Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/12/2023

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členov senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Borisa Minksa, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpený (advokátska kancelária) verita, s. r. o., so sídlom Bratislava, Miletičova 5B, IČO: 35 940 875, zastúpená JUDr. Jozefom Novákom, proti povinnému: V. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., E. XXX/XX, o vymoženie 106,16 eura s príslušenstvom a trov exekúcie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. -11 zo dňa 1. apríla 2014, takto

rozhodol:

Odvolací súd v konaní p o k r a č u j e s právnym nástupcom oprávneného, so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692.

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) uznesením Okresný súd Komárno ako súd prvého stupňa (prvej inštancie) zamietol v celom rozsahu žiadosť súdneho exekútora E. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 30.07.2013, čo odôvodnil nasledovne:

1.1. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 12.08.2013 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnému o vymoženie 106,16 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie na podklade exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku - Rozhodcovského súdu zriadený pri Rozhodcovská, Arbitrážna a Mediačná, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, IČO: 35 862 882, spis. zn.: zo dňa 07.12.2012.

1.2. Na základe predloženého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, súd z odôvodnenia zistil, že právny predchodca oprávneného - Poštová banka, a.s. uzatvoril s povinným dňa 03.10.2007 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Podľa uvedenej zmluvy právny predchodca oprávneného poskytol povinnému úver vo výške 663,88 Eur a povinný sa zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky v pravidelných mesačných splátkach so splatnosťou uvedenou v zmluve o úvere. Pohľadávku voči povinnému oprávnený nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenou dňa 15.12.2010 so spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED.

1.3. Skúmaniu spôsobilosti exekučného titulu na jeho vykonanie podľa Exekučného poriadku musí vždy predchádzať prieskum právomoci orgánu, ktorý exekučný titul vydal (teda aj právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá písomnou rozhodcovskou doložkou, zmluvou, alebo dohodou vo vzájomne vymenených listoch). Takýto postup exekučného súdu (podľa ustálenej judikatúry) nie je posudzovaním vecnej správnosti rozhodcovského rozsudku, nesmeruje k jeho zmenám, či zrušeniu a exekučný súd si ním ani neosvojuje postavenie odvolacieho súdu. Exekučný súd takto iba skúma, či rozhodcovský rozsudok ako zákonom aprobovaný exekučný titul má zákonom predpokladané vlastnosti, napr. či je materiálne vykonateľný, čo okrem iného tiež predpokladá, že bol vydaný orgánom na to oprávneným, zisťuje teda, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (napr. uznesenie NS SR zo dňa 22.04.2009, - R 50/2012). Exekučný súd teda skúma vlastnosti dokladov predložených oprávneným. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, alebo ak neexistuje, rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom, v čom je jednotná aj súdna prax (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. z 13.októbra 2011 - R 46/2012, zo 14. novembra 2012, z 21. marca 2012, zo 16.1.2013 a ďalšie). Obdobné dôsledky postihujú aj rozhodnutie iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať. Rozhodnutie, postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé založiť ani prekážku rei iudicatae.". Exekučný súd je teda aj s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn.: zo dňa 24.02.2011, a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.: zo dňa 13.10.2011, oprávnený a povinný posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky.

1.4. Exekučný súd s ohľadom na skutočnosť, že východiskom spotrebiteľskej ochrany je faktická nerovnosť postavenia spotrebiteľa s profesionálnym dodávateľom, a to najmä s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na významne väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a nakoniec aj možnosť stanoviť zmluvné podmienky formou predtlačených formulárových zmlúv, považuje za nutné zdôrazniť zvýšenú ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, a to aj zdôraznením skutočnosti, že pokiaľ ide o zmluvy, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované pre spotrebiteľa zrozumiteľne (výklad v zmysle čl. /EHS) a tiež aj prísnejším nahliadaním na pravidlá dojednávania rozhodcovských doložiek a ich náležitostí aj z hľadiska zákonom predpísanej formy.".

1.5. Podľa dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Spory zo spotrebiteľských zmlúv ZoRK zo sporov, ktoré môže rozhodnúť rozhodcovský súd, nevylučuje.

1.6. Podľa § 4 ods. 1 ZoRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

1.7. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (ods. 2).

1.8. Exekučný súd poukazuje aj na rozhodnutia NS SR zo dňa 30.11.2011, sp. zn.: , ktoré konštatovalo jednak neobvyklosť dojednávania rozhodcovskej doložky odkazom hlavnej zmluvy na všeobecné obchodné podmienky (v spotrebiteľskej zmluve) a tiež jej neplatnosť z dôvodu nedodržania zákonom predpísanej formy. Rozhodcovská zmluva (aj vo forme rozhodcovskej doložky) je samostatnou zmluvou s vlastným právnym osudom (i v prípade, že je obsiahnutá vo VOP), ktorá spravidla zostáva v platnosti aj v prípade, ak dôjde k odstúpeniu od hlavnej zmluvy, čo je nepochybne argumentom preto, že je potrebné trvať na zákonnej požiadavke riadneho podpísania aj VOP .

