Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

58Cb/155/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 35 704 713, zast. Malata, Pružinský, Hegeduš & Partners s.r.o., AK so sídlom Twin City Tower, Mlynské Nivy 10,821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: LEMOND, s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 44 794 452, zast. JUDr. Michalom Vavríkom, advokátom s miestom výkonu advokácie Mliekarenská 2, 821 09 Bratislava o zaplatenie 46.806,80 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 19.08.2020 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 12.10.2020 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 46.806,80 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania titulom Leasingovej zmluvy č. LZF/13/10240.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril dňa 19.09.2013 Leasingovú zmluvu č. LZF/13/10240 so spoločnosťou VIREM Slovakia, s.r.o., ako pôvodným žalovaným v I. Rade. Hlavným účelom zmluvného vzťahu bolo prefinancovanie nového nákladného motorového vozidla - ťahač DAF za podmienok ustanovených zmluvou, pričom súčasťou zmluvy boli všeobecné zmluvné podmienky a splátkový kalendár. Vstupná cena predmetu financovania predstavovala 77.640,00 eur s DPH. Spoločnosť Virem Slovakia, s.r.o. sa zaviazala platiť pravidelné mesačné splátky v celkovom počte 37 splátok, splátky 1-36 boli dojednané vo výške 1.148,30 eur, splátka č. 37 bola dojednaná vo výške 45.640,70 eur. Spoločnosť Virem Slovakia, s.r.o. ( pôvodný žalovaný v I. Rade) nedodržal platobnú disciplínu, na ktorú sa zaviazal, keď zaplatil len prvých 35 splátok a ďalšie splátky neuhradil vôbec, v dôsledku čoho žalobca predčasne ukončil leasingovú zmluvu ku dňu 14.11.2016. Za účelom zabezpečenia záväzku z Leasingovej zmluvy uzatvoril žalobca s žalovaným ( pôvodne žalovaným v II. rade) ručiteľskú listinu č . 13/10240/ZAR, pričom žalovaný sa zaviazal, že uspokojí žalobcu v prípade ak spoločnosť VIREM Slovakia s.r.o. nezaplatí svoj záväzok z Leasingovej zmluvy. Celkový nedoplatok spoločnosti Virem Slovakia s.r.o. predstavoval sumu 46.806,80 eur a tento bol vyzvaný na jeho zaplatenie do 04.02.2019. Spoločnosť Virem Slovakia svoj dlh nesplnila ani čiastočne.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 27.08.2020 platobný rozkaz č.k. , proti ktorému podal žalovaný ( ako žalovaný v II. Rade) odpor v ktorom uviedol, že popiera akúkoľvek existenciu pohľadávky, ktorú by mal evidovať voči nemu žalobca. Namietal nedodržanie ustanovení

ručiteľskej listiny č. 13/10240/ZAR zo dňa 19.09.2013 a z toho vyplývajúci nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, pričom sa opieral o a nasl. , v zmysle ktorých je veriteľ oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Táto výzva nie je potrebná ak ju veriteľ nemôže uskutočniť, čo žalobca nepreukázal. V takom prípade je však táto výzva nevyhnutná, v opačnom prípade si veriteľ svoje práva voči ručiteľovi nemôže uplatniť. Pri nedodržaní písomnej formy výzvy veriteľa adresovanej dlžníkovi na splnenie dlhu taktiež nevzniká veriteľovi právo na uplatnenie práva voči ručiteľovi. Žalovaný poukázal na čl II. Ods. 1,2 Ručiteľskej listiny, v ktorom je uvedené nasledovné: „ Ak dlžník neuhradí svoje záväzky v termínoch podľa platnej dohody o platbách nájomného alebo v termínoch určených na podľa zmluvy alebo všeobecných zmluvných podmienok ČSOB Leasing a.s., ktoré tvoria súčasť zmluvy je veriteľ oprávnený najskôr 10 kalendárnych dní po splatnosti predmetnej splátky alebo iného záväzku v zmysle čl. I. tejto ručiteľskej listiny vyzvať ručiteľa na splatenie dlžného záväzku za dlžníka, a to aj bez predchádzajúcej písomnej výzvy dlžníkovi. Ručiteľ sa zaväzuje uskutočniť túto úhradu do 7 kalendárnych dní po doručení písomného oznámenia o nesplnení záväzku dlžníkom.“ Žalobca však nekonal v zmysle ručiteľskej listiny, keď žalovaného písomne nevyzval na úhradu dlžného záväzku spoločnosť VERIM Slovakia s.r.o. a ani iným preukázateľným spôsobom neinformoval žalovaného o nesplnení záväzku dlžníkom. Žalovaný má na základe uvedeného za to, že žalobcovi v dôsledku nesplnenia si povinnosti z uzatvorenej ručiteľskej listiny , ako aj povinnosti vyplývajúce z a osobitným poukazom na , nevzniklo právo na splnenie dlžného záväzku za dlžníka od ručiteľa. Absencia nedodržania uvedených podmienok majú vplyv na spôsobilosť byť stranou sporu a z toho vyplývajúcu pasívnu vecnú legitimáciu.

