Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_32CoCsp-8-2023.pdf
PDF · 155.51 KB
Case nature
Area
Subarea
32CoCsp/8/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom zo sudcov: JUDr. Daniel Ilavský ako predseda senátu a JUDr. Róbert Foltán a JUDr. Peter Duman ako členovia senátu v spore žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, adresa sídla Bratislava, Tomášikova 48, v konaní zastúpeného splnomocnencom: Roman Kvasnica a partneri s.r.o., IČO: 36 866 598, adresa sídla Piešťany, Žilinská cesta 130, proti žalovanému v 1. rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX, žalovanej v 2. rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX a žalovanej v 3. rade: A. C., nar. XX.XX.XXXX, všetci traja bytom D., A. E. D. XXX/XX, v konaní všetci traja zastúpení splnomocnencom: RIEDL advokátska kancelária s. r. o., IČO: 54 359 490, adresa sídla Prešov, Slovenská 46, o 79.039,51 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 19. januára 2023 č. k. 30Csp/79/2018 – 540 v znení jeho opravy opravným uznesením Okresného súdu Galanta zo 17. februára 2023 č. k. 30Csp/79/2018 – 561, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietavom výroku mení tak, že žalovaní v 1. až 3. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi 103.456,93 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 79.039,51 eur od 18.04.2018 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť v rozsahu tohto plnenia ostatným zo žalovaných.
II. Žalobca má nárok voči žalovaným v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.).
1.1 Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.05.2018 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným v 1. - 3. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 79.039,51 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania, a to titulom jeho nároku na vrátenie úveru, ktorý poskytol A. C., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a žalovaným v 1. až 3. rade ako dlžníkom na základe zmluvy o hypotekárnom úvere č. 0285798318 z 02.03.2009. Žalovaní žiadali žalobu žalobcu zamietnuť z dôvodu, že nároky žalobcu uplatnené voči žalovaným v tomto konaní, nemožno žalobcovi priznať pre uplynutie premlčacej doby na ich uplatnenie pred súdom a žalovanými v konaní vznesenú námietku premlčania, že žalovaní a zomrelý manžel žalovanej v 3. rade síce čerpali úver na kúpu bytu, ale byt nadobudli do vlastníctva výlučne žalovaní v 1. a 2. rade (ako bezpodieloví spoluvlastníci a že predmetný byt slúži žalovaným v 1. a 2. rade a ich maloletým deťom ako ich obydlie) a žalovaná v 3. rade a jej zomrelý manžel nemali z úveru žiaden pôžitok, a napokon, že žalobcovi nemožno priznať nároky uplatnené v tomto konaní ani z dôvodu nesprávnej formulácie petitu žaloby, kedy žalobca nežiadal uložiť žalovaným povinnosť plniť spoločne a nerozdielne napriek tomu, že si žalobou uplatnil voči žalovaným nárok zo solidárneho záväzku.
1.2 V konaní mal súd za nesporné, že žalobca so žalovanými a neb. manželom žalovanej v 3. rade uzatvorili dňa 02.03.2009 Zmluvu o hypotekárnom úvere č. 0285798318, na základe ktorej im bol poskytnutý úver s nasledovnými parametrami:
a) výška úveru: 81.000 eur; b) účel úveru: kúpa bytu; c) typ a výška úrokovej sadzby: fixná 1 rok, 5,80 % ročne v deň uzatvorenia zmluvy; d) výška, počet splátok: 388,08 eura, 358; e) splatnosť: k 20.dňu v kalendárnom mesiaci f) splatnosť prvej splátky: 20.04.2009 g) konečná splatnosť: 20.01.2039
1.2.1 Zároveň mal za nesporné, že zmluvné strany sa písomne dohodli, že :
- Banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie Pohľadávky zo zmluvy o úvere a Klient je povinný splatiť Pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú Banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti (bod 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., účinných v čase uzavretia zmluvného vzťahu, ktoré sa na základe dohody stali súčasťou zmluvy),
- ak dôjde k akémukoľvek Prípadu porušenia, Banka je oprávnená najmä vyhlásiť mimoriadnu splatnosť Pohľadávky Banky, t. j. požadovať splatenie Pohľadávky Banky v lehote, ktorú Banka určí v Oznámení o mimoriadnej splatnosti, a Dlžník je povinný v tejto lehote splatiť Pohľadávku Banky (bod 8.4. Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinných v čase uzavretia zmluvného vzťahu),
- ak nastane niektorý z uvedených Prípadov porušenia, Banka môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť Pohľadávky Banky a požadovať splatenie Pohľadávky Banky v lehote, ktorú Banka oznámi v Oznámení o mimoriadnej splatnosti (bod 8.1. Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. účinných ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru).
1.2.2 Žalovaní ako prvú nezaplatili splátku splatnú 20.08.2014, ani ďalšie splátky splatné 20.09.2014, 20.10.2014, 20.11.2014, 20.12.2014, 20.01.2015
1.2.3 Nakoľko však splácanie úveru zo strany žalovaných postupne prestávalo byť pravidelné, žalobca žalovaným zaslal výzvu zo dňa 06.02.2015, v ktorej ich na omeškania upozornil. V predmetnej výzve uviedol, že ku dňu 06.02.2015 sú žalovaní v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 5.527,44 eura. Uvedenú sumu žiadal žalobca uhradiť najneskôr do 15 dní od doručenia predmetnej výzvy. Súčasne žalovaných vo výzve upozornil, že v prípade, ak dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradia, žalobca je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky.
