykonávať voči nemu procesné úkony a vydávať rozhodnutia zasahujúce do jeho právnej sféry. Toto súd prvej inštancie správne posúdil a odôvodnil. Ak by v rozhodcovskom konaní bolo možné predbežné opatrenie nariadiť aj voči tretej osobe, bez rozhodcovskej zmluvy/doložky, vnieslo by to do právnych

vzťahov obrovský chaos a znížilo právnu istotu účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí sa nikdy nedohodli na riešení ich sporu v rozhodcovskom konaní. 19. Ostatné argumenty a odvolacie dôvody žalovaného 1/ označil žalobca za právne irelevantné. Zdôraznil, že v časti nariadeného predbežného opatrenia sa nikdy nestal účastníkom konania, pretože rozhodca nemá právomoc vydávať voči nemu akékoľvek rozhodnutia. Poukázal na odvolateľom prezentovaný účelový výklad ust. Prvá veta tohto ustanovenia rieši podľa jeho názoru len situáciu, ak jeden z účastníkov rozhodcovskej zmluvy žiada všeobecný súd pred začatím rozhodcovského konania alebo pred ustanovením rozhodcu o nariadenie neodkladného opatrenia voči jej druhému účastníkovi a druhá veta výslovne upravuje, že voči tretej osobe, ktorá nie je účastníkom rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený nariadiť neodkladné opatrenie výlučne všeobecný súd, pričom časové hľadisko tu nie je podstatné. Účastník rozhodcovskej zmluvy teda môže či už pred začatím alebo aj v priebehu rozhodcovského konania, a to aj vtedy, keď už rozhodca je ustanovený, žiadať o nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe (neúčastníkovi rozhodcovskej zmluvy) výlučne všeobecný súd, čo neodporuje rozhodcovskému konaniu vedenému medzi účastníkmi rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovský súd však predbežné opatrenie voči tretej osobe nie je oprávnený nariadiť. Postup kedy a kto môže nariadiť neodkladné opatrenie voči tretej osobe, je v zákone o rozhodcovskom konaní výslovne upravený. Poznámka č. 2 v uvedenom ustanovení odkazuje na ust. : „Súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány“, pričom pod pojmom súd je potrebné rozumieť riadny štátny súd v zmysle o súdoch. 20. Žalobca mal podľa odvolateľa v zmysle ust. ZoRK uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy najskôr v rozhodcovskom konaní, s následkami podľa ust. 40 ods. 4 tohto zákona a s poukazom na uznesenie ÚS SR č.k. -12 zo dňa 10.09.2014, mal vzniesť i námietky voči nariadenému predbežnému opatreniu, a to s poukazom na ust. , ZoRK. Keďže tak neurobil, nie je oprávnený domáhať sa zrušenia predbežného opatrenia nariadeného v rozhodcovskom konaní s poukazom na ust. druhej vety ZoRK. K uvedenému odkázal na predchádzajúci odsek s doplnením, že rozhodca Ján Vaňo nenariadil predbežné opatrenie podľa ust. ZoRK (kde je upravená možnosť nariadiť predbežné opatrenie voči druhému účastníkovi rozhodcovského konania aj bez jeho vyjadrenia, ak sa na tom účastníci rozhodcovského konania dohodli) ale podľa tohto zákona, kedy musí byť druhému účastníkovi rozhodcovského konania poskytnutá primeraná lehota na vyjadrenie k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Sám rozhodca to skutkovo i právne uvádza v odseku 1 a 4 na strane 5 svojho uznesenia. V takomto prípade účastník rozhodcovského konania nie je povinný podávať námietky voči predbežnému opatreniu rozhodcovi predtým, ako sa obráti so žalobou o zrušenie predbežného opatrenia na všeobecný súd (viď ust. druhá veta ZoRK). Tretej osoby - neúčastníka rozhodcovského konania (zmluvy) sa táto námietková povinnosť netýka už vôbec.