4. Žalovaný zároveň vo svojom podaní poukazuje na neplatnosť ukončenia Leasingovej zmluvy č. LZF/13/10240 výpoveďou zo dňa 14.11.2016 s poukazom na ustanovenie bodu 4.4.1 písm. a) Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu ČSOB Leasing, a.s.. Žalovaný má za to, že ide o neplatný právny úkon, nakoľko predmetná zmluva bola ukončená automaticky v súlade s bodom 4.7, resp. 4.7.1. Zo Všeobecných zmluvných podmienok pre dopravnú techniku 01/12 nakoľko „ Ak Leasingový nájomca mešká 150 dní s úhradou leasingovej splátky, a to i čiastočne, bez ohľadu jej čiastočného neskoršieho zaplatenia, t.j. ak ktorákoľvek takto splatná splátka nebude v 150. Deň odo dňa splatnosti v plnej výške pripísaná na účet ČSOB Leasing a.s., skončí sa leasingová zmluva automaticky 150 deň odo dňa nezaplatenia splátky, iba že by ČSOB Leasing a.s písomne vyhlásila, že na ďalšom pokračovaní Leasingovej zmluvy trvá...“ Zmluva bola ukončená v dôsledku nezaplatenej prvej splátky ( splátka splatná 14.09.2015 vo výške 158,50eur) čo v danom prípade pripadá na deň 11.02.2016, kedy zmluva bola ukončená automaticky 150. deň odo dňa nezaplatenej splátky. Žalobca rovnako neprehlásil, že by na trvaní zmluvy trval.

5. Žalovaný vo svojom podaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobcom. Žalobca sa podaným návrhom, ktorý bol súdom prijatý dňa 19.08.2020 domáha zaplatenia celej dlžnej sumy vyplývajúcej zo zmluvy ukončenej najneskôr ku dňu 11.02.2016, teda už po uplynutí štvorročnej premlčacej doby v zmysle , a to odo dňa ukončenia zmluvného vzťahu.

6. Právny zástupca žalobcu doručil súdu vyjadrenie k odporu žalovaného. Vo svojom vyjadrení uviedol, že žalovaného písomne vyzval na splnenie povinnosti, čo preukazuje predloženou výzvou na plnenie adresovanú žalovanému spolu s doručenkou. Žalobca zároveň za výzvu na plnenie považuje tiež doručenie žaloby súdom, pričom sa žalobca so žalovaným dohodli, že predchádzajúca výzva dlžníkovi nie je potrebná. Žalovaný svoj záväzok nesplnil ani po výzve na plnenie, ani po podanej žalobe, ktorá má povahu ďalšej výzvy na plnenie. Námietku žalovaného ohľadom nesplnenia povinnosti žalobcom považuje žaloba za odporujúcu skutkovému stavu preukázanú listinnými dôkazmi, a jednak nemajúcu oporu v právnych predpisoch.