1.2.4 Nakoľko žalovaní dlžnú pohľadávku v stanovenej lehote neuhradili, oznámením zo dňa 11.05.2015 žalobca žalovaným oznámil, že došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Mimoriadnu splatnosť žalobca vyhlásil ku dňu 07.05.2015. Pohľadávka zo zmluvy bola vyčíslená na sumu 87.322,83 eura. Uvedenú sumu mali žalovaní uhradiť do 15 dní od doručenia predmetného oznámenia. Vyhlásenie bolo A. B. doručené 15.05.2015, lehota na dobrovoľné plnenie pohľadávky žalovanými uplynula dňom 30.05.2015.
1.2.5 Ku dňu vyčíslenia pohľadávky žalobcom, t. j. k 17.01.2018, dosiahla výška splatného dlhu žalovaných celkom sumu 103.456,93 eura a pozostávala z istiny 79.039,51 eura, úrokov 12.415,49 eura (vyčíslených do 12.02.2017, pri úročení dlžnej istiny úrokom 4,90 % ročne), úrokov z omeškania 12.001,93 eura (vyčíslených do 17.04.2018, pri úročení splatnej istiny úrokom z omeškania 5 % ročne).
1.2.6 Žalovaní žalobcom uplatnené pohľadávky neuhradili.
1.2.7 Žalovaní vzniesli počas konania námietku premlčania, namietajúc premlčanie uplatnených nárokov žalobcu dňom 20.01.2018, resp. dňom 20.02.2018 (pričom žaloba bola podaná na súde až dňa 03.05.2018) a z toho plynúcu nemožnosť priznania mu uplatnených nárokov súdom.
1.3 Vec právne posúdil ako nárok veriteľa na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých dlžníkom na základe spotrebiteľskej zmluvy o hypotekárnom úvere podľa § 52 ods. 1, ods. 3 a ods. 4, § 53 ods. 1, 2, 5 a ods. 7, § 54 ods. 1 a 2, § 565, § 100 ods. 1, § 101 a § 103 OZ (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších prepisov, ďalej len „OZ“) a dospel k záveru, že nároky žalobcu uplatnené voči žalovaným v tomto konaní nemožno žalobcovi priznať z dôvodu uplynutia premlčacej doby na ich uplatnenie pred súdom a žalovanými v konaní vznesenú námietku premlčania.
1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že vzťah medzi stranami sporu je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský, a to s poukazom na ust. § 52 OZ. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Zároveň zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 1 OZ).
1.5 V konaní nebolo sporné, že uplatnený nárok vychádzal z práva žalobcu na úhradu záväzku žalovaných zo Zmluvy o hypotekárnom úvere č. 0285798318 v dôsledku, že žalobca vyhlásil dňa 07.05.2015 mimoriadnu splatnosť úveru. Obrana žalovaných spočívala vo vznesení námietky premlčania uplatneného nároku zo strany žalobcu tvrdiac, že premlčacia doba zročného dlhu začala plynúť od splatnosti splátky, pre nesplatenie ktorej bolo uplatnené právo veriteľa na zosplatnenie.
1.6 Vo vzťahu k vyššie uvedenému súd skúmal, či došlo k zosplatneniu úveru v súlade so zákonom. V tej súvislosti mal súd preukázané, že žalobca na základe dohody zmluvných strán o práve žalobcu žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky výzvou zo 06.02.2015 vyzval žalovaných na zaplatenie sumy 5.527,44 eura, pričom žalovaných zároveň upozornil na možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť v prípade nezaplatenia dlžnej sumy. Keďže žalovaní dlžnú pohľadávku v určenej lehote neuhradili, listom z 11.05.2015 im žalobca oznámil, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť ku dňu 07.05.2015 spolu s výzvou na úhradu sumy 87.322,83 eura v lehote 15 dní od doručenia. Z výpisu z úverového účtu je zrejmé, že žalovaní od splátky splatnej dňa 20.07.2014 už nezrealizovali žiadnu platbu. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo v súlade so zmluvnými podmienkami dojednanými stranami sporu a žalovaným bolo oznámené zákonným spôsobom. Keďže žalobca riadne doručil upozornenie podľa ust. § 53 ods. 8 OZ a na to nadväzujúce „zosplatnenie“ žalovaným, účinne tým vyvolal následky predpokladané ust. § 565 OZ.
1.7 Podľa názoru súdu z ust. § 53 ods. 8 OZ nevyplýva povinnosť, aby výzva, resp. upozornenie zo strany dodávateľa (veriteľa) aspoň 15 dní pred zosplatnením celého úveru obsahovala údaj alebo identifikáciu tej konkrétnej splátky, pre ktorú došlo k uplatneniu práva dodávateľa (veriteľa) na zosplatnenie úveru, pričom absencia tejto skutočnosti nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Z dikcie predmetného ustanovenia vyplýva povinnosť zo strany dodávateľa (veriteľa) upozorniť spotrebiteľa na možnosť uplatnenia práva dodávateľa na zosplatnenie celého spotrebiteľského úveru, pričom je nevyhnutné, aby dodávateľ túto povinnosť splnil vzhľadom na zákonnú lehotu, jednak uplynutia 3 mesiacov od omeškania so zaplatením v poradí prvej splátky, a jednak na zákonnú lehotu 15 dní pred vykonaním práva na zosplatnenie úveru, t. j. musia byť kumulatívne splnené obidve uvedené podmienky.
