Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/75/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Rudolfa Čirča, v právnej veci

žalobcu I. H. – A., so sídlom v P., zastúpeného JUDr. M. K., advokátom v B., proti žalovanej

Č. – S., a.s., so sídlom v B., o 76 422,80 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Bratislava II pod sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 8. júna 2005 sp.zn. , rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 8. júna

2005 sp.zn. z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 19. októbra 2004 č.k. -96 uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalovanému 76 422,80 Sk s 12,5 % úrokom z omeškania od

16. júla 2002 do zaplatenia ako aj trovy konania v sume 27 723,90 Sk na účet právneho

zástupcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Pri svojom rozhodnutí vychádzal

z výsledkov vykonaného dokazovania, ktorým mal preukázané, že účastníci konania

7. februára 2000 uzavreli poistnú zmluvu č. X., predmetom ktorej bolo poistenie motorového

vozidla V. a žalobca sa zaviazal uhradiť poistné vo výške 34 718 Sk ročne v dvoch

splátkach, so splatnosťou vždy k 7. februáru a 7. augustu kalendárneho roka. Zmluvné

strany sa ďalej dohodli, že v prípade, ak jedna zo zmluvných strán neoznámi najmenej tri

mesiace pred uplynutím poistného roka, že nemá záujem o ďalšie poistenie, predlžuje sa

poistenie o ďalší poistný rok. Žalobca uhradil zmluvne dohodnuté poistné za obdobie od 7.

februára 2000 do 6. februára 2001 v plnej výške a v dobe splatnosti. Splátku poistného splatnú

k 7. februáru 2001 uhradil až 14. júna 2001 a splátku poistného splatnú k 7. augustu 2001

uhradil 17. septembra 2001, t.j. so zaplatením splátok sa dostal do omeškania. 3. februára

2002 sa žalobca stal účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej došlo k poškodeniu poisteného

motorového vozidla, pričom na vozidle vznikla škoda vo výške 80 445,10 Sk, ktorú si žalobca

u žalovanej titulom poistného plnenia uplatnil. Žalovaná písomne listom z 15. júla 2002

žalobcovi oznámila, že poistná zmluva zanikla, nakoľko žalobca sa s platbou poistného za

obdobie od 7. februára 2001 do 7. augusta 2001 dostal do omeškania. Žalovaná písomne

vyzvala 7. januára 2002 žalobcu na úhradu poistného za obdobie od 7. februára 2002 do

6. augusta 2002 vo výške 17 359 Sk. Súd prvého stupňa konštatoval, že zo zmluvy uzavretej

medzi účastníkmi konania vyplýva, že poistné je jednorazové a žalobca mal možnosť ho

platiť v polročných splátkach, z čoho vyplýva, že v prípade vzniku poistnej udalosti, napriek

tomu, že poistné zaplatené nebolo, mohla si ho žalovaná započítať proti plneniu, ktoré bola

povinná poistenému žalobcovi vyplatiť. Žalovanej z titulu nezaplatenia splátky splatnej

k 7. februáru 2001, uhradenej až 14. júna 2001 vzniklo proti žalobcovi právo na úrok v súlade

s . V danom prípade sa však zmluvné strany dohodli

v súlade s , že v prípade nezaplatenia niektorej splátky môže

poistiteľ žiadať zaplatiť poistné na celé poistné obdobie naraz, z čoho vyplýva, že poistné

sa stalo splatným za celé obdobie od splatnosti splátky nasledujúcej po splátke, ktorá sa

nezaplatila. Dohodou o splátkach uzavretou medzi účastníkmi konania došlo k posunutiu

lehoty splatenia poistného, žalovaná si právo na zaplatenie celého jednorazového poistného

pri omeškaní žalobcu neuplatnila a preto mal žalobca právo pokračovať v plnení v splátkach,

pričom žalovaná svoje právo mohla využiť pri ďalšom omeškaní žalobcu. K zániku poistnej

zmluvy nedošlo, žalobca bol v období vzniku poistnej udalosti riadne poistený a preto mu

voči žalovanej vzniklo právo na poistné plnenie vo výške žalovanej istiny, ktorá sporná

v konaní nebola. O výške úroku z omeškania rozhodol podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995