21. K námietke odvolateľa, že rozhodca nerozhodoval v rozpore s ust. § 1 ods. 3 písm. a/ ZoRK žalobca uviedol, že rozhodcovským uznesením o nariadení predbežného opatrenia mu bolo ako záložnému veriteľovi, zakázané pokračovať vo výkone záložného práva formou dobrovoľnej dražby, resp. vykonať si svoje záložné právo iným spôsobom. Tým nepochybne došlo k zmene v obsahu jeho riadne zriadeného záložného práva, a to možnosťou jeho realizácie. Zostalo mu len tzv. „holé“ záložné právo, v podstate zodpovedajúce naturálnemu záväzku, kedy formálne záložné právo síce existuje, ale v rozpore s dohodou so záložcom a v rozpore so zákonom ho nie je možné pre existenciu rozhodcovského uznesenia vykonať. Predmetom rozhodcovského konania vo veci samej má byť podľa odôvodnenia napadnutého rozhodcovského uznesenia nahradenie prejavu vôle žalovaného (P.T. Real s.r.o.) k uzavretiu záložnej zmluvy, ktorou bude zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam žalovaného zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. N. S.. Aj takýto predmet rozhodcovského sporu vo veci samej sa žalobcovi javí v rozpore s uvedeným ust. § 1 ods. 3 písm. a/ ZoRK, pretože v dôsledku nahradenia prejavu vôle rozhodcovským rozsudkom dôjde k vzniku vecného (záložného) práva žalobcu v rozhodcovskom konaní k nehnuteľnostiam žalovaného v rozhodcovskom konaní, čo je neprípustné.

22. K tvrdeniu žalovaného 1/ o dočasnej úprave pomerov predbežným opatrením len do ukončenia sporu vo veci samej, poukázal na tvrdenie rozhodcu v napadnutom uznesení, že už pred nariadením predbežného opatrenia rozhodol dňa 19.02.2021 „čiastočným“ rozsudkom vo veci samej (ktorý tak označuje zrejme v úmysle, aby mu aspoň teoreticky zostala zachovaná možnosť nariadiť „v prípade potreby“ predbežné opatrenie) tak, že žalovaný P.T. Real s.r.o. je na predmetné nehnuteľnosti povinný uzatvoriť záložnú zmluvu s navrhovateľom - Benita trade, s.r.o.. V katastri nehnuteľností prebieha

vkladové konanie č. I.-XXXX/XXXX, ktoré je v súčasnosti prerušené. Z uvedeného je zrejmé, že predmet rozhodcovského konania sa už rozsudkom rozhodcu zo dňa 19.02.2021 v celom rozsahu vyčerpal, v dôsledku čoho už dňa 02.09.2021 nemohlo byť nariadené predbežné opatrenie (§ 22 ods. 1 a § 22b ods. 1 ZoRK) ani voči účastníkovi rozhodcovského konania (žalovanému P.T. Real s.r.o.), nie to ešte voči tretej osobe. Nariadenie predbežného opatrenia voči tretej osobe rozhodca odôvodnil jeho dočasnosťou s poznámkou, že potom, ako sa žalobca v rozhodcovskom konaní - Benita trade, s.r.o. stane záložným veriteľom druhým v poradí po prednostnom záložnom veriteľovi, nebolo by viac od tretej osoby spravodlivé žiadať, aby sa zdržala výkonu svojho záložného práva. Po odpadnutí dôvodu, pre nariadenie predbežného opatrenia (t.j. potom, ako sa žalobca v rozhodcovskom konaní stane v poradí druhým záložným veriteľom po F.. E.), rozhodcovský súd predbežné opatrenie bezodkladne zruší. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. N. S. zo dňa 20.04.2022, aj zo dňa 18.10.2021 je však nepochybné, že spoločnosť Benita trade, s.r.o. je už v druhom poradí po žalobcovi - F.. E., záložným veriteľom žalovaného 2/, a to na základe exekučného záložného práva zriadeného exekučným príkazom zo dňa 25.08.2021, súdnym exekútorom S.. E.. Rozhodca však predbežné opatrenie voči žalobcovi ako tretej osobe nielenže nezrušil aj bez návrhu, ako to sám v uznesení tvrdil, ale voči nemu toto predbežné opatrenia nariadil 8 dní potom, ako sa žalovaný 1/ stal záložným veriteľom žalovaného 2/ v druhom poradí.