7. K vyjadreniu žalovaného, ktorým namietal neplatnosť výpovede Leasingovej zmluvy žalobca dáva do pozornosti, že dlžník zaplatil všetky leasingové splátky splatné do 25.07.2016 vrátane, pričom nezaplatil splátku splatnú dňa 25.08.2016 a nasledovné. V prípade ustanovenia, na ktoré poukazuje žalovaný by takáto lehota uplynula až 23.01.2017 t.j. v čase, keď už bola leasingová zmluva vypovedaná žalobcom. Žalovaný zamieňa vo svojom podaní neuhradený úrok z omeškania splatný do skončenia Leasingovej zmluvy a leasingové splátky, pričom považuje za absurdné aby zmluva, ktorá bola plnená po dobu 3 rokov bola ukončená z dôvodu nezaplatenia úroku z omeškania. Žalovaný poukazuje na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR č.k. , v ktorom je uvedené, že „ Súčasťou podmienok splatnosti jednotlivých splátok môže byť aj určenie, že pre nesplnenie niektorej splátky je veriteľ oprávnený požadovať celý zvyšok pohľadávky naraz. Splatnosť celej pohľadávky nenastáva priamo zo zákona, ale záleží od veriteľa či toto právo uplatní a vyzve dlžníka na zaplatenie celého zvyšku pohľadávky. Právo veriteľa požadovať zaplatenie celej pohľadávky je časovo obmedzené tak, že veriteľ ho môže použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.“ Z uvedených dôvodov nie je naplnené ustanovenie o automatickom skončení leasingovej zmluvy a žalobca preto platne vypovedal leasingovú zmluvy ukončením leasingovej zmluvy zo dňa 16.11.2016.

8. K námietke premlčania vznesenú žalovaným žalobca poukázal na okrem iného na : „ Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžníka uznáva aj zvyšok záväzku.“ Na základe uvedeného má žalobca za to, že jednotlivé plnenia realizované dlžníkom ( spoločnosťou VIREM Slovakia s.r.o.) sú uznaním dlhu ( dlžník uskutočnil poslednú úhradu 03.11.2016) dlžníka, pričom takéto uznanie dlhu je právne záväzné aj voči žalovanému ako ručiteľovi.

9. Žalovaný v podaní zo dňa 02.11.2020 v rámci uplatnenej procesnej obrany poukázal na čl. II ods. 8 Ručiteľskej listiny č 13/10240/ZAR zo dňa 19.09.2013 v zmysle ktorého: „Táto ručiteľská listina stráca platnosť najneskôr ku dňu 30.04.2014 za predpokladu, že od podpisu Leasingovej zmluvy do tohto dátumu nedošlo k omeškaniu dlžníka so splátkou/ splátkami podľa Leasingovej zmluvy dlhšiemu ako 30 kalendárnych dní odo dňa jej/ich splatnosti.“ Žalovaný namieta, že rozsah jeho ručenia bol vymedzený v zmysle ručiteľskej listiny do 30.04.2014 pričom poukázal na v zmysle ktorého: „Ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť.“ Žalovaný má na základe uvedeného za to, že jeho povinnosť plniť za dlžníka ( spoločnosť VIREM Slovakia s.r.o.) pominula, resp. nikdy nevznikla nakoľko dlžník odo dňa uzatvorenia leasingovej zmluvy do 30.04.2014 nebol so žiadnou splátkou v omeškaní, a to ani len z časti. Žalobca nepreukázal, že by bol dlžník ( spoločnosť VIREM Slovakia s.r.o. v omeškaní za obdobie od uzatvorenia leasingovej zmluvy odo dňa 19.09.2013 do 30.04.2014. Má za to, že žaloba k uhradeniu dlžnej sumy, a to splátky č. 37 vo výške 45.640,70 eur nebola pokrytá ručiteľskou listinou, nakoľko bola splatná až dňa 25.09.2016, teda skoro 2 roky po ukončení ručiteľského záväzku žalovaného.