1.8 V prejednávanej veci mal súd preukázané, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo v súlade so zmluvnými podmienkami dojednanými stranami sporu (že žalobca môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky a tento nárok si môže uplatniť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil žalovaných v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) a žalovaným bolo oznámené zákonným spôsobom. Z výpisu z úveru je nepochybné, že žalovaní ako prvú nezaplatili splátku splatnú 20.08.2014, ani ďalšie splátky splatné 20.09.2014, 20.10.2014, 20.11.2014, 20.12.2014, 20.01.2015 a žalobca celý dlh zosplatnil listom zo dňa 11.05.2015, keď výzvou zo dňa 06.02.2015 vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej čiastky s poukazom na ich omeškanie so zaplatením mesačných splátok. Vzhľadom na dátum listu (11.05.2015) tak k zosplatneniu mohlo dôjsť v dôsledku omeškania so splátkou splatnou 20.01.2015, keďže od jej splatnosti do 11.05.2015 uplynuli viac ako tri mesiace. Z uvedeného je nepochybné, že boli kumulatívne splnené obidve podmienky, ktoré predpokladá ustanovenie § 53 ods. 8 OZ pre platné zosplatnenie spotrebiteľského úveru, a to s poukazom na splatnosť prvej nesplatenej splátky, splatnej dňa 20.01.2015, pre ktorú sa dostali žalovaní do omeškania, s poukazom na dodržanie aspoň 15-dňovej lehoty na upozornenie spotrebiteľa zo strany dodávateľa (výzvou zo dňa 06.02.2015) a uplynutím viac ako 3
mesiacov pre možné uplatnenie práva dodávateľa na vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru (listom zo dňa 11.05.2015).
1.9 Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn. 26CoCsp/7/2021 uviedol, že pokiaľ ide o nároky zo spotrebiteľskej zmluvy, ust. § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom od 1. júla 2011 umožňuje uplatniť právo podľa § 565 OZ až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou. V tejto časti je toto ustanovenie lex specialis k § 565 druhej vete OZ, podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. Ak totiž pri úvere splácanom mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s niektorou splátkou, za ten čas sa stanú splatné najmenej dve ďalšie splátky. Ak by malo platiť doslovne obmedzenie § 565 druhej vety OZ, veriteľ by z takejto spotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo na zosplatnenie podľa § 565 OZ. To je však v rozpore s ust. § 53 ods. 9 OZ, ktorý jasne hovorí, že toto právo uplatniť môže, avšak len za tam uvedených podmienok. Teda v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 OZ po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom boli zročné ďalšie splátky. Právo požadovať zaplatenie celého dlhu však napriek tomu zostáva právom veriteľa, nie jeho povinnosťou. Ani z § 53 ods. 9 OZ, ani z iných ustanovení totiž nemožno dovodiť, že by ich cieľom malo byť tlačiť dlžníka do čo najskoršieho zosplatnenia celého dlhu. Takýto výklad by bol navyše aj v rozpore s ochranným účelom § 53 ods. 9 OZ. Ak toto ustanovenie obmedzuje veriteľa vo využití jeho práva tak, že ho možno využiť až po trojmesačnom omeškaní (teda nie napr. po niekoľkodňovom krátkom omeškaní so splatením splátky), ťažko možno uvažovať, že jeho účelom má byť zároveň čo najskôr dlžníka zbaviť výhody splátok. Ust. § 53 ods. 9 OZ tak nemožno právu veriteľa podľa § 565 OZ dávať charakter povinnosti, v dôsledku čoho ani nemožno účinky nevyužitia tohto práva pre veriteľa posudzovať prísnejšie než to robí samotný § 565 OZ. Podľa ust. § 565 OZ vety druhej, veriteľ môže toto právo uplatniť len do splatnosti ďalšej splátky. Ak ho nevyužije, možnosť uplatniť toto právo zaniká vo vzťahu k predošlej splátke, ale zároveň znova vzniká vo vzťahu k novej omeškanej splátke a trvá zasa až do splatnosti najbližšej ďalšej splátky. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ potom viaže možnosť vykonať právo podľa § 565 na trojmesačné omeškanie s jednou splátkou. V súvislosti s § 53 ods. 9 OZ potom treba druhú vetu § 565 OZ interpretovať tak, že možnosť vykonať toto právo (ak bolo dohodnuté) v spotrebiteľskej zmluve vzniká uplynutím trojmesačného omeškania s niektorou splátkou a trvá do okamihu, kedy by uplynulo trojmesačné omeškanie s ďalšou splátkou, teda kedy by vznikla veriteľovi podľa § 53 ods. 9 OZ nová (ďalšia) možnosť toto právo uplatniť. Takýmto výkladom sa zabezpečí vzájomný súlad § 53 ods. 9 OZ s ratio legis § 565 druhej vety OZ. V dôsledku toho tak musí (rovnako ako podľa § 565 druhej vety OZ) platiť, že ak veriteľ svoje právo podľa § 565 nevyužije do najbližšieho termínu, kedy by ho využiť mohol (teda do najbližšieho dátumu uplynutia troch mesiacov od splatnosti splátky nasledujúcej po tej omeškanej splátke, kvôli ktorej toto právo môže uplatňovať), nemôže už kvôli omeškaniu s danou konkrétnou splátkou využiť. Môže ho využiť len kvôli (trojmesačnému) omeškaniu s ďalšou splátkou, pokiaľ s ňou je dlžník tiež v omeškaní. Ak s ňou v omeškaní nie je, nemôže ho využiť vôbec.