23. V podanej duplike sa odvolateľ v plnom rozsahu pridržiaval obsahu svojho odvolania voči napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie, žiadal jeho zrušenie a zamietnutie žaloby z dôvodu nesplnenia procesných podmienok. Zotrval na tom, že problematiku nariadenia predbežného opatrenia rozhodcovským súdom voči tretej osobe ZoRK vôbec neupravuje. S poukazom na ust. Z.z,, upravujúce len nariadenie neodkladného opatrenia všeobecným, nie rozhodcovským súdom v čase, kedy rozhodca ešte nie je ustanovený do funkcie, označil tvrdenie žalobcu, že ZoRK upravuje otázku vydania predbežného opatrenia rozhodcovským súdom, za nepravdivé. Poznamenal, že ak rozhodca ešte nie je ustanovený, logicky nemôže žiadne predbežné opatrenie v danom čase ani nariadiť. Odvolateľ odkázal na svoje odvolanie, v ktorom podrobne uviedol dôvody, pre ktoré najmä s poukazom na ust. ZoRK platí, že v otázkach vyslovene neupravených ZoRK sa rozhodcovské konanie vždy riadi ustanoveniami . Zdôraznil, že svoje odvolacie dôvody podoprel aj súdnou a rozhodcovskou praxou, poukázal na predbežné opatrenie sp.zn. RS-03/07/2019 vydané práve s poukazom na na rozhodcovskom súde S.. Q. G., K.. voči tretej osobe, spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s., ktorá nebola účastníkom rozhodcovského konania, teda ani nepodpísala rozhodcovskú zmluvu a bolo jej nariadené zapojiť dodávku elektrickej energie do bytu S.. D. I. H.. Západoslovenská distribučná, a.s. si uloženú povinnosť nesplnila s poukazom na to, že nebola účastníkom rozhodcovského konania, žiadnu rozhodcovskú doložku nepodpísala a preto jej rozhodca nie je oprávnený nič nariaďovať. Rozhodnutie rozhodcovského súdu označila na nulitný akt, ktorý voči tretej osobe nemá žiadnu právnu silu. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako exekučný súd, vydal dňa 06.12.2022 súdnemu exekútorovi S.. G. E. poverenie na vykonanie exekúcie. Odvolateľ prízvukoval, že riadne zdôvodnil svoj právny názor, že doručením predbežného opatrenia sa tretia osoba stáva účastníkom konania v časti týkajúcej sa predbežného opatrenia, aj keď v konaní vo veci samej účastníkom nie je. Žalobca teda svoj názor, že sa v časti týkajúcej sa predbežného opatrenia nestal účastníkom rozhodcovského konania prezentoval bez toho, že by sa akokoľvek vysporiadal s jeho argumentáciou, alebo argumentáciou Ústavného súdu SR, svedčiacou o opaku.

24. K faktu, že žalobca neuplatnil námietky u rozhodcu, ale rovno podal žalobu na súd, čo zákon nepripúšťa, odvolateľ upozornil, že podľa nálezu Ústavného súdu SR -28 zo dňa 13.09.2018: „Ak súd nariadi neodkladné opatrenie, ktoré ukladá povinnosť alebo obmedzenie tretej osobe, je túto osobu nevyhnutné považovať za stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia” je zrejmé, že uvedený účinok nastáva dňom doručenia predbežného opatrenia tejto tretej osobe, ktorá sa nemôže stať účastníkom konania v časti predbežného opatrenia skôr, než jej je riadne doručené. Je preto nelogické odvolávať sa na ust. § 22 ZoRK, podľa ktorého musí byť druhému účastníkovi rozhodcovského konania poskytnutá primeraná lehota na vyjadrenie k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, pretože táto povinnosť je uložená účastníkovi konania. Rozhodca vo vzťahu k žalobcovi žiadnu povinnosť nemal, keďže účastníkom konania sa stal až momentom doručenia uznesenia o predbežnom opatrení, a až keď sa stal účastníkom v tejto časti konania, získal všetky práva účastníka vyjadrovať sa k právnym úkonom rozhodcu, namietať ich, vznášať námietku nedostatku právomoci a podobne. Rozhodca by o všetkých námietkach v súlade so ZoRK musel rozhodnúť

samostatným uznesením a ak by im nevyhovel, až potom by žalobcovi vzniklo právo obrátiť sa na súd. Nie však pred vyčerpaním zákonných možností.