10. K údajnej neplatnosti výpovede leasingovej zmluvy žalovaný uvádza, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach, že zmluva bola ukončená automaticky v súlade s bodom 4.7. resp. 4.7.1 Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu ČSOB leasing, a.s. pre dopravnú techniku 01/12 podľa ktorej, „ ak LN mešká 150 dní s úhradou leasingovej splátky, a to i čiastočne, bez ohľadu jej čiastočného neskoršieho zaplatenia, t.j. ak ktorákoľvek takto splatná splátka nebude v 150. Deň odo dňa splatnosti v plej výške pripísaná na účet ČSOB Leasing a.s., skončí sa leasingová zmluva automaticky 150 deň odo dňa nezaplatenia splátky, iba že by ČSOB Leasing a.s písomne vyhlásila, že na ďalšom pokračovaní Leasingovej zmluvy trvá...“ V prípade, ak by bolo pravdivé tvrdenie, že k ukončeniu zmluvy došlo kvôli nezaplateným úrokom zo strany dlžníka ako žalobca mohol ukončiť zmluvu dňa 14.11.2016, ak dlžník nebol so žiadnou splátkou v omeškaní viac ako 150 dní. Zároveň doplnil, že podľa bodu 4.4.1 pís. a) Všeobecných zmluvných podmienok je možné ukončiť zmluvu aj z dôvodu omeškania s úhradou úroku z omeškania, ak tento je neuhradený 25 a viac dní.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise prednesom právneho zástupcu žalobcu, prednesom právneho zástupcu žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:

12. Z leasingovej zmluvy č. LZF/13/10240 zo dňa 19.09.2013 uzatvorenej medzi ČSOB Leasing, a.s. ( žalobcom) a spoločnosťou VIREM Slovakia, s.r.o. ( pôvodným žalovaným v I. rade) vyplýva, že žalobca poskytol spoločnosti VIREM Slovakia, s.r.o. ako leasingovému nájomcovi finančný leasing na predmet leasingu nové nákladné vozidlo S. Q. A. XXX.XXX v predbežnej vstupnej cene 77.640 eur s DPH. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že doba leasingu bola dohodnutá na 37 mesiacov, definitívne hodnoty splátok boli uvedené v Dohode o platbách nájomného, ktorá bola spolu s Všeobecnými zmluvnými podmienkami finančného leasingu neoddeliteľnou súčasťou Leasingovej zmluvy.

13. Z Dohody o platbách nájomného je preukázané, že VIREM Slovakia s.r.o. (dlžník) za zaviazal platiť pravidelné mesačné splátky 1-36 v dojednanej hodnote 1.148,30 eur a splátku 37 v hodnote 45.640,70 eur.

14. Za účelom zabezpečenia záväzku z Leasingovej zmluvy č. LZF/13/10240 zo dňa 19.09.2013 bola dňa 19.09.2013 uzavretá ručiteľská listina č. 13/10240/ZAR medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako ručiteľom. Predmetnou listinou prevzal žalovaný na seba ručiteľský záväzok zo spoločnosť VIREM Slovakia s.r.o. v prípade ak dlžník neuhradí svoje záväzky v termínoch podľa platnej dohody o platbách nájomného alebo v termínoch určených podľa zmluvy alebo Všeobecných zmluvných podmienok ČSOB Leasing a.s. je veriteľ oprávnený najskôr 10 kalendárnych dní po splatnosti predmetnej splátky vyzvať ručiteľa na splnenie dlžného záväzku za dlžníka, a to aj bez predchádzajúcej výzvy dlžníka. Z čl. II bod 8 vyplýva, že ručiteľská listina stráca platnosť najskôr ku dňu 30.04.2014 za predpokladu, že od podpisu Leasingovej zmluvy do tohto dátumu nedošlo k omeškaniu dlžníka so splátkou/ splátkami podľa Leasingovej zmluvy dlhšiemu ako 30 kalendárnych dní. odo dňa jej/ ich splatnosti.

15. Z výpovede Leasingovej zmluvy č. LZF/13/10240 súd zistil, že žalobca dňom 14.11.2016 vypovedal Leasingovú zmluvu LZF/13/10240v súlade s bodom 4.4.1 Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu ČSOB Leasing, a.s. z dôvodu trvajúceho omeškania úhrad pohľadávok, v ňom bližšie špecifikovaných. Výpoveď bola doručená spoločnosti VIREM Slovakia, s.r.o. ( dlžníkovi) dňa 30.11.2016.

