Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_32CoE-44-2022.pdf
PDF · 98.03 KB
Case nature
Area
Subarea
32CoE/44/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Petra Dumana, v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, právne zastúpeného: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., IČO: 47 234 679, so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D. E., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Adriana Juhásová, Exekútorský úrad so sídlom Vajanského 39, Trnava, pod spis. značkou EX 715/12, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 7Er/390/2012 – 12 zo dňa 20.03.2014, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Na odôvodnenie uviedol, že vzťah medzi účastníkmi konania je vzťah spotrebiteľský na základe zmluvy o úvere uzavretej oprávneným a povinným dňa 11.08.2008, v ktorom dojednanú rozhodcovskú doložku (nachádzajúcu sa v Hlave 14 Všeobecných obchodných podmienok Zmluvy o úvere oprávnenej) bolo treba považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku sankcionovanú neplatnosťou, ak podstatou príslušného dojednania bolo nanútenie spotrebiteľovi (povinnému) záujmu dodávateľa riešiť spory vzniknuté zo zmluvy pred rozhodcovským súdom, a to tým skôr, ak spotrebiteľ (v pozícii dlžníka z tzv. hmotnoprávneho úverového vzťahu) si takúto doložku osobitne nevyjednal. Z tohto dôvodu je zmluvná podmienka neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4, resp. ods. 5 Občianskeho zákonníka a je neplatná. Rozhodnutie odôvodnil právne § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. ods. 1 písm. c) a ods. 2 ZoRK (zákon číslo 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ), § 2 písm. a ) a písm. b), § 3 ods. 1 a ods. 2 ZoSÚ2001 (zákon číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii), § 52 ods. 1 a ods. 2, § 53 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 písm. r), § 53 ods. 5 OZ (zákon číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších prepisov, ďalej len „OZ“). Na odôvodnenie uviedol, že primárny právny vzťah medzi zmluvnými stranami vznikol na základe úverovej zmluvy číslo 380806771 z 11.08.2008, ktorá bola uzatvorená medzi oprávneným a povinným. Ide o štandardnú formulárovú zmluvu, ktorú oprávnený dojednával vo viacerých prípadoch. Takúto povahu nepochybne majú aj všeobecné obchodné podmienky inkorporované do zmluvy cez inkorporačnú doložku. Vo všeobecných obchodných podmienkach uvedenej zmluvy o úvere, hlava 14. Záverečné ustanovenia § 19 je upravená rozhodcovská doložka nasledovne: „Zmluvné strany sa dohodli, že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované jediným rozhodcom, jediný rozhodca bude určený A. F. G., narodeným XX.XX.XXXX, H. H. H. XXXX, XXX XX D., a to zo zoznamu rozhodcov, ktorý je vedený A. F. G., ktorý je v zozname rozhodcov tiež uvedený a je teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba.“ V danom prípade je rozhodcovská zmluva vyjadrená iba v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými zmluvnými podmienkami
v zmluve, resp. vo všeobecných obchodných podmienkach. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom dojednaná, ale vyplýva zo štandardného textu takzvanej formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom, je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoje postavenie v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, neuvedomuje. Rozhodcovská doložka mu nebola medzi účastníkmi osobitne dojednaná a spotrebiteľ nemohol obsah zmluvy ovplyvniť. Z vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky vyplýva, že spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená uvedenou rozhodcovskou doložkou. Táto rozhodcovská doložka bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ nevyjednal a ani nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným úverovým podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Nakoľko zmluvná podmienka - rozhodcovská doložka dohodnutá vo všeobecných obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy o úvere, nie je individuálne dojednaná, je v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) OZ neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je v zmysle § 53 ods. 4, resp. 5 OZ neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, preto rozhodcovský rozsudok, ktorý bol predložený ako exekučný titul, je právne neúčinný, nulitný, neschopný vyvolať právne následky. Z týchto dôvodov boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia.