25. K argumentácii žalobcu vo vzťahu k ust. § 1 ods. 3 ZoRK, že rozhodca nemôže rozhodovať o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam poznamenal, že predbežné opatrenie je dočasný inštitút, upravujúci pomery len do skončenia sporu, a jeho nariadením záložné právo nevzniklo, nezaniklo ani sa nezmenilo. Po skončení sporu predbežné opatrenie zanikne a záložné právo žalobcu zostáva v podobe, v akej existovalo aj predtým. Zmenou má zákonodarca na mysli zmenu trvalú (nevratnú), predbežným opatrením sa záložné právo vôbec nemení. Tvrdenie žalobcu, že predmetom rozhodcovského konania vo veci samej má byť nahradenie prejavu vôle žalovaného (P.T. Real s.r.o.) k uzavretiu záložnej zmluvy, ktorou bude zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam žalovaného, čo sa javí v rozpore s ust. § 1 ods. 3 písm. a/ ZoRK, pretože v dôsledku nahradenia prejavu vôle rozhodcovským rozsudkom dôjde k vzniku vecného (záložného) práva žalobcu v rozhodcovskom konaní k nehnuteľnostiam žalovaného, čo je neprípustné, odvolateľ tiež označil za nepravdivé. Výsledkom rozhodcovského konania je v tomto prípade podpis záložnej zmluvy nahradením vôle účastníka podpísať zmluvu, z čoho je zrejmé, že záložné právo nevzniká, nakoľko k jeho vzniku dôjde až povolením vkladu v katastri nehnuteľností. Uvedený postup teda nie je vylúčený z právomocí rozhodcu v zmysle ust. § 1 ods. 3 písm. a/ ZoRK.

26. Aj poukaz žalobcu na konštatovanie rozhodcu, že už pred nariadením predbežného opatrenia rozhodol vo veci samej „čiastočným“ rozsudkom zo dňa 19.02.2021, že žalovaný P.T. Real s.r.o. je povinný uzatvoriť záložnú zmluvu s navrhovateľom Benita trade, s.r.o., ktorou sa zriadi záložné právo na predmetné nehnuteľnosti, označil za nepravdivé tvrdenie. Rozsudok rozhodcu sa týkal nahradenia vôle k podpisu záložnej zmluvy na nehnuteľnosť bez pozemku a vo vlastníctve P.T. Real s.r.o. je aj pozemok, na ktorom budova stojí. Konanie o nahradenie prejavu vôle k podpisu záložnej zmluvy aj vo vzťahu k pozemku naďalej prebieha, čo je dôsledkom toho, že záložná zmluva na majetok P.T. Real s.r.o. má zabezpečovať pohľadávku uplatnenú voči nemu v rozhodcovskom konaní, pričom nie je zrejmé, či zábezpeka je zriadená v dostatočnej výške. Nie je zrejmé, za akú cenu sa podarí zabezpečenú nehnuteľnosť po prípadnom uplatnení záložného práva speňažiť a ak dosiahnutý výťažok nebude postačovať na uspokojenie veriteľa, bude potrebné zvýšiť zabezpečenie aj o pozemok, na ktorom budova stojí. Uvedený spor o nahradenie vôle účastníka k podpisu záložnej zmluvy aj vo vzťahu k pozemku, je teda stále predmetom rozhodcovského konania.

27. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( ) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec prejednal podľa ust. a bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s odvolacími dôvodmi žalovaného 1/, s vyjadreniami žalobcu i žalovaného 1/ dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania. 28. Podľa , tento zákon upravuje rozhodovanie sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike,

29. Podľa písm. b/ cit. ustanovenia, uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike. 30. Podľa , v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať všetky spory týkajúce sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní1) vrátane sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. 31. Podľa , V rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory a/ o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, b/ o osobnom stave, c/ súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, d/ ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania.

32. Podľa , ak je spor podľa už predmetom konania na súde, môžu sa účastníci konania dohodnúť pred súdom alebo mimosúdne, že sa skončí v rozhodcovskom konaní. Táto dohoda musí obsahovať rozhodcovskú zmluvu podľa . Dohoda doručená súdu má účinky späťvzatia návrhu, ako aj súhlasu odporcu s takým späťvzatím podľa osobitného predpisu. 33. Podľa , rozhodcovskému konaniu neodporuje, ak účastník konania pred začatím rozhodcovského konania, alebo po jeho začatí, ale pred ustanovením rozhodcu