1.10 Vyššie uvedené závery však nemajú žiaden vplyv na plynutie premlčania. Ustanovením § 53 ods. 9 OZ sa totiž nijako nenovelizovalo ustanovenie § 103 OZ, preto aj v prípade spotrebiteľských zmlúv platí, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada, nie od okamihu využitia práva žiadať splatenie celého úveru ako to nesprávne namieta odvolateľ. Ako už bolo uvedené, keď § 53 ods. 9 OZ umožňuje predčasné splatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, je práve táto splátka tou splátkou, „pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh“ v zmysle § 103 OZ. Preto od zročnosti tejto splátky (a nie až uplynutím troch mesiacov, resp. zosplatnením) plynie premlčacia doba v zmysle tohto ustanovenia. Pri posudzovaní začiatku plynutia premlčacej doby je teda potrebné zistiť, s ktorou konkrétnou splátkou bol dlžník v čase vykonania tohto práva zo strany veriteľa v omeškaní práve tri mesiace (nie dlhšie) a od jej zročnosti potom plynie premlčacia doba zvyšku dlhu podľa § 103 OZ. Opačný názor odvolateľa, podľa ktorého by premlčacia doba mala začať plynúť až okamihom využitia práva na zosplatnenie celého úveru, nie je správny a odporuje práve citovaným ustanoveniam § 103 OZ. Ako už bolo zdôraznené, toto ustanovenie je totiž vo svojej podstate lex specialis k všeobecnému ustanoveniu § 101 OZ, ktoré viaže začiatok plynutia premlčacej doby v podstate na okamih splatnosti. Naopak, ustanovenie § 103 OZ viaže (podobne ako napr. § 106 alebo § 107 OZ) začiatok plynutia premlčacej doby na okamih, kedy nastala právna skutočnosť, ktorá zakladá právo domáhať sa určitého plnenia (konkrétne: domáhať sa splatnosti celého dlhu).
1.11 Súd zotrváva na právnom názore vyslovenom v jeho skoršom rozsudku, že opačný výklad (prezentovaný žalobcom), by okrem toho, že nemá oporu v texte príslušných zákonných ustanovení, bol v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa.
1.12 Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (nie od splatnosti celého dlhu), teda v prejednávanom prípade táto doba začala plynúť práve odo dňa nasledujúceho po splatnosti uvedenej splátky, teda odo dňa 21.01.2015 a uplynula by dňa 22.01.2018 (keďže 21.01.2018 bola nedeľa). Pokiaľ žalobca právo na zaplatenie zosplatneného dlhu žalovaných zo zmluvy uplatnil až žalobou, podanou na súde dňa 03.05.2018, je jeho nárok premlčaný. S poukazom na uvedené súd žalobu zamietol.
1.13 O náhrade trov konania rozhodol rozsudkom v znení opravného uznesenia tak, že žalovaní v 1.
- 3. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 255 ods. 1, § 396 ods. 1 a 3 v spoj. s § 262 ods. 1 CSP a vecne potrebou priznania plnej náhrady trov konania žalovaným z dôvodu ich plného úspechu v spore.
2. Rozsudok v znení jeho opravy opravným uznesením napadol riadnym a včasným odvolaním žalobca s návrhom na jeho zmenu úplným vyhovením žalobe a priznaním žalobcovi plnej náhrady trov konania viniac súd prvej inštancie, že tento na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil, čo malo za následok samotnú nesprávnosť rozhodnutia či už vo veci samej, alebo o trovách konania [§ 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP].
2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že súd stanovil začiatok premlčacej doby nároku žalobcu uplatneného v tomto konaní nesprávne na deň 21.01.2015, nakoľko v prípade dohody o práve veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky ku splatnosti celej pohľadávky dochádza až na základe doručenia žiadosti o zaplatenie celej pohľadávky. Je na veriteľovi, či a prípadne kedy svoje oprávnenie požadovať zaplatenie celej pohľadávky využije, pričom splatnosť celej pohľadávky nemôže nastať skôr, kým veriteľ požiadal dlžníka o jej zaplatenie z dôvodu omeškania so zaplatením splátky, prípadne splátok. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 426/2005. Zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 75/2007 z 28.02.2008, v zmysle ktorého splatnosť celej pohľadávky nenastáva priamo zo zákona, ale záleží od veriteľa, či toto právo uplatní a vyzve dlžníka na zaplatenie celého zvyšku pohľadávky.
2.2 Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalobcom realizované na základe zmluvného dojednania o možnosti veriteľa ukončiť vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru možnosť splácať poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach, v prípade omeškania so splácaním pohľadávky, ktoré dojednanie zakladá právo žalobcu (nie povinnosť) žiadať zaplatenie celého dlhu. Až požiadavkou žalobcu na žalovaných o zaplatenie celého dlhu, teda najskôr dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, respektíve jeho doručenia žalovaným, vznikol žalobcovi nárok na úhradu splátok splatných od 20.05.2015 do 20.01.2039. Z uvedeného dôvodu teda platí takzvaná actio nata, a preto je nevyhnutné určiť začiatok plynutia premlčacej doby pre splátky splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, najskôr dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. 07.05.2015. Nakoľko predčasná splatnosť úveru bola vyhlásená ku dňu 07.05.2015 a lehota na dobrovoľné plnenie pohľadávky žalovaným začala plynúť najskôr dňom 15.05.2015 (deň nasledujúci po doručení oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovaným v 1. - 3. rade), pred týmto dňom si žalobca nemohol uplatňovať celú zosplatnenú pohľadávku na súde, a teda ani nemohla začať plynúť trojročná premlčacia doba.
2.3 Vylúčenie aplikácie druhej vety § 103 OZ vyplýva aj z recentnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej pokiaľ bolo aplikované ustanovenie § 53 ods. 9 OZ, je vylúčená aplikácia 2. vety § 103 OZ. V uvedenom kontexte žalobca poukazuje najmä na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 268/2020 z 20.11.2022, sp. zn. 5 Cdo 224/2021 z 30.11.2022 a sp. zn. 4 Cdo 132/2021 z 15.12.2022. Vzhľadom na uvedené podľa názoru žalobcu premlčacia doba vo vzťahu k nároku žalobcu začala plynúť dňa 08.05.2015 a uplynula dňom 08.05.2018.