2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom určenej lehote odvolanie s návrhom na jeho zmenu úplným vyhovením návrhu oprávneného na vydanie poverenia označenému exekútorovi na vykonanie exekúcie. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na skutočnosť, že z obsahu úverovej zmluvy číslo 38080677 nepochybne vyplýva, že povinný je v zmluve označený ako fyzická osoba - podnikateľ s prideleným identifikačným číslom, ako aj prideleným číslom živnostenského registra, a preto úverovú zmluvu nemožno považovať za spotrebiteľskú, že povinný úverovú zmluvu uzavrel s oprávneným dobrovoľne, pričom nemal k návrhu úverovej zmluvy žiadne pripomienky a pri uzatváraní zmluvy nebol na neho vyvíjaný žiaden nátlak, že neobstojí názor súdu prvej inštancie, že spor vyplývajúci z úverovej zmluvy bol podriadený rozhodovacej činnosti rozhodcu, pričom nebolo možné, aby povinný ovplyvnil alternatívu riešenia sporu, nakoľko rozhodca po podaní žaloby oprávneným vyzval povinného k súčinnosti, pričom povinný na takúto výzvu rozhodcu nereagoval, že práva povinného neboli žiadnym spôsobom ukrátené a tento mal k dispozícii hneď niekoľko inštitútov, ktorými mohol dosiahnuť nápravu rozhodnutia, resp. alternatívu konania, pričom ani jeden z nich nevyužil, že súd prvej inštancie nie je oprávnený preskúmavať súdne rozhodnutia rozhodcovského súdu, že ak rozhodcovská doložka je v súlade so zákonom, nie je možné konštatovať, že je ako taká ako celok neplatná, že rozhodnutie súdu prvej inštancie úplne popiera zmysel a účel rozhodcovského konania, t. j. umožniť mimosúdne riešenie sporov a tým odbremeniť všeobecné súdy v konaní, ktoré sa dajú pred rozhodcom vyriešiť ku spokojnosti oboch sporových strán a napokon, že rozhodcovská doložka je v súlade so zákonmi Slovenskej republiky a je k dnešnému dňu platne dojednaná, pričom vyvoláva s ňou spojené právne účinky.
3. Vzhľadom na to, že vo fáze rozhodovania o udelení poverenia sa povinný na konaní nezúčastňuje, odvolanie sa mu nedoručovalo.
4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší OSP (zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok – ďalej „OSP“), pričom podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom (§ 201 OSP a § 37 ods. 1 EP - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ďalej len „EP“), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 202 ods. 2 OSP a § 44 ods. 2 EP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§
205 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnuté uznesenie je potrebné potvrdiť ako vecne správne.
6. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
7. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta EP, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 8. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvého stupňa na podporu ním zvoleného postupu. Nakoľko tu však bol predostretý nesúhlas oprávnenej s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vyporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
9. Exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 3 EP posudzuje, či je rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul v súlade so zákonom, tiež či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi a či bolo rozhodcovské rozhodnutie vydané na to oprávneným rozhodcom. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo 146/2011 (R 46/2012), ktorý ešte podľa pôvodného znenia § 44 EP (v znení účinnom do 22.12.2015, kedy ešte neobsahoval špeciálnu úpravu týkajúcu sa rozhodcovských rozsudkov ako exekučných titulov) uviedol názor, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 EP vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.
10. Ustanovenie § 44 ods. 2 a 3 EP je prostriedkom preventívnej kontroly zákonnosti v procese exekučného vymáhania splnenia uloženej povinnosti a je to práve ona, ktorej účelom je zabrániť v donútení niekoho k splneniu ním dobrovoľne ne(s)plnenej povinnosti tam, kde by práve opak, čiže „odobrenie“ exekúcie bol/o možným len za cenu porušenia práva. Ani tu tak nie je dôvod ustupovať od názoru, že udelenie poverenia exekútorovi oň žiadajúcemu je možným len v prípade nezistenia exekučným súdom rozporu so zákonom u žiadnej z celkom troch listín (písomností) v súhrne predstavujúcich podklad pre vedenie exekúcie (1. žiadosť o udelenie poverenia, 2. návrh na vykonanie exekúcie a 3. exekučný titul); pričom naopak pre rozhodnutie významovo opačné (a konkrétnu exekúciu prakticky končiace), čiže pre zamietnutie žiadosti o poverenie postačuje zistenie príslušného nesúladu u ktorejkoľvek (a to i len jedinej z nich) a z pohľadu dopadu na výsledok konania pred exekučným súdom je právne absolútne bez významu, či vadou rozporu so zákonom trpí žiadosť, návrh alebo titul.
11. Stále preto treba trvať i na ďalšom už v minulosti ustálenom výklade tunajšieho súdu a síce, že exekučný súd nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie na podklade titulu odporujúceho zákonu. Prijatie opačného názoru by malo za následok, že súdy by buď nevenovali žiadnu pozornosť exekučným titulom, ak by neboli oprávnené skúmať, či už vôbec ,alebo len formálne, alebo by napriek zisteniu konkrétnych a často závažných vád exekučného titulu mali byť donucované najskôr k udeľovaniu poverení, a tým aj k legitimizovaniu exekučného vymáhania pohľadávky v každom prípade a až následne byť oprávnené uvažovať o zastavení exekúcie. Záujem na takomto výklade ale odporuje logike, keďže zákonnosť titulu, ako aj návrhu, či žiadosti sú ich atribúty, ktoré tu sú alebo nie sú už v čase rozhodovania o udelení poverenia a plynutie času na tom obvykle nie je spôsobilé nič zmeniť – z ktorého dôvodu napokon alternatíva k zamietnutiu žiadosti o poverenie, reprezentovaná možnosťou zastavenia exekúcie z tu diskutovaného dôvodu, je opodstatnenou a zároveň i náležitým procesným nástrojom len tam, kde práve v dôsledku určitého zlyhania v procese udeľovania poverenia došlo k udeleniu poverenia, hoci sa tak vôbec stať nemalo.