(rozhodcov) požaduje od súdu2) nariadenie neodkladného opatrenia a súd také opatrenie nariadi. Rovnako rozhodcovskému konaniu neodporuje, ak účastník požaduje od súdu nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe, ktorá nie je stranou rozhodcovskej zmluvy (pozn. 2 - ). 34. Podľa rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. 35. Súdna právomoc (jurisdikcia) je zverená primárne súdom, čo vyplýva z článku 141 ods. 1 SR. V oblasti súkromného práva sa však pripúšťa riešenie sporov aj prostredníctvom rozhodcovského konania, čo však neznamená odňatie právomoci štátnym súdom na základe dohody účastníkov sporu, ktorí zveria rozhodnutie už existujúceho sporu alebo budúcich sporov súkromným osobám, rozhodcom. V zákone o rozhodcovskom konaní sú upravené základné predpoklady (podmienky) rozhodcovského konania a štáty nad ním prostredníctvom súdov vo vymedzenom rozsahu vykonávajú určitú kontrolu. Kontrolnú činnosť všeobecných súdov pripúšťa zákon o rozhodcovskom konaní najmä tým, že umožňuje uplatniť existenciu vád, ktorými trpelo konanie pred rozhodcami, poprípade rozhodcovské rozhodnutie, ak sú takéto vady v rozpore so základnými zásadami, na ktorých spočíva samotné rozhodcovské konanie a rozhodovanie. Prieskum toho, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom, rieši inštitút zrušenia rozhodcovského nálezu súdom. Procesný postup rozhodcovského súdu, ako aj práva a povinnosti účastníkov sú osobitne upravené v zákone o rozhodcovskom konaní s tým, že tento predpis upravuje aj procesný postup rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní. 36. Z listinných dôkazov založených v súdnom spise vyplýva, že na rozhodcovskom súde jediného rozhodcu, Jána Vaňa, je pod sp. zn. RS-15/01/2021 vedené rozhodcovské konanie žalovaného 1/ (Benita trade s.r.o., v rozhodcovskom konaní žalobcu) proti žalovanému 2/ (P.T. Real s.r.o., v rozhodcovskom konaní žalovaného) o nahradenie prejavu vôle. V tomto konaní bolo nariadené predbežné opatrenie, v ktorom bolo jeho druhým výrokom, F.. V. E.Ň., nar. XX.XX.XXXX (v preskúmavanej veci žalobcovi), oprávnenému zo záložného práva I.-XXXXX/XXXX zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre obec Bratislava - m. č. Staré mesto, okres Bratislava I, kat. úz. N. S., ako tretej osobe (neúčastníkovi rozhodcovského konania o nahradenie prejavu vôle), zakázané pokračovať vo výkone záložného práva formou dobrovoľnej dražby, prípadne iným spôsobom. 37. Na základe žalobcom podanej žaloby, súd prvej inštancie uznesenie rozhodcu sp. zn. V.-XX/XX/ XXXX zo dňa 02.09.2021 v jeho druhom (napadnutom) výroku zrušil. Voči tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný 1/. 38. So závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, sa odvolací súd plne stotožňuje. Aj napriek výkladovým úvahám zo strany odvolateľa, nemožno sa s jeho odvolacími námietkami stotožniť. Rozhodcovské konanie je osobitným právnym procesom, sui generis, v ktorom sa pri prevahe súkromnoprávnych, prelínajú aj verejnoprávne prvky. Tento názor sa opiera predovšetkým o akt rozhodcovskej zmluvy (doložky), ako útvaru súkromného práva. Celé rozhodcovské konanie má konsenzuálny základ, dokonca aj rozhodcovský rozsudok (nález) vo veci samej je aktom - produktom zmluvnej arbitráže, konštruovanej z vôle zmluvných strán. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že takýto akt verejná moc ex post uznáva a aprobuje, a špecifickými mocenskými prostriedkami mu zaručuje všeobecné uznanie a vykonateľnosť. 39. Ak žalovaný 1/ odvolávajúc sa na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. -28 zo dňa 13.09.2018 v spojení s ust. konštatuje, že žalobca ako tretia strana sa v časti nariadeného predbežného opatrenia stal účastníkom rozhodcovského konania, voči ktorému nariadenie predbežného opatrenia priamo umožňuje , táto jeho úvaha nie je podložená žiadnym ustanovením zákona. Zákon o rozhodcovskom konaní účastníctvo strán v konaní a podmienky ich vzniku explicitne upravuje v ust. až , vydanie predbežného opatrenia v ust. , až . Nariadenie predbežného opatrenia voči tretej osobe síce upravuje tiež (novelou č. , účinnou od 01.05.2015), právomoc na jeho vydanie však vkladá výlučne do kompetencie všeobecného súdu, mimo a bez vplyvu na prebiehajúce rozhodcovské konanie ( ZoRK). Ak odvolateľ poukazuje na rozhodnutie iného krajského súdu v súvislosti s úspešnosťou nariadenia predbežného rozhodcovského opatrenia voči tretej osobe, takéto rozhodnutie nie je pre súd rovnakej a ani súd prvej inštancie záväzný. Žalobca účastníkom rozhodcovského konania vedeného pod sp.zn. RS-15/01/2021 byť nemohol vôbec, pretože rozhodcovskú zmluvu, doložku a ani žiadnu dohodu so žalovaným 1/ alebo žalovaným 2/ o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu vznikli alebo vzniknú, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní ( viď. ZoRK), neuzavrel. Subsidiárne využitie zodpovedajúcich ustanovení za