3. Žalovaní odvolací návrh nepodali a k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrili.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP - zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody [§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP], preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že odvolacie námietky vznesené žalobcom sú dôvodné.
5. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nevstupoval do procesu modifikácie skutkového stavu, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené a ide o prejednanie právnej otázky a nie skutkovej, nebol daný zákonný dôvod na doplnenie alebo zopakovanie dokazovania podľa § 385 ods. 1 CSP (a teda ani na nariadenie pojednávania odvolacím súdom). Odvolací súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov v konaní pred súdom prvej inštancie. Možnosť odvolacieho súdu rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania prevzal aj CSP. Nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, ktorého existencia nebola v danom prípade daná. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (Valera Assalino v. Portugalsko z 20. apríla 2002) v prípadoch, kde skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou, neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (najmä ak pojednávanie na prvom stupni bolo verejné a vyšší súd prejednáva právne otázky).
6. Predmetom konania je žaloba o zaplatenie sumy 79.039,51 eura s príslušenstvom titulom zmluvného nároku žalobcu na vrátenie poskytnutého hypotekárneho úveru s príslušenstvom. Súd prvej inštancie žalobu zamietol pre premlčanie nárokov žalobcu uplatnených v tomto konaní a žalovanými vznesenú námietku premlčania.
6.1 S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil (nesprávne aplikoval na prejednávanú vec § 101, § 103, § 53 ods. 9 a § 565 OZ).
7. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
8. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 CSP záväzný skutkový stav uvedený v bode 1.2 až 1.2.7 tohto rozhodnutia. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z nesporných skutkových tvrdení žalobcu a z ním predložených dôkazov. Zistenia urobené z jednotlivých dôkazov neodporujú obsahu listín založených v spise, obsahu písomných vyjadrení strán v konaní a ani z obsahu výsluchov strán konania, ako sú zachytené v zápisniciach o pojednávaní.
9. Súd prvej inštancie správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou medzi žalobcom a žalovanými ako založený spotrebiteľskou zmluvou, keďže táto spĺňala definičné znaky takejto zmluvy, ako aj definičné znaky subjektov spotrebiteľskej zmluvy. V konaní bolo nesporné, že zmluvný vzťah medzi stranami konania, založený zmluvou o hypotekárnom úvere, napĺňa definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy.
9.1 Pre rozhodnutie súdu bolo podstatným, či zmluvné strany sa vzájomne dohodli (hoc aj neformálne) na tom, že žalobca môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky v zmysle § 565 OZ. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že súčasťou dohody o podmienkach splatnosti jednotlivých splátok dlhu môže byť aj určenie, že pre nesplnenie niektorej splátky je veriteľ oprávnený požadovať celý zvyšok pohľadávky naraz. Súd prvej inštancie uzavrel, že z vykonaného dokazovania, ako aj zo zhodných tvrdení sporových strán je zrejmé, že zmluvné strany sa dohodli, že žalobca môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky a tento nárok si môže uplatniť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil žalovaných v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, ktoré dojednanie je
súladné so zákonom, a tak nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a tak sa nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. S takýmto záverom súdu prvej inštancie sa stotožňuje aj odvolací súd. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že aj z konania samotného žalobcu napokon vyplynulo, že pri uplatnení takéhoto svojho práva postupoval v súlade s ich dohodou o strate výhody splátok a s ust. § 53 ods. 9 OZ, keď si svoje právo, úver zosplatniť predčasne, skutočne reálne aj uplatnil po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, pričom vopred upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie takéhoto svojho práva. Nakoľko takýto záver je súladný aj s opakovane prezentovanými názormi sporových strán počas konania (žalovaní síce najskôr namietali, že k takejto dohode o práve veriteľa úver zosplatniť medzi nimi došlo, avšak neskôr považovali skutkové tvrdenia žalobcu o uzatvorení takejto dohody za nesporné s tým, že z nich je potrebné pri rozhodovaní súdu aj vychádzať - § 151 ods. 1 a § 186 ods. 2 CSP), nebolo dôvodným a hospodárnym ho ďalej v tomto rozhodnutí rozvádzať a strany sporu presviedčať o jeho správnosti.
10. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci (nesprávnej aplikácii § 101, § 103, § 53 ods. 9 a § 565 OZ) odvolací súd uvádza, že právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná, alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).
10.1 Pre rozhodnutie vo veci bolo podstatným, kedy začala plynúť premlčacia doba žalobcom uplatnených práv a či žalobcovi nemožno uplatnené práva priznať z dôvodu, že tieto si na súde uplatnil po márnom uplynutí premlčacej doby a žalovaní v konaní vzniesli opodstatnene námietku premlčania. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že premlčacia doba nárokov žalobcu uplatnených v tomto konaní začala plynúť dňom 21.01.2015 a uplynula dňom 22.01.2018, a tak pokiaľ žalobca podal žalobu na súde dňa 03.05.2018, nebolo možné mu nároky priznať. Pri takomto závere vychádzal z toho, že ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 OZ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. S takýmto právny posúdením veci sa odvolací súd nestotožňuje. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ je síce lex specialis v rámci ustanovení o spotrebiteľských zmluvách k ustanoveniu § 565 OZ, ale to neznamená, že § 565 OZ prestáva platiť.