16. Z Informácie pre ručiteľa o ukončení zmluvy č. LZF/13/10240 vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému (ručiteľovi), že leasingová zmluva č. LZF/13/10240 bola ukončená výpoveďou z dôvodu nezaplatenia pohľadávok, ktoré boli v podaní bližšie špecifikované. Informácia pre ručiteľa o vypovedaní leasingovej zmluvy bola žalovanému doručená dňa 21.11.2016.

17. Následne žalobca doručil dňa 24.001.2019 spoločnosti VIREM Slovakia s.r.o. Finančné vyúčtovanie predčasne ukončenej zmluvy LZF/13/10240, v ktorom si žalobca ak prenajímateľ uplatnil nárok v súvislosti s ukončením zmluvy v sume 46. 806,80 eur so splatnosťou dňa 04.02.2019.

18. Podľa bodu 4.7.1 Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu ČSOB leasing, a.s. pre dopravnú techniku 01/12, „Ak leasingový nájomca mešká 150 dní s úhradou leasingovej splátky, a to i čiastočne, bez ohľadu jej čiastočného neskoršieho zaplatenia, t.j. ak ktorákoľvek takto splatná splátka nebude v 150. Deň odo dňa splatnosti v plej výške pripísaná na účet ČSOB Leasing a.s., skončí sa leasingová zmluva automaticky 150. deň odo dňa nezaplatenia splátky, iba že by ČSOB Leasing a.s písomne vyhlásila, že na ďalšom pokračovaní Leasingovej zmluvy trvá.“

19. Na pojednávaní konanom dňa 09.06.2022 na otázku súdu kto formuloval texte ručiteľskej listiny, právny zástupca žalobcu uviedol, že čl. II bod 8 bol formulovaný žalovaným a nie je štandardnou súčasťou ručiteľskej listiny.

20. Právny zástupca žalovaného na otázku kto formuloval text ručiteľskej listiny odpovedal, že formulár zmluvy bol predložený zo strany žalobcu, čo žalovaný uviedol aj vo svojich podaniach, pričom žalobca tieto tvrdenia poprel až na pojednávaní dňa 09.06.2022. Žalovaný má za to, že neexistuje dôkaz, že by v danom prípade nebola zmluva formulovaná žalobcom tak ako to býva štandardom.

21. Žalobca v rámci svojho vyjadrenia na pojednávaní poukázal na to, že čl. II bod 8 benefituje žalovaného, pričom dôkazné bremeno by mal znášať žalovaný. Ručiteľský záväzok v zmysle zaniká len splnením pričom sa jedná o kogentné ustanovenie, to čo žalovaný namieta nemôž byť považované za odklad kogentného ustanovenia, ale muselo by sa jednať o lex specialis zániku záväzku podľa iného ustanovenia .

22. Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

23. Podľa , touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa

predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

24. Podľa , pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

25. Podľa , účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

26. Podľa , kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

27. Podľa , veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

28. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca uzavrel so spoločnosťou VIREM Slovakia s.r.o. Zmluvu o finančnom leasingu č. LZF/13/10240 zo dňa 19.09.2013, na základe ktorej žalobca poskytol finančný leasing na predmet leasingu nové nákladné vozidlo S. Q. A. XXX.XXX v predbežnej vstupnej cene 77 640 eur s DPH, za ktorý sa nájomca zaviazal splácať dohodnuté leasingové splátky v zmysle Dohody o platbách nájomného k zmluve č. LZF/13/10240. Žalovaný, v postavení ručiteľa, prevzal Ručiteľskou listinou číslo 13/10240/ZAR za dlžníka ručenie podľa a nasl. . Ručenie je právny pomer medzi ručiteľom (osoba odlišná od dlžníka) a veriteľom, obsahom ktorého je záväzok, že ak dlžník voči veriteľovi nesplní svoj záväzok, uspokojí ho ručiteľ. Keďže ten, kto sa zaviaže plniť za dlžníka, sa stáva dlžníkovým ručiteľom, niekedy sa predpokladá aj právny vzťah medzi ručiteľom a dlžníkom. Spravidla sa tieto vzťahy považujú za samostatné, autonómne, a to v tom zmysle, že za ručiteľský vzťah sa považuje len vzťah medzi veriteľom a ručiteľom. Vyskytujú sa však aj názory, ktoré ručenie považujú za komplexný právny vzťah, do ktorého začleňujú aj vzťah medzi ručiteľom a dlžníkom. Principiálne je však ručenie svojou podstatou právnym vzťahom medzi ručiteľom a veriteľom. Povahu ručiteľského záväzku charakterizuje vzťah ručiteľského záväzku a hlavného záväzku, ktorý určuje akcesorita a subsidiarita. Ručiteľský záväzok je akcesorický, t.j. vedľajší, závislý čo do svojho vzniku, zániku, platnosti a spravidla aj obsahu od záväzku medzi dlžníkom a veriteľom, ktorý je hlavný, určujúci. Ručiteľ je povinný plniť až vtedy, keď dlžník nesplnil svoj splatný záväzok napriek písomnej výzve veriteľa, aby plnil. Veriteľ nie je povinný vyzvať dlžníka na plnenie a so svojím nárokom sa môže primárne obrátiť na ručiteľa, predovšetkým vtedy, ak veriteľ výzvu nemôže uskutočniť (napr. preto, lebo dlžník sa skrýva alebo je nedostupný). Žalovaný (ručiteľ) sa ručiteľskou listinou zaviazal k uspokojeniu pohľadávky veriteľa ak dlžník (pôvodného žalovaného v prvom rade) nesplní svoj záväzok zaplatiť veriteľovi niektorú z pohľadávok vzniknutých na základe Leasingovej zmluvy č. LZF/13/10240. Zároveň z čl. II bodu 8 Ručiteľskej listiny č. 13/10240/ZAR zo dňa 19.09 2013 priamo vyplýva, že ručiteľská listina stráca platnosť najskôr ku dňu 30.04.2014, za predpokladu, že od podpisu Leasingovej zmluvy do tohto dátumu nedošlo k omeškaniu dlžníka so splátkou /splátkami podľa Leasingovej zmluvy dlhšiemu ako 30 kalendárnych dní odo dňa jej splatnosti.

29. Súd sa prioritne zaoberal otázkou posúdenia nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, ktorú namietal žalovaný, keďže dôsledkom úspešného uplatnenia námietky nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného je zamietnutie žaloby. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

30. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane

žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. ).

31. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu.

32. Súd mal v konaní za preukázané, že žalovaný nie je v tomto konaní pasívne vecne legitimovaný. Súd vychádzal z Ručiteľskej listiny č. 13/10240/ZAR zo dňa 19.09.2013, v ktorej bol rozsah ručenia žalovaného vymedzený v čl. II bod 8 a to tak, že ručiteľská listina stráca platnosť najskôr ku dňu 30.04.2014, za predpokladu, že od podpisu Leasingovej zmluvy do tohto dátumu nedošlo k omeškaniu dlžníka so splátkou /splátkami podľa Leasingovej zmluvy dlhšiemu ako 30 kalendárnych dní odo dňa jej splatnosti. Je zrejmé, že pokiaľ nedošlo k naplneniu podmienky omeškania leasingového nájomcu v dobe od podpisu Leasingovej zmluvy do 30.04.2014 ručiteľský záväzok zaniká. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca predložil listinný dôkaz preukazujúci uhradenie jednotlivých platieb leasingového dlžníka až na pojednávaní dňa 09.06.2022, hoci neuviedol žiadny relevantný právny dôvod, ktorý by mu bránil tento dôkaz predložiť už skôr, ani z tohto dôvodu nevyplýva, že by došlo k naplneniu podmienky pre predĺženie trvania ručiteľského záväzku. Z dôkazu nevyplýva, že by bol dlžník v lehote od podpisu Leasingovej zmluvy do 30.04.2014 v omeškaní ktorejkoľvek leasingovej splátky dlhšie ako 30 dní. Najdlhšie bol dlžník v omeškaní so splátkou 23 kalendárnych dní. Na základe uvedeného ma súd za to, že podmienka pre predĺženie ručiteľského záväzku splnená nebola.