12. Aj v uznesení zo dňa 27.2.2013 sp. zn. 5Cdo 232/2012 Najvyšší súd SR konštatoval, že skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 EP, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy, alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 EP vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu spotrebiteľa, tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie zjavnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Najvyšší súd ďalej uviedol, že oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c). Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty, než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada „vigilantibus iura scripta sunt" („práva patria bdelým“). Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel – boli by nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.
13. Ústavný súd SR sa vyjadril v podobnom duchu v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 78/2011 zo dňa 17.03.2011, keď uviedol, že aj v rámci exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky. Podobný názor vyslovil aj Ústavný súd ČR v náleze sp. zn. III. ÚS 1624/12 zo dňa 27.09.2012, podľa ktorého všeobecný súd sa dopustí porušenia práva účastníka na spravodlivý proces podľa čl. 36 ods. 1 Listiny, ak v exekučnom konaní nepreskúma otázku právomoci rozhodcu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok predstavujúci v danom konaní exekučný titul. Ak spor nebol rozhodovaný rozhodcom, ktorého výber sa uskutočnil podľa transparentných pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto rozhodovania. Zákon o rozhodcovskom konaní nevylučuje, aby otázka (nedostatku) právomoci rozhodcu bola skúmaná i v exekučnom konaní.
14. Predmetná zmluva o úvere spĺňa kritériá stanovené ustanovením § 52 OZ, bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Na tento právny vzťah je teda nevyhnutné použiť ustanovenia § 53 až 54 OZ účinné v čase uzatvorenia zmluvy. Exekučný súd mal povinnosť preskúmať exekučný titul aj vzhľadom na právnu úpravu ochrany spotrebiteľov v OZ.
15. Z rozhodcovskej doložky vyplýva, že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú rozhodované jediným rozhodcom, jediný rozhodca bude určený A. F. G., narodeným XX.XX.XXXX, so sídlom H. XXXX, XXX XX D., a to zo zoznamu rozhodcov, ktorý je vedený A. F. G., ktorý je v zozname rozhodcov tiež uvedený a je teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba . Možno teda uzavrieť, že predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje povinnému dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak žalobu podáva oprávnený – dodávateľ. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu dodávateľom bol obsahom Všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli dodávateľom vopred pripravené a spotrebiteľ nemal možnosť obsah dohody, a teda ani rozhodcovskej doložky ovplyvniť, mohol ju ako celok len prijať alebo odmietnuť. V danom prípade nemožno teda uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne
dojednanú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý určuje, ktorý rozhodcovský súd/rozhodca bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský súd/vybraného rozhodcu zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom vybraného rozhodcovského súdu/rozhodcu objektívne. Oprávnený namietal, že rozhodcovská doložka bola uzatvorená v súlade so všetkými platnými právnymi predpismi, najmä poukazoval na zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní č. 335/2014 Z.z. K tomuto argumentu je potrebné uviesť, že rozhodcovská doložka ako súčasť formulárovej dohody bola uzatvorená skôr ako bol prijatý predmetný zákon a v zmysle prechodného ustanovenia § 73 ods. 3 tohto zákona rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Nakoľko rozhodcovská doložka bola uvedená vo VOP dodávateľa (Hlava 14. Záverečné ustanovenia) nemožno takto dojednanú rozhodcovskú doložku považovať za individuálne dojednanú. V danej veci je teda podstatné, že ide o zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná, čo je dôležité vzhľadom na nesporne väčšiu vyjednávaciu silu dodávateľa, a ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, pretože rozhodcovský súd/rozhodcu podľa rozhodcovskej doložky vyberá dodávateľ.
16. Neobstojí ani námietka oprávneného, že z obsahu úverovej zmluvy číslo 38080677 nepochybne vyplýva, že povinný je zmluve označený ako fyzická osoba - podnikateľ s prideleným identifikačným číslom, ako aj prideleným číslom živnostenského registra, a preto úverovú zmluvu nemožno považovať za spotrebiteľskú, a to pre jej nepravdivosť. Zo zmluvy je totiž nad všetky pochybnosti zrejmé, že povinný je označený ako fyzická osoba identifikovaná menom, priezviskom, rodným číslom , číslom OP, trvalým bydliskom a štátnou príslušnosťou
17. Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská doložka bola správne posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. r) OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
18. V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 4 OZ, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, neplatná, pričom ide o neplatnosť absolútnu, ktorá nastáva od začiatku. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt.
19. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
20. S ostatnými námietkami oprávneného sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).
21. Toto uznesenie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 CSP Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 CSP Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.