1.9. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu. Písomná forma je zachovaná za predpokladu podpísania rozhodcovskej zmluvy účastníkmi. Rozhodcovská zmluva je neplatná, ak nie je dodržaná jej zákonom predpísaná forma. Rozhodcovská zmluva je samostatnou zmluvou s vlastným právnym osudom, ktorá spravidla zostáva v platnosti aj v prípade, ak dôjde k odstúpeniu od hlavnej zmluvy, čo je dôvodom pre ktorý je nevyhnutné osobitne podpísať aj rozhodcovskú zmluvu, resp. VOP v ktorých je uvedená rozhodcovská doložka. Súd poukazuje aj na § 273 ods. 1 zákona č. 513/1993 Zb. (ďalej v texte aj "ObZ"): "Časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené". Súd v tejto súvislosti poukazuje na samotné znenie predmetného ustanovenia, ktoré hovorí, že odkazom na VOP je možné určiť iba časť obsahu zmluvy, avšak predmetné ustanovenie neoprávňuje účastníkov odkazom na VOP uzatvoriť novú zmluvu.

1.10. Pri právnom posudzovaní predmetnej veci súd vychádzal jednak z vnútroštátnych právnych noriem, a jednak z noriem európskeho práva. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať spory vzniknuté zo Zmluvy sa nachádza v bode 18. VOP. Samotné VOP nie sú osobitne podpísané, pričom tvoria samostatný dokument.

1.11. Ako bolo uvedené vyššie, vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je samostatnou zmluvou s vlastným právnym osudom musí byť aj samostatne podpísaná a preto nemožno akceptovať odkaz hlavnej zmluvy na Zmluvné dojednania, v ktorých je dohodnutá rozhodcovská doložka v článku 11 zmluvy - prechodné a záverečné ustanovenia: "zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporou vzniknutých na základe alebo súvisiacich s uzatvorenou zmluvou o úvere v rátane sporov o platnosť, výklad a zánik v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s.". Vo všeobecnosti je zvykom, že zmluvy, dokumenty a písomnosti sa podpisujú na konci poslednej strany a súd má za to, že tomu tak bolo aj v tomto prípade a účastníci zmluvného vzťahu podpísali Zmluvu na jej konci, čo je v tomto prípade nepochybné. Rovnako je nepochybné, že Zmluvné dojednania neboli podpísané vôbec, preto je rozhodcovská doložka v nich dohodnutá neplatná a účastníkov nezaväzuje. Navyše právny predchodca oprávneného v takto dojednanej rozhodcovskej doložke núti k riešeniu sporov so zmluvy pred ním vopred určeným rozhodcovským súdom čo povinný (ako spotrebiteľ) nemal možnosť ovplyvniť ani individuálne dojednať.

1.12. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, alebo ak neexistuje, rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom, v čom je jednotná aj súdna prax (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn.: a ďalšie, ktoré sú uvedené aj v rozhodnutí odvolacieho súdu).

1.13. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako doložku, ktorá nie je dojednaná platne pre nedostatok písomnej formy a na základe toho súd nepristúpil k skúmaniu primeranosti, zákonnosti a možnosti plnenia, úroku z omeškania a zmluvnej pokuty, ktoré boli oprávnenému priznané exekučným titulom, nakoľko predmetný rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

2. Uvedené uznesenie včas podaným odvolaním v celom rozsahu napadol len oprávnený, domáhajúci sa jeho zmeny tak, aby žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyhovené, alternatívne aby bolo napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušené a vec vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Ohľadom odvolacích dôvodov poukázal na ustanovenia , , a . Súdu prvého stupňa vyčítal prekročenie zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa písomné znenie zákona Exekučného poriadku, prekročenie zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu a nesprávnu aplikáciu právnych predpisov vylúčením možnosti riešiť spory podľa Zákona o rozhodcovskom konaní. Z povahy veci nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou mu svedčia zákonné zmocnenia, resp. ich interpretácia a skúmanie listinných dôkazov z konania predchádzajúceho vydaniu rozhodcovského rozsudku považujú za arbitrárne a svojvoľné. Má tiež za to, že exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenia , nesprávnou aplikáciou a porušením je daná absencia akýchkoľvek dôkazov pre právne závery uvedené v napadnutom rozhodnutí, keď sa zároveň exekučný súd nevysporiadal nijako s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy toho istého stupňa. Došlo tiež ku konštruovaniu nového skutkového stavu bez účasti oprávneného s odňatím mu možnosti vyjadrenia sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, k nesprávnej aplikácii sekundárneho práva Európskej únie a judikatúry a k porušeniu právnej istoty a legitímnych očakávaní. Tiež došlo pred exekučným súdom k neprimeranému zvýhodňovaniu povinného na základe jeho postavenia a následne k znemožneniu uplatnenia jeho práva priznanému exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

3. Vyjadrenie povinného k podanému odvolaniu podané nebolo, súd podanému odvolaniu vyhovieť nemienil, vec bola predložená odvolaciemu súdu 24.03.2023.

4. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa ) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa a , bez nariadenia pojednávania podľa a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že je potrebné rozhodnúť o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom oprávneného a následnému záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ustanovenia ako vecne správne potvrdiť.

5. Podľa , ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

6. Odvolací súd zistil, že oprávnený bol ku dňu 09. 08. 2017 vymazaný z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka číslo: 6058/B z dôvodu jeho zlúčenia s obchodnou spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, ktorá je jeho univerzálnym právnym nástupcom. Z tohto dôvodu rozhodol odvolací súd v zmysle tak, ako je uvedené v druhom výroku I. tohto uznesenia, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom oprávneného - so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s.

7. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím (ďalej len „“), došlo v súlade s k zrušeniu . Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

8. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 24.07.2013, kedy bol súdnemu exekútorovi E. doručený návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn.PVB10110339, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.01.2013 a vykonateľnosť dňa 04.02.2013. Súdu prvej inštancie bola dňa 12.08.2013 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.10.2007, obchodné podmienky pre úver obsahujúce rozhodcovskú doložku a splnomocnenie.

11. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

12. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

13. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

14. Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

15. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa prvá veta , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

17. Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil, preto sa odvolací súd v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a v odôvodnení rozhodnutia sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa .

19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že v zmysle ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v ustanovení § 45 citovaného zákona. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Preto, ak súd prvej inštancie posudzuje rozhodcovský rozsudok v tomto zmysle, nekoná nad rozsah zákona a pre toto posudzovanie potrebuje predloženie dokladov, na základe ktorých bol vyhotovený rozhodcovský rozsudok, ktorými v danom prípade je úverová zmluva.

20. Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

21. V danej právnej veci ide o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v postavení spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je oprávnený aj bez návrhu v exekučnom konaní skúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, ako aj musí preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 Smernice rady 93/13/EHS. Článok 6 ods. 1 tejto smernice má kogentnú povahu.

22. Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

23. Rozhodcovská zmluva (doložka) je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve podľa , o rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na formu, ako aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd i bez návrhu skúma aj to, či zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Teda exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej doložky (zmluvy) (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. februára 2012 sp. zn. ). Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súd prvej inštancie v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012 sp. zn. ). Odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -18 zo dňa 13.09.2011 súvisiace s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: "všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať". Ústavný súd SR v citovanom rozhodnutí poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že "súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej". V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 40/80, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira zo dňa 6. októbra 2009. Z výroku uvedeného rozsudku vyplýva, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Taktiež Zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje súdu i bez návrhu exekúciu zastaviť.

24. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd nesúhlasí s námietkou oprávneného, že súd prvej inštancie preskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku. Uvedený postup súdu prvej inštancie nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k "zrušeniu" alebo k "zmene" tohto rozhodnutia; súd prvej inštancie si taktiež neosvojoval ani postavenie odvolacieho súdu. Skúmal iba, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným, či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor; pri riešení tejto otázky nebol súd prvej inštancie viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012). Súd prvej inštancie bol oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (viď a tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. , ktoré bolo uznesením občianskoprávneho kolégia z 29. novembra 2012 navrhnuté na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky).

25. Okrem iného odvolací súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo zaručené článkom 46 ods. 1 , pretože rozhodcovská doložka mu bránila uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv dodávateľom.

26. Podľa názoru odvolacieho súdu dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s poukazom na ustanovenie (v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy) tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť. Predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne (zmluvne) dojednaná, ale bola súčasťou všeobecných obchodných podmienok. Sú preto namieste obavy, že povinný si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázal náležite uvedomiť, pričom navyše ani nemal iný výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými podmienkami, zmluvu ako celok buď odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam zmluvy, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

27. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská doložka - z dôvodov vysvetlených už súdom prvej inštancie - je spotrebiteľskej zmluvy ( ), čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

28. Záverom odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zo strany oprávneného bol v odvolacom konaní dňa 29.12.2014 doručený návrh na späťvzatie exekúcie, z obsahu ktorého vyplynulo, že oprávneným žiada zastaviť exekúcie a vrátiť zaplatený súdny poplatok spolu s originálom rozhodcovského rozsudku resp. exekučného titulu. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že predmetné konanie je doposiaľ (len) v štádiu exekučného konania, v rámci ktorého dochádza k preklenutia do štádia exekúcie až vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, kde v rámci exekúcie je možné zo strany oprávneného podať návrh na zastavenie exekúcie. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že predmetné konanie, tak ako už odvolací súd vyššie uviedol, doposiaľ nie je v štádiu exekúcie, ale v štádiu konania ktorému predchádza, t. j. v štádiu exekučného konania, odvolací súd aj s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru o dôvodnosti zamietnutia návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (potvrdenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie), v dôsledku čoho následne dôjde k zastaveniu exekučného konania, t. j. nie exekúcie (nakoľko predmetné konanie je zatiaľ len v štádiu exekučného konania) resp. k obdobnému následku aký je v zmysle aplikácie dispozitívneho úkonu oprávneným želaný.

29. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa , ako vecne správne potvrdil.

30. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa v spojení s tak, že inak úspešnému povinnému nepriznáva voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).