10.2 Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
10.3 Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
10.4 Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
10.5 Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
10.6 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky premlčania podľa § 100 OZ. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon. Ustanovenie § 101 OZ upravuje trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu. OZ stanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podaná žaloba na súd (actio nata). Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Rozhodujúcou skutočnosťou z hľadiska možnosti uplatniť právo na súde a začiatku plynutia (všeobecnej) premlčacej doby je okamih splatnosti (zročnosti) záväzku (dlhu), ktorý je konkrétnym momentom, kedy je dlžník povinný záväzok (dlh) splniť, a nie momentom, kedy je dlžník k splneniu iba oprávnený.
10.7 Splatnosť úverovej pohľadávky žalobcu je daná (spotrebiteľskou) úverovou zmluvou, v ktorej si banka s dlžníkmi dohodli plnenie v splátkach, s oprávnením banky pre prípad neuhradenia dlžníkom splatných peňažných záväzkov v termíne, vyhlásiť úver za splatný.
10.7.1 Ide o postupné čiastkové plnenie, ktoré nie je ani opakujúcim sa či trvajúcim plnením, ani čiastočným plnením. V prípade takéhoto čiastkového plnenia, ktoré je v literatúre prevažne označované ako plnenie v splátkach, je plnenie vopred rozvrhnuté do čiastkových úsekov, ktoré až ako spoločný celok tvoria dlh. Splatnosť týchto úsekov je však daná samostatne (oddelene), teda každý diel má určenú svoju konkrétnu splatnosť. Celkový predmet záväzku je však vopred kvantitatívne určený, pričom jednotlivo plnenými dielmi sa rozsah celej pohľadávky postupne znižuje. Ide teda o rozloženie zamýšľaného jednorazového plnenia v niekoľkých postupných čiastkových plneniach, taktiež jednorazových, pričom dobu splnenia treba rozlišovať jednak pre plnenie celého záväzku, jednak pre jednotlivé čiastkové plnenie. Dobou splnenia čiastkového plnenia je doba jednorazového splnenia jednotlivej dávky. Dobou splnenia celého záväzku je doba splnenia poslednej dávky – teda poslednej splátky. V prípade čiastkového plnenia veriteľ nemôže žiadať dlžníka o splnenie jednorazové; to však neplatí pre situáciu uvedenú v ustanovení § 565 OZ, v ktorej dlžník včas a riadne nesplnil niektorú zo splátok, ak to bolo dohodnuté alebo určené v rozhodnutí – tu je veriteľ oprávnený žiadať dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky, s ktorou sa dlžník ocitol v omeškaní, pričom toto oprávnenie môže veriteľ uplatniť iba do splatnosti najbližšej budúcej splátky. V takomto prípade dlžník stráca výhodu čiastkového plnenia.
10.7.2 Výška aj doba jednotlivých splátok bola v úverovej zmluve vopred stanovená, pričom splatnosť, prípadné omeškanie a premlčanie je pri plnení v splátkach treba posudzovať samostatne ohľadom každej zo splátok. Premlčacia doba plynie pri každom čiastkovom plnení odo dňa jeho splatnosti. Ak pri takto dojednanom plnení sa pre nesplnenie niektorého čiastkového plnenia stane splatný celý dlh, začne pre celý dlh plynúť premlčacia doba odo dňa splatnosti nesplneného čiastkového plnenia (t. j. splátky). Splnením jednotlivých splátok, dlh čo do príslušnej čiastky zaniká. Úplne zanikne až splnením poslednej čiastky (poslednej splátky). Vo svojej podstate je dlh splátkami rozdelený do niekoľkých čiastkových, zreteľne oddelených a relatívne samostatných dlhov, ktoré majú určitú vzájomnú súvislosť a v celku predstavujú súhrnnú výšku pohľadávky. V prípade dojednania straty výhody splátok (ako je to podľa danej úverovej zmluvy), ktorá sa prejaví v špecifickej zmluvnej sankcii za omeškanie s niektorou zo splátok, dôjde k zosplatneniu celého zvyšku dlhu. Omeškaním splatnosti jednej splátky si tak dlžník privodí splatnosť aj všetkých budúcich splátok.
10.8 Podľa § 103 OZ plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Zákonodarca týmto zákonným ustanovením mienil modifikovať, aby sa pri strate výhody splátok počítala premlčacia doba celého dlhu už odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, čo je v súlade s cieľom, resp. zámerom inštitútu premlčania ako stimulácie veriteľa k rýchlemu (včasnému) uplatneniu jeho práv (podľa zásady vigilantibus iura) ako aj snahy predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť tým k právnej istote účastníkov občianskoprávnych vzťahov (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/146/2008). Názor, že premlčacia doba zvyšku dlhu plynie až od jeho splatnosti, teda po tom, čo veriteľ svoje právo podľa § 565 uplatnil (§ 563) by neprípustne umožňoval odsúvať začiatok plynutia premlčacej doby nečinnosťou veriteľa, čo mu zabraňuje skutočnosť, že toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (druhá veta § 565), čo je v súlade i s tým legitímnym podkladom vyplývajúcim z § 101 veta druhá OZ, že premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
10.9 Z § 103 OZ tiež vyplýva, že premlčacia doba začína plynúť spätne od splatnosti omeškanej splátky, čo má podstatu v právnej logike, keďže je nesporné, že veriteľ môže svoje právo požadovať okamžité splnenie celého dlhu vykonať už na druhý deň po splatnosti splátky, pre ktorej nesplnenie bol dlh zosplatnený. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch. Tam podľa § 53 ods. 9 OZ vo všeobecnosti začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (tu pozri aj R 29/2023, v zmysle ktorého NS SR po zhrnutí významných právnych hľadísk vzťahujúcich sa na danú vec predostiera, že: „Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok
v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka)“.
10.10 Pokiaľ teda vzhľadom na vyššie uvedené v konaní bolo nesporným, že žalobca zosplatnil úver platne (na základe platnej dohody zmluvných strán o tom, že mu takéto právo podľa § 565 OZ patrí), a to pre nezaplatenie splátky úveru splatnej dňa 20.01.2015 a súd prvej inštancie dospel k záveru, že premlčacia doba nárokov žalobcu uplatnených v tomto konaní začala plynúť dňom 21.01.2015 a uplynula dňom 22.01.2018, a tak pokiaľ žalobca podal žalobu na súde dňa 03.05.2018, nebolo možné mu nároky priznať, námietku žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie bolo potrebné považovať za dôvodnú.
10.11 Pokiaľ žalobca zosplatnil úver pre nezaplatenie splátky úveru splatnej dňa 20.01.2015, trojročná premlčacia doba nárokov uplatnených žalobcom v tomto konaní začala plynúť počnúc dňom 21.04.2015 a uplynula dňom 21.04.2018. Pokiaľ žalobca podal žalobu na súde dňa 03.05.2018, odvolací súd uzatvára, že žaloba bola podaná včas, a preto na námietku premlčania žalovaných vznesenú v tomto konaní nebolo možné prihliadnuť.
11. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o vade v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak bol nesprávne vyhodnotený skutkový základ rozhodnutia, pričom táto nesprávnosť môže byť spôsobená tromi príčinami, ktorými sú i) chybné vyhodnotenie návrhov na vykonanie dôkazov, ii) nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov alebo iii) predpoklad „dotvorenia“ skutkového stavu ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej obrany či prostriedkami procesného útoku. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. V tejto súvislosti odvolací súd musí konštatovať, že žalobca vo svojom odvolaní odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP iba deklaroval, ale žiadnu konkrétnu vadu v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie neuviedol, a tak nemohol byť ani predmetom prieskumu odvolacím súdom, vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že na to, aby sa odvolací súd bol oprávnený a povinný zaoberať konkrétnou odvolacou námietkou/konkrétnym odvolacím dôvodom, nestačí len deklarovanie odvolacieho dôvodu v odvolaní poukazom na konkrétne písm. § 365 ods. 1 CSP, ale je potrebné uviesť aj konkrétne odvolacie námietky strany napĺňajúce ten-ktorý odvolací dôvod. Povinnosť úradného prieskumu odvolacieho súdu nad rámec dôvodov vymedzených odvolaním je zúžená len na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Takúto námietku žalobcu preto odvolací súd vyhodnotil ako právne irelevantnú pre rozhodnutie vo veci a pri rozhodovaní na ňu neprihliadol.
12. Pokiaľ ide o samotné nároky žalobcu uplatnené v tomto konaní, a to nárok veriteľa na vrátenie poskytnutého úveru spolu s jeho príslušenstvom, odvolací súd uvádza:
12.1 Podľa § 497 OBZ (zákon č. 514/2003 Z.z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, ďalej len „OBZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12.2 Podľa § 502 ods. 1 OBZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
12.3 V konaní bolo nesporným (žalobca predmetné skutkové tvrdenia uvádzal nielen v žalobe, ale aj opakovane počas celého konania a ich hodnovernosť preukazoval listinnými dôkazmi a žalovaní ich výslovne nepopierali - § 151 CSP),
- že žalobca žalovaným na základe zmluvy o hypotekárnom úvere č. 0285798318 z 02.03.2009 poskytol úver vo výške 81.000 eur s fixnou úrokovou sadzbou na obdobie jedného roka vo výške 5,80 % ročne,
- že žalovaní tento úver nesplácali riadne a včas v dohodnutých splátkach,
- že žalobca listom z 06.02.2015 vyzval žalovaných na úhradu omeškanej splátky vo výške 5.527,44 eura s upozornením, že je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky v prípade jej nezaplatenia,
- že žalovaní dlžnú pohľadávku v určenej lehote neuhradili,
- že žalobca listom z 11.05.2015 žalovaným oznámil, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť celej jeho úverovej pohľadávky a vyzval ich na úhradu pohľadávky v tom čase vo výške 87.322,83 eura v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy,
- že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovaným doručené 15.05.2015 a že lehota na dobrovoľné plnenie pohľadávky žalovanými uplynula dňom 30.05.2015.
- že ku dňu 17.04.2018 mal žalobca voči žalovaným oprávnenú neuhradenú pohľadávku vo výške 103.456,93 eura, ktorá pozostávala z nevrátenej istiny úveru vo výške 79.039,51 eur, nezaplatených úrokov z úveru vyčíslených do 12.02.2017 vo výške 12.415,49 eura, neuhradených úrokov z omeškania vyčíslených do 17.04.2018 vo výške 12.001,93 eura.
12.4 Nakoľko žalovaní ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu pohľadávku žalobcu vo výške 103.456,93 eura neuhradili a ani iným spôsobom nebol preukázaný jej zánik, odvolací súd postupom podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku I. zmenil tak, že žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy vo výške 103.456,93 eura aj s uplatneným 5 %-ným ročným úrokom z omeškania, počítaným zo sumy 79.039,51 eura od 18.04.2018 do zaplatenia, a to podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1. februára 2013 v sadzbe o 5 % vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá k 18.04.2018 bola vo výške 0 %.