účelom prijatia názoru odvolateľa o možnosti nariadenia predbežného opatrenia voči tretej osobe, ktorá sa jeho doručením stáva účastníkom rozhodcovského konania nie je prípustné a rozhodcovský súd teda nemal právomoc vydať rozhodnutie, aj keď len dočasného charakteru, vo vzťahu k žalobcovi, k jeho záložnému, či akémukoľvek inému právu. 40. Odvolateľ (žalovaný 1/) okrem iných odvolacích námietok, vytkol súdu nesprávnu citáciu zákona a v jej dôsledku nesprávne rozhodnutie. S poukazom na ust. § 1 ods. 3 písm. a/ ZoRK namietol konštatovanie prvoinštančného súdu o nemožnosti rozhodovať spory o vecných právach k nehnuteľnostiam, vrátane záložného práva v rozhodcovskom konaní, nakoľko predbežným opatrením bolo žalobcovi prikázané zdržať sa (dočasne, do jeho zániku) výkonu záložného práva, ktoré tým nevzniká, nezaniká a ani sa nijako nezmenilo, tak aby naozaj mohlo ísť o prekážku rozhodcovského rozhodovania. Ide o rozhodnutie dočasného charakteru, žiadne vecné právo k nehnuteľnosti sa ním nemení, nevzniká ani nezaniká, len sa ním dočasne upravujú pomery medzi stranami a záložné právo žalobcovi naďalej zostáva zachované v nezmenenej podobe. Ustanovenie § 1 ods. 3 písm. a/ ZoRK má na mysli napr. rozhodcovské spory, ktoré by vo veci samej skončili rozhodcovským rozhodnutím, v dôsledku ktorého by vecné právo k nehnuteľnosti napríklad vzniklo, alebo zaniklo, teda takýto rozhodcovský rozsudok by musel byť vo vzťahu k predmetnému vecnému právu konštitutívnym právnym aktom.