Z.z. a o trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovanej rozsudkom z 8. júna 2005 sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol. Žalobcovi uložil

povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania 3 820 Sk do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie

v potrebnom rozsahu, z ktorého riadne zistil skutkový stav, ale z toho nevyvodil aj správny

právny záver. Odvolací súd mal za nepochybné, že účastníci dohodli splatnosť jednorazového

poistného odchylne tak od ustanovenia (v dvoch

splátkach k 7. februáru a 7. augustu) ale súčasne aj od ustanovenia § 565 Občianskeho

zákonníka, t.j. že ak nebude niektorá zo splátok poistného zaplatená, je poistné v zostávajúcej

výške splatné naraz. Preto na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k názoru, že keď žalobca

nezaplatil prvú splátku splatnú 7. februára 2001 (ale až 14. júna 2001) nebolo potrebné, aby

žalovaná žiadala zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie tejto splátky v zmysle § 565

, ale celé poistné sa stalo splatné naraz (bez ďalšieho úkonu

žalovanej). Teda v danom prípade sa celé poistné stalo splatné dňom 8. februára 2001, t.j.

prvým dňom omeškania žalobcu so zaplatením prvej splátky a poistenie zaniklo v súlade

s do troch mesiacov od jeho splatnosti, t.j. dňom 8. mája 2001

a to bez ohľadu na zaplatenie splátky (splatnej 7. februára 2001) dňa 14. júna 2001 a následne

(splatnej 7. augusta 2001) dňa 17. septembra 2001. Z toho potom vyplýva, že keď poistenie

z predmetnej poistnej zmluvy zaniklo, nemá žalobca nárok na poistné plnenie titulom poistnej

udalosti z 3. februára 2002. O náhrade trov konania rozhodol podľa

v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, navrhol ho zrušiť

a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Zaujal stanovisko, že napadnuté

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Poukázal na to, že

z gramatického a logického výkladu ustanovenia vyplýva, že

podmienkou pre to, aby veriteľ mohol uplatňovať uvedené ustanovenie, t.j. aby mohol vôbec

žiadať dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, je existencia

takejto sankcie straty výhody splátok v dohode alebo rozhodnutí. Len v prípade, ak takáto

dohoda alebo rozhodnutie existuje, ustanovuje zákon pre veriteľa možnosť žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Následne zákon v druhej vete uvedeného

ustanovenia stanovuje, že toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie

nasledujúcej splátky. Zo skutočností preukázaných v konaní vyplýva, že žalobca uhradil

poistné splatné 7. februára 2001 až 14. júna 2001 a splátku poistného splatnú 7. augusta 2001

uhradil dňa 17. septembra 2001. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná nevyužila zákonom

danú možnosť požadovať splatenie celého poistného do splatnosti ďalšieho poistného, bolo

jednorazové poistné splatné až 7. augusta 2001. Nakoľko k úhrade druhej splátky splatnej

7. augusta 2001 došlo 17. septembra 2001, teda v lehote troch mesiacov stanovenej § 801

pre zánik poistenia v prípade nezaplatenia, k zániku poistnej zmluvy

nedošlo, preto žalobca bol v poistnom roku 7. februára 2001 až 6. februára 2002 riadne

poistený a žalovaná bola povinná v dôsledku poistnej udalosti plniť.

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu žiadala toto dovolanie zamietnuť.

V súlade s ustanovením ( v znení zákona

č. ) sa začaté konania o dovolaní, o ktorých dovolací súd nerozhodol do

31. augusta 2005 dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005. Dovolanie bolo v danej

veci podané 17. augusta 2005, dovolací súd preto v dovolacom konaní postupoval podľa

v znení do 31. augusta 2005 (ďalej len ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu. Napokon je dovolanie podľa

prípustné aj proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok,

ktorým bolo rozhodnuté inak než v prvšom rozsudku, pretože súd prvého stupňa bol viazaný

názorom súdu, ktorý prvšie rozhodnutie zrušil.

V danom prípade je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý vykazuje

znaky rozsudku podľa

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/

Dovolateľ žiadnu z týchto vád nenamietal a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní

najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolateľ nenamietal a ani dovolací súd jej existenciu

z obsahu spisu nezistil.

Dovolateľ namieta, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri

ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený

skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo zo správnych

skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery.

Skutkové zistenia (uvedené vyššie v odôvodnení tohto rozsudku) pre posúdenie

žalobcom uplatneného nároku, z ktorých vychádzal odvolací súd pri rozhodovaní sú

v prejednávanej veci postačujúce aj pre rozhodnutie dovolacieho súdu, podľa názoru ktorého

umožňujú záver, že dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nie je vecne správny.

Podľa ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať

o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté,

alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti

najbližšej nasledujúcej splátky.