13. Pokiaľ ide o námietku žalovaných, že žalobcovi nebolo možné priznať uplatnené právo voči žalovaným z dôvodu nesprávnej formulácie petitu žaloby, kedy žalobca nežiadal uložiť žalovaným povinnosť plniť spoločne a nerozdielne napriek tomu, že si žalobou uplatnil voči žalovaným nárok zo solidárneho záväzku (poukazujúc na judikát R 2/1975), odvolací súd uvádza:
13.1 Pasívna solidarita vychádza zo zásady, že každý zo spoločných dlžníkov je povinný platiť celý dlh a všetci dlhujú iba raz. Vo vonkajšom vzťahu medzi veriteľom a dlžníkmi platí v prípade pasívnej solidarity zásada, že veriteľ má celú pohľadávku proti každému zo solidárnych dlžníkov a môže ju proti nemu uplatniť, avšak s tým obmedzením, že v prípade uspokojenia veriteľa jedným z dlžníkov, sú všetci dlžníci oslobodení od záväzku. Preto čo do uplatnenia záväzku voči dlžníkom prislúcha veriteľovi voľnosť požadovať a vymáhať plnenie od všetkých dlžníkov alebo od ktoréhokoľvek z nich, pričom sám rozhoduje o tom, na ktorého sa obráti a v akom poradí, rovnako ako o tom, či voči jednému dlžníkovi uplatní celú pohľadávku alebo len jej časť. Dlžník alebo dlžníci, na ktorých sa veriteľ obrátil, nemôžu žiadať ani to, aby dlh uplatňoval voči všetkým alebo aby ho medzi všetkých rozdelil, alebo aby pri uplatňovaní si zachoval medzi nimi určité poradie. V právnom poriadku Slovenskej republiky nemá dlžník právo požadovať, aby veriteľ dlh vymáhal od spoludlžníkov podľa ich podielu na celom dlhu. Spoločným znakom solidárnych záväzkov je, že jednotlivé solidárne povinnosti sú samostatné, ale sú vzájomne spojené identitou predmetu záväzku. V oblasti procesného práva má pasívna solidarita za následok, že veriteľ môže žalobou uplatniť svoju pohľadávku, i) buď len voči jednému (niektorým) zo solidárne zaviazaných dlžníkov, alebo ii) voči všetkým dlžníkom zároveň. V prípade, že si veriteľ uplatňuje svoju pohľadávku voči všetkým dlžníkom zároveň, súd ich môže zaviazať na plnenie dlhu tak, že žalovaní sú povinní splniť dlh spoločne a nerozdielne alebo, že sú povinní zaplatiť dlh s tým, že plnením jedného z nich zaniká povinnosť druhého, prípadne ostatných (tu pozri aj R 56/1995).
13.2 V konaní bolo nesporným, že žalobca si voči žalovaným uplatnil žalované nároky na plnenie ako voči solidárnym dlžníkom. Solidarita záväzku dlžníkov totiž podľa nesporných skutkových tvrdení žalobcu, ako aj žalobcom pedloženej úverovej zmluvy vyplývala priamo z písomne uzatvorenej úverovej zmluvy. Zo samotnej žaloby (jej petitu) je ďalej zrejmé, že žalobca žalovaným v 1. až 3. rade žiadal uložiť povinnosť plniť dlh s tým, že plnením jedného z nich zaniká povinnosť ostatných žalovaných. Vzhľadom na uvedené námietka žalovaných o nesprávnosti petitu žaloby nemohla obstáť pre jej neopodstatnenosť. Žalobca totiž podľa názoru odvolacieho súdu petit žaloby formuloval správne, keďže z obsahu jeho znenia je zrejmé, že žalovaných v 1. až 3. rade (ako solidárnych dlžníkov) navrhoval zaviazať na splnenie celého dlhu s tým, že plnením jedného z nich zaniká povinnosť ostatných, teda v súlade s ustálenou súdnou praxou najvyšších súdnych autorít, ale aj v súlade s názormi odbornej právnej literatúry [tu
pozri Fekete, I.: Občiansky zákonník 3. zväzok (Dedenie, Záväzkové právo - všeobecná časť). Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Euro kódex 2015, strana 369, ako aj R 56/1995]. Takto formulovaný petit totiž jasne vyjadruje aj povahu záväzku dlžníkov voči veriteľovi, teda jasne vyjadruje to, že záväzok dlžníkov (žalovaných v 1. až 3. rade voči veriteľovi (žalobcovi) je solidárnym záväzkom – že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne (§ 151 ods. 1 OZ).
14. Neobstojí ani námietka žalovaných, že žalovaní a zomrelý manžel žalovanej v 3. rade síce podľa zmluvy čerpali úver na kúpu bytu, ale byt nadobudli do vlastníctva výlučne žalovaní v 1. a 2. rade (ako bezpodieloví spoluvlastníci a predmetný byt slúži žalovaným v 1. a 2. rade a ich maloletým deťom ako ich obydlie) a žalovaná v 3. rade a jej zomrelý manžel nemali z úverovej zmluvy žiaden pôžitok, nakoľko v konaní bolo nesporným, že predmetný úver žalobca skutočne reálne poskytol žalovaným, spôsobom dohodnutým v úverovej zmluve a na účel uvedený v úverovej zmluve a tento spôsob poskytnutia úveru, ako aj účel poskytnutia úveru bol žalovaným jednoznačne známy (zmluvnými stranami bol písomne dohodnutý). Žalovaní mali teda z uzatvorenej úverovej zmluvy pôžitok vo forme čerpania úverových prostriedkov vo výške dohodnutej v úverovej zmluve. Pre rozhodnutie o vrátení čerpaných finančných prostriedkov bolo nepodstatným, aká bola dohoda medzi žalovanými o tom, ako sa títo budú jednotlivo podieľať na hodnotách nadobudnutých z úverových prostriedkov poskytnutých im žalobcom.
15. S ostatnými námietkami žalobcu sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).
16. Žalobca bol v tomto konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania.
16.1 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 CSP.
16.2 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
17. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).