41. S prezentovanou námietkou odvolateľa sa odvolací súd rovnako nestotožnil. V rozhodcovskom konaní ide o alternatívne riešenie súdnych sporov, definované ako súkromnoprávne konanie, ktoré sa uskutočňuje pod kontrolou a na základe zmluvy účastníkov, ktorou je spor predkladaný k posúdeniu nimi vybranému nezávislému subjektu a v ktorom výsledkom konania je rozhodnutie sporu s konečnou platnosťou vo forme rozhodnutia rozhodcu, záväzné pre účastníkov a vynútiteľné zákonnými prostriedkami, a preto treba s osobitnou pozornosťou i v týchto konaniach klásť dôraz na rozsah právomoci rozhodcu (rozhodcovského súdu). 42. Ods. 2 ust. § 1 ZoRK rámcuje spory, ktoré možno v rozhodcovskom konaní rozhodovať tak, že ide o všetky spory týkajúce sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní vrátane sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. 43. Odsek 3 ust. § 1 ZoRK pod písm. a/ negatívne vymedzuje spory, ktoré nemôžu byť predmetom rozhodcovského konania z dôvodu osobitného významu veci samej. Ide o vznik, zmenu a zánik vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, kde sa vyžaduje zápis práv k nehnuteľnostiam a ich zmien v katastri nehnuteľností, pričom rozsudok rozhodcovského súdu nie je právnou skutočnosťou slúžiacou ako relevantný podklad na zápis. 44. V uznesení rozhodcovského súdu sp. zn. RS-15/01/2021 zo dňa 02.09.2021 je v ods. 1 uvedené: „Právomoc rozhodcovského súdu je daná s poukazom na ust. písm, a o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov ako aj s poukazom na rozhodcovskú doložku dojednanú v Zmluve o prevode nehnuteľností zo dňa 21.01.2020, uzatvorenej medzi žalovaným ako kupujúcim a právnym predchodcom žalobcu - spoločnosti AFP trade s.r.o. ako predávajúcim, ktorou sa kupujúci zaviazal zaplatiť kúpnu cenu za prevádzané nehnuteľnosti vo výške 350.000,- EUR (čl. V ods. 1 a 2 zmluvy). Žalobou podanou dňa 12.01.2021 na rozhodcovský súd sa pôvodný žalobca AFP trade s.r.o. (ďalej tiež len žalobca) domáhal, aby súd vo veci zabezpečenia predmetnej pohľadávky vo výške 350.000,- EUR (ďalej len Pohľadávka) nahradil vôľu žalovaného.“ Na inom mieste uznesenia je uvedené: „Okrem toho rozhodcovský súd čiastočným rozsudkom už dňa 19.02.2021 rozhodol o tom, že žalobca je povinný uzatvoriť záložnú zmluvu v znení predloženom navrhovateľom, ktorou sa zriadi záložné právo na nehnuteľnosti.“ 45. Z obsahu spisu vyvstáva otázka, či rozhodca v konaní o nahradenie vôle nemohol prekročiť svoju právomoc konať i v merite veci, nakoľko ide o konanie spadajúce pod negatívne vymedzenie ust. , teda o spory, ktoré v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať, nakoľko nahradením prejavu vôle rozhodcovským rozsudkom dôjde k vzniku záložného, teda vecného práva žalobcu k nehnuteľnostiam žalovaného v rozhodcovskom konaní, čo zákon o rozhodcovskom konaní nepripúšťa. V takomto prípade nemohol rozhodca vydať ani predbežné opatrenie a už vôbec nie také, ktorým obmedzil tretiu osobu, neúčastníka rozhodcovkého konania v jeho vecných právach. 46. Jednou zo základných procesných podmienok konania, je právomoc súdu ako odraz legitimity a kompetencie súdu vo vzťahu k iným orgánom ochrany práva. Existenciu právomoci na konanie súd skúma ex offo kedykoľvek za konania. Pri riešení otázky, či určitá vec patrí do právomoci súdov je nevyhnutné najprv posúdiť, z akého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje v konaní uplatňovaný nárok, t. j. ustáliť predmet konania. Tomuto účelu zodpovedá normatívna povinnosť žalobcu uviesť v žalobe všetky rozhodujúce skutočnosti (causa petendi). Potrebu individualizácie predmetu konania vychádzajúcu

nielen z vymedzenia žalobného petitu, ale aj opisu skutkového deja, vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení zo dňa 25. 11. 2020, sp. zn. . Riadne skutkové vymedzenie žalovaného nároku je tak základným predpokladom pre posúdenie viacerých procesných otázok(napr. právomoci, príslušnosti, prekážky litispendencie/res iudicata), ako aj veci samej. 47. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj odvolaciu námietku vymedzenú v odsekoch 13 a 14 tohto rozhodnutia. S poukazom na skutočnosť, že z vyššie uvedených dôvodov na vydanie preskúmavaného rozhodnutia vôbec nebola daná právomoc rozhodcovského súdu a žalobca sa ani dobrovoľne nepodriadil právomoci rozhodcovského súdu uzatvorením rozhodcovskej zmluvy/doložky, nemohla mu ani vzniknúť povinnosť využiť inštitúty, ktoré pre preskúmavané rozhodnutie/konanie zákon o rozhodcovskom konaní ustanovuje. 48. Súd prvej inštancie teda napadnutým rozhodnutím rozhodol správne, keď zrušil rozhodnutie rozhodcu Z. I., sp. zn. RS-15/01/2021 zo dňa 02.09.2021, o nariadení predbežného opatrenia v jeho druhom výroku, ktorým tretej osobe, záložnému veriteľovi F.. V. E., nar. XX.XX.XXXX, oprávnenému zo záložného práva I.-XXXXX/XXXX, zakázal pokračovať vo výkone záložného práva formou dobrovoľnej dražby a vykonať toto záložné právo iným spôsobom, odlišným od dobrovoľnej dražby, až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 49. Záverom odvolací súd pripomína, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva síce povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak len potiaľ, pokiaľ majú význam pre rozhodnutie (, , , , ). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. , , , , ). 50. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v súlade s ust. v spojení s ust. tak, že žalobca má voči žalovanému 1/ právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 51. O výške náhrady trov konania rozhodne zmysle ust. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 52. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).