33. Pre úplnosť súd dáva do pozornosti , a síce: „ Ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť.“ Ručiteľ sa teda nemusí nevyhnutne zaručiť za celý záväzok, po dohode s veriteľom sa môže zaručiť len za časť záväzku, pričom toto musí byť dohodnuté v jeho ručiteľskom vyhlásení. Tvrdenie žalobcu, že ustanovenie čl. II bod 8 bol formulovaný žalovaným, nie je štandardnou súčasťou ručiteľskej listiny a, že bolo iba špeciálne vložené do Ručiteľskej listiny na požiadanie žalovaného, ktorý bol personálne prepojený so spoločnosťou VIREM Slovakia s.r.o. ( dlžníkom a zároveň pôvodným žalovaným v I. rade), je právne irelevantné. Žalobca s vložením predmetného ustanovenia do ručiteľskej listiny súhlasil, pričom ako leasingová spoločnosť si aj musel byť vedomý právnych následkov, ktoré ustanovenie čl. II bod 8 vyvolá. Je zrejmé, že pokiaľ nedošlo k naplneniu podmienky omeškania leasingového nájomcu v dobe od podpisu Leasingovej zmluvy do 30.04.2014 ručiteľský záväzok zanikol.

34. Pokiaľ chcel byť žalobca v tomto konaní úspešný bolo jeho povinnosťou uniesť dôkazné bremeno svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporového konania za to, že za konania neboli preukázané jeho skutkové tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti skutkového tvrdenia, ani o tom, že by toto skutkové tvrdenie bolo nepravdivé. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žaloba tvrdil, že mu patrí právo domáhať sa od žalovaného zaplatenia žalovanej istiny titulom nároku na zaplatenie sumy 46.806,80 v zmysle Leasingovej zmluvy je povinnosťou preukázať, že žalovanému nezanikol ručiteľský záväzok resp. že by bola splnená podmienka pre predĺženie ručiteľského záväzku. Žalobca dôkazné bremeno v tomto konaní neuniesol, čo malo za následok aj jeho neúspech v spore so žalovaným.

35. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení sa súd stotožnil s námietkou žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v tomto konaní, a preto súd nepovažuje za potrebné vykonanie dokazovania ohľadom samotného právneho posúdenia platnosti odstúpenia žalobcu od Leasingovej zmluvy.

36. Súd zároveň nevykonal žalobcom navrhované dokazovanie výsluchom spoločníčky spoločnosti žalovaného, nakoľko na tento dôkaz bol žalobcom uplatnený až na pojednávaní dňa 09.06.2022 pričom neuviedol skutočnosti, ktoré by mali byť preukázané týmto výsluchom. S poukazom na skutočnosť, že

žalobcovi nič nebránilo predmetné dokazovania navrhnúť už skôr a vykonanie týchto dôkazov by si vyžiadalo nariadenie nového pojednávania, uplatnil sudcovskú koncentráciu konania.

37. V súlade so zásadou sudcovskej koncentrácie konania vyjadrenej v sú strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, vrátane predkladania dôkazov, resp. návrhov na vykonanie dokazovania obrany, včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Z charakteru žalobcom navrhovaných dôkazov je zrejmé, že žalujúcej strane nič nebránilo tieto prostriedky procesného útoku uplatniť už pred pojednávaním, ktoré sa uskutočnilo dňa 09.06.2022 a tieto neboli navrhnuté iba z toho dôvodu, že žalobca ich vykonanie nepovažoval za potrebné pre preukázanie svojich nárokov už skôr, a zároveň nemal vedomosť, kto sa predmetného pojednávania zúčastní. Vykonanie žalobcom navrhovaného dokazovania by si navyše vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Aj s poukazom na túto skutočnosť súd rozhodol o uplatnení sudcovskej koncentrácie konania voči dokazovaniu navrhovanému žalobcom a z tohto dôvodu dokazovanie výsluchom štatutára žalovaného nevykonal.

38. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, nemá oporu v zákone a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s a podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).