Podľa ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú

zmluvu, je povinný platiť poistné a to za dohodnuté poistné obdobie (bežné poistné), možno

tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, za ktorú bolo poistné dojednané

(jednorazové poistenie).

Podľa bodu 2 Doložky 01 Zmluvných ustanovení (ktoré mimo iného tvorili

neoddeliteľnú súčasť vyššie citovanej poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania)

poistné je jednorazové a je možné ho platiť v splátkach ročných, polročných alebo

štvrťročných. Ak bolo dohodnuté platenie poistného v splátkach, dojednáva sa, že ak nebude

niektorá zo splátok poistného zaplatená, je poistné v zostávajúcej výške splatné naraz.

V preskúmavanej veci z obsahu odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, že

odvolací súd (na rozdiel od súdu prvého stupňa) sa stotožnil s právnou argumentáciou

žalovanej, podľa ktorej poistná zmluva v dôsledku nezaplatenia poistného zanikla, nakoľko sa

poistné stalo splatné v dôsledku omeškania so splátkou splatnou 7. februára 2001 celé naraz,

a žalobca v zmysle zmluvných ustanovení nezaplatil poistné v lehote troch mesiacov. Keď

žalobca nezaplatil prvú splátku splatnú 7. februára 2001 nebolo potrebné, aby žalovaná

žiadala zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie tejto splátky v zmysle § 565 Občianskeho

zákonníka, ale celé poistné sa stalo splatné naraz (bez ďalšieho úkonu žalovanej). Tento

právny záver odvolacieho súdu je nesprávny.

Vychádzajúc z citovaného ustanovenia , ak dlžník plní

dlh v splátkach, nezaplatenie jednej (alebo viacerých) splátky v čase jej splatnosti

nespôsobuje bez všetkého splatnosť celého dlhu. Splatnosť celého dlhu (zvyšku pohľadávky)

z dôvodu nezaplatenia niektorej splátky včas môže založiť jedine dohoda účastníkov

záväzkového vzťahu alebo rozhodnutie súdu. Súčasťou podmienok splatnosti jednotlivých

splátok môže byť aj určenie, že pre nesplnenie niektorej splátky je veriteľ oprávnený

požadovať celý zvyšok pohľadávky naraz. Splatnosť celej pohľadávky (strata výhody splátok)

nenastáva priamo zo zákona, ale záleží od veriteľa, či toto právo uplatní a vyzve dlžníka na

zaplatenie celého zvyšku pohľadávky. Právo veriteľa požadovať zaplatenie celej pohľadávky

je časovo obmedzené tak, že veriteľ ho môže použiť najneskôr do splatnosti najbližšej

nasledujúcej splátky. Z uvedeného tak v nadväznosti, resp. v súvislosti s vyššie citovaným

bodom 2 Doložky 01 Zmluvných ustanovení vyplýva, že existencia takejto dohody o strate

výhody splátok je zákonom ustanovenou podmienkou pre vznik oprávnenia veriteľa

požadovať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie jednotlivej splátky. V prejednávanej

veci tak nejde o odlišnosť ustanovenia zmluvy konštruovaného na základe dispozitívnosti od

ustanovenia (ako sa mylne domnieva odvolací súd), ale naopak

keďže zmluva obsahuje ustanovenie o splatnosti celej pohľadávky, spĺňa podmienku

ustanovenú v pre to, aby veriteľ mohol požadovať od dlžníka

zaplatenie celej pohľadávky naraz, najneskôr však do splatnosti ďalšej splátky. Preto, ak

v danom prípade aj žalobca jednotlivé splátky poistného v roku 2001 uhradil až po dni ich

splatnosti, pričom žalovaná nevyužila možnosť danú jej zákonom požadovať splatenie celého

poistného do splatnosti ďalšieho poistného, bolo jednorazové poistné splatné až dňa

7. augusta 2001. Potom, ako správne uvádza dovolateľ, ak k úhrade druhej splátky splatnej

7. augusta 2001 došlo 17. septembra 2001, teda v lehote troch mesiacov stanovenej v § 801

pre zánik poistenia v prípade nezaplatenia, k zániku poistnej zmluvy

nedošlo, žalobca bol v poistnom roku od 7. februára 2001 do 6. februára 2002 riadne poistený

a žalovaná bola povinná v dôsledku poistnej udalosti plniť.

Vzhľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Najvyšší súd Slovenskej

republiky preto tento rozsudok podľa zrušil a podľa

vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd

znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